Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • kl yitso 12 bf. 108-117
  • Tee Shi Owo Mumɔi Fɔji Asafoi

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Tee Shi Owo Mumɔi Fɔji Asafoi
  • Nilee Ni Kɛ Mɔ Yaa Naanɔ Wala Mli
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • MUMƆI FƆJI—AMƐ SHISHIJEE KƐ OTI NI MA AMƐHIƐ
  • BƆ NI MUMƆI FƆJI BƆƆ MƆDƐŊ NI AMƐLAKA BO
  • NƆ HEWƆ NI BIBLIA LƐ BUƆ MUMƆI ATSƐMƆ FƆ
  • EHAA MƐI NÁA HE MIISHƐƐ DANI ETUTUAA AMƐ
  • BƆNI AKUƆ MUMƆI FƆJI LƐ ANAA
  • YAA NƆ YƐ TA NI OWUƆ OSHIƆ MUMƆI FƆJI LƐ MLI
  • Bɔ ni Mumɔŋ Bɔɔ Nii Náa Wɔnɔ Hewalɛ Amɛhãa
    Mɛni Biblia Lɛ Tsɔɔ Diɛŋtsɛ?
  • Hã Yehowa Aye Abua Bo Ni Owu Oshi Mumɔi Fɔji
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2019
  • Tee Shi Owo Abonsam kɛ Eŋaatsɔi Lɛ
    ‘Nyɛhia Nyɔŋmɔ Suɔmɔ Lɛ Mli’
  • Mumɔi Atsɛmɔ​—Te Nyɔŋmɔ Naa Lɛ Ehaa Tɛŋŋ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1987
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Nilee Ni Kɛ Mɔ Yaa Naanɔ Wala Mli
kl yitso 12 bf. 108-117

Yitso 12

Tee Shi Owo Mumɔi Fɔji Asafoi

1. Te Yesu fee enii eha tɛŋŋ beni ekɛ mumɔi fɔji kpe lɛ?

BENI abaptisi lɛ lɛ sɛɛ nɔŋŋ ni Yesu Kristo tee Yudea ŋa lɛ nɔ koni eyasɔle ni ejwɛŋ. Ni jɛmɛ Satan Abonsam bɔ mɔdɛŋ koni eha eku Nyɔŋmɔ mla lɛ mli yɛ. Shi, Yesu kpoo Abonsam lakamɔ lɛ ni edũuu lɛ yɛ etsɔne lɛ mli. Yesu kɛ mumɔi fɔji krokomɛi kpe yɛ eshikpɔŋ nɔ sɔɔmɔ lɛ mli. Ni kɛlɛ, yɛ be kɛ bei amli lɛ, ekãa amɛ ni eteɔ shi ewoɔ amɛ.—Luka 4:1-13; 8:26-34; 9:37-43.

2. Mɛɛ sanebimɔi wɔbaasusu he?

2 Esa akɛ Biblia mli saji ni tsɔɔ nɛkɛ saji nɛɛ amli lɛ atsɔ wɔyiŋ akɛ mumɔi fɔji asafoi yɛ shihilɛ mli. Amɛbɔɔ mɔdɛŋ ni amɛlaka gbɔmɛi. Shi, wɔbaanyɛ wɔte shi wɔwo nɛkɛ mumɔi fɔji nɛɛ. Shi, nɛgbɛ mumɔi fɔji lɛ jɛ amɛba? Mɛni hewɔ amɛbɔɔ mɔdɛŋ ni amɛlaka adesai? Ni mɛni ji gbɛi ni amɛtsɔɔ nɔ koni amɛnine ashɛ nɔ ni amɛtaoɔ lɛ nɔ? Hetooi ni ooona oha sanebimɔi ni tamɔ nɛkɛ lɛ baaye abua bo ni ote shi owo mumɔi fɔji asafoi.

MUMƆI FƆJI—AMƐ SHISHIJEE KƐ OTI NI MA AMƐHIƐ

3. Te fee tɛŋŋ ni Satan Abonsam ba?

3 Yehowa Nyɔŋmɔ fee mumɔŋ bɔɔnii babaoo jeeŋmɔ dani ebɔ adesai. (Hiob 38:4, 7) Taakɛ atsɔɔ mli yɛ Yitso 6 lɛ, ŋwɛibɔfoi nɛɛ ateŋ mɔ kome yashwe akɛ eeena adesai ni amɛja lɛ fe ni amɛaaja Yehowa. Akɛni etiu nakai yiŋtoo lɛ sɛɛ hewɔ lɛ, nɛkɛ ŋwɛibɔfo fɔŋ nɛɛ te shi ewo Bɔlɔ lɛ ni egbe ehe guɔ, ni ekɛ nakai feemɔ po kɛɛ klɛŋklɛŋ yoo lɛ akɛ amalelɔ ji Nyɔŋmɔ. Belɛ, esa jogbaŋŋ akɛ abale nɛkɛ mumɔŋ bɔɔnɔ nɛɛ akɛ Satan (shitee-kɛ-wolɔ) Abonsam (mɔ heguɔgbelɔ).—1 Mose 3:1-5; Hiob 1:6.

4. Te fee tɛŋŋ ni ŋwɛibɔfoi komɛi fee esha yɛ Noa gbii lɛ amli?

4 Yɛ sɛɛ mli lɛ, ŋwɛibɔfoi krokomɛi yafata Satan Abonsam he. Yɛ Noa jalɔ lɛ gbii lɛ amli lɛ, mɛnɛɛmɛi ateŋ mɛi komɛi shi amɛ sɔɔmɔ yɛ ŋwɛi, ni amɛŋɔ helooŋ gbɔmɔtsei koni amɛkɛ shikpɔŋ nɔ yei agbe amɛ bɔlɛnamɔ mli akɔnɔ. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ Satan na nakai ŋwɛibɔfoi lɛ anɔ hewalɛ koni amɛkɔ nakai atuatsemɔ gbɛ lɛ. Nɔ ni jɛ mli ba ji bii asaabui ni atsɛɔ amɛ Nephilim, ni batsɔmɔ yiwalɔi. Beni Yehowa ha Nu Afua kpeteŋkpele lɛ ba lɛ, ekpata adesai kɛ ŋwɛibɔfoi toigbolɔi abii ni jeee heloonaa ajɛ afɔ amɛ nɛɛ ahiɛ. Ŋwɛibɔfoi atuatselɔi lɛ jo hiɛkpatamɔ naa foi kɛtsɔ amɛhelooŋ gbɔmɔtsei lɛ ni amɛshi ni amɛku amɛsɛɛ kɛtee mumɔŋ shihilɛ he lɛ nɔ. Shi Nyɔŋmɔ tsi daimonioi nɛɛ anaa ni ebu amɛ akɛ kobɔfoi ni ashɛrɛ amɛ ashwie mumɔŋ duŋ mli. (1 Mose 6:1-7, 17; Yuda 6) Shi kɛlɛ, Satan, ‘daimonioi alumɔ lɛ,’ kɛ ebɔfoi fɔji lɛ etee nɔ yɛ amɛ atuatsemɔ lɛ mli. (Luka 11:15) Mɛni ji oti ni ma amɛhiɛ?

5. Mɛni ji Satan kɛ edaimonioi lɛ ayiŋtoo, ni mɛni amɛkɛtsɔɔ mɛi atsɔne?

5 Satan kɛ edaimonioi lɛ ayiŋtoo fɔŋ ji ni amɛha gbɔmɛi ate shi awo Yehowa Nyɔŋmɔ. No hewɔ lɛ, nɛkɛ mɛi fɔji nɛɛ etee nɔ amɛshishiu gbɔmɛi, amɛwo amɛhe gbeyei, ni amɛtutua amɛ yɛ adesa yinɔsane be fɛɛ mli. (Kpojiemɔ 12:9) Ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ nɔkwɛmɔ nii maa nɔ mi akɛ daimonioi atutuamɔ lɛ mli ewa babaoo bianɛ fe bei fɛɛ. Bɔni afee ni amɛtsɔ gbɔmɛi atsɔne lɛ, bei pii lɛ daimonioi lɛ kɛ mumɔi atsɛmɔ nifeemɔi sɔrɔtoi fɛɛ tsuɔ nii. Mɛɛ gbɛ daimonioi lɛ tsɔɔ nɔ amɛkɛ tsɔne nɛɛ tsuɔ nii, ni te ooofee tɛŋŋ ofa ohe?

BƆ NI MUMƆI FƆJI BƆƆ MƆDƐŊ NI AMƐLAKA BO

6. Mɛni ji mumɔi atsɛmɔ, ni mɛni ji efai komɛi?

6 Mɛni ji mumɔi atsɛmɔ? No ji daimonioi, loo mumɔi fɔji ni akɛ amɛ bɔɔ, ekolɛ tɛ̃ɛ loo kɛtsɔ adesa ko ni ji teŋdamɔlɔ nɔ. Bɔ ni mumɔi atsɛmɔ ji kɛha daimonioi lɛ, nakai nɔŋŋ tsɔne ni atsɔ̃ɔ ji kɛha gbɔbilɔ: Egbalaa mɔ ni etaoɔ ni emɔ lɛ lɛ. Ni taakɛ gbɔbilɔ kɛ tsɔnei sɔrɔtoi lakaa kooloi koni edu amɛ lɛ, nakai nɔŋŋ mumɔi fɔji woɔ mumɔi atsɛmɔ nifeemɔi sɔrɔtoi ahe hewalɛ koni amɛkɛ adesai aba amɛkudɔmɔ shishi. (Okɛto Lala 119:110 he.) Enɛɛmɛi ekomɛi ji ŋkunyaayeli, ashwai afeemɔ, klamɔ, kablɛfii, nibimɔ, kɛ gbohii ni abiɔ amɛ nii.

7. Te mumɔi atsɛmɔ egbɛ eshwa eha tɛŋŋ, ni mɛni hewɔ eshwereɔ yɛ maji ni akɛɛ amɛji Kristofoi amaji lɛ anɔ lɛ?

7 Nɔ ni tamɔ kpóŋ naa loo nɛɛ tsuɔ nii, ejaakɛ mumɔi atsɛmɔ gbalaa gbɔmɛi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ. Mɛi ni hiɔ akrowai biɔ tsofatsɛmɛi anii, ni maŋtiase mli nitsulɔi biɔ ŋulamiiaŋkwɛlɔi anii. Mumɔi atsɛmɔ yaa nɔ babaoo po yɛ hei ni akɛɛ atsɛɔ amɛ Kristofoi amaji lɛ anɔ. Nibii amlipɛimɔ tsɔɔ akɛ yɛ United States pɛ lɛ, ayɛ woji tɛtrɛbii sɔrɔtoi aaashɛ 30 ni akalaa ekomekomei fe 10,000,000 ni atu aha mumɔi atsɛmɔ nifeemɔi sɔrɔtoi. Brazilbii fiteɔ shika ni fe dɔlai akpekpei 500 yɛ mumɔi atsɛmɔ nibii ahe daa afi. Ni kɛlɛ, mɛi ni yaa mumɔi atsɛmɔ jamɔ hei ni yɔɔ nakai maŋ lɛ mli lɛ ateŋ oha fɛɛ mli 80 ji Katolikbii ni abaptisi amɛ ni yaa Mass. Bei abɔ ni osɔfoi komɛi kɛ amɛhe woɔ mumɔi atsɛmɔ mli nɛɛ, Nyɔŋmɔjalɔi pii susuɔ akɛ Nyɔŋmɔ kpɛlɛɔ enɛ sɛɛdii nɔ. Shi ani nakai eji?

NƆ HEWƆ NI BIBLIA LƐ BUƆ MUMƆI ATSƐMƆ FƆ

8. Te Ŋmalɛi lɛ buɔ mumɔi atsɛmɔ ehaa tɛŋŋ?

8 Kɛji akɛ atsɔɔ bo akɛ mumɔi atsɛmɔi komɛi anɔ atsɔɔ ni nine shɛɔ mumɔi kpakpai anɔ lɛ, eeefee bo naakpɛɛ akɛ ooole nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ yɛ mumɔi atsɛmɔ he. Abɔ Yehowa webii kɔkɔ akɛ: “Nyɛkanyiɛa okɔmfoi asɛɛ, ni klamɔi lɛ hu, nyɛkataoa amɛ sɛɛ gbɛ ni nyɛkɛwo nyɛhe muji.” (3 Mose 19:31; 20:6, 27) Biblia mli wolo ni ji Kpojiemɔ lɛ bɔɔ kɔkɔ akɛ “mɛi ni diɔ mumɔi atsɛmɔ sɛɛ” lɛ anaagbee baaba yɛ “kpaakpo lɛ ni tsoɔ kɛ la kɛ swɔɔ lɛ mli. Nɔ ni ji [naanɔ] gbele ni ji enyɔ lɛ.” (Kpojiemɔ 21:8, NW; 22:15) Yehowa Nyɔŋmɔ ekpɛlɛɛɛ mumɔi atsɛmɔi sɔrɔtoi fɛɛ nɔ. (5 Mose 18:10-12) Mɛni hewɔ nɛkɛ sane lɛ ji lɛ?

9. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔmu sane naa akɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ shɛɛ saji ni jɛɔ mumɔi aje lɛ mli lɛ jɛɛɛ Yehowa ŋɔɔ?

9 Yehowa tsu mumɔi kpakpai, loo ŋwɛibɔfoi jalɔi koni amɛkɛ gbɔmɛi komɛi ayawie dani agbe Biblia lɛ naa. Kɛjɛ be mli ni agbe naa nɛɛ, Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔ ni he hiaa adesai koni amɛsɔmɔ Yehowa yɛ nɔkpɛlɛmɔ mli lɛ eha amɛ. (2 Timoteo 3:16, 17; Hebribii 1:1, 2) Eshiii e-Wiemɔ krɔŋkrɔŋ lɛ sɛɛ koni ekɛ shɛɛ saji aha mumɔi atsɛlɔi. Ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ saji ni baa kɛjɛɔ mumɔi aje lɛ mli lɛ baa kɛjɛɔ mumɔi fɔji aŋɔɔ. Mumɔi atsɛmɔ nifeemɔi asɛɛdii baanyɛ aha daimonioi lɛ ahao mɔ loo mumɔi fɔji nɛɛ ana mɔ nɔ hewalɛ po. No hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ jɛɔ esuɔmɔ mli ebɔɔ wɔ kɔkɔ koni wɔkɛ wɔhe akawo mumɔi atsɛmɔ nifeemɔi amli. (5 Mose 18:14; Galatabii 5:19-21) Agbɛnɛ, kɛ wɔtee nɔ wɔdi mumɔi atsɛmɔ sɛɛ yɛ be mli ni wɔbale jwɛŋmɔ ni Yehowa hiɛ yɛ he lɛ, belɛ wɔkɛ mumɔi fɔji atuatselɔi lɛ miibɔ, ni wɔbaafee Nyɔŋmɔ henyɛlɔi.—1 Samuel 15:23; 1 Kronika 10:13, 14; Lala 5:5.

10. Mɛni ji klamɔ, ni mɛni hewɔ esa akɛ wɔkwa enɛ lɛ?

10 Mumɔi atsɛmɔ lɛ ekome ni ehe gbɛi ji klamɔ—mɔdɛŋ ni abɔɔ koni ale wɔsɛɛ be loo nɔ ni aleee lɛ kɛtsɔ mumɔi ayelikɛbuamɔ nɔ. Klamɔi lɛ ekomɛi ji ŋulamiiaŋkwɛmɔ, ashwishwɛ kokoroo mlikwɛmɔ, lamɔi ashishitsɔɔmɔi, dɛ̃-kwɛmɔ, kɛ wɔsɛɛ be ni agbaa kɛtsɔ woji bibii ni mfonirii yɔɔ nɔ lɛ anɔ. Mɛi pii buɔ klamɔ akɛ nifeemɔ ni haa anáa miishɛɛ kɛkɛ ni yeee awui, shi Biblia lɛ tsɔɔ akɛ mɛi ni gbaa wɔsɛɛ be lɛ kɛ mumɔi fɔji lɛ fɛɛ nyiɛɔ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, Bɔfoi lɛ Asaji 16:16-19 (NW) tsĩɔ “klamɔ mumɔ” ni haa gbekɛ yoo ko “gbaa” lɛ tã. Shi, wɔsɛɛ be ni enyɛɔ egbaa lɛ laaje beni afa daimonio lɛ kɛjɛ emli lɛ. Eka shi faŋŋ akɛ klamɔ ji kpóŋ naa loo ni daimonioi lɛ kɛlakaa gbɔmɛi kɛboteɔ amɛtsɔne mli.

11. Mɛɛ gbɛ nɔ mɔdɛŋ ni abɔɔ koni akɛ gbohii lɛ awie lɛ kɛ mɔ yaa tsɔne ni duɔ mɔ mli lɛ?

11 Kɛ ooye awerɛho yɛ weku lɛ mli suɔlɔ loo naanyo ko ni bɛŋkɛ kpaakpa gbele he lɛ, ewaaa kwraa akɛ akɛ kpóŋ naa loo kroko aaashá bo. Mumɔi atsɛlɔ baanyɛ ni ekɛ adafitswaa krɛdɛɛ ko aha bo loo ebaanyɛ ewie kɛ gbee ni tamɔ mɔ ni egbo lɛ pɛpɛɛpɛ nɔ̃. Kwɛmɔ jogbaŋŋ! Mɔdɛŋ ni abɔɔ koni akɛ gbohii lɛ awie lɛ tsɔɔ mɔ tsɔne. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ gbohii lɛ nyɛɛɛ awie. Taakɛ ŋwanejee ko bɛ he akɛ okaiɔ lɛ, Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɔ yɛ faŋŋ mli akɛ kɛ gbɔmɔ gbo lɛ “ekuɔ esɛɛ kɛyaa esu lɛ mli ekoŋŋ; nakai gbi lɛ nɔŋŋ eyiŋtoi lɛ laajeɔ.” Gbohii lɛ “amɛleee nɔ ko nɔ ko.” (Lala 146:4; Jajelɔ 9:5, 10) Agbɛnɛ hu, daimonioi lɛ diɛŋtsɛ ji mɛi ni ale amɛ akɛ amɛkaseɔ mɔ ni egbo lɛ gbee ni amɛkɛ mɔ ni egbo lɛ he saji haa mumɔi atsɛlɔ lɛ. (1 Samuel 28:3-19) No hewɔ lɛ, mumɔi fɔji lɛ miitsɔ “mɔ fɛɛ mɔ ni biɔ gbohii anii” lɛ tsɔne, ni mɔ lɛ miifee nii ni kɛ Yehowa Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii kpaaa gbee.—5 Mose 18:11, 12; Yesaia 8:19.

EHAA MƐI NÁA HE MIISHƐƐ DANI ETUTUAA AMƐ

12, 13. Mɛɛ odaseyelii yɔɔ ni tsɔɔ akɛ daimonioi lɛ yaa nɔ amɛbɔɔ mɔdɛŋ amɛgbaa gbɔmɛi anaa?

12 Kɛ okɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli ŋaawoo ni kɔɔ mumɔi atsɛmɔ he lɛ tsu nii lɛ, otsiɔ ohe kɛjɛɔ daimonioi lɛ akpóŋ naa loo lɛ he. (Okɛto Lala 141:9, 10; Romabii 12:9 he.) Ani enɛ tsɔɔ akɛ mumɔi fɔji lɛ baakpa mɔdɛŋ ni amɛbɔɔ koni amɛnine ashɛ onɔ lɛ? Dabi kwraa! Beni eka Yesu shii etɛ sɛɛ lɛ, Satan “shi lɛ dã.” (Luka 4:13) Nakai nɔŋŋ mumɔi ni tsui wa lɛ haaa mɛi anyã he kɛkɛ shi amɛtutuaa amɛ hu.

13 Kaimɔ bɔ ni wɔtsɔ hiɛ wɔsusu Satan tutuamɔ ni ekɛba Nyɔŋmɔ tsulɔ Hiob nɔ lɛ he lɛ. Abonsam ha ekooloi fɛɛ hiɛ kpata ni etsuji lɛ ateŋ mɛi pii gboi. Satan gbe Hiob bii lɛ po. Nɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ, ekɛ hela ni waa mɔ he waa ba Hiob diɛŋtsɛ nɔ. Shi Hiob hiɛ emuuyeli mli eha Nyɔŋmɔ ni ajɔɔ lɛ babaoo. (Hiob 1:7-19; 2:7, 8; 42:12) Kɛjɛ nakai be lɛ nɔ kɛbaa nɛɛ, daimonioi lɛ eha mɛi komɛi etsɔmɔ mumuii loo shwilafoi, ni amɛyaa nɔ amɛnyãa adesai apiŋmɔ he. (Mateo 9:32, 33; 12:22; Marko 5:2-5) Ŋmɛnɛ, amaniɛbɔɔi tsɔɔ akɛ daimonioi lɛ kɛ bɔlɛnamɔ haoɔ mɛi ni amɛtsirɛɔ mɛi komɛi ayisɛɛ kɛboteɔ sɛkɛyeli mli. Amɛkanyaa mɛi krokomɛi hu koni amɛgbe gbɔmɛi ni amɛgbe amɛhe, ni enɛɛmɛi fɛɛ ji esha ni afeɔ ashiɔ Nyɔŋmɔ. (5 Mose 5:17; 1 Yohane 3:15) Ni kɛlɛ, gbɔmɛi akpei abɔ ni tsutsu lɛ mumɔi fɔji nɛɛ etsɔ amɛ tsɔne lɛ enyɛ amɛye amɛhe. Mɛɛ gbɛ nɔ amɛtsɔ amɛfee enɛ? Amɛfee nakai kɛtsɔ gbɛi ni he hiaa ni amɛtsɔ nɔ lɛ nɔ.

BƆNI AKUƆ MUMƆI FƆJI LƐ ANAA

14. Yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Efeso Kristofoi lɛ anɔkwɛmɔ nɔ lɛ kɛ gbeekpamɔ naa lɛ, te ooofee tɛŋŋ oku mumɔi fɔji anaa?

14 Mɛni ji gbɛ kome ni obaanyɛ otsɔ nɔ oku mumɔi fɔji lɛ anaa ni obu ohe kɛ oweku lɛ he kɛjɛ amɛtsɔnei ahe? Klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi ni yɔɔ Efeso ni tsutsu lɛ amɛkɛ amɛhe woɔ mumɔi atsɛmɔ nifeemɔi amli dani amɛbatsɔmɔ heyelilɔi lɛ tsu he nii pɔtɛɛ. Wɔkaneɔ akɛ, “ŋkunyaayelɔi lɛ hu ateŋ mɛi babaoo ba, ni amɛkɛ amɛwoji lɛ babua shi, ni amɛshã yɛ mɛi fɛɛ hiɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 19:19) Kɛji akɛ okɛ ohe woko mumɔi atsɛmɔ nifeemɔ mli po lɛ, jiemɔ nɔ fɛɛ nɔ ni anyɛɔ akɛtsuɔ mumɔi atsɛmɔ nifeemɔi ahe nii loo ehe nibii lɛ oshwie. Nɔ ni fata enɛ he ji woji, woji tɛtrɛbii, videoi, mfonirii, lalai ni amɔmɔ awo kpãai anɔ, kɛ nibii ni akɛtsuɔ mumɔi atsɛmɔ yiŋtoi ahe nii. Nɔ ni fata he hu ji amagai, sɛbɛi kɛ nibii krokomɛi ni akɛbuɔ he, kɛ nikeenii ni mɛi ni tsuɔ mumɔi atsɛmɔ nifeemɔi ahe nii lɛ kɛkeɔ mɛi. (5 Mose 7:25, 26; 1 Korintobii 10:21) Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ: Daimonioi lɛ egba gbalashihilɛ mli hefatalɔi komɛi ni yɔɔ Thailand lɛ naa yɛ bei babaoo mli. Kɛkɛ ni amɛjie nibii fɛɛ ni kɔɔ mumɔi atsɛmɔ he lɛ amɛshwie. Mɛni jɛ mli ba? Amɛye amɛhe kɛjɛ daimonioi atutuamɔ he, ni yɛ no sɛɛ lɛ amɛtee hiɛ diɛŋtsɛ yɛ mumɔŋ.

15. Mɛni ji gbɛ kroko ni he hiaa yɛ mumɔi fɔji ahewalɛi lɛ anaa ni akuɔ lɛ mli?

15 Bɔni afee ni wɔku mumɔi fɔji lɛ anaa lɛ, nifeemɔ kroko ni he hiaa ji ni wɔkɛ bɔfo Paulo ŋaawoo akɛ wɔwo mumɔŋ tawuu nii ni Nyɔŋmɔ kɛha lɛ fɛɛ lɛ atsu nii. (Efesobii 6:11-17) Esa akɛ Kristofoi awaje amɛ hefamɔ nii ni amɛkɛteɔ shi amɛwoɔ mumɔi fɔji lɛ. Mɛni fata nifeemɔ nɛɛ he? Paulo kɛɛ: “Fɛɛ sɛɛ lɛ, nyɛhiɛa hemɔkɛyeli tsɛ̃ŋ lɛ mli, nɔ ni nyɛkɛaanyɛ mɔ fɔŋ lɛ gãi mlibii ni tsoɔ lɛ fɛɛ nyɛgbe lɛ.” Yɛ anɔkwale mli lɛ, kɛ ohemɔkɛyeli wa lɛ, nakai nɔŋŋ onyɛmɔ ni okɛaaku mumɔi fɔji anaa lɛ baanyɛ afee nɔ ni da.—Mateo 17:14-20.

16. Mɛɛ gbɛ nɔ oootsɔ owaje ohemɔkɛyeli lɛ?

16 Mɛɛ gbɛ nɔ oootsɔ owaje ohemɔkɛyeli lɛ? Kɛtsɔ Biblia lɛ kasemɔ ni oooya nɔ kɛ emli ŋaawoo ni okɛaatsu nii yɛ oshihilɛ mli lɛ nɔ. Mɔ ko hemɔkɛyeli hewalɛ lɛ damɔ bɔ ni eyɔɔ shiŋŋ yɛ eshishitoo—ni ji Nyɔŋmɔ he nilee lɛ nɔ titri. Ani okpɛlɛɛɛ nɔ akɛ anɔkwa nilee ni ona ni okɛwo otsui mli akɛni okase Biblia lɛ hewɔ lɛ etswa ohemɔkɛyeli ema shi? (Romabii 10:10, 17) No hewɔ lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ, beni oyaa nɔ yɛ nikasemɔ nɛɛ mli ni okɛfeɔ osu akɛ oooya Yehowa Odasefoi akpeei lɛ, enɛ baawaje ohemɔkɛyeli lɛ babaoo. (Romabii 1:11, 12; Kolosebii 2:6, 7) Ebaafee gbogbo kpele ni tsĩɔ daimonioi atutuamɔi anaa.—1 Yohane 5:5.

17. Mɛɛ nibii krokomɛi afeemɔ he baahia koni akɛku mumɔi fɔji anaa?

17 Mɛɛ gbɛ kroko yɔɔ ni mɔ ni tswaa efai shi akɛ ebaaku mumɔi fɔji lɛ anaa lɛ baatsɔ nɔ? Hebuu nɔ̃ he miihia Efeso Kristofoi lɛ, ejaakɛ maŋ ni daimonioi ajamɔ ehe shi yɛ mli lɛ mli amɛyɔɔ. No hewɔ lɛ, Paulo kɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛkɛ sɔlemɔ kɛ faikpamɔ fɛɛ asɔlea daa yɛ mumɔ mli.” (Efesobii 6:18) Akɛni jeŋ ni daimonioi ehe shi yɛ mli lɛ mli wɔyɔɔ hewɔ lɛ, ni wɔɔsɔle waa kɛha Nyɔŋmɔ hebuu lɛ he miihia koni wɔnyɛ wɔku mumɔi fɔji lɛ anaa. (Mateo 6:13) Nɔ ni yeɔ ebuaa yɛ enɛ mli ji mumɔŋ yelikɛbuamɔ kɛ sɔlemɔi ni onukpai ni ahala amɛ yɛ Kristofoi asafo lɛ mli lɛ kɛaaha.—Yakobo 5:13-15.

YAA NƆ YƐ TA NI OWUƆ OSHIƆ MUMƆI FƆJI LƐ MLI

18, 19. Mɛni abaanyɛ afee kɛ daimonioi lɛ je mɔ ko haomɔ shishi ekoŋŋ?

18 Shi kɛlɛ, yɛ be mli ni atsɔ shishijee gbɛi ni tamɔ nɛkɛ nɔ po lɛ, mumɔi fɔji lɛ etee nɔ ehao amɛteŋ mɛi komɛi. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, nuu ko ni yɔɔ Côte d’Ivoire kɛ Yehowa Odasefoi kase Biblia lɛ ni ekpata esɛbɛi lɛ fɛɛ hiɛ. Yɛ no sɛɛ lɛ, etee nɔ fɛfɛo yɛ nikasemɔ mli, ejɔɔ ewala nɔ eha Yehowa, ni abaptisi lɛ. Shi beni abaptisi lɛ lɛ sɛɛ otsi pɛ kɛkɛ ni daimonioi lɛ je shishi akɛ amɛaahao lɛ ekoŋŋ, ni gbeei kɛɛ lɛ akɛ eshi ehemɔkɛyeli hee ni ena lɛ. Kɛ enɛ ba onɔ lɛ, ani no baatsɔɔ akɛ olaaje Yehowa hebuu? Jeee nakai.

19 Eyɛ mli akɛ gbɔmɔ ni yeɔ emuu, Yesu Kristo yɛ ŋwɛi hebuu moŋ, shi enu mumɔŋ bɔɔ nɔ fɔŋ Satan Abonsam gbee. Yesu tsɔɔ nɔ ni esa akɛ afee yɛ sane ni tamɔ nɛkɛ mli. Ekɛɛ Abonsam akɛ: “Ho misɛɛ, Satan!” (Mateo 4:3-10) Nakai nɔŋŋ hu esa akɛ okpoo akɛ ooobo gbee ni jɛ mumɔi aje lɛ mli lɛ toi. Tee shi owo mumɔi fɔji lɛ kɛtsɔ Yehowa ni oootsɛ lɛ kɛha yelikɛbuamɔ lɛ nɔ. Hɛɛ, sɔlemɔ waa ni okɛ Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ atsu nii. Abɛi 18:10 kɛɔ akɛ: “Mɔ̃ɔ ni wa ji Yehowa gbɛi lɛ; no mli jalɔ shaa foi kɛyaa, ni ehiɔ shi shweshweeshwe.” Kristofonyo nuu ni yɔɔ Côte d’Ivoire lɛ fee enɛ, ni mumɔi fɔji lɛ kpa enaa gbamɔ.—Lala 124:8; 145:18.

20. Yɛ sane naamuu mli lɛ, mɛni obaanyɛ ofee koni oku mumɔi fɔji lɛ anaa?

20 Yehowa eŋmɛ mumɔi fɔji lɛ agbɛ ni amɛhi shi, shi ejieɔ ehewalɛ kpo etsɔɔ, titri lɛ yɛ ewebii ahe, ni aajaje egbɛi lɛ yɛ shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ. (2 Mose 9:16) Kɛ obɛŋkɛ Nyɔŋmɔ he lɛ, ehe ehiaaa ni oshe mumɔi fɔji agbeyei. (4 Mose 23:21, 23; Yakobo 4:7, 8; 2 Petro 2:9) Amɛ hewalɛ eyaaa shɔŋŋ. Agbala amɛtoi yɛ Noa gbii lɛ amli, ni ashɛrɛ amɛ ashwie kɛjɛ ŋwɛi yɛ nyɛsɛɛ afii nɛɛ amli, ni amɛmiimɛ amɛ naagbee kojomɔ. (Yuda 6; Kpojiemɔ 12:9; 20:1-3, 7-10, 14) Yɛ anɔkwale mli lɛ, amɛsheɔ amɛ hiɛkpatamɔ ni baa lɛ gbeyei waa. (Yakobo 2:19) No hewɔ lɛ kɛji akɛ mumɔi fɔji lɛ bɔ mɔdɛŋ akɛ amɛaatsɔ lakamɔ nii ko nɔ amɛgbala bo loo amɛtutua bo yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, obaanyɛ ote shi owo amɛ. (2 Korintobii 2:11) Tsi ohe kɛjɛ mumɔi atsɛmɔ nifeemɔi fɛɛ he, okɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli ŋaawoo lɛ atsu nii, ni otao Yehowa nɔkpɛlɛmɔ. Feemɔ enɛ oya ni shishashaomɔ bɛ mli, ejaakɛ owala damɔ mumɔi fɔji lɛ ni oooku amɛ naa lɛ nɔ!

KAA ONILEE OKWƐ

Mɛɛ gbɛ mumɔi fɔji bɔɔ mɔdɛŋ ni amɛtsɔ nɔ ni amɛlaka gbɔmɛi?

Mɛni hewɔ Biblia lɛ buɔ mumɔi atsɛmɔ fɔ lɛ?

Mɛɛ gbɛ nɔ mɔ ko baanyɛ atsɔ aye ehe kɛjɛ mumɔi fɔji ahewalɛ mli?

Mɛni hewɔ esa akɛ oya nɔ oku mumɔi fɔji lɛ anaa lɛ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 110]

Te osusuɔ mumɔi atsɛmɔ nifeemɔi sɔrɔtoi lɛ ahe ohaa tɛŋŋ?

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje