Teokrase Nɔkwɛmɔ Gbɛjianɔtoo yɛ Kristofoi Abe lɛ Mli
“Eha wɔle nɔ ni esumɔɔ lɛ . . . ni eto eyiŋ yɛ emli eha . . . koni eŋɔ nibii fɛɛ eto yitso kome shishi yɛ Kristo mli, nii ni yɔɔ ŋwɛi kɛ nii ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ fɛɛ yɛ emli.” —EFESOBII 1:9, 10.
1, 2. (a) “Nii ni yɔɔ ŋwɛi” lɛ anaabuamɔ tee nɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ, kɛjɛ afi 33 Ŋ.B. kɛbaa? (b) Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ejie Mose kɛ Elia mumɔ lɛ kpo kɛjɛ 1914 yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
NƐKƐ “nii ni yɔɔ ŋwɛi” ni abuaa naa nɛɛ je shishi yɛ afi 33 Ŋ.B., beni afɔ́ “Nyɔŋmɔ Israel” lɛ. (Galatabii 6:16; Yesaia 43:10; 1 Petro 2:9, 10) Naabuamɔ lɛ ba shi yɛ Ŋ.B. klɛŋklɛŋ afii oha lɛ sɛɛ, beni hemɔkɛyeli kwamɔ “jwɛi” ni Satan dũ lɛ kwɛ̃ ni ehà anɔkwa Kristofoi (ni Yesu tsɛ amɛ “ŋmãa”) lɛ nɔ lɛ. Shi beni “je nɛŋ naagbee lɛ” bɛŋkɛɔ lɛ, gbɔmɛi bayoo anɔkwa Nyɔŋmɔ Israel lɛ ekoŋŋ, ni ahala lɛ ato Yesu nibii fɛɛ kwa nɔ yɛ 1919.a—Mateo 13:24-30, 36-43; 24:45-47; Daniel 12:4.
2 Yɛ klɛŋklɛŋ jeŋ ta lɛ mli lɛ, Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ tsu nitsumɔi wuji, taakɛ Mose kɛ Elia fee lɛ.b (Kpojiemɔ 11:5, 6) Kɛjɛ 1919 kɛbaa nɛɛ, amɛshiɛ sanekpakpa lɛ yɛ jeŋ ni nyɛ̃ɔ amɛ mli, ni amɛkɛ ekãa ni Elia yɔɔ lɛ feɔ nakai. (Mateo 24:9-14) Ni kɛjɛ 1922 kɛbaa nɛɛ, amɛjaje Yehowa kojomɔi lɛ amɛtsɔɔ adesai, tamɔ bɔ ni Mose kɛ Nyɔŋmɔ haomɔi lɛ ba blema Mizraim nɔ lɛ. (Kpojiemɔ 15:1; 16:2-17) Ŋmɛnɛ, Kristofoi ni afɔ amɛ mu nɛɛ ateŋ shwɛɛnii lɛ ji Yehowa Odasefoi ajeŋ hee asafo lɛ shikwɛ̃ɛhe.
Nɔyeli Kuu ko Nitsumɔ
3. Mɛni nibii tsɔɔ akɛ ato mra be mli Kristofoi asafo lɛ he gbɛjianɔ jogbaŋŋ?
3 Ato Yesu sɛɛnyiɛlɔi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe gbɛjianɔ kɛjɛ shishijee. Beni kaselɔi lɛ ayifalɛ yaa hiɛ lɛ, ato asafoi yɛ maji lɛ amli, ni ahala onukpai. (Tito 1:5) Yɛ afi 33 Ŋ.B. sɛɛ lɛ, bɔfoi 12 lɛ tsu nii akɛ nɔyeli kuu ni yɔɔ hegbɛ ni kwɛɔ nɔ̃ fɛɛ nɔ̃ nɔ. Amɛkɛ nakai feemɔ nyiɛ odaseyeli nitsumɔ lɛ hiɛ ni gbeyeishemɔ bɛ mli. (Bɔfoi lɛ Asaji 4:33, 35, 37; 5:18, 29) Amɛto niyenii ni akɛaaha mɛi ni ehia lɛ ahe gbɛjianɔ, ni amɛtsu Petro kɛ Yohane kɛtee Samaria koni amɛyatsu miishɛɛ ni ana yɛ jɛmɛ lɛ he nii. (Bɔfoi lɛ Asaji 6:1-6; 8:6-8, 14-17) Barnaba ŋɔ Paulo efata ehe kɛtee amɛŋɔɔ koni ekɛma nɔ mi akɛ nɛkɛ tsutsu yiwalɔ nɛɛ ji Yesu sɛɛnyiɛlɔ agbɛnɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 9:27; Galatabii 1:18, 19) Ni beni Petro eshiɛ etsɔɔ Kornelio kɛ eshiabii lɛ sɛɛ lɛ, eku esɛɛ kɛtee Yerusalem ni eyatsɔɔ bɔ ni mumɔ krɔŋkrɔŋ etsɔɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii yɛ sane nɛɛ mli lɛ mli etsɔɔ bɔfoi lɛ kɛ nyɛmimɛi Yudafoi krokomɛi lɛ.—Bɔfoi lɛ Asaji 11:1-18.
4. Mɛɛ mɔdɛŋ abɔ koni agbe Petro, shi mɛɛ gbɛ nɔ atsɔ ahere eyiwala?
4 Kɛkɛ ni nɔyeli kuu lɛ baje tutuamɔ ni naa wa waa shishi. Awo Petro tsuŋ, ni ŋwɛibɔfo ko ni kɛ ehe wo mli lɛ pɛ here eyiwala. (Bɔfoi lɛ Asaji 12:3-11) Kpaako kwraa mɔ ko ni jeee bɔfoi 12 lɛ ateŋ mɔ ko epue yɛ gbɛhe ni he hiaa mli yɛ Yerusalem. Beni ajie Petro kɛjɛ tsuŋwoo lɛ mli lɛ, ekɛɛ kuu ko ni amɛbua amɛhe naa yɛ Yohane ni atsɛɔ lɛ Marko hu nyɛ shia lɛ akɛ: “Nyɛyaa ni nyɛyagbaa Yakobo [Yesu nyɛ bi lɛ] kɛ nyɛmimɛi lɛ nɛkɛ saji nɛɛ.”—Bɔfoi lɛ Asaji 12:17.
5. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ mɛi ni feɔ nɔyeli kuu lɛ tsake beni agbe Yakobo akɛ lá odasefonyo lɛ sɛɛ?
5 Beni Yuda Iskariot, bɔfo sɛɛgbɛtsɔɔlɔ lɛ gbe ehe lɛ sɛɛ lɛ, ayoo akɛ ehe miihia ni akɛ “enɔkwɛmɔ nitsumɔ” akɛ bɔfo lɛ aha mɔ kroko ni kɛ Yesu ehi shi yɛ esɔɔmɔ nitsumɔ be lɛ mli, ni eye egbele kɛ eshitee lɛ he odase lɛ. Shi, beni agbe Yakobo, ni ji Yohane nyɛmi lɛ, akɛ mɔ ko mɔ ko etooo enajiaŋ akɛ 12 lɛ ateŋ mɔ kome. (Bɔfoi lɛ Asaji 1:20-26; 12:1, 2) Shi, Ŋmalɛ mli wiemɔi ni kɔɔ nɔyeli kuu lɛ he yɛ no sɛɛ lɛ tsɔɔ akɛ álɛɛ mli. Beni naataomɔ ko ni kɔɔ Mose Mla ni esa akɛ Jeŋmajiaŋbii ni nyiɛ Yesu sɛɛ lɛ aye nɔ lɛ he lɛ te shi lɛ, akɛ sane lɛ yafɔ “bɔfoi lɛ kɛ onukpai ni yɔɔ Yerusalem” lɛ ahiɛ, koni amɛkpɛ amɛyiŋ yɛ he. (Bɔfoi lɛ Asaji 15:2, 6, 20, 22, 23; 16:4) Mɛni hewɔ eka shi faŋŋ agbɛnɛ akɛ “onukpai” fata nɔyeli kuu lɛ he lɛ? Biblia lɛ ewieee he, shi eyɛ faŋŋ akɛ sɛɛnamɔ ko yɛ he. Yakobo gbele kɛ Petro tsuŋwoo lɛ etsɔɔ akɛ abaanyɛ awo bɔfoi lɛ atsuŋ loo agbe amɛ gbi ko. Yɛ shihilɛ ni baanyɛ aba nɛɛ hewɔ lɛ, onukpai krokomɛi ni he esa, ni yɔɔ niiashikpamɔ yɛ nɔyeli kuu he gbɛjianɔtoo mli lɛ ni aaaba amɛteŋ lɛ baaha nɔkwɛmɔ gbɛjianɔtoo kpakpa aya nɔ.
6. Nɔyeli kuu lɛ tee nɔ etsu nii yɛ Yerusalem yɛ mɛɛ gbɛ nɔ, yɛ be mli ni eklɛŋklɛŋ bii ni je shishi lɛ bɛ nakai maŋtiase lɛ mli kwraa po lɛ?
6 Beni Paulo ba Yerusalem aaafee afi 56 Ŋ.B. lɛ, ekɛ ehe yatsɔɔ Yakobo, ni Biblia lɛ kɛɔ akɛ, “ni onukpai lɛ fɛɛ hu yɛ jɛi.” (Bɔfoi lɛ Asaji 21:18) Mɛni hewɔ atsiii bɔfoi atã yɛ nɛkɛ kpee nɛɛ shishi? Enɛ hu, Biblia lɛ ewieee. Shi, Eusebius, yinɔsaneŋmalɔ lɛ bɔ amaniɛ yɛ sɛɛ mli akɛ, be ko dani afi 66 Ŋ.B. aaashɛ lɛ, “ashwie bɔfoi ni eshwɛ, ni yɔɔ oshara mli be fɛɛ be akɛni akpaŋɔ amɛhe kɛ gbele lɛ kɛjɛ Yudea. Shi, bɔni afee ni amɛtsɔɔ amɛ shɛɛ sane lɛ, amɛfã gbɛ kɛtee shikpɔŋ fɛɛ shikpɔŋ nɔ, yɛ Kristo hewalɛ shishi.” (Eusebius, Wolo III, V, v. 2) Eji anɔkwale akɛ Eusebius wiemɔi lɛ fataaa mumɔ naa wiemɔi ni aŋmala ashwie shi lɛ he, shi amɛkɛ nɔ ni aŋmala ashwie shi lɛ kpãa gbee. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, beni shɛɔ afi 62 Ŋ.B. lɛ, no mli lɛ Petro yɛ Babilon—ni kɛ Yerusalem teŋ jɛkɛ. (1 Petro 5:13) Shi kɛlɛ, yɛ afi 56 Ŋ.B., ni eeenyɛ efee akɛ kɛyashi afi 66 Ŋ.B. lɛ, no mli lɛ eyɛ faŋŋ akɛ nɔyeli kuu ko miitsu nii yɛ Yerusalem.
Nɔkwɛmɔ Gbɛjianɔtoo yɛ Ŋmɛnɛŋmɛnɛ Beaŋ
7. Kɛ akɛto klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli nɔyeli kuu lɛ he lɛ, mɛɛ sɔrɔtofeemɔ ni ekaaa yɔɔ mɛi ni feɔ Nɔyeli Kuu lɛ ŋmɛnɛ lɛ mli?
7 Kɛjɛ afi 33 Ŋ.B. aahu kɛyashi amanehulu ni ba Yerusalem nɔ lɛ mli lɛ, eyɛ faŋŋ akɛ Yudafoi Kristofoi ji mɛi ni feɔ nɔyeli kuu lɛ. Beni Paulo basara amɛ yɛ afi 56 Ŋ.B. lɛ, ebale akɛ, Yudafoi Kristofoi pii yɛ Yerusalem, ni yɛ ‘wɔ-Nuntsɔ Yesu Kristo hemɔkɛyeli ni amɛhiɛ mli’ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, “[Mose] mla lɛ he hiɛdɔlɔi ji amɛ.”c (Yakobo 2:1; Bɔfoi lɛ Asaji 21:20-25) Ekolɛ ebaawa kɛha Yudafoi ni tamɔ nɛkɛ lɛ akɛ amɛaasusu Jeŋmaŋnyo ko ni miisɔmɔ yɛ nɔyeli kuu lɛ mli lɛ he. Shi yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ lɛ, tsakemɔ kroko hu eba yɛ mɛi ni feɔ kuu nɛɛ lɛ mli. Ŋmɛnɛ, mɛi ni feɔ kuu nɛɛ ji Jeŋmajiaŋbii ni ji Kristofoi ni afɔ amɛ mu sɔŋŋ, ni Yehowa ejɔɔ amɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ nɔ babaoo.—Efesobii 2:11-15.
8, 9. Mɛni nibii etee nɔ yɛ Nɔyeli Kuu lɛ mli yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ?
8 Kɛjɛ be mli ni akɛ Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania lɛ wo mla shishi yɛ 1884 aahu kɛbashi 1972 lɛ, Asafo lɛ sɛinɔtalɔ lɛ kɛ hewalɛ babaoo tsu nii yɛ Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ mli, yɛ be mli ni Nɔyeli Kuu lɛ kɛ Asafo lɛ nitsumɔ nɔkwɛlɔi lɛ yeɔ sharamɔ ni bɛŋkɛ kpaakpa lɛ. Jɔɔmɔi ni aná mli ŋɔɔmɔ yɛ nakai afii lɛ amli lɛ yeɔ odase akɛ Yehowa kpɛlɛ nakai gbɛjianɔtoo lɛ nɔ. Alɛɛ Nɔyeli Kuu lɛ mli kɛjɛ 1972 kɛbashi 1975, ni emli bii bafee 18. Nibii tsi kɛbɛŋkɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli gbɛjianɔtoo lɛ he, beni akɛ hewalɛ babaoo wo kuu ni alɛɛ mli nɛɛ adɛŋ, ni emli bii lɛ ateŋ mɛi komɛi ji Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania lɛ nitsumɔ nɔkwɛlɔi lɛ.
9 Kɛjɛ 1975 kɛbaa nɛɛ, aŋkroaŋkroi 18 nɛɛ ateŋ mɛi komɛi egbe amɛ shikpɔŋ nɔ nitsumɔ naa. Ámɛye je lɛ nɔ kunim, ni ‘amɛkɛ Yesu eyata shi yɛ eŋwɛi maŋtsɛsɛi lɛ nɔ.’ (Kpojiemɔ 3:21) Yɛ enɛ kɛ yiŋtoi krokomɛi ahewɔ lɛ, Nɔyeli Kuu lɛ mli bii feɔ nyɔŋma bianɛ, ni mɔ kome ni akɛ lɛ fata he yɛ 1994 lɛ fata he. Afii ni amɛteŋ mɛi ni fa eye lɛ etee hiɛ. Ni kɛlɛ, ayeɔ abuaa nɛkɛ nyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu nɛɛ jogbaŋŋ yɛ be mli ni amɛtsuɔ amɛ nitsumɔi ni tsii lɛ ahe nii lɛ. Nɛgbɛ anaa nakai yelikɛbuamɔ lɛ kɛjɛɔ? Ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ nibii ni yaa nɔ yɛ Nyɔŋmɔ webii ateŋ lɛ kwɛmɔ sharao haa nakai sanebimɔ lɛ hetoo.
Yelikɛbuamɔ Kɛha Nyɔŋmɔ Israel Lɛ
10. Namɛi ebafata mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli, yɛ naagbee gbii nɛɛ amli, ni agba enɛ afɔ shi yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
10 Yɛ sɛɛ mli yɛ 1884 tɔ̃ɔ lɛ, etamɔ nɔ ni mɛi ni kɛ Nyɔŋmɔ Israel fɛɛ bɔɔ lɛ ji Kristofoi ni afɔ amɛ mu. Shi kɛlɛ, fiofio ni kuu kroko je shishi epue, ni yɛ 1935 mli lɛ, abayoo kuu nɛɛ akɛ “asafo babaoo” ni yɔɔ Kpojiemɔ yitso 7 lɛ. Akɛni amɛyɔɔ shikpɔŋ nɔ hiɛnɔkamɔ hewɔ lɛ, mɛnɛɛmɛi damɔ shi kɛha “nii ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ” ni Yehowa eto eyiŋ akɛ ebaabua naa yɛ Kristo mli lɛ. (Efesobii 1:10) Amɛdamɔ shi kɛha “tooi krokomɛi” lɛ ni yɔɔ Yesu abɛbua ni kɔɔ tookui sɔrɔtoi ahe lɛ mli lɛ. (Yohane 10:16) Kɛjɛ 1935 kɛbaa nɛɛ, tooi krokomɛi eke yuu kɛba Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ mli. Amɛba “tamɔ atatu, loo tamɔ okpoi ni baa amɛ samfɛjiaŋ.” (Yesaia 60:8) Akɛni asafo babaoo lɛ ayi efa, kɛ kuu ni afɔ amɛ mu lɛ ayifalɛ ni baa shi yɛ be mli ni amɛteŋ mɛi pii gbeɔ amɛ shikpɔŋ nɔ sɔɔmɔ yɛ gbele mli lɛ naa hewɔ lɛ, tooi krokomɛi lɛ ateŋ mɛi ni he esa lɛ miiná babaoo feemɔ yɛ Kristofoi anitsumɔi amli. Yɛ mɛɛ gbɛi anɔ?
11. Mɛɛ hegbɛi, ni kɛjɛ shishijee lɛ eji Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ pɛ nɔ̃, akɛha tooi krokomɛi lɛ?
11 Yehowa agbojeei ni ajajeɔ atsɔɔ yɛ he fɛɛ he lɛ efee Nyɔŋmɔ “maŋ krɔŋkrɔŋ” lɛ gbɛnaa nii krɛdɛɛ yɛ be fɛɛ mli. Paulo wie he akɛ sɔlemɔwe afɔleshãa, ni ekɛ nitsumɔ wo mɛi ni baafee “maŋtsɛmɛi ni yeɔ osɔfoi” lɛ adɛŋ akɛ amɛshiɛ ni amɛtsɔɔ nii. (2 Mose 19:5, 6; 1 Petro 2:4, 9; Mateo 24:14; 28:19, 20; Hebribii 13:15, 16) Shi kɛlɛ, August 1, 1932, The Watchtower lɛ je gbɛ ewo mɛi ni akɛ Yonadab fee amɛhe mfoniri lɛ hewalɛ ni amɛkɛ amɛhe awo nitsumɔ nɛɛ mli. Yɛ anɔkwale mli lɛ, no mli lɛ tooi krokomɛi nɛɛ ateŋ mɛi pii miifee nakai momo. Ŋmɛnɛ, etamɔ nɔ ni tooi krokomɛi lɛ tsuɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ fɛɛ, ákɛ [Nyɔŋmɔ] “ni amɛjaa lɛ nyɔɔŋ kɛ shwane yɛ esɔlemɔtsu lɛ mli lɛ” fã titri. (Kpojiemɔ 7:15) Nakai nɔŋŋ yɛ Yehowa webii aŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ yinɔsane shishijee mli lɛ, asafoŋ onukpai lɛ ji Kristofoi ni afɔ amɛ mu, “ŋulamii” ni yɔɔ Yesu Kristo ninejurɔ dɛŋ. (Kpojiemɔ 1:16, 20) Shi, May 1, 1937 The Watchtower lɛ tswa adafi akɛ, tooi krokomɛi ni he esa lɛ baanyɛ afee asafoŋ sɔɔlɔi (onukpai asɛinɔtalɔi). Kɛji akɛ hii ni afɔ amɛ mu yɛ po lɛ, abaanyɛ ni akɛ tooi krokomɛi lɛ atsu nii, kɛ́ hii ni afɔ amɛ mu lɛ nyɛɛɛ atsu gbɛnaa nii nɛɛ he nii. Ŋmɛnɛ, etamɔ nɔ ni asafoŋ onukpai lɛ fɛɛ jɛ tooi krokomɛi lɛ ateŋ.
12. Mɛɛ Ŋmalɛ mli nifeemɔi ni etsɔ hiɛ yɔɔ, ni tsɔɔ bɔ ni tooi krokomɛi ni he esa lɛ anine shɛɔ gbɛjianɔtoo mli gbɛnaa nii ni tsii nɔ?
12 Ani ejaaa ákɛ akɛ gbɛnaa nii ni tsii ni tamɔ nɛkɛ aaaha tooi krokomɛi lɛ? Eja, ni enyiɛɔ yinɔsane mli nɔkwɛmɔ nɔ sɛɛ. Maŋsɛɛ bii ni atsake amɛ (gbɔi) ná gbɛhei ni nɔ kwɔlɔ yɛ blema Israel. (2 Samuel 23:37, 39; Yeremia 38:7-9) Yɛ Babilon nomŋɔɔ lɛ sɛɛ lɛ, akɛ sɔlemɔwe sɔɔmɔ mli hegbɛi ni tsutsu lɛ Levibii lɛ pɛ tsuɔ lɛ ha Netinim (sɔlemɔwe sɔɔlɔi ni jeee Israelbii) ni he esa lɛ. (Ezra 8:15-20; Nehemia 7:60) Kɛfata he lɛ, Mose ni ana lɛ kɛ Yesu yɛ tsakemɔ lɛ mli lɛ, kpɛlɛ ŋaawoo kpakpa ni Medianyo Yetro kɛha lɛ lɛ nɔ. Yɛ sɛɛ mli lɛ, ebi ni Yetro bi Hobab atsɔɔ amɛ gbɛ kɛtsɔ ŋa lɛ nɔ.—2 Mose 18:5, 17-24; 4 Mose 10:29.
13. Yɛ heshibaa mli ni ajɛɔ akɛ gbɛnaa nii woɔ tooi krokomɛi ni sa lɛ adɛŋ lɛ mli lɛ, namɔ nɔkwɛmɔ nɔ kpakpa mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kaseɔ lɛ?
13 Kɛmiiba afii 40 yɛ ŋa lɛ nɔ lɛ naagbee lɛ, akɛni Mose le akɛ eyaŋ Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ hewɔ lɛ, esɔle koni Yehowa kɛ sɛɛyelɔ ko aha. (4 Mose 27:15-17) Yehowa kɛɛ lɛ ni ekɛ nitsumɔ awo Yoshua dɛŋ yɛ maŋ muu lɛ fɛɛ hiɛ, ni Mose fee nakai, eyɛ mli akɛ eyɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ lolo, ni ekpaaa Israel sɔɔmɔ amrɔ nɔŋŋ. (5 Mose 3:28; 34:5-7, 9) Mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ heshibaa mumɔ ni tamɔ nakai nɔŋŋ eje shishi momo amɛkɛ hegbɛi ni fa miiha hii ni he esa yɛ tooi krokomɛi lɛ ateŋ.
14. Mɛɛ gbalɛi tsɔɔ gbɛjianɔtoo mli nitsumɔi ni fa ni akɛbaawo tooi krokomɛi lɛ adɛŋ?
14 Gbɛnaa nii ni faa ni akɛhaa tooi krokomɛi lɛ yɛ gbɛjianɔtoo lɛ mli lɛ hu ji sane ni ágba afɔ shi. Zakaria gba fɔ shi akɛ Filistinyo ni jeee Israelnyo baatsɔ “tamɔ asafoiatsɛ yɛ Yuda.” (Zakaria 9:6, 7) Asafoiatsɛmɛi nɛɛ ji akutsei anɔ onukpai, no hewɔ lɛ, Zakaria miikɛɛ akɛ, tsutsu Israel henyɛlɔ baakpɛlɛ anɔkwa jamɔ nɔ, ni ebaatsɔ tamɔ akutso nɔ onukpa yɛ Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ. Kɛfata he lɛ, beni ewieɔ etsɔɔ Nyɔŋmɔ Israel lɛ, Yehowa kɛɛ: “Ni maŋsɛɛbii aaadamɔ shi ni amɛaalɛ nyɛtooi lɛ, ni mɛikpɔji aaatsɔmɔ nyɛ hulɔi kɛ nyɛ weintromsaalɔi. Shi nyɛ lɛ, aaatsɛ nyɛ Yehowa osɔfoi, ni aaakɛɛ akɛ: Wɔ Nyɔŋmɔ lɛ sɔɔlɔi ji nyɛ.” (Yesaia 61:5, 6) Tooi krokomɛi lɛ ji “maŋsɛɛbii” kɛ “mɛikpɔji” lɛ. Akɛ gbɛnaa nii ewo mɛnɛɛmɛi adɛŋ koni amɛtsu nitsumɔi ni fa babaoo he nii, yɛ be mli ni shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu, ni amɛgbɔlɔ lɛ gbeɔ amɛ shikpɔŋ nɔ nitsumɔ naa, ni amɛyaa koni amɛyasɔmɔ yɛ shishinumɔ ni yeɔ emuu mli akɛ “Yehowa osɔfoi” yɛ ŋwɛi, ni amɛbɔle Yehowa anunyam maŋtsɛsɛi lɛ he akɛ “wɔ Nyɔŋmɔ lɛ sɔɔlɔi” lɛ.—1 Korintobii 15:50-57; Kpojiemɔ 4:4, 9-11; 5:9, 10.
“Yinɔbii ni Baa Yɛ Sɛɛ Lɛ”
15. Yɛ naagbee be nɛɛ mli lɛ, mɛɛ Kristofoi akuu eyashɛ ‘gbɔlɛ mli’ lɛ, ni mɛɛ kuu damɔ shi kɛha “yinɔbii ni baa” lɛ?
15 Shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu lɛ ená he miishɛɛ waa akɛ amɛaatsɔɔ tooi krokomɛi lɛ anii kɛha gbɛnaa nii ni fa. Lala 71:18 kɛɔ akɛ: “Kɛ migbɔ mije waŋ tete lɛ, Naa-Nyɔŋmɔ, kaakwa mi, kɛyashi beyinɔ ni majaje onineshiwalɛ lɛ matsɔɔ yinɔbii ni baa yɛ sɛɛ lɛ, kɛ ohewalɛ lɛ hu matsɔɔ mɔ fɛɛ mɔ ni baa lɛ.” Beni The Watchtower lɛ wieɔ nɛkɛ kuku nɛɛ he lɛ, December 15, 1948 nɔ̃ lɛ tsɔɔ akɛ, Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ asafo lɛ eda lɛlɛŋ kɛyashɛ gbɔlɛ mli. Etee nɔ ekɛɛ akɛ, mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ miishɛɛ “kwɛɔ amɛhiɛ gbɛ yɛ Biblia gbalɛ mli ni amɛnaa yinɔ hee ko.” Namɛi pɔtɛɛ enɛ wieɔ amɛhe lɛ? The Watchtower lɛ kɛɛ: “Yesu wie amɛhe akɛ ‘etooi krokomɛi.’ ” ‘Yinɔ ni baa yɛ sɛɛ’ lɛ kɔɔ adesai ni baahi shi yɛ shikpɔŋ nɔkwɛmɔ gbɛjianɔtoo hee ni ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ yeɔ nɔ lɛ shishi lɛ ahe.
16. Mɛɛ jɔɔmɔi “yinɔbii ni baa lɛ” kɛ miishɛɛ kpaa gbɛ?
16 Biblia lɛ ewieee be mli ni Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ fɛɛ baashi amɛ nyɛmimɛi ni ji ‘yinɔ ni baa’ lɛ, ni amɛya ni ayawo amɛkɛ Yesu Kristo hiɛ nyam lɛ yɛ faŋŋ mli. Shi mɛi ni afɔ amɛ mu nɛɛ yɛ hekɛnɔfɔɔ akɛ be kɛha enɛ feemɔ lɛ miibɛŋkɛ. Saji ni agba afɔ shi yɛ Yesu gbalɛ kpeteŋkpele ni kɔɔ “naagbee be” lɛ he lɛ miiba mli kɛjɛ 1914, ni tsɔɔ akɛ je nɛɛ hiɛkpatamɔ lɛ ebɛŋkɛ. (Daniel 12:4; Mateo 24:3-14; Marko 13:4-20; Luka 21:7-24) Etsɛŋ ni Yehowa kɛ jeŋ hee baaba, ni ‘yinɔ ni baa yɛ sɛɛ’ lɛ ‘baaŋɔ maŋtsɛyeli [shikpɔŋ nɔ nɔyeli hé] ni asaa ato amɛ kɛjɛ jeŋ shishijee lɛ.’ (Mateo 25:34) Amɛkɛ miishɛɛ kpaa Paradeiso ni aaasaa akɛba ekoŋŋ, kɛ akpekpei abɔ ni aaatee amɛ shi kɛaajɛ Gbohiiaje lɛ gbɛ. (Kpojiemɔ 20:13) Ani mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ baahi jɛmɛ ni amɛhere mɛi ni átee amɛ shi nɛɛ atuu? Yɛ sɛɛ mli yɛ 1925 mli lɛ, May 1, Watch Tower lɛ kɛɛ akɛ: “Esaaa akɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔkɛɔ nɔ ni Nyɔŋmɔ baafee loo nɔ ni efeee. . . . [Shi] ahaa wɔmuɔ sane naa akɛ, abaawo Sɔlemɔ lɛ mli bii [Kristofoi ni afɔ amɛ mu] lɛ ahiɛ nyam, dani blemabii [odasefoi anɔkwafoi ni hi shi dani Kristofoi abe lɛ shɛ] ni sa lɛ ashitee lɛ baaba.” Nakai nɔŋŋ hu, beni ewieɔ sane ni kɔɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ni ekolɛ amɛteŋ mɛi komɛi baahi shi ni amɛhere mɛi ni átee amɛ shi lɛ atuu lɛ he lɛ, September 1, 1989 Buu-Mɔɔ lɛ kɛɛ akɛ: “Enɛ he ebahiaŋ.”d
17. Mɛɛ hegbɛi ni yɔɔ naakpɛɛ, akɛ kuu lɛ, mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ Maŋtsɛ ni ta sɛi nɔ, Yesu Kristo naa mli gbɛfaŋnɔ?
17 Eji anɔkwale akɛ, wɔleee nɔ ni baaba yɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ gbɛfaŋ. Shi na ni ana Mose kɛ Elia kɛ Yesu yɛ tsakemɔ lɛ he ninaa lɛ mli lɛ tsɔɔ akɛ, aakpa gbɛ akɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu, ni átee amɛ shi lɛ, kɛ Yesu baahi shi beni ebaa yɛ anunyam mli koni “ewo mɔ fɛɛ mɔ nyɔmɔ yɛ enitsumɔ naa,” yɛ be mli ni ekojoɔ ni etsuɔ ekojomɔ he nii lɛ. Agbɛnɛ hu, wɔkaiɔ Yesu shiwoo lɛ akɛ, Kristofoi ni afɔ amɛ mu ni ‘yeɔ kunim’ lɛ kɛ lɛ baaná gbɛfaŋnɔ yɛ ‘jeŋmaji lɛ ni ekɛ dadetso aakpala amɛ’ yɛ Harmagedon lɛ mli. Kɛ Yesu ba yɛ anunyam mli lɛ, amɛkɛ lɛ baatara shi, “ni amɛkojo Israel akutsei nyɔŋma kɛ enyɔ lɛ.” Amɛkɛ Yesu ‘baajwara Satan yɛ amɛ najiashi.’—Mateo 16:27–17:9; 19:28; Kpojiemɔ 2:26, 27; 16:14, 16; Romabii 16:20; 1 Mose 3:15; Lala 2:9; 2 Tesalonikabii 1:9, 10.
18. (a) Te shihilɛ lɛ yɔɔ tɛŋŋ, yɛ ‘nii ni yɔɔ ŋwɛi ni abuaa naa yɛ Kristo mli’ lɛ gbɛfaŋ? (b) Mɛni wɔbaanyɛ wɔwie yɛ ‘nii ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ ni abuaa naa yɛ Kristo mli’ lɛ gbɛfaŋ?
18 Yɛ nibii ni ebaakwɛ nɔ ni eto he gbɛjianɔ lɛ hewɔ lɛ, Yehowa miiya nɔ fiofio “koni ebua nibii fɛɛ anaa ekoŋŋ yɛ Kristo mli.” Yɛ “nii ni yɔɔ ŋwɛi” lɛ agbɛfaŋ lɛ, eyiŋtoi lɛ miibɛŋkɛ enaagbee yɛ he. Ekome ni Yesu kɛ 144,000 lɛ fɛɛ baafee yɛ ŋwɛi kɛha “Toobi lɛ yookpeemɔ lɛ” ebɛŋkɛ. No hewɔ lɛ, akɛ gbɛnaa nii ni tsii ewo nyɛmimɛi hii ni ámɛtsɛ ni amɛdara yɛ mumɔŋ, ni jɛ tooi krokomɛi lɛ ateŋ, ni damɔ shi kɛha “nii ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ” lɛ adɛŋ, koni amɛkɛye amɛbua amɛ nyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu lɛ. Mɛɛ bei ni kanyãa mɔ po wɔyɔɔ mli nɛkɛ! Kwɛ miishɛɛ ni eji akɛ wɔɔna ni Yehowa yiŋtoo miiya hiɛ kɛyabote emlibaa mli! (Efesobii 1:9, 10; 3:10-12; Kpojiemɔ 14:1; 19:7, 9, NW) Ni kwɛ bɔ ni tooi krokomɛi lɛ amli filiɔ amɛ akɛ amɛaaye amɛbua amɛnyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu lɛ, yɛ be mli ni kui enyɔ lɛ fɛɛ sɔmɔɔ kutuu akɛ “kuu kome” yɛ “kwɛlɔ kome” shishi, ni amɛkɛbaa amɛhe shi amɛhaa Maŋtsɛ, Yesu Kristo, kɛ anunyam kɛha Jeŋ Muu Fɛɛ Maŋtsɛ kpeteŋkpele, Yehowa Nyɔŋmɔ lɛ!—Yohane 10:16; Filipibii 2:9-11.
[Shishigbɛ niŋmai]
a Kwɛmɔ August 1, 1981, The Watchtower lɛ baafai 16-26.
b Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, kɛjɛ 1914 kɛbaa lɛ, ajie ‘Adebɔɔ He Mfoniri’—ni ji shiɛmɔ he mfoniri ni anaa lɛ mlijaa ejwɛ lɛ—atsɔɔ gbɔmɛi ni amɛbua amɛhe naa babaoo yɛ gwabɔɔhei yɛ Bokagbɛ je lɛ mli fɛɛ.
c Kɛha yiŋtoi komɛi ni baanyɛ afee nɔ hewɔ ni Yudafoi Kristofoi lɛ ateŋ mɛi komɛi hiɛ dɔɔ yɛ Mla lɛ he lɛ, kwɛmɔ Insight on the Scriptures, ni Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc. fee lɛ Kpo 2, baafai 1163-4.
d Kwɛmɔ Buu-Mɔɔ, August 15, 1990, [Vol. 111, No. 16GA] baafai 30-1; December 15, 1990, [Vol. 111, No. 24GA] baafa 30.
Ani Obaanyɛ Otsɔɔ Mli?
◻ Te fee tɛŋŋ ni Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo lɛ tee ehiɛ yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli?
◻ Nɔyeli Kuu lɛ etee hiɛ yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ Yehowa Odasefoi ayinɔsane mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
◻ Mɛɛ Ŋmalɛi kɛ hewalɛ haa koni akɛ hegbɛ aha tooi krokomɛi ni yɔɔ Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ mli lɛ?
◻ Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ abua “nii ni yɔɔ ŋwɛi” lɛ kɛ “nii ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ” lɛ fɛɛ naa awo Kristo mli yɛ?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 16]
Yɛ be mli ni emli bii ni je shishi lɛ bɛ Yerusalem po lɛ, nɔyeli kuu ko tee nɔ etsu nii yɛ jɛmɛ
[Picturs on page 18]
Kristofoi ni amɛdara yɛ mumɔŋ ni afɔ amɛ mu lɛ efee jɔɔmɔ kɛha Yehowa webii
C. T. Russell 1884-1916
J. F. Rutherford 1916-42
N. H. Knorr 1942-77
F. W. Franz 1977-92
M. G. Henschel 1992-