Abaahere Gbɔmɛi Srɔtoi Ayiwala
1. Mɛni nɔ shidaamɔ kpakpa ni wɔɔná yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ damɔ?
1 Nyɔŋmɔ mɔbɔnalɛ lɛ egbele gbɛ kɛha yiwalaheremɔ. Eji Yehowa suɔmɔnaa nii akɛ ‘ahere gbɔmɛi fɛɛ yiwala, koni amɛshɛ anɔkwale lɛ lee mli.’ (1 Tim. 2:3, 4) Shidaamɔ kpakpa ni wɔɔná yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ damɔɔɔ wɔhewolo nɔ sú, hegbɛ ni wɔyɔɔ yɛ maŋ mli, wɔnyɛmɔi loo bɔ ni wɔyɔɔ ha yɛ kponɔgbɛ lɛ nɔ, shi moŋ edamɔ Yesu kpɔmɔ afɔleshaa lɛ mli hemɔkɛyeli ni wɔɔná lɛ nɔ. (Yoh. 3:16, 36) Ákɛ Nyɔŋmɔ hefatalɔi nitsulɔi lɛ, esaaa akɛ wɔnáa hetsɛ̃ ko kwraa ni baanyɛ aha wɔkpoo mɛi ni Yehowa miisumɔ koni ekpɛlɛ amɛnɔ lɛ.
2, 3. Mɛni baanyɛ aye abua wɔ koni wɔkɛ bɔ ni mɛi ji yɛ kponɔgbɛ lɛ akakojo amɛ?
2 Kaakojo: Yehowa kwɛɔ bɔ ni adesai yɔɔ ha yɛ mligbɛ, ni ekɛ hetsɛ̃ loo hiɛaŋkwɛmɔ efeee nakai. (1 Sam. 16:7) Ekwɛɔ nɔ ni mɛi nɛɛ baanyɛ atsu hu. No hewɔ lɛ, ebuɔ mɛi ni sumɔɔ koni amɛsa ehiɛ lɛ akɛ nii ni jara wa. (Hag. 2:7) Ani wɔbuɔ mɛi taakɛ Nyɔŋmɔ buɔ amɛ lɛ?
3 Mɛi komɛi ni wɔkɛkpeɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ ahesaamɔ baanyɛ aha wɔhiɛ afee wɔ yaa. Ekolɛ amɛsaa amɛhe basabasa loo bɔ ni bɛ hiŋmɛi nɔ, ekolɛ amɛji mɛi ni eto tsɛŋ basaa, loo amɛwo toiiaŋnii yɛ amɛgugɔ loo amɛnaabu. Ekolɛ amɛteŋ mɛi komɛi hu bɛ wɔɔhe. Ekolɛ mɛi krokomɛi hu ejieŋ bulɛ kpo amɛhaŋ wɔ. Yɛ nɔ najiaŋ ni wɔɔkojo mɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ akɛ amɛji mɛi ni nyɛŋ abatsɔ Yehowa jálɔi kɔkɔɔkɔ lɛ, esa akɛ wɔná jwɛŋmɔ kpakpa yɛ amɛhe, “ejaakɛ sá lɛ wɔ hu wɔfee wɔhe kwashiai, toigbolɔi, [kɛ] gbɛdulɔi.” (Tito 3:3) Enɛ ni wɔɔyɔse lɛ baaha wɔmia wɔhiɛ ni wɔshiɛ wɔha mɔ fɛɛ mɔ, ní wɔshiɛ wɔha mɛi ni etamɔ nɔ ni yɛ kponɔgbɛ lɛ, ekolɛ amɛjeee mɛi ni abuɔ amɛ lɛ po.
4, 5. Mɛni wɔkaseɔ kɛjɛɔ Yesu kɛ Paulo nɔkwɛmɔnii lɛ amli?
4 Klɛŋklɛŋ Afii 100 lɛ Mli Nɔkwɛmɔnii: Yesu Kristo ná be ni ekɛye ebua mɛi ni ekolɛ mɛi krokomɛi baabu amɛ akɛ hiɛnɔkamɔ ko kwraa bɛ kɛha amɛ lɛ. (Luka 8:26-39) Eyɛ mli akɛ ekuuu ehiɛ eshwieee efɔŋfeemɔ nɔ moŋ, shi ele akɛ gbɔmɛi baanyɛ amɛkɛ amɛhe awo jeŋba gbonyo mli. (Luka 7:37, 38, 44-48) No hewɔ lɛ, ejie niiashishinumɔ kpo, ni “emusuŋ tsɔ̃ lɛ yɛ amɛhewɔ, ejaakɛ amɛtamɔ tooi ni bɛ kwɛlɔ.” (Mar. 6:34) Ani wɔbaanyɛ wɔkase enɔkwɛmɔnɔ lɛ jogbaŋŋ kɛmɔ shi?
5 Atswia bɔfo Paulo tɛi, ayi lɛ, ni awo lɛ tsuŋ. (Bɔf. 14:19; 16:22, 23) Ani niiashikpamɔi ni naa wa waa tamɔ nɛkɛ lɛ ha emli fũ ni emu sane naa akɛ eefite ebe yɛ jeŋmajiaŋbii lɛ kɛ wiemɔ kui krokomɛi lɛ ahe? Dabida. Ele akɛ abaanyɛ aná aŋkroaŋkroi komɛi ni hiɛ tsui ni ja lɛ yɛ wiemɔ kui fɛɛ ateŋ, ni etswa efai shi akɛ ebaatao amɛ. Ani nakai ji bɔ ni wɔbuