Ŋamɛi Ji Nyɔŋmɔ Sɔɔlɔi Ŋmɛnɛ?
“Ni wɔtsu wɔnyɛmi Timoteo, ni ji Nyɔŋmɔ sɔɔlɔ . . . yɛ Kristo sanekpakpa lɛ mli lɛ.”—1 Tesalonikabii 3:1, 2.
1, 2. (a) Ani mɛi fɛɛ ni kɛɔ akɛ amɛji Nyɔŋmɔ sɔɔlɔi lɛ miitsu amɛsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he nii yɛ gbɛ ni sa nɔ? (2 Korintobii 11:13-15) (b) Mɛni hewɔ ni ehe hiaa akɛ aaanyɛ ayoo mɛi ni ji Nyɔŋmɔ anɔkwale sɔɔlɔi ŋmɛnɛ lɛ? (2 Korintobii 5:18)
1 NYƐSƐƐ nɛɛ, jamɔ mli gbɔmɛi ni awo amɛ sɔɔlɔi loo osɔfoi ye bua ni atse maŋ hiɛ atua akɛbutu nɔyeli yɛ Central America. Mɔ ko hu ni awo lɛ sɔɔlɔ loo osɔfo yɛ Bokagbɛ Shɔŋŋ nyiɛ hiɛ ni awo aŋtɛo ko ni kɛ mɛi enyɔ gbele ba. Yɛ Asia wuoyigbɛ hu lɛ hii ni awo amɛ sɔɔlɔi loo osɔfoi lɛ bua apaafoi ni bɛ shikpɔŋ lɛ anaa yɛ shi ni amɛteɔ amɛwoɔ “mɛi ni waa amɛyi” lɛ mli.
2 Nɛkɛ gbɔmɛi nɛɛ fɛɛ kɛɔ akɛ amɛji sɔɔlɔi ni ji Kristofoi, shi ani nakai amɛji? Ani enɛ ji nii ni esa akɛ Nyɔŋmɔ sɔɔlɔ afee? Sanebimɔ ni he hiaa nɛ, ejaakɛ Nyɔŋmɔ anɔkwa sɔɔlɔi lɛ anitsumɔi anɔ titri mɛi tsɔɔ ni amɛkaseɔ ehe nii ni amɛnaa hegbɛ amɛnaa naanɔ wala. (1 Korintobii 3:5; Yohane 17:3) Ehe miihia ni wɔnyɛ wɔyoo mɛi ni Nyɔŋmɔ sɔɔlɔi diɛŋtsɛ ji. Shi te wɔɔfee tɛŋŋ? Biblia lɛ pɛ baanyɛ aye abua wɔ.
“Minister” Loo Sɔɔlɔ Yɛ Biblia Lɛ Mli
3. (a) Mɛni ji gbɛi anɔ ni atsɔɔ akɛ wiemɔ di’a,’konos lɛ tsuɔ nii lɛ ekomɛi? (b) Mɛni ji sɔɔmɔ nitsumɔ ni awo nɔ fe fɛɛ?
3 Klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, mɛni ji sɔɔlɔ taakɛ Biblia lɛ tsɔɔ lɛ? Yɛ shishijee Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ amli wiemɔ naa lɛ, wiemɔ “sɔɔlɔ” lɛ ji di.a’konos. Eyɛ mli akɛ ahiɛ jwɛŋmɔi sɔrɔtoi yɛ nɛkɛ wiemɔ nɛɛ shishijee he moŋ, shi ale eshishinumɔ lɛ jogbaŋŋ. Shishijee lɛ, eshishi ji “tsulɔ.” Yɛ Sanekpakpai lɛ amli lɛ, akɛ di.a’konos kɛ wiemɔi ni tamɔ nakai lɛ tsuɔ nii akɛtoɔ mɛi ni sɔmɔɔ mɛi ni yeɔ nii yɛ okpɔlɔ ko he lɛ ahe. (Luka 4:39; Yohane 2:5, 9) Shi, yɛ Hela ni awieɔ yɛ Yesu gbii lɛ amli lɛ he lɛ, afɔɔ nɛkɛ wiemɔ nɛɛ kɛ nitsumɔ yɛ gbɛ ni nɔ kwɔ nɔ. Yɛ je lɛŋ woji ni jɛɛɛ Biblia lɛ amli lɛ akɛtsu nii akɛto jamɔ mli onukpai ahe, ni yɛ be mli ni atsɔɔ Hebri Ŋmalɛi lɛ ashishi kɛtee Hela mli lɛ akɛtsu nii akɛto Pershia maŋtsɛ Ahashwerus shiabii lɛ kɛ amɛtsuji lɛ ahe. (Ester 1:10; 6:3) Shi kɛlɛ, sɔɔmɔ ni nɔ kwɔ fe fɛɛ ni adesa baanyɛ ana mli gbɛfaŋnɔ ji ŋwɛi Flooflo Nyɔŋmɔ, Yehowa sɔɔmɔ lɛ.
4. Te Nyɔŋmɔ sɔɔlɔ diɛŋtsɛ lɛ buɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe ehaa tɛŋŋ?
4 Akɛni Nyɔŋmɔ sɔɔlɔ ni mɔ ko ji lɛ ji hegbɛ ni nɔ kwɔ nakai hewɔ lɛ, te mɔ ni ji sɔɔlɔ diɛŋtsɛ lɛ buɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe ehaa tɛŋŋ? Esaaa akɛ ewoɔ ehe nɔ aloo enuɔ he akɛ ehe miihia tsɔ. Eka shi faŋŋ akɛ ekpɛlɛɛɛ sabalai ni akɛjieɔ mɛi ayi tamɔ “Tsɛ Krɔŋkrɔŋ” aloo “Mɔ Krɔŋkrɔŋ” (Reverend) lɛ nɔ. (Mateo 23:8-12) Shi moŋ, Yesu tsɔɔ akɛ Kristofonyo sɔɔlɔ diɛŋtsɛ lɛ baaba ehe shi. Ekɛɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni sumɔɔ akɛ etsɔ agbo yɛ nyɛteŋ lɛ, lɛ moŋ etsɔ nyɛsɔɔlɔ. Ni mɔ fɛɛ mɔ ni sumɔɔ akɛ etsɔ onukpa yɛ nyɛteŋ lɛ, lɛ moŋ etsɔ nyɛtsulɔ.”—Mateo 20:26, 27.
5. Namɔ famɔi Nyɔŋmɔ sɔɔlɔi boɔ toi, ni amɛsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he baa sɛɛnamɔ kɛhaa namɛi?
5 Sɔɔlɔ lɛ boɔ enuŋtsɔ lɛ famɔi atoi. Shi, yɛ nakai feemɔ mli lɛ, enitsumɔ lɛ he baaba sɛɛnamɔ aha mɔ kroko. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, kɛji akɛ enuŋtsɔ yɛ gbɔi lɛ, belɛ sɔɔlɔ lɛ boɔ enuŋtsɔ lɛ famɔi atoi kɛtsɔɔ egbɔi lɛ ahiamɔ nii ni etsuɔ he nii ehaa amɛ lɛ nɔ. Akɛni Kristofoi ni ji sɔɔlɔi ji “Nyɔŋmɔ sɔɔlɔi” kɛ “Kristo sɔɔlɔi” hewɔ lɛ, amɛboɔ famɔi ni Nyɔŋmɔ kɛha kɛtsɔ e-Bi Yesu Kristo nɔ lɛ toi. (2 Korintobii 6:4; 11:23) Shi nii ni amɛtsuɔ lɛ he baa sɛɛnamɔ kɛhaa adesai krokomɛi. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, Paulo ji sɔɔlɔ kɛha “jeŋmajiaŋ bii lɛ.” (Efesobii 3:1-7) Esɔɔmɔ lɛ kɛ jɔɔmɔ babaoo ba mɛi ni bo toi lɛ anɔ. Ni ewo Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ Yesu Kristo, mɛi ni eboɔ amɛfamɔi atoi lɛ ahiɛ nyam.
Jamɔ Mli Sɔɔlɔ Ni Da Fe Fɛɛ
6. (a) Namɔ ji jamɔ mli sɔɔlɔ ni da fe fɛɛ lɛ? (b) Namɔ famɔi ebo toi, ni esɔmɔ yɛ namɛi ahe?
6 Shi mɛni esa akɛ sɔɔlɔ afee diɛŋtsɛ? Wɔbaanyɛ wɔha enɛ hetoo kɛtsɔ jamɔ mli sɔɔlɔ ni da fe fɛɛ ni hi shikpɔŋ nɛɛ nɔ, Yesu Kristo lɛ nitsumɔi ahe susumɔ nɔ. Yesu kɛɛ: “Gbɔmɔ bi lɛ baaa ni asɔmɔ lɛ, shi, eba sɔɔmɔ moŋ ni eŋɔ esusuma lɛ eha yɛ mɛi pii akpɔmɔ hewɔ.” (Mateo 20:28) Akɛ sɔɔlɔ lɛ, namɔ famɔi atoi Yesu bo? Namɔ esɔmɔ? Ni yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Yesu bo eŋwɛi Tsɛ lɛ famɔi atoi. (Yohane 8:28) Ni beni ejeɔ shishi lɛ, esɔmɔ Yudafoi lɛ pɛ. (Romabii 15:8) Shi yɛ naagbee lɛ, esɔɔmɔ lɛ he baaba sɛɛnamɔ aha mɛi fɛɛ ni hiɛ tsuijurɔ.—Yohane 3:16.
7. (a) Akɛ sɔɔlɔ lɛ, mɛni Yesu fee? (Marko 1:38) (b) Mɛni Yesu efeee?
7 Mɛni Yesu fee akɛ sɔɔlɔ? Nɔ kome ni efee ji ni ekwa ehe ni ekɛaawo maŋkwramɔ mli. Kɛ hoo kwraa lɛ, ena hegbɛ shii enyɔ ni ekɛ ehe awo maŋkwramɔ saji amli, shi ekpoo enɛ feemɔ. (Marko 12:13-17; Yohane 6:15) Mɛni hewɔ? Ejaakɛ esɔɔmɔ lɛ nɔ kwɔ fe maŋkwramɔ, ni sɛɛnamɔi ni ekɛhaa, ni naanɔ wala fata he lɛ da kwraa fe nɔ ni maŋkwramɔŋ nifeemɔ ko kɛaaha. Nɔ ni fata he lɛ, Nyɔŋmɔ sɔɔlɔ nyɛŋ afee je nɛŋ sɔɔlɔ. (Mateo 6:24) No hewɔ lɛ, Yesu hi shi akɛ mɔ ni “jɛɛɛ je lɛ mli.” (Yohane 17:14; Yakobo 4:4) No hewɔ lɛ, nɔ ni Yesu fee ji ni eshiɛ ni etsɔɔ nii. Ejaje Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ yɛ faŋŋ mli. Eshiɛ akɛ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ ji adesai ahiɛnɔkamɔ kome pɛ. Etsɔɔ ekaselɔi lɛ Nyɔŋmɔ jeŋba he mlai ni nɔ kwɔlɔ lɛ ni etsɔse amɛ ni amɛnyiɛ esɛɛ yɛ esɔɔmɔ lɛ mli. Naagbee lɛ, ekɛ esɔɔmɔ lɛ ba naagbee kɛtsɔ ewala ni ekɛsha afɔle eha adesai lɛ nɔ.—Mateo 4:17; 5:27-32; 20:28; Yohane 17:3-6.
8. Mɛni hewɔ ŋmɛnɛ beaŋ anɔkwa Nyɔŋmɔ sɔɔlɔi lɛ taoɔ Yesu sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli jogbaŋŋ lɛ?
8 Yesu ji okadi kɛha mɛi fɛɛ koni “nyɛnyiɛ enanemaahei lɛ asɛɛ.” (1 Petro 2:21) Mɛi pɛ ni kaseɔ Kristo Yesu sɔɔmɔ lɛ ni amɛnyiɛɔ sɛɛ pɛpɛɛpɛ lɛ pɛ baanyɛ atsɛ amɛhe Nyɔŋmɔ sɔɔlɔi ŋmɛnɛ yɛ anɔkwale mli. Kɛji akɛ wɔtao sɔɔlɔi ni ji Kristofoi anitsumɔ lɛ mli yɛ afii ni nyiɛ Yesu gbele lɛ sɛɛ lɛ amli jogbaŋŋ lɛ obaana nɔ ni yɔɔ enɛ mli.
Kristofonyo Sɔɔlɔ Lɛ
9. Te fee tɛŋŋ ni Yesu kɛ Paulo fɛɛ he basa akɛ sɔɔlɔi?
9 Klɛŋklɛŋ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ tsulɔ yɛ nakai gbii lɛ amli lɛ he saa akɛ sɔɔlɔ? Ŋmɛnɛ, Kristendom sɔɔlɔi babaoo yɛ ni amɛnine shɛɔ yijiemɔ woji anɔ kɛjɛɔ osɔfoi anikasemɔ he aloo kɔleji ni tsɔɔ gbɛhe mli ni amɛyɔɔ. Enɛɛmɛi ji nibii ni haa amɛhe saa. Shi Yesu bɛ wolo ko ni tamɔ nakai. Eji sɔɔlɔ ni he esa ejaakɛ Nyɔŋmɔ fɔ lɛ mu akɛ efee nakai. (Luka 4:18, 19) Nakai nɔŋŋ hu, bɔfo Paulo kɛɛ: “Wɔsalɛ lɛ Nyɔŋmɔ mli ejɛ; lɛ nɔŋŋ eha wɔsa ni wɔtsɔmɔ kpaŋmɔ hee lɛ he sɔɔlɔi.” (2 Korintobii 3:5, 6) No hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ haa esɔɔlɔi ahe saa. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
10. Te fee tɛŋŋ ni Timoteo na eshishijee tsɔsemɔ ni ebatsɔ sɔɔlɔ lɛ?
10 Susumɔ Timoteo, “ni ji Nyɔŋmɔ sɔɔlɔ . . . yɛ Kristo sanekpakpa lɛ mli lɛ” he. (1 Tesalonikabii 3:2) Paulo ŋma lɛ wolo akɛ: “Shi bo lɛ, hii shi yɛ nii ni okase ni atsɔ oyiŋ ni ohe oye lɛ amli, ejaakɛ ole mɔ naa ni okase yɛ, ni egbekɛbiiashi ojɛ ole ŋmalɛi krɔŋkrɔŋi lɛ, ni aaanyɛ aha ole nii ni atsɔ Kristo Yesu nɔ hemɔkɛyeli nɔ kɛya yiwalaheremɔ mli lɛ.”—2 Timoteo 3:14, 15, NW; kwɛmɔ kukuji 16 kɛ 17 hu.
11. Namɛi ye bua Timoteo koni ehe asa kɛha sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ?
11 Ani enɛ tsɔɔ akɛ Timoteo kane Biblia lɛ kɛkɛ ni ebatsɔ sɔɔlɔ? Dabi. Klɛŋklɛŋ lɛ, sɔɔlɔi krokomɛi ‘tsɔ eyiŋ ni ehe eye.’ Namɛi nɛ? Akɛni ele Ŋmalɛ lɛ kɛjɛ “egbekɛbiiashi” lɛ kɛ hoo lɛ enine shɛ shishijee tsɔsemɔ nɔ kɛjɛ enyɛ kɛ enaa ŋɔɔ, ejaakɛ eka shi faŋŋ akɛ etsɛ jeee heyelilɔ. (2 Timoteo 1:5) Nɔ ni fata he lɛ, beni Paulo kɛ Timoteo kpe klɛŋklɛŋ lɛ, no mli lɛ “nyɛmimɛi lɛ ni yɔɔ Listra kɛ Ikoniom lɛ tãa ehe sane kpakpa” momo. (Bɔfoi lɛ Asaji 16:2) No hewɔ lɛ, ehemɔkɛyeli lɛ etee hiɛ kɛtsɔ naanyo ni ekɛ nanemɛi Kristofoi ni yɔɔ asafoi nɛɛ amli lɛ bɔ lɛ nɔ. Nɔ ni fata he lɛ, nyɛmimɛi ni ale amɛ jogbaŋŋ, kɛ agbɛnɛ Kristofoi asafo lɛ nɔyeli kuu lɛ ni yɔɔ Yerusalem yɛ nakai gbii lɛ amli lɛ titri ŋmaa woji yahaa asafoi sɔrɔtoi lɛ koni akɛwo amɛhemɔkɛyeli hewalɛ, ni nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi tsɔɔ amɛsaramɔi anɔ amɛtswaa amɛ amɛmaa shi.—Hebribii 10:23; Bɔfoi Iɛ Asaji 15:22-32; 1 Petro 1:1.
12. Mɛɛ be mli Timoteo batsɔ sɔɔlɔ, ni mɛɛ gbɛ nɔ etsɔ eshwere yɛ no sɛɛ?
12 Be bashɛ ni Timoteo hemɔkɛyeli, ni nɛkɛ nikasemɔ kɛ naanyobɔɔ nɛɛ eha emli ewa lɛ tsirɛ lɛ ni abaptisi lɛ akɛfee ehe nɔ ni ejɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ he okadi, koni ekɛ ewala be ni eshwɛ lɛ asɔmɔ Lɛ. (Mateo 28:19, 20; Hebribii 10:5-9) Yɛ sane naatsɔɔmɔ naa lɛ, nakai be mli ebatsɔ Nyɔŋmɔ sɔɔlɔ. Shi enɔyaa lɛ waaa jɛmɛ. Awo enyɛmɔ akɛ sɔɔlɔ lɛ mli hewalɛ lolo kɛtsɔ mumɔŋ nɔkeenɔ krɛdɛɛ ko ni akɛha lɛ kɛ agbɛnɛ kɛtsɔ wiemɔ kɛ tsɔɔmɔ kɛ tsɔsemɔ ni bɔfo Paulo kɛha lɛ lɛ nɔ. Ni Timoteo tee nɔ eshwere kɛtsɔ lɛ diɛŋtsɛ eteemɔŋ nikasemɔ kɛ naanyo ni ekɛ Kristofoi krokomɛi lɛ bɔɔ lɛ nɔ. (1 Timoteo 4:14; 2 Timoteo 2:2) No hewɔ lɛ, Timoteo ji ‘sanekpakpa lɛ he sɔɔlɔ.’ Taakɛ eji lɛ, mɛni efee?
13. Mɛni ji Timoteo sɔɔmɔ gbɛnaa nii lɛ ekomɛi?
13 Eyɛ nitsumɔi krɛdɛɛi komɛi, akɛni eji Paulo hefatalɔ gbɛfalɔ hewɔ. Akɛni eji onukpa hewɔ lɛ, Timoteo tsu nii waa yɛ enitsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli ni ewo enanemɛi Kristofoi lɛ ahewalɛ. Enɛ ji esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ fa. (1 Timoteo 4:6) Shi esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ titri, taakɛ bɔ ni Yesu nɔ lɛ ji lɛ, ji akɛ eshiɛ sanekpakpa lɛ. (Mateo 4:23) Bɔfo Paulo kɛɛ Timoteo akɛ: “Shi bo lɛ, ohiɛ aka shi yɛ nii fɛɛ mli, miamɔ ohiɛ yɛ amanehului amli, tsu sanekpakpajajelɔ nitsumɔ lɛ, gbee osɔɔmɔ lɛ naa kwraa.”—2 Timoteo 4:5.
14. Te Ŋmalɛ lɛ tsɔɔ wekukpaa ni ka hemɔkɛyeli kɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ teŋ lɛ mli ehaa tɛŋŋ?
14 Shi, yɛ Timoteo kɛ Paulo sɛɛ lɛ, namɛi hu akpaa gbɛ akɛ amɛbaana Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ Iɛ mli gbɛfaŋnɔ? Ani onukpai lɛ loo najiaŋdamɔlɔi gbɛfalɔi krɛdɛɛ lɛ pɛ kɛkɛ? Dabi. Bɔfo Paulo tsɔɔ anɔkwale ni eji akɛ hemɔkɛyeli ni esa akɛ Kristofoi fɛɛ ana Iɛ ji nɔ ni kanyaa sanekpakpa lɛ shiɛmɔ. Ekɛɛ: “Tsui akɛheɔ ayeɔ kɛshɛɔ jalɛ he, ni naabu akɛjajeɔ kɛshɛɔ yiwalaheremɔ he.”—Romabii 10:10.
15, 16. Namɛi gbɛnaa nii ka amɛnɔ akɛ amɛna Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli gbɛfaŋnɔ, ni mɛni hewɔ ohaa hetoo nakai?
15 Ani enɛ tsɔɔ akɛ mɛi fɛɛ ni yɔɔ Kristofoi ahemɔkɛyeli lɛ diɛŋtsɛ lɛ afee Kristofoi ni ji sɔɔlɔi, ni miina sanekpakpa lɛ shiɛmɔ mli gbɛfaŋnɔ? Hɛɛ. Paulo wiemɔi lɛ kɔɔ Roma asafo muu lɛ fɛɛ he, jeee onukpai lɛ pɛ. (Romabii 1:1, 7) Esa akɛ asafo muu lɛ fɛɛ ni yɔɔ Efeso lɛ kɛ “hejɔlɛ sanekpakpa lɛ he saamɔ kɛ toɔ awoa amɛnaji.” (Efesobii 6:15; 1:1) Ni akɛɛ mɛi fɛɛ ni le wolo ni aŋma ayaha Hebribii lɛ akɛ ‘amɛmɔ amɛhiɛnɔkamɔ jajemɔ lɛ mli ni awa ni ekagbugbaa.’ (Hebribii 10:23) Kaimɔ hu akɛ, mɔ fɛɛ mɔ, hii kɛ yei fata he ni ajaje “Nyɔŋmɔ niwuji” lɛ yɛ faŋŋ mli yɛ Pentekoste gbi lɛ nɔ.—Bɔfoi lɛ Asaji 2:1-21; 1:14.
16 Agbɛnɛ hu, beni eshwɛ fioo ni eeekwɔ kɛaaya ŋwɛi lɛ, no mli lɛ Yesu ekɛɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ: “No hewɔ lɛ nyɛyaa ni nyɛyafea jeŋmaji fɛɛ mikaselɔi, nyɛbaptisia amɛ nyɛwoa Tsɛ lɛ kɛ Bi lɛ kɛ Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ gbɛi amli, ni nyɛtsɔɔa amɛ ni amɛye nii fiaa ni mikɛɛ nyɛ lɛ anɔ.” (Mateo 28:19, 20) Esaaa akɛ mɛi ni kpɛlɛɔ enɛ nɔ yɛ jeŋmaji sɔrɔtoi lɛ fɛɛ mli lɛ feɔ toibolɔi kɛkɛ. Esa akɛ amɛfee kaselɔi, yɛ nibii ni kɔɔ enɛɛmɛi fɛɛ he lɛ ahe.—Luka 10:1; 14:27, 33; Yohane 13:35; 15:8; Bɔfoi lɛ Asaji 1:8.
Nyɔŋmɔ Sɔɔlɔi Ninamɔ
17. Mɛni ji nibii ni he hiaa ni fata Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he? (Mateo 22:37-39)
17 He ni wɔbashɛ nɛɛ, wɔna akɛ anɔkwale Kristofonyo sɔɔlɔ lɛ tsiɔ ehe kɛjɛɔ maŋkwramɔ he ni egbalaa ehe shi kɛjɛɔ je lɛ he. Ebaa ehe shi ni emɔɔ jeŋba he mlai ni nɔ kwɔlɔ ni Yesu tsɔɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ amli kpɛŋŋ. Eji Nyɔŋmɔ sɔɔlɔ, ni miikase Kristo. No hewɔ lɛ, esaaa akɛ enyiɛɔ lɛ diɛŋtsɛ esusumɔi asɛɛ aloo efutuɔ anɔkwale lɛ mli bɔni afee ni efee nɔ ni mɛi krokomɛi baakpɛlɛ nɔ. Shi kɛlɛ, enitsumɔ akɛ sɔɔlɔ lɛ he baa sɛɛnamɔ kɛhaa enanemɛi adesai, kɛhaa heyelilɔi kɛ mɛi ni heee yeee fɛɛ.—Mateo 20:28; 26:39; 1 Petro 4:8-10.
18. Namɛi ji Nyɔŋmɔ anɔkwa sɔɔlɔi ŋmɛnɛ, ni mɛni hewɔ ohaa hetoo nakai?
18 Taakɛ eji yɛ Yesu kɛ Timoteo gbɛfaŋ lɛ, ŋmɛnɛŋmɛnɛ gbii nɛɛ amli Kristofonyo sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ ji shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Mɛni eshiɛɔ? Ojogbaŋŋ, yiwalaheremɔ damɔ Yesu afɔleshaa lɛ nɔ lolo. Esa akɛ mɛi ni sumɔɔ akɛ ahere amɛyiwala lɛ aya nɔ atsɛ Yehowa gbɛi lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 4:12; Romabii 10:13) Agbɛnɛ hu, maŋtsɛyeli lɛ ka he eji adesai ni naa nɔ̃ lɛ ahiɛnɔkamɔ kome pɛ. No hewɔ lɛ, Yesu gba akɛ: “Ni aaashiɛ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa nɛɛ atsɔɔ je nɛŋ fɛɛ, ni akɛye jeŋmaji Iɛ fɛɛ odase; ni no dani naagbee lɛ aaaba. (Mateo 24:14) Nyɔŋmɔ anɔkwa sɔɔlɔi lɛ ji mɛi ni haa gbalɛ nɛɛ baa mli ni amɛtsɔɔ nɛkɛ anɔkwalei nɛɛ. Ni namɛi tsuɔ nɛkɛ nitsumɔ ni Nyɔŋmɔ kɛha nɛɛ? Yehowa Odasefoi pɛ.—Yesaia 43:10-12.
19. Mɛni nibii sɔrɔtoi kɔɔ Nyɔŋmɔ sɔɔlɔ ni mɔ ko ji ŋmɛnɛ lɛ he?
19 Te mɔ ko feɔ tɛŋŋ ni ebafeɔ mɔ ni he esa akɛ efeɔ sɔɔlɔ? Bɔ ni Timoteo fee lɛ nɔŋŋ: Kɛtsɔ hemɔkɛyeli ni ma shi shiŋŋ ni eeena yɛ Nyɔŋmɔ yiŋtooi ni damɔ Biblia lɛ nɔ lɛ kasemɔ nɔ; kɛtsɔ nakai hemɔkɛyeli lɛ ni eeewaje lɛ kɛtsɔ bɔ ni ekɛ Kristofoi krokomɛi aaabɔ nɔ; kɛtsɔ nu mli baptisimɔ ni ekɛaafee ehe nɔ ni ejɔɔ yɛ sɔlemɔ mli kɛha Nyɔŋmɔ akɛ ebaasɔmɔ lɛ kɛjɛ nakai be lɛ mli kɛyaa lɛ he odaseyeli nɔ; ni agbɛnɛ kɛtsɔ kpɛlɛmɔ ni eeekpɛlɛ gbɛtsɔɔmɔ kɛ kudɔmɔ ni jɛ Kristofoi asafo lɛ Nɔyeli Kuu lɛ ŋɔɔ lɛ nɔ. (Hebribii 10:23-25; Mateo 24:45-47) Namɛi naa sɔɔmɔ nitsumɔ nɛɛ mli gbɛfaŋnɔ? Mɛi fɛɛ ni yɔɔ anɔkwale hemɔkɛyeli ni yɔɔ ekaa yɛ Nyɔŋmɔ yiŋtooi ni damɔ anɔkwale nilee nɔ lɛ ahe lɛ. Sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli ni akɛ he aaawo akɛ Yehowa odasefoi Kristofoi lɛ ji odaseyeli ni tsɔɔ bɔ ni nakai hemɔkɛyeli lɛ yɔɔ krɔŋŋ ha.—Yakobo 2:17.
20, 21. (a)) Mɛni ni Kristendom sɔɔmɔ lɛ nyɛɛɛ atsu hewɔ ni ehi akɛ Nyɔŋmɔ etee sɔɔlɔi ashi ŋmɛnɛ lɛ? (b Te amɛsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ egbɛ eshwa eha tɛŋŋ?
20 Kristendom jamɔ mli sɔɔlɔi pii bɛ deka kwraa kɛ “kwasafoŋ sanekpakpa” he shiɛmɔ yɛ naagbee gbii nɛɛ amli, ni amɛkɛ amɛhe miiwo maŋkwramɔ saji amli aloo amɛmiibi sane yɛ shihilɛ mli ni Nyɔŋmɔ yɔɔ lɛ kɛ sɛɛnamɔ ni yɔɔ Biblia lɛ he lɛ he. Ni Kristendom asafoi lɛ amlibii ejieee miishɛɛ kpo yɛ sɔɔlɔi ni amɛaatsɔmɔ lɛ he. No hewɔ lɛ, eŋɔɔ wɔnaa akɛ Nyɔŋmɔ etee esɔɔlɔi ni kɛ egbɛi lɛ mamɔɔ adesai ahiɛ ni yeɔ buaa mɛi ni tsui ja lɛ ni amɛkase anɔkwalei ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni ji Biblia lɛ mli lɛ ashi. Nɛkɛ sɔɔlɔi nɛɛ fe akpekpei enyɔ yɛ je lɛŋ he fɛɛ he bianɛ ni amɛmiisɔmɔ adesai fɛɛ kɛ Nyɔŋmɔ yelikɛbuamɔ.
21 Shi te aaafee tɛŋŋ ni mɔ ko aaajie ehe kpo akɛ eji amɛteŋ mɔ kome? Nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ baasusu enɛ he jogbaŋŋ.a
[Shishigbɛ niŋmai]
a Ajie kɛjɛ November 15, 1982 Blɔfo Buu-Mɔɔ lɛ mli
Mɛni ji nɔ ni ŋmalɛi nɛɛ kɛɔ wɔ yɛ Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 11]
Ani enɛ ji nɔ ni esa akɛ Nyɔŋmɔ sɔɔlɔi afee?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 12]
Nɔ ni baanyɛ afata sɔɔlɔi anitsumɔ he ji nitsɔɔmɔ yɛ asafo lɛ mli
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 13]
Esa akɛ mɛi fɛɛ ni hiɛ anɔkwale hemɔkɛyeli lɛ atsu nii akɛ sɔɔlɔi Kristofoi