Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • Kpoo ni Ji Enyɔ Lɛ—Tabilɔi ni Tara Okpɔŋɔi Anɔ
    Kpojiemɔ—Enaagbee Kwraa lɛ Ebɛŋkɛ!
    • 6. Te Yohane tsɔɔ tabilɔi ni tara okpɔŋɔi anɔ ni ena yɛ no sɛɛ lɛ mli eha tɛŋŋ?

      6 “Ni tabilɔi ni tara okpɔŋɔi anɔ lɛ ayibɔ ji akpei nyɔŋmai enyɔ toi akpei nyɔŋma; ni minu amɛyibɔ lɛ. Ni bɔ ni mina okpɔŋɔi lɛ kɛ amɛnɔtaralɔi lɛ yɛ ninaa lɛ mli nɛ: Ni amɛdamai ni amɛwo lɛ su tamɔ la kɛ afaseo diŋ kɛ swɔɔ damai; ni okpɔŋɔi lɛ ayitsei tamɔ jatai ayitsei, ni la kɛ lasu kɛ swɔɔ faa kɛjɛɔ amɛdaaŋ. Nɛkɛ haomɔi etɛ, ni ji la kɛ lasu kɛ swɔɔ ni faa kɛjɛɔ amɛdaaŋ nɛɛ, akɛgbe gbɔmɛi amlijai etɛ mli ekome.”—Kpojiemɔ 9:16-18.

      7, 8. (a) Tabilɔi ni tara okpɔŋɔi anɔ lɛ nyiɛ yɛ namɛi akudɔmɔ kɛ gbɛtsɔɔmɔ shishi? (b) Okpɔŋɔi ni atara amɛnɔ nɛɛ tamɔ baalabii ni tsɔ amɛhiɛ lɛ yɛ mɛɛ gbɛi anɔ?

      7 Eka shi faŋŋ akɛ okpɔŋɔnɔtaralɔi nɛɛ miiho yɛ ŋwɛibɔfoi ejwɛ lɛ akudɔmɔ kɛ gbɛtsɔɔmɔ shishi. Mɛɛ nii ni yɔɔ gbeyei nɛ! Te obaafee onii oha tɛŋŋ kɛji akɛ bo ji mɔ ni okpɔŋɔnɔtaralɔi nɛɛ tutuaa lɛ! Na ni ooona amɛ kɛkɛ lɛ baaha oshe gbeyei waa. Ani okadi bɔ ni okpɔŋɔnɔtaralɔi nɛɛ tamɔ baalabii ni tsɔ hiɛ lɛ? Baalabii lɛ tamɔ okpɔŋɔi; yɛ okpɔŋɔnɔtaralɔi nɛɛ agbɛfaŋ lɛ, amɛji okpɔŋɔi. Belɛ amɛ fɛɛ amɛkɛ amɛhe ewo teokrase tawuu mli. (Abɛi 21:31) Baalabii lɛ yɛ nyanyɔji tamɔ jatai anyanyɔji; okpɔŋɔnɔtaralɔi lɛ okpɔŋɔi lɛ yitsei tamɔ jatai ayitsei. No hewɔ lɛ kui enyɔ lɛ fɛɛ kɛ Jata ni jɛ Yuda akutso lɛ mli, Yesu Kristo, ni eji amɛ-Hiɛnyiɛlɔ, Tatsɛ, kɛ amɛ-Nɔkwɛmɔnɔ lɛ nyiɛ.—Kpojiemɔ 5:5; Abɛi 28:1.

      8 Baalabii lɛ kɛ okpɔŋɔnɔtaralɔi lɛ fɛɛ naa Yehowa kojomɔ nitsumɔ lɛ mli gbɛfaŋnɔ. Baalabii lɛ faa kpo kɛjɛɔ lasu ni damɔ shi kɛha kpoo kɛ hiɛkpatamɔ la kɛha Kristendom lɛ he okadi lɛ mli; nɔ ni jɛɔ okpɔŋɔi lɛ hu adaaŋ yɛ biɛ ji la, lasu kɛ swɔɔ. Baalabii lɛ yɛ dade damai, ni tsɔɔ akɛ hetuu kɛ jalɛ nifeemɔ hamɔ ni gbaaa afa buɔ amɛtsuii ahe; okpɔŋɔnɔtaralɔi lɛ wo damai ni amɛsu tamɔ etsuru, blu, kɛ eŋɔli, ni damɔ shi kɛha kojomɔ wiemɔi ni gbeɔ mɔ ni faa kpo kɛjɛɔ nɛkɛ okpɔŋɔi nɛɛ adaaŋ tamɔ la, lasu kɛ swɔɔ lɛ. (Okɛto 1 Mose 19:24, 28; Luka 17:29, 30 he.) Baalabii lɛ yɛ leii ni tamɔ nyɔŋmɔŋkaakroi ni amɛkɛpiŋɔ mɛi; okpɔŋɔi lɛ yɛ leii ni tamɔ onufui ni amɛkɛgbeɔ mɛi! Etamɔ nɔ ni okpɔŋɔnɔtaralɔi lɛ baatsa nɔ ni baalabii lɛ je shishi lɛ nɔ, shi kɛ hewalɛ babaoo kɛyashi naagbee.

      9. Tabilɔi okpɔŋɔnɔtaralɔi nɛɛ feɔ mɛni he mfoniri?

      9 No hewɔ lɛ mɛni okpɔŋɔnɔtaralɔi nɛɛ feɔ he mfoniri? Taakɛ Yohane kuu ni afɔ amɛ mu lɛ je shishi akɛ amɛaajaje Yehowa ŋwɛi kojomɔi ni ji oweletɔɔ amɛshi Kristendom tamɔ tɛtrɛmaŋtɛrɛ kɛ hewalɛ koni ‘amɛtsɛ̃rɛ ni amɛye awui’ lɛ, nakai nɔŋŋ wɔbaakpa gbɛ akɛ akɛ kuu ni yɔɔ wala mli nɛɛ nɔŋŋ baatsu nii ‘ni amɛgbe,’ ni ji akɛ, ni amɛha ale akɛ Kristendom kɛ esɔfoi lɛ egboi kwraa yɛ mumɔŋ, ni Yehowa eshɛrɛ amɛ eshwie ni be eshɛ kɛha amɛnaanɔ hiɛkpatamɔ yɛ “la flɔnɔɔ” mli. Yɛ anɔkwale mli lɛ, esa akɛ Babilon Kpeteŋkpele lɛ fɛɛ hiɛ akpata. (Kpojiemɔ 9:5, 10; 18:2, 8; Mateo 13:41-43) Shi dani ehiɛkpatamɔ lɛ aaaba lɛ, Yohane kuu lɛ kɛ “mumɔŋ klante ni ji Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ” tsu nii ni amɛkɛkpa Kristendom shihilɛ ni tamɔ gbele lɛ he mama. Ŋwɛibɔfoi ejwɛ lɛ kɛ okpɔŋɔnɔtaralɔi lɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔ haa yɛ nɛkɛ “gbɔmɛi amlijai etɛ mli ekome” ni agbe amɛ yɛ okadi gbɛ nɔ nɛɛ mli. (Efesobii 6:17; Kpojiemɔ 9:15, 18) Enɛ tsɔɔ gbɛjianɔtoo kɛ teokrase gbɛtsɔɔmɔ kpakpa yɛ Nuŋtsɔ Yesu Kristo nɔkwɛmɔ shishi, yɛ be mli ni Maŋtsɛyeli jajelɔi akuu ni he yɔɔ gbeyei lɛ faa kɛyaa ta lɛ hiɛ lɛ.

      Akpei Nyɔŋmai Enyɔ Toi Akpei Nyɔŋma

      10. Tabilɔi ni tara okpɔŋɔi anɔ akpei nyɔŋmai enyɔ toi akpei nyɔŋma yɔɔ yɛ mɛɛ shishinumɔ naa?

      10 Te aaafee tɛŋŋ ni aaana okpɔŋɔi kɛ amɛnɔtaralɔi akpei nyɔŋmai enyɔ toi akpei nyɔŋma lɛ? Myriad shishi ji 10,000. No hewɔ lɛ akpei nyɔŋmai enyɔ toi akpei nyɔŋma lɛ baafee akpekpei 200.a Yɛ miishɛɛ mli lɛ, amrɔ nɛɛ Maŋtsɛyeli jajelɔi akpekpei abɔ yɛ, shi amɛyibɔ lɛ shɛɛɛ akpekpei ohai abɔ! Shi kaimɔ Mose wiemɔi ni yɔɔ 4 Mose 10:36 lɛ: “Kuu osɛɛ, Yehowa! Kɛba Israel akpei nyɔŋmai akpei abɔ lɛ aŋɔɔ!” (Okɛto 1 Mose 24:60 he.) Eshishinumɔ diɛŋtsɛ baatsɔɔ akɛ, ‘Kuu osɛɛ kɛba Israel akpekpei nyɔŋmai abɔ lɛ ŋɔɔ.’ Shi Israel yibɔ yɛ Mose gbii lɛ amli lɛ shɛɔ aaafee akpekpei enyɔ loo etɛ. Belɛ mɛni ji nɔ ni Mose kɛɔ lɛ? Ŋwanejee ko bɛ he akɛ nɔ ni yɔɔ ejwɛŋmɔ mli ji akɛ anyɛŋ akane Israelbii lɛ ayibɔ tamɔ “ŋwɛi ŋulamii kɛ ŋshɔ naa shia” ni anyɛŋ akane lɛ. (1 Mose 22:17; 1 Kronika 27:23) No hewɔ lɛ ekɛ wiemɔ “akpei nyɔŋma” tsu nii ni ekɛtsɔɔ yibɔ ko ni da shi aleee amɛyifalɛ. No hewɔ lɛ, The New English Bible lɛ tsɔɔ kuku nɛɛ shishi akɛ: “Jɔɔmɔ ohe, Israel akpei abɔ ni anyɛɛɛ akane lɛ NUŊTSƆ.” Enɛ kɛ bɔ ni atsɔɔ wiemɔ “akpei nyɔŋma” lɛ shishi nɔ ni ji shii enyɔ nɔ ni anaa yɛ Hela kɛ Hebri wiemɔ komekomei ashishitsɔɔmɔ woji amli lɛ kpaa gbee: “asafo babaoo ni anyɛŋ akane,” “asafo babaoo.”—The New Thayer’s Greek-English Lexicon of the New Testament; Gesenius’ A Hebrew and English Lexicon of the Old Testament, ni Edward Robinson tsɔɔ shishi lɛ.

      11. Dani Yohane kuu lɛ yifalɛ aaashɛ akpei nyɔŋma po yɛ okadifeemɔ naa lɛ, mɛni he baahia?

      11 Ni kɛlɛ, Yohane kuu lɛ mlibii ni eshwɛ lolo yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ ayibɔ shɛɛɛ 10,000—ebaaa akpei nyɔŋma lɛ diɛŋtsɛ he po. Te aaafee tɛŋŋ ni aaanyɛ akɛ amɛ ato okpɔŋɔnɔtaralɔi akpei abɔ ni anyɛɛɛ akane amɛ he lɛ? Kɛ amɛaatsɔ akpei nyɔŋmai abɔ yɛ okadi gbɛ nɔ po lɛ, ani esaaa akɛ mɛi krokomɛi bafataa amɛhe? No ji nɔ ni he ehia amɛ lɛ, ni yɛ Yehowa duromɔ naa lɛ, no ji nɔ ni amɛnine shɛ nɔ! Nɛgbɛ mɛnɛɛmɛi ba kɛjɛ?

      12, 13. Mɛɛ yinɔsane mli nibii ni ba kɛjɛ 1918 kɛyashi 1935 tsɔɔ he ni yifalɛ nɛɛ ba kɛjɛ?

      12 Kɛjɛ 1918 kɛbashi 1922 lɛ, Yohane kuu lɛ je shishi amɛkɛ miishɛɛ gbɛkpamɔ ko ha adesai ni amɛhao lɛ akɛ “akpekpei abɔ ni yɔɔ wala mli bianɛ lɛ gboiŋ.” Aha ale yɛ afi 1923 mli hu akɛ, gwantɛŋi ni yɔɔ Mateo 25:31-34 lɛ baana wala yɛ shikpɔŋ nɔ yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishi. Akɛ hiɛnɔkamɔ ni tamɔ nakai ha yɛ wolo bibioo Freedom for the Peoples, ni ajie lɛ kpo yɛ majimaji ateŋ kpee ni afee yɛ 1927 shishi lɛ mli. Yɛ afi 1930 shishijee mli lɛ, abatsɔɔ akɛ Yehonadab jalɔ lɛ kuu lɛ kɛ ‘mɛi ni damɔɔ ŋtsɔi ni amɛyeɔ ŋkɔmɔ’ yɛ Kristendom mumɔŋ shihilɛ ni yɔɔ mɔbɔ lɛ hewɔ lɛ tamɔ okadi gwantɛŋi ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ wala he gbɛkpamɔ lɛ. (Ezekiel 9:4; 2 Maŋtsɛmɛi 10:15, 16) Yɛ be mli ni ekudɔɔ gbɔmɛi ni tamɔ nɛkɛ kɛyaa ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ “abobaa maji” lɛ amli lɛ, The Watchtower ni ji August 15, 1934 nɔ lɛ jaje akɛ: “Mɛi ni ji Yonadab kuu lɛ enu Nyɔŋmɔ tɛtrɛmaŋtɛrɛ lɛ gbɛɛmɔ lɛ ni amɛbo kɔkɔbɔɔ lɛ toi kɛtsɔ amɛfoijee kɛmiiba Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo lɛ mli lɛ nɔ, koni amɛkɛ amɛhe ababɔ Nyɔŋmɔ webii, koni amɛbahi shi yɛ jɛmɛ.”—4 Mose 35:6.

      13 Yɛ 1935 mli lɛ, aje gbɛ afɔ Yonadab kuu nɛɛ nine koni amɛba Yehowa Odasefoi akpee ni amɛfee yɛ Washington, D.C., U.S.A. lɛ shishi. Yɛ jɛmɛ, yɛ Sohaa, May 31, ni J. F. Rutherford kɛ ewiemɔ ni ehe gbɛi ni ji “Asafo Babaoo” lɛ ha, ni emli ni etsɔɔ yɛ faŋŋ mli akɛ nɛkɛ kuu ni yɔɔ Kpojiemɔ 7:9 lɛ nɔŋŋ ji gwantɛŋi ni yɔɔ Mateo 25:33 lɛ—kuu ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ hiɛnɔkamɔ lɛ. Akɛ nɔ ni tsɔɔ hiɛ egbaa nibii ni baaba lɛ, abaptisi Odasefoi heei 840 yɛ nakai kpee lɛ shishi, ni amɛteŋ mɛi pii ji asafo babaoo lɛ mli bii.b

      14. Ani asafo babaoo lɛ baana gbɛfaŋnɔ yɛ okadi tabilɔi ni tara okpɔŋɔi anɔ nɛɛ atutuamɔ lɛ mli, ni mɛɛ yiŋ akpɛ ni ajaje atsɔɔ yɛ 1963?

      14 Ani asafo babaoo nɛɛ ená okpɔŋɔnɔtaralɔi lɛ atutuamɔ ni je shishi yɛ 1922 ni ama nɔ mi krɛdɛɛ yɛ Toronto kpee lɛ shishi yɛ 1927 lɛ mli gbɛfaŋnɔ? Yɛ ŋwɛibɔfoi ejwɛ lɛ, Yohane kuu ni afɔ amɛ mu lɛ akudɔmɔ shishi lɛ, amɛfee nakai! Amɛfata Yohane kuu lɛ he yɛ yiŋkpɛɛ ko ni kanyaa mɔ lɛ jajemɔ mli yɛ “Naanɔ Sanekpakpa” Kpee ni afee yɛ 1963 ni akɛbɔle jeŋ fɛɛ lɛ shishi. Nɛkɛ yiŋkpɛɛ nɛɛ jaje akɛ “jeŋ muu fɛɛ shikpɔŋhosomɔ ko ni anako eko da ka je nɛɛ hiɛ, kɛ emaŋkwramɔŋ gbɛjianɔtoi fɛɛ kɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ Babilon jamɔi lɛ ahiɛ ni ebaahoso amɛ ni ejwara amɛ dukuduku.” Atsɔɔ yiŋkpɛɛ lɛ mli akɛ “wɔbaaya nɔ ni wɔjaje ‘naanɔ sanekpakpa’ lɛ ni kɔɔ Nyɔŋmɔ Mesia maŋtsɛyeli lɛ he lɛ kɛ nɔ ni kɔɔ ekojomɔi lɛ ahe lɛ, ni tamɔ haomɔi kɛha ehenyɛlɔi lɛ shi abaatsu he nii ni akɛkpɔ̃ gbɔmɛi fɛɛ ni sumɔɔ ni amɛja Nyɔŋmɔ kɛ Bɔlɔ lɛ yɛ nɔkpɛlɛmɔ mli yɛ mumɔ kɛ anɔkwale mli lɛ ni hiɛaŋkwɛmɔ bɛ mli.” Akpɛlɛ nɛkɛ yiŋkpɛɛ nɛɛ nɔ kɛ miishɛɛ yɛ kpeei sɔrɔtoi 24 ni afee kɛbɔle je lɛŋ ni kpeeyalɔi ni naa shɛɔ 454,977 ba lɛ ashishi, ni amɛteŋ mɛi ni fe oha mlijaa 95 ji asafo babaoo lɛ mli bii.

      15. (a) Nitsulɔi ni Yehowa kɛ amɛ tsuɔ nii yɛ esɔɔmɔ lɛ mli lɛ oha mlijaa enyiɛ feɔ asafo babaoo lɛ yɛ afi 2005 mli? (b) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Yesu sɔlemɔ ni yɔɔ Yohane 17:20, 21 lɛ maa ekomefeemɔ ni ka asafo babaoo lɛ kɛ Yohane kuu lɛ teŋ lɛ nɔ mi?

      15 Asafo babaoo lɛ etee nɔ amɛjaje ekome ni amɛkɛ Yohane kuu lɛ feɔ lɛ amɛtsɔɔ yɛ haomɔi ni amɛfataa he kɛfɔseɔ ashwieɔ Kristendom nɔ lɛ mli. Yɛ afi 2005 mli lɛ, no mli lɛ nɛkɛ asafo babaoo nɛɛ feɔ nitsulɔi ni Yehowa kɛtsuɔ nii yɛ shiɛmɔ mli lɛ oha mlijaa 99.8. Amɛmli bii lɛ kɛ Yohane kuu ni Yesu sɔle yɛ amɛhe yɛ Yohane 17:20, 21 akɛ: “Shi jeee mɛnɛɛmɛi ahewɔ kɛkɛ mibiɔ lɛ, shi mɛi ni baahe minɔ aye yɛ amɛwiemɔ naa lɛ hu ahewɔŋ; koni amɛ fɛɛ amɛfee ekome taakɛ bɔ ni bo, Ataa, oyɔɔ mimli ni mi hu miyɔɔ omli lɛ, koni amɛ hu amɛfee ekome yɛ wɔmli, koni je lɛ ahe aye akɛ bo otsu mi” lɛ feɔ ekome yɛ amɛtsui muu fɛɛ mli. Yɛ be mli ni Yohane kuu ni afɔ amɛ mu lɛ nyiɛɔ hiɛ yɛ Yesu gbɛtsɔɔmɔ shishi lɛ, asafo babaoo lɛ hu ni yɔɔ ekaa lɛ kɛ amɛ naa gbɛfaŋnɔ yɛ okpɔŋɔnɔtaralɔi atutuamɔ ni da fe fɛɛ yɛ yinɔsane mli lɛ mli!c

  • Kpoo ni Ji Enyɔ Lɛ—Tabilɔi ni Tara Okpɔŋɔi Anɔ
    Kpojiemɔ—Enaagbee Kwraa lɛ Ebɛŋkɛ!
    • a Commentary on Revelation, ni Henry Barclay Swete fee lɛ wie nɛkɛ yɛ yibɔ ni ji “akpei nyɔŋmai enyɔ toi akpei nyɔŋma” lɛ he: “Nɛkɛ yibɔ ni da nɛɛ tsiɔ wɔnaa koni wɔkatao emlibaa diɛŋtsɛ, ni bɔ ni atsɔɔ mli aha ni nyiɛ sɛɛ lɛ fiɔ sanenaamuu nɛɛ sɛɛ.”

Ga Woji (1980-2025)
Shi Mli
Botemɔ Mli
  • Ga
  • Kɛmaje
  • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
  • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
  • Mlai Ni Yɔɔ He
  • Ohe Saji
  • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
  • JW.ORG
  • Botemɔ Mli
Kɛmaje