Wɔhiɛ Adɔ Suɔmɔ kɛ Nitsumɔi Kpakpai Ahe—Yɛ Mɛɛ Gbɛ Nɔ?
“Nyɛhaa wɔyɔseyɔsea wɔhe, koni wɔhiɛ adɔ suɔmɔ kɛ nitsumɔi kpakpai ahe, . . . wɔwowoo wɔhe ŋaa, ni titri lɛ akɛni nyɛnaa akɛ gbi lɛ miibɛŋkɛ nɛɛ.”—HEBRIBII 10:24, 25.
1, 2. (a) Mɛni hewɔ ehe bahia ni mra be mli Kristofoi lɛ ana miishɛjemɔ kɛ hewalɛwoo kɛjɛ amɛ kpee kutuu mli lɛ? (b) Mɛɛ Paulo ŋaawoo ko tsu hiamɔ ni yɔɔ akɛ akpe kutuu lɛ he nii?
AMƐKPE yɛ teemɔŋ, ni amɛbua amɛhe naa yɛ tsu mli ni amɛŋmɛ amɛ yi. Oshara yɛ agbo lɛ naa he fɛɛ he. Agbe amɛ Hiɛnyiɛlɔ, Yesu yɛ faŋŋ mli, ni ebɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ kɔkɔ akɛ abaafee amɛ hu tamɔ bɔ ni afee lɛ lɛ pɛpɛɛpɛ. (Yohane 15:20; 20:19) Shi beni amɛba amɛgbee shi ni amɛwieɔ Yesu ni amɛsumɔɔ esane lɛ he blɛoo ni akanu amɛhe lɛ, eka shi faŋŋ akɛ kutuu ni amɛkpe nɛɛ ha amɛfee shweshweeshwe.
2 Beni afii lɛ hoɔ kɛyaa lɛ, Kristofoi kɛ kaai kɛ yiwaai sɔrɔtoi fɛɛ kpe. Taakɛ nakai klɛŋklɛŋ kaselɔi lɛ ji lɛ, amɛna miishɛjemɔ kɛ hewalɛwoo kɛjɛ kpee ni amɛkpeɔ kutuu lɛ mli. Enɛ hewɔ lɛ, bɔfo Paulo ŋma yɛ Hebribii 10:24, 25 lɛ akɛ: “Nyɛhaa wɔyɔseyɔsea wɔhe, koni wɔhiɛ adɔ suɔmɔ kɛ nitsumɔi kpakpai ahe, ni wɔkakwa wɔhe naabuamɔ, taakɛ bɔ ni mɛi komɛi fɔɔ feemɔ lɛ, shi moŋ wɔwowoo wɔhe ŋaa, ni titri lɛ akɛni nyɛnaa akɛ gbi lɛ miibɛŋkɛ nɛɛ.”
3. Mɛni hewɔ obaawie akɛ Hebribii 10:24, 25 lɛ fe kita folo kɛkɛ ni awo Kristofoi akɛ amɛkpe kutuu lɛ?
3 Nakai wiemɔi lɛ fe akpɔ ko ni áwo kɛkɛ akɛ abua he naa kutuu be fɛɛ be. Amɛkɛ ŋwɛi shishitoo tɛ ko fɔɔ shi kɛhaa Kristofoi akpeei fɛɛ—ni yɛ anɔkwale mli lɛ, kɛha be fɛɛ be ni Kristofoi buaa amɛhe naa kutuu. Ŋmɛnɛ ni wɔnaa akɛ Yehowa gbi lɛ miibɛŋkɛ kpaakpa fe bei fɛɛ ni eho lɛ, nɔnyɛɛi kɛ osharai ni yɔɔ nibii agbɛjianɔtoo fɔŋ nɛɛ mli lɛ haa ehe hiaa waa ni wɔkpeei afee tamɔ abobaa he ni yɔɔ shweshweeshwe, kɛ hewalɛ kɛ ekaawoo jɛɛhe kɛha mɔ fɛɛ mɔ. Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee ni wɔkɛha efee nɛkɛ? Ojogbaŋŋ, nyɛhaa wɔsusua Paulo wiemɔi lɛ ahe jogbaŋŋ, ni wɔbi saji titrii etɛ nɛɛ: Mɛni ‘wɔhe ni wɔɔyɔseyɔsee’ lɛ tsɔɔ? Mɛni ‘wɔhiɛ ni aaadɔ suɔmɔ kɛ nitsumɔi kpakpai ahe’ lɛ tsɔɔ? Ni naagbee lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ ‘wɔwowoo wɔhe hewalɛ’ yɛ nɛkɛ jaramɔ bei nɛɛ amli?
“Nyɛhaa Wɔyɔseyɔsea Wɔhe”
4. Ní ‘wɔɔyɔseyɔsee wɔhe’ lɛ tsɔɔ mɛni?
4 Beni Paulo wo Kristofoi hewalɛ akɛ ‘amɛyɔseyɔsee amɛhe’ lɛ, ekɛ Hela feemɔ-wiemɔ ka·ta·no·eʹo, ni ji wiemɔ “ayoo nii” ni akɛfɔɔ nitsumɔ waa lɛ henɔ ko ni mli wa waa tsu nii. Theological Dictionary of the New Testament lɛ kɛɔ akɛ eshishinumɔ ji “ni mɔ agbala ejwɛŋmɔ fɛɛ ema oti ko nɔ.” Taakɛ W. E. Vine tsɔɔ lɛ, eshishinumɔ baanyɛ afee “ni anu nii ashishi kɛmɔ shi, asusu nii ahe jogbaŋŋ.” No hewɔ lɛ kɛ Kristofoi ‘yɔseyɔsee amɛhe’ lɛ, jeee akɛ amɛnaa hiɛaŋhiɛaŋ nibii kɛkɛ, shi moŋ amɛkɛ amɛjwɛŋmɔŋ nyɛmɔi fɛɛ tsuɔ nii ni amɛbɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛna shishinumɔ ni mli kwɔ.—Okɛto Hebribii 3:1 he.
5. Mɛni ji nibii ni kɔɔ bɔ ni mɔ ko ji, shi ekolɛ wɔnaŋ oya nɔŋŋ lɛ he, ni mɛni hewɔ esa akɛ wɔsusu enɛɛmɛi ahe?
5 Ehe miihia ni wɔkai akɛ, babaoo kɔɔ bɔ ni mɔ ko ji diɛŋtsɛ lɛ he, fe nɔ ni ekolɛ egbɔmɔtso, enitsumɔi, aloo esui jieɔ lɛ kpo ni wɔnaa yɛ hiɛaŋhiɛaŋ lɛ kɛkɛ. (1 Samuel 16:7) Bei pii lɛ, kponɔ gbɛ dioo-feemɔ ni wɔnaa lɛ tsiɔ henumɔi ni mli kwɔlɔ aloo naaŋmɔlɔwoo su ko ni anaa he miishɛɛ waa lɛ nɔ. Agbɛnɛ hu, shihilɛ mli ni atsɔse mɛi yɛ lɛ yɛ sɔrɔto kwraa. Mɛi komɛi etsɔmɔ jaramɔ shihilɛi ni mli wa mli; mɛi krokomɛi kɛ shihilɛi komɛi ekpe bianɛ ni ekolɛ ebaawa waa akɛ wɔɔfee he mfoniri. Kwɛ bɔ ni bei pii lɛ ebaa lɛ akɛ mlifu ni wɔnaa yɛ nyɛmi nuu loo nyɛmi yoo ko su pɔtɛɛ ko hewɔ lɛ laajeɔ kwraa kɛji wɔna wɔle shihilɛ mli ni atsɔse lɛ yɛ, loo shihilɛi komɛi ni eyɔɔ mli lɛ he saji babaoo.—Abɛi 19:11.
6. Mɛni ji gbɛi ni wɔɔtsɔ nɔ wɔlelee wɔhe jogbaŋŋ lɛ ekomɛi, ni mɛɛ nɔ kpakpa baanyɛ ajɛ mli aba?
6 Shi kɛlɛ, enɛ etsɔɔɔ akɛ esa akɛ wɔpɛipɛi wɔhe teemɔŋ saji amli yɛ be mli ni ahako wɔ hegbɛ akɛ wɔfee nakai. (1 Tesalonikabii 4:11) Shi, eka shi faŋŋ akɛ wɔbaanyɛ wɔjie miishɛɛ kpo wɔtsɔɔ wɔhe. Enɛ biɔ babaoo fe ŋamɔ folo kɛkɛ ni wɔɔŋa wɔhe yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ. Mɛni hewɔ ohalaaa mɔ ko pɔtɛɛ ni obaasumɔ ni ole lɛ jogbaŋŋ, ni oha efee oti ni ma ohiɛ akɛ okɛ lɛ baagba sane minitii fioo dani aje kpee lɛ shishi, loo yɛ ekpamɔ sɛɛ? Nɔ ni fe no lɛ, “[bɔɔ] gbɔfeemɔ he mɔdɛŋ,” kɛtsɔ nine ni ooofɔ̃ mɔ kome loo mɛi enyɔ kɛba oshia kɛha daaŋ-jiemɔ nii fioo ko lɛ hu nɔ. (Romabii 12:13) Jiemɔ miishɛɛ kpo. Bo amɛ toi. Bi ni ooobi gbɛ ni mɔ aŋkro ko tsɔ nɔ ebale Yehowa, ni ena suɔmɔ eha lɛ lɛ, baajie nibii babaoo kpo. Shi, ekolɛ kɛ okɛ lɛ fee ekome kɛtsu nii yɛ shia-kɛ-shia sɔɔmɔ lɛ mli lɛ, ebaaha ole nibii babaoo. Wɔhe ni wɔɔyɔse yɛ nɛkɛ gbɛi anɔ lɛ baaye abua wɔ ni wɔna anɔkwa naanyo henumɔ, loo mɔ hedɔɔ.—Filipibii 2:4; 1 Petro 3:8.
‘Wɔwowoo Wɔhe Ekaa’
7. (a) Te Yesu nitsɔɔmɔ lɛ sa gbɔmɛi ahe eha tɛŋŋ? (b) Mɛni ha enitsɔɔmɔ ná hewalɛ waa lɛ?
7 Kɛ wɔyɔseyɔsee wɔhe lɛ, ehaa wɔsaa wɔhe jogbaŋŋ akɛ wɔɔwo wɔhe ekaa, ni wɔwowoo wɔhe hewalɛ kɛha nitsumɔ. Kristofoi onukpai lɛ titri yɔɔ gbɛfaŋnɔ ni he hiaa waa yɛ enɛ gbɛfaŋ. Wɔkaneɔ yɛ be ko beni Yesu wie yɛ faŋŋ mli lɛ he akɛ: “Mɛi lɛ ahe jɔ̃ amɛhe yɛ enitsɔɔmɔ lɛ hewɔ.” (Mateo 7:28) Yɛ be kroko hu mli lɛ, asraafoi po ni atsu amɛ ni amɛyamɔ lɛ lɛ ku amɛsaa amɛba ni amɛbakɛɛ: “Bɔ ni gbɔmɔ nɛɛ wieɔ lɛ, mɔ ko ewieko nakai dã.” (Yohane 7:46) Mɛni ha Yesu nitsɔɔmɔ lɛ ná hewalɛ waa nakai lɛ? Ani henumɔi ni ekɛtsu nii hewɔ? Dabi; Yesu wie kɛ bulɛ. Ni kɛlɛ, ebɔ mɔdɛŋ akɛ eeeshɛ etoibolɔi lɛ atsuii ahe be fɛɛ be. Akɛni esusuɔ gbɔmɛi ahe hewɔ lɛ, ele gbɛ pɔtɛɛ ni eeetsɔ nɔ ekanya amɛ. Ekɛ nɔkwɛmɔ nii ni mli ka shi faŋŋ, ni yɔɔ mlɛo, ni jieɔ daa gbi shihilɛ mli saji akpo tsu nii. (Mateo 13:34) Nakai nɔŋŋ esa akɛ mɛi ni tsuɔ nifeemɔi ahe nii yɛ wɔ kpeei ashishi lɛ akase Yesu kɛtsɔ wiemɔi ni yɔɔ miishɛɛ, ni kanyaa mɔ, ni amɛaaha lɛ nɔ. Taakɛ Yesu ji lɛ, wɔbaanyɛ wɔbɔ mɔdɛŋ ni wɔtao nɔkwɛmɔ nii ni sa wɔ toibolɔi lɛ, ni baashɛ amɛtsuii amli.
8. Yesu tsɔ nɔkwɛmɔ nɔ nɔ ewo mɛi hewalɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ, ni te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkase lɛ yɛ enɛ gbɛfaŋ?
8 Beni wɔsɔmɔɔ wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ, wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔwowoo wɔhe hewalɛ kɛtsɔ nɔkwɛmɔ nɔ nɔ. Eka shi faŋŋ akɛ Yesu wo etoibolɔi lɛ hewalɛ. Esumɔɔ Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ waa ni ewó sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ nɔ. Ewie akɛ etamɔ niyenii kɛha lɛ. (Yohane 4:34; Romabii 11:13) Ekaa ni tamɔ nɛkɛ baanyɛ atsɛŋe mɔ. Ani obaanyɛ oha mɛi krokomɛi ana miishɛɛ ni oyɔɔ yɛ sɔɔmɔ lɛ mli lɛ nakai nɔŋŋ? Yɛ be mli ni wɔkwɛɔ jogbaŋŋ ni wɔwiemɔ akafee akɛ wɔmiiwo wɔhe nɔ lɛ, okɛ asafo lɛ mli bii krokomɛi agba niiashikpamɔi kpakpai ni ona lɛ. Kɛ ofɔ̃ mɛi krokomɛi nine akɛ amɛbafata ohe kɛtsu nii lɛ, kwɛmɔ akɛ ani obaanyɛ oye obua amɛ ni amɛna anɔkwa miishɛɛ kɛjɛ mɛi krokomɛi ni amɛkɛ amɛ aaawie wɔ Bɔlɔ Kpeteŋkpele, Yehowa he lɛ mli lo.—Abɛi 25:25.
9. (a) Mɛni ji gbɛi komɛi ni atsɔɔ nɔ akanyaa mɛi krokomɛi ni wɔɔsumɔ ni wɔkwa, ni mɛni hewɔ? (b) Mɛni esa akɛ ekanya wɔ ni wɔkɛ wɔhe aha yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli?
9 Shi, kwɛmɔ jogbaŋŋ ni okawo mɛi krokomɛi hewalɛ yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, ekolɛ wɔɔha amɛnu he akɛ amɛyeɔ fɔ yɛ babaoo ni amɛfeee lɛ hewɔ, ni wɔhiɛ bɛ wɔhe nɔ. Ekolɛ wɔjeŋ gbɛ, shi wɔɔwo amɛ hiɛgbele kɛji wɔkɛ amɛ to mɛi krokomɛi ni anaa faŋŋ akɛ amɛbɔɔ mɔdɛŋ waa lɛ ahe yɛ gbɛ ni esaaa nɔ, aloo ekolɛ wɔfolɔ tɛi komɛi ni yɔɔ kpɛŋŋ wɔshwie shi ni wɔgbe mɛi ni nyɛɛɛ ashɛ he lɛ ahe guɔ lɛ. Ekolɛ nɛkɛ gbɛi sɔrɔtoi nɛɛ ateŋ eko fɛɛ eko baanyɛ akanya mɛi komɛi kɛha nitsumɔ yɛ be ko mli, shi Paulo eŋmaaa akɛ, ‘Wɔwo hewalɛ kɛha fɔyeli kɛ nitsumɔi kpakpai.’ Dabi, esa akɛ wɔwo hewalɛ kɛha suɔmɔ, kɛkɛ lɛ nitsumɔi lɛ baanyiɛ sɛɛ kɛjɛ henumɔ kpakpa mli. Esaaa ni mɔ ko haa nɔ ni mɛi krokomɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ baasusu yɛ ehe kɛji eshɛɛɛ nɔ ni akpaa gbɛ yɛ ehe lɛ he lɛ feɔ nɔ titri ni kanyaa lɛ.—Okɛto 2 Korintobii 9:6, 7 he.
10. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkai akɛ wɔjeee nuntsɔmɛi yɛ mɛi krokomɛi ahemɔkɛyeli nɔ lɛ?
10 Ni wɔɔwowoo wɔhe hewalɛ lɛ etsɔɔɔ akɛ wɔɔyeyee mɛi krokomɛi anɔ. Yɛ hegbɛ ni Nyɔŋmɔ kɛha lɛ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, bɔfo Paulo kɛ heshibaa kai Korintobii asafo lɛ akɛ: ‘Wɔjeee nuntsɔmɛi yɛ nyɛ hemɔkɛyeli lɛ nɔ.’ (2 Korintobii 1:24) Kɛ wɔ hu wɔkɛ heshibaa yoo akɛ ejeee wɔ nitsumɔ akɛ wɔtsɔɔ nɔ ni sa akɛ mɛi krokomɛi afee yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli, aloo wɔkudɔ amɛhenileei wɔha amɛ yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛ teemɔŋ yiŋkpɛi komɛi amli lɛ, no lɛ wɔɔtsi wɔhe kɛjɛ “jalɔ tuutu,” mɔ ni fiteɔ mɛi amiishɛɛ, mɔ ni yɔɔ kpɛŋŋ, mɔ ni wieɔ eshiɔ mɛi, loo efeɔ mlai babaoo ni wɔɔfee wɔhe lɛ he. (Jajelɔ 7:16) Sui ni tamɔ nɛkɛ wooo mɔ hewalɛ; amɛnyɛɔ mɔ nɔ.
11. Mɛni kanya nihamɔ yɛ Israel kpeebuu lɛ maa gbii lɛ amli, ni enɛ baanyɛ afee anɔkwale yɛ wɔgbii nɛɛ amli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
11 Wɔmiisumɔ ni mɔdɛŋbɔi fɛɛ ni akɛtsuɔ nii yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli lɛ aje kpo yɛ mumɔ ni blema Israel kɛtsu nii lɛ mli, beni abiɔ ni akɛ nikeenii abaha kɛha kpeebuu lɛ maa lɛ. Wɔkaneɔ yɛ 2 Mose 35:21 akɛ: “Ni amɛba, mɔ fɛɛ mɔ ni etsui mli ta lɛ, kɛ mɔ fɛɛ mɔ ni na he tsui lɛ, ni amɛkɛ Yehowa nɔwomɔ nikeenii lɛ ba.” Mɔ ko ejɛɛɛ sɛɛ enyɛɛɛ amɛ nɔ, shi moŋ nɔnyɛɛ lɛ jɛ amɛ mligbɛ, kɛjɛ tsui lɛ mli. Yɛ anɔkwale mli lɛ, bɔ ni Hebri wiemɔ ni akɛtsu nii lɛ kaneɔ yɛ biɛ diɛŋtsɛ ji akɛ “mɔ fɛɛ mɔ ni tsui kanyaa lɛ” lɛ kɛ nikeenii nɛɛ ba. (Wɔma wiemɔ lɛ fã ko nɔ mi.) Beni wɔyaa nɔ lolo lɛ, nyɛhaa wɔbɔa mɔdɛŋ ni wɔkanyakanyaa wɔhe-wɔhe tsuii, be fɛɛ be ni wɔɔkpe kutuu. Yehowa mumɔ lɛ baanyɛ atsu nɔ ni eshwɛ lɛ.
‘Wɔwowoo Wɔhe Hewalɛ’
12. (a) Mɛni ji Hela wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “awo hewalɛ” lɛ shishinumɔi komɛi? (b) Hiob nanemɛi lɛ wooo lɛ hewalɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (d) Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkwa wɔhe-wɔhe ni wɔɔkojo lɛ?
12 Beni Paulo ŋma akɛ ‘wɔwowoo wɔhe hewalɛ’ lɛ, ekɛ Hela wiemɔ ni ji pa·ra·ka·leʹo henɔ ko ni shishinumɔ hu baanyɛ afee ‘awo mɔ ekaa, ashɛje mɔ mii’ lɛ tsu nii. Akɛ nakai wiemɔ lɛ nɔŋŋ tsu nii yɛ Hela Septuagint lɛ mli yɛ Hiob 29:25, he ni awie Hiob he yɛ akɛ mɔ ni shɛjeɔ ŋkɔmɔyelɔi amii lɛ. Nɔ ni tamɔɔɔ enɛ ji akɛ, beni Hiob diɛŋtsɛ yɔɔ kaa ni mli wa waa shishi lɛ, enaaa hewalɛwoo nɛɛ eko kwraa. ‘Emiishɛjelɔi’ etɛ lɛ bɛ deka kwraa kɛ lɛ kojomɔ, ni amɛwie babaoo amɛshwie enɔ, ni amɛnuuu lɛ shishi kwraa ni amɛnuuu nii ahe bibioo po amɛhaaa lɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, amɛtsɛɛɛ Hiob gbɛi shikome po amɛkɛ lɛ ewieee, yɛ wiemɔi babaoo ni amɛwie lɛ fɛɛ mli. (Okɛ Hiob 33:1, 31 ato he.) Eka shi faŋŋ akɛ amɛna lɛ akɛ eji naagba, fe akɛ eji gbɔmɔ. Ebɛ naakpɛɛ akɛ Hiob kɛ nijiaŋwujee bolɔ waa ni ekɛɛ amɛ akɛ: “Eji nyɛsusuma baje misusuma najiaŋ kulɛ”! (Hiob 16:4) Nakai nɔŋŋ hu ŋmɛnɛ, kɛ ootao owo mɔ ko hewalɛ lɛ, nu he oha lɛ! Kaakojo lɛ. Taakɛ Romabii 14:4 kɛɔ lɛ, “namɔ jio ni okojoɔ mɔ kroko wenuu? Lɛ diɛŋtsɛ enuntsɔ edamɔɔ shi loo egbeɔ shi ehaa; shi aaaha edamɔ shi, ejaakɛ [Yehowa] Nyɔŋmɔ yɛ hewalɛ ni eeeha edamɔ shi.”
13, 14. (a) Mɛɛ shishijee anɔkwale ko ehe hiaa ni wɔma nɔ mi wɔha wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ koni wɔnyɛ wɔkɛshɛje amɛmii? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ ŋwɛibɔfo ko wo Daniel hewalɛ yɛ?
13 Atsɔɔ pa·ra·ka·leʹo henɔ ko kɛ egbɛi su ni kɔɔ he lɛ hu shishi yɛ 2 Tesalonikabii 2:16, 17 akɛ “miishɛjemɔ,” akɛ: “Shi lɛ wɔ-Nuntsɔ Yesu Kristo lɛ diɛŋtsɛ kɛ wɔ-Tsɛ Nyɔŋmɔ ni sumɔ wɔ ni ekɛ naanɔ miishɛjemɔ kɛ nɔhiɛkamɔ kpakpa ha wɔ yɛ duromɔ naa lɛ, lɛ nɔŋŋ eeetsɛ nyɛtsuii eŋmɛ nyɛmli, ni eeewaje nyɛ yɛ wiemɔ kpakpa kɛ nitsumɔ kpakpa fɛɛ mli.” Kadimɔ akɛ Paulo kɛ susumɔ ni ji wɔtsuii amii ni aaashɛje lɛ tsaa shishijee anɔkwale ni tsɔɔ akɛ Yehowa sumɔɔ wɔ lɛ nɔ. No hewɔ lɛ, eba akɛ wɔɔma nakai anɔkwale ni he hiaa lɛ nɔ mi ni wɔkɛwowoo wɔhe hewalɛ, ni wɔkɛshɛjeshɛjee wɔhe mii.
14 Be ko lɛ, gbalɔ Daniel hao waa beni ena ninaa ko ni yɔɔ gbeyei waa lɛ, ni ewie akɛ: “Mihefɛo lɛ tsake, ni mihiɛ fite, ni mibɛ hewalɛ ko dɔŋŋ.” Yehowa tsu ŋwɛibɔfo ko kɛba ni ebakai Daniel shii abɔ akɛ “asumɔɔ [e]sane naakpa” yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. Mɛni jɛ mli ba? Daniel kɛɛ ŋwɛibɔfo lɛ akɛ: “Owo mi hewalɛ!”—Daniel 10:8, 11, 19.
15. Te esa akɛ onukpai kɛ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi aha yijiemɔ kɛ jajemɔ aŋmɛ pɛpɛɛpɛ amɛha tɛŋŋ?
15 Belɛ, naa gbɛ kroko hu ni atsɔɔ nɔ awoɔ mɛi krokomɛi hewalɛ. Jiemɔ amɛ yi! Ewaaa kwraa akɛ wɔɔbote nii ahe wiemɔ, loo shɛii-feemɔ su mli. Kɛ wɔɔwie he lɛ, eshɛɔ bei komɛi ni ehe hiaa ni titri lɛ onukpai kɛ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi kɛ jajemɔ aha. Shi ehe baaba sɛɛnamɔ waa kɛha amɛ kɛji akai amɛ yɛ hewalɛwoo ni amɛjɛɔ miishɛɛ mli amɛkɛhaa lɛ he, moŋ fe akɛ amɛji mɛi ni taoɔ mɛi krokomɛi atɔmɔi.
16. (a) Kɛ wɔmiiwo mɛi ni yɔɔ nɔnyɛɛ shishi lɛ hewalɛ lɛ, mɛni hewɔ hewalɛ ni wɔɔwo amɛ ni amɛfee babaoo yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli lɛ kɛkɛ faaa lɛ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔ eye ebua Elia beni eyɔɔ nɔnyɛɛ shishi lɛ?
16 Mɛi ni yɔɔ nɔnyɛɛ shishi lɛ ji mɛi titri ni hewalɛwoo he hiaa amɛ, ni ákɛ nanemɛi Kristofoi lɛ, Yehowa kpaa wɔ gbɛ ni wɔfee yelikɛbuamɔ jɛɛhe—titri lɛ kɛ onukpai ji wɔ. (Abɛi 21:13) Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee? Ekolɛ hetoo lɛ bɛ mlɛo tamɔ ní wɔɔkɛɛ amɛ akɛ amɛfee babaoo yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ ekolɛ no baanyɛ atsɔɔ akɛ amɛ nɔnyɛɛ lɛ jɛ babaoo ni amɛfeee hewɔ. Jeee be fɛɛ be efɔɔ kaa akɛ no kɛ nakai shihilɛ lɛ baa. Be ko lɛ, gbalɔ Elia bote jwɛŋmɔŋ nɔnyɛɛ mli aahu akɛ etao po akɛ egbo; shi, enɛ ba yɛ be mli ni ekɛ edekã fɛɛ miitsu nii waa yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli. Te Yehowa kɛ lɛ ye ha tɛŋŋ? Etsu ŋwɛibɔfo kɛba koni ebaha lɛ yelikɛbuamɔ ni ebaanyɛ ekɛtsu nii. Elia jie etsui mli saji fɛɛ kpo etsɔɔ Yehowa, ni ejie lɛ kpo akɛ enuɔ he akɛ ehe bɛ sɛɛnamɔ ko, taakɛ eblematsɛmɛi ni egboi lɛ ji lɛ, ni enitsumɔ fɛɛ efee efolo, ni eshwɛ ekome too pɛ. Yehowa bo lɛ toi ni eshɛje emii kɛ E-hewalɛ lɛ kpojiemɔi ni yɔɔ naakpɛɛ, kɛ nɔmimaa wiemɔi hu ni tsɔɔ akɛ jeee ekome too pɛ eyɔɔ, ni ákɛ abaagbe nitsumɔ ni eje shishi lɛ naa kɛ̃. Yehowa wo Elia shi hu akɛ ebaaha lɛ hefatalɔ ko koni etsɔse lɛ, ni naagbee lɛ, nɛkɛ mɔ nɛɛ baaye esɛɛ.—1 Maŋtsɛmɛi 19:1-21.
17. Te onukpa ko aaafee tɛŋŋ eye ebua mɔ ko ni yɔɔ shɛii yɛ lɛ diɛŋtsɛ enɔ fe nine lɛ?
17 Kwɛ bɔ ni ewoɔ mɔ hewalɛ waa ehaa! Eba akɛ wɔ hu wɔɔwo mɛi ni yɔɔ wɔteŋ ni ehao yɛ henumɔŋ lɛ hewalɛ nakai nɔŋŋ. Bɔɔ mɔdɛŋ akɛ ooonu amɛ shishi kɛtsɔ amɛ toiboo nɔ! (Yakobo 1:19) Okɛ Ŋmalɛ mli miishɛjemɔ ni sa amɛ aŋkroaŋkro hiamɔi lɛ aha amɛ. (Abɛi 25:11; 1 Tesalonikabii 5:14) Kɛ aawo mɛi ni wieɔ waa amɛshiɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛhe lɛ hewalɛ lɛ, onukpai lɛ baanyɛ ajɛ mlihilɛ mli amɛkɛ Ŋmalɛ mli odaseyeli ni tsɔɔ akɛ Yehowa sumɔɔ amɛ, ni amɛjara wa kɛha lɛ lɛ aha amɛ.a Kpɔmɔ nɔ lɛ hesusumɔ baanyɛ afee gbɛ ni hewalɛ yɔɔ mli, ni atsɔɔ nɔ awoɔ mɛi ni nuɔ he akɛ amɛhe bɛ sɛɛnamɔ lɛ hewalɛ. Ekolɛ ehe baahia ni atsɔɔ mɔ ko ni ehao yɛ tsutsu esha ko ni efee hewɔ lɛ akɛ kpɔmɔ nɔ lɛ etsuu ehe, kɛji etsake etsui lɛlɛŋ, ni etsi ehe kwraa kɛjɛ nakai nifeemɔ lɛ he.—Yesaia 1:18.
18. Te esa akɛ akɛ tsɔɔmɔ ni kɔɔ kpɔmɔ nɔ lɛ he lɛ atsu nii ni akɛwo mɔ ko ni mɔ kroko efee lɛ efɔŋ, tamɔ ato lɛ kaabonaa lɛ hewalɛ aha tɛŋŋ?
18 Shi kɛlɛ, onukpa lɛ baasusu shihilɛ ni yɔɔ lɛ he jogbaŋŋ koni enyɛ ekɛ nakai nitsɔɔmɔ lɛ atsu nii yɛ gbɛ ni sa nɔ. Susumɔ nɔkwɛmɔ nɔ nɛɛ he okwɛ: Akɛ kooloi afɔlei ni ashãa yɛ Mose Mla lɛ naa, ni abiɔ kɛhaa eshai fɛɛ kpatamɔ lɛ, fee Kristo kpɔmɔ afɔleshaa lɛ he mfoniri. (3 Mose 4:27, 28) Shi, atsɔɔɔ nɔ ko kwraa yɛ mli akɛ esa akɛ mɔ ko ni ato lɛ kaabonaa asha afɔle ni tamɔ nɛkɛ. Mla lɛ kɛɛ akɛ ‘akafee lɛ nɔ ko’ ni akɛgbala etoi. (5 Mose 22:25-27) No hewɔ lɛ, ŋmɛnɛ, kɛ atutua nyɛmi yoo ko ni ato lɛ kaabonaa, ni enɛ ha enu he akɛ ehe ewo muji ni ehe bɛ sɛɛnamɔ lɛ, ani ebaafee nɔ ni sa akɛ aaama bɔ ni kpɔmɔ nɔ lɛ he hiaa lɛ ni akɛtsuu ehe kɛjɛ nakai esha lɛ mli lɛ nɔ mi aha lɛ? Eka shi faŋŋ akɛ dabi. Efeko esha yɛ tutuamɔ ni atutua lɛ lɛ hewɔ. Mɔ ni to kaabonaa lɛ efee esha, ni lɛ ehe hiaa ni atsuu ehe. Shi kɛlɛ, abaanyɛ akɛ suɔmɔ ni Yehowa kɛ Kristo ejie lɛ kpo kɛtsɔ kpɔmɔ nɔ ni amɛkɛha lɛ nɔ lɛ atsu nii akɛ odaseyeli ni tsɔɔ akɛ abuleko lɛ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ kɛtsɔ mɔ kroko esha nɔ, shi moŋ ejara wa kɛha Yehowa, ni eyɛ suɔmɔ kɛha lɛ lolo.—Okɛto Marko 7:18-23; 1 Yohane 4:16 he.
19. Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔkpaa gbɛ akɛ wɔkɛ wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ fɛɛ kɛ naanyobɔɔ baawo mɔ hewalɛ lɛ, shi mɛni esa akɛ efee wɔ faishitswaa?
19 Hɛɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni mɔ ko shihilɛ ji, kɛ bɔ fɛɛ bɔ ni eshihilɛ be ni eho lɛ mli saji komɛi yɔɔ dɔlɛ ha lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, esa akɛ ena hewalɛwoo kɛjɛ Yehowa webii asafo lɛ mli. Ni ebaana nakai hewalɛwoo lɛ kɛji wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ bɔ mɔdɛŋ waa akɛ wɔɔyɔseyɔsee wɔhe, ni wɔkanyakanyaa wɔhe, ni wɔwowoo wɔhe hewalɛ hu, be fɛɛ be ni wɔkpeɔ kutuu lɛ. Shi, akɛni wɔyeee emuu hewɔ lɛ, bei komɛi lɛ, wɔ fɛɛ wɔfeee nakai. Bɔ fɛɛ bɔ ni ji lɛ, wɔhaa mɛi krokomɛi aniji nyɛɔ shi, ni wɔfeɔ mɛi krokomɛi dɔlɛ nii po yɛ be kɛ bei amli. Esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ waa ni wɔkama mɛi krokomɛi agbɔjɔmɔi anɔ mi yɛ enɛ gbɛfaŋ. Kɛji omaa gbɔjɔmɔi anɔ mi babaoo lɛ, no lɛ okɛ ohe miiwo oshara ni ji wiemɔ ni ooowie shɛii oshi asafo lɛ mli, ni ekolɛ ooonyɛ ogbee kaa pɔtɛɛ ni Paulo sumɔɔ waa akɛ eeeye ebua wɔ ni wɔtsi wɔhe kɛjɛ he, ni ji, wɔhe naabuamɔ kutuu ni wɔɔkwa lɛ mli. Enɛ akaba mli kɔkɔɔkɔ! Beni nibii agbɛjianɔtoo momo nɛɛ yaa nɔ efeɔ oshara waa ni enyɛɔ mɔ nɔ waa hu lɛ, nyɛhaa wɔtswaa wɔfai shi shiŋŋ akɛ wɔɔfee nɔ fɛɛ nɔ ni wɔɔnyɛ ni wɔkɛha wɔhe naabuamɔ yɛ kpeei ashishi lɛ afee nɔ ni tswaa mɔ emaa shi—ni titri lɛ akɛni wɔnaa akɛ Yehowa gbi lɛ miibɛŋkɛ nɛɛ!
[Shishigbɛ niŋmai]
a Ekolɛ onukpa lɛ baasumɔ ni ekɛ nɛkɛ mɔ nɛɛ akase Buu-Mɔɔ kɛ Awake! lɛ mli saji komɛi ni woɔ mɔ hewalɛ—akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, ‘Ani Obaana Mlihilɛ ni Wɔsaaa lɛ He Sɛɛ?’ kɛ ‘Ta ni Awuɔ Ashiɔ Nɔnyɛɛ lɛ Mli Kunimyeli.’—The Watchtower, February 15 kɛ March 1, 1990.
Te Obaaha Hetoo Tɛŋŋ?
◻ Mɛni hewɔ ehe hiaa ni wɔ kpeei kɛ he naabuamɔi afee nɔ ni woɔ mɔ hewalɛ yɛ naagbee gbii nɛɛ amli lɛ?
◻ Ní wɔɔyɔseyɔsee wɔhe lɛ tsɔɔ mɛni?
◻ Mɛni wɔhe ni wɔɔkanyakanyaa lɛ tsɔɔ?
◻ Mɛni fata wɔhe hewalɛ ni wɔɔwowoo lɛ he?
◻ Mɛɛ gbɛ nɔ aaatsɔ aye abua mɛi ni yɔɔ jwɛŋmɔŋ nɔnyɛɛ shishi lɛ?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 16]
Gbɔfeemɔ yeɔ ebuaa wɔ koni wɔkɛlelee wɔhe jogbaŋŋ
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 18]
Beni Elia yɔɔ nɔnyɛɛ shishi lɛ, Yehowa kɛ mlihilɛ shɛje emii