Hii Je Lɛ Hiɛgbejianifeemɔ Gbɛ lɛ Kwraa
“Akɛ nyɛkɛ amɛ shaaa foi kɛyaaa nɛkɛ sakasakafeemɔ shɛii nɛɛ nɔŋŋ mli [Iɛ], . . amɛwieɔ [nyɛhe] musubɔɔ wiemɔ.”—1 PETRO 4:4.
1. Te Biblia lɛ tsɔɔ tsutsu je lɛ gbɛ ni Kristofoi pii ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ nyiɛ nɔ lɛ mli eha tɛŋŋ?
“SAKASAKAFEEMƆ shɛii.” Nakai ji bɔ ni bɔfo Petro tsɔɔ hiɛgbejianifeemɔ shihilɛ ni mɛi pii yɔɔ mli yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli dani amɛtsɔmɔ Kristofoi lɛ. Shishitsɔɔmɔi krokomɛi wieɔ he akɛ “nyenyeŋtswibɔɔ ŋmɔtɔ” (The New American Bible) ; “ŋmiamɔ ŋmɔtɔ” (The New Testament ni Kleist kɛ Lilly fee) . Mɛni ji nɔ ni yɔɔ nɛkɛ sakasakafeemɔ shɛii nɛɛ mli lɛ? Bɔfo lɛ je gbɛ etsi nyenyeŋtswibɔi, akɔnɔi, daatɔi, shwɛmɔi, fufeemɔi, kɛ wɔŋjamɔi ni ahiɔ lɛ ata.—1 Petro 4:3, 4.
2. Mɛni hewɔ esa akɛ ajie Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ ayi lɛ?
2 Mɛɛ sɔrɔtofeemɔ agbo yɔɔ je nɛɛ kɛ anɔkwale Kristofoi asafoi lɛ teŋ nɛkɛ! Petro jie Kristofoi ni eŋma wolo nɛɛ eyaha amɛ lɛ yi waa akɛni amɛkɛ amɛtsutsu je lɛŋ nanemɛi lɛ shaaa foi kɛyaaa nɛkɛ efɔŋfeemɔ ŋmɔtɔ, nɛkɛ efɔŋfeemɔ ŋmiamɔ nɛɛ mli lɛ hewɔ. Eŋɔɔ wɔnaa hu akɛ wɔɔjie Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu yi, yɛ be mli ni shihilɛ lɛ po efite fe bɔ ni eji yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ. Yehowa Odasefoi miibɔ mɔdɛŋ waa koni amɛdi jamɔ ni he tse ni muji ko bɛ he ni wɔ-Nyɔŋmɔ kɛ Tsɛ lɛ ekpɛlɛ nɔ lɛ sɛɛ, ni nɔ ni fata he ji ‘mɔ ko he ni eeetse kɛaajɛ je lɛ he koni ekawo ehe muji.’ (Yakobo 1:27) Amɛjeŋba he tɛi ni afolɔ ashwie shi ni nɔ kwɔlɔ lɛ woɔ Yehowa gbɛi lɛ hiɛ nyam babaoo.
3. Mɛni ha Paulo ye awerɛho, taakɛ eji hu kɛha wɔ ŋmɛnɛ?
3 Shi, bɔni afee ni amɛhiɛ jeŋba he tɛi ni nɔ kwɔlɔ nɛɛ amli akɛ gbɛjianɔtoo ni he tse lɛ, ehe bahiaa ni yɛ be kɛ bei amli lɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ aka mɛi fioo ko aloo amɛshwie nɛkɛ gbɔmɛi fioo nɛɛ ni ŋmɛɔ gbɛ koni alaka amɛ kɛya sakasakafeemɔ ni yaa nɔ yɛ je nɛŋ lɛ mli lɛ kɛjɛ asafo lɛ mli. Enɛ bafeɔ awerɛho sane, ni wɔnuɔ he taakɛ bɔ ni bɔfo Paulo nu he beni ena shihilɛ ko ni tamɔ nɛkɛ yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ. Eŋma akɛ: “Ejaakɛ mɛi pii nyiɛɔ, mɛi ni mikɛɛnyɛ amɛhe sane aahu ni agbɛnɛ hu mikɛ yaafo miikɛɛ, akɛ Kristo sɛŋmɔtso lɛ henyɛlɔi ji amɛ, amɛ lɛ amɛnaagbee ji hiɛkpatamɔ, ni amɛmusu ji amɛ-Nyɔŋmɔ, ni amɛhiɛgbejianii amli amɛnunyam yɔɔ, shikpɔŋ nɔ nii ahe kɛkɛ amɛjwɛŋɔ.” (Filipibii 3:18, 19) Te wɔɔfee tɛŋŋ ni akɛ aŋkroaŋkroi lɛ, wɔɔkwa nii ni tamɔ nɛkɛ ni aaaba wɔ nɔ lɛ? Kɛtsɔ kasemɔ ni wɔɔkase Yesu yɛ Yehowa jalɛ tɛi ni efolɔ eshwie shi ni wɔɔsumɔ lɛ mli kɛ agbɛnɛ kɛtsɔ nyɛ ni wɔɔnyɛ nibii ni he tseee ni yɔɔ je nɛŋ lɛ nɔ.—Hebribii 1:9.
