Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • re yitso 30 bf. 205-215
  • “Babilon Maŋ Kpeteŋkpele lɛ Ejwa!”

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • “Babilon Maŋ Kpeteŋkpele lɛ Ejwa!”
  • Kpojiemɔ—Enaagbee Kwraa lɛ Ebɛŋkɛ!
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Babilon Shigbeemɔ kɛ Hiɛshishwiemɔ Lɛ
  • Ŋmaa lɛ kɛ Jwɛi Lɛ
  • Krɔŋkrɔŋbii lɛ Atsuishiŋmɛɛ
  • Shikpɔŋ lɛ nɔ Nikpamɔ Lɛ
  • Shikpɔŋ lɛ nɔ Wein Yibii lɛ Anɔnaamɔ
  • “Nyɛshea Nyɔŋmɔ Gbeyei Ni Nyɛkɛ Anunyam Ahaa Lɛ”
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1988
  • Akpata Maŋ Kpeteŋkpele lɛ Hiɛ
    Kpojiemɔ—Enaagbee Kwraa lɛ Ebɛŋkɛ!
  • Babilon Kpeteŋkpele Lɛ Egbee Shi Ni Akojo Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1989
  • Nɔ Fɔŋ Ko Ni Miiba Je Lɛŋ Nyɔŋmɔi Ajalɔi Fɛɛ Nɔ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1980
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Kpojiemɔ—Enaagbee Kwraa lɛ Ebɛŋkɛ!
re yitso 30 bf. 205-215

Yitso 30

“Babilon Maŋ Kpeteŋkpele lɛ Ejwa!”

1. Bɔfo ni ji enyɔ lɛ tswa mɛɛ adafi, ni namɔ ji Babilon Kpeteŋkpele lɛ?

NYƆŊMƆ kojomɔ ŋmɛlɛtswaa lɛ eshɛ! Belɛ bo ŋwɛi shɛɛ sane lɛ toi: “Ni bɔfo kroko ni ji enyɔ nyiɛ sɛɛ kɛɛ: Ejwa, Babilon maŋ kpeteŋkpele lɛ ejwa, ejaakɛ eha jeŋmaji fɛɛ enu ejwamaŋbɔɔ lɛ he mlifu daa lɛ eko!” (Kpojiemɔ 14:8) Klɛŋklɛŋ be mli nɛ, shi jeee naagbee nɔ, ni Kpojiemɔ gbalaa jwɛŋmɔ kɛyaa Babilon Kpeteŋkpele lɛ nɔ. Yɛ sɛɛ mli lɛ, yitso 17 baatsɔɔ mli akɛ eji ajwamaŋbɔlɔ ni bɔɔ nyenyeŋtswi. Namɔ ji nɛkɛ yoo nɛɛ? Taakɛ wɔbaana lɛ, eji jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛyeli ko, jamɔ mli nɔ, ni eji Satan amale gbɛjianɔtoo ni ekɛtsuɔ nii ni ekɛwuɔ eshiɔ Nyɔŋmɔ yoo lɛ seshi lɛ. (Kpojiemɔ 12:17) Babilon Kpeteŋkpele lɛ ji jeŋ muu fɛɛ apasa jamɔ maŋtsɛyeli lɛ. Nɔ ni fata he ji jamɔi fɛɛ ni ebaa blema Babilon tsɔɔmɔi kɛ nifeemɔi lɛ ayi ni amɛjieɔ emumɔ lɛ kpo lɛ.

2. (a) Te fee tɛŋŋ ni Babilon jamɔ lɛ gbɛ shwa shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ lɛ? (b) Te nɔ ni ji Babilon Kpeteŋkpele lɛ fa ni ehe gbɛi fe fɛɛ lɛ, ni mɛɛ be mli epue akɛ gbɛjianɔtoo ni he wa lɛ?

2 Yɛ Babilon, nɔ ni fe afii 4,000 ni eho nɛ, ni Yehowa futu mɛi ni tswaa Babel Mɔɔ lɛ alilɛi. Agbɛ wiemɔ kui sɔrɔtoi lɛ ashwa shikpɔŋ lɛ naagbee hei, ni amɛkɛ hemɔkɛyeli kwamɔ mli tsɔɔmɔi kɛ nifeemɔi ni ŋmɛnɛ eji jamɔi babaoo ashishitoo nii lɛ fata he kɛtee. (1 Mose 11:1-9) Babilon Kpeteŋkpele lɛ ji Satan gbɛjianɔtoo lɛ jamɔ fa. (Okɛto Yohane 8:43-47 he.) Efa ni ale lɛ ŋmɛnɛ fe fɛɛ ji Kristendom ni ekwa hemɔkɛyeli lɛ, ni je kpo yɛ afii ohai ejwɛ yɛ Kristo sɛɛ lɛ mli akɛ gbɛjianɔtoo ni he wa ni yeee mla nɔ, ni yɔɔ hemɔkɛyelii kɛ jamɔ mli nifeemɔi ni jɛɛɛ Biblia lɛ mli, shi moŋ titri lɛ ejɛ Babilon jamɔ mli lɛ.—2 Tesalonikabii 2:3-12.

3. Mɛɛ gbɛ nɔ abaanyɛ atsɔ akɛɛ akɛ Babilon Kpeteŋkpele lɛ ejwa loo egbee shi yɛ?

3 Obaanyɛ obi akɛ, ‘Akɛni jamɔ ka he enaa mɛi anɔ hewalɛ babaoo yɛ shikpɔŋ nɔ hewɔ lɛ, mɛni hewɔ ŋwɛibɔfo lɛ tswa adafi akɛ Babilon Kpeteŋkpele lɛ ejwa lɛ?’ Ojogbaŋŋ, mɛni ba yɛ 539 D.Ŋ.B. sɛɛ, beni blema Babilon gbee shi lɛ? Aŋmɛɛ Israelbii lɛ ahe koni amɛku amɛsɛɛ amɛya amɛshikpɔŋ nɔ ni amɛyatswa anɔkwa jamɔ amɛma shi yɛ jɛmɛ! No hewɔ lɛ mumɔŋ Israel ni asaa ato amɛ gbɛjianɔ yɛ 1919 kɛbote mumɔŋ shweremɔ kɛ miishɛɛ mli, ni miiya nɔ lolo ni emli elɛɛ kɛbashi ŋmɛnɛ gbi nɛɛ damɔ shi akɛ odaseyeli ni tsɔɔ akɛ Babilon Kpeteŋkpele lɛ jwa yɛ nakai afi lɛ mli. Ebɛ hewalɛ ni ekɛtsiɔ Nyɔŋmɔ webii anaa dɔŋŋ. Agbɛnɛ, eyɛ haomɔ ni naa wa mli yɛ lɛ diɛŋtsɛ ewebii ateŋ. Kɛjɛ 1919 kɛbaa nɛɛ, akpa efitemɔ, anɔkwale ni eyeee kɛ jeŋba shara lɛ he mama yɛ he fɛɛ he. Hei pii yɛ Europa ni mɛi fioo ko pɛ yaa sɔlemɔ, ni yɛ kwasafo shikpɔji komɛi anɔ lɛ, abuɔ jamɔ akɛ “ebɔɔ ni gbeɔ gbɔmɛi ajwɛŋmɔ.” Akɛni ashwie ehiɛ shi yɛ mɛi fɛɛ ni sumɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli anɔkwale lɛ ahiɛ hewɔ lɛ, Babilon Kpeteŋkpele lɛ miimɛ egbele agbɛnɛ, koni Yehowa atsu ejalɛ fɔbuu kojomɔ lɛ he nii yɛ enɔ.

Babilon Shigbeemɔ kɛ Hiɛshishwiemɔ Lɛ

4-6. Te ebalɛ tɛŋŋ ni “Babilon maŋ kpeteŋkpele lɛ . . . eha jeŋmaji fɛɛ enu ejwamaŋbɔɔ lɛ he mlifu daa lɛ eko” lɛ?

4 Nyɛhaa wɔpɛia nibii ni ba ni ha Babilon Kpeteŋkpele lɛ jwa kɛ hiɛshishwiemɔ lɛ mli. Ŋwɛibɔfo lɛ kɛɔ wɔ yɛ biɛ akɛ “Babilon Maŋ Kpeteŋkpele lɛ . . . eha jeŋmaji fɛɛ enu ejwamaŋbɔɔ lɛ he mlifu daa lɛ eko.” Mɛni ji nɔ ni enɛ tsɔɔ? Ekɔɔ kunimyeli he. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Yehowa kɛɛ Yeremia akɛ: “Hemɔ nɛkɛ mlifu wein kpulu nɛɛ yɛ midɛŋ, ni oha jeŋmaji fɛɛ ni mitsuɔo amɛŋɔɔ lɛ anu, ni amɛnu ni amɛdidaa ni amɛye sɛkɛ yɛ klante ni mibatsu kɛba amɛteŋ lɛ hewɔ!” (Yeremia 25:15, 16) Yɛ afii ohai ekpaa kɛ kpawo D.Ŋ.B. lɛ mli lɛ, Yehowa kɛ blema Babilon tsu nii ni efɔse okadi mlifu kpulu mli nii eshwie shi koni majimaji babaoo anu, ni Yuda ni ekwa hemɔkɛyeli lɛ fata he, koni aŋɔ lɛ diɛŋtsɛ ewebii lɛ kɛya nom mli. Ni beni eshɛ enɔ lɛ, Babilon diɛŋtsɛ hu gbee shi ejaakɛ emaŋtsɛ lɛ wo ehe nɔ eshi Yehowa, “ŋwɛi Nuŋtsɔ lɛ.”—Daniel 5:23.

5 Babilon Kpeteŋkpele lɛ hu eye kunimii pii, shi efa titri lɛ, yɛ gbɛ ni yɔɔ nigii nɔ. Eha “jeŋmaji lɛ fɛɛ enu” daa kɛtsɔ ajwamaŋbɔlɔ ŋaa nɔ, ni ekɛ amɛ ebɔ jamɔ mli ajwamaŋ. Elaka maŋkwramɔŋ nɔyelɔi kɛbote kpaŋmɔi kɛ naanyo ni amɛkɛ lɛ aaabɔ lɛ mli. Yɛ jamɔŋ lakamɔi ahewɔ lɛ, etsɔ maŋkwramɔŋ, jarayeli mli, kɛ shika he lɛtemɔ mli ŋaa nɔ ekɛnyɛ mɛi anɔ. Etee jamɔŋ yiwaa kɛ jamɔŋ tai kɛ agbɛnɛ maŋ tai ashi, kɛha maŋkwramɔŋ kɛ jarayeli mli yiŋtoi pɛ hewɔ. Ni etsuu nɛkɛ tai nɛɛ ahe kɛtsɔ kɛɛmɔ ni ekɛɔ akɛ eji Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ nɔ.

6 Ale jamɔ ni kɛ ehe woɔ tawuu kɛ maŋkwramɔŋ yɛ afii ohai 20 lɛ mli lɛ yɛ he fɛɛ he—taakɛ eji yɛ Shinto Japan, Hindu India, Buddha Vietnam, “Kristofoi” Northern Ireland kɛ Latin Amerika, kɛ agbɛnɛ hei krokomɛi—ni akuuu hiɛ ashwieee tawuu mli osɔfoi ni yɔɔ afai enyɔ yɛ jeŋ tai enyɔ lɛ mli ni woɔ obalaŋtai ahewalɛ ni amɛgbegbee amɛhe lɛ nɔ. Enɛ he nɔkwɛmɔnɔ ni kɔɔ mumɔŋ ajwamaŋ ni Babilon Kpeteŋkpele lɛ bɔɔ lɛ he ji gbɛfaŋnɔ ni ena yɛ Spanish Civil War loo Spanish Maŋ Ta ni tee nɔ yɛ 1936-39 mli, ni emli ni kɛ hooo lɛ agbe gbɔmɛi aaafee 600,000 lɛ. Mɛi ni kanya nɛkɛ lashishwiemɔ nɛɛ ji Katolik osɔfoi lɛ asɛɛfilɔi kɛ amɛhefatalɔi lɛ, ni eyiŋtoi lɛ ekome ji akɛ Spanish nɔyeli ni adamɔ mla naa ato lɛ miiwo sɔlemɔ lɛ shika kɛ gbɛhe he gbeyei.

7. Namɔ ji mɔ titri ni Babilon Kpeteŋkpele lɛ tutuaa lɛ fe fɛɛ lɛ, ni mɛɛ gbɛi anɔ etsɔ ni ekɛtutua mɔ ni eteɔ shi ewoɔ lɛ nɛɛ?

7 Akɛni Babilon Kpeteŋkpele lɛ ji Satan seshi lɛ jamɔ lɛ fa hewɔ lɛ, ejieɔ ehiɛ ekaa Yehowa “yoo” lɛ, “ŋwɛi Yerusalem” lɛ titri. Ayoo Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ yɛ faŋŋ mli akɛ yoo lɛ seshibii lɛ yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli. (1 Mose 3:15; Galatabii 3:29; 4:26) Babilon Kpeteŋkpele lɛ bɔ mɔdɛŋ waa koni eye nakai asafo ni he tse lɛ nɔ kunim kɛtsɔ lakamɔ ni eeelaka lɛ ni ebɔ jamɔŋ ajwamaŋ lɛ nɔ. Bɔfo Paulo kɛ Petro bɔ kɔkɔ akɛ mɛi pii baaŋmɛɛ amɛhe amɛha ni hemɔkɛyeli kwamɔ kpeteŋkpele ko baajɛ mli aba. (Bɔfoi lɛ Asaji 20:29, 30; 2 Petro 2:1-3) Yesu shɛɛ saji ni ekɛmaje asafoi kpawo lɛ tsɔɔ akɛ kɛmiiya Yohane wala shihilɛ lɛ naagbee lɛ, no mli lɛ Babilon Kpeteŋkpele lɛ hu miishwere yɛ mɔdɛŋ ni ebɔɔ koni efite nii lɛ mli. (Kpojiemɔ 2:6, 14, 15, 20-23) Shi Yesu etsɔ hiɛ etsɔɔ he ni abaaŋmɛ lɛ gbɛ ni efee enii kɛyashɛ lɛ momo.

Ŋmaa lɛ kɛ Jwɛi Lɛ

8, 9. (a) Mɛni Yesu abɛbua ni kɔɔ dumɔ nii kpakpai lɛ kɛ jwɛi lɛ he lɛ tsɔɔ? (b) Mɛni ba “beni mɛi ewɔ lɛ”?

8 Yɛ ebɛbua ni kɔɔ ŋmaa lɛ kɛ jwɛi lɛ he lɛ mli lɛ, Yesu wie nuu ko ni du dumɔ nii kpakpai yɛ eŋmɔ mli lɛ he. Shi “beni mɛi wɔ lɛ,” henyɛlɔ ko ba ni ebadu jwɛi ewo mli. No hewɔ lɛ, jwɛi lɛ baha ŋmaa lɛ nɔ. Yesu tsɔɔ ebɛbua lɛ mli kɛ nɛkɛ wiemɔ nɛɛ: “Dumɔ nii kpakpai lɛ adulɔ lɛ ji gbɔmɔ Bi lɛ; abɔɔ lɛ ji je nɛŋ; dumɔ nii kpakpai lɛ ji maŋtsɛyeli lɛŋ bii lɛ; jwɛi lɛ ji mɔ fɔŋ lɛ bii lɛ; henyɛlɔ ni du amɛ lɛ ji Abonsam.” Kɛkɛ ni etsɔɔ mli akɛ abaaŋmɛ gbɛ ni jwɛi lɛ kɛ ŋmaa lɛ fɛɛ adara kɛyashi “je nɛɛŋ naagbee lɛ,” beni ŋwɛi bɔfoi lɛ “amɛaabua” okadi jwɛi lɛ anaa.—Mateo 13:24-30, 36-43.

9 Nɔ ni Yesu kɛ bɔfo Paulo kɛ bɔfo Petro bɔ kɔkɔ yɛ he lɛ ba mli. “Shi beni mɛi wɔ lɛ,” ekolɛ beni bɔfoi lɛ wɔ yɛ gbele mli lɛ sɛɛ aloo beni nɔkwɛlɔi ni ji Kristofoi lɛ bɔi wɔdɔiwɔɔ yɛ bu ni esa akɛ amɛbu Nyɔŋmɔ asafo kuu lɛ he lɛ mli ni Babilon hemɔkɛyeli kwamɔ lɛ kwɛ̃ yɛ asafo lɛ teŋ diɛŋtsɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 20:31) Etsɛɛɛ ni jwɛi lɛ bafa babaoo ni ebaha ŋmaa lɛ nɔ ni anaaa dɔŋŋ. Afii ohai babaoo ho, ni etamɔ nɔ ni Babilon Kpeteŋkpele lɛ atade kɛ enaamuu agbo lɛ eha yoo lɛ seshi lɛ nɔ kwraa.

10. Mɛni ba beni shɛɔ afi 1870 afii lɛ amli lɛ, ni te Babilon Kpeteŋkpele lɛ fee enii yɛ enɛ he eha tɛŋŋ?

10 Beni shɛɔ afi 1870 afii lɛ amli lɛ, Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ eje shishi akɛ amɛaamia amɛhiɛ waa ni amɛtsi amɛhe kɛjɛ Babilon Kpeteŋkpele lɛ ajwamaŋbɔɔ gbɛi lɛ he. Amɛkpoo apasa tsɔɔmɔi ni Kristendom eloo kɛjɛ wɔŋjamɔ mli kɛba Kristofoi asafo lɛ mli lɛ kwraa ni amɛkɛ Biblia lɛ tsu nii kɛ ekaa amɛkɛshiɛ akɛ Jeŋmaji Abe lɛ baaba naagbee yɛ 1914. Babilon Kpeteŋkpele lɛ dɛŋdade titri, Kristendom osɔfoi lɛ, te shi wo anɔkwale jamɔ ni asaa nɛɛ waa. Amɛŋɔ hegbɛ ni amɛna yɛ tawuu henumɔ lɛ mli yɛ klɛŋklɛŋ jeŋ ta lɛ mli lɛ ni amɛkɛbɔ mɔdɛŋ akɛ amɛaagbe Kristofoi anɔkwafoi akuu fioo lɛ kwraa. Beni aba amɛnitsumɔi lɛ ashi kwraa yɛ 1918 mli lɛ, ebaafee tamɔ nɔ ni Babilon Kpeteŋkpele lɛ eye omanye. Etamɔ nɔ ni eye amɛnɔ kunim kwraa.

11. Mɛni jɛ blema Babilon shigbeemɔ lɛ mli ba?

11 Taakɛ wɔtsɔ hiɛ wɔyoo lɛ, Babilon maŋ ni woɔ ehe nɔ lɛ gbee shi kwraa kɛjɛ hewalɛ ni eyɔɔ lɛ mli yɛ afi 539 D.Ŋ.B. Kɛkɛ ni anu bolɔmɔ nɛɛ he: “Egbee shi eeei! Babel egbee shi!” Jeŋ maŋtsɛyeli lɛ sɛi kpeteŋkpele lɛ egbee shi yɛ Media kɛ Pershia asraafoi ni yɔɔ Koresh Kpeteŋkpele lɛ shishi lɛ hiɛ. Eyɛ mli akɛ maŋ lɛ diɛŋtsɛ hi shi yɛ enɔ kunim ni aye nɛɛ sɛɛ moŋ, shi shigbeemɔ kɛmiijɛ hewalɛ mli lɛ ji nɔ ni yɔɔ diɛŋtsɛ, ni nɔ ni jɛ mli ba ji ŋmɛɛmɔ ni aŋmɛɛ Yudafoi ni etsɔmɔ nomii yɛ emli lɛ ahe. Amɛku sɛɛ amɛtee Yerusalem koni amɛyatswa jamɔ krɔŋŋ amɛma shi ekoŋŋ yɛ jɛmɛ.—Yesaia 21:9; 2 Kronika 36:22, 23; Yeremia 51:7, 8.

12. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ abaanyɛ akɛɛ yɛ wɔbe nɛɛ mli akɛ Babilon Kpeteŋkpele lɛ ejwa loo egbee shi yɛ? (b) Mɛni yeɔ odase akɛ Yehowa ekpoo Kristendom kwraa?

12 Anu bolɔmɔ ko akɛ Babilon Kpeteŋkpele lɛ egbee shi loo ejwa yɛ wɔbe nɛɛ mli lɛ hu he! Kristendom ni jɛ Babilon lɛ omanye ni eye yɛ be kuku mli yɛ 1918 lɛ tsake kwraa yɛ 1919 beni atsɔ mumɔŋ shitee nɔ aku sɛɛ atswa Yohane kuu lɛ, ni ji shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu lɛ ama shi ekoŋŋ lɛ. Babilon Kpeteŋkpele lɛ ejwa kwraa ni ebɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ anɔ hewalɛ kwraa dɔŋŋ. Kristo nyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu lɛ fa kpo tamɔ baalabii kɛjɛ bu kwɔŋkwɔŋ lɛ mli, ni amɛfee klalo kɛha nifeemɔ. (Kpojiemɔ 9:1-3; 11:11, 12) Amɛji ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ ni Nuŋtsɔ lɛ ehala amɛ eto enibii fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ nɔ. (Mateo 24:45-47) Gbɛ ni atsɔɔ nɔ akɛ amɛ tsuɔ nii nɛɛ tsɔɔ akɛ Yehowa ekpoo Kristendom kwraa yɛ kɛɛmɔ ni ekɛɔ akɛ lɛ ji enajiaŋdamɔlɔ yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ fɛɛ sɛɛ. Ato jamɔ krɔŋŋ ama shi ekoŋŋ, ni agbele gbɛ koni agbe 144,000 lɛ ateŋ shwɛɛnii lɛ—yoo lɛ seshibii ni eshwɛ lɛ, Babilon Kpeteŋkpele lɛ blema henyɛlɔ lɛ ni asɔo amɛnaa lɛ ahe nitsumɔ lɛ naa. Enɛɛmɛi fɛɛ ji okadi ni tsɔɔ hiɛshishwiemɔ kwraa kɛha nakai Satan jamɔ gbɛjianɔtoo lɛ.

Krɔŋkrɔŋbii lɛ Atsuishiŋmɛɛ

13. (a) Mɛɛ adafi bɔfo ni ji etɛ lɛ tswa? (b) Mɛɛ kojomɔ Yehowa eto kɛha mɛi ni heɔ kooloo lɛ okadi lɛ?

13 Agbɛnɛ ŋwɛibɔfo ni ji etɛ lɛ wie. Bo toi! “Ni bɔfo kroko ni ji etɛ nyiɛ amɛsɛɛ, ni ekɛ gbee wulu kɛɛ: Kɛ mɔ ko ja kooloo lɛ kɛ emaga lɛ, ni ehe ekadi lɛ yɛ ehiɛŋtso nɔ loo enine nɔ lɛ, lɛ hu eeenu Nyɔŋmɔ mlifu daa ni afutu lɛ krɔŋŋ awo emlifu kpulu lɛ mli lɛ eko.” (Kpojiemɔ 14:9, 10a) Ajie lɛ kpo yɛ Kpojiemɔ 13:16, 17 akɛ mɛi ni jaaa kooloo lɛ amaga lɛ baana nɔ yɛ Nuŋtsɔ lɛ gbi lɛ mli—ni abaagbe amɛ po. Agbɛnɛ wɔkase akɛ Yehowa etswa efai shi akɛ ebaakojo mɛi ni yɔɔ kooloo lɛ “okadi lɛ aloo kooloo lɛ gbɛi lɛ aloo egbɛi lɛ yibɔ lɛ.” Abaanyɛ amɛnɔ ni amɛnu Yehowa mlila ni ji ‘emlifu kpulu’ lɛ ni jooɔ lɛ. Mɛni enɛ baatsɔɔ aha amɛ? Beni Yehowa nyɛ Yerusalem nɔ ni enu “emlila kpulu” lɛ yɛ afi 607 D.Ŋ.B. lɛ, “fitemɔ kɛ hiɛkpatamɔ, kɛ hɔmɔ kɛ klante” ba maŋ lɛ nɔ kɛtsɔ Babilonbii lɛ anɔ. (Yesaia 51:17, 19) Nakai nɔŋŋ hu kɛ mɛi ni jaa shikpɔŋ lɛ nɔ maŋkwramɔŋ hewalɛi lɛ kɛ amɛ amaga lɛ, ni ji Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ nu Yehowa mlifu kpulu lɛ, nɔ ni baajɛ mli aba lɛ baafee oshara kɛ hiɛkpatamɔ aha amɛ. (Yeremia 25:17, 32, 33) Abaakpata amɛhiɛ kwraa.

14. Dani aaakpata mɛi ni jaa kooloo lɛ kɛ emaga lɛ ahiɛ po lɛ, mɛni esa akɛ mɛnɛɛmɛi atsɔ mli, ni te Yohane tsɔɔ enɛ mli eha tɛŋŋ?

14 Shi, dani enɛ po aaaba lɛ, mɛi ni yɔɔ kooloo lɛ okadi lɛ baatsɔ piŋmɔ ni aaaba amɛnɔ ni jɛ bɔ ni Yehowa ekpɛlɛɛɛ amɛnɔ hewɔ lɛ mli. Yɛ be mli ni bɔfo lɛ wieɔ mɔ ni jaa kooloo lɛ kɛ emaga lɛ he lɛ, ekɛɛ Yohane akɛ: “Ni aaapiŋ lɛ yɛ la kɛ swɔɔ mli yɛ bɔfoi krɔŋkrɔŋi lɛ ahiɛ kɛ Toobi lɛ hiɛ. Ni amɛpiŋmɔ lɛ lasu lɛ teɔ shi kɛyaa naanɔi anaanɔ; ni mɛi ni jaa kooloo lɛ kɛ emaga lɛ, kɛ mɔ fɛɛ mɔ ni ehe egbɛi okadi lɛ, naaa hejɔɔmɔ nyɔɔŋ kɛ shwane.”—Kpojiemɔ 14:10b, 11.

15, 16. Mɛni “la kɛ swɔɔ” ni yɔɔ Kpojiemɔ 14:10 lɛ tsɔɔ?

15 Mɛi komɛi esusu akɛ la kɛ swɔɔ ni atsi ta yɛ biɛ lɛ ji odaseyeli ni tsɔɔ akɛ hɛl la yɛ. Shi kɛ wɔkwɛ gbalɛ ko ni tamɔ enɛ nɔŋŋ mli fioo lɛ etsɔɔ nɔ ni nɛkɛ wiemɔi nɛɛ tsɔɔ diɛŋtsɛ yɛ nɛkɛ kuku nɛɛ mli. Yɛ Yesaia gbii lɛ amli lɛ, Yehowa bɔ Edom maŋ lɛ kɔkɔ akɛ ebaagbala amɛtoi yɛ nyɛɛ ni amɛna amɛha Israel lɛ hewɔ. Ekɛɛ: “Ni emli faai lɛ aaatsɔmɔ ama, ni jɛi su hu aaatsɔ swɔɔ, ni shikpɔŋ lɛ aaatsɔ ama ni tsoɔ. Egboŋ nyɔɔŋ kɛ shwane fɛɛ, elasu aaate shi kɛaatee naanɔ, ni eeetsɔ amaŋfɔ yɛ yinɔi fɛɛ nɔ, ni mɔ ko mɔ ko tsɔŋ jɛi kɛaatee naanɔ.”—Yesaia 34:9, 10.

16 Ani ashɛ Edom afɔ hɛl la ko ni tsoɔ kɛyaa naanɔ yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ mli? Dabida. Shi moŋ, maŋ lɛ laaje kwraa kɛjɛ shihilɛ mli tamɔ nɔ ni akɛ la kɛ swɔɔ esha lɛ kwraa. No hewɔ lɛ toigbalamɔ ni jɛ mli ba yɛ naagbee lɛ jeee naanɔ piŋmɔ, shi moŋ, “amaŋfɔ . . . amɛbɛ . . . amɛjeee nɔ ko dɔŋŋ.” (Yesaia 34:11, 12, New World Translation.) Lasu ‘ni teɔ shi kɛyaa naanɔi anaanɔ’ lɛ tsɔɔ enɛ mli yɛ faŋŋ mli. Kɛ shia ko sha lɛ, lasu lɛ yaa nɔ ejɛɔ lamulu lɛ mli ebaa aahu kɛyashiɔ be ko beni la lɛ etsooo dɔŋŋ kwraa lɛ sɛɛ, ni ekɛ odaseyeli haa mɛi ni kwɛɔ enɛ lɛ akɛ hiɛkpatamɔ ko ni yɔɔ gbeyei eba jɛmɛ. Ŋmɛnɛ po, Nyɔŋmɔ webii kaiɔ nii ni amɛkaseɔ kɛjɛɔ Edom hiɛkpatamɔ lɛ mli lɛ. Yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ, belɛ ‘eshaa lɛ lasu’ lɛ miikwɔ kɛmiiya ŋwɛi lolo yɛ okadi gbɛ nɔ.

17, 18. (a) Mɛni baajɛ mli aba aha mɛi ni heɔ kooloo lɛ okadi lɛ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ atsɔɔ apiŋɔ mɛi ni jaa kooloo lɛ yɛ? (d) “Amɛpiŋmɔ lɛ lasu lɛ teɔ shi kɛyaa naanɔi anaanɔ” yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

17 Abaakpata mɛi ni yɔɔ kooloo lɛ okadi lɛ hu ahiɛ kwraa, tamɔ akɛ la kpataa nii ahiɛ. Taakɛ bɔ ni gbalɛ lɛ jie lɛ kpo yɛ sɛɛ mli lɛ, abaashi amɛgbohii lɛ ni afuuu amɛ koni kooloi kɛ loofɔji aye. (Kpojiemɔ 19:17, 18) No hewɔ lɛ, eka shi faŋŋ akɛ jeee akɛ aaapiŋ amɛ kɛmiiya naanɔi anaanɔ! Mɛɛ gbɛ nɔ atsɔɔ akɛ “la kɛ swɔɔ” piŋɔ amɛ lɛ? No ji akɛ anɔkwale lɛ jajemɔ kpaa amɛhe mama, ni ebɔɔ amɛ kɔkɔ yɛ Nyɔŋmɔ kojomɔ ni baa lɛ he. No hewɔ lɛ amɛwieɔ Nyɔŋmɔ webii ahe efɔŋ, ni he ni ehiɔ feemɔ lɛ, amɛkɛ ŋaa tsɔɔ maŋkwramɔŋ kooloo lɛ yiŋ koni ewa Yehowa Odasefoi ayi ni egbe amɛ po. Yɛ naagbee lɛ, abaakpata nɛkɛ shitee-kɛ-wolɔi nɛɛ ahiɛ tamɔ akɛ la kɛ swɔɔ feɔ. Ni “amɛpiŋmɔ lɛ lasu lɛ teɔ shi kɛyaa naanɔi anaanɔ” kɛ shishinumɔ akɛ Nyɔŋmɔ kojomɔ ni baa amɛnɔ lɛ baafee nɔkwɛmɔnɔ kɛ eeeba akɛ mɔ ko aaatswa jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛ ni Yehowa ji lɛ mpoa ekoŋŋ lɛ. No mli lɛ ana nakai sane lɛ naa kɛgbe naa kwraa kɛmiiya yinɔi fɛɛ mli.

18 Namɛi kɛ sane ni piŋɔ mɛi lɛ haa ŋmɛnɛ? Kaimɔ akɛ, okadi baalabii lɛ yɛ hegbɛ akɛ amɛpiŋɔ gbɔmɛi ni bɛ Nyɔŋmɔ naasɔomɔ nɔ lɛ yɛ amɛhiɛŋtsei anɔ lɛ. (Kpojiemɔ 9:5) Eka shi faŋŋ akɛ, gbɔmɛi ni yɔɔ ŋwɛibɔfoi agbɛtsɔɔmɔ shishi nɛɛ ji mɛi ni piŋɔ mɛi lɛ. Bɔ ni okadi baalabii nɛɛ kãa he daa hewɔ lɛ, “mɛi ni jaa kooloo lɛ kɛ emaga lɛ, kɛ mɔ fɛɛ mɔ ni ehe egbɛi okadi lɛ naaa hejɔɔmɔ nyɔɔŋ kɛ shwane.” Yɛ naagbee lɛ, beni akpata amɛhiɛ lɛ, nakai kaimɔ nii ni ji jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛ ni abu Yehowa lɛ he odaseyeli lɛ, “amɛpiŋmɔ lɛ lasu lɛ,” baakwɔ kɛya ŋwɛi kɛya naanɔi anaanɔ. Eba akɛ Yohane kuu lɛ aaaŋmɛ amɛtsui shi kɛyashi nakai bembuu lɛ aaaba naagbee kwraa! Taakɛ ŋwɛibɔfo lɛ mu sane lɛ naa lɛ: “Biɛ krɔŋkrɔŋbii lɛ ni yeɔ Nyɔŋmɔ kitai lɛ kɛ Yesu nɔ hemɔkɛyeli lɛ nɔ lɛ atsuishiŋmɛɛ lɛ yɔɔ.”—Kpojiemɔ 14:12.

19. Mɛni hewɔ ebiɔ tsuishiŋmɛɛ yɛ krɔŋkrɔŋbii lɛ agbɛfaŋ lɛ, ni mɛɛ amaniɛ Yohane bɔ ni wo amɛ hewalɛ?

19 Hɛɛ, “krɔŋkrɔŋbii . . . atsuishiŋmɛɛ” lɛ tsɔɔ akɛ amɛjaa Yehowa pɛ yɛ hetuu-kɛ-hamɔ mli kɛtsɔɔ Yesu Kristo nɔ. Amɛshɛɛ wiemɔ lɛ eŋɔɔɔ. Ekɛ shitee-kɛ-woo, yiwaa, kɛ gbele po baa. Shi nɔ ni Yohane kɛɛ kɛnyiɛ sɛɛ lɛ woɔ amɛ hewalɛ: “Ni minu gbee jɛ ŋwɛi miikɛɛ mi akɛ: Ŋmaa: Ajɔɔ gbohii lɛ ni gboiɔ yɛ Nuŋtsɔ lɛ mli lɛ kɛjɛ ŋmɛnɛ nɔ kɛyaa nɛɛ. Hɛɛ, mumɔ lɛ kɛɛ, koni amɛjɔɔ amɛhe kɛjɛ amɛhaomɔi lɛ amli; shi amɛnitsumɔi lɛ nyiɛɔ amɛsɛɛ.”—Kpojiemɔ 14:13.

20. (a) Shiwoo ni Yohane bɔ he amaniɛ lɛ kɛ Paulo gbalɛ ni kɔɔ ba ni Yesu eba lɛ he lɛ kpaa gbee yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Mɛɛ hegbɛ krɛdɛɛ akɛha mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ni gboi yɛ be mli ni ashɛ Satan afɔ kɛjɛ ŋwɛi lɛ sɛɛ lɛ?

20 Nɛkɛ shiwoo nɛɛ kɛ Paulo gbalɛ ni kɔɔ ba ni Yesu eba lɛ he lɛ kpaa gbee jogbaŋŋ: “Ni gbohii ni yɔɔ Kristo mli lɛ tsutsu baate shi, no sɛɛ lɛ, wɔ mɛi ni wɔhiɛ kamɔ [mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ni hiɔ shi kɛyashiɔ Nuŋtsɔ lɛ gbi lɛ mli lɛ] ni eshwɛ lɛ, aaasha wɔkɛ amɛ fɛɛ yɛ atatui amli kɛaatee Nuŋtsɔ lɛ kpeemɔ yɛ kɔɔyɔɔ mli.” (1 Tesalonikabii 4:15-17) Kɛjɛ be mli ni ashwie Satan kɛjɛ ŋwɛi nɛɛ, gbohii ni yɔɔ Kristo mli lɛ tsutsu ete shi. (Okɛto Kpojiemɔ 6:9-11 he.) Yɛ no sɛɛ lɛ, akɛ hegbɛ krɛdɛɛ ko haa mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ni gboiɔ yɛ Nuŋtsɔ lɛ gbi lɛ mli lɛ. Amɛshitee kɛmiiya mumɔŋ wala mli yɛ ŋwɛi lɛ baa trukaa, yɛ “hiŋmɛitswaa mli.” (1 Korintobii 15:52) Kwɛ bɔ ni enɛ yɔɔ naakpɛɛ ha! Ni amɛjalɛ nitsumɔi lɛ nyiɛɔ amɛsɛɛ kɛyaa ŋwɛi maŋtsɛyeli he lɛ.

Shikpɔŋ lɛ nɔ Nikpamɔ Lɛ

21. Mɛni Yohane kɛɔ wɔ yɛ “shikpɔŋ lɛ nɔ nikpamɔ nii” lɛ he?

21 Mɛi krokomɛi hu baana kojomɔ gbi nɛɛ he sɛɛ, taakɛ Yohane yaa nɔ ekɛɔ wɔ lɛ: “Ni mikwɛ, ni naa, atatu yɛŋ, ni mɔ ko ta atatu lɛ nɔ tamɔ gbɔmɔ bi lɛ, ni shika akekere fi eyitso, ni ehiɛ nikpamɔ kakla ni naa ba yɛ edɛŋ. Ni bɔfo kroko [ni ji ejwɛ] je kpo kɛjɛ sɔlemɔtsu lɛŋ ni ebolɔ kɛ gbee wulu ekɛɛ mɔ ni ta atatu lɛ nɔ lɛ akɛ: Okɛ onikpamɔ kakla lɛ awo mli ni okpa nii; ejaakɛ nikpamɔ ŋmɛlɛtswaa lɛ eshɛ, ni shikpɔŋ lɛ nɔ nikpamɔ nii lɛ egbi. Ni mɔ ni ta atatu lɛ nɔ lɛ shɛ enikpamɔ kakla lɛ efɔ shikpɔŋ lɛ nɔ, ni akpa shikpɔŋ lɛ nɔ nii lɛ.”—Kpojiemɔ 14:14-16.

22. (a) Namɔ ji mɔ ni shika akekere fi eyitso ni eta atatu yɛŋ nɔ lɛ? (b) Mɛɛ be mli nikpamɔ lɛ baa naagbee, ni yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

22 Yiŋkɔshikɔshifeemɔ ko bɛ mɔ ni ta atatu yɛŋ lɛ nɔ lɛ he. Mɔ ni ta atatu yɛŋ lɛ nɔ ni tamɔ gbɔmɔ bi ni fi shika akekere lɛ ji Yesu, Mesia Maŋtsɛ lɛ ni Daniel hu na lɛ yɛ ninaa mli lɛ. (Daniel 7:13, 14; Marko 14:61, 62) Shi mɛni ji nikpamɔ ni agbaa he sane yɛ biɛ lɛ? Beni Yesu yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ, ekɛ kaselɔ-feemɔ nitsumɔ lɛ to adesai aje lɛ ni aaakpa emli ŋmaa lɛ he. (Mateo 9:37, 38; Yohane 4:35, 36) Nɛkɛ nikpamɔ nɛɛ baa naagbee yɛ Nuŋtsɔ lɛ gbi lɛ nɔ, beni awo Yesu akɛ Maŋtsɛ ni etsuɔ kojomɔ he nii ehaa e-Tsɛ lɛ. No hewɔ lɛ, be ni ekɛyeɔ nɔ, kɛjɛ 1914 kɛbaa nɛɛ hu ji miishɛɛ be ni akɛ nikpamɔ nii lɛ aaaba.—Okɛto 5 Mose 16:13-15 he.

23. (a) Namɔ kɛ wiemɔ lɛ haa akɛ aje shishi akpa ŋmaa lɛ? (b) Mɛɛ nikpamɔ etee nɔ kɛjɛ 1919 aahu kɛbashi bianɛ?

23 Eyɛ mli akɛ eji Maŋtsɛ kɛ Kojolɔ moŋ, shi Yesu nuɔ wiemɔ kɛjɛɔ Yehowa, e-Nyɔŋmɔ lɛ ŋɔɔ dani ejeɔ nikpamɔ lɛ shishi. Nakai wiemɔ lɛ baa kɛjɛɔ “sɔlemɔ we lɛ” kɛtsɔɔ bɔfo ko nɔ. Amrɔ nɔŋŋ pɛ kɛkɛ lɛ Yesu ebo toi. Klɛŋklɛŋ lɛ, kɛjɛ 1919 kɛbaa nɛɛ, eha ebɔfoi lɛ egbe 144,000 lɛ ni akpaa amɛ akɛ ŋmaa lɛ naa. (Mateo 13:39, 43; Yohane 15:1, 5, 16) Yɛ no sɛɛ lɛ, ŋmaakpamɔ ni ji asafo babaoo lɛ ni ji toi krokomɛi ni abuaa amɛ naa lɛ hu miiya nɔ. (Yohane 10:16; Kpojiemɔ 7:9) Yinɔsane tsɔɔ akɛ nɛkɛ toi krokomɛi nɛɛ ateŋ mɛi pii je shishi akɛ amɛaajie amɛhiɛ kpo kɛjɛ 1931 kɛbaa 1935 mli. Ni yɛ 1935 mli lɛ, Yehowa gbele Yohane kuu lɛ aniiashishinumɔ mli koni amɛyoo asafo babaoo lɛ ni yɔɔ Kpojiemɔ 7:9-17 lɛ diɛŋtsɛ. Kɛjɛ no nɔ kɛbaa nɛɛ, ama nɛkɛ kuu nɛɛ anaabuamɔ nɔ mi titri. Beni afi 2005 shɛɔ lɛ, amɛyibɔ lɛ eteke akpekpei ekpaa, ni amɛyi miifa lolo. Yɛ anɔkwale mli lɛ, mɔ ni tamɔ gbɔmɔ bi lɛ ekpa ŋmaa babaoo kɛ miishɛɛ yɛ naagbee be nɛɛ mli.—Okɛto 2 Mose 23:16; 34:22 he.

Shikpɔŋ lɛ nɔ Wein Yibii lɛ Anɔnaamɔ

24. Mɛni yɔɔ bɔfo ni ji enumɔ lɛ dɛŋ, ni bɔfo ni ji ekpaa lɛ bolɔ kɛha mɛni?

24 Kɛ agbe ŋmaakpamɔ ni akɛhereɔ mɛi ayiwala lɛ naa lɛ, kɛkɛ lɛ ŋmaakpamɔ kroko be eshɛ. Yohane bɔ amaniɛ akɛ: “Ni bɔfo kroko [mɔ ni ji enumɔ] je kpo kɛjɛ sɔlemɔtsu lɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ mli, ni lɛ hu ehiɛ kakla ni naa ba. Ni bɔfo kroko [mɔ ni ji ekpaa] je kpo kɛjɛ afɔleshaa latɛ lɛ mli, ni yɔɔ la nɔ hewalɛ, ni ebo etsɛ mɔ ni hiɛ kakla ni naa ba lɛ kɛ bolɔmɔ ni naa wa akɛ: Okɛ okakla ni naa ba lɛ awo mli, ni obua shikpɔŋ lɛ nɔ wein yibii shabii lɛ anaa, ejaakɛ ewein yibii lɛ etsu!” (Kpojiemɔ 14:17, 18) Akɛ ŋmaakpamɔ nitsumɔ lɛ ewo ŋwɛibɔfoi atai lɛ adɛŋ yɛ Nuŋtsɔ lɛ gbi lɛ mli, amɛmiigbala mɛi kpakpai lɛ kɛmiijɛ mɛi fɔji lɛ ahe!

25. (a) Anɔkwale ni eji akɛ bɔfo ni ji enumɔ lɛ je kpo kɛjɛ sɔlemɔtsu lɛ mli lɛ tsɔɔ mɛni? (b) Mɛni hewɔ eja gbɛ akɛ famɔ akɛ aje shishi akpa ŋmaa lɛ aaaba kɛaajɛ bɔfo ni “je kpo kɛjɛ afɔleshaa latɛ lɛ mli” lɛ ŋɔɔ lɛ?

25 Bɔfo ni ji enumɔ lɛ ba kɛjɛ Yehowa hiɛ yɛ sɔlemɔ tsu lɛ mli; no hewɔ lɛ, naagbee nikpamɔ lɛ hu yaa nɔ taakɛ Yehowa suɔmɔnaa nii ji. Afa bɔfo lɛ ni eje enitsumɔ lɛ shishi kɛtsɔ shɛɛ sane ni atsɔ bɔfo kroko ni “je kpo kɛjɛ afɔleshaa latɛ lɛ mli” lɛ nɔ akɛha lɛ lɛ hewɔ. Nɛkɛ anɔkwa sane nɛɛ jeɔ kpo faŋŋ, ejaakɛ susumai anɔkwafoi ni yɔɔ afɔleshaa latɛ lɛ shishi lɛ bi akɛ: “Owula krɔŋkrɔŋ kɛ anɔkwafo, mɛɛ beyinɔ po oookojo ni oootɔ wɔla lɛ he owele yɛ mɛi ni hiɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ anɔ?” (Kpojiemɔ 6:9, 10) Akɛni aakpa shikpɔŋ lɛ nɔ wein yibii lɛ hewɔ lɛ, abaatsu bolɔmɔ kɛha oweletɔɔ nɛɛ he nii.

26. Mɛni ji “shikpɔŋ lɛ nɔ wein yibii” lɛ?

26 Shi mɛni ji “shikpɔŋ lɛ nɔ wein yibii” lɛ? Awie Yuda maŋ lɛ he yɛ Hebri Ŋmalɛi lɛ amli akɛ Yehowa weintso. (Yesaia 5:7; Yeremia 2:21) Nakai nɔŋŋ hu awieɔ Yesu Kristo kɛ mɛi ni kɛ lɛ baasɔmɔ yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ ahe akɛ weintso. (Yohane 15:1-8) Yɛ shishinumɔ nɛɛ naa lɛ, nɔ ni ale yɛ weintso he ji akɛ ewoɔ yibii, ni anɔkwa Kristofoi aweintso lɛ ewo yibii babaoo kɛjie Yehowa yi. (Mateo 21:43) No hewɔ lɛ “shikpɔŋ lɛ nɔ wein yibii” lɛ efeŋ nɛkɛ weintso krɔŋŋ nɛɛ, shi moŋ nɔ ni Satan ekase, enɔyeli gbɛjianɔtoo ni yeɔ adesai anɔ ni ekpɔtɔ lɛ, kɛ “eshabii” sɔrɔtoi ni ji daimonioi ayibii ni ewo yɛ afii ohai abɔ lɛ amli lɛ. Babilon Kpeteŋkpele lɛ, ni Kristojamɔ ni ekwa hemɔkɛyeli lɛ ehe gbɛi yɛ mli lɛ ena hewalɛ diɛŋtsɛ yɛ nɛkɛ wein yibii ni ebɔɔ yɔɔ mli nɛɛ anɔ.—Okɛto 5 Mose 32:32-35 he.

27. (a) Mɛni baa beni bɔfo ni hiɛ nikpamɔ kakla lɛ buaa shikpɔŋ lɛ nɔ weintso lɛ naa lɛ? (b) Mɛɛ gbalɛi ni yɔɔ Hebri Ŋmalɛi lɛ amli tsɔɔ nikpamɔ lɛ falɛ?

27 Esa akɛ atsu kojomɔ he nii! “Ni bɔfo lɛ shɛ ekakla lɛ efɔ shikpɔŋ lɛ nɔ, ni ebua shikpɔŋ lɛ nɔ wein yibii lɛ anaa, ni ekɛwo Nyɔŋmɔ mlila lɛ weinŋaanɔ kpeteŋkpele lɛ mli. Ni anaanaa weinŋaanɔ lɛ nɔ yɛ maŋ lɛ ŋmaŋmasha lɛ, ni la jɛ weinŋaanɔ lɛ mli kɛyashɛ okpɔŋɔi lɛ adaaŋ nii lɛ ahe yɛ stadioi akpe kɛ ohai ekpaa jɛkɛmɔ mli.” (Kpojiemɔ 14:19, 20) Yehowa ejɛ jeeŋmɔ beebe ejaje emli ni ewo la ewo nɛkɛ weintso nɛɛ. (Zefania 3:8) Gbalɛ ko ni yɔɔ Yesaia wolo lɛ mli lɛ shiii yiŋkɔshikɔshifeemɔ ko kwraa akɛ abaakpata maji lɛ fɛɛ ahiɛ beni anaanaa weinŋaanɔ lɛ nɔ lɛ. (Yesaia 63:3-6) Yoel hu gba akɛ abaanaanaa “asafoi,” ni ji majimaji anɔ kɛya hiɛkpatamɔ mli yɛ “weinŋaanɔ lɛ” mli, yɛ “atɛŋbuu jɔɔ lɛŋ.” (Yoel 3:12-14) Eji nikpamɔ kpeteŋkpele lɛlɛŋ, ni eko ni tamɔ nakai baŋ dɔŋŋ! Taakɛ Yohane ninaa lɛ tsɔɔ lɛ, jeee akɛ akpaa wein yibii lɛ kɛkɛ shi afoɔ okadi weintso lɛ fɛɛ afɔɔ shi ni akɛwoɔ weinŋaanɔ lɛ mli koni anaanaa nɔ. No hewɔ lɛ abaakpata shikpɔŋ lɛ nɔ weintso lɛ hiɛ ni enyɛŋ ekwɛ dɔŋŋ.

28. Namɛi naanaa shikpɔŋ lɛ nɔ weintso lɛ nɔ lɛ, ni akɛ anaanaa weinŋaanɔ lɛ nɔ yɛ “maŋ lɛ ŋmaŋmasha” lɛ tsɔɔ mɛni?

28 Okpɔŋɔi naanaa weinŋaanɔ lɛ nɔ yɛ ninaa lɛ mli, ejaakɛ la ni eje kpo kɛjɛ weintso lɛ ni anaanaa nɔ lɛ mli lɛ shɛɔ “okpɔŋɔi lɛ adaaŋ nii lɛ ahe.” Akɛni wiemɔ “okpɔŋɔi” damɔɔ shi kɛhaa tawuu mli nifeemɔi hewɔ lɛ, enɛ baafee tawuu be. Akɛɔ akɛ ŋwɛi tai ni nyiɛɔ Yesu sɛɛ kɛyaa naagbee ta ni ekɛteɔ shi eshiɔ Satan nibii agbɛjianɔtoo lɛ mli lɛ ji nɔ ni ekɛnaanaa “Nyɔŋmɔ Ofe lɛ mlifu ni naa wa lɛ weinŋaanɔ lɛ nɔ.” (Kpojiemɔ 19:11-16) Eka shi faŋŋ akɛ mɛnɛɛmɛi ji mɛi ni naanaa shikpɔŋ lɛ nɔ weintso lɛ nɔ lɛ. “Anaanaa weinŋaanɔ lɛ nɔ yɛ maŋ lɛ ŋmaŋmasha lɛ,” ni ji akɛ, yɛ ŋwɛi Zion lɛ sɛɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, esa jogbaŋŋ akɛ aaanaanaa shikpɔŋ lɛ nɔ weintso lɛ nɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. Shi abaanaanaa nɔ hu “yɛ maŋ lɛ ŋmaŋmasha,” ni tsɔɔ akɛ efɔŋ ko baŋ yoo lɛ seshibii ni eshwɛ, ni damɔ ŋwɛi Zion najiaŋ yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ anɔ. Akɛ mɛnɛɛmɛi kɛ asafo babaoo lɛ baatee he ni yɔɔ shweshweeshwe yɛ Yehowa shikpɔŋ nɔ asafo gbɛjianɔtoo lɛ mli.—Yesaia 26:20, 21.

29. Te lá ni baa kɛjɛɔ weinŋaanɔ lɛ mli lɛ mli kwɔ ha tɛŋŋ, eyaa kɛyashɛɔ nɛgbɛ, ni mɛni enɛɛmɛi fɛɛ tsɔɔ?

29 Nɛkɛ ninaa ni mli tse keŋkeŋ nɛɛ yɛ ehenɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ maŋtsɛyelii ni Maŋtsɛyeli tɛ ni atsɔɔ mli yɛ Daniel 2:34, 44 lɛ jwaraa amɛ wɔtsɔwɔtsɔ lɛ mli. Abaakpata amɛhiɛ kwraa. La faa ni hoɔ kɛjɛɔ weinŋaanɔ lɛ mli lɛ mli kwɔ naakpa, ekwɔlɛ yashɛɔ okpɔŋɔi lɛ adaaŋ nii lɛ ahe, ni eyaa aahu kɛyashɛɔ stadioi 1,600 jɛkɛmɔ mli.a Nɛkɛ yibɔ okadi ni da nɛɛ, ni ana kɛtsɔ ejwɛ toi ejwɛ ni akɛbɔ he kɛ nyɔŋma toi nyɔŋma ni akɛbɔ he (4 x 4 x 10 x 10) lɛ kɛ shɛɛ sane lɛ haa kɛ nɔmimaa akɛ hiɛkpatamɔ lɛ he odaseyeli lɛ baakɔ shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ he. (Yesaia 66:15, 16) Hiɛkpatamɔ lɛ baaba kɛgbe naa kwraa ni anyɛŋ akpale. Satan shikpɔŋ nɔ weintso lɛ naŋ shishifaa ko gbi ko gbi ko dɔŋŋ!—Lala 83:18, 19.

30. Mɛni ji Satan weintso lɛ yibii lɛ, ni mɛni esa akɛ efee wɔfaishitswaa?

30 Akɛni naagbee be lɛ mli vii wɔyɔɔ nɛɛ hewɔ lɛ, ŋmaakpamɔi sɔrɔtoi enyɔ nɛɛ ahe ninaa lɛ ji nɔ ko ni shishinumɔ diɛŋtsɛ yɔɔ mli. Nɔ ni he hiaa pɛ ji ni wɔkwɛ wɔhe kɛkpe ni wɔna Satan weintso lɛ yibii lɛ. Musufitemɔ kɛ gbɔmɔgbee yɛ gbɛi krokomɛi anɔ; hii ni kɛ hii feɔ yakayaka nii, gbalafitemɔ kɛ ahoshwibɔɔ mli nifeemɔi sɔrɔtoi; anɔkwale ni ayeee kɛ hedɔɔ ni bɛ—nɛkɛ nibii nɛɛ fɛɛ haa je nɛɛ feɔ nɔ ko ni yɔɔ taŋ yɛ Yehowa hiɛ. Yibii ni Satan weintso lɛ woɔ ji ‘tso ni ebɔɔ yɔɔ mli nɔ yibii kɛ joomɔtso.’ Egbɛi ni efite kɛ ewɔŋjamɔ gbɛ lɛ gbeɔ adesai a-Bɔlɔ Kpeteŋkpele lɛ he guɔ. (5 Mose 29:18; 32:5; Yesaia 42:5, 8) Mɛɛ hegbɛ po ji enɛ akɛ wɔkɛ wɔhe aaabɔ Yohane kuu lɛ he yɛ yibii kpakpai akpamɔ ni Yesu kɛbaa ni ekɛjieɔ Yehowa gbɛi lɛ yi lɛ mli nɛkɛ! (Luka 10:2) Eba akɛ wɔ fɛɛ wɔɔtswa wɔfai shi akɛ wɔŋmɛŋ gbɛ ni je nɛŋ weintso lɛ awo wɔhe muji, ni eba akɛ wɔɔkwa wɔnɔ ni aaanaanaa kɛ shikpɔŋ lɛ nɔ weintso lɛ yɛ be mli ni Yehowa kɛ fɔbuu kojomɔ baa enɔ lɛ.

[Shishigbɛ niŋmaa]

a Stadioi 1,600 lɛ feɔ aaafee kilomitai 300, loo Ŋleshi shitoi 180.—Kpojiemɔ 14:20, New World Translation Reference Bible, shishigbɛ niŋmaa.

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 208]

‘Ejwamaŋbɔɔ lɛ Daa Lɛ’

Babilon Kpeteŋkpele lɛ fa ni ehe gbɛi waa ji Roma Katolik Sɔlemɔ lɛ. Roma paapa lɛ yeɔ sɔlemɔ lɛ nɔ ni ekɛɔ akɛ paapa fɛɛ paapa ji bɔfo Petro sɛɛyelɔ. Nɔ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ji anɔkwalei komɛi ni aŋmala ni kɔɔ mɛi ni akɛɛ atsɛɔ amɛ sɛɛyelɔi nɛɛ ahe:

Formosus (891-96): “Yɛ egbele sɛɛ nyɔji nɛɛhu lɛ, ajie Formosus gbonyo lɛ kɛjɛ paapai afuu he lɛ koni ‘mɛi ni gbalaa gbɔmɔtso mli’ agwabɔɔ ko abaye esane, ni Stephen [paapa hee lɛ] ji mɔ ni fee bɛgwafoi nɛɛ asɛinɔtalɔ. Afolɔ paapa ni egbo lɛ naa akɛ ekɛ hiɛkɔɔ ni naa wa tao paapa nitsumɔ lɛ ni ajaje akɛ sɛɛnamɔ ko kwraa bɛ enifeemɔi lɛ ahe. . . . Ajie paapai atadei ni akɛwo gbonyo lɛ kɛjɛ ehe; ni afolɔ eninejurɔ waobii.”—New Catholic Encyclopedia.

Stephen VI (896-97): “Yɛ [Formosus gbonyo lɛ sane ni aye] lɛ sɛɛ nyɔji fioo lɛ, basabasafeemɔ kɛ awuiyeli ba ni ekɛ Paapa Stephen paapayeli lɛ baa naagbee; akpɔ okadi ni yɔɔ ehe akɛ paapa lɛ kɛjɛ ehe, awo lɛ tsuŋ ni amia esɛ agbe lɛ.”—New Catholic Encyclopedia.

Sergius III (904-11): “Amia mɛi enyɔ ni tsɔ ehiɛ lɛ asɛ . . . yɛ amɛtsuŋwoo he. . . . Mɛi ni fi esɛɛ yɛ Roma ji Theophylactus weku lɛ, ni akɛɛ ekɛ ebiyei lɛ ateŋ mɔ kome, Marozia, fɔ binuu (ni sɛɛ mli lɛ ebatsɔ Paapa John XI) lɛ.”—New Catholic Encyclopedia.

Stephen VII (928-31): “Beni eyeɔ paapa yɛ enaagbee afii lɛ amli lɛ, no mli lɛ Marozia, Roma Donna Senatrix lɛ mli efu Paapa John X . . . ni awo lɛ tsuŋ ni ajɛ teemɔŋ agbe lɛ. Kɛkɛ ni Marozia kɛ paapa nitsumɔ lɛ ha Paapa Leo VI, ni gbo beni esɔmɔ nyɔji 6 1/2 pɛ lɛ. Stephen VII baye esɛɛ, ekolɛ kɛtsɔ Marozia hewalɛ nɔ. . . . Beni eye paapa afii 2 lɛ, ebafee mɔ ni bɛ hewalɛ ko kwraa akɛni Marozia ji mɔ ni yeɔ enɔ lɛ hewɔ.”—New Catholic Encyclopedia.

John XI (931-35): “Beni Stephen VII gbo lɛ . . . , Marozia, ni jɛ Theophylactus We lɛ he paapa nitsumɔ lɛ eha ebinuu John, obalanyo fioo ni kpaako eye kɛjɛ afii 20 kɛyaa. . . . Akɛ paapa lɛ, enyɛ ji mɔ ni ye John nɔ.”—New Catholic Encyclopedia.

John XII (955-64): “No mli lɛ eyeko afii nyɔŋma kɛ kpaanyɔ, ni amaniɛbɔɔ ni jɛ hei krokomɛi kpɛlɛɔ nɔ akɛ ebɛ mumɔŋ nibii ahe miishɛɛ, kɛfata he lɛ, etuu ehe eha miishɛɛnamɔ, ni enuuu nii ahe ehaaa mɔ, ni ebɔɔ nyenyeŋtswi.”—The Oxford Dictionary of Popes.

Benedict IX (1032-44; 1045; 1047-48): “Ebahe gbɛi fɔŋ akɛ mɔ ni hɔɔ paapa nitsumɔ lɛ eha nuu ni fiɔ esɛɛ lɛ ni yɛ no sɛɛ lɛ eku esɛɛ eshɔ nɛkɛ gbɛhe nɛɛ shii enyɔ.”—The New Encyclopædia Britannica.

No hewɔ lɛ, ni amɛaanyiɛ anɔkwafo Petro nɔkwɛmɔnɔ lɛ sɛɛ lɛ, nɛkɛ paapai nɛɛ kɛ mɛi krokomɛi bafee mɛi ni woɔ efɔŋ he hewalɛ. Amɛŋmɛ la yi sɔyeli kɛ mumɔŋ kɛ gbɔmɔtsoŋ ajwamaŋbɔɔ gbɛ, kɛ agbɛnɛ Yezebel hewalɛ lɛ, koni efite sɔlemɔ ni amɛyeɔ nɔ lɛ. (Yakobo 4:4) Yɛ 1917 mli lɛ, Biblia Kaselɔi lɛ awolo ni ji The Finished Mystery lɛ kɛ nɛkɛ anɔkwa saji nɛɛ mamɔ shi yɛ faŋŋ mli. Enɛ ji gbɛ kome ni Biblia Kaselɔi ni hi shi yɛ no gbii lɛ amli lɛ tsɔ nɔ amɛkɛ ‘haomɔ hao shikpɔŋ lɛ shii abɔ ni amɛsumɔɔ.’—Kpojiemɔ 11:6; 14:8; 17:1, 2, 5.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 206]

Kristo ni awo lɛ maŋtsɛ lɛ tsuɔ kojomɔ he nii ni ebɔfoi lɛ fiɔ esɛɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 207]

Beni Babilon gbee shi loo ejwa yɛ 539 D.Ŋ.B. lɛ, aŋmɛɛ egbokɛlɛfoi lɛ ahe

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje