Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w98 3/15 bf. 12-17
  • Henɔjɔɔmɔ kɛ Nihalamɔ Mli Heyeli

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Henɔjɔɔmɔ kɛ Nihalamɔ Mli Heyeli
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Henɔjɔɔmɔ Kɛha “Israel Nyɔŋmɔ Lɛ”
  • “Nyɔŋmɔ Israel” Henɔjɔɔmɔ Lɛ
  • Heyeli ni Nyɔŋmɔ Kɛha lɛ kɛ Nitsumɔ yɛ Nilee Mli
  • Oohala akɛ Obaafee Namɔ Tsulɔ?
  • Nii ni He Baaba Sɛɛnamɔ Ahã Wɔ lɛ Kasemɔ
  • Afɔ́ Amɛ Akɛ Maŋ Ni Nyɔŋmɔ Ehala Eha Ehe Lɛ Mli Bii
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2006
  • Ani Oohi Shi yɛ Ohenɔjɔɔmɔ lɛ Naa?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2001
  • Ni Wɔɔhi Shi yɛ Wɔ Henɔjɔɔmɔ lɛ Naa “Daa Nɛɛ”
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
  • Mɛni Hewɔ Esa Akɛ Ojɔɔ Ohe Nɔ Oha Yehowa?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2010
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
w98 3/15 bf. 12-17

Henɔjɔɔmɔ kɛ Nihalamɔ Mli Heyeli

“Heyeli ni tamɔ nɛkɛ Kristo kɛha wɔye wɔhe.”—GALATABII 5:1, NW.

1. Mɛni Hebri kɛ Hela wiemɔi ni atsɔɔ shishi akɛ “henɔjɔɔmɔ,” “nɔ ko kɛ nitsumɔ shishijee,” loo “nɔ ko ni afeɔ lɛ krɔŋkrɔŋ” lɛ kɔɔ he titri?

BIBLIA ŋmalalɔi kɛ Hebri kɛ Hela wiemɔi babaoo tsu nii ni amɛkɛtsɔɔ jwɛŋmɔ ni ji tse ni atseɔ he, loo tu ni atuɔ he amaa afã koni akɛtsu yiŋtoo ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ ko he nii lɛ mli. Átsɔɔ nɛkɛ wiemɔi nɛɛ ashishi yɛ Ŋleshi Bibliai amli kɛ wiemɔi tamɔ “henɔjɔɔmɔ,” “nɔ ko kɛ nitsumɔ shishijee,” loo “nɔ ko ni afeɔ lɛ krɔŋkrɔŋ.” Yɛ bei komɛi amli lɛ akɛ nɛkɛ wiemɔi nɛɛ tsuɔ nii akɛtoɔ tsũi ahe—titri lɛ Nyɔŋmɔ sɔlemɔtsu ni yɔɔ blema Yerusalem lɛ kɛ jamɔ ni atsuɔ he nii yɛ jɛmɛ lɛ. Afɔɔɔ nɛkɛ wiemɔi nɛɛ kɛ nitsumɔ ahaaa je lɛŋ saji.

Henɔjɔɔmɔ Kɛha “Israel Nyɔŋmɔ Lɛ”

2. Mɛni hewɔ abaanyɛ atsɛ Yehowa yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ “Israel Nyɔŋmɔ” lɛ?

2 Yɛ afi 1513 D.Ŋ.B. lɛ, Nyɔŋmɔ jie Israelbii lɛ kɛjɛ Mizraim nyɔŋyeli mli. No sɛɛ etsɛɛɛ ni etu amɛ ema afã akɛ ewebii krɛdɛɛ, ni eŋɔ amɛ ewo ekɛ amɛ teŋ kpaŋmɔ wekukpaa mli. Akɛɛ amɛ akɛ: “Agbɛnɛ kɛji nyɛaabo migbee toi ni nyɛye mikpaŋmɔ lɛ nɔ lɛ, no lɛ nyɛaatsɔ mi diɛŋtsɛ minɔ̃ yɛ maji fɛɛ ateŋ; ejaakɛ shikpɔŋ lɛ fɛɛ lɛ minɔ̃ŋ.” (2 Mose 19:5; Lala 135:4) Akɛni efee Israelbii lɛ lɛ diɛŋtsɛ enii krɛdɛɛ hewɔ lɛ, abaanyɛ atsɛ Yehowa yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ, “Israel Nyɔŋmɔ.”—Yoshua 24:23.

3. Mɛni hewɔ jeee hiɛaŋ Yehowa kwɛɔ yɛ Israel ni ehala akɛ ewebii lɛ hewɔ?

3 Yehowa jeee mɔ ni kwɛɔ hiɛaŋ yɛ Israelbii lɛ ni efee amɛ ewebii ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ lɛ hewɔ, ejaakɛ ekɛ suɔmɔ susu mɛi ni jeee Israelbii lɛ hu he. Efã ewebii lɛ akɛ: “Ni kɛ gbɔ ko bato gbɔ yɛ nyɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, nyɛkawaa lɛ yi. Gbɔ ni toɔ gbɔ yɛ nyɛŋɔɔ lɛ, nyɛbua lɛ tamɔ nyɛ maŋnyo nɔŋŋ, ni osumɔ lɛ taakɛ bɔ ni osumɔɔ bo diɛŋtsɛ ohe lɛ; ejaakɛ nyɛ hu nyɛyato gbɔ pɛŋ yɛ Mizraim shikpɔŋ lɛ nɔ. Miji Yehowa, nyɛ Nyɔŋmɔ lɛ.” (3 Mose 19:33, 34) Afii ohai komɛi asɛɛ lɛ, anyɛ bɔfo Petro nɔ koni ena jwɛŋmɔ ni Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ, ni ekpɛlɛ nɔ akɛ: “Lɛɛlɛŋ, miyoo akɛ, Nyɔŋmɔ jeee mɛi ahiɛaŋkwɛlɔ; shi moŋ maŋ fɛɛ maŋ mli lɛ, mɔ ni sheɔ lɛ gbeyei ni etsuɔ jalɛ nii lɛ, lɛ ji mɔ ni saa ehiɛ.”—Bɔfoi lɛ Asaji 10:34, 35.

4. Wekukpaa ni kã Nyɔŋmɔ kɛ Israel teŋ lɛ damɔ mɛɛ shihilɛi anɔ, ni ani Israelbii lɛ hi shi yɛ naa?

4 Kadimɔ hu akɛ, Nyɔŋmɔ webii ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ ni amɛji lɛ damɔ nɔ̃ ko nɔ. Kɛji amɛbo Nyɔŋmɔ gbee toi ni amɛye ekpaŋmɔ lɛ nɔ lɛ, no dani amɛaatsɔ lɛ ‘diɛŋtsɛ enɔ̃.’ Mɔbɔ sane ji akɛ, Israelbii lɛ anine shɛɛɛ taomɔ nii nɛɛ anɔ. Beni amɛkpoo Mesia lɛ ni Nyɔŋmɔ tsu lɛ yɛ Ŋ.B. klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ sɛɛ lɛ, amɛlaaje hegbɛ krɛdɛɛ ni amɛyɔɔ lɛ. Yehowa jeee “Israel Nyɔŋmɔ” dɔŋŋ. Ni heloonaa Israelbii lɛ jeee Nyɔŋmɔ webii ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ dɔŋŋ.—Okɛto Mateo 23:23 he.

“Nyɔŋmɔ Israel” Henɔjɔɔmɔ Lɛ

5, 6. (a) Mɛni Yesu kɛ egbalɛ wiemɔi ni aŋma afɔ̃ shi yɛ Mateo 21:42, 43 lɛ tsɔɔ? (b) Mɛɛ be ni te fee tɛŋŋ ni “Nyɔŋmɔ Israel lɛ” ba shihilɛ mli?

5 Ani enɛ tsɔɔ akɛ Yehowa baafee mɔ ni bɛ gbɔmɛi ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ agbɛnɛ? Dabi. Beni etsɛɔ lalatsɛ lɛ wiemɔi lɛ sɛɛ lɛ, Yesu Kristo gba akɛ: “Ani nyɛkaneko yɛ ŋmalɛi lɛ amli dã akɛ: ‘Tɛ lɛ ni tsũtswalɔi lɛ shɛ́ fɔ̃ lɛ, no nɔŋŋ etsɔ koŋtɛ ni tere tsũ lɛ. [Yehowa, NW] dɛŋ enɛ jɛ, ni eyɛ naakpɛɛ yɛ wɔhiŋmɛiiaŋ’? No hewɔ lɛ miikɛɛ nyɛ akɛ: Abaashɔ̃ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ yɛ nyɛdɛŋ, ni aaaŋɔ ha jeŋmaŋ ko ni woɔ yibii.”—Mateo 21:42, 43.

6 “Jeŋmaŋ ko ni woɔ yibii” lɛ bafee Kristofoi asafo lɛ. Yesu hala mɛi ni akpaa gbɛ akɛ amɛbaafee emli klɛŋklɛŋ bii lɛ yɛ eshikpɔŋ nɔ shihilɛ be lɛ mli. Shi yɛ Pentekoste gbi lɛ nɔ yɛ afi 33 Ŋ.B. lɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ ji mɔ ni to Kristofoi asafo lɛ shishi kɛtsɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ ni efɔse eshwie emli klɛŋklɛŋ bii ni amɛyibɔ aaafee 120 lɛ anɔ lɛ nɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 1:15; 2:1-4) Taakɛ bɔfo Petro ŋma yɛ sɛɛ mli lɛ, kɛkɛ ni asafo ni ato shishi ehee nɛɛ batsɔ̃ “weku ni ahala . . . , maŋtsɛmɛi ni yeɔ osɔfoi, jeŋmaŋ krɔŋkrɔŋ, maŋ ni eŋɔfee enɔ̃.” Ahala amɛ kɛha mɛɛ yiŋtoo? ‘Koni amɛjaje mɔ ni etsɛ amɛ kɛjɛ duŋ lɛ mli kɛba lɛ diɛŋtsɛ enaakpɛɛ la lɛ he lɛ agbojee lɛ.’ (1 Petro 2:9) Kristo sɛɛnyiɛlɔi lɛ, ni akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ efɔ amɛ mu lɛ etsɔ maŋ ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ agbɛnɛ, “Nyɔŋmɔ Israel lɛ.”—Galatabii 6:16.

7. Nyɔŋmɔ Israel lɛ mli bii baaná mɛni mli ŋɔɔmɔ, no hewɔ lɛ mɛni akɛɛ amɛ akɛ amɛkwa?

7 Eyɛ mli akɛ maŋ krɔŋkrɔŋ lɛ mli bii lɛ ji “maŋ ni eŋɔfee enɔ̃” moŋ, shi esaaa akɛ afeɔ amɛ nyɔ̃ji. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, amɛbaaná heyeli babaoo mli ŋɔɔmɔ fe nɔ ni heloonaa Israel ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ lɛ yɔɔ lɛ. Yesu wo mɛi ni akpaa gbɛ akɛ amɛbaafee maŋ hee nɛɛ mli bii lɛ shi akɛ: “Nyɛaale anɔkwale lɛ, ni anɔkwale lɛ aaaha nyɛye nyɛhe.” (Yohane 8:32) Bɔfo Paulo tsɔɔ akɛ aha Kristofoi ye amɛhe kɛjɛ Mla kpaŋmɔ lɛ taomɔ nii ahe. Yɛ enɛ hewɔ lɛ ebɔ nanemɛi heyelilɔi ni yɔɔ Galata lɛ kɔkɔ akɛ: “Heyeli ni tamɔ nɛkɛ Kristo kɛha wɔye wɔhe. No hewɔ lɛ nyɛdamɔa shi shiŋŋ, ni nyɛkahaa abɔa nyɛ nyɔ̃ŋyeli apã lɛ dɔŋŋ.”—Galatabii 5:1, NW.

8. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Kristofoi agbɛjianɔtoo lɛ kɛ heyeli babaoo haa aŋkroaŋkroi lɛ fe nɔ ni amɛná yɛ Mla kpaŋmɔ lɛ shishi lɛ?

8 Ákɛ mɛi ni tamɔɔɔ blema heloonaa Israel lɛ, Nyɔŋmɔ Israel lɛ kɛ shiŋŋfeemɔ etee nɔ ebo taomɔ nii ni kɔɔ ehenɔjɔɔmɔ lɛ he lɛ toi kɛbashi ŋmɛnɛ. Esaaa akɛ enɛ feɔ naakpɛɛ ejaakɛ emli bii lɛ kɛ heyeli hala akɛ amɛaafee toiboo. Yɛ be mli ni heloonaa Israel mli bii lɛ batsɔmɔ mɛi ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ kɛtsɔ fɔmɔ nɔ lɛ, Nyɔŋmɔ Israel lɛ mli bii batsɔmɔ nakai kɛtsɔ nihalamɔ nɔ. No hewɔ lɛ, Kristofoi agbɛjianɔtoo lɛ yɛ sɔrɔto yɛ Yudafoi a-Mla kpaŋmɔ lɛ, ní nyɛ̃ aŋkroaŋkroi anɔ koni amɛjɔɔ amɛhe nɔ ni aŋmɛɛɛ amɛ gbɛ ni amɛná heyeli yɛ nihalamɔ mli lɛ he.