Kaakwɛ Osɛɛ
4. (a) Mɛni hewɔ abaanyɛ alaka wɔ koni wɔtsɔ wɔhe kɛya je nɛɛ nifeemɔ gbɛi ni eba shi lɛ ahe lɛ? (b) Mɛni baaye abua wɔ ni wɔkwa akɔnɔ fɔŋ ni wɔɔna yɛ wɔmli?
4 “Kaasusu akɛ esha hewalɛ lɛ mli waaa. Nibii ni gbalaa mɔ yɛ je nɛŋ lɛ mli wa ni amɛyi fa babaoo; Abonsam tsuɔ nii yɛ gbɛ ni yɔɔ nigii nɔ ni ehe wa; tsui lɛ ji kutumpɔfo. (1 Yohane 2:15-17; 1 Petro 5:8; Yeremia 17:9) Kɛji akɛ tsui lɛ kɛ ehiɛ ma ekɔnɔ nii ko nɔ lɛ, ebooo ŋaawoo toi. No hewɔ ni wɔnine shɛɔ kaimɔi pii anɔ kɛjɛɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli koni eye ebua wɔ koni wɔto wɔtsui wɔha Yehowa kɛ esuɔmɔnaanifeemɔ lɛ. Ehe miihia waa po ni wɔkaha akɔnɔ fɔŋ miije shishi yɛ wɔtsui mli. (Yakobo 1:14, 15; Mateo 5:27-30) Esa akɛ wɔya nɔ wɔkɛ yiŋtoi ahewɔ ni esa akɛ wɔsumɔɔ nɔ ni ja ni wɔhi ni wɔkpoo je nɛŋ muji gbɛi lɛ kwraa lɛ awaje wɔtsui. Bɔfo Paulo mua naa yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ akɛ: “Suɔmɔ lɛ osato akahi mli. Nyɛhia efɔŋ kwraa; nyɛkpɛtɛa ekpakpa he.”—Romabii 12:9.
5. Mɛni hewɔ jwɛŋmɔ yɔɔ mli akɛ wɔɔpɛi wɔ diɛŋtsɛ wɔyiŋtoi kɛ wɔ akɔnɔi amli jogbaŋŋ lɛ?
5 Yɛ oshara ni yɔɔ akɛ aaatsi he kɛaajɛ Kristofoi agbɛ lɛ he hewɔ lɛ, jwɛŋmɔ yɛ mli akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ aaaya nɔ apɛi wɔyiŋtoi, wɔ akɔnɔi kɛ otii ni mamɔ wɔhiɛ lɛ amli daa. Ani bo diɛŋtsɛ lɛ otamɔ nakai Kristofoi lɛ ni Petro nyɛ ejie amɛyi akɛni amɛkuuu amɛsɛɛ kɛyaaa nakai “sakasakafeemɔ shɛii” lɛ nɔŋŋ mli lɛ? Aloo yɛ bei komɛi amli lɛ, ojieɔ su ni tamɔ Lot ŋa lɛ ni tsɔ ehe ekwɛ esɛɛ ni etsui miishwe nibii ni ajie lɛ kɛjɛ mli lɛ lolo lɛ kpo?—1 Mose 19:26; Luka 17:31-33.
Yiwalɛ fa Babaoo yɛ “Naagbee Gbii” lɛ Mli
6, 7. (a) Mɛɛ su ni kɔɔ hiɛtserɛjiemɔ he Biblia lɛ kɛɛ akɛ ebaakadi “naagbee gbii” lɛ? (b) Gbɔmɛi ni yɔɔ je lɛŋ lɛ jieɔ amɛsusumɔi kɛ nifeemɔi ni he tseee lɛ kpo yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
6 Susumɔ je ni wɔnaa wɔ diɛŋtsɛ wɔhe yɛ mli yɛ afii ohai 20 lɛ mli lɛ naagbee he fioo. Kwɛ yiwalɛ babaoo ni yɔɔ! Taakɛ bɔfo Paulo gba fɔ shi lɛ, hii kɛ yei etsɔmɔ “mɛi ni sumɔɔ shwɛmɔ kɛ ŋɔɔmɔ fe Nyɔŋmɔ.” Yɛ anɔkwale mli lɛ, ‘yiwalɔi kɛ shishiulɔi miiwo wu yɛ efɔŋfeemɔ mli, amɛmiishishiu mɛi ni amɛ hu aashishiu amɛ.’—2 Timoteo 3:1, 4, 13.
7 Gbalafitemɔ, ajwamaŋbɔɔ, hii ni kɛ hii feɔ yakayakanii, yei ni kɛ yei feɔ yakayakanii kɛ musufitemɔ—enɛɛmɛi kɛ wiemɔi krokomɛi etsɔmɔ wiemɔi ni anuɔ daa gbi yɛ shia. Awieɔ enɛɛmɛi ahe yɛ heyeli mli kɛ nɔkpɛlɛmɔ mli yɛ redio kɛ tɛlivishin nɔ, kɛ agbɛnɛ yɛ jamɔ kɛ tsɔsemɔ mli. Ajwamaŋbɔɔ he mfonirii etsɔmɔ nitsumɔi wuji ni mɛi pii kaneɔ woji ni tamɔ nakai. Sinii ni ehe gbɛi lɛ ekomɛi feɔ shwɛmɔi kɛ tɛlivishin nɔ nibii ni kɔɔ nyɛnyɛŋtswibɔɔ loo ajwamaŋbɔɔ ko he. Kwɛ bɔ ni wɔdaa shi akɛ wɔjeee enɛɛmɛi eko fa! Ni kwɛ bɔ ni ehe hiaa ni wɔwu ta waa koni wɔkwɛ ni nɛkɛ shishiumɔ wiemɔi ni yeɔ awui nɛɛ akana wɔtsuii anɔ hewalɛ!
8. Yɛ je nɛŋ jeŋba shara mli nifeemɔi lɛ agbɛfaŋ lɛ, mɛni ji nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ akɛ esa akɛ wɔfee kɛ nɔ ni esaaa akɛ wɔfeɔ?
8 Kristofoi ni le nii lɛ boɔ Paulo kɔkɔbɔɔ nɛɛ toi: “Shi ajwamaŋbɔɔ kɛ nyaŋemɔnitsumɔ fɛɛ aloo hiɛjoomɔ lɛ akatsi ta tete yɛ nyɛteŋ, taakɛ bɔ ni sa mɛi krɔŋkrɔŋi . . . nɔ fɛɛ nɔ lɛ, nyɛkaa nyɛkwɛa akɛ esa Nuŋtsɔ lɛ hiɛ lo . . . No hewɔ lɛ nyɛkwɛa bɔ ni nyɛaafee ni nyɛkɛ hiɛtɛjemɔ anyiɛ, jeee tamɔ mɛi ni leee nii, shi moŋ tamɔ nilelɔi.” Paulo kɛɛ esa akɛ wɔjwɛŋ nibii ni ji anɔkwale, nibii ni ja, nibii ni he tse, nibii ni adɔɔ he kɛ nibii ni yɔɔ gbɛi kpakpa he.—Efesobii 5:3-16; Filipibii 4:8.
9. Mɛni baanyɛ aba oya kɛji akɛ wɔhala hiɛtserɛjiemɔ ni esaaa?
9 Ani okɛ ŋaawoo kpakpa nɛɛ toɔ ojwɛŋmɔ mli jogbaŋŋ yɛ be mli ni ohalaa hiɛtserɛjiemɔ lɛ? Kaimɔ akɛ, babaoo ni wɔboɔ nibii ni eba shi lɛ atoi lɛ, babaoo ni wɔkpɛlɛɔ je lɛ gbɛi kɛ amɛshihilɛ lɛ nɔ, akɛ jeee akɛ ehiii kwraa po. Wɔbaaje shishi po ni wɔhiɛ asɔ ni wɔkase mɛi ni ale amɛ yɛ kpɔiaŋgbɔlemɔ loo hiɛtserɛjiemɔ mli lɛ ni kɛ amɛhe woɔ sui gbohii nɛɛ amli lɛ yɛ teemɔŋ. Ha ohiɛ ahi ohe nɔ yɛ sui ni tamɔ nɛkɛ lɛ ahe.
Kaaha Jɛ nɛɛ Susumɔ lɛ Miitsɔo Tsɔne
10. Mɛni ji nilee ni yɔɔ Epikurobii lɛ ashihilɛ lɛ sɛɛ yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli?
10 Mɛi pii kpɛlɛ Epikurobii ni hiɔ shi amɛhaa miishɛjemɔ, kɛ akɔnɔ lɛ ajeŋnilee lɛ nɔ yɛ Paulo gbii lɛ amli. Kɛ gbele banina mɔ ko lɛ, amɛkɛɔ akɛ, yɛ ogbɛfaŋ lɛ nɔ fɛɛ nɔ sɛɛ efo. No hewɔ lɛ mɛni hewɔ onaaa miishɛɛ yɛ shihilɛ mli yɛ be mli ni oyɔɔ wala mli, ejaakɛ wɔ lɛ wɔbaagboi.
11. Gbɔmɛi pii kaseɔ Epikurobii lɛ yɛ amɛsusumɔi kɛ nifeemɔi amli yɛ je lɛŋ ŋmɛnɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ.
11 Mɛi pii hiɛ su ni tamɔ nɛkɛ nɔŋŋ ŋmɛnɛ. Amɛkɛ amɛhe woɔ hiɛtserɛjiemɔi sɔrɔtoi fɛɛ mli ni hiɛgbele bɛ mli, ni amɛsusuuu bɔ ni amɛjeŋba saa mɛi krokomɛi ahe lɛ he. Kɛha amɛ lɛ, Nyɔŋmɔ bɛ, ni kɛ eyɛ hu lɛ, etsɔɔɔ nɔ ko akɛ esusuɔ adesai asaji ahe. Taakɛ amɛkɛɔ lɛ—akɛni gbɔmɔ tsɔ sutsakemɔ nɔ eba hewɔ lɛ—amɛbuŋ amɛhe akɔntaa amɛhaŋ mɔ ko ja amɛ diɛŋtsɛ amɛhe kɛ gbɔmɛi ni amɛyɔɔ amɛteŋ lɛ. Enɛ haa amɛjieɔ amɛnaa ni amɛfeɔ amɛnii tamɔ kooloi. Kɛji akɛ jeŋba shara mli nifeemɔi ni Biblia lɛ wieɔ shiɔ lɛ haa amɛnaa miishɛɛ lɛ, amɛkɛɔ akɛ esaaa akɛ awieɔ ashiɔ amɛ. Nɔ ni amɛkɛɔ ji akɛ mɛni hewɔ esa akɛ okwa ohe ni ohi shi yɛ nijiaŋwujee mli, yɛ be mli ni wɔ fɛɛ wɔyagbeɔ naa yɛ he kome too—ni ji gbonyobu mli lɛ?
12, 13. (a) Mɛɛ oshara baa kɛji akɛ Kristofoi bo je nɛɛ susumɔi atoi? (b) Mɛni ji naagba lɛ shishifaa diɛŋtsɛ yɛ Korinto? (d) Mɛni esa akɛ afee koni pɛsɛmkunya shihilɛ gbɛ akana wɔ nɔ hewalɛ?
12 Esa akɛ wɔkadi akɛ ebafee tamɔ nɔ ni susumɔ ni tamɔ nɛkɛ ena Kristofoi komɛi ni yɔɔ Korinto lɛ ajwɛŋmɔ nɔ hewalɛ. Beni Paulo ŋmaa wolo eyaha asafo ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ekpɛlɛ nɔ akɛ “Kɛ gbohii eteee shi lɛ,” belɛ jwɛŋmɔ ko baahi wiemɔ ni amɛkɛɔ yɛ nakai gbii lɛ amli lɛ mli akɛ: “Nyɛhaa wɔyea nii ni wɔnua daai, ejaakɛ wɔ lɛ wɔbaagboi!” Shi ekɛ oyaiyeli kpa nɛkɛ amale susumɔ nɛɛ he mama akɛ: “Nyɛkahaa ashishiua nyɛ. Naanyobɔɔ fɔŋ fiteɔ jeŋba kpakpa. Nyɛhaa nyɛhiɛ atserɛanyɛ jogbaŋŋ, ni nyɛkafea esha; ejaakɛ nyɛteŋ mɛi komɛi leee nɔ ko nɔ ko yɛ Nyɔŋmɔ hewɔ. Miikɛɛ enɛ mikɛwonyɛ hiɛgbele.”—1 Korintobii 15:32-34.
13 Kadimɔ bɔ ni Paulo mɔ sane lɛ diɛŋtsɛ ni gbaa nakai Korinto Kristofoi lɛ anaa lɛ mli eha lɛ. Amɛ jwɛŋmɔ ni ejaaa lɛ ba kɛjɛ naanyobɔɔ fɔŋ mli. Wɔbaanyɛ wɔkase nii kɛjɛ enɛ mli. Kɛ wɔkwɛɛɛ jogbaŋŋ lɛ, wɔbaaje shishi wɔsusu akɛ esa akɛ wɔkɛ wɔhe awo miishɛɛnamɔ ko ni agu lɛ ekomɛi amli dani wɔgbɔlɔ tsɔ loo wɔgboi. Kɛ wɔyɛ su ko ni haa wɔsusuɔ nii ahe yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ, belɛ ehe miihia ni wɔkɛ oyaiyeli atsake wɔsusumɔ lɛ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Kaimɔ akɛ pɛsɛmkunya susumɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ kuɔ ehiɛ eshwieɔ Nyɔŋmɔ jalɛ tɛi ni efolɔ eshwie shi lɛ anɔ. Etsɔɔ hemɔkɛyeli ni abɛ yɛ Nyɔŋmɔ shiwoi ni ma shi shiŋŋ, ni gbohiiashitee he hiɛnɔkamɔ lɛ fata he lɛ mli. Kɛ aaawie he pɔtɛɛ lɛ, mɛi ni hiɔ shi yɛ nakai sakasakafeemɔ shɛii lɛ mli lɛ kɛ tsuiŋdɔlɛ kɛ naagbai babaoo baa amɛnɔ. Kɛ amɛaana jwɛŋmɔ ni ja lɛ, belɛ ehe baahia ni ‘amɛha amɛhiɛaŋ atserɛ amɛ jogbaŋŋ yɛ jalɛ gbɛ nɔ.’ Amɛnyɛŋ amɛsusu nii ahe yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ mɛi ni hiɛ tserɛɔ amɛ kɛ ‘amɛbɛ Nyɔŋmɔ he nilee.’
14. Namɛi ji mɛi ni amɛnine shɛŋ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ mli jɔɔmɔi lɛ anɔ, ni kɛlɛ mɛni ji nɔ ni Paulo kpɛlɛ nɔ yɛ mɛi komɛi atsutsu shihilɛ he?
14 Yɛ wolo ni etsɔ hiɛ ekɛyaha Korintobii lɛ mli lɛ, Paulo fee lɛ faŋŋ akɛ ajwamaŋbɔlɔi, gbalaŋkulɔi, wɔŋjalɔi, hii ni kɛ amɛhe feɔ yakayakanii, julɔi, hiɛjoolɔi, daatɔlɔi, mɛi ajɛlɔi kɛ amimyelɔi ni amɛteŋ mɛi pii yɔɔ Korinto lɛ nyɛŋ afee Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ fa. Ekɛfata he akɛ: “Ni nɛkɛ nyɛteŋ mɛi komɛi yɔɔ sa; shi agbɛnɛ aju nyɛhe, ni asaŋ atsuu nyɛhe.” Amɛhe ni atsuu nɛkɛ lɛ tsɔɔ hewalɛ ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛ kpɔmɔ afɔleshaa lɛ yɔɔ. (1 Korintobii 6:9-11) Yɛ anɔkwale mli lɛ, ni aaaku sɛɛ kɛaaya je lɛŋ mujinii lɛ ahe lɛ baatsɔɔ buulufeemɔ ni da fe fɛɛ!
15. Mɛɛ mfonirifeemɔ mli wiemɔi Petro kɛtsu nii ni ekɛtsɔɔ mɛi ni kuɔ amɛsɛɛ amɛyaa je nɛŋ muji nifeemɔi ahe lɛ ashidaamɔ lɛ mli?
15 Petro kɛɛ: “Ejaakɛ kɛ amɛtsɔ Nuŋtsɔ kɛ yiwalaherelɔ Yesu Kristo henilee lɛ nɔ amɛjo je nɛŋ muji nii lɛ anaa foi, ni nomɛi amli nɔŋŋ asaa adu amɛ yɛ ni aye amɛnɔ ekoŋŋ lɛ, amɛnaagbee shihilɛ etsɔ efɔŋ fe tsutsu lɛ. Shi anɔkwa abɛ lɛ eba mli yɛ amɛhe akɛ: ‘Gbee kuɔ esɛɛ kɛyaa lɛ diɛŋtsɛ eshwee he, ni kpolokoo ni aju ehe lɛ yakokoloɔ ŋmɔtɔ mli.’” (2 Petro 2:20, 22) Wiemɔ ni mli wa nɛ! Ni kɛlɛ, eshɛɔ be ni wiemɔi ni naa wa he hiaa bɔni afee ni aha bɔ ni hiɛdɔɔ yɔɔ ŋaawoo lɛ mli lɛ aka jwɛŋmɔ mli. Kɔkɔbɔɔ ni akɛha Kristofoi lɛ yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ sa jogbaŋŋ moŋ kɛha wɔ ŋmɛnɛ.
Wɔkpaa nɔ ni Wɔ Duɔ
16. Gbɔmɔ ‘kpaa nɔ ni eduɔ’ lɛ yɛ mɛɛ gbɛi anɔ kɛ mɔ lɛ miihi shi yɛ sakasakafeemɔ mli?
16 Kristofoi naa odaseyelii ni ebɔle amɛhe fɛɛ kɛkpe lɛ akɛ jeŋba shara kɛ sakasaka shihilɛ ni yɔɔ je nɛŋ lɛ yeɔ awui, egbeɔ mɔ. (Romabii 1:18-32) Kɛ osusu bɔlɛnamɔ he pɛ lɛ, jwɛŋmɔ tsuiŋdɔlɛ kɛ piŋmɔi ni baa beni abɛ bulɛ ko kɛha Nyɔŋmɔ mla ni kɔɔ jeŋba he lɛ he okwɛ: shiai ni mli egbala, hɔ ni aŋɔɔ ni asumɔɔɔ, musufitemɔ, yei amɔmɔ ekaa naa, gbekɛbii ni afeɔ amɛ niseniianii kɛ helai sɔrɔtoi ni jɛɔ bɔlɛnamɔ mli baa, kɛ wɔɔtsi fioo nɛɛ po ta lɛ. Agbɛnɛ gbɔmɔtsoŋ helai ni baa yɛ be mli ni akɛ gbɔmɔtso lɛ etsu nii kɛteke nɔ yɛ niyeli babaoo kɛ ninumɔ babaoo mli, kɛ agbɛnɛ tsofai fɔji kɛ nitsumɔ hu. Nɔ ni jɛɔ hiɛjoomɔ mli baa hu ji juu kɛ shishiumɔ. Etamɔ nɔ ni Nyɔŋmɔ mla ko mlikuu bɛ ni yeee mɔ ni etɔ lɛ gbɔmɔtso loo henumɔ awui. Etamɔ bɔ pɛ ni bɔfo Paulo kaiɔ Kristofoi lɛ: “Nyɛkalakaa nyɛhe: Nyɔŋmɔ lɛ, aliii lɛ yaka. Ejaakɛ nɔ pɛ ni gbɔmɔ duɔ lɛ, no nɔŋŋ ebaakpa hu. Ejaakɛ mɔ ni duɔ nii yɛ lɛ diɛŋtsɛ eheloo mli lɛ, eheloo lɛ mli ebaakpa fitemɔ lɛ kɛjɛ; shi mɔ ni duɔ nii yɛ mumɔ mli lɛ, mumɔ lɛ mli nɔŋŋ ebaakpa naanɔ wala kɛjɛ.”—Galatabii 6:7, 8.
17. Mɛni hewɔ esa akɛ nɔ ko akanya Kristofonyo lɛ koni ehi shi yɛ Nyɔŋmɔ jalɛ taomɔ nii ni efolɔ eshwie shi lɛ anaa?
17 Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, mɛɛ yiŋtoi ni mli wawai po Ŋmalɛi lɛ kɛhaa wɔ koni wɔdamɔ nɔ wɔnyiɛ tɛi ni Nyɔŋmɔ efolɔ eshwie shi lɛ asɛɛ nɛkɛ! Kwɛ bɔ ni nɔ ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɔ lɛ ji anɔkwale ha: “Nuu anɔkwafo aaana jɔɔmɔ babaoo”! (Abɛi 28:20) Mɛi ni hiɔ je nɛɛ hiɛgbejianifeemɔ gbɛ lɛ joɔ haomɔ kpele ni jɛɔ sakasaka shihilɛ lɛ mli baa lɛ naa foi. Amɛkɛ amɛnyɛmimɛi hii kɛ yei kɛ amɛ-Nyɔŋmɔ, ni ji Yehowa naa wekukpaa ni he tse keŋkeŋ mli ŋɔɔmɔ. Agbɛnɛ hu, amɛyɛ hiɛnɔkamɔ ni yɔɔ nyam akɛ amɛnine baashɛ naanɔ wala jweremɔnɔ lɛ nɔ yɛ Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ mli. Amrɔ nɛɛ ni wɔbote nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee lɛ mli kɛshɛ shɔŋŋ lɛ, mɛi ni ji “toi krokomɛi” lɛ yɛ hiɛnɔkamɔ krɛdɛɛ ko akɛ amɛbaahi shi kɛtsɔ “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ mli ni amɛgboiŋ kwraa. Amɛyɛ hemɔkɛyeli ni ma shi shiŋŋ akɛ, kɛji akɛ gbele po aaatsɔ hiɛ aba dani be nɛɛ aaashɛ lɛ, Nyɔŋmɔ ewo shi akɛ ebaatee mɛi fɛɛ ni yɔɔ kaimɔ bui amli lɛ ashi. (Yohane 5:28, 29; 10:16; Kpojiemɔ 7:14) Yɛ enɛɛmɛi fɛɛ hewɔ lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ mɔ ko aaasusu loo aaana jwɛŋmɔ ko akɛ ekɛ ehe aaawo nyaŋemɔ nitsumɔi ni ahiɔ ni yaa nɔ yɛ je nɛɛ mli lɛ mli?—Romabii 6:19-23; 1 Petro 4:1-3.
18. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa baatsɔ ajie emlifu loo ekojomɔ kpo yɛ ‘gbɔmɛi ni leee Nyɔŋmɔ’ lɛ anɔ yɛ “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ mli? (b) Yɛ kojomɔ he lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔ ejaje esaji yɛ enaagbee wiemɔi ni aŋma afɔ shi yɛ Biblia lɛ mli lɛ mli?
18 Biblia lɛ tsɔɔ yɛ faŋŋ mli akɛ “nibii agbɛjianɔtoo lɛ naagbee” lɛ naagbee fa ni eshwɛ lɛ mli wɔyɔɔ lɛ. (Mateo 24:3, New World Translation) Petro kɛɛ “Shi ŋwɛi kɛ shikpɔŋ ni yɔɔ nɛɛ, lɛ nɔŋŋ ewiemɔ akɛto amɛ aha la, ni akɛ amɛ eto kɛyashi kojomɔ kɛ gbɔmɛi ni kwa Nyɔŋmɔ lɛ ahiɛkpatamɔ be lɛ nɔ.” (2 Petro 3:7) Kɛji akɛ gbi ni akɛ be kakadaŋŋ emɛ nɛɛ ba kɛha akɔntaabuu lɛ, nɔ ni akɛɔ akɛ gbɔmɔ baanyɛ afee enii ni jeee Nyɔŋmɔ he sane ko ni akɛ ejeŋba gbonyo kɛ eyiwalɛ subaŋ lɛ ji sutsakemɔ nifeemɔ ko lɛ baalaaje kwraa. (Kolosebii 3:5, 6) Bo bɔ ni Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ tsɔɔ nɔ ni baajɛ mli aba aha mɛi ni sɔmɔɔ lɛ lɛ kɛ mɛi ni sɔmɔɔɔ lɛ lɛ yɛ enaagbee wiemɔi ni aŋma yɛ Biblia lɛ mli lɛ toi: “Naa, miiba oya, ni mihiɛ minyɔmɔwoo lɛ kɛmiiba, ni mawo mɔ fɛɛ mɔ nyɔmɔ yɛ enitsumɔ lɛ naa. . . . Ajɔɔ mɛi ni fɔɔ amɛtadei lɛ ahe lɛ, koni amɛna hegbɛ yɛ walatso lɛ nɔ, ni amɛtsɔ agboi lɛ amli kɛbote maŋ lɛ mli, shi maŋ lɛ sɛɛ lɛ, gbeei lɛ kɛ sulɔi lɛ kɛ ajwamaŋbɔlɔi lɛ kɛ awuiyelɔi lɛ kɛ amagajalɔi lɛ kɛ mɔ fɛɛ mɔ ni sumɔɔ amale ni emaleɔ lɛ yɔɔ jɛi.”—Kpojiemɔ 22:12-15.
19. Mɛni esa akɛ efee wɔfaishitswaa yɛ be mli ni wɔkwɛɔ wɔsɛɛ be gbɛ lɛ?
19 Yɛ be mli ni jeŋba yaa nɔ efiteɔ kwraa lɛ, tswaa ofai shi shiŋŋ akɛ obaasa Yehowa hiɛ kɛtsɔ nɔ ni he tse, nɔ ni sa woo kɛ nɔ ni ja feemɔ nɔ. Yaa nɔ otiu wala jweremɔ nɔ lɛ. Kaaŋmɛ gbɛ ni je nɛɛ miigbala bo kɛmiiwo “esakasakafeemɔ shɛii” ni ji gbele bu lɛ mli. Obaanyɛ oye kunim yɛ ta ni awuɔ ashiɔ sakasaka susumɔ lɛ mli kɛji akɛ ohi loo onyɛ je nɛŋ hiɛgbejianifeemɔ gbɛ lɛ kwraa!a
[Shishigbɛ niŋmai]
a Ajie kɛjɛ June 15, 1988 Watchtower lɛ mli.
Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?
◻ Mɛni hewɔ oshara yɔɔ nyɛ ni wɔɔnyɛ wɔkɛ wɔhe awo je Iɛ hiɛgbejianifeemɔ mli Iɛ he lɛ?
◻ Mɛni hewɔ ehe hiaa waa akɛ wɔɔkwɛ wɔhiɛtserɛjiemɔ ni wɔhalaa lɛ mli jogbaŋŋ Iɛ?
◻ Mɛɛ susumɔ ni kɛ oshara baa baanyɛ ana wɔ nɔ hewalɛ kɛji akɛ wɔkɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ Epikurobii Iɛ bɔ?
◻ Mɛni ji Yehowa kojomɔ ni baaba mɛi ni tsakeee amɛtsui ni tsɔɔ amɛhe kɛyaa je nɛŋ hiɛgbejianifeemɔ gbɛ Iɛ nɔ Iɛ anɔ?
◻ Mɛɛ jɔɔmɔ ka mɛi ni yaa nɔ amɛtsiɔ amɛhe kɛjɛɔ je nɛɛ su ni anyaŋeɔ Iɛ ahe Iɛ ahiɛ?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 14, 15]
Ni wɔɔhi je nɛɛ hiɛgbejianifeemɔ gbɛ lɛ kwraa lɛ baaye abua Nyɔŋmɔ tsuji koni amɛnyɛ amɛbote jalɛ jeŋ hee Iɛ mli
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 16]
Je Iɛ hiɛtserɛjiemɔ ni yɔɔ hiɛgbele Iɛ baanyɛ atsɔ Kristofonyo ni nyiɛ kɛkɛ lɛ tsɔne