Biblia Mli Wolo ni Ji 56—Tito
Mɔ ni Ŋma: Paulo
Heni Aŋma Yɛ: Makedonia (?)
Be ni Aŋma Agbe Naa: Aaafee afi 61–64 Ŋ.B.
“PAULO, ni ji Nyɔŋmɔ tsulɔ, kɛ Yesu Kristo bɔfo lɛ . . . ŋmã yaha Tito, ni ji ebi krɔŋŋ yɛ hemɔkɛyeli koome lɛ nɔŋŋ gbɛfaŋ lɛ.” (Tito 1:1, 4) Nɛkɛ ji bɔ ni Paulo je ewolo ni eŋma kɛyaha Tito ni ji enaanyo nitsulɔ kɛ eblema naanyo ní eshi lɛ yɛ Kreta koni eto asafoi lɛ ahe gbɛjianɔ jogbaŋŋ lɛ shishi. Tito yɛ nitsumɔ wulu ni ebaatsu. Ŋshɔkpɔ nɛɛ batsɔ “nyɔŋmɔi lɛ kɛ gbɔmɛi fɛɛ atsɛ” shihilɛhe, ni amɛfee efɔŋ aahu akɛ gbɛi “Kretanyo” lɛ badamɔ shi kɛha mɔ ni lakaa mɔ, ni “Kreta” hu badamɔ shi kɛha malemɔ.a Malemɔ ni gbɔmɛi nɛɛ maleɔ lɛ bahe shi aahu akɛ Paulo po kɛɛ akɛ amɛgbalɔ ko kɛɛ akɛ: “Kretabii maleɔ daa; kooloi fɔ̃ji ni, musutsɛmɛi hejɔ̃lɔi ni.” (1:12) Awie Kretabii ni hi shi yɛ Paulo gbii lɛ amli lɛ ahe akɛ: “Anyɛɛɛ amu afɔ̃ amɛnɔ, amɛyeee anɔkwa, ni amɛbeɔ; amɛhiɛ kɔ̃ɔ nii anɔ waa, amɛfeɔ yakayakanii diɛŋtsɛ, amɛmaleɔ waa, ni amɛtɔɔ dãa babaoo; ni Yudafoi ni yɔɔ amɛteŋ lɛ ajeŋba kpɔtɔ kwraa fe maŋbii lɛ anɔ.”b Shihilɛi ni tamɔ nɛkɛ mli ato asafoi ni yɔɔ Kreta lɛ yɛ; ni no hewɔ lɛ ehe bahia waa koni taakɛ Paulo tsɔɔ mli lɛ heyelilɔi lɛ ‘akwa nɔshafeemɔ kɛ je nɛŋ akɔnɔi lɛ, ni amɛkɛ jwɛŋmɔ kpakpa kɛ jalɛ kɛ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ ahi shi.’—2:12.
2 Nɔ ko fioo pɛ Tito wolo lɛ wieɔ yɛ wekukpãa ni kã Paulo kɛ Tito teŋ lɛ he. Shi abaanyɛ ana enɛ he saji babaoo yɛ woji krokomɛi ni Paulo tsĩ Tito tã yɛ mli lɛ amli. Bei pii lɛ, Tito ni ji Helanyo lɛ fataa Paulo he kɛfãa gbɛ, ni kɛ hooo kwraa lɛ efata ehe kɛtee Yerusalem shikome. (Gal. 2:1-5) Paulo wie yɛ ehe akɛ “mihefatalɔ kɛ naanyo nitsulɔ.” Tito ji mɔ ni Paulo tsu kɛtee Korinto beni eŋma eklɛŋklɛŋ wolo lɛ yɛ Efeso kɛmaje Korintobii lɛ. Beni Tito yɔɔ Korinto lɛ, efata he kɛkwɛ onia ni atsuɔ kɛha nyɛmimɛi ni yɔɔ Yerusalem lɛ anɔ, ni fee sɛɛ lɛ eku esɛɛ etee jɛmɛ ekoŋŋ kɛyagbe oniatsumɔ lɛ he nitsumɔ lɛ naa yɛ Paulo gbɛtsɔɔmɔ shishi. Beni Tito tee Paulo ŋɔɔ yɛ Makedonia, ní eeku esɛɛ kɛya Korinto lɛ ni Paulo kɛ wolo ni ji enyɔ ni eŋma kɛha Korintobii lɛ maje lɛ koni ekɛyaha amɛ lɛ.—2 Kor. 8:16-24; 2:13; 7:5-7.
3 Beni ajie Paulo kɛjɛ klɛŋklɛŋ tsuŋ ni awo lɛ yɛ Roma lɛ mli lɛ, eyafata Timoteo kɛ Tito he ekoŋŋ yɛ naagbee afi ni ekɛtsu esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. Etamɔ nɔ ni nɛkɛ beaŋ ni eyasɔmɔ yɛ Kreta, Hela, kɛ Makedonia lɛ. Awie Paulo he akɛ naagbee lɛ etee Nikopoli, yɛ Hela kooyi-anaigbɛ, ni ekolɛ jɛmɛ amɔ lɛ yɛ ni awo lɛ naagbee tsuŋ yɛ Roma ni agbe lɛ lɛ. Gbɛ ni Paulo fã kɛtee Kreta nɛɛ mli ni eyashi Tito yɛ jɛmɛ koni ‘eto nibii ni eshwɛ lɛ ahe gbɛjianɔ pɛpɛɛpɛ, ni ewowoo onukpai yɛ maŋ fɛɛ maŋ mli’ yɛ gbɛtsɔɔmɔ ni ekɛha lɛ lɛ kɛ gbeekpamɔ naa. Etamɔ nɔ ni Paulo ŋma ewolo lɛ beni eshi Tito yɛ Kreta lɛ sɛɛ nɔŋŋ, ni eeenyɛ efee akɛ eŋma yɛ Makedonia. (Tito 1:5; 3:12; 1 Tim. 1:3; 2 Tim. 4:13, 20) Etamɔ nɔ ni yiŋtoo hewɔ ni Paulo ŋma Timoteo Klɛŋklɛŋ Wolo lɛ nɔŋŋ hewɔ ni eŋma ewolo nɛɛ, koni ekɛwo enaanyo nitsulɔ lɛ hewalɛ ní eha lɛ hegbɛ kɛtsu enitsumɔi lɛ.
4 Eeenyɛ efee akɛ Paulo ŋma ewolo lɛ yɛ klɛŋklɛŋ tsuŋwoo lɛ kɛ tsuŋwoo ni ji enyɔ ni awo lɛ yɛ Roma lɛ teŋ, loo aaafee afi 61 kɛyashi afi 64 Ŋ.B. Odaseyelii babaoo ni tsɔɔ akɛ wolo ni eŋma kɛyaha Tito lɛ ja lɛ tamɔ odaseyelii ni tsɔɔ akɛ woji ni eŋma kɛyaha Timoteo lɛ ja lɛ nɔŋŋ, ni atsɛɔ Biblia mli woji etɛ ni Paulo ŋma nɛɛ akɛ “nɔkwɛlɔi awoji.” Gbɛ nɔ ni etsɔ kɛŋma woji nɛɛ je amɛhe. Irenaeus kɛ Origen fɛɛ tsɛ́ wolo ni aŋma kɛyaha Tito lɛ yisɛɛ, ni blema Biblia he nilelɔi krokomɛi hu ye he odase akɛ wolo lɛ ja. Ejeɔ kpo yɛ Sinaitic kɛ Alexandrine Wolokpoi lɛ amli. Adaa wolo ko ni ji P32 lɛ yɛ John Rylands Wojiatoohe lɛ, ni eji wolo ni akɛ niji ŋmala yɛ aaafee afi 200 Ŋ.B. afii lɛ amli, ni Tito 1:11-15 kɛ 2:3-8 lɛ jeɔ kpo yɛ mli.c Ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ Tito wolo lɛ fata Ŋmalɛi ni ajɛ mumɔŋ aŋma ni ja lɛ ahe.
NƆ HEWƆ NI EHE YƆƆ SƐƐNAMƆ
8 Kreta Kristofoi lɛ hi shi yɛ maŋ ni malemɔ, juu-kɛfɔ̃, kɛ hiɛkɔ̃ɔ eyi mli tɔ lɛ mli. Ani esa akɛ amɛkase nɔ ni maŋbii lɛ feɔ lɛ? Aloo esa akɛ amɛfee nibii pɔtɛɛ komɛi kɛtsi amɛhe kwraa kɛjɛ maŋbii lɛ ahe koni amɛsɔmɔ akɛ mɛi krɔŋkrɔŋi kɛha Yehowa Nyɔŋmɔ? Beni Paulo tsɔɔ Tito nɔ̃ hewɔ ní ekɛɔ Kretabii lɛ akɛ esa akɛ ‘amɛjwɛŋ nɔ, ni amɛbɔ nitsumɔi kpakpai ahe mɔdɛŋ’ lɛ, ekɛɛ akɛ: “Enɛɛmɛi ji nii ni yɔɔ fɛo ni hi ha gbɔmɛi.” Eji “nii ni yɔɔ fɛo ni hi” ŋmɛnɛ hu akɛ anɔkwa Kristofoi “akase nitsumɔi kpakpai ahe mɔdɛŋbɔɔ” koni amɛwo yibii yɛ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ lɛ mli yɛ jeŋ ni emli eyi tɔ kɛ anɔkwa ni ayeee kɛ juu-kɛfɔ̃ nifeemɔi nɛɛ mli. (3:8, 14) Bɔ ni Paulo wie eshi jeŋba shara kɛ yiwalɛ nifeemɔi ni miitao agba asafoi ni hi Kreta lɛ naa lɛ ji kɔkɔbɔɔ nɔ̃ kɛha wɔ mɛi ni wɔyɔɔ amrɔ nɛɛ ní ‘Nyɔŋmɔ duromɔ lɛ tsɔseɔ wɔ koni wɔkwa nɔshafeemɔ kɛ je nɛŋ akɔnɔi lɛ, ni wɔkɛ jwɛŋmɔ kpakpa kɛ jalɛ kɛ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ ahi shi yɛ je nɛŋ’ lɛ. Esa akɛ Kristofoi ‘asaa amɛhe amɛhã nitsumɔ kpakpa fɛɛ nitsumɔ kpakpa’ hu yɛ toiboo ni amɛfeɔ amɛhaa nɔyelii lɛ mli, ni amɛya nɔ amɛná henilee kpakpa.—2:11, 12; 3:1.
9 Tito 1:5-9 lɛ woɔ nɔ ni 1 Timoteo 3:2-7 lɛ wieɔ yɛ nɔ ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ biɔ yɛ nɔkwɛlɔi ahe lɛ obɔ. Enɛ maa nɔ mi akɛ esa akɛ nɔkwɛlɔi lɛ ‘ahiɛ tsɔɔmɔ lɛ naa anɔkwa wiemɔ lɛ mli’ koni amɛtsɔmɔ tsɔɔlɔi yɛ asafo lɛ mli. Kwɛ bɔ ni enɛ baaye abua mɛi fɛɛ koni amɛfoŋ kɛya dalɛ mli! Yɛ anɔkwale mli lɛ, Paulo ma bɔ ni tsɔɔmɔ kpakpa he hiaa ha lɛ nɔ mi shii abɔ yɛ wolo ni eŋma kɛyaha Tito lɛ mli. Paulo wo Tito hewalɛ koni ‘eya nɔ ewie wiemɔi ní sa tsámɔ tsɔɔmɔ lɛ.’ Ewo yeimeji hewalɛ koni amɛfee “mɛi ni tsɔ̃ɔ nii kpakpai,” koni tsuji hu ‘awula Nyɔŋmɔ ni ji wɔyiwalaherelɔ lɛ tsɔɔmɔ lɛ yɛ nibii fɛɛ mli.’ (Tito 1:9; 2:1, 3, 10) Beni Paulo maa nɔ mi ehaa Tito akɛ ákɛ nɔkwɛlɔ lɛ efee shiŋŋ ni ekashe gbeyei yɛ enitsɔɔmɔ lɛ mli lɛ, ekɛɛ akɛ: “Nii nɛɛ owie, owo amɛ ŋaa yɛ he, ni okã amɛhiɛ yɛ he kɛ hewalɛ fɛɛ.” Ni ewie yɛ mɛi ni baagbo toi lɛ ahe akɛ: “Kã amɛhiɛ veveeve, koni amɛhe awa yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli.” No hewɔ lɛ wolo ni Paulo ŋma kɛyaha Tito lɛ ‘hi ha nitsɔɔmɔ kɛ hiɛkamɔ kɛ mɔsaamɔ kɛ tsɔsemɔ ni yɔɔ jalɛ mli’ titri.—Tito 2:15; 1:13; 2 Tim. 3:16.
10 Wolo ni Paulo ŋma kɛyaha Tito lɛ wajeɔ hiɛsɔɔ ni wɔyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ duromɔ lɛ ni ewoɔ wɔ hewalɛ koni wɔtsi wɔhe kɛjɛ je lɛ nɔshafeemɔ lɛ he ‘beni wɔkwɛɔ Nyɔŋmɔ kpeteŋkpele lɛ kɛ wɔyiwalaherelɔ Yesu Kristo jɔɔmɔ nɔhiɛkamɔ lɛ kɛ enunyam lɛ puemɔ lɛ gbɛ’ lɛ. Nakai feemɔ baanyɛ aha mɛi ni abu amɛ jalɔi kɛtsɔ Kristo Yesu nɔ lɛ atsɔmɔ “naanɔ wala lɛ yelɔi yɛ hiɛnɔkamɔ lɛ” mli yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ mli.—Tito 2:13; 3:7.
[Shishigbɛ niŋmai]
a McClintock kɛ Strong Cyclopedia, 1981 ni asaa akala ekoŋŋ lɛ Kpo II, baafa 564; The New Schaff-Herzog Encyclopedia of Religious Knowledge, 1958, Kpo III, baafa 306.
b McClintock kɛ Strong Cyclopedia, 1981 ni asaa akala ekoŋŋ lɛ Kpo X, baafa 442.
c The Text of the New Testament, ni Kurt kɛ Barbara Aland ŋma, ni E. F. Rhodes tsɔɔ shishi yɛ afi 1987 lɛ baafa 98.