9, 10. (a) Yeremia tsɔɔ akɛ tsakemɔ baaba yɛ henɔjɔɔmɔ mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Mɛni hewɔ obaakɛɛ akɛ jeee Kristofoi fɛɛ ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ ŋmɛnɛ lɛ ji Nyɔŋmɔ Israel lɛ mli bii?

9 Gbalɔ Yeremia gba tsakemɔ yɛ henɔjɔɔmɔ mli lɛ efɔ̃ shi beni eŋma akɛ: “Naa, gbii miiba, Yehowa kɛɛ, ni mikɛ Israel we lɛ kɛ Yuda we lɛ aaakpaŋ kpaŋmɔ hee: etamɔɔɔ kpaŋmɔ ni mikɛ amɛtsɛmɛi lɛ kpaŋ gbi ni mimɔ amɛnine mli ni mijie amɛ kɛjɛ Mizraim shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ; nakai mikpaŋmɔ lɛ amɛku mli, tsɛ miji amɛwu! Yehowa kɛɛ. Shi kpaŋmɔ ni mikɛ Israel we lɛ baakpaŋ yɛ nakai gbii lɛ asɛɛ lɛ nɛ, Yehowa kɛɛ: Maŋɔ mimla lɛ mawo amɛmli ni maŋma yɛ amɛtsui nɔ, ni matsɔ amɛ-Nyɔŋmɔ, ni amɛ hu amɛaatsɔ mimaŋ!”—Yeremia 31:31-33.

10 Akɛni amɛyɔɔ Nyɔŋmɔ mla lɛ yɛ “amɛmli,” ni taakɛ eji lɛ aŋma “yɛ amɛtsui nɔ” hewɔ lɛ, etsirɛɔ Nyɔŋmɔ Israel mli bii lɛ ni amɛhi shi yɛ amɛ henɔjɔɔmɔ lɛ naa. Amɛkanyamɔ lɛ mli wa fe heloonaa Israelbii ni jɔɔ amɛhe nɔ kɛtsɔ fɔmɔ, shi jeee kɛtsɔ nihalamɔ nɔ lɛ nɔ̃. Ŋmɛnɛ, nanemɛi jálɔi fe akpekpei enumɔ ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ náa kanyamɔ ni mli wa koni amɛfee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii, taakɛ Nyɔŋmɔ Israel efee he nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli gbɛfaŋnɔ. Amɛ hu amɛjɔɔ amɛwala nɔ amɛha Yehowa Nyɔŋmɔ akɛ amɛbaafee esuɔmɔnaa nii. Eyɛ mli akɛ aŋkroaŋkroi nɛɛ bɛ ŋwɛi shihilɛ he hiɛnɔkamɔ taakɛ mɛi ni feɔ Nyɔŋmɔ Israel lɛ ji lɛ moŋ, shi amɛmli filiɔ amɛ yɛ gbɛkpamɔ akɛ amɛbaahi shi kɛya naanɔ yɛ shikpɔŋ nɔ yɛ Nyɔŋmɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ nɔyeli shishi lɛ hewɔ. Amɛjieɔ hiɛsɔɔ kpo amɛtsɔɔ mumɔŋ Israel kɛtsɔ emli bii fioo ni amɛshwɛ lɛ ayelikɛbuamɔ yɛ nitsumɔ ni akɛwo amɛdɛŋ akɛ ‘amɛjaje mɔ ni tsɛ amɛ kɛjɛ duŋ lɛ mli kɛba lɛ diɛŋtsɛ enaakpɛɛ la lɛ he lɛ agbojee lɛ’ nɔ lɛ mli.

Heyeli ni Nyɔŋmɔ Kɛha lɛ kɛ Nitsumɔ yɛ Nilee Mli

11. Mɛɛ nyɛmɔ akɛbɔ gbɔmɔ, ni te esa akɛ akɛtsu nii aha tɛŋŋ?

11 Nyɔŋmɔ bɔ gbɔmɛi koni amɛbu heyeli akɛ ejara wa. Eha amɛ nyɛmɔ akɛ mɛi ni baanyɛ ajɛ heyeli mli amɛfee amɛ suɔmɔnaa nii. Klɛŋklɛŋ gbɔmɛi enyɔ lɛ kɛ amɛ nihalamɔ mli heyeli lɛ tsu nii. Shi, amɛtsɔ gbɛ ni nilee kɛ suɔmɔ bɛ mli nɔ amɛhala nɔ ko ni kɛ oshara ba amɛ kɛ amɛshwiei fɛɛ nɔ. Kɛlɛ, enɛ yeɔ odase faŋŋ akɛ Yehowa enyɛɛɛ bɔɔ nii ni yɔɔ nilee lɛ anɔ kɔkɔɔkɔ koni amɛkɔ gbɛ ni kɛ amɛmligbɛ kanyamɔi loo akɔnɔi kpaaa gbee. Ni akɛni “tsuijurɔnaa halɔ Nyɔŋmɔ sumɔɔ” hewɔ lɛ, henɔjɔɔmɔ pɛ ni ekpɛlɛɔ nɔ ji nɔ ni damɔ suɔmɔ nɔ, nɔ ni ajɛ suɔmɔ mli akɛ miishɛɛ fee, nɔ ni ato shishi yɛ nihalamɔ mli heyeli nɔ. (2 Korintobii 9:7) Ekpɛlɛɛɛ ekroko nɔ.

12, 13. Timoteo feɔ gbekɛ ni atsɔse lɛ yɛ gbɛ kpakpa nɔ lɛ he nɔkwɛmɔnɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ, ni enɔkwɛmɔnɔ lɛ enyiɛ oblahii kɛ oblayei pii ahiɛ kɛtee mɛni mli?

12 Yɛ taomɔ nii nɛɛ yɔsemɔ kwraa hewɔ lɛ, Yehowa Odasefoi biɔ ni mɔ ajɔɔ ehe nɔ eha Nyɔŋmɔ, shi amɛnyɛɛɛ mɔ ko nɔ kɔkɔɔkɔ koni mɔ lɛ afee henɔjɔɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ, amɛfeee amɛ diɛŋtsɛ amɛbii po nakai. Nɔ ni tamɔɔɔ sɔlemɔi pii lɛ, Odasefoi lɛ ebaptisiii amɛshwiei beni amɛji gbekɛbii bibii, tamɔ akɛ anyɛɔ anyɛɛɔ amɛnɔ awoɔ henɔjɔɔmɔ mli ni amɛ diɛŋtsɛ lɛ amɛnaaa hegbɛ amɛhala emli eko. Ŋmalɛ naa nɔkwɛmɔnɔ ni esa akɛ anyiɛ sɛɛ ji nɔ ni oblanyo Timoteo nyiɛ sɛɛ lɛ. Ákɛ mɔ ni eda lɛ, bɔfo Paulo kɛɛ lɛ akɛ: “Shi bo lɛ, yaa nɔ yɛ nii ni okase ni atsɔ oyiŋ ni ohe oye lɛ amli, ejaakɛ ole mɔ naa ni okase yɛ, ni ákɛ ogbekɛbiiashi ojɛ ole ŋmalɛi krɔŋkrɔŋi lɛ, ni aaanyɛ aha ole nii kɛha yiwalaheremɔ kɛtsɔ Kristo Yesu nɔ hemɔkɛyeli ni oyɔɔ lɛ nɔ.”—2 Timoteo 3:14, 15, NW.

13 Ákɛ Timoteo le ŋmalɛi krɔŋkrɔŋi lɛ sa kadimɔ, ejaakɛ atsɔɔ lɛ enɛ kɛjɛ egbekɛbiiashi. Atsɔ eyiŋ—anyɛɛɛ enɔ—koni ehe Kristofoi atsɔɔmɔi ni enyɛ kɛ enaa tsɔɔ lɛ lɛ eye. (2 Timoteo 1:5) Yɛ enɛ hewɔ lɛ, Timoteo na nilee ni yɔɔ Kristo sɛɛnyiɛlɔ ni eeetsɔ lɛ mli, ni lɛ diɛŋtsɛ ehala Kristofoi ahenɔjɔɔmɔ. Yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ lɛ, oblahii kɛ oblayei bibii akpei nyɔŋmai abɔ ni amɛfɔlɔi ji Yehowa Odasefoi enyiɛ nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ sɛɛ. (Lala 110:3) Mɛi krokomɛi efeko nakai. Eji nɔ ni mɔ diɛŋtsɛ baahala.

Oohala akɛ Obaafee Namɔ Tsulɔ?

14. Mɛni Romabii 6:16 kɛɔ wɔ yɛ heyeli kwraa he?

14 Adesa ko bɛ ni yeɔ ehe kwraa. Nibɔɔ mlai tamɔ nigbalamɔ hewalɛ mla ni anyɛŋ aku hiɛ ashwie nɔ kɛkɛ lɛ tsĩɔ mɔ fɛɛ mɔ naa yɛ eheyeli lɛ mli. Agbɛnɛ hu mɔ ko mɔ ko bɛ ni yeɔ ehe kwraa yɛ mumɔŋ shishinumɔ naa. Paulo tsɔɔ mli akɛ: “Ani nyɛleee akɛ, mɔ ni nyɛŋɔɔ nyɛhe nyɛfeɔ tsuji nyɛhaa ni nyɛboɔ lɛ toi lɛ, lɛ nɔŋŋ etsuji ji nyɛ ni nyɛboɔ lɛ toi, esha nɔ̃ ni kɛ mɔ yaa gbele mli lɛ jio, aloo toiboo ni kɛ mɔ yaa jalɛ mli lɛ jio?”—Romabii 6:16.

15. (a) Te gbɔmɛi nuɔ tsuji ni amɛji lɛ he amɛhaa tɛŋŋ, shi yɛ naagbee lɛ mɛni baa mɛi pii anɔ? (b) Mɛɛ sanebimɔi ni sa wɔbaanyɛ wɔbi wɔ diɛŋtsɛ wɔhe?

15 Jwɛŋmɔ ni ahiɛ akɛ mɔ ko ji mɔ kroko tsulɔ lɛ eŋɔɔɔ gbɔmɛi pii anaa. Kɛlɛ, yɛ je lɛŋ ŋmɛnɛ lɛ, anɔkwale ni kã shi faŋŋ lɛ ji akɛ, bei pii lɛ gbɔmɛi ŋmɛɔ gbɛ ni akudɔɔ amɛ ni anáa amɛnɔ hewalɛ yɛ gbɛi pii ni yɔɔ nigii nɔ akɛ yɛ naagbee lɛ, amɛfeɔ nɔ ni mɛi krokomɛi taoɔ ni amɛfee lɛ shi jeee yɛ amɛsuɔmɔnaa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nitsumɔi ni tswaa guɔyeli nibii ahe adafi kɛ hiɛtserɛjiemɔ je lɛ bɔɔ mɔdɛŋ ni amɛnyɛ gbɔmɛi anɔ ni amɛsusu ni amɛfee nɔ̃ kome, ni amɛfolɔɔ tɛi amɛshwieɔ shi amɛhaa amɛ. Maŋkwramɔŋ kɛ jamɔŋ gbɛjianɔtoi náa gbɔmɛi ni fiɔ amɛsusumɔi kɛ otii asɛɛ, ni jeee kɛtsɔ naataomɔi ni tsɔɔ mɔ yiŋ nɔ yɛ bei fɛɛ mli, shi moŋ bei pii lɛ kɛtsɔ amɛ sɛɛfimɔ loo anɔkwayeli henumɔ kanyamɔ nɔ. Akɛni Paulo wie akɛ ‘wɔji mɛi ni wɔboɔ amɛ toi lɛ tsuji’ hewɔ lɛ, wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ aaafee jogbaŋŋ akɛ eeebi lɛ diɛŋtsɛ ehe akɛ, ‘Namɔ tsulɔ ji mi? Namɔ náa miyiŋkpɛi kɛ mishihilɛ nɔ hewalɛ waa fe fɛɛ? Ani jamɔ mli osɔfoi, maŋkwramɔŋ hiɛnyiɛlɔi, niiatsɛmɛi wuji, loo gbɔmɛi ni jieɔ mɛi ahiɛtserɛ lɛ ni? Namɔ toi miboɔ—Nyɔŋmɔ loo gbɔmɛi?’

16. Kristofoi ji Nyɔŋmɔ tsuji yɛ mɛɛ shishinumɔ naa, ni mɛni ji jwɛŋmɔ kpakpa ni wɔkɛaakwɛ nyɔŋyeli ni tamɔ nɛkɛ?

16 Kristofoi susuuu toiboo ni afeɔ ahaa Nyɔŋmɔ lɛ he akɛ aatsi amɛ diɛŋtsɛ amɛheyeli naa bɔ ni esaaa. Amɛjɛɔ amɛsuɔmɔ mli amɛkɛ amɛheyeli lɛ tsuɔ nii yɛ gbɛ ni mɔ ni amɛkɛ lɛ feɔ amɛ Nɔkwɛmɔnɔ, Yesu Kristo fee enɔ̃, ni ekɛ lɛ diɛŋtsɛ ekɔnɔ nii kɛ nibii ni he hiaa lɛ titri lɛ wo Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ shishi lɛ naa. (Yohane 5:30; 6:38) Amɛnáa “Kristo jwɛŋmɔ” lɛ, amɛbaa amɛhe shi amɛhaa lɛ akɛ asafo lɛ Yitso. (1 Korintobii 2:14-16; Kolosebii 1:15-18) Enɛ tamɔ yoo ni boteɔ gbalashihilɛ mli ni jɛɔ esuɔmɔ mli ekɛ nuu ni esumɔɔ lɛ lɛ feɔ ekome. Yɛ anɔkwale mli lɛ, awieɔ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ akuu lɛ he akɛ oblayoo fro ni atsɛ ehe baa aha Kristo.—2 Korintobii 11:2; Efesobii 5:23, 24; Kpojiemɔ 19:7, 8.

17. Mɛni Yehowa Odasefoi fɛɛ ehala akɛ amɛbaatsɔmɔ?

17 Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ, kɛ́ mɔ lɛ yɛ ŋwɛi hiɛnɔkamɔ loo shikpɔŋ nɔ nɔ̃ lɛ, ejɔɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe nɔ eha Nyɔŋmɔ akɛ ebaafee esuɔmɔnaa nii koni ebo lɛ toi akɛ Nɔyelɔ. Kɛha Odasefonyo fɛɛ Odasefonyo lɛ, henɔjɔɔmɔ efee nɔ ni mɔ lɛ diɛŋtsɛ hala akɛ ebaafee Nyɔŋmɔ tsulɔ fe ni eeehi shi akɛ gbɔmɛi atsulɔ. Enɛ kɛ bɔfo Paulo ŋaawoo akɛ: “Jara ni wa akɛhe nyɛ; nyɛkatsɔmɔa gbɔmɛi atsuji” lɛ kpãa gbee.—1 Korintobii 7:23.

Nii ni He Baaba Sɛɛnamɔ Ahã Wɔ lɛ Kasemɔ

18. Mɛɛ be mɔ ni baanyɛ atsɔ̃ Odasefonyo lɛ he basaa kɛhaa baptisimɔ?

18 Dani mɔ ko he aaasa ni etsɔ Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ kome lɛ, esa akɛ ana Ŋmalɛ naa taomɔ nii yɛ ehe. Onukpai lɛ kwɛɔ jogbaŋŋ yɛ bɔ ni amɛfeɔ amɛleɔ akɛ mɔ ni baanyɛ afee Odasefonyo lɛ nuɔ nɔ ni yɔɔ Kristofoi ahenɔjɔɔmɔ mli lɛ shishi lɛɛlɛŋ lo lɛ mli. Ani eesumɔ diɛŋtsɛ ni efee Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ kome? Ani eesumɔ ni ehi shi yɛ nɔ ni enɛ biɔ lɛ naa? Kɛ jeee nakai lɛ, ejeee mɔ ni sa kɛha baptisimɔ.

19. Mɛni hewɔ nɔ ko bɛ ni aaadamɔ nɔ awie ashi mɔ ni kpɛɔ eyiŋ akɛ ebaatsɔ Nyɔŋmɔ tsulɔ ni ejɔɔ ehe nɔ lɛ?

19 Shi kɛ ana taomɔ nii lɛ fɛɛ yɛ mɔ aŋkro lɛ he lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ awie ashi lɛ yɛ esuɔmɔ mli ni ejɛɔ ekpɛɔ lɛ diɛŋtsɛ eyiŋ akɛ eeeha Nyɔŋmɔ kɛ E-Wiemɔ ni jɛ mumɔŋ lɛ ana enɔ hewalɛ lɛ? Ani ejeee nɔ ni akpɛlɛɔ nɔ babaoo akɛ mɔ aaaha Nyɔŋmɔ ana enɔ hewalɛ fe gbɔmɛi? Aloo sɛɛnamɔ ni jɛɔ enɛ mli baa lɛ faaa? Yehowa Odasefoi susuuu he nakai. Amɛjɛɔ amɛtsui muu fɛɛ mli amɛkpɛlɛɔ Nyɔŋmɔ wiemɔi ni Yesaia ŋmala lɛ anɔ, akɛ: “Miji Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, mɔ ni tsɔɔo nii ni hi hao, mɔ ni tsɔɔo gbɛ ni onyiɛ nɔ lɛ.”—Yesaia 48:17.

20. Biblia mli anɔkwale haa gbɔmɛi yeɔ amɛhe yɛ mɛɛ gbɛi anɔ?

20 Biblia mli anɔkwale haa gbɔmɛi yeɔ amɛhe kɛjɛɔ hé ni amɛaahe apasa jamɔ tsɔɔmɔi, tamɔ naanɔ piŋmɔ yɛ hɛl la mli lɛ amɛye lɛ he. (Jajelɔ 9:5, 10) Yɛ no najiaŋ lɛ, ekɛ anɔkwa hiɛnɔkamɔ kɛha gbohii lɛ—gbohiiashitee ni Yesu Kristo kpɔmɔ afɔleshaa lɛ kɛbaa lɛ he shidaa woɔ amɛtsuii amli obɔ. (Mateo 20:28; Bɔfoi lɛ Asaji 24:15; Romabii 6:23) Biblia mli anɔkwale haa gbɔmɛi yeɔ amɛhe kɛjɛɔ maŋkwramɔŋ shiwoi ni be fɛɛ be lɛ ebaaa mli lɛ ni haa gbɔmɛi ahiɛnɔkamɔi feɔ yaka lɛ mli. Yɛ no najiaŋ lɛ, ehaa tsuii amli yimɔɔ obɔ kɛ miishɛɛ akɛni amɛleɔ akɛ Yehowa Maŋtsɛyeli lɛ ebɔi nɔyeli momo yɛ ŋwɛi ni etsɛŋ ni ebaaye shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ lɛ. Biblia mli anɔkwale haa gbɔmɛi yeɔ amɛhe kɛjɛɔ nifeemɔi ni tsɛbelɛ eŋɔɔ heloo ni egbee shi lɛ naa moŋ, shi egbeɔ Nyɔŋmɔ he guɔ, ni efiteɔ wekukpaai, ni ekɛ helai, kɛ kpatu gbele babaoo baa lɛ amli. Yɛ ekukufoo mli lɛ, Nyɔŋmɔ tsulɔ ni mɔ ko ji lɛ he yɛ sɛɛnamɔ babaoo kwraa fe ni aaafee gbɔmɛi atsulɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, henɔjɔɔmɔ kɛha Nyɔŋmɔ kɛ sɛɛnamɔi ahe shiwoi ‘yɛ benɛ-be nɛɛ mli beebe . . . kɛ naanɔ wala yɛ gbɛjianɔtoo ni baa lɛ mli’ haa.—Marko 10:29, 30.

21. Te Yehowa Odasefoi susuɔ henɔjɔɔmɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ he amɛhaa tɛŋŋ, ni mɛni ji nɔ ni amɛsumɔɔ?

21 Yehowa Odasefoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ batsɔmɔɔɔ maŋ ko ni ejɔɔ ehe nɔ kɛtsɔ fɔmɔ nɔ lɛ fã, taakɛ blema Israelbii lɛ ji lɛ. Odasefoi lɛ ji Kristofoi ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ lɛ asafo lɛ fã. Odasefonyo fɛɛ Odasefonyo ni abaptisi lɛ lɛ ebatsɔ nakai, kɛtsɔ aŋkroaŋkro lɛ ni kɛ enihalamɔ mli heyeli tsu nii ni ekɛfee henɔjɔɔmɔ lɛ nɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, kɛha Yehowa Odasefoi lɛ, nɔ ni jɛɔ henɔjɔɔmɔ mli baa ji mɔ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa ni miishɛɛ yɔɔ mli, ni suɔmɔ mli ni ajɛɔ asɔmɔɔ lɛ kadiɔ lɛ. Amɛmiisumɔ ni amɛjɛ amɛtsui muu fɛɛ mli amɛhiɛ wekukpaa ni miishɛɛ yɔɔ mli nɛɛ mli, ni amɛya nɔ amɛmɔ heyeli ni Yesu Kristo kɛha amɛye amɛhe lɛ mli kpɛŋŋ kɛya naanɔ.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

◻ Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ kwɛɛɛ hiɛaŋ yɛ Israel ni ehala akɛ ‘lɛ diɛŋtsɛ enɔ̃’ lɛ hewɔ?

◻ Mɛni hewɔ obaakɛɛ akɛ Kristofoi ahenɔjɔɔmɔ haaa alaaje heyeli lɛ?

◻ Mɛni ji henɔjɔɔmɔ kɛha Yehowa Nyɔŋmɔ lɛ mli sɛɛnamɔi komɛi?

◻ Mɛni hewɔ sɛɛnamɔ yɔɔ he akɛ mɔ ko aaatsɔ Yehowa tsulɔ fe gbɔmɛi anyɔŋ lɛ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 15]

Yɛ blema Israel lɛ, henɔjɔɔmɔ kɛha Nyɔŋmɔ damɔ fɔmɔ nɔ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 16]

Kristofoi ahenɔjɔɔmɔ ji nɔ ni ahalaa

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje