Ní Aaaye Abua Shiɛlɔi ni Abaptisiko Amɛ lɛ Koni Amɛya Amɛhiɛ
1 Yehowa miiya nɔ eejɔɔ ewebii lɛ kɛtsɔ “jeŋmaji lɛ fɛɛ anii ni jara wa lɛ” ni ekɛbaa lɛ nɔ. (Hag. 2:7) Enɛ eha mɛi heei babaoo ebafata wɔhe yɛ anɔkwa jamɔ mli. Yɛ nyɛsɛɛ sɔɔmɔ afi lɛ mli lɛ, abaptisi mɛi heei ni fa fe 4,000 yɛ Ghana. Eyɛ mli akɛ shweremɔ nɛɛ haa wɔmii shɛɔ wɔhe moŋ, shi wɔyɔse akɛ afee Biblia mli nikasemɔi ni fa fe 170,000 daa nyɔŋ yɛ nakai be lɛ nɔŋŋ mli. Ani wɔbaanyɛ wɔtsɔse mɛi babaoo koni amɛya amɛhiɛ kɛyashɛ henɔjɔɔmɔ kɛ baptisimɔ he?
2 Ekã shi faŋŋ akɛ awo Biblia mli nikaselɔi babaoo hewalɛ koni amɛgba Biblia he nilee ni amɛná lɛ he sane amɛtsɔɔ mɛi krokomɛi. Kɛfata amɛhe ni amɛkɛaawo Teokrase Sɔɔmɔ Skul lɛ mli lɛ he lɛ, esa akɛ awo amɛ hewalɛ koni amɛhe asa kɛbatsɔmɔ shiɛlɔi ni abaptisiko amɛ. Amɛji mɛi ni awo amɛ hewalɛ momo koni amɛya asafoŋ kpeei daa. Enɛɛmɛi ji nibii ni he hiaa ni baaye abua mɛi heei lɛ koni amɛbatsɔmɔ shiɛlɔi ni abaptisiko amɛ.—Sɔɔmɔ Skul wolo lɛ bf. 282.
3 Shi amaniɛbɔi ni jɛ kpokpaa nɔkwɛlɔi aŋɔɔ lɛ tsɔɔ akɛ, Biblia mli nikaselɔi babaoo ní Odasefoi abii fata he lɛ náa nifeemɔ yɛ Teokrase Sɔɔmɔ Skul lɛ mli yɛ be kɛ beaŋ, shi amɛtsɔmɔko shiɛlɔi ni abaptisiko amɛ lolo. Mɛɛ be mli wɔbaanyɛ wɔfɔ Biblia mli nikaselɔi anine koni amɛfata wɔhe kɛshiɛ akɛ shiɛlɔi ni abaptisiko amɛ?
4 Dani amɛbaaha mɛi ayɔse amɛ akɛ Yehowa Odasefoi lɛ, klɛŋklɛŋ lɛ esa akɛ amɛshɛ asafo lɛ kɛ Ŋmalɛ naa taomɔ nii ni atsɔɔ mli yɛ Our Ministry wolo lɛ baafa 98 kɛ 99 lɛ he. Onukpai lɛ kɛ sanebimɔi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ tsuɔ nii koni amɛkɛna kɛji ákɛ Biblia mli nikaselɔ lɛ shɛɔ taomɔ nii nɛɛ ahe lo. Kɛ́ hooo kwraa lɛ, ani akɛ lɛ egbe Taoɔ wolo bibioo lɛ kasemɔ naa? Ani efee tsakemɔi ni he hiaa yɛ eshihilɛ mli, ní no baaha ehe asa akɛ esɔmɔ yɛ faŋŋ mli akɛ Yehowa tsulɔ? Kɛ́ eshɛɔ taomɔ nii lɛ ahe lɛ, abaanyɛ aha ekɛ ehe awo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli klɛŋklɛŋ kwraa koni ebu eshiɛmɔ nitsumɔ lɛ he akɔntaa eha asafo lɛ.
5 Tsɔsemɔ Shiɛlɔi ni Abaptisiko Amɛ Lɛ: Ekolɛ shiɛlɔi heei lɛ ji mɛi ni yɔɔ ekãa kɛ miishɛɛ, shi amɛbɛ niiashikpamɔ. Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛye wɔbua amɛ koni amɛya amɛhiɛ lolo?—Fil. 3:16.
6 Yehowa kɛ nibii pii eha koni akɛtsɔse wɔ koni wɔnyɛ wɔtsu wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ jogbaŋŋ kɛmɔ shi. Kɛ́ wɔkɛ nibii ni ekɛha lɛ tsu nii lɛ, ‘wɔnane baama shi shiŋŋ.’ (Lala 37:23) Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Teokrase Sɔɔmɔ Skul lɛ etee nɔ ekɛ tsɔsemɔ eha yɛ wiemɔ kɛ nitsɔɔmɔ mli, nɔ ni fe afii 60 ni eho nɛ. Nɔ ni fata enɛ he ji daa otsi Sɔɔmɔ Kpee kɛ emli wiemɔi, nɔkwɛmɔnii, kɛ sanegbaai lɛ. Ani obaaha mɛi heei lɛ aná tsɔsemɔ ní oná lɛ he sɛɛ?—2 Tim. 2:2.
7 Kɛ́ nikaselɔ ko shɛ taomɔ nii lɛ ahe, ni ehe bahia ni ekɛ ehe awo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, shishinumɔ yɛ mli akɛ ekɛ shiɛlɔ ni kɛ lɛ kaseɔ nii lɛ aya shiɛmɔ be fioo ko, koni ekase bɔ ni atsuɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ahaa diɛŋtsɛ. Beni amɛfeɔ ekome kɛtsuɔ nii lɛ, ekolɛ shiɛlɔ lɛ baatsɔse lɛ fiofio, ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ebaanyɛ ebi lɛ koni ekane ŋmalɛi lɛ eko kɛye ebua lɛ, ekɛ dɛhiɛmɔ wolo loo woji tɛtrɛbii aha, koni no sɛɛ lɛ eha enyiɛ hiɛ kɛye shiatsɛ ko odase. Enɛ baaha ebu eklɛŋklɛŋ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he akɔntaa kɛji ákɛ ekɛ ehe wo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛɛlɛŋ. Ya ni eeeya nɔ ekɛ ehe awo nitsumɔ lɛ mli lɛ kɛ Yesu wiemɔi nɛɛ baakpa gbee akɛ: “Kaselɔ efeee etsɔɔlɔ; shi mɔ fɛɛ mɔ ní ehi kɛwula shi lɛ, eeetamɔ etsɔɔlɔ.” (Luka 6:40)
8 Beni tsɔsemɔ lɛ yaa nɔ lɛ, esa akɛ wɔtao hegbɛi ni wɔbaatsɔ nɔ wɔjie shiɛlɔ hee lɛ yi yɛ mɔdɛŋbɔɔ kɛ miishɛɛ ni ekɛshiɛɔ lɛ hewɔ. Kaimɔ lɛ bɔfo Paulo hewalɛwoo ni ekɛha mɛi fɛɛ akɛ ‘amɛfo mli kɛya dalɛ mli lɛ.’ (Heb. 6:1) Ye obua lɛ koni efee enɛ.
9 Taakɛ bɔ ni gbekɛbii kaseɔ nyiɛmɔ kɛtsɔ amɛnaji ni amɛfamɔɔ ekomekome nɔ lɛ, abaanyɛ aye abua shiɛlɔi heei lɛ koni amɛya amɛhiɛ fiofio. Kɛ́ ootsɔse shiɛlɔ hee ko lɛ, ani obaanyɛ oya nɔ oye obua lɛ koni ekpa wiemɔ lɛ hiɛ yɛ shinaa ko naa, ekɛ shiɛmɔ wiemɔi ni akɛha lɛ atsu nii, ni ekɛ wolo ni akɛtsuɔ nii lɛ eko aha? Ani efee klalo amrɔ nɛɛ akɛ ebaaje shishi etsɛ Reasoning wolo lɛ sɛɛ, ekɛ sanebimɔi atsu nii koni ekɛha shiatsɛ lɛ kɛ ehe awo sanegbaa lɛ mli, loo eto shishitoo nɔ̃ ni ebaanyɛ edamɔ nɔ efee sɛɛkuu-kɛsaramɔ ni mɔɔ shi ni naagbee lɛ etsɔ Biblia mli nikasemɔ?
10 Shiɛmɔ wiemɔ he nɔkwɛmɔnɔ ni oooha mɔ hee lɛ afee atsɔɔ bo, kɛ ekome ni okɛ lɛ aaafee yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ baaye abua lɛ koni eya hiɛ fiofio. Yelikɛbuamɔ ni tamɔ nɛkɛ sa, ejaakɛ Yesu Kristo saa ekaselɔi lɛ kɛha shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. (Mar. 6:7-12; Luka 10:1-22) Yɛ anɔkwale mli lɛ, eji suɔmɔ nifeemɔ akɛ wɔɔfee tsakemɔi ni he hiaa lɛ bɔni afee ni ‘wɔkɛye wɔbua mɛi ni bɛ hewalɛ lɛ.’—Bɔf. 20:35.
11 Kɛ́ tsɔsemɔ lɛ baaya nɔ lɛ, no lɛ ehe baaba sɛɛnamɔ akɛ agbála bɔ ni adiɔ miishɛɛ ni ajie lɛ kpo lɛ sɛɛ ahaa lɛ mli atsɔɔ lɛ. No biɔ ni ashi sanebimɔ ko ni abaaha hetoo be kroko lɛ aha shiatsɛ lɛ yɛ klɛŋklɛŋ saramɔ lɛ mli, koni akɛ no asaa gbɛ kɛha sɛɛkuu-kɛsaramɔ. Kwɛmɔ ni oye obua shiɛlɔ ni bɛ niiashikpamɔ tsɔ lɛ koni esaa ehe, koni no sɛɛ lɛ ofata ehe kɛya sɛɛkuu-kɛsaramɔ lɛ. Kɛ́ aje nikasemɔ shishi, ni etamɔ nɔ ni shiɛlɔ hee lɛ bɛ nɔmimaa akɛ ebaanyɛ efee nikasemɔ lɛ, shiɛlɔ ni yɔɔ niiashikpamɔ babaoo lɛ baasumɔ akɛ ekwɛ nikasemɔ lɛ nɔ kɛyashi be mli ni ebaaná hekɛnɔfɔɔ akɛ ebaanyɛ ekwɛ nɔ.
12 Tsɔsemɔ Amɛ Koni Amɛtsɔmɔ Tsɔɔlɔi ni He Esa: Kaimɔ akɛ gbɛ ni hi fe fɛɛ ni oootsɔ nɔ oye obua mɛi heei lɛ ateŋ ekome ji ni okɛ onifeemɔ afee nɔkwɛmɔnɔ oha lɛ. Beni okɛ lɛ tsuɔ nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, mɛni hewɔ otsɔɔɔ lɛ bɔ ni oto sɛɛkuu-kɛsaramɔ ni obaafee yɛ no sɛɛ lɛ he gbɛjianɔ oha? Ha ena bɔ ni oŋmalaa saramɔ ko he saji oshwieɔ shi lɛ, ni otsɔɔ lɛ nɔ hewɔ ni oŋmalaa saji ni tamɔ enɛɛmɛi lɛ. Beni ekwɛ bɔ ni oŋmalaa shia kɛ shia kadimɔ woji lɛ anɔ nii ohaa yɛ sɛɛkuu-kɛsaramɔ ni ofee ogbe naa lɛ mli egbe naa lɛ, ha eŋmala miishɛɛ kpo ni abaajie yɛ saramɔi ni baanyiɛ sɛɛ lɛ amli lɛ ahe saji eha bo.
13 Agbɛnɛ hu, beni mɛi heei lɛ fataa ohe kɛyaa sɛɛkuu-kɛsaramɔi lɛ, amɛbaana bɔ ni oyaa nɔ oteeɔ mɛi amiishɛɛ shi kɛ bɔ ni ojeɔ nikasemɔi ashishi ohaa lɛ. Kɛ́ amɛna akɛ efeemɔ yɛ mlɛo lɛ, ebaawo amɛ hewalɛ koni amɛkɛ amɛhe awo nitsumɔ ni he hiaa nɛɛ mli. Obaanyɛ oya nɔ oye obua mɔ hee ko fiofio koni ena sɛɛnamɔ ni yɔɔ nikasemɔi ashishi ni lɛ diɛŋtsɛ eeeje lɛ he.
14 Beni oyaa nɔ okɛ lɛ kaseɔ nii ni otsɔseɔ lɛ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, ha ená suɔmɔ ni mli kwɔ kɛha gbɔmɛi, koni no aha ená miishɛɛ akɛ ekɛ ehe aaawo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli kɛ jwɛŋmɔ akɛ eeefee mɛi krokomɛi kaselɔi. (Mat. 5:43-45; 28:20) Ye obua lɛ koni ena bɔ ni ehe hiaa akɛ eya nɔ eyasara mɛi ni miisumɔ koni amɛkase Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ he nii babaoo lɛ. Enɛ baaha enu shishi akɛ jeee woji ajaa kɛkɛ hewɔ oyaa shia kɛ shia lɛ, shi moŋ koni oyaye Yehowa he odase ni oye obua aŋkroaŋkroi ni yɔɔ he tsui akɛ amɛaakase Nyɔŋmɔ yiŋtoi ni atsɔɔ mli yɛ Biblia lɛ mli lɛ ahe nii babaoo lɛ.
15 Ehe miihia ni okɛ bɔ ni henɔjɔɔmɔ kɛ baptisimɔ ji okadi nifeemɔ ni he hiaa kɛha yibaamɔ kɛmiiya Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ mli lɛ hu awo nikaselɔ lɛ tsui kɛ ejwɛŋmɔ mli. (Ezek. 9:4) Ye obua lɛ koni ená suɔmɔ kɛ hiɛsɔɔ eha Yehowa, koni hemɔkɛyeli aha ejɔɔ ehe nɔ eha lɛ. (1 Kron. 28:9a) Ye obua lɛ hu koni ehiɛ asɔ kpɔmɔnɔ lɛ. Okɛ lɛ agba mfonirii ni mɛi ni ayaabaptisi amɛ yɔɔ mli, kɛ miishɛɛ ni baptisimɔ haa anáa lɛ he sane. Kɛ́ aafee kpokpaa nɔ kpee kɛ kpokpaa wulu nɔ kpee lɛ, okɛ lɛ aya he ni abaptisiɔ mɛi yɛ lɛ koni owo lɛ hewalɛ ní etsĩ ebaptisimɔ tã yɛ sɔlemɔ ni esɔleɔ ehaa Yehowa lɛ mli. Ye obua lɛ koni eyɔse bɔ ni ehe hiaa akɛ ekɔ shidaamɔ kɛha anɔkwa jamɔ, ni ekatsi eto be kroko.—Luka 21:34, 35.
16 Ehe Miihia ni Mɛi Fɛɛ Aye Abua: Onukpai kɛ Kristofoi krokomɛi hu ni edara yɛ mumɔŋ lɛ adɛŋ yelikɛbuamɔ he miihia shiɛlɔ ni abaptisiko lɛ lɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, hiɛ ni eeeya yɛ mumɔŋ lɛ ji nɔ ko ni Asafo Woloŋ Nikasemɔ ni eyaa lɛ nɔkwɛlɔ lɛ yɔɔ he miishɛɛ waa. Onukpai kɛ asafoŋ sɔɔlɔi baanyɛ akwɛ nɔ ni amɛbaanyɛ amɛfee akɛ aŋkroaŋkroi kɛye abua shiɛlɔi heei ni yɔɔ amɛwoloŋ nikasemɔ kui lɛ amli lɛ, ni amɛbi koni nyɛmimɛi hii kɛ yei krokomɛi ni yɔɔ niiashikpamɔ lɛ aye abua amɛ kɛtsu enɛ.
17 Ekolɛ yibiiwoo ni jɛɔ yelikɛbuamɔ ni akɛhaa mɛi heei lɛ koni amɛhe asa kɛha baptisimɔ lɛ mli kɛbaa lɛ ejeŋ kpo mra. Enɛ biɔ be kɛ tsuishitoo yɛ tsɔɔlɔ lɛ kɛ wɔ fɛɛ wɔgbɛfaŋ. Paulo kɛɛ akɛ: “Nyɛkahaa ekpakpafeemɔ miitɔa wɔ, ejaakɛ kɛ́ wɔnijiaŋ ejeee wui lɛ, wɔbaakpa hu yɛ be ni sa mli.” (Gal. 6:9) Kɛ́ wɔ fɛɛ wɔye wɔbua shiɛlɔi babaoo ni abaptisiko amɛ lɛ koni amɛya amɛhiɛ yɛ mumɔŋ lɛ, ekolɛ amɛbaajɔɔ amɛhe nɔ amɛha Nyɔŋmɔ yɛ sɔlemɔ mli, ni amɛbaaha abaptisi amɛ.—Okɛto Marko 1:9-11 lɛ he.
18 Susumɔ nɔ ni baajɛ mli aba kɛ́ shiɛlɔi fɛɛ ni yɔɔ niiashikpamɔ lɛ ye amɛbua Biblia mli nikaselɔi babaoo ni yɔɔ lɛ ateŋ mɔ kome, koni ekɛ ehe awo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli jogbaŋŋ yɛ gbɛ ni mɔɔ shi nɔ lɛ he okwɛ. Abaaná shiɛlɔi ni bɔ he toi enyɔ ni baanyɛ aye abua mɛi krokomɛi, ni mɛi babaoo ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ baabɔi wala gbɛ lɛ nɔ nyiɛmɔ. Ekolɛ ebaafee nɔ ni hi jogbaŋŋ akɛ obaaye obua oweku lɛ mli bii loo shiɛlɔ ko ni abaptisiko lɛ lɛ. Ani oosumɔ, ni ooshwe ni ofee nakai? Ni kɛ́ yelikɛbuamɔ he miihia bo lɛ, ani okɛ ohe haa koni aye abua bo? Kaimɔ akɛ, sɛɛkuu-kɛsaramɔi kɛ Biblia mli nikasemɔi ahe miihia kɛha nilee ni kɛ mɔ yaa naanɔ wala mli lɛ.—Yoh. 17:3.
19 Yibiiwoi Kpakpai ni Jɛɔ Mli Kɛbaa: Wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ ji jwetri ni jara wa waa diɛŋtsɛ. (2 Kor. 4:1, 7) Kɛ́ wɔná hegbɛ ni wɔkɛ mɛi krokomɛi tsu nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, wɔbaanyɛ wɔye wɔbua wɔhe kɛná hiɛsɔɔ ni mli wa kɛha wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ. Yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, wɔbaawo wɔhe hewalɛ ni wɔbaakase nii kɛjɛ wɔhe. Enɛ baaha wɔmli afili wɔ babaoo, ebaaha odaseyeli nitsumɔ lɛ amɔ shi jogbaŋŋ, ni wɔmii baashɛ wɔhe akɛ wɔkɛ wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ efee ekome.—Lala 133:1.
20 Be ko ni eho lɛ, wɔ fɛɛ wɔji mɛi heei ni bɛ niiashikpamɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Wɔteŋ mɛi babaoo ji mɛi ni shiɛlɔi ni yɔɔ niiashikpamɔ loo gbɛgbalɔi tsɔse wɔ ni amɛwo wɔ hewalɛ. Nakai yelikɛbuamɔ lɛ ji nɔ tuuntu ni ha wɔná hesaa kɛ miishɛɛ babaoo ni wɔyɔɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli amrɔ nɛɛ lɛ. (Abɛi 27:17; Bɔf. 20:35) Eba akɛ hiɛsɔɔ ni wɔyɔɔ kɛha nɔ ni Yehowa efee kɛha wɔ kɛtsɔ tsɔsemɔ ni mɔɔ shi ni eha akɛha wɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ baatsirɛ wɔ koni wɔkɛ wɔhe aha kɛye abua mɛi krokomɛi koni amɛhe asa jogbaŋŋ yɛ Yehowa Wiemɔ lɛ kɛ nitsumɔ mli.