Maŋtsɛ Akekre Lɛ Kɛ Odase Lɛ
KƐKƐ ni [osɔfo Yehoiada] jie maŋtsɛ bi lɛ kɛje kpo, ni ekɛ maŋtsɛ akekre lɛ kɛ Odase lɛ fɔ enɔ; ni amɛwo lɛ maŋtsɛ, ni amɛfɔ lɛ mu.” (2 Maŋtsɛmɛi 11:12, New World Translation) Nɛkɛ ji bɔ ni Maŋtsɛmɛi awolo lɛ tsɔɔ bɔ ni afee abu Maŋtsɛ Yehoash akekre aha lɛ mli. Ani okadi akɛ, yɛ “maŋtsɛ akekre,” aloo yifii nii lɛ sɛɛ lɛ, Yehoaida kɛ “Odase lɛ” hu fɔ maŋtsɛ obalanyo lɛ nɔ? Mɛni ji Odase lɛ? Ni mɛni hewɔ ni efata nɛkɛ maŋtsɛ akekrebumɔ nifeemɔ nɛɛ he lɛ?
Hebri wiemɔ ni atsɔɔ shishi yɛ biɛ akɛ “Odase” lɛ kɔɔ Kitai Nyɔŋma lɛ aloo Nyɔŋmɔ Mla muu lɛ fɛɛ he yɛ bei babaoo mli. (2 Mose 31:18; Lala 78:5, Revised Standard Version) Yɛ enɛ kɛ gbeekpamɔ naa lɛ, sane ni tamɔ nakai nɔŋŋ ni yɔɔ 2 Kronika 23:11 lɛ kaneɔ yɛ The Jerusalem Bible (1966 nɔ) lɛ mli akɛ: “Kɛkɛ ni Yehoiada kɛ maŋtsɛ bi lɛ je kpo, ni ekɛ maŋtsɛ akekre lɛ fi lɛ, ni eŋɔ Mla lɛ hu efɔ enɔ.” Shi kɛlɛ, yɛ 2 Maŋtsɛmɛi 11:12 lɛ, nɛkɛ shishitsɔɔmɔ nɛɛ kɛ wiemɔ “kɔŋ ga” yeɔ “Odase lɛ” najiaŋ, eyɛ mli akɛ nakai Hebri wiemɔ kome lɛ nɔŋŋ jeɔ kpo yɛ nakai kukuji enyɔ lɛ fɛɛ mli. Mɛni hewɔ?
German wolo ko ni ale jogbaŋŋ ni wieɔ Biblia lɛ he, ni ji Herders Bibelkommentar lɛ tsɔɔ mli akɛ shishitsɔɔlɔi komɛi nyɛɛɛ amɛnu shishi akɛ maŋtsɛ lɛ kɛ Mla lɛ baafi eyitso loo enine. Akɛni, beni awieɔ Maŋtsɛ Saul he lɛ, 2 Samuel 1:10 tsi kɔŋ ga (loo, nineshi ga) kɛ maŋtsɛ akekre ni efi lɛ ta hewɔ lɛ, amɛheɔ amɛyeɔ akɛ belɛ ŋmalɛ ni yɔɔ 2 Maŋtsɛmɛi 11:12 lɛ kaneɔ akɛ “maŋtsɛ akekre lɛ kɛ kɔŋ ga lɛ” kɛjɛ shishijee mli. Shi amɛyiŋ kɛkɛ amɛkaa amɛwieɔ enɛ. Kɛ akɛ “kɔŋ ga” ye “Odase lɛ” najiaŋ lɛ, ekɛ ŋmalɛ tsakemɔ yɛ gbɛ sɔrɔto kwraa nɔ baaba.
No hewɔ lɛ, The New Jerusalem Bible (1985 nɔ) lɛ kɛ shishinumɔ ni kɔɔ Mla, aloo mla kpaŋmɔ lɛ he lɛ maa shi ekoŋŋ, ni etsɔɔ wiemɔ kuku lɛ shishi akɛ, “ni ekɛ kpaŋmɔ lɛ eko ha lɛ.” Shi ani Yehoiada kɛ “Odase lɛ” ha Yehoash? Eji anɔkwale akɛ, abaanyɛ atsɔɔ Hebri wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “akɛfɔ” lɛ hu shishi akɛ “akɛha.” Shi yɛ Maŋtsɛmɛi kɛ Kronika woji lɛ fɛɛ amli lɛ, ejeɔ kpo shikome pɛ, ni ewieɔ maŋtsɛ akekre lɛ kɛ Odase lɛ fɛɛ he. Ni kɛfata he lɛ, nɔ ni nyiɛ sɛɛ nɔŋŋ ji Hebri wiemɔ ni ji “nɔ.” No hewɔ lɛ, “akɛfɔ enɔ” ji shishitsɔɔmɔ ni ja lɛ. Akɛ maŋtsɛ akekre lɛ kɛ Odase lɛ fɛɛ “fɔ” obalanyo Maŋtsɛ Yehoash “nɔ,” [loo “akɛwo” lɛ] taakɛ New World Translation lɛ tsɔɔ lɛ.
No hewɔ lɛ, mɛni hewɔ—ni yɛ mɛɛ gbɛ nɔ—osɔfonukpa lɛ kɛ Odase lɛ “fɔ” maŋtsɛ obalanyo lɛ nɔ yɛ? Susumɔ Germannyo Woloŋlelɔ Otto Thenius niiamlitsɔɔmɔ nɛɛ he okwɛ: “Mla lɛ, wolo ko ni aŋmala Mose akpɔi lɛ yɛ mli. Ahiɛ enɛ yɛ mfonirifeemɔ mli yɛ maŋtsɛ lɛ yiteŋ, yɛ be mli ni akɛ maŋtsɛ akekre lɛ ewula lɛ lɛ sɛɛ.” (Die Bũcher der Konige) Nɔ ni tamɔ nakai nɔŋŋ lɛ, Professor Ernst Bertheau wie akɛ: “Mla lɛ ni akɛfɔ [maŋtsɛ lɛ nɔ] lɛ hiɛ mfonirifeemɔŋ shishinumɔ, ni tsɔɔ akɛ gbɛnaa nii ka maŋtsɛ lɛ nɔ akɛ eye nɔ yɛ mla lɛ kɛ gbeekpamɔ naa.”—Die Bücher der Chronik.
Nyɔŋmɔ fa akɛ, kɛ maŋtsɛ lɛ ho eta shi yɛ maŋtsɛyeli sɛi lɛ nɔ lɛ, esa akɛ eŋma Mla lɛ eko eha lɛ diɛŋtsɛ ehe, ni ekase ni ekɛtsu nii yɛ ewala be fɛɛ mli. (5 Mose 17:18-20) No hewɔ lɛ “Odase lɛ” ni akɛfɔ maŋtsɛ lɛ nɔ lɛ baanyɛ afee be kukuoo mli mfonirifeemɔŋ nifeemɔ ko ni tsɔɔ akɛ eyɛ mli akɛ agbɛnɛ awo lɛ maŋtsɛ moŋ, shi kɛlɛ enɔ kwɔɔɔ fe Yehowa Mla lɛ. Dɔlɛ sane ji akɛ, beni osɔfonukpa Yehoiada gbo sɛɛ lɛ, Yehoash hiɛ kpa nɛkɛ nikasemɔ ni he hiaa waa nɛɛ nɔ ni etsi ehe kɛjɛ Yehowa jamɔ he fiofio, ni yɛ naagbee lɛ eyagbo yɛ awuiyelɔi adɛŋ.—2 Kronika 24:17-25.