Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w94 11/15 bf. 26-28
  • “Kɛ Ohiɛ Tooi-awoo He Nyɔmɔ lɛ, Wo Too”

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • “Kɛ Ohiɛ Tooi-awoo He Nyɔmɔ lɛ, Wo Too”
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1994
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Shishitoo Mlai Enumɔ ni Tsɔɔ Gbɛ
  • Hiɛmɔ Gbɛi ni Woɔ Nyɔŋmɔ Hiɛ Nyam Mli
  • Too—Ani Esa Akɛ Owo?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2011
  • Ani Ole?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2021
  • Wɔhe Shi Ni Wɔbaa Wɔhaa Hegbɛi Ni Yeɔ Nɔ Lɛ Kɛyashiɔ He Ko Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1990
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1994
w94 11/15 bf. 26-28

“Kɛ Ohiɛ Tooi-awoo He Nyɔmɔ lɛ, Wo Too”

“NƆ KO NƆ KO bɛ je nɛɛ mli ni ama nɔ mi ni baaba mli, ja gbele kɛ tooi ni awoɔ.” Nɛkɛ ji bɔ ni Amerika maŋ nɔkwɛlɔ kɛ nibii heei afeelɔ, Benjamin Franklin, ni hi shi yɛ afii ohai 18 lɛ mli lɛ kɛɛ. Jeee akɛ ewiemɔi, ni afɔɔ esɛɛ tsɛmɔ nɛɛ tsɔɔ bɔ fɛɛ bɔ ni tooi ka shi ha kɛkɛ, shi ŋmiŋmi ni ehaa emɔɔ mɛi lɛ hu. Kɛha mɛi pii lɛ, tooi ni awoɔ eŋɔɔɔ amɛnaa tamɔ gbele nɔŋŋ.

Eyɛ mli akɛ tooi ni awoɔ baanyɛ afee nɔ ni eŋɔɔɔ mɔ naa moŋ, shi eji gbɛnaa nii ni anɔkwa Kristofoi kɛ hiɛdɔɔ susuɔ he. Bɔfo Paulo ŋma wolo eyaha Kristofoi asafo ni yɔɔ Roma lɛ akɛ: “Bɔ ni ji mɔ fɛɛ mɔ gbɛnaa lɛ, nyɛfea nyɛhaa lɛ: Mɔ gbɛfaŋ ni ji onia lɛ, nyɛtsua onia; mɔ nɔ ni ji too lɛ, too; mɔ nɔ ni ji bulɛ lɛ, bulɛ; mɔ nɔ̃ ni ji woo lɛ, woo.” (Romabii 13:7, New International Version) Ni too he pɔtɛɛ Yesu Kristo wieɔ beni ekɛɛ akɛ: “Nyɛŋɔa Kaisare nii nyɛhaa Kaisare, ni nyɛŋɔa Nyɔŋmɔ nii nyɛhaa Nyɔŋmɔ” lɛ.—Marko 12:14, 17.

Yehowa eŋmɛ nɔyeli “hegbɛi ni yeɔ nɔ” lɛ agbɛ ni amɛhi shi ni ebiɔ ni etsuji aba amɛhe shi amɛha amɛ kɛyashɛ he ko. Mɛni hewɔ mɔ ni Nyɔŋmɔ maa nɔ mi akɛ ejalɔi awo tooi lɛ? Paulo tsi yiŋtoi titrii etɛ ta: (1) “hegbɛi ni yeɔ nɔ lɛ” “mlifu” ni amɛkɛaagbala mɛi ni kuɔ mla mli lɛ atoi; (2) Kristofonyo henilee, ni he tseŋ kɛ eshishiu yɛ too-woo mli; (3) bɔ ni ehe hiaa ni awo nɛkɛ “Nyɔŋmɔ tsuji,” “maŋ sɔɔlɔi,” nɛɛ anyɔmɔ yɛ sɔɔmɔ ni amɛkɛhaa kɛ gbɛjianɔtoo kpakpa ko ni amɛhaa ehiɔ shi lɛ hewɔ. (Romabii 13:1-7, NW) Ekolɛ mɛi pii sumɔŋ ni amɛwo tooi. Ni kɛlɛ, eka shi faŋŋ akɛ amɛsumɔŋ ni amɛhi shi yɛ maŋ ni polisifoi, la gbelɔi, mɛi ni saa gbɛjegbɛi, maŋ skul sɔrɔtoi, kɛ majemɔ woji ahe gbɛjianɔtoo bɛ mli lɛ mli. Be ko lɛ, Amerika mlalelɔ Oliver Wendell Holmes wie he yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ: “Wɔwoɔ tooi kɛhaa hiŋmɛigbelemɔ shihilɛ.”

Tooi ni awoɔ jeee nɔ hee kɛha Nyɔŋmɔ tsuji. Mɛi ni hi blema Israel lɛ wo tooi komɛi ni amɛkɛyeɔ amɛbuaa amɛ maŋtsɛmɛi, ni nɔyelɔi nɛɛ ateŋ mɛi komɛi tsɔ too-woo ni jwɛŋmɔ bɛ mli nɔ amɛkɛ jatsu ni tsii fɔ gbɔmɛi lɛ anɔ. Yudafoi lɛ hu tsu onia ni amɛwo too amɛha maŋsɛɛ nɔyeli hewalɛi ni ye amɛnɔ lɛ, tamɔ Mizraim, Persia, kɛ Roma. No hewɔ lɛ Kristofoi ni yɔɔ Paulo gbii lɛ amli lɛ le nɔ ni ewieɔ he lɛ jogbaŋŋ beni etsi too-woo ta lɛ. Amɛle akɛ kɛ shishinumɔ yɛ too ni awoɔ lɛ mli aloo dabi, ni bɔ ni nɔyeli lɛ kɛ shika nɛɛ baatsu nii aha lɛ hu kɔɔɔ he eko lɛ, amɛnɔ̃ ji ni amɛwo too fɛɛ too he nyɔmɔ ni amɛhiɛ lɛ. Ekɔɔ Kristofoi ahe ŋmɛnɛ hu. Shi kɛlɛ, mɛɛ shishitoo mlai baanyɛ aha wɔ gbɛtsɔɔmɔ beni wɔwoɔ wɔ tooi yɛ bei ni yɔɔ hwanyaŋŋ nɛɛ amli lɛ?

Shishitoo Mlai Enumɔ ni Tsɔɔ Gbɛ

Feemɔ gbɛjianɔtolɔ kpakpa. Wɔsɔmɔɔ ni wɔkaseɔ Yehowa, ni “ejeee sakasaka-feemɔ Nyɔŋmɔ, shi moŋ hejɔlɛ Nyɔŋmɔ ni” lɛ. (1 Korintobii 14:33; Efesobii 5:1) Ni mɔ ko aaafee gbɛjianɔtolɔ kpakpa lɛ he hiaa kɛ eba too-woo mli. Ani owoji fɛɛ eye emuu, amɛja, ni oto amɛ gbɛjianɔ jogbaŋŋ? Bei pii lɛ, woji atoohe he gbɛjianɔtoo ni jara wa he ehiaaa. Obaanyɛ ona wolo kotoku kome ni oŋma nɔ ni okɛtsuɔ lɛ agbɛi owo nɔ (tamɔ nine-nɔ-shɛɛ woji ni miitsɔɔ nibii sɔrɔtoi ni owo he nyɔmɔ loo shika ni ofite lɛ yɛ nɔ). Ebaahi akɛ aaabua enɛɛmɛi anaa afi fɛɛ afi awo kotokui ni dara mli. Maji pii yɛ ni ehe hiaa ni akɛ kotokui ni akɛ woji hɔlɔɔ mli ni tamɔ nɛkɛ ato afii pii, kɛ eba lɛ akɛ nɔyeli lɛ miitao ni epɛi otsutsu woji nɛɛ amli lɛ. No hewɔ lɛ, kaashɛ nɔ ko ofɔ kɛyashi be mli ni ooona nɔmimaa akɛ ehe ehiaaa dɔŋŋ dã.

Ye anɔkwa. Paulo ŋma akɛ: “Nyɛsɔlea nyɛhaa wɔ; ejaakɛ wɔhiɛ ka nɔ akɛ wɔyɛ henilee kpakpa, ni wɔmiitao akɛ wɔba wɔjeŋ fɛfɛo yɛ nii fɛɛ mli.” (Hebribii 13:18) Esa akɛ wɔtsuiŋ tɔ̃ɔ ni wɔɔjɛ wɔsumɔ akɛ wɔɔye anɔkwa lɛ akudɔ yiŋkpɛɛ fɛɛ yiŋkpɛɛ ni wɔfeɔ beni wɔwoɔ tooi lɛ. Klɛŋklɛŋ lɛ, susumɔ shika ni onaa ni esa akɛ owo he too oha nɔyeli lɛ he. Maji pii yɛ ni shikai krokomɛi ni baa—ni jɛ nikee, nitsumɔi bibii, nihɔɔmɔ mli lɛ—bafeɔ nɔ ni awoɔ he too kɛ efa kɛteke yibɔ ko ni atsɔɔ. Kristofonyo ni yɔɔ “henilee kpakpa” lɛ baatao ni ele shika ni baa eŋɔɔ ni esa akɛ ewo he too yɛ he ni eyɔɔ lɛ, ni ebaawo too ni kɔɔ ehe lɛ.

Nɔ ni ji enyɔ lɛ, nibii ni ajieɔ kɛjɛɔ mli lɛ hu yɛ. Nɔyelii ŋmɛɔ too-wolɔi agbɛ ni amɛjie nyɔmɔi loo shikai komɛi ni amɛfite lɛ kɛjɛ shika ni baa amɛŋɔɔ ni amɛbaawo he too lɛ mli. Mɛi pii enaaa awui ko ni ayeɔ yɛ “nɔ ko he ŋaa ni atsɔɔ” yɛ jeŋ ni yeee anɔkwa nɛɛ mli lɛ mli yɛ be mli ni ajieɔ shikai ni tamɔ nɛkɛ kɛjɛɔ mli lɛ. Abɔ amaniɛ yɛ United States akɛ, nuu ko he kooloo wolo kɛ ehe tsɔi ni akɛfee kootu ni jara wa waa eha eŋa, kɛkɛ ni ekɛtsotsoro he ni etsuɔ nii yɛ lɛ gbi kome loo nɔ̃ bɔni afee ni ejie shika lɛ kɛjɛ too ni ebaawo lɛ mli ejaakɛ ekɛfee “wulamɔ nii” kɛha nitsumɔ he lɛ! Nuu kroko hu jie shika ni efite yɛ ebiyoo kpeemɔ mli lɛ kɛjɛ enitsumɔ mli nyɔmɔ ni ebɔɔ lɛ amli. Mɔ kroko hu bɔ mɔdɛŋ akɛ eeejie shika ni efite yɛ eŋa ni ekɛ lɛ fa gbɛ nyɔji abɔ kɛtee Bokagbɛ Shɔŋŋ lɛ yɛ mli, eyɛ mli akɛ ekɛ eŋa lɛ tee koni eyajie ehiɛtserɛ titri. Saji ni tamɔ enɛɛmɛi babaoo yɔɔ. Kɛ aaafo lɛ kuku lɛ, ni aaatsɛ nɔ ko akɛ nyɔmɔ ni esa akɛ ajie kɛjɛ nitsumɔ he nyɔmɔbɔɔ mli yɛ be mli ni jeee nakai eji lɛ ji amale—nɔ ko ni wɔ-Nyɔŋmɔ, ni ji Yehowa, hiɔ kwraa.—Abɛi 6:16-19.

Feemɔ hiɛtɛlɔ. Yesu wo esɛɛnyiɛlɔi lɛ hewalɛ ni “[amɛ]hiɛ atɛa tamɔ onufui, ni [amɛ]fea kpoo tamɔ okpoi.” (Mateo 10:16) Nakai ŋaawoo lɛ baanyɛ akɔ wɔ too-woo he nifeemɔi ahe jogbaŋŋ. Nɔ ni gbɔmɛi pii feɔ ŋmɛnɛ yɛ maji ni ena nɔyaa lɛ amli titri ji akɛ, amɛwoɔ nitsumɔ he ni tsuɔ shika akɔntaabuu he nii loo mɔ ni kɛ enɛ efee enitsumɔ lɛ nyɔmɔ koni amɛto too ni esa akɛ amɛwo lɛ ahe gbɛjianɔ amɛha amɛ. Kɛkɛ lɛ amɛkɛ amɛwaonaa gbɛi ewo woji lɛ ashishi amɛkɛfata shika ni afee lɛ tsɛk lɛ he amɛkɛmaje. Enɛ baafee be ni hi jogbaŋŋ ni akɛaabo kɔkɔbɔɔ ni yɔɔ Abɛi 14:15 lɛ toi: “Mɔ ni nako jwɛŋmɔ lɛ, eheɔ wiemɔ fɛɛ wiemɔ eyeɔ; shi hiɛtɛlɔ leɔ enanenaa kwɛmɔ.”

Too-wolɔi babaoo kɛ nɔyeli lɛ ena sane ejaakɛ ‘amɛhe wiemɔ fɛɛ wiemɔ’ ni shika akɔntaabuu he nitsulɔi ni bɛ jeŋba loo too-woo he nitsulɔi ni he esako lɛ ekɛɛ amɛ lɛ ‘amɛye.’ Kwɛ bɔ ni ehi jogbaŋŋ moŋ akɛ ooofee hiɛtɛlɔ! Kwɛmɔ jogbaŋŋ kɛtsɔ wolo fɛɛ wolo ni oookane dani okɛ owaonaa gbɛi awo shishi lɛ nɔ. Kɛ aŋma nɔ ko awo mli, ashi nɔ ko, loo ajie nɔ ko kɛjɛ mli ni enɛ hɛle bo shi akɛ ekaaa lɛ, ha atsɔɔ mli—shii abɔ kɛ ehe miihia—kɛyashi be mli ni otsui aaanyɔ omli akɛ sane lɛ ja ni mla ŋmɛɔ gbɛ. Eji anɔkwale akɛ, too-woo he mlai efee hwanyaŋŋ waa yɛ maji pii anɔ, shi kɛyashi he ko lɛ, eji nilee gbɛ akɛ ooonu nɔ fɛɛ nɔ ni okɛ owaonaa gbɛi aaawo shishi lɛ shishi. Yɛ saji lɛ ekomɛi amli lɛ, obaana akɛ naanyo Kristofonyo ko ni le too-woo he mla baanyɛ aha ona nibii komɛi ahe shishinumɔ. Kristofonyo onukpa ko ni tsuɔ too-woo saji ahe nii akɛ mlalelɔ wie yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ: “Kɛ mɔ ni toɔ otoo-woo shika he gbɛjianɔ lɛ kɛɛ bo nɔ ko ni tamɔ nɔ ni ewa akɛ eeenyɛ efee anɔkwale lɛ, belɛ ekolɛ ejeee anɔkwale!”

Feemɔ mɔ ni tsuɔ egbɛnaa nii ahe nii. Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ aaatere lɛ diɛŋtsɛ ejatsu.” (Galatabii 6:5) Kɛ eba too-woo mli lɛ, esa akɛ Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo atsu gbɛnaa nii ni ji anɔkwafo kɛ mla-nɔ-yelɔ ni eeeji lɛ he nii. Enɛ jeee sane ni asafoŋ onukpai kwɛɔ tooi ni akɛ amɛ ewo amɛdɛŋ lɛ eko ni. (Okɛto 2 Korintobii 1:24 he.) Amɛkɛ amɛhe wooo too-woo he saji amli, ja amɛnu sane ko ni kɔɔ efɔŋ feemɔ ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli, ni ekolɛ mɔ fɛɛ mɔ enu he yɛ akutso lɛ mli lɛ he. Fɛɛ mli lɛ, enɛ ji Kristofonyo aŋkro lɛ gbɛnaa nii ni ekɛ ehenilee ni atsɔse lɛ jogbaŋŋ lɛ aaatsu nii yɛ mli ni ekɛ Ŋmalɛ naa shishitoo mlai ato he. (Hebribii 5:14) Nɔ ni fata enɛ he ji le ni eeele akɛ too-woo he woji ni ekɛ ewaonaa gbɛi aaawo shishi—ni mɔ ni to enɛ he gbɛjianɔ lɛ kɔɔɔ he eko lɛ—baanyɛ afee mla naa wiemɔ akɛ okane woji lɛ ni oheɔ oyeɔ akɛ nɔ ni yɔɔ mli lɛ ji anɔkwale.a

Feemɔ mɔ ni anáŋ ehe sane ko atã. Esa akɛ nɔkwɛlɔi Kristofoi afee mɛi ni “anaŋ [amɛ] he sane ko ata,” bɔni afee ni amɛfee mɛi ni sa kɛha amɛ gbɛhe lɛ. Nakai nɔŋŋ esa akɛ asafo muu lɛ fɛɛ afee mɛi ni anaŋ amɛhe sane ko ata yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. (1 Timoteo 3:2; okɛto Efesobii 5:27 he.) No hewɔ lɛ, amɛbɔɔ mɔdɛŋ ni amɛna gbɛi kpakpa yɛ akutso lɛ mli, kɛ eba too-wooi ahe po. Yesu Kristo diɛŋtsɛ to okadi yɛ enɛ mli. Abi ekaselɔ Petro kɛ Yesu woɔ sɔlemɔwe too lɛ, nɔ ko bibioo ko ni feɔ yii enyɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yesu yeɔ ehe yɛ too-woo nɛɛ he, ejaakɛ sɔlemɔwe lɛ ji e-Tsɛ we, ni maŋtsɛ ko bɛ ni biɔ ni lɛ diɛŋtsɛ ebi awo too. Yesu wie nakai; ni kɛlɛ ewo nakai too lɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, efee naakpɛɛ nii koni enine ashɛ shika ni he hiaa lɛ nɔ! Mɛni hewɔ esa akɛ ewo too ni eyeɔ ehe yɛ ewoo mli lɛ? Taakɛ Yesu diɛŋtsɛ kɛɛ lɛ, “shi bɔni afee ni wɔkatsɔ̃ amɛnaa.”—Mateo 17:24-27.b

Hiɛmɔ Gbɛi ni Woɔ Nyɔŋmɔ Hiɛ Nyam Mli

Ŋmɛnɛ, Yehowa Odasefoi hu sumɔɔɔ akɛ amɛtsɔ̃ɔ mɛi krokomɛi anaa loo amɛtɔtɔɔ amɛnane. Belɛ ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ, akɛ kuu lɛ, amɛnaa gbɛi kpakpa mli ŋɔɔmɔ akɛ maŋbii ni yeɔ anɔkwa ni woɔ too lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, Spanish adafitswaa wolo El Diario Vasco wie bɔ ni too ni awooo egbɛ eshwa Spain fɛɛ lɛ he, shi ekadi akɛ: “Mɛi pɛ ni esoro amɛ [ji] Yehowa Odasefoi. Kɛ amɛhe loo amɛhɔ̃ɔ nɔ ko lɛ, shika ni amɛtsɛɔ lɛ ji anɔkwale diɛŋtsɛ.” Nakai nɔŋŋ hu U.S. adafitswaa wolo, San Francisco Examiner lɛ wie afii komɛi ni eho nɛ akɛ: “Obaanyɛ obu [Yehowa Odasefoi] akɛ maŋbii kpakpai ni sa kasemɔ. Amɛkɛ hiɛdɔɔ woɔ too, amɛkwɛɔ helatsɛmɛi, amɛwuɔ amɛshiɔ woloŋ ni aleee.”

Anɔkwa Kristofonyo ko sumɔŋ ni efee nɔ ko ni baafite gbɛi kpakpa ni ebɔ mɔdɛŋ waa ena lɛ. Kɛ eba lɛ akɛ wɔɔhala nɔ ko mli lɛ, ani okɛ ohe baawo oshara ni aaaha ale bo akɛ too-woo mli shishiulɔ ni okɛbaa shika fioo ko yi lɛ mli? Dabi. Yɛ anɔkwale mli lɛ obaasumɔ ni olaaje shika moŋ fe ni ooowo ogbɛi kpakpa lɛ he muji, ni oha ana onibii kpakpai ni hi kɛ jamɔ ni okɛhaa Yehowa lɛ po he jwɛŋmɔ fɔŋ.

Eji anɔkwale akɛ, gbɛi kpakpa mli ni ooohiɛ akɛ mɔ ni ja, ni yeɔ anɔkwa lɛ baaha olaaje shika ko kɛ̃ yɛ bei komɛi amli. Taakɛ blema Hela jeŋ nilelɔ Plato wie afii ohai 24 ni eho nɛ lɛ: “Kɛ aawo shika ni anaa lɛ he too lɛ, nuu ni ja lɛ baawo babaoo ni mɔ ni ejaaa lɛ baawo nɔ ni shɛɛɛ yɛ shika ni enaa lɛ nɔ.” Ekolɛ ebaanyɛ ni ekɛfata he akɛ nuu jalɔ lɛ shwaaa ehe kɔkɔɔkɔ yɛ shika ni ewoɔ yɛ jalɛ hewɔ lɛ he. Gbɛi kpakpa ni tamɔ nɛkɛ ni aaana lɛ sa nyɔmɔ ni awoɔ yɛ he lɛ. Enɛ ji anɔkwale diɛŋtsɛ yɛ Kristofoi ahe. Amɛ gbɛi kpakpa lɛ jara wa waa kɛha amɛ ejaakɛ ewoɔ amɛŋwɛi Tsɛ lɛ hiɛ nyam ni ebaanyɛ eye ebua amɛ ni amɛgbala mɛi krokomɛi kɛba amɛshihilɛ gbɛ lɛ he, kɛ amɛ-Nyɔŋmɔ ni ji Yehowa he.—Abɛi 11:30; 1 Petro 3:1.

Shi, anɔkwa Kristofoi buɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛ wekukpaa ni ka amɛkɛ Yehowa teŋ lɛ akɛ ejara wa fe nɔ fɛɛ nɔ. Nyɔŋmɔ naa nibii ni amɛfeɔ lɛ fɛɛ, ni amɛmiisumɔ ni amɛsa ehiɛ. (Hebribii 4:13) No hewɔ lɛ, amɛkpooɔ kaa ni aaaha amɛbɔ mɔdɛŋ akɛ amɛaashishiu nɔyeli lɛ. Amɛyɔseɔ akɛ Nyɔŋmɔ nyãa anɔkwayeli kɛ jalɛ subaŋ he. (Lala 15:1-3) Ni akɛni amɛmiitao ni amɛha Yehowa tsui anyɔ emli hewɔ lɛ, amɛwoɔ tooi sɔrɔtoi ahe nyɔmɔi fɛɛ ni amɛhiɛ lɛ.—Abɛi 27:11; Romabii 13:7.

[Shishigbɛ niŋmai]

a Enɛ baanyɛ afee kaa aha Kristofoi ni kɛ amɛ gbalashihilɛ mli hefatalɔi ni heee yeee lɛ feɔ ekome kɛŋmalaa too-woo he woji amli lɛ. Kristofonyo ŋa lɛ baabɔ mɔdɛŋ waa ni ekɛ henilee kpakpa aha yitsoyeli he mla lɛ kɛ bɔ ni ehe hiaa ni ebo Kaisare too-woo he mlai lɛ atoi ni eha fɛɛ aŋmɛ pɛpɛɛpɛ lɛ. Shi, esa akɛ eha ehiɛ ahi mla naa sane ni eeena beni ekɛ ewaonaa gbɛi woɔ woji ni ele akɛ ejeee anɔkwale lɛ ashishi lɛ nɔ.—Okɛto Romabii 13:1; 1 Korintobii 11:3 he.

b Miishɛɛ sane ji akɛ, Mateo Sanekpakpa lɛ pɛ ŋma sane ni tee nɔ yɛ Yesu shikpɔŋ nɔ shihilɛ mli nɛɛ efɔ shi. Akɛ lɛ diɛŋtsɛ lɛ eji tsutsu too-helɔ lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ Yesu subaŋ yɛ nɛkɛ sane nɛɛ mli lɛ sa Mateo hiɛ jogbaŋŋ.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje