-
Yehowa Ekwɛ Minɔ Jogbaŋŋ DiɛŋtsɛBuu-Mɔɔ—1992 | September 1
-
-
mi doo akɛ ja afee miŋa opreshin ni aha lɛ la dani ehe baawa lɛ, ni eekpa mi fai ni mikpɛlɛ nɔ. Shi yɛ enɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mikɛ miŋa fɛɛ kɛ wɔhe fɔ Yehowa nɔ—kɛji emlai atoiboo baafee wala afii fioo komɛi laajemɔ po, yɛ amrɔ nɛɛ wala nɛɛ mli.
Trukaa nɔŋŋ kɛkɛ ni miŋa hewalɛnamɔ tee hiɛ waa bɔ ni sa jogbaŋŋ. Mibanina lɛ gbi ko ni eta shi yɛ esaatso lɛ nɔ eekane nii. Kɛkɛ ni ebɔi helatsɛmɛi kɛ helatsɛmɛi akwɛlɔi lɛ odaseyeli yɛ gbii ni nyiɛ sɛɛ lɛ amli. Kɛkɛ ni atsu abatsɛ mi akɛ aatao mi yɛ datrɛfonyo ni feɔ opreshin lɛ ɔfis. Ekɛɛ mi akɛ: “Ow. Wharerau, oji nuu ko ni he yɔɔ nii waa diɛŋtsɛ! Wɔheɔ wɔyeɔ akɛ oŋa hela lɛ eta kwraa.” Trukaa ni akpaaa gbɛ lɛ, bɔ ni etsui shiɔ la waa lɛ ba shi. Ni mikɛ miŋa fɛɛ fee ekome ni wɔda Yehowa shi ni wɔti wɔhenɔjɔɔmɔ lɛ mli ekoŋŋ akɛ wɔbaafee nɔ fɛɛ nɔ ni wɔɔnyɛ yɛ esɔɔmɔ mli.
Amrɔ nɛɛ asaa aha mi nitsumɔ yɛ Cook Islands ni miisɔmɔ yɛ Rarotonga shikome ekoŋŋ. Mɛɛ hegbɛ ni jɔɔmɔ yɔɔ mli nɛ! Kɛji wɔkwɛ be ni eho lɛ, mikɛ miŋa fɛɛ daa Yehowa shi waa yɛ hebuu ni ekɛha wɔ yɛ nɔ ni miihe ashɛ afii nyɔŋmai enumɔ ni wɔkɛhi esɔɔmɔ mli lɛ hewɔ. Yɛ heloo gbɛfaŋ lɛ, be ko bɛ ni wɔnaaa wɔshihilɛ mli hiamɔ nii. Yɛ mumɔŋ nibii agbɛfaŋ hu lɛ, jɔɔmɔi lɛ fa babaoo fe bɔ ni wɔbaanyɛ wɔkane. Nɔ ni sa kadimɔ jogbaŋŋ ji miheloonaa wekumɛi ayibɔ ni ekpɛlɛ anɔkwale lɛ nɔ lɛ. Minyɛɔ mikaneɔ mɛi fe 200 ni abaptisi amɛ bianɛ akɛ Yehowa Odasefoi, ni miseshibii diɛŋtsɛ 65 fata he. Minabi nuu kome fata New Zealand Betel weku lɛ he, ni mibiyoo kome kɛ ewu kɛ amɛbihii enyɔ miitsu tsumaa nitsumɔ yɛ nitsumɔ he niji amli.—3 Yohane 4.
Beni mikwɛɔ wɔsɛɛ be gbɛ lɛ, mibuɔ gbɛkpamɔ akɛ mahi paradeiso mli, he ni nibii ni yɔɔ fɛo lɛ baakpele jeŋ fɛɛ, ni eeefe jɔɔ fɛfɛo ni kwɛ̃ɛ nii fa yɛ mli, yɛ he ni afɔ mi yɛ lɛ. Mɛɛ hegbɛ po eeeji nɛkɛ, akɛ mahere minyɛ kɛ mitsɛ atuu yɛ gbohiiashitee lɛ mli, ni maha amɛle kpɔmɔ nɔ gbɛjianɔtoo lɛ, Maŋtsɛyeli lɛ, kɛ odaseyelii krokomɛi fɛɛ ni tsɔɔ Yehowa hebuu lɛ he saji.
Mifaishitswaa, ni nilee ni miyɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ buɔ mihe lɛ wajeɔ lɛ lɛ tamɔ nɔ ni lalatsɛ lɛ jaje yɛ Lala 104:33 lɛ: “Gbii abɔ ni mihiɛ ka nɛɛ, mala maha Yehowa; gbii abɔ ni miyɔɔ jeŋ lolo nɛɛ, mala majie mi-Nyɔŋmɔ lɛ yi.”—Taakɛ Sam Wharerau gba lɛ.
-
-
Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi AdɛŋBuu-Mɔɔ—1992 | September 1
-
-
Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ
Ani Yehowa Odasefoi tsiɔ amɛhe kɛjɛɔ fɔmɔ gbii ayeli he akɛni nifeemɔ nɛɛ yɔɔ jamɔ mli shishinumɔ yɛ blema beaŋ lɛ hewɔ?
Fɔmɔ gbii ayeli na eshishijee kɛjɛ hemɔkɛyeli gbonyo kɛ apasa jamɔ mli, shi jeee no ji yiŋtoo titri loo oti hewɔ ni Yehowa Odasefoi tsiɔ amɛhe kɛjɛɔ nifeemɔ nɛɛ he lɛ.
Kusumii komɛi ni tsutsu ko lɛ amɛhiɛ jamɔ mli shishinumɔi lɛ bɛ nakai dɔŋŋ yɛ hei babaoo. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ, tsutsu ko lɛ, yookpeemɔ ga lɛ tsɔɔ jamɔ mli kadimɔ nɔ ko, shi ejeee nakai dɔŋŋ, yɛ hei babaoo ŋmɛnɛ. No hewɔ lɛ, anɔkwa Kristofoi pii kpɛlɛɔ amɛmaŋ kusum ni ji kpeemɔ ga ni mɔ ko woɔ ni ekɛyeɔ gbalashihilɛ mli ni ebote lɛ he odase lɛ nɔ. Yɛ saji ni tamɔ enɛɛmɛi amli lɛ, nɔ ni bei pii lɛ enaa mɔ nɔ hewalɛ ji kɛji nifeemɔ lɛ kɛ apasa jamɔ ko yɛ tsakpaa amrɔ nɛɛ.—Kwɛmɔ “Questions From Readers” yɛ The Watchtower ni je kpo yɛ January 15, 1972 lɛ, kɛ “Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ,” yɛ Buu-Mɔɔ ni je kpo yɛ October 15, 1991 (Vol. 112, No. 20) lɛ mli.
Shi, anyɛŋ aje he ŋwane akɛ woji babaoo diɛŋtsɛ yɛ ni jieɔ hemɔkɛyeli gbonyo ni ana kɛ jamɔ mli nibii ni atsɔ hiɛ afee yɛ fɔmɔ gbii ayeli amli lɛ kpo faŋŋ. The Encyclopedia Americana (1991 nɔ lɛ) wieɔ akɛ: “Blema je lɛ mlibii, ni ji Mizraim, Hela, Roma, kɛ Persia bii lɛ ye nyɔŋmɔi, maŋtsɛmɛi, kɛ odehei afɔmɔ gbii.” Ekɛɔ akɛ Romabii lɛ yeɔ Artemi fɔmɔ he gbijurɔ kɛ Apolo hu gbi. Kɛji wɔkɛto he lɛ, “eyɛ mli akɛ blema Israelbii lɛ ŋmala afii abɔ ni amɛ maŋbii ni ji hii lɛ eye lɛ ahe saji amɛshwie shi moŋ, shi odaseyeli ko bɛ ni tsɔɔ akɛ amɛye gbijuji komɛi yɛ gbi ni fɔmɔ gbi lɛ bagbeɔ nɔ lɛ nɔ.”
Woji krokomɛi ni wieɔ enɛ he lɛ gbalaa fɔmɔ gbii ayeli shishijee mli fitsofitso bɔ ni sa: “Fɔmɔ gbi okpɔlɔŋmɛɛ je shishi afii pii ni eho nɛ yɛ Europa. Gbɔmɛi heɔ mumɔi kpakpai kɛ mumɔi fɔji amɛyeɔ, ni bei komɛi lɛ amɛtsɛɔ amɛ adɔpɛi kpakpai kɛ efɔji. Mɔ fɛɛ mɔ sheɔ nɛkɛ mumɔi nɛɛ agbeyei, akɛ amɛbaaye mɔ ni yeɔ efɔmɔ gbi lɛ awui, no hewɔ lɛ enanemɛi kɛ ewekumɛi fɛɛ ni, ehe ekpakpa ni amɛsusuɔ, kɛ emasɛi ni amɛyɔɔ lɛ baabu ehe kɛjɛ osharai ni aleee, ni nakai fɔmɔ gbi lɛ baanyɛ ekɛba enɔ lɛ babɔleɔ ehe fɛɛ kɛkpeɔ. Nikeenii kɛhamɔ po haa anaa hebuu babaoo diɛŋtsɛ. Niyeli kutuu hu buɔ mɔ he babaoo kɛfataa he, ni eyeɔ ebuaa ni ehaa mumɔi kpakpai lɛ ajɔɔmɔi baa mɔ nɔ. No hewɔ lɛ ato fɔmɔ gbi okpɔlɔŋmɛɛ lɛ kɛjɛ shishijee kwraa ni ebu mɔ he kɛjɛ efɔŋ he, koni ema afi kpakpa ni baanyiɛ sɛɛ nɔ mi.’—Birthday Parties Around the World, 1967.
Wolo lɛ tsɔɔ fɔmɔ gbii akusumii lɛ amli babaoo ashishijee hu mli jogbaŋŋ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ: “Yiŋtoo hewɔ [ni akɛ kɛnrɛ tsuɔ nii] lɛ yaa sɛɛ kɛyaa mra be mli ni Helabii kɛ Romabii ni susuɔ akɛ ashwai afeemɔ hewalɛi yɛ kɛnrɛ mli lɛ abeaŋ tɔŋŋ. Amɛsɔleɔ ni amɛkɛɔ nibii ni amɛtaoɔ lɛ hu koni kɛnrɛ la ni tsoɔ lɛ kɛyaha nyɔŋmɔi lɛ aha amɛ. Kɛkɛ lɛ nyɔŋmɔi lɛ kɛ amɛjɔɔmɔi eshwie amɛnɔ, kɛkɛ lɛ ekolɛ amɛha amɛsɔlemɔi lɛ ahetoo.” Abua eshishijee he saji krokomɛi ni tamɔ enɛ naa yɛ Reasoning From the Scriptures, ni Watchtower Bible and Tract Society of New York, lnc. fee lɛ baafai 69 kɛ 70.
Shi, taakɛ wɔtsi ta lɛ, nɛkɛ sane nɛɛ kɔɔ nibii babaoo he fe kɛji, be ko ni eho lɛ, fɔmɔ gbii ayeli ji jamɔ mli nifeemɔi loo eka he eji nakai lolo lɛ kɛkɛ. Biblia lɛ teeɔ fɔmɔ gbii ayeli he sane nɛɛ shi, ni Kristofoi ni edara yɛ mumɔŋ lɛ kɛ nilee susuɔ nibii ni etsɔɔ yɛ he lɛ shishinumɔ he jogbaŋŋ.
Nyɔŋmɔ tsuji ni hi shi yɛ blema lɛ kadiɔ bei ni akɛfɔɔ mɛi, ni no haa amɛnyɛɔ amɛbuɔ afii abɔ ni mɔ lɛ eye. Wɔkaneɔ akɛ: “Ni Noa ye afii ohai enumɔ, ni efɔ Shem kɛ Ham kɛ Yafet.” “Noa wala be mli afi ni ji afii ohai ekpaa lɛ mli, . . . bu wulu kwɔŋkwɔŋ lɛ hiŋmɛii fɛɛ fɛlɛ.”—1 Mose 5:32; 7:11; 11:10-26.
Taakɛ Yesu po tsi ta lɛ, abuɔ bifɔmɔ akɛ jɔɔmɔ, kɛ miishɛɛ be ko, yɛ Nyɔŋmɔ webii ateŋ. (Luka 1:57, 58; 2:9-14; Yohane 16:21) Shi kɛlɛ, Yehowa webii yeee gbi ni akɛfɔɔ mɔ ko lɛ akɛ gbijurɔ ko; amɛye gbii krokomɛi ahe gbijuji, shi jeee fɔmɔ gbii. (Yohane 10:22, 23) Encyclopaedia Judaica kɛɔ akɛ: “aleee fɔmɔ gbii ayeli kwraa yɛ Yudafoi ablema kusum nifeemɔi amli.” Customs and Traditions of lsrael wieɔ he akɛ: “Ayama fɔmɔ gbii ayeli nɛɛ kɛjɛ jeŋmaji krokomɛi anifeemɔi amli, ejaakɛ atsĩii nɛkɛ kusum nɛɛ ta kwraa po yɛ Yudafoi ateŋ, yɛ Biblia Lɛ, kɛ Talmud lɛ, aloo Nilelɔi ni ba yɛ sɛɛ mli lɛ aniŋmaai lɛ amli. Yɛ anɔkwale mli lɛ, eji blema Mizraimbii akusum.”
Anaa bɔ ni ekɛ Mizraim yɔɔ tsakpaa lɛ faŋŋ yɛ fɔmɔ gbijurɔ ko ni agba he sane yɛ Biblia lɛ mli lɛ mli, nɔ ni anɔkwa jalɔi kɛ amɛhe wooo mli lɛ. No ji Farao ni ye maŋtsɛ beni Yosef yɔɔ Mizraimbii atsuŋwoo he ko lɛ fɔmɔ gbijurɔyeli lɛ. Ekolɛ nakai wɔŋjalɔi lɛ ateŋ mɛi komɛi na gbijurɔyeli lɛ he miishɛɛ, shi kɛlɛ, nakai fɔmɔ gbi lɛ yeli kɛ Farao aboloo-shalɔ nukpa lɛ yitso-foo ba.—1 Mose 40:1-22.
Awieɔ fɔmɔ gbi kroko hu ni aye lɛ he yɛ gbɛ gbonyo nɔ tamɔ nakai nɔŋŋ yɛ Ŋmalɛi lɛ amli—no ji Herode Antipa, ni ji Herode kpeteŋkpele lɛ bi lɛ nɔ lɛ. Awieee nɛkɛ fɔmɔ gbijurɔyeli nɛɛ he yɛ Biblia lɛ mli akɛ gbijurɔ folo ko kɛkɛ ni aye. Shi moŋ, nakai nifeemɔ lɛ mli ni akɛfo Yohane Baptisilɔ lɛ yitso. Kɛkɛ ni, “ekaselɔi lɛ ba amɛbawo egbonyo lɛ ni amɛyafu, ni amɛtee amɛyakɛɛ Yesu,” ni ‘eshi jɛmɛ kwraa kɛtee ŋa nɔ he ko banee.’ (Mateo 14:6-13) Ani osusuɔ akɛ nakai kaselɔi lɛ aloo Yesu baana fɔmɔ gbijurɔyeli he miishɛɛ?
Yɛ nɔ ni ale yɛ fɔmɔ gbijurɔyelii ahe lɛ he, kɛ nɔ ni he hiaa lɛ fɛɛ lɛ, bɔ ni awieee he ekpakpa yɛ Biblia lɛ mli lɛ hewɔ lɛ, Yehowa Odasefoi yɛ yiŋtoo kpakpa ni amɛaadamɔ nɔ amɛtsi amɛhe kɛjɛ nɛkɛ nifeemɔ nɛɛ he. Ehe ehiaaa ni amɛnyiɛ nɛkɛ jeŋ bii akusum nɛɛ sɛɛ, ejaakɛ amɛbaanyɛ amɛŋmɛ okpɔlɔ kɛ miishɛɛ yɛ afi lɛ mli be fɛɛ be mli, ni amɛfeɔ nakai hu. Amɛnikee lɛ jɛɛɛ sɔ̃ ni ka amɛnɔ loo niyeli henaabuamɔ ko mli nɔnyɛɛ hewɔ; eji amɛsuɔmɔ mli ni amɛjɛɔ amɛkeɔ nii be fɛɛ be yɛ amɛnine ni kpɔɔ kɛ anɔkwa henumɔi ni amɛyɔɔ lɛ hewɔ.—Abɛi 17:8; Jajelɔ 2:24; Luka 6:38; Bɔfoi lɛ Asaji 9:36, 39; 1 Korintobii 16:2, 3.
-