Sɔɔmɔ Yehowa Kɛ Gbee Kome
“Maŋɔ naabu krɔŋŋ maha majimaji, koni amɛ fɛɛ kwa amɛtsɛ Yehowa gbɛi lɛ, koni amɛkɛ gbee kome asɔmɔ lɛ.”—ZEFANIA 3:9.
1, 2. (a) Mɛɛ gbalɛ Yehowa haa enaa mli agbɛnɛ lɛ? (b) Nɛkɛ gbalɛ nɛɛ teɔ mɛɛ sanebimɔi ashi?
YEHOWA NYƆŊMƆ miifee nɔ ko bianɛ ni adesai nyɛŋ afee gbi ko gbi ko. Awieɔ wiemɔi aaafee 3,000 yɛ jeŋ ni mli egbala nɛɛ mli, shi Nyɔŋmɔ miiha nɛkɛ gbalɛ nɛɛ aba mli: “Ni mikɛ wiemɔ krɔŋŋ baaha gbɔmɛi lɛ, koni amɛ fɛɛ amɛtsɛ Yehowa gbɛi lɛ, bɔni afee ni amɛsɔmɔ lɛ kɔŋ kɛ kɔŋ.”—Zefania 3:9, New World Translation.
2 Mɛni ji nɛkɛ “wiemɔ krɔŋŋ” nɛɛ? Namɛi wieɔ enɛ? Ni akɛ aaasɔmɔ Yehowa ‘kɔŋ kɛ kɔŋ’ lɛ tsɔɔ mɛni?
Amɛwieɔ “Wiemɔ Krɔŋŋ” Lɛ
3. Mɛni ji “wiemɔ krɔŋŋ” lɛ, ni mɛni hewɔ mɛi ni wieɔ enɛ lɛ amli gbalako lɛ?
3 Afɔse Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ashwie Yesu Kristo kaselɔi lɛ anɔ yɛ Pentekoste gbi lɛ nɔ yɛ afi 33 ŊB., ni ewo amɛ hewalɛ koni amɛwie yɛ wiemɔi ni amɛkaseko da lɛ amli. Enɛ ha amɛnyɛ amɛgba gbɔmɛi “Nyɔŋmɔ nii wuji” lɛ he saji yɛ wiemɔi pii amli. Kɛkɛ ni Yehowa je shishi akɛ eeebua gbɔmɛi ni jɛ wekui sɔrɔtoi amli lɛ anaa efee amɛ ekome. (Bɔfoi lɛ Asaji 2:1-21, 37-42) Beni yɛ sɛɛ mli lɛ Jeŋmajiaŋbii ni heɔ yeɔ lɛ batsɔmɔ Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ, kɛkɛ ni Nyɔŋmɔ tsuji lɛ batsɔmɔ gbɔmɛi ni jɛ majianɔ wiemɔi kɛ wekui sɔrɔtoi amli lɛlɛŋ. Je lɛŋ husui gbalaaa amɛmli, ejaakɛ amɛ fɛɛ amɛwieɔ “wiemɔ krɔŋŋ” lɛ. Enɛ ji Ŋmalɛ mli anɔkwale wiemɔ ni agba afɔ shi yɛ Zefania 3:9 lɛ. (Efesobii 4:25) Agbalako mɛi ni wieɔ “wiemɔ krɔŋŋ” lɛ amli, shi moŋ ‘amɛnaabu efee ekome,’ ni ‘amɛyitsoŋ kɛ amɛjwɛŋmɔ efee ekome.’—1 Korintobii 1:10.
4. Zefania 3:9 tsɔɔ majianɔ wiemɔi kɛ majimaji ateŋ ekomefeemɔ lɛ mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ, ni nɛgbɛ anaa enɛ yɛ ŋmɛnɛ?
4 “Wiemɔ krɔŋŋ” aloo “naabu krɔŋŋ” lɛ baanyɛ aha gbɔmɛi ni jɛ jeŋmaji kɛ wekui sɔrɔtoi fɛɛ mli lɛ asɔmɔ Yehowa “kɔŋ kɛ kɔŋ” ni eshishi diɛŋtsɛ ji, ‘kɛ kɔŋ kome.’ Amɛbaasɔmɔ Nyɔŋmɔ kɛ “nɔkpɛlɛmɔ kome” (The New English Bible) ; “kɛ gbee kome” (The New American Bible) aloo “kɛ gbeekpamɔ nɔkpɛlɛmɔ kɛ kɔŋ kome.” (The Amplified Bible) Shishitsɔɔmɔ kroko kaneɔ akɛ: “Ni maha jeŋmaji lɛ fɛɛ anaabui ahe atse, koni amɛ fɛɛ amɛtsɛ Yehowa gbɛi lɛ, ni amɛkɛ lɛ akpa gbee yɛ esɔɔmɔ mli.” (Byington) Anaa nɛkɛ majianɔ wiemɔ kɛ wekui sɔrɔtoi babaoo ni efee ekome yɛ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ nɛɛ mli lɛ yɛ Yehowa Odasefoi ateŋ pɛ.
5. Mɛni Yehowa Odasefoi kɛ adesa wiemɔ fɛɛ wiemɔ tsuɔ.
5 Akɛni Yehowa Odasefoi fɛɛ wieɔ “wiemɔ krɔŋŋ” loo naabu krɔŋŋ ni ji Ŋmalɛ mli anɔkwale lɛ hewɔ lɛ, amɛkɛ adesa wiemɔ fɛɛ wiemɔ tsuɔ nii yɛ gbɛ ni kwɔ nɔ—amɛkɛjieɔ Nyɔŋmɔ yi ni amɛkɛjajeɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ. (Marko 13:10; Tito 2:7, 8; Hebribii 13:15) Kwɛ bɔ ni eyɔɔ fɛo akɛ “wiemɔ krɔŋŋ” loo naabu krɔŋŋ lɛ haa gbɔmɛi ni jɛ jeŋmaji fɛɛ mli lɛ sɔmɔɔ Yehowa kɛ gbee kome!
6. Te Yehowa susuɔ gbɔmɛi ahe ehaa tɛŋŋ, shi mɛni baaye abua kɛji akɛ hiɛaŋkwɛmɔ ko hɔ Kristofonyo ko tsui mli lolo?
6 Beni Petro yeɔ Kornelio kɛ Jeŋmajiaŋbii krokomɛi lɛ odase lɛ, ekɛɛ: “Lɛlɛŋ, miyoo akɛ Nyɔŋmɔ jeee mɛi ahiɛaŋkwɛlɔ; shi moŋ maŋ fɛɛ maŋ mli lɛ, mɔ ni sheɔ lɛ gbeyei ni etsuɔ jalɛ nii lɛ, lɛ ji mɔ ni saa ehiɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 10:34, 35) Bɔ ni shishitsɔɔmɔi krokomɛi tsɔɔ lɛ, Yehowa “jeee Mɔ ni Buɔ gbɔmɛi komɛi fe mɛi krokomɛi,” “ejieee gbɔmɛi amli,” ni “ekwɛɛɛ gbɔmɛi ahiɛaŋ.” (The Emphatic Diaglott; Phillips; New International Version) Akɛ Yehowa tsuji lɛ, esa akɛ wɔbu gbɔmɛi ni jɛ jeŋmaji fɛɛ mli lɛ tamɔ bɔ ni efeɔ lɛ pɛpɛɛpɛ. Shi kɛji akɛ hiɛaŋkwɛmɔ fioo ko yɛ Kristofonyo ko tsui mli lɛ hu? Belɛ eeeye ebua akɛ oookwɛ bɔ ni wɔ Nyɔŋmɔ ni kwɛɛɛ hiɛaŋ lɛ kɛ etsuji ni jɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ akutsei kɛ majianɔ wiemɔi sɔrɔtoi amli lɛ yeɔ haa lɛ mli.—Agbɛnɛ Kwɛmɔ Awake! ni ji November 8, 1984 nɔ lɛ baafai 3-11.
Asumɔɔ Amɛ Ni Amɛjara Wa
7. Yɛ wekukpaa ni aaaka wɔkɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ he lɛ, mɛni hewɔ esorooo Kristofonyo ko yɛ mɔ kroko ni jɛ maŋ kroko loo weku kroko mli lɛ he?
7 Kɛ oji Yehowa Odasefonyo ni abaptisi lɛ lɛ, eka shi faŋŋ akɛ ‘Oyeɔ ŋkɔmɔ ni odɔmɔɔ ntsɔi yɛ nihii nii’ ni afeɔ yɛ yiwalɛ gbɛjianɔtoo nɛɛ mli lɛ he yɛ be ko mli. (Ezekiel 9:4) No mli lɛ oji ‘gbonyo yɛ ohe eshai amli,’ shi Nyɔŋmɔ jɛ emɔbɔnalɛ mli egbala bo kɛba emasɛi kɛtsɔ Yesu Kristo nɔ. (Efesobii 2:1-5; Yohane 6:44) Yɛ enɛɛmɛi ahewɔ lɛ, ojeee mɔ ni yɔɔ sɔrɔto yɛ mɛi krokomɛi ni ji onanemɛi heyelilɔi lɛ ahe. Amɛ hu amɛhao yɛ efɔŋfeemɔ hewɔ, no mli lɛ, ‘amɛji gbohii yɛ amɛhe eshai amli,’ ni amɛnine shɛ Nyɔŋmɔ mɔbɔnalɛ nɔ kɛtsɔ Yesu Kristo nɔ. Ni yɛ wɔweku loo maŋ nɔ ni wɔjɛ mli lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, hemɔkɛyeli pɛ nɔ wɔteŋ mɔ ko baatsɔ bianɛ ni ena shidaamɔ kpakpa yɛ Yehowa hiɛ akɛ edasefonyo.—Romabii 11:20.
8. Hagai 2:7 miiba mli bianɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
8 Gbalɛ wiemɔi ni yɔɔ Hagai 2:7 lɛ yeɔ ebuaa wɔ koni wɔkwɛ bɔ ni wɔɔsusu wɔnanemɛi heyelilɔi ni jɛ jeŋmaji sɔrɔtoi amli lɛ ahe wɔha. Jɛmɛ Yehowa jaje yɛ akɛ: “Ni mahoso jeŋmaji fɛɛ kwa, ni jeŋmaji lɛ fɛɛ anii ni jara wa lɛ aaaba, ni mikɛ anunyam sɔŋŋ aaawo shia nɛɛ obɔ.” Nɛkɛ jamɔ krɔŋŋ ni aaawo nɔ ni agba afɔ shi nɛɛ miiya nɔ yɛ Nyɔŋmɔ anɔkwale sɔlemɔwe lɛ, ejamɔ shihilɛ he lɛ. (Yohane 4:23-24) Shi mɛni ji “jeŋmaji lɛ fɛɛ anii ni jara wa” aloo nii ni asumɔɔ lɛ? Amɛji gbɔmɛi akpei abɔ ni sumɔɔ jalɛ nifeemɔ ni boɔ Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ lɛ toi lɛ. Amɛjɛ jeŋmaji kɛ wekui fɛɛ mli amɛmiiho yuu ‘kɛmiiya Yehowa we gɔŋ lɛ nɔ,’ amɛmiitsɔmɔ edasefoi ni abaptisi amɛ kɛ “asafo babaoo” ni jɛ majimaji anɔ lɛ fa. (Yesaia 2:2-4; Kpojiemɔ 7:9) Mɛi ni jieɔ Yehowa yi akɛ eshikpɔŋ nɔ gbɛjianɔtoo lɛ fa lɛ he tse, amɛyɛ jeŋba, amɛsheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei—amɛji nii ni asumɔɔ loo nii ni jara wa lɛlɛŋ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, belɛ anɔkwale Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo baasumɔ ni ejie nyɛmimɛi asuɔmɔ kpo etsɔɔ mɛi ni jara wa loo asumɔɔ ni wɔ Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ ekpɛlɛ amɛnɔ lɛ fɛɛ.
Amɛsu kɛ Baŋ yɛ Ehee
9. Kɛji akɛ yɛ tsutsu lɛ wɔsusuuu gbɔi ahe ekpakpa lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ nibii atsake bianɛ akɛni wɔtsɔmɔ Kristofoi nɛɛ?
9 Asumɔɔ wɔmumɔŋ nyɛmimɛi hii kɛ nyɛmimɛi yei ni yɔɔ shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ lɛ hu, ejaakɛ amɛbo ŋaawoo akɛ ‘amɛjie gbɔmɔ momo lɛ kɛ enitsumɔi lɛ amɛshwie ni amɛwo gbɔmɔ hee’ “ni etsɔɔ ehee ekoŋŋ kɛyaa nilee mli yɛ mɔ ni bɔ lɛ lɛ subaŋ lɛ naa; he ni Helanyo kɛ Yudanyo, ketiafolɔ kɛ foolɔ, jekonyo kɛ Skitenyo, nyɔŋ kɛ odehe ko bɛ dɔŋŋ, shi moŋ Kristo ji nii fiaa yɛ mɛi fɛɛ mli” lɛ toi. (Kolosebii 3:9-11) Kɛji akɛ mɔ ko yɛ ni tsutsu lɛ ewieee Yudanyo, Helanyo, loo mɛi krokomɛi ni jɛ maŋsɛɛ lɛ ahe ekpakpa lɛ, esa akɛ nibii atsake akɛni agbɛnɛ eji Kristofonyo lɛ hewɔ. Yɛ mɔ ko weku, maŋ nɔ ni ejɛ, loo tsɔsemɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mɛi ni yɔɔ “gbɔmɔ hee” lɛ jieɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yibii—ni ji suɔmɔ, miishɛɛ, toiŋjɔlɛ, tsuishiŋmɛɛ, mlihilɛ, ekpakpafeemɔ, hemɔkɛyeli, mlijɔlɛ kɛ henɔyeli lɛ kpo. (Galatabii 5:22, 23) Enɛ haa nanemɛi Yehowa jalɔi lɛ sumɔɔ amɛ waa.
10. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Tito 1:5-12 baanyɛ aye abua wɔ kɛ aaka wɔ ni wɔwie wɔnanemɛi heyelilɔi ni jɛ maŋ ko nɔ loo amɛwieɔ wiemɔ kroko he efɔŋ lɛ?
10 Je lɛŋ bii komɛi wieɔ wiemɔi ni ehiii yɛ gbɔmɛi ni jɛ maji krokomɛi anɔ lɛ ahe, shi Yehowa tsuji efeee nakai. Kretanyo ko ni ji gbalɔ wie be ko yɛ lɛ diɛŋtsɛ ewebii lɛ ahe akɛ: “Kretabii maleɔ daa, kooloi fɔji ni, musutsɛmɛi hejɔlɔi ni”! Bɔfo Paulo kai nɛkɛ wiemɔi nɛɛ beni ehe bahia akɛ eha apasa tsɔɔlɔi komɛi ni yɔɔ Kristofoi ni yɔɔ Kreta ŋshɔkpɔ lɛ nɔ lɛ afee dioo lɛ hewɔ. Eka shi faŋŋ akɛ Paul ekɛɛɛ akɛ: ‘Kreta Kristofoi fɛɛ ji amalelɔi kɛ kooloi fɔji kɛ musutsɛmɛi hejɔlɔi.’ (Tito 1:5-12) Dabi, ejaakɛ Kristofoi ewieee mɛi krokomɛi ahe efɔŋ. Agbɛnɛ, ehe bahia ni nakai Kreta Kristofoi lɛ ateŋ mɛi ni fa “awo gbɔmɔ hee lɛ,” ni mɛi komɛi hu he esa yɛ mumɔŋ ni aaanyɛ ahala amɛ akɛ onukpai. No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔkɛ hiɛdɔɔ asusu enɛ he kɛji akɛ aaaka wɔ ni wɔwie wiemɔi ni esaaa yɛ wɔmumɔŋ nyɛmimɛi hii kɛ yei ni jɛ weku ko loo maŋ ko nɔ lɛ ahe lɛ.
Buu Mɛi Krokomɛi Akɛ Amɛ nɔ Kwɔlɔ Fe Bo
11. Kɛ hiɛaŋkwɛmɔ ko hɔ Kristofonyo ko tsui mli lolo lɛ, mɛni ebaanyɛ efee?
11 Shi yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, kɛji akɛ Kristofonyo ko kwɛ hiɛaŋ yɛ weku loo maŋ ko nɔ ni mɔ ko jɛ hewɔ lɛ, ekolɛ ebaajie enɛ kpo kɛtsɔ wiemɔi aloo nifeemɔi anɔ. Nɔ ni baajɛ mli aba ji akɛ enɛ baaye henumɔi awui, titri lɛ yɛ asafo ni gbɔmɛi sɔrɔtoi ni jɛ maji sɔrɔtoi amli yɔɔ mli lɛ mli. Eka shi faŋŋ akɛ Kristofonyo ko basumɔŋ ni ekɛ naagba ni tamɔ nɛkɛ aba ekomefeemɔ ni yɔɔ Nyɔŋmɔ webii ateŋ lɛ nɔ. (Lala 133:1-3) No hewɔ lɛ kɛji akɛ hiɛaŋkwɛmɔ ko yɛ Kristofonyo ko tsui mli lɛ, ebaanyɛ esɔle akɛ: “Mawu, taomɔ mimli, ni ole mitsuiŋ; kaami okwɛ, ni oyoo mijwɛŋmɔi! Ni okwɛ akɛ minyiɛ gbɛ fɔŋ ko nɔ lo ni okpala mi kɛya naanɔ gbɛ lɛ nɔ!”—Lala 139:23, 24.
12. Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔshwaa loo wɔwoɔ wɔhe nɔ loo wɔshwaa wɔfɔɔ mɛi ni jɛ wɔweku loo wiemɔ mli lɛ anɔ lɛ?
12 Ehi akɛ wɔɔna jwɛŋmɔ ni ja lɛ akɛ wɔ fɛɛ wɔji adesai ni yeee emuu ni eji jeee Yesu Kristo afɔleshaa lɛ kulɛ, wɔnyɛŋ wɔna shidaamɔ kpakpa ko yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. (1 Yohane 1:8–2:2) Belɛ mɛni haa wɔfeɔ gbɔmɛi ni esoro amɛ yɛ mɛi krokomɛi ahe? Akɛni wɔbɛ nɔ ko ni jeee ha aha wɔ hewɔ lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ wɔshwa yɛ wɔmli aloo yɛ mɛi krokomɛi ni wɔkɛ amɛ jɛ maŋ kome loo wiemɔ kome mli lɛ hewɔ?—Okɛto 1 Korintobii 4:6, 7 he.
13. Wɔbaanyɛ wɔye wɔbua ekomefeemɔ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ, ni mɛni abaanyɛ akase kɛjɛ Filipibii 2:1-11?
13 Wɔbaanyɛ wɔha ekomefeemɔ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ aya hiɛ kɛji akɛ wɔkpɛlɛ nɔ ni wɔjie hiɛsɔɔ kpo wɔha sui kpakpai ni yɔɔ mɛi krokomɛi amli lɛ. Yudanyo bɔfo Paulo kɛ sane ko ni wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔsusu he ha wɔ yɛ be mli ni ekɛɛ Filipibii Jeŋmajiaŋbii lɛ akɛ: “Nyɛhaa mimiishɛɛ lɛ ayia obɔ akɛ nyɛmiijwɛŋ nɔ kome, nyɛhiɛ suɔmɔ kome, susuma kome, jwɛŋmɔ kome [mli], ni nyɛkaŋmɛa mligbalamɔi loo yaka anunyam taomɔ gbɛ, shi moŋ nyɛkɛ heshibaa jwɛŋmɔ abubua nyɛnanemɛi fe nyɛ diɛŋtsɛ nyɛhe.” Su kpakpa ni esa akɛ wɔjie lɛ kpo yɛ wɔnanemɛi adesai ni jɛ weku loo maŋ kroko nɔ lɛ ahe lɛ je kpo yɛ Yesu Kristo mli. Eyɛ mli akɛ eji mumɔŋ bɔɔ nɔ ni he wa moŋ, shi “etsɔ tamɔ gbɔmɔ” ni eba ehe shi kɛtee sɛŋmɔtso nɔ gbele mli eha adesai eshafeelɔi ni jɛ wiemɔ fɛɛ wiemɔ kɛ maŋ fɛɛ maŋ nɔ. (Filipibii 2:1-11) Akɛ Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ, belɛ ani esaaa akɛ wɔfeɔ mɛi ni yɔɔ suɔmɔ, mɛi ni baa amɛhe shi ni amɛyɔɔ musuŋtsɔlɛ ni amɛkpɛlɛɔ nɔ akɛ mɛi krokomɛi anɔ kwɔlɔ fe wɔ?
Bo Toi Ni Okwɛ Nii
14. Mɛɛ gbɛ nɔ aaatsɔ aye abua wɔ ni wɔsusu mɛi krokomɛi ahe akɛ amɛ nɔ kwɔlɔ fe wɔ?
14 Abaanyɛ aye abua wɔ ni wɔsusu mɛi krokomɛi ahe akɛ amɛ nɔ kwɔlɔ fe wɔ kɛji akɛ kɛ amɛmiiwie lɛ wɔbo toi diɛŋtsɛ ni wɔkwɛ amɛjeŋba hu jogbaŋŋ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, ekolɛ wɔbaanyɛ wɔkpɛlɛ nɔ yɛ anɔkwayeli mli akɛ onukpa ko—ekolɛ mɔ ni jɛ maŋ kroko nɔ—eho wɔhe yɛ nyɛmɔ ni akɛwoɔ ŋaa kpakpa ni mɔɔ shi yɛ Teokrase Sɔɔmɔ Skul lɛ mli lɛ mli. Ekolɛ wɔbayoo akɛ ejɛ emumɔŋ shihilɛ lɛ hewɔ. Shi jeee bɔ ni etsɛɔ wiemɔi komɛi loo gbɛ ni etsɔɔ nɔ ewieɔ lɛ ji nɔ ni haa eyeɔ omanye yɛ enanemɛi heyelilɔi lɛ ayelikɛbuamɔ mli koni amɛbatsɔmɔ Maŋtsɛyeli lɛ jajelɔi ni he esa lɛ. Ni eka shi faŋŋ akɛ Yehowa miijɔɔ emɔdɛŋbɔi lɛ anɔ.
15. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkadi kɛ wɔbo nanemɛi jalɔi awiemɔi atoi lɛ?
15 Kɛ wɔkɛ wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ gba sane loo wɔbo amɛwiemɔi yɛ kpeei ashishi lɛ toi lɛ, wɔbaanyɛ wɔyoo akɛ amɛteŋ mɛi komɛi nuɔ Ŋmalɛ mli anɔkwalei komɛi ashishi jogbaŋŋ fe bɔ ni wɔfeɔ. Wɔbaanyɛ wɔyoo akɛ nyɛmimɛi ahe suɔmɔ ni amɛyɔɔ lɛ tamɔ nɔ ni emli wa, etamɔ nɔ ni amɛyɛ hemɔkɛyeli babaoo, aloo amɛnifeemɔ kɛ odaseyeli haa akɛ amɛkɛ amɛhe fɔɔ Yehowa nɔ babaoo. No hewɔ lɛ, kɛji akɛ amɛjɛ maŋ ni wɔjɛ mli lɛ loo jeee nakai hu lɛ, amɛkanyaa wɔ kɛyaa suɔmɔ kɛ nitsumɔi kpakpai ahe, amɛyeɔ amɛbuaa wɔ ni amɛwajeɔ wɔhemɔkɛyeli, ni amɛkanyaa wɔ ni wɔkɛ wɔhe afɔ wɔ ŋwɛi Tsɛ lɛ nɔ babaoo. (Abɛi 3:5, 6; Hebribii 10:24, 25, 39) Eka shi faŋŋ akɛ Yehowa etsi ebɛŋkɛ amɛ, ni nakai esa akɛ wɔfee.—Okɛto Yakobo 4:8 he.
Ajɔɔ Amɛ Ni Awaje Amɛ
16, 17. Feemɔ anɔkwale ni eji akɛ Yehowa kwɛɛɛ hiɛaŋ yɛ jɔɔmɔ ni ekɛbaa etsuji ni jɛ maŋ ko loo wiemɔ ko mli lɛ nɔ lɛ he nɔkwɛmɔ nɔ.
16 Yehowa kwɛɛɛ hiɛaŋ yɛ etsuji ni jɛ maŋ ko mli loo amɛwieɔ wiemɔ ko lɛ ajɔɔmɔ mli. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, susumɔ Brazil maŋ lɛ he okwɛ. Jeee maŋsɛɛ sanekpakpashiɛlɔi anaa ajɛ ajaje Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ atsɔɔ Brazilbii klɛŋklɛŋ kwraa, shi moŋ, amlakui loo ŋshɔ hiɛ lɛji amli nitsulɔi kpaanyɔ ji mɛi ni fee nakai yɛ ajɔ̃ 1920 mli. Nyɔŋmɔ jɔɔmɔ eje kpo faŋŋ, ejaakɛ beni 1987 sɔɔmɔ afi lɛ shɛɔ lɛ, Maŋtsɛyeli jajelɔi ayifalɛ ni fe fɛɛ ji 216,216 yɛ maŋ ni emli bii shɛɔ 141,302,000 lɛ mli—ni kɛ aja mli lɛ, shiɛlɔ kome shiɛɔ haa gbɔmɛi 654.
17 Susumɔ ŋwɛi jɔɔmɔ he nɔkwɛmɔ nɔ kroko he. Yɛ April 1923 mli lɛ, atsu mɛidiji ni ji Yehowa Odasefoi enyɔ kɛjɛ Carribean ŋshɔkpɔ ni ji Trinidad nɔ koni amɛya ni amɛyajaje Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ yɛ Afrika Anaigbɛ. Nakai ebalɛ ni Nyɛminuu kɛ Nyɛmiyoo W. R. Brown sɔmɔ yɛ jɛmɛ afii babaoo, ni abale lɛ akɛ “Bible Brown.” ‘Amɛtɛo’ ni ‘Nyɔŋmɔ ha etee nɔ eshwere’ yɛ be mli ni mɛi krokomɛi hu tsuɔ nii yɛ nakai shikpɔŋ ni da lɛ nɔ lɛ. (1 Korintobii 3:5-9) Ŋmɛnɛ, Maŋtsɛyeli shiɛlɔi fe 32,600 yɛ Ghana ni mɛi ni fe 133,800 yɛ Nigeria pɛ.
18, 19. Okɛ nɔkwɛmɔ nii ni tsɔɔ bɔ ni wɔ-Tsɛ ni kwɛɛɛ hiɛaŋ lɛ wajeɔ etsuji ni jɛ majianɔ wiemɔi kɛ maji sɔrɔtoi amli lɛ aha.
18 Jeee akɛ Yehowa jɔɔ etsuji ni jɛ maji kɛ wekui sɔrɔtoi fɛɛ mli lɛ pɛ kɛkɛ, shi moŋ ewajeɔ amɛ hu. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, susumɔ Japanbii Yehowa Odasefoi enyɔ ko sane lɛ he okwɛ. June 21, 1939 mli ni amɔ Katsuo Miura kɛ eŋa yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ, awo amɛ tsuŋ ni agbala amɛ kɛ amɛbinuu ni eye afii enumɔ lɛ teŋ, ni ehe bahia ni gbekɛ nɛɛ ayahi enaa ŋɔɔ. Ajie Nyɛmiyoo Miura kɛjɛ etsuŋwoo lɛ mli yɛ nyɔji kpaanyɔ sɛɛ, shi nyɛminuu Miura hi tsuŋwoo lɛ mli fe afii enyɔ dani aba abaye esane. Afee lɛ niseniianii, abu lɛ fɔ ni awo lɛ tsuŋ afii enumɔ. Shi Nyɔŋmɔ tsɔ Ŋmalɛi lɛ anɔ ewaje lɛ yɛ etsuŋwoo lɛ mli yɛ Hiroshima, ni enɛ shɛje emii ni ewo lɛ hewalɛ babaoo. Nɔ ni abaanyɛ atsɛ lɛ akɛ etamɔ naakpɛɛ sane ko ba, ejaakɛ Nyɛminuu Miura je August 6, 1945 atɔmik okplɛm ni afɛ ashwie etsuŋwoo he lɛ nɔ ni kpata jɛmɛ fɛɛ hiɛ lɛ mli. Yɛ no sɛɛ afii enyɔ lɛ, enyɛ ekɛ eŋa kɛ ebinuu lɛ yakpe ekoŋŋ yɛ Japan kooyigbɛ.
19 Akɛ yiwaa ni naa wa waa ba Yehowa Odasefoi anɔ yɛ Jeŋ Ta II mli yɛ shikpɔji pii anɔ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, Robert A. Winkler ji Germane nyɛminuu ko ni na nɔ yɛ Nazi gbokɛlɛfoi aŋsaraŋ sɔrɔtoi amli yɛ Germane kɛ Netherlands. Akɛni etsɔɔɔ enanemɛi Odasefoi lɛ asɛɛ gbɛ hewɔ lɛ, afee lɛ niseniianii kɛtsɔ yii ni ehiii nɔ ni enɛ haaa anyɛ ayooo lɛ po. Shi eŋma akɛ: “Yehowa shiwoi akɛ eeeye ebua mɔ ko yɛ haomɔi sɔrɔtoi fɛɛ mli lɛ he susumɔ kɛ miishɛjemɔ kɛ hewalɛwoo ha mi koni mato mitsui shi yɛ enɛɛmɛi fɛɛ mli. . . . Gestapo lɛ yi mi Hɔɔ, ni enɔ Ju hu lɛ, akɛ mi baaba amɛhiɛ kɛha sanebimɔ ekoŋŋ. Mɛni baaba agbɛnɛ, ni mɛni mafee hu? Mitsɔ mihe miha Yehowa yɛ sɔlemɔ mli, ni mikɛ mihiɛ fɔ eshiwoi anɔ. Mile akɛ enɛ tsɔɔ teokrase tawuu he ŋaa ni akɛaatsu nii yɛ Maŋtsɛyeli nitsumɔ lɛ hewɔ kɛ minyɛmimɛi Kristofoi lɛ ahebuu. Eji kaa kpele ni mli wa kɛha mi beni shɛɔ gbii nyɔŋma kɛ kpawo lɛ nɔ ni no mli lɛ mibɛ hewalɛ ko kwraa dɔŋŋ lɛ, shi miida Yehowa shi akɛ minyɛ miŋmɛ mitsui shi yɛ nɛkɛ kaai nɛɛ amli ni minyɛ mitee nɔ mihiɛ mimuuyeli mli yɛ lɛ ehewalɛ mli.”—Lala 18:35; 55:22; 94:18.
Wɔmiida Shi yɛ Wɔnyɛmifeemɔ lɛ Hewɔ
20. Te wɔɔfee tɛŋŋ ni bulɛ ni wɔyɔɔ kɛhaa wɔnanemɛi heyelilɔi ni jɛ majianɔ wiemɔi kɛ maji sɔrɔtoi anɔ lɛ aaaya hiɛ?
20 Ŋwanejee ko bɛ he akɛ Yehowa jɔɔ ni ewajeɔ edasefoi ni jɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ majianɔ wiemɔi amli lɛ. Ekwɛɛɛ hiɛaŋ, ni akɛ etsuji ni wɔjɔɔ wɔhe nɔ lɛ, wɔbɛ naajiemɔ ko loo nɔ ni wɔɔdamɔ nɔ wɔkwɛ mɛi ahiɛaŋ. Agbɛnɛ, bulɛ ni wɔyɔɔ kɛha wɔ nyɛmimɛi hii kɛ nyɛmimɛi ni jɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ majianɔ wiemɔi sɔrɔtoi amli lɛ baaya hiɛ kɛ wɔsusu nibii amli ni amɛ nɔ kwɔlɔ fe wɔ yɛ lɛ ahe lɛ. Amɛ hu amɛkɛ ŋwɛi nilee tsuɔ nii, ni enɛ kɛ mligbalamɔ baaa, shi moŋ, ewoɔ yibii kpakpai. (Yakobo 3:13-18) Hɛɛ, ni amɛ mlihilɛ, ejurɔfeemɔ, suɔmɔ kɛ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ sui krokomɛi lɛ kɛ nɔkwɛmɔ nii kpakpai haa wɔ.
21. Mɛni esa akɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaafee?
21 Belɛ kwɛ bɔ ni esa akɛ wɔda shi, yɛ wɔ majianɔ wiemɔi kɛ majimaji ateŋ nyɛmifeemɔ lɛ hewɔ! Yɛ wɔŋwɛi Tsɛ lɛ yelikɛbuamɔ kɛ jɔɔmɔ hewɔ lɛ, nyɛhaa ‘ni wɔkɛ kɔŋ kome asɔmɔa,’ yɛ nyɛmimɛi asuɔmɔ kɛ bulɛ kɛha wɔ fɛɛ wɔhe lɛ mli. Yɛ anɔkwale mli lɛ, esa akɛ efee nɔ ni wɔshweɔ yɛ anɔkwale mli kɛ yiŋkpɛɛ ni ma shi shiŋŋ akɛ wɔɔsɔmɔ Yehowa kɛ gbee kome.a
[Shishigbɛ niŋmai]
a Ajie kɛjɛ May 15, 1988 Watchtower lɛ mli.
Te Okɛɔ Tɛŋŋ?
◻ Mɛni “wiemɔ krɔŋŋ” lɛ haa Yehowa tsuji ni jɛ shihilɛi sɔrɔtoi fɛɛ mli Iɛ nyɛɔ amɛfeɔ?
◻ Hagai 2:7 miiba mli ŋmɛnɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ, ni te esa akɛ enɛ asa bɔ ni wɔsusuɔ Nyɔŋmɔ tsuji krokomɛi ahe Iɛ he eha tɛŋŋ?
◻ Filipibii 2:3 baanyɛ asa wekukpaa ni ka wɔkɛ gbɔmɛi ni jɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ majianɔ wiemɔi amli Iɛ he yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
◻ Kɛ wɔbo toi ni wɔkwɛ nɔ ni yaa nɔ lɛ, mɛni wɔbaayoo yɛ wɔnanemɛi heyelilɔi ni jɛ maji krokomɛi anɔ Iɛ ashihilɛ he?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 14]
Gbɔmɛi ni jɛ majianɔ wiemɔi kɛ maji sɔrɔtoi amli Iɛ fɛɛ miijie Yehowa yi kɛ gbee kome
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 15]
Bo toi jogbaŋŋ ni okwɛ nii. Suɔmɔ kɛ hemɔkɛyeli ni jeɔ kpo yɛ Yehowa Odasefoi krokomɛi Iɛ awiemɔi kɛ nifeemɔ amli Iɛ baatsirɛ bo