Feemɔ Babaoo Fe ni Oookɛɛ Akɛ “Nyɛyawerea La Ní Nyɛyea Nii Nyɛtɔrɔa”
“Kɛji . . . nyɛteŋ mɔ ko yakɛɛ [nyɛmimɛi ni ehia amɛ lɛ] akɛ: ‘Nyɛyawerea la, nyɛyea nii nyɛtɔrɔa,’ shi ehaaa amɛ nii ni hiaa gbɔmɔtso lɛ, mɛɛ sɛɛnamɔ yɔɔ mli? Nakai nɔŋŋ hemɔkɛyeli hu, kɛ nitsumɔi bɛ he lɛ, eji hemɔkɛyeli gbonyo.”—YAKOBO 2:15-17.
1. Te fee tɛŋŋ ni yelikɛbuamɔ he bahia Nigeria nyɛminuu ko lɛ?
ABUƆ akɔntaa anaa akɛ afɔ Lebechi Okwaraocha dani afi 1880 shɛ. No hewɔ lɛ eye fe afii oha. Ebaye efɔlɔi anajiaŋ ni ebajá efɔlɔi ni ji Nigeriabii lɛ awɔji ni amɛshi yɛ amɛsɛɛ lɛ. Shi ekɛ Yehowa Odasefoi bɔi Biblia lɛ kasemɔ yɛ be mli ni ena kɛjɛ afii 80 kɛyaa. Ekɛ nɔ ni ekase lɛ tsu nii ni abaptisi lɛ, No hewɔ lɛ, aaafee afii 30 nɛ ni ebatsɔ Odasefonyo. Etsɛko tsɔ ko ni onukpai ni jɛ esafo lɛ mli lɛ basara lɛ kɛ eŋa Anglican sɔlemɔ lɛ mlinyo ni eye afii 72 lɛ yɛ be mli ni nugbɔ ko enɛ waa. Ámɛlaaje hiɛnɔkamɔ fɛɛ ni amɛyɔɔ—nu eyi amɛsũ tsũ lɛ mli obɔ, amɛbɛ wekumɛi komɛi ni baaha amɛ he ko amɛwɔ aloo amɛyɛ amɛbua amɛ ni amɛsaa amɛtsu lɛ. Eji oyɛ jɛmɛ kulɛ, mɛni obaafee? Dani wɔɔle nɔ ni ba lɛ, nyɛbaa wɔsusua Biblia mli ŋaawoo ko he.
2. Mɛni hewɔ wɔyɔɔ miishɛɛ yɛ “nitsumɔi kpakpai” ahe lɛ?
2 Kristo Yesu “ŋɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe eha yɛ wɔnajiaŋ, koni . . . etsuu wɔhe efee lɛ diɛŋtsɛ emaŋ krɔŋkrɔŋ ni hiɛ dɔɔ yɛ nitsumɔi kpakpai ahe.” (Tito 2:14) Nɛkɛ nitsumɔi nɛɛ kɔɔ Maŋtsɛyeli shiɛmɔ ni hereɔ yiwala lɛ he. (Marko 13:10; Kpojiemɔ 7:9, 10) Shi, nibii babaoo yɛ ni fataa Kristofoi “anitsumɔi kpakpai” lɛ ahe yɛ shiɛmɔ nitsumɔ ni he hiaa lɛ sɛɛ, ejaakɛ Yesu nyɛ bi Yakobo tsɔɔ mli akɛ: “Nyɔŋmɔ jamɔ ni he tse ni ehe bɛ muji ko yɛ Nyɔŋmɔ kɛ tsɛ lɛ hiɛ ji enɛ, akɛ mɔ asara awusai kɛ okulafoi yɛ amɛmanehulu lɛ mli, ni eto ehe kɛjɛ je nɛŋ koni ekawo ehe muji.”—Yakobo 1:27.
3, 4. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ 1 Timoteo yitsei 3-6 yɛ “nitsumɔi kpakpai” ahe, ni mɛɛ sanebimɔi ekɛbaa?
3 Asafoi ni yɔɔ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ kɛ amɛhe wo “nitsumɔi kpakpai” sɔrɔtoi enyɔ lɛ fɛɛ mli. Yɛ 1 Timoteo yitso 3 lɛ, yɛ be mli ni atsɔɔ nɔkwɛlɔi kɛ asafoŋ sɔɔlɔi ahesaai Iɛ amli lɛ, bɔfo Paulo ŋma akɛ “Nyɔŋmɔ hiɛkalɔ lɛ asafo lɛ [ji] akulashiŋ kɛ enɔdaamɔ nɔ.” (1 Timoteo 3:1-15) Etsɔɔ akɛ Kristofoi ni hiɔ shi yɛ anɔkwale tsɔɔmɔi nɛɛ anaa lɛ baanyɛ ahere amɛ diɛŋtsɛ kɛ mɛi ni boɔ amɛ toi lɛ ayiwala (1 Timoteo 4:16) Kɛkɛ ni Paulo wie ‘nitsumɔ kpakpa’ ni ji yei okulafoi anɔkwafoi ni ‘eshwɛ amɛ kome too’ lɛ akwɛmɔ yɛ heloo gbɛfaŋ lɛ he.—1 Timoteo 5:3-5.
4 No hewɔ lɛ, kɛfata wɔ sanekpakpa jajemɔ nitsumɔ lɛ he lɛ, esa akɛ wɔgbala wɔjwɛŋmɔ kɛya “nitsumɔi kpakpai” tamɔ ‘awusai kɛ okulafoi ni wɔɔkwɛ amɛ yɛ amɛ amanehulu amli lɛ nɔ. Akɛ ‘mɛi ni nyiɛɔ hiɛ kɛ tsɔɔlɔi lɛ,’ mɛni ji nɔ ni onukpai kɛ asafoŋ sɔɔlɔi baanyɛ afee yɛ enɛ gbɛfaŋ? (Hebribii 13:17) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔteŋ mɛi komɛi aaatsɔ ni wɔye wɔbua amɛ yɛ enɛ mli yɛ? Ní mɛni ji nɔ ni wɔ diɛŋtsɛ lɛ wɔbaanyɛ wɔfee yɛ “nitsumɔi kpakpai” ni tamɔ nɛkɛ lɛ tsumɔ mli?
Onukpai Ni Kɛ Hiɛnyiɛmɔ Kpakpa Haa
5. Mɛɛ hiamɔ nii krɛdɛɛ ko Paulo tsu he nii, ni etamɔ mɛni yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ?
5 Beni nɔ ko krɛdɛɛ ko he bahia yɛ Yudea lɛ, Paulo ni ji onukpa lɛ tsɔ hiɛ eto gbɛjianɔ koni atsɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ nɔ aye abua. Nɛkɛ hiɛnyiɛmɔ nɛɛ ba yiŋfutumɔ ni aaate shi lɛ shi; abaanyɛ aja nibii pɛpɛɛpɛ, taakɛ bɔ ni hiamɔ lɛ yɔɔ. (1 Korintobii 16:1-3; Bɔfoi lɛ Asaji 6:1, 2) Ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ onukpai hu nyiɛɔ hiɛ ni atsɔɔ sɔɔmɔ nɔ akɛ yelikɛbuamɔ haa kɛji akɛ nu afua ko ba yɛ he ko, tsũi kumɔ, ŋshɔkei fite mɛi anii, ahum ni tswaa aloo shikpɔŋhosomɔ ni naa wa kumɔ ni efite mɛi anibii lɛ, ni tsɔɔ akɛ ‘amɛfooo amɛ pɛ amɛnɔ mli shi moŋ, mɛi krokomɛi anɔ hu mli.’—Filipibii 2:3, 4.
6. Beni oshara ko ba yɛ Kalifornia, U.S. Amerika lɛ, te onukpai lɛ tsu he nii amɛha tɛŋŋ?
6 Awake! ni ji October 8, 1986 nɔ lɛ kɛ Kristojamɔ nifeemɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ he nɔkwɛmɔ nɔ ha. Onukpai lɛ fee nɔ ko yɛ be mli ni gbogbo ko ni atswa akɛtsi nu naa ku ni eha nu lɛ je ŋa yɛ Kalifonia, U. S. Amerika lɛ he nɔ ko amrɔ nɔŋŋ. Nɛkɛ mumɔŋ tookwɛlɔi nɛɛ kɛ oyaiyeli tao amɛtoi aku lɛ ni amɛmiitao mɔ ni elaaje aloo tsofa, niyenii aloo wɔɔ he he baahia lɛ lɛ. Onukpai lɛ kɛ Yehowa Odasefoi asafo lɛ yitso lɛ fee ekome yɛ nitsumɔ nɛɛ mli. Ato ajinafoi komɛi ni baakwɛ yelikɛbuamɔ nɛɛ nɔ, ni yɛ be mli ni nanemɛi Odasefoi baa koni amɛbaye amɛbua lɛ, ato amɛ gbɛjianɔ kui kui koni amɛsaa shiai ni ekumɔ lɛ ni amɛjie ŋmɔtɔ kɛ nibii ni eba shiai nɛɛ amli lɛ fɛɛ. Onukpai lɛ kwɛ nibii ni ahé kɛ niyenii krokomɛi ni aja lɛ fɛɛ hu nɔ. Enɛ feɔ nɔkwɛmɔ nɔ ko ni tsɔɔ akɛ kɛji akɛ hiamɔ krɛdɛɛ ko te shi lɛ, ‘kaselɔ fɛɛ kaselɔ baanyɛ akpɛ eyiŋ yɛ nɔ ni ebaanyɛ ekɛha’ loo efee lɛ he. shi ebaafee nilee gbɛ ákɛ akɛ onukpai ni yɔɔ nakai maŋ lɛ mli asafoi lɛ mli lɛ aaakpɛ da koni nine ashɛ gbɛtsɔɔmɔ nɔ kɛjɛ amɛdɛ.—Okɛto Bɔfɔi lɛ Asaji 11:27-30 he.
7. Mɛɛ hiamɔ nii ni wɔfɔɔ namɔ esa akɛ wɔtsu he nii?
7 Yɛ be mli ni obaanyɛ ohere tsɛmɔ ko nɔ yɛ be mli ni oshara ni naa wa ko eba (kɛ́ oji onukpa aloo ojeee onukpa) lɛ, nibii bibii komɛi yɛ ni amɛhe hiaa nakai nɔŋŋ ni esa akɛ atsu he nii—nɔ ni yɔɔ nyɛ asafoi lɛ diɛŋtsɛ mli. Akɛni nɛkɛ hiamɔ nii nɛɛ efeŋ nɔ ni baahe gbɛ́i tamɔ oshara wulu ko ni eba hewɔ lɛ, ewaaa kwraa akɛ aaaku hiɛ ashwie nɔ aloo abuŋ he akɔntaa babaoo. Shi hiamɔ nii ni jeɔ kpo yɛ asafo lɛ mli lɛ ji nɔ ni atsi ta yɛ Yakobo 2:15-17 lɛ. Hɛɛ, nyɛ asafo lɛ kɛ gbɛnaa nii baaha bo koni okɛka ohe okwɛ akɛ ‘nitsumɔi fata ohemɔkɛyeli lɛ he, aloo eji hemɔkɛyeli ni egbo.’
8. Mɛɛ gbɛ nɔ nɔkwɛlɔi baatsɔ ni amɛkɛ nilee atsu nii yɛ be mli ni amɛtsuɔ hiamɔ nii ni yɔɔ esafo lɛ mli lɛ he nii lɛ?
8 Esa akɛ onukpai lɛ abɔ mɔdɛŋ ni amɛfee ‘nilelɔi kɛ sanesɛɛkɔlɔi’ yɛ amɛhiɛnyiɛmɔ lɛ mli. (Yakobo 3:13) Amɛbaanyɛ amɛtsɔ nilee nɔ amɛbu too ku lɛ he kɛjɛ shishiulɔi ni jɛɔ nyɛmi kome nɔ kɛyaa nyɛmi kroko ŋɔɔ (aloo amɛjɛɔ asafo kome mli kɛyaa ekroko mli) ni amɛkɛná “yelikɛbuamɔ” lɛ ahe. Nɔkwɛlɔi kɛ nilee baatsu nii, ejaakɛ amɛsumɔŋ ni amɛna hejɔlɔi amɔbɔ, amɛle akɛ Biblia mla lɛ ji akɛ: “Kɛ mɔ ko sumɔɔɔ akɛ etsuɔ nii lɛ, belɛ ekaye nii.” (2 Tesalonikabii 8:10-15) Yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, amɛsumɔɔɔ ni ‘amɛmli joɔ yɛ mɛi ni efi amɛ lɛ anɔ’ aloo ni amɛaanyiɛ amɛnyɛmimɛi ahiɛ yɛ nakai feemɔ mli. (1 Yohane 3:17) Yiŋtoo kroko hewɔ ni esa akɛ amɛkɛ nilee atsu nii hu ji akɛ Biblia lɛ kɛ mlai ni bɛ naagbee haaa wɔ yɛ ohiafoi kɛ mɛi ni efi amɛ lɛ akwɛmɔ he. Shihilɛi tsakeɔ yɛ be kɛ bei amli ni amɛyɛ sɔrɔto yɛ hei sɔrɔtoi.
9. (a.) Te atsu okulafoi diɛŋtsɛ lɛ ahiamɔ nii ahe nii yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli aha tɛŋŋ? (b) Mɛɛ yelikɛbuamɔ mɛi ni tamɔ nɛkɛ baanyɛ ana he sɛɛ ŋmɛnɛ?
9 Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, Paulo wie okulafoi diɛŋtsɛ ni “eshwɛ [amɛ] kome too” lɛ ahe yɛ 1 Timoteo 5:3-10. Amɛkwɛmɔ he gbɛnaa nii ka amɛwekumɛi ni heɔ yeɔ lɛ anɔ titri; nakai nitsumɔ lɛ ni amɛaaku amɛhiɛ amɛshwie nɔ lɛ baafite wekumɛi lɛ ashidaamɔ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. Shi, kɛji akɛ yoo okulafo lɛ ni ehia lɛ lɛ nyɛɛɛ ana yelikɛbuamɔ ko yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ, onukpai lɛ nyɛɔ amɛtoɔ yelikɛbuamɔ he gbɛjianɔ kɛjɛɔ asafo lɛ mli. Asafoi komɛi eye ebua mɛi ni ehia amɛ babaoo yɛ amɛteŋ lɛ yɛ nyɛsɛɛ afii nɛɛ amli. Shi, maji pii yɛ ni amrɔ nɛɛ ato gbɛjianɔ koni aye abua mɛi ni amɛdara yɛ afii amli, mɛi ni eje kpa aloo mɛi ni miisumɔ ni amɛtsu nii shi amɛnaaa nitsumɔ lɛ kɛtsɔ tooyeli nitsumɔi anɔ. Shi Kristofoi onukpai baasumɔ ni amɛyɛ amɛbua yɛ gbɛ kroko hu nɔ. Mɛi komɛi ni ehia amɛ lɛlɛŋ ni esa akɛ nɔyeli lɛ aye abua amɛ yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ anine shɛɛɛ nɔ ejaakɛ amɛleee bɔ ni amɛaafee ni amɛbi enɛ shi aloo amɛhiɛ gboɔ yɛ nii ni tamɔ nɛkɛ bimɔ he. No hewɔ lɛ, onukpai lɛ baanyɛ abi nɔyeli lɛ nitsumɔ hei sɔrɔtoi ni tsuɔ enɛ he nii lɛ aloo amɛbaanyɛ amɛbi Odasefoi ni le nɛkɛ saji nɛɛ ahe nɔ ko. Kɛkɛ lɛ amɛbaanyɛ amɛto gbɛjianɔ ni nyɛminuu loo nyɛmiyoo ko ni he esa aye abuɔ mɛi ni ehia amɛ nɛɛ ni amɛnine ashɛ yelikɛbuamɔi sɔrɔtoi anɔ kɛjɛ nɔyeli lɛ ŋɔɔ.—Romabii 13:1, 4.
Gbɛjianɔ Kɛha Yelikɛbuamɔ Diɛŋtsɛ
10. Esa akɛ onukpai lɛ agbala amɛjwɛŋmɔ kɛya mɛni nɔ yɛ be mli ni amɛkwɛɔ asafoku lɛ nɔ lɛ?
10 Nɔkwɛlɔi ni hiɛ yɔɔ amɛhe nɔ ji mɛi ni yɛ be babaoo mli lɛ, amɛkwɛɔ koni aye abua mɛi ni ehao kɛ mɛi ni efi amɛ lɛ ni amɛna yelikɛbuamɔ kɛjɛ nyɛmimɛi hii kɛ yei ni yɔɔ suɔmɔ lɛ adɛŋ. Esa akɛ onukpai nɛɛ ahiɛ ahi amɛhe nɔ yɛ mumɔŋ kɛ gbɔmɔtsoŋ hiamɔ nii anɔ yɛ be mli ni amɛkwɛɔ mɛi fɛɛ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ. Anuɔ shishi jogbaŋŋ akɛ onukpai lɛ maa “sɔlemɔ kɛ wiemɔ lɛ he sɔɔmɔ” lɛ nɔ mi. (Bɔfoi lɛ Asaji 6:4) No hewɔ lɛ, amɛbaabɔ mɔdɛŋ ni amɛto nibii ahe gbɛjianɔ koni too ku lɛ mli bii ni eka helasaa nɔ aloo amɛjwere helatsamɔ hei lɛ anine ashɛ mumɔŋ niyenii anɔ. Onukpai lɛ baasumɔ ni amɔmɔ kpeei lɛ awo kpaa nɔ koni atswa aha mɛi ni nyɛɛɛ aba kpee lɛ. Onukpai kɛ asafoŋ sɔɔlɔi ni toɔ naa amɛtswaa nɛkɛ wiemɔi nɛɛ amɛhaa nyɛmimɛi lɛ ena akɛ amɛsaramɔi lɛ haa amɛnyɛɔ amɛkɛ mumɔŋ nikeenii sɔrɔtoi hu haa amɛ. (Romabii 1:11, 12) Yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, amɛbaanyɛ amɛtsu nibii ni he hãaa amɛ yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ he nii.
11. Feemɔ bɔ ni aaanyɛ afo yelikɛbuamɔ he gbɛjianɔ aha nyɛmiyoo ko ni ehia lɛ lɛ he nɔkwɛmɔ nɔ.
11 Ekolɛ amɛbaanyɛ amɛyoo akɛ nyɛmiyoo ko ni eda yɛ afii amli aloo ni kpa ko yɔɔ ehe baanyɛ aba Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ yɛ be kɛ bei amli aloo ena sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli gbɛfaŋnɔ yɛ be fioo ko mli kɛji akɛ nyɛmiyoo ko aaanyɛ aye abua lɛ ni eju ehe ni ewo etade. (Okɛto Lala 23:1, 2, 5 he.) Nɔkwɛlɔi lɛ po baanyɛ ahala amɛteŋ mɔ ko ni eto nakai gbɛjianɔ lɛ. Nakai nɔŋŋ hu amɛbaanyɛ amɛbi asafo lɛ koni mɛi kɛ amɛhe aha koni amɛkɛ mɔ ni tamɔ nɛkɛ afa gbɛ aloo amɛŋɔ lɛ amɛwo amɛ kar mli. Kɛ ato be he gbɛjianɔ ahia enɛ lɛ, ebaaha nɔ fɛɛ nɔ aya nɔ fɛfɛo yɛ gbɛjianɔtoo kpakpa naa.
12. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ mɛi krokomɛi hu baanyɛ ni amɛkɛ nɔkwɛlɔi lɛ atsu nii ni amɛkɛye amɛbua helatsɛmɛi kɛ mɛi ni amɛdara yɛ afii amli lɛ?
12 Onukpai lɛ baanyɛ ana saji krokomɛi ni abaanyɛ akɛ yelikɛbuamɔ aha yɛ mli aloo ato gbɛjianɔ yɛ suɔmɔ mli ni akɛtsu he nii. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, ekolɛ nyɛmiyoo ko ni eda yɛ afii amli aloo ehe miye nyɛɛɛ ekwɛ eshia jogbaŋŋ yɛ hela lɛ hewɔ. Ani asafoŋ Sɔɔlɔi kɛ mɛi krokomɛi baanyɛ aye ‘abua? Ekolɛ jwɛi ni etsa ebɔle lɛ ni abaahu lɛ baaha emii ashɛ ehe, ejaakɛ ebaanu he akɛ mɛi ewieŋ ehe ni amɛgbeŋ ehe guɔ yɛ akutso lɛ mli. Ani ehe miihia ni ahu abɔɔ lɛ mli loo ashwa nɔ ko nɔ nu? Ani nyɛmiyoo ko ni miiya jara nɔ baanyɛ atsɔ jɛmɛ ni eye ebua lɛ koni ehe nibii komɛi ni he hiaa lɛ eha lɛ? Kaimɔ akɛ, bɔfoi lɛ ahiɛ yɛ yelikɛbuamɔ nibii ni tamɔ nɛkɛ nɔ, ni amɛto mɛi ni yɔɔ nyɛmɔ yɛ asafo lɛ mli lɛ gbɛjianɔ koni amɛyɛ amɛbua—Bɔfoi lɛ Asaji 6:1-6.
13. Mɛni jɛ onukpai lɛ ni ye bua Nigeria nyɛminuu ko ni átsɔ hiɛ atsi eta lɛ mli ba?
13 Onukpai ni atsɔ hiɛ atsi amɛta yɛ nikasemɔ nɛɛ, shishijee lɛ jie Kristofoi aniiahesusumɔ kpo yɛ be mli ni yɛ mɛi asaramɔ mli lɛ amɛyana shihilɛ ni Lebechi Okwaraocha kɛ eŋa lɛ yɔɔ mli ni ehii kwraa lɛ. Amrɔ nɔŋŋ pɛ kɛkɛ ni onukpai akuu lɛ tsu sane lɛ he nii ni amɛha asafo lɛ le nɔ ni yɔɔ amɛjwɛŋmɔ mli—shia lɛ ni amɛaaku sɛɛ amɛma ekoŋŋ. Nyɛmimɛi hii kɛ yei babaoo kɛ nibii ha ni amɛkɛ amɛhe wo tsu lɛ maa mli. Otsi pɛ mli ni amɛtswa tsu fioo ko ni hi jogbaŋŋ ni akɛ ziŋle eha yiteŋ amɛha amɛ. Amaniɛbɔɔ ni jɛ Nigeria lɛ kɛɛ akɛ:
“Akrowa lɛ shishibii lɛ anaa kpɛ amɛhe ni amɛjɛ amɛsuɔmɔ mli amɛkɛ niyenii kɛ nibii sɔrɔtoi baha nyɛmimɛi hii kɛ yei ni kɛ ŋmɛlɛtswaa babaoo tsuɔ nii koni amɛkɛgbe nitsumɔ lɛ naa dani nu lɛ anɛ ekoŋŋ lɛ. Akrowa lɛ shishibii lɛ ateŋ mɛi pii wie amɛshi jamɔ kui krokomɛi lɛ ni amɛkɛɛ akɛ amɛtswaa gbɔmɛi lɛ ojo moŋ fe ni amɛaaye amɛbua ohiafoi ni yɔɔ amɛteŋ lɛ. Nɛkɛ sane nɛɛ bafee nɔ ni awieɔ he yɛ akrowa lɛ fɛɛ shishi, ni agbɛnɛ akrowa lɛ shishibii lɛ boɔ wiemɔ lɛ toi ni anyɛ aje shia Biblia mli nikasemɔi babaoo shishi.”
Ogbɛfaŋnɔ Yɛ Nɛkɛ Nitsumɔ Kpakpai Nɛɛ Amli
14. Mɛɛ jwɛŋmɔ esa akɛ wɔna yɛ be mli ni wɔtsuɔ “nitsumɔi kpakpai” ahe nii wɔhaa wɔnyɛmimɛi lɛ?
14 Shi wɔbaanyɛ wɔtsu mɛi ni amɛdara yɛ afii amli, mɛi ni eje kpa, aloo amɛjwere helasaa nɔ aloo mɛi krokomɛi ni efi amɛ ni ebɔle wɔ lɛ ahe nii yɛ teemɔŋ ni wɔkɛtsɔɔɔ mɔ ko nɔ dã. Kɛ wɔna gbɛ ko ni wɔɔtsɔ nɔ wɔjie Kristojamɔ diɛŋtsɛ kpo lɛ, mɛni hewɔ oyaaa nɔ ni obɔ mɔdɛŋ oye obua? (Bɔfoi lɛ Asaji 9:36-39) Nɔ ni kanyaa wɔ lɛ jeee nɔnyɛɛ ni jɛ mɛi krokomɛi aŋɔɔ, shi moŋ, Kristofoi asuɔmɔ. Klɛŋklɛŋ nii ni haa ayeɔ abuaa lɛ ji miishɛɛ kɛ musuŋtsɔlɛ krɛdɛɛ ni wɔyɔɔ. Eji anɔkwalɛ akɛ wɔteŋ mɔ ko nyɛŋ akpale mɛi ni edara yɛ afii amli lɛ ni amɛtsɔmɔ obalahii, aloo wɔtsa helai kɛtsɔ naakpɛɛ nifeemɔ nɔ, aloo wɔha mɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ fɛɛ atsɔmɔ niiatsɛmɛi Shi wɔbaanyɛ wɔna mumɔ ni tsɔɔ akɛ wɔsusuɔ mɛi ahe lɛ. Kɛ wɔyɛ enɛ, ni wɔtsu he nii bɔ ni sa lɛ, ebaawo ekomefeemɔ kpaa ni ka wɔkɛ mɛi ni wɔyeɔ wɔbuaa amɛ lɛ teŋ lɛ mli hewalɛ. Efee nakai yɛ Paulo kɛ Onisimo, ni eji Kristofonyo hee kwraa ni ‘sɔmɔ Paulo yɛ gboklɛfoi atsuŋ’ lɛ teŋ.—Filemon 10-13; Kolosebii 3:12-14; 4:10, 11.
15. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔyɛ wɔbua mɛi ni sa ni yelikɛbuamɔ diɛŋtsɛ he hiaa amɛ lɛ?
15 Yɛ bei komɛi amli lɛ wɔbaanyɛ wɔtsu hiamɔ diɛŋtsɛ ko he nii kɛtsɔ nikeenii ko nɔ, kɛji akɛ wɔkɛha ni wɔsumɔɔɔ ni ale mɔ ni kɛha aloo wɔkɛha mɔ lɛ yɛ teemɔŋ. Ani nyɛminuu ko nitsumɔ eje edɛŋ ni enaaa nitsumɔ etsu? Ani nyɛmiyoo ko helatsamɔ eha ebɔ nyɔmɔ ni enyɛɛɛ ewo; ani oshara ko eba enɔ aloo aju enibii? Shihilɛi ni tamɔ nɛkɛ baanyɛ ate shi yɛ hei ni wɔyɔɔ lɛ. Kɛji akɛ “oofee ejurɔ” lɛ, wɔ-Tsɛ ni naa nii yɛ teemɔŋ lɛ baana ni ebaawo he nyɔmɔ. (Mateo 6:1-4) Aloo ni wɔɔha shika moŋ lɛ, wɔbaanyɛ wɔfee tamɔ Hiob ni wɔkɛ atadei aha ohiafoi ni wɔkɛ niyenii komɛi loo nɔ ko ni ahoo yɛ shia aha okulafoi kɛ awusai.—Hiob 6:14; 29:12-16; 31:16-22.
16. Mɛɛ gbɛi krokomɛi anɔ nɛkɛ abaanyɛ akɛ yelikɛbuamɔ aha yɛ bei komɛi amli? Tsɔɔmɔ mli.
16 Niiashikpamɔ loo saramɔ po baanyɛ ayɛ abua amɛ. Nyɛminuu ko bi Nyɛminuu W——koni efa lɛ shika. Hetoo ni eha yɛ mlihilɛ mli lɛ ji: “Mɛni hewɔ osusuɔ akɛ miyɛ shika ko ni manyɛ ni mikɛfa bo? Hetoo lɛ ba akɛ: “Ejaakɛ okwɛɔ oshika nɔ jogbaŋŋ. Akɛni eyɔɔ sɛɛyoomɔ hewɔ lɛ, Nyɛminuu W——, ni kɛ shika faa mɛi ni ehia amɛ lɛ ateŋ mɛi pii lɛ wo ŋaa akɛ: ‘Ekolɛ nɔ ni he hiaa bo lɛ diɛŋtsɛ ji yelikɛbuamɔ ni baaha onyɛ okase gbɛ ni oootsɔ nɔ okwɛ oshika jogbaŋŋ, ni eeefee mi miishɛɛ akɛ maye mabua bo kɛji akɛ miyelikɛbuamɔ he baahia bo.’ Nyɛmimɛi ni ehe miihia ni amɛtsake amɛshihilɛ mli kɛbote shihilɛ heei amli aloo ni amɛmiisumɔ ni amɛtsu nii waa yɛ nitsumɔ ni baa shi po mli lɛ ahiɛ sɔɔ yelikɛbuamɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ titri. Shi, kɛji akɛ shikafaa diɛŋtsɛ ji nɔ ni he hiaa lɛ, ebaahi jogbaŋŋ ákɛ akɛaawo woji anɔ koni naagba ko akate shi yɛ no sɛɛ. Ni kɛlɛ, nyɛmimɛi pii ni sumɔɔɔ ni amɛfaa shika lɛ ahiɛ baasɔ yelikɛbuamɔ ni akɛaaha amɛ yɛ gbɛ ko nɔ tamɔ ŋaawoo loo niiashikpamɔ ni mɔ ko aaagba lɛ nɛkɛ lɛ waa. (Romabii 13:8) Niiashikpamɔ ni jɛ Afrika Anaigbɛ ni kɔɔ Emmanuel he lɛ feɔ enɛ he nɔkwɛmɔ nɔ:
Eyɛ mli akɛ Emmanuel le yikũu jogbaŋŋ moŋ, shi enaaa mɛi pii eku amɛyi ni enɛ je enijiaŋ wui ejaakɛ enaaa shika ekɛhe nii. Kɛkɛ ni onukpa ni hiɛ yɔɔ ohe nɔ yɛ esafo lɛ mli lɛ bi Emmanuel kɛji akɛ ebaasumɔ ni atsu nitsumɔ kroko. Ekpɛlɛ nɔ akɛ, hɛɛ, ejaakɛ esumɔŋ ni nɔ ni ekase ele lɛ aha ewo ehe nɔ ni’ no atsi lɛ gbɛ. Onukpa lɛ kɛ enanemɛi komɛi wie ni ana nitsumɔ aha Emmanuel akɛ helatsamɔ he nitsulɔ. Ebɔ mɔdɛŋ jogbaŋŋ yɛ nɛkɛ nitsumɔ nɛɛ mli ni enyɛ eye ebua mɛi krokomɛi yɛ asafo lɛ mli.
17. Mɛɛ gbɛ nɔ oootsɔ oye ebua nyɛminuu ko ni ka helatsamɔ he? (Lala 41:2-4)
17 Kɛji akɛ naanyo Kristofonyo ko kã helatsamɔ he aloo aakwɛ lɛ yɛ shia ko mli lɛ, hegbɛi krɛdɛɛ baa kɛhaa yelikɛbuamɔ. Agbɛnɛ, mɛi ahe miishɛɛ kɛ amɛhesusumɔ ji hetoo lɛ. Obaanyɛ ojie enɛ kpo kɛtsɔ suɔmɔ ni ooona akɛ oookane Kristofoi awɔji ni tswaa mɔ emaa shi oha helatsɛ lɛ aloo ni ooogba lɛ niiashikpamɔ ni woɔ mɔ hewalɛ. Ani nibii komɛi yɛ ni obaanyɛ otsu oha lɛ ni okɛye Obua lɛ? Hei komɛi yɛ ni nɔ fɛɛ nɔ ni afeɔ ahaa helatsɛ lɛ awoɔ he nyɔmɔ babaoo fe nine ni yɛ enɛ hewɔ lɛ, ajuuu helatsɛ lɛ he ahaaa Iɛ aloo ahaaa lɛ niyenii ja mɔ ni eba koni ebasara lɛ lɛ fee nakai. Kɛji akɛ datrɛfoi lɛ baakpɛlɛ nɔ lɛ, obaanyɛ ni ohoo niyenii kpakpa ko obaha lɛ aloo oye Obua lɛ ni esha eyiteŋ aloo eju ehe. Ani ebaanya atade loo mama ko aloo tokota ko ni mli jɔ bɔdɔɔ he? (2 Timoteo 4:13) Aloo ani obaanyɛ oto gbɛjianɔ ni otsu sane ko ni miigba helatsɛ lɛ naa lɛ he ni oba lɛ? Ekolɛ eejwɛŋ bɔ ni eeefee ni eyahe edaa nyɔŋgbele nyɔmɔwoo kɛ bɔ ni eeefee ni ewo ekane kɛ nu nyɔmɔ he. Obaanyɛ oye ebua lɛ babaoo akɛ ooofee nibii bibii po oha lɛ, tamɔ woji ni aŋmala lɛ lɛ ni obuaa naa obahaa lɛ ni ekane, nibii ni edu yɛ shia lɛ he lɛ anɔ nu oooshwa aloo kane ko ni ooosu aloo ni ooogbe oha lɛ nɛkɛ.
18. Mɛni otswa ofai shi akɛ obaafee yɛ nyɛmimɛi ni ehia amɛ lɛ ahe?
18 Ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ ana gbɛi komɛi ni eeetsɔ nɔ eha nɔ ni efeɔ lɛ aya hiɛ babaoo fe ni eeekɛɛ akɛ: “Nyɛyawerea la, ni nyɛyayea nii nyɛtɔrɔa.” (Yakobo 2:16) Susumɔ nyɛmimɛi hii kɛ yei ni yɔɔ nyɛ asafo lɛ mli lɛ ahe. Ani yelikɛbuamɔ yɛ heloo naa he miihia mɛi ni edara lɛ, mɛi ni amɛteŋ mɛi komɛi ahe yeɔ, amɛtsɔmɔ Obubuafoi aloo amɛka hela saa nɔ lɛ? Mɛni obaanyɛ ofee diɛŋtsɛ ni okɛye Obua mɛi ni asumɔɔ amɛ yɛ asafo lɛ mli lɛ ni Kristo gbo kɛha amɛ hu lɛ? Kɛ́ ohiɛ su ni tamɔ nɛkɛ lɛ, eeeye ebua bo ni ofee mɔ ni efee klalo yɛ be fɛɛ mli akɛ kɛ́ naagba ko te shi lɛ, okɛ oyaiyeli aaaye abua.
19. (a) Mɛni hewɔ pɛpɛɛpɛ ni aaaŋmɛ yɛ enɛ mli lɛ he hiaa lɛ? (b) Mɛni ji nɔ kpakpa ni fe fɛɛ ni wɔbaanyɛ wɔfee wɔha mɛi krokomɛi, ni mɛni hewɔ nakai enɛ ji lɛ? (Lala 72:4, 16)
19 Kɛ wɔkɛ wɔhe ha wɔnyɛmimɛi lɛ ayelikɛbuamɔ lɛ, belɛ wɔmiijie wɔhe kpo akɛ wɔhemɔkɛyeli gboko. Nakai hemɔkɛyeli lɛ nɔŋŋ tsirɛɔ wɔ ni wɔtsuɔ nii waa yɛ Kristofoi ashiɛmɔ mli lɛ, Ehe miihia ni wɔŋmɛ pɛpɛɛpɛ yɛ mɛi krokomɛi ayelikɛbuamɔ yɛ heloo gbɛfaŋ kɛ agbɛnɛ Kristofoi asanekpakpa Iɛ ni wɔkɛ wɔhe aaawo mli daa lɛ mli. (Okɛto Mateo 15:3-9; 23:23 he.) Ŋaawoo ni Yesu kɛha Marta lɛ tsɔɔ pɛpɛɛpɛ ni aaaŋmɛ yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ. Ekɛɛ akɛ kɛji akɛ mɔ ko miiŋmɛ heloo gbɛfaŋ nibii kɛ mumɔŋ niyenii yɛ nsɛni nɔ lɛ, ebaana akɛ sɛɛkpee nɔ̃ lɛ ji “nɔ ni hi” ni ashɔŋ yɛ mɔ lɛ dɛŋ. (Luka 10:39.42) Helatsɛmɛi kɛ ohiafoi nɛɛ baahi ŋmɛnɛŋmɛnɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ mli yɛ be fɛɛ mli. Wɔbaanyɛ, ni esa akɛ wɔfee amɛ ejurɔ. (Marko 14:7) Ní kɛlɛ, ejurɔ ni hi fe fɛɛ ni hiɔ shi kɛyaa naanɔ ni wɔbaanyɛ wɔfee ji ni wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he nii. No ji nɔ ni Yesu tsu he nii titri. (Luka 4:16-19) No ji gbɛ ni ohiafoi, helatsɛmɛi, mɛi ni amɛhao baanyɛ atsɔ nɔ amɛna naanɔ tsamɔ. Mɛɛ miishɛɛ enɛ ji akɛ wɔɔnyɛ wɔye wɔbua wɔnyɛmimɛi kɛ mɛi krokomɛi ni amɛkɛ amɛhiɛnɔkamɔ fɔ Nyɔŋmɔ nɔ ni “amɛmɔ wala diɛŋtsɛ lɛ mli.”—1 Timoteo 6:17-19, NW.
[Shishigbɛ niŋmai]
Ajie kɛjɛ October 15, 1986 Watchtower lɛ mli.
◻ Mɛni ji “nitsumɔi kpakpai” ni he hiaa fe fɛɛ ni Kristofoi asafo Iɛ baanyɛ atsu?
◻ Te asafoŋ onukpai aaafee tɛŋŋ amɛŋmɛ pɛpɛɛpɛ yɛ “nitsumɔi kpakpai” ni amɛtsuɔ amɛhaa amɛnyɛmimɛi yɛ heloo naa lɛ mli?
◻ Mɛɛ nifeemɔi ni hii onukpai lɛ kɛbaatsu nii?
◻ Mɛɛ nibii kpakpai komɛi obaanyɛ ofee ni okɛye ebua onyɛmimɛi hii loo nyɛmimɛi yei ni ehia amɛ lɛ?
[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 26]
Asafo Lɛ Kwɛ Amɛ Nɔ
Wu kɛ ŋa ko ni amɛta amɛyahi asafo bibioo ko mli yɛ akrowa ko kɛ nɛkɛ amaniɛbɔɔ ni kanyaa mɔ nɛɛ ha:
‘Afii etɛ nɛ ni mikɛ miŋa bɔɔ wɔshia ni Wɔfa kɛtee asafo ko ni yɔɔ shɔŋŋ ni yelikɛbuamɔ ni sa he hiaa amɛ akɛni naagbai komɛi yɔɔ jɛmɔ lɛ mli. Etsɛɛɛ ni akɛmi wo gbɛhei sɔrɔtoi ejwɛ mli. Wɔsumɔɔɔ nyɛmimɛi lɛ ni wɔmiisumɔ ni wɔkɛ amɛ atsu nii. Mumɔ ni Kɔɔ asafo lɛ mli Iɛ tee hiɛ yɛ nyɔji lɛ amli kɛkɛ ni onukpai enyɔ jɛ he kroko amɛba amɛbafata wɔhe.
‘Kɛkɛ ni hela bɔi miŋa lɛ naa gbamɔ, ni ehe bahia ni afee lɛ opireshɛn ko ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli yɛ nyɛsɛɛ afi lɛ mli. Beni ebote helatsamɔ he lɛ pɛ kɛkɛ ni atridii fɔŋ ko ni tamɔ mlɛbo mli hela mɔ mi.Nyɔji enyɔ sɛɛ pɛ kɛkɛ ni ashwie mi yɛ nitsumɔ mli ejaakɛ shika bɔ he ni mitsuɔ nii yɛ lɛ kwraa. Wɔ shika fɛɛ ta, mitsuuu nii, ni wɔyi enyɔ lɛ fɛɛ wɔmiibɔ mɔdɛŋ wɔna gbɔmɔtsoŋ hewalɛ ekoŋŋ. Mihao waa diɛŋtsɛ ejaakɛ kpokpaa wulu nɔ kpee lɛ miiba, ni miyɛ wiemɔ yɛ kpee lɛ shishi. Miye nitsumɔ hu yɛ kpokpaa nɔ kpee ni baa etsii fioo ko mli lɛ mli. Shi mibɛ shika, mileee bɔ ni mafee po ni mana shika aloo ni mikɛkwɛ miweku lɛ. Leebi ko, ni miŋa Iɛ tee shiɛmɔ, ni mita shi koni masusu shihilɛ mli ni wɔyɔɔ lɛ he.
‘Beni mikwɛɔ samfɛlɛ lɛ mli lɛ, mibi mi diɛŋtsɛ mihe akɛ, hiɛgbɛ hekɛnɔfɔɔ ni miyɔɔ yɛ Yehowa mli lɛ yɔɔ? Mikɛɛ miŋa akɛ ekahao, ehi agbɛnɛ miyiŋ miije shishi efeemi kɔshikɔshi. Kɛkɛ ni mijaje mi “hemɔkɛyeli bibioo” lɛ mitsɔɔ Yehowa ni mikpa lɛ fai koni eye ebua mi. Beni migbe sɔlemɔ lɛ naa pɛ kɛkɛ ni nyɛminuu ko tswa wɔshinaa lɛ sɛɛ. Eesumɔ ni mafata ehe koni wɔya ni wɔyanu kɛfee fioo ko yɛ he ko. Mitsɔɔ mli mitsɔɔ lɛ akɛ ehe ehiaaa ni maya, ejaakɛ mibɛ gbɛfaŋnɔ ko yɛ gbɛkɛnaashi kpee lɛ mli ni miisaa mihe maha enɛ.Shi ema nɔ mi waa. Ekɛɛmi akɛ ebaahe minitii fioo ko pɛ. No hewɔ lɛ wɔtee. Wɔku wɔsɛɛ ŋmlɛtswaa fa sɛɛ ni beni mije kpo kɛjɛ ekaa lɛ mli lɛ, minu he akɛ minɔ hewalɛ fioo.
‘Beni miba shia lɛ, miyɔɔ akɛ akɛ ŋmɔshi nibii kɛ aduawai sɔrɔtoi ebashwie wɔkpata lɛ shi obɔ. Misusu akɛ ekolɛ miŋa tee eyaha enɛɛmɛi. “Shi mɛɛ fioo, te aaafee tɛŋŋ efee nakai, ejaakɛ wɔbɛ shika ko.” Kɛkɛ ni mina wo okotoku ko. Ehiɛgbɛ kaneɔ nɛkɛ: “Enɛ jɛ onyɛmimɛi hii kɛ yei ni sumɔɔ bɔ Jogbaŋŋ lɛ adɛŋ. Okɛ enɛ eko akawo onia adeka lɛ mli. Atsu no he nii aha bo momo.”
‘Minyɛɛɛ matsi miyaafonui lɛ anaa. Misusu ‘mihemɔkɛyeli bibioɔ’ lɛ he, ni enɛ ha mito babaoo. Kɛkɛ ni miŋa ba shia. Ní mikɛ minine tsɔɔ Iɛ niyenii lɛ kɛ nikeenii krokomɛi lɛ, kɛkɛ ni lɛ hu ajwa kɛ yaafo, ni nyɛmimɛi yei enyɔ ni kɛ lɛ ba jɛmɔ lɛ hu bɔi yaafo. Wɔbɔ mɔdɛŋ wɔtsɔɔ mli akɛ wɔnyɛŋ wɔhe nakai nibii babaoo lɛ fɛɛ, shi nyɛmimɛi yei lɛ kɛɛ wɔ akɛ amɛteŋ mɔ ko mɔ ko leee mɔ ni kɛ enɛ loo enɛ ha. Asafo muu lɛ fɛɛ na gbɛfaŋnɔ yɛ enɛ mli, ni amɛmiisumɔ ni amɛfee nakai, ejaakɛ amɛnu he akɛ wɔtsɔɔ amɛ gbɛ ni atsɔɔ nɔ akɛ nii haa loo akɛ nii keɔ mɛi krokomɛi. Enɛ hu ha yaafo lɛ tee nɔ babaoo diɛŋtsɛ!’
Yɛ sɛɛ mli, beni eŋmaa nɛkɛ sane nɛɛ lɛ, no mli lɛ nyɛminuu lɛ nitsumɔ lɛ ehi ni ekɛ eŋa fɛɛ kɛ amɛhe ewo gbɛgbalɔi awamɔ sɔɔmɔ lɛ mli.
[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 27]
Kristofoi Asuɔmɔ He Odaseyeli
Yehowa Odasefoi asafo ko ni yɔɔ U.S. Amerika anaigbɛ lɛ kɛ shihilɛ ko ni yɔɔ sɔrɔto kpe ni he amɛjie Kristofoi esuɔmɔ ni ejie yi yɛ Ŋmalɛi amli lɛ kpo. Nɔyeli lɛ gbele wamɔ he ko kɛha mɛi ni amɛhiamɔ kwraa loo mɛi ni yeɔ kumɔ hela lɛ g amɛshikpɔŋkuku lɛ mli. Mɛi ni ba jɛmɛ klɛŋklɛŋ lɛ ateŋ mɔ kome ji Gary, eye afii 25, ni anyɛɛɛ akwɛ lɛ yɛ shia dɔŋŋ. Hela lɛ ekumɔ lɛ kwrakwra ni esa ewiemɔ hu he.
Gary ji Odasefonyo ni abaptisi lɛ nɛɛ afii kpawo nɛ. Beni eba helatsɛmɛi akwɛmɔ he nɛɛ pɛ kɛkɛ ni otsɔɔ akɛ eesumɔ ni eya asafoŋ kpeei. Etalɔi kɛ lɛ tɛŋ jɛkɛɛɛ tsɔ, no hewɔ lɛ, amɛkɛ lɛ ba kɛyashi be ko. Shi akɛni amɛdara yɛ afii amli hewɔ lɛ, nyɛmimɛi krokomɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ je shishi akɛ amɛaaye amɛbua. Amɛteŋ mɔ kome yɛ lɔle ko ni áha ehe fɛɛ. No hewɔ lɛ, ekɛ eŋa kɛ ebiyei enyɔ lɛ saa amɛhe ni amɛtsɛɔ hiɛ amɛshiɔ shia mra aaafee minitii 45 dani kpee lɛ aje shishi koni amɛyana Gary. Yɛ sɛɛ mli lɛ, amɛkɛ lɛ yaa helakwɛmɔ he lɛ ekoŋŋ, ni enɛ ha amɛkpɛɔ sɛɛ kɛshɛɔ shia.
Shi no mli lɛ nɔ ko miiya nɔ yɛ helatsɛmɛi akwɛmɔ he lɛ. Mɛi krokomɛi ni yeɔ hela tamɔ enɔ lɛ nɔmɔ tsɔɔ miishɛɛ yɛ Biblia mli enɔkwale lɛ mli. Etsɛɛɛ ni amɛteŋ mɛi saŋŋ kpɛlɛ nɔ akɛ amɛbaasumɔ ni amɛkase Biblia lɛ. Yɛ sɛɛ mli lɛ mɛi krokomɛi tsɔɔ miishɛɛ. Te aaafee tɛŋŋ ni akɛ amɛ fɛɛ aba kpee hu? Weku kroko ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ he lɔle ni aha ehe fɛɛ nɛɛ eko, ni nitsumɔ ko ni Odasefonyo ko hiɛ ni amɛyɔɔ tsɔne ni tamɔ enɛ eko lɛ hu kɛha. Shi eshɛɔ be ni enɛɛmɛi faaa eloo ehiii haaa amɛ. Ani asafo lɛ baanya afee babaoo?
Onukpai lɛ susu he ni amɛkpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaahe lɔle ni aha ehe fɛɛ ni baanyɛ ekɛ nɛkɛ helatsɛmɛi nɛɛ fɛɛ aba kpee lɛ ni ekɛ amɛ eya ehia. Asafo lɛ kpɛlɛ nɔ, ni amɛjɛ amɛsuɔmɔ mli amɛtsu onia. Odasefoi komɛi ni kɛ amɛteŋ jɛkɛɛɛ tsɔ ni nu akɛ aaatsu onia ni tamɔ nɛkɛ lɛ hu ye bua. Ana lɔle ni aha ehe nɛɛ ni akɛ helatsɛmɛi asɛi mamɔ mli bɔ ni abaanyɛ atsi emɛ kɛjɛ shikpɔŋ kɛbote tsɔne nɛɛ mli.
Agbɛnɛ ato naa, ni daa nyɔŋ nɔ lɛ, Asafo Woloŋ Nikasemɔ kuu kome naa gbɛfaŋnɔ akɛ amɛaakudɔ tsɔne lɛ kɛya kpeei kɛ kpeei wuji ashishi. Helatsɛmɛi nɛɛ ateŋ mɛi enumɔ baa daa. Abaptisi amɛteŋ mɛi ejwɛ mɔmɔ akɛ Odasefoi. Nyɛmimɛi hii kɛ yei babaoo ebasumɔ amɛsane yɛ nihamɔ kɛ yelikɛbuamɔ mli niiashikpamɔ ni amɛyɔɔ lɛ hewɔ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Amɛholeɔ lalawolo lɛ nɔ amɛtsɔɔ amɛ koni amɛle ni amɛholeɔ ŋmalɛi anɔ kɛ aaakane yɛ kpeei ashishi amɛhaa amɛ koni amɛkane fɛ kpokpaa nɔ kpeei kɛ kpokpai wuji anɔ kpee ashishi hu lɛ, amɛyeɔ amɛbuaa ni ahaa mɛi ni nyɛɛɛ ayɛ nii amɛ diɛŋtsɛ lɛ niyenii ni amɛkwɛɔ amɛ. Enɛ kɛ miishɛɛ kɛ ekomefeemɔ ni jɛ tsuiŋ tɔɔ eba diɛŋtsɛ. Ní Gary hu? sɔmɔɔ bianɛ akɛ asafoŋ sɔɔlɔ yɛ asafo nɛɛ ni ejie suɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ kpo etɔɔɔ lɛ lɛ mli.—Bɔfoi lɛ Asaji 20:35.
[Baafa 31]April Daa Gbi Ŋmalɛ
(Kɛ́ ootao ona bɔ ni saji nɛɛ ji diɛŋtsɛ lɛ, no lɛ kwɛmɔ wolo lɛ mli)