Nyɛyaa Nɔ Nyɛbaa Nyɛhe Shi Nyɛhaa ‘Mumɔ Lɛ Ni Ji Nɔ Ni Haa Wala Lɛ’
“Mumɔ lɛ ji nɔ ni haa wala Iɛ; heloo Iɛ he bɛ sɛɛnamɔ ko kwraa.”—YOHANE 6:63, New World Translation.
1. (a) Yehowa yeɔ ebuaa ewebii lɛ ni amɛte shi amɛwo hewalɛ ni je nɛɛ “kɔɔyɔɔ” lɛ naa yɛ amɛnɔ lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yibii lɛ ni wɔɔna lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔna jwɛŋmɔ loo susumɔ ni ja?
YEHOWA NYƆŊMƆ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ he hiaa waa kɛji akɛ wɔɔnyɛ wɔte shi wɔshi hewalɛ ni je nɛɛ “kɔɔyɔɔ” aloo esui lɛ naa yɛ wɔnɔ lɛ. (Efesobii 2:1, 2) Biblia lɛ, ni Nyɔŋmɔ susumɔi ni aŋmala ashwie shi yɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kudɔmɔ shishi yɔɔ mli lɛ hu he miihia wɔ. Ehe miihia ni wɔna Kristofoi asubaŋ ni ji heshibaa ni anaa kɛjɛɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yibii ni ji—“suɔmɔ, miishɛɛ, toiŋjɔlɛ, tsuishiŋmɛɛ, mlihilɛ, ejurɔfeemɔ, hemɔkɛyeli, mlijɔlɛ, henɔyeli” mli lɛ. Bɔfo Paulo wo hewalɛ akɛ: “Nyɛnyiɛa yɛ mumɔ naa, ni nyɛfeŋ heloo akɔnɔi lɛ anaa nii, ejaakɛ heloo lɛ diɔ nii asɛɛ eshiɔ mumɔ lɛ, ni mumɔ lɛ hu diɔ nii asɛɛ eshiɔ heloo lɛ, shi enɛɛmɛi kɛ amɛhe yeee, koni nyɛkafee nii moŋ ni nyɛsumɔɔɔ lɛ.”—Galatabii 5:16, 17, 22, 23.
2. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ nɔ ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ kɛbaa lɛ yɔɔ sɔrɔto yɛ nɔ ni jɛɔ “je lɛ mumɔ” lɛ ni aaana lɛ mli baa lɛ he lɛ?
2 Paulo hu ŋma akɛ: “Jeee je nɛɛ mumɔ lɛ wɔna, shi moŋ mumɔ ni jɛ Nyɔŋmɔ mli lɛ, koni wɔle nii ni Nyɔŋmɔ eŋɔduro wɔ lɛ.” (1 Korintobii 2:12) Je nɛɛ “kɔɔyɔɔ” aloo jwɛŋmɔ lɛ su lɛ gbeɔ mɔ, shi nɔ ni Nyɔŋmɔ kɛhaa kɛtsɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ lɛ kɛ naanɔ wala haa mɛi ni kpɛlɛɔ nɔ lɛ. Yesu kɛɛ: “Mumɔ lɛ ji nɔ ni haa wala lɛ; heloo lɛ he bɛ sɛɛnamɔ ko kwraa.” (Yohane 6:63, New World Translation.) Akɛni “heloo lɛ he bɛ sɛɛnamɔ ko kwraa” hewɔ lɛ, ŋwɛi yelikɛbuamɔ he miihia wɔ koni wɔkɛye esha nɔ kunim ni wɔte shi wɔshi je lɛ mumɔ lɛ.
3, 4. (a) Mɛni ji hiɛjoomɔ, ni mɛɛ gbɛ nɔ ‘kɔɔyɔɔ lɛ nɔ lumɔ lɛ’ tsuɔ heloo akɔnɔ lɛ he nii yɛ koni adi heloo gbɛfaŋ nibii asɛɛ? (b) Mɔ ni ji hiɛjoomɔ lɛ ji wɔŋjalɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
3 Wɔtsɔ hiɛ wɔsusu je nɛɛ “kɔɔyɔɔ” lɛ fai enyɔ ni oshara yɔɔ he waa lɛ he—ahoshwibɔɔ he nibii ni akɛshwɛɔ kɛ atadewoo kɛ hesaamɔ sui ni esaaa. Shi efai krokomɛi babaoo hu yɛ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, nɔ ni eyi je nɛɛ kɔɔyɔŋ obɔ ji hiɛjoomɔ, kɛtsɔ pɛsɛmkunya akɔnɔ ni mli wa ni anaa ahaa heloo gbɛfaŋ nibii loo sɛɛnamɔi. ‘Kɔɔyɔɔŋ lɛ nɔ lumɔ lɛ’ eto gbɛjianɔ koni je nɛɛ adafitswaa he lakamɔ wiemɔi lɛ aha onu he akɛ kɛji akɛ obɛ heloo gbɛfaŋ nibii babaoo lɛ belɛ oshɛko aloo otɔko. Nɛkɛ je nɛɛ “kɔɔyɔɔ” lɛ fa nɛɛ baanyɛ aha susumɔ ni ooona akɛ enɛɛmɛi ji shihilɛ mli nibii wuji diɛŋtsɛ lɛ he akɔnɔ aye onɔ. Ani heloo gbɛfaŋ nibii asɛɛdii he “kɔɔyɔɔ” nɛɛ eye onɔ?
4 Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Ajwamaŋbɔlɔ ko ajwamaŋbɔlɔ ko aloo nyaŋemɔ nitsulɔ ko aloo hiɛjoolɔ ko ni ji wɔŋjalɔ bɛ gbɛnaa yɛ Kristo kɛ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ mli.” (Efesobii 5:5) Kadimɔ akɛ mɔ ni ji hiɛjoolɔ lɛ ji wɔŋjalɔ diɛŋtsɛ. Ekolɛ obaasusu akɛ, ‘Miyaŋ shɔŋŋ nakai koni matsɔ wɔŋjalɔ.’ Shi mɛni ji wɔŋjamɔ? Ani jeee no ji ni okɛ nɔ kroko aaato Yehowa kɛ ejamɔ najiaŋ, ni ogbala jwɛŋmɔ kɛya nakai nii lɛ nɔ moŋ fe Nyɔŋmɔ kɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ? Hiɛjoomɔ baaha mɔ ko kɛ ehe awo shika kɛ hewalɛ ni ekɛbaa lɛ jamɔ mli kwraa. Ani kɛji akɛ okɛ kar hee ni ooona, video hee ni ooona, aloo okɛ heloo gbɛfaŋ nibii krokomɛi ye Yehowa sɔɔmɔ mli hegbɛ ni ooona ni oha aya hiɛ lɛ najiaŋ lɛ, ani enɛ jeee odaseyeli ni tsɔɔ akɛ je nɛɛ “kɔɔyɔɔ” lɛ miina onɔ hewalɛ yɛ gbɛ fɔŋ nɔ? Ani heloo gbɛfaŋ nibii lɛ tamɔɔɔ amagai kɛha bo?
5. Yɛ mɛɛ gbɛi anɔ je nɛɛ “kɔɔyɔɔ” lɛ mli eyi obɔ kɛ pɛsɛmkunya akɔnɔ kɛha ninamɔ?
5 Kɛ ootao woloŋlee ni yaa hiɛ aloo nitsumɔ ni kɛ shika babaoo baa lɛ, ani oofee nakai ni otsɔ niiatsɛ koni ona heloo gbɛfaŋ nibii babaoo fe bɔ ni ehe hiaa? Ani nitsumɔi ni haa anaa shika oyayaayai lɛ miilaka bo ni yɛ enɛ hewɔ lɛ oosumɔ ni okɛ ohe awo mli? Nɔ ni eyi je nɛɛ “kɔɔyɔɔ” lɛ mli obɔ ji pɛsɛmkunya akɔnɔ kɛha ninamɔ kɛ shishiumɔ yɛ too ni nɔyeli lɛ efo efɔ shi akɛ awo lɛ mli. Nɔ ni ebɔle wɔhe kɛkpe hu ji asɔshwɛmɔ kɛ nitsumɔi krokomɛi ni tamɔ nakai ni shwereɔ. Kaaha enɛɛmɛi miikao. Mɛi ni kpooɔ je nɛɛ “kɔɔyɔɔ” ni hiɛjoomɔ eyi mli obɔ lɛ naa akɛ miishɛɛ diɛŋtsɛ baa kɛjɛɔ shihilɛ mli nibii ni he hiaa ni mɔ tsui aaanyɔ emli yɛ he lɛ kɛ Maŋtsɛyeli lɛ he nibii ni akɛyeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe lɛ mli.—Mateo 6:25-34; 1 Yohane 2:15-17.
Lilɛi lɛ kɛ Nitsumɔ yɛ Gbɛ ni Ja Nɔ
6. Mɛɛ hewalɛ je nɛɛ su yɛ wiemɔ mli lɛ baanyɛ ana yɛ wɔnɔ akɛ Kristofoi?
6 Mɛni ji wɔsubaŋi yɛ wiemɔ mli? Yakayaka wiemɔi, mlifu wiemɔi, amale—nɛkɛ wiemɔi gbohii nɛɛ eyi je nɛɛ “kɔɔyɔɔ” lɛ mli obɔ tɔ. Ni kɛlɛ, mɛi fioo ko yɛ Kristofoi asafo lɛ mli ni yɛ bei komɛi amli lɛ amɛwiemɔ bɛ fɛo, ni yakayaka wiemɔi po jɛɔ mli baa. Kaselɔ Yakobo kɛ hewalɛ kɛɔ wɔ akɛ: “Daa kome lɛ nɔŋŋ mli jɔɔmɔ kɛ loomɔ jɛɔ. Minyɛmimɛi, enɛɛmɛi nɛɛ esaaa akɛ ehaa lɛ nɛkɛ. Aso nu bu yɔɔ nɛɛ ebaa nu ŋma kɛ nu ni jooɔ kɛjɛɔ hiŋmɛi kome lɛ nɔŋŋ mli?” (Yakobo 3:10, 11) Ani je nɛŋ wiemɔi gbohii ni esaaa lɛ eko eka onɔ? Ani ohiɛ wiemɔi sɔrɔtoi enyɔ, ekome ni okɛtsuɔ nii yɛ Kristofoi ateŋ, kɛ ekroko lɛ ni okɛtsuɔ nii yɛ he kroko? Paulo ŋma akɛ: “Wiemɔsha ko wiemɔsha ko akaje nyɛnaa kwraa; shi moŋ wiemɔ ni hi ni ehia, koni eha mɔ nane amɔ shi, ni akɛduro mɛi ni nuɔ lɛ.” (Efesobii 4:29) Kwɛ bɔ ni ehe hiaa akɛ wɔkɛ wiemɔ ni sa, ni he tse aaatsu nii yɛ be fɛɛ mli!
7. Mɛni fata ‘amale ni wɔɔjie kɛya ni wɔye anɔkwale’ lɛ he?
7 Ehe miihia hu ni wɔkwɛ jogbaŋŋ koni wɔwie anɔkwale yɛ be fɛɛ mli. Ni wɔɔje gbɛ wɔlaka mɛi krokomɛi bɔni afee ni wɔjo gbɛnaa nii anaa foi lɛ tsɔɔ amale diɛŋtsɛ. No hewɔ lɛ bɔɔ mɔdɛŋ ni obo Paulo ŋaawoo lɛ toi: “No hewɔ lɛ, nyɛshɛa amale nyɛfɔa ni nyɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ kɛ enaanyo awie anɔkwale, ejaakɛ gbɔmɔtso kome he nii ji wɔ.”—Efesobii 4:25; Abɛi 3:32.
8. (a) Te je lɛŋ bii pii feɔ amɛnii amɛhaa tɛŋŋ yɛ be mli ni awo amɛmli la lɛ? (b) Kɛ awo wɔmli la loo mlifu lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee?
8 Mlifu ni ajieɔ lɛ kpo ni anyɛɛɛ naa atsi lɛ ji je nɛɛ mumɔ lɛ su kroko. Je lɛŋ bii pii laajeɔ henɔyeli yɛ gbɛ ni waaa kwraa nɔ. Etsɛɛɛ kɛkɛ lɛ amɛfɛ, kɛkɛ lɛ amɛjie amɛnaa akɛ amɛmiijie nɔ ni yɔɔ amɛmli lɛ kpo kɛkɛ. Shi jeee nɛkɛ ji ŋaa ni Paulo wo wɔ ejaakɛ eŋma akɛ: “Nyɛhaa mlijoomɔ kɛ mlila kɛ mlifu kɛ bolɔmɔ kɛ musubɔɔ fɛɛ sɛɛ afoa yɛ nyɛteŋ, kɛ efɔŋ fɛɛ efɔŋ.” (Efesobii 4:31) Shi kɛji akɛ mlifu baa yɛ henɔyeli kɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yibii krokomɛi ni wɔna lɛ fɛɛ sɛɛ hu? Paulo ŋma akɛ: “Nyɛmli afua, shi nyɛkafea esha; hulu akanyɔ shi yɛ nyɛmlila lɛ nɔ, ni asaŋ nyɛkɛ nyɛhe akafɔa shi nyɛhaa Abonsam.” (Efesobii 4:26, 27) No hewɔ lɛ kɛ awowɔ mlila lɛ esa akɛ wɔsaa sane lɛ oya dani gbi lɛ aba naagbee. Kɛ jeee nakai lɛ, mlila kɛ mlifu baaje shishi ahe shi yɛ wɔtsui mli, ni ewa akɛ aaanyɛ afamɔ enɛɛmɛi ashishi. Kaaŋmɛ gbɛ ni omu je nɛɛ mlifu kɛ oweletɔɔ “kɔɔyɔɔ” lɛ!—Lala 37:8.
9. Mɛni ji sui komɛi ni egbɛ eshwa ni nitsulɔi hiɛ, ni mɛni hewɔ esa akɛ wɔsusu wɔsubaŋ yɛ nitsumɔ he lɛ he lɛ?
9 Ni onitsumɔ mli sui hu? Hejɔ ni afeɔ yɛ nitsumɔ nɔ kɛ nibii ni ajuɔ kɛjɛɔ nitsumɔtsɛ lɛ dɛŋ lɛ efa ŋmɛnɛ. Ani omu nɛkɛ “kɔɔyɔɔ” nɛɛ eko? Ani su ni ahiɛ akɛ ‘mɔ fɛɛ mɔ miifee’ lɛ eka onɔ? Kaaha ohiɛ miikpa nɔ akɛ gbɛ ni wɔtsɔɔ nɔ wɔtsuɔ wɔnii akɛ Kristofoi lɛ saa Yehowa kɛ enɔkwale jamɔ lɛ he. Ani obaasumɔ ni mɔ ko akpoo anɔkwale ni Yehowa Odasefoi lɛ wieɔ tsɔɔ lɛ yɛ shinaa naa lɛ yɛ gbɛ ni otsɔɔ nɔ ofeɔ onii yɛ nitsumɔ ko nɔ lɛ hewɔ? Paulo kɛɛ, “Julɔ lɛ ekaju dɔŋŋ, shi moŋ ebɔ mɔdɛŋ ni ekɛ eniji atsu nitsumɔ kpakpa, koni ena nɔ ko ni ekɛha mɔ ni ehia lɛ lɛ.”—Efesobii 4:28.
10. Kɛ wɔmiitsu heloo gbɛfaŋ nitsumɔ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔtsɔɔ akɛ je nɛɛ pɛsɛmkunya “kɔɔyɔɔ” lɛ nako wɔnɔ hewalɛ?
10 Eyɛ mli akɛ afɔɔɔ nuŋtsɔ kɛ tsulɔ wekukpaa ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ namɔ ŋmɛnɛ dɔŋŋ moŋ, shi nitsulɔi ni ji Kristofoi lɛ baanyɛ akase nii kɛjɛ nɔ ni Paulo ŋma eyaha tsuji ni ji Kristofoi ni yɔɔ Efeso lɛ mli yɛ Efesobii 6:5-8 lɛ. Jɛmɛ ji he ni akɛɛ nitsulɔi ni ‘amɛba amɛhe shi amɛha mɛi ni amɛtsuɔ nii amɛhaa amɛ lɛ, jeee akɛ mɛi ni saa gbɔmɛi ahiɛ kɛkɛ, shi moŋ akɛ Kristo tsuji.’ No hewɔ lɛ esaaa akɛ Kristofonyo tsɔɔ ŋaa gbɛ nɔ ejɔɔ gbi muu nitsumɔ ni eeetsu eha aloo sɔɔmɔ ko ni ewo shi akɛ ekɛbaaha lɛ naa foi. Kɛ wɔfee nibii tamɔ nɔ ni ‘Yehowa wɔfeɔ wɔhaa’ lɛ, wɔbaana su ni ja lɛ, ni je nɛŋ “kɔɔyɔɔ” lɛ su ni ji pɛsɛmkunya kɛ hejɔ naŋ wɔnɔ hewalɛ.
Niyenii, Ninumɔ, kɛ Hiɛtserɛjiemɔ
11. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ je lɛ su ni kɔɔ niyenii kɛ ninumɔ he lɛ sa Yehowa webii komɛi ahe yɛ Biblia bei amli?
11 Ani je lɛ fufeemɔ kɛ daatɔɔ lɛ ena onɔ hewalɛ? Je lɛ su ji ‘aye, anu, ni mii ashɛ he, ejaakɛ wɔ lɛ wɔbaagboi.’ (1 Korintobii 15:32) Ni nɛkɛ su nɛɛ esa Nyɔŋmɔ tsuji komɛi ahe, kɛjɛ blema bei lɛ amli po. Kaimɔ nɔ ni ba yɛ ŋa lɛ nɔ lɛ, beni Israelbii lɛ “tara shi ni amɛye nii ni amɛnu nii, ni amɛte shi amɛshwɛ” lɛ. (2 Mose 32:6) Nɔ ni jɛ nakai ‘shwɛmɔ’ lɛ mli ba ji jeŋba gbonyo kɛ wɔŋjamɔ ni anyɛɛɛ naa amɔ, no hewɔ lɛ Nyɔŋmɔ mlifu te shi wo amɛ. Nyɛkahaa wɔnyiɛa nakai gbɛ lɛ nɔ.—1 Petro 4:3-6.
12. Kɛ ehe miihia ni wɔtsu wɔniyeli kɛ ninumɔ sui komɛi ahe nii lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee?
12 Yehowa eha wɔ niyenii sɔrɔtoi ni fa ni ŋɔɔ ni yɔɔ fɛo hu ni saa gbɔmɔtso lɛ kɛ nibii ni anuɔ, shi eesumɔ ni wɔkɛ enɛɛmɛi atsu nii yɛ hiɛshikamɔ mli. Awieɔ ashiɔ fufeemɔ kɛ daatɔɔ yɛ Biblia lɛ mli. (Abɛi 23:20, 21) No hewɔ lɛ ye ohe anɔkwale ni obi ohe akɛ: Ani manyɛ maya mihiɛ yɛ miniyeli kɛ mininumɔ sui lɛ amli? Kɛ ehe miihia ni ona henɔyeli babaoo lɛ yɔsemɔ enɛ ni otsu he nii ni ekɛ osɔlemɔ kɛha Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ koni eye ebua bo koni oye nɛkɛ naagba nɛɛ nɔ kunim lɛ akpa gbee. Paulo kɛɛ, “Ni nyɛkatɔrɔa daa, nɔ mli ni sakasakafeemɔ yɔɔ lɛ, shi moŋ nyɛyimɔa obɔ kɛ mumɔ lɛ.” (Efesobii 5:18) Hɛɛ, nyɛyimɔa obɔ kɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ, ni nyɛkaŋmɛa nyɛhe nyɛhaa je nɛŋ mumɔ lɛ ni anyɛɛɛ nɔ aye lɛ! “No hewɔ lɛ kɛ nii nyɛyeɔ jio, nii nyɛnuɔ jio, aloo nɔ kroko ni nyɛfeɔ jio, nyɛfea fɛɛ nyɛkɛwoa Nyɔŋmɔ hiɛ nyam.” (1 Korintobii 10:31) Kɛ oyɛ naagba ko ni hiɔ shi yɛ be fɛɛ mli yɛ nɛkɛ nibii nɛɛ ahe lɛ, taomɔ yelikɛbuamɔ kɛjɛ hii ni amɛdara yɛ mumɔŋ ni amɛyɔɔ asafo lɛ mli lɛ adɛŋ.—Galatabii 6:1; Yakobo 5:14, 15.
13. (a) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ eji anɔkwale akɛ Abonsam efite hiɛtserɛjiemɔ ni yaa nɔ ŋmɛnɛ lɛ babaoo? (b) Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkwa je nɛɛ su ni kɔɔ hiɛtserɛjiemɔ he lɛ?
13 Nɔ ni eka je nɛɛ he waa ji akaŋshii lalai, kɛ hiɛtserɛjiemɔi yɛ gbɛi sɔrɔtoi anɔ. Kɛ nɛkɛ nibii nɛɛ ekuuu Ŋmalɛ mli taomɔ nii amli lɛ, belɛ nibii nɛɛ amli ŋɔɔmɔ ni wɔɔna lɛ jeee nɔ ni ejaaa. Shi naagba lɛ ji akɛ, Satan, “kɔɔyɔɔ mli hewalɛ lɛ nɔ lumɔ lɛ,” efite hiɛtserɛjiemɔi pii ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ. (Efesobii 2:2) Yɛ be babaoo mli lɛ, nɔ ni ajieɔ atsɔɔ ji ajwamaŋbɔɔ, awuiyeli ni akpɛlɛɔ nɔ kɛ omanye ni ayeɔ kɛtsɔɔ juu kɛ shishiumɔ nɔ, ni ajieɔ gbɔmɔgbee po atsɔɔ. Kɛ wɔkwɛ hiɛtserɛjiemɔi ni tamɔ nɛkɛ lɛ, wɔmuɔ nɛkɛ sui nɛɛ wɔwoɔ wɔmli diɛŋtsɛ, ni ebɔɔ ni yɔɔ mli lɛ baaye wɔ awui diɛŋtsɛ. Agbɛnɛ, kɛji akɛ nɛkɛ hiɛtserɛjiemɔi nɛɛ ekomɛi po jeee nɔ ni Ŋmalɛi lɛ teɔ shi ewoɔ po lɛ, oshara yɛ akɛ enɛɛmɛi akwɛmɔ baaka onɔ ni enɛ baaha okɛ be bibioo ko pɛ atsu mumɔŋ nibii ahe nii. No hewɔ lɛ ehe miihia ni wɔhala mli. Taomɔ be ni ona hejɔɔmɔ ko ni sɛɛnamɔ yɔɔ he ni hi kɛha gbɔmɔtso lɛ hu mli ŋɔɔmɔ yɛ hiɛshikamɔ mli. Shi kaakase nɔ ni je lɛ feɔ kɛtekeɔ nɔ lɛ. Kɛji akɛ je nɛɛ “kɔɔyɔɔ” lɛ jeɔ ŋma jio, aloo ejeɔ fu jio, fɛɛ mli ewo muji, ni egbeɔ mɔ!—Abɛi 11:19.
Maŋ Nɔ Ni Ajɛ Henɔwomɔ—Eji Kɔɔyɔɔ Fɔŋ
14. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ je nɛɛ “kɔɔyɔɔ” lɛ baanyɛ ana wɔnɔ hewalɛ yɛ kwasafoŋ loo shihilɛ mli naagbai ahe?
14 Je nɛɛ “kɔɔyɔɔ” lɛ fa ko ni yɔɔ nigii ji wiemɔ kɛ maŋ nɔ ni mɔ ko jɛ he henɔwomɔ. Mɛi komɛi haa jwɛŋmɔ ni ejaaa ni ahiɛ akɛ wekui komɛi anɔ kwɔlɔ fe wekui krokomɛi lɛ gbɛɔ eshwaa. Maŋhedɔɔ woɔ gbɔmɛi ahewalɛ ni amɛsusu amɛmaŋ lɛ he akɛ amɛnɔkwɔlɔ fe mɛi krokomɛi fɛɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, mɛi pii naa nɔ yakatswaa ni ashɔɔ hegbɛi ni adesai yɔɔ kɛ hehiamɔ nibii kɛjɛɔ amɛdɛŋ yɛ pɛsɛmkunya kɛ mɛi krokomɛi ahe jwɛŋmɔ fɔŋ ni ayɔɔ hewɔ. Mlifu kɛ awuiyeli po jɛɔ mli baa. Mɛi pii teɔ shi ni amɛtseɔ atua amɛshiɔ enɛ, amɛŋɔɔ mla lɛ amɛwoɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛdɛŋ, kɛ hekɛnɔfɔɔ akɛ amɛbaatsu amɛ diɛŋtsɛ amɛ kwasafoŋ naagbai lɛ ahe nii yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛgbɛ nɔ. Ekolɛ wɔ hu aaagbala wɔ yɛ susumɔi nɛɛ amli. Kɛ wɔna ni aaye sane ni ejaaa aloo wɔna amane yɛ mli, ni wɔnu mɛi ni biɔ ni atsake amɛshihilɛ lɛ ahe lɛ, kɛ wɔkwɛɛɛ jogbaŋŋ lɛ enɛ baagbala wɔ. Wɔbaaje shishi ni wɔŋmɛɛ wɔhe ni wɔkɛwooo maŋ saji amli lɛ he, ni wɔkɛ wɔhe baaya ayabɔ afa ko he. (Yohane 15:19) Nɔ ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli waa hu lɛ, enɛ baaka wɔ ni wɔkɛ wɔhe ayabɔ mɛi ni tseɔ atua nɛɛ ahe, mɛi ni faa enɛɛmɛi ahe ta lɛ ahe, aloo wɔkɛ wɔhe awo basabasafeemɔ mli koni wɔnyɛ mɛi anɔ ni tsakemɔ lɛ aba.
15. Mɛni Biblia lɛ jieɔ yi akɛ wɔfee kɛ wɔmiinu he akɛ esa akɛ ‘wɔtɔ owele’ lɛ?
15 Weku kɛ maŋhedɔɔ henumɔi baanyɛ asa asafo lɛ mumɔŋ shihilɛ he yɛ gbɛ ni ehiii nɔ. (Okɛto Bɔfoi lɛ Asaji 6:1-7 he.) Shi wɔbaanyɛ wɔna mumɔ ni ja kɛ wɔbo ŋaawoo nɛɛ toi: “Kɛ aaaho lɛ, nyɛgbɛfaŋ lɛ, nyɛkɛ gbɔmɛi fɛɛ ahia shi yɛ hejɔlɛ mli. Suɔlɔi, nyɛkatɔa nyɛ diɛŋtsɛ nyɛhe owele, shi moŋ nyɛŋmɛa mlifu lɛ gbɛ; ejaakɛ aŋma akɛ: ‘Minɔ ji oweletɔɔ, mi mato najiaŋ, Nuŋtsɔ lɛ kɛɛ.’” (Romabii 12:18, 19) Akɛni wekui fɛɛ ba kɛjɛ klɛŋklɛŋ adesai enyɔ lɛ amli, ni Nyɔŋmɔ hu kwɛɛɛ hiɛaŋ hewɔ lɛ, gbɛ ko bɛ ni mɔ ko aaatsɔ nɔ awo ehe nɔ yɛ weku loo maŋ hewɔ yɛ Kristofoi asafo lɛ mli.—Bɔfoi lɛ Asaji 10:34, 35; 17:26; Romabii 10:12; Efesobii 4:1-3.
Yaa nɔ Omu “Kɔɔyɔɔ” ni Haa Wala Lɛ
16. Mɛni baaye abua ni je nɛɛ mumɔ lɛ akana wɔnɔ hewalɛ?
16 Wɔsusu je nɛɛ “kɔɔyɔɔ” loo mumɔ lɛ fa titri ni gbeɔ mɔ lɛ he. Egba ebɔle wɔhe ni enyɛɔ wɔnɔ babaoo akɛ kɛji akɛ wɔŋmɛ gbɛ ni gbɛ fioo ko ba wɔmumɔŋ shihilɛ lɛ he lɛ, nɛkɛ “kɔɔyɔɔ” fɔŋ nɛɛ baasha foi ayi mli obɔ. Omanye ni wɔɔye yɛ enaatsii mli lɛ damɔ bɔ ni wɔsumɔɔ nɔ ni he tse, kɛ nɔ ni ja lɛ nɔ titri, ni wɔnyɛ nɔ ni he tseee kɛ nɔ ni ejaaa kɛ nɔ ni yi wa lɛ. Wɔbaanyɛ wɔya nɔ wɔmu “kɔɔyɔɔ” ni hi lɛ kɛ wɔtee nɔ wɔna jwɛŋmɔ ni ja ni wɔkɛkpɛlɛ Yehowa mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ hiɛnyiɛmɔ nɔ.—Romabii 12:9; 2 Timoteo 1:7; Galatabii 6:7, 8.
17. Kɛ wɔyoo akɛ je nɛɛ “kɔɔyɔɔ” lɛ miitswa kɛmiiba he ni wɔyɔɔ lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee amrɔ nɔŋŋ?
17 Bɔ fɛɛ bɔ ni eji lɛ, kaaŋmɛ gbɛ ni nɛkɛ je nɛɛ “kɔɔyɔɔ” fɔŋ nɛɛ miifee nɔ ni jeɔ ŋma kɛha bo. “Kɔɔyɔɔ” nɛɛ nɔyelɔ lɛ le nɔ ni he hiaa ni baaŋɔɔ gbɔmɛi ahenumɔi anaa ni amɛdi enɛɛmɛi asɛɛ ni ekɛ amɛ abote esha mli yɛ be babaoo mli. (Yakobo 1:14, 15) Hii shi yɛ “ashɛreee zigaret he” lɛ, Yehowa mumɔŋ paradeiso lɛ. Kɛ onu ni “kɔɔyɔɔ” lɛ he fu loo ehe kɔɔyɔɔ miitswa kɛmiiba he ni oyɔɔ lɛ, kwa enɛ. Tsi ohe kɛjɛ he taakɛ bɔ ni obaatsi ohe kɛjɛ ebɔɔ ni gbeɔ mɔ lɛ he lɛ. “No hewɔ lɛ, nyɛkwɛa bɔ ni nyɛaafee ni nyɛkɛ hiɛtɛjemɔ anyiɛ, jeee tamɔ mɛi ni leee nii, shi moŋ tamɔ nilelɔi, mɛi ni tsuɔ amɛdeka he nii, ejaakɛ gbii nɛɛ gbii fɔji ni. No hewɔ lɛ nyɛkafea nyɛhe mɛi ni bɛ yitseiaŋ, shi moŋ nyɛyooa nii ni ji Nuŋtsɔ lɛ suɔmɔnaa nii lɛ.”—Efesobii 5:15-17.
18. Mɛni baafee mɛi ni baana hegbɛ akɛ amɛaahi shi yɛ shikpɔŋ ni atsuu nɔ lɛ nɔ lɛ asubaŋ?
18 Eji Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii akɛ wɔsɔmɔ lɛ akɛ emuuyeli mlihiɛlɔi. Nakai feemɔ baatsɔɔ wala yɛ egbɛjianɔtoo hee ni ebɛŋkɛ kpaakpa agbɛnɛ lɛ mli. Kɛ wɔmu kɔɔyɔɔ ko yɛ nakai be lɛ mli lɛ, kwɛ kɔɔyɔɔ kpakpa ni enɛ aaaji! Nibii ni fiteɔ kɔɔyɔŋ ni gbeɔ mɔ lɛ eko bɛ mli, nɔ ni yɔɔ pɛ ji kɔɔyɔɔ krɔŋŋ ni haa wala. Enɛ baafee anɔkwale yɛ kɔɔyɔɔ diɛŋtsɛ he, ni titri lɛ subaŋ ni mɛi ni ena hegbɛ akɛ amɛaahi shi yɛ shikpɔŋ ni atsuu nɔ lɛ nɔ lɛ ahe. Amɛbaana su ni boɔ sane toi, ni feɔ heshibaa, ni kpɛlɛɔ sane nɔ. Je momo nɛɛ “kɔɔyɔɔ” ni atuatsemɔ, fitemɔ, kɛ sui ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ bɛ mli eyi mli obɔ lɛ eho etee.—Kpojiemɔ 21:5-8.
19. Namɛi baaje mli kɛyabote Yehowa gbɛjianɔtoo hee lɛ mli lɛ?
19 Lɛlɛŋ, wɔsumɔɔɔ ni wɔfataa mɛi ni muɔ gbɛjianɔtoo nɛɛ “kɔɔyɔɔ” lɛ ahe, yɛ be mli ni Yehowa jieɔ emuji lɛ kɛ mɛi ni woɔ mli muji lɛ kɛyaa yɛ Harmagedon lɛ. Kɛ je momo nɛɛ etee, ni akɛ ‘kɔɔyɔɔ lɛ nɔ lumɔ lɛ’ hu ewo bu kwɔŋkwɔŋ lɛ mli lɛ, mɛɛ hejɔlɛ loo heyeli po enɛ aaaji nɛkɛ! Mɔ fɛɛ mɔ ni sumɔɔ Yehowa ni eyaa nɔ esumɔɔ nɔ ni he tse ni yɔɔ fɛo ni ja lɛ baahi jɛmɛ. Yehowa miisumɔ ni amɛhi jɛmɛ ni ekɛ emumɔ lɛ baaye abua amɛ. Ebaaha amɛ naanɔ wala yɛ gbɛjianɔtoo hee ni he tse ni hewalɛnamɔ yɔɔ mli lɛ mli. Nyɛkahaa wɔlaajea nakai hegbɛ lɛ yɛ gbɛjianɔtoo momo nɛɛ “kɔɔyɔɔ” ni gbeɔ mɔ lɛ ni wɔɔmu lɛ hewɔ!a
[Shishigbɛ niŋmai]
a Ajie kɛjɛ September 15, 1987 The Watchtower lɛ mli.
Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?
◻ Hiɛjoolɔ batsɔɔ wɔŋjalɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
◻ Je nɛɛ “kɔɔyɔɔ” lɛ baanyɛ ana hewalɛ yɛ owiemɔi anɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
◻ Mɛɛ su esa akɛ nitsulɔi ni ji Kristofoi ajie lɛ kpo yɛ be mli ni amɛtsuɔ heloo gbɛfaŋ nitsumɔ?
◻ Te ooofee tɛŋŋ otsi ohe koni je nɛɛ su yɛ niyeli kɛ ninumɔ kɛ hiɛtserɛjiemɔ he Iɛ akana hewalɛ yɛ onɔ?
◻ Mɛɛ su ni kɔɔ weku kɛ maŋhedɔɔ he esaaa akɛ anaa loo ebaa Kristofoi asafo lɛ mli lɛ?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 14]
Ani oweku lɛ he wa bɔ ni sa yɛ mumɔŋ bɔ ni amɛaanyɛ amɛte shi amɛshi je nɛɛ “kɔɔyɔɔ” lɛ?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 15]
Kɛ wɔfee nii tamɔ ‘wɔmiifee wɔha Yehowa’ lɛ, je nɛɛ “kɔɔyɔɔ” ni ji hejɔ kɛ pɛsɛmkunya su lɛ naŋ wɔnɔ hewalɛ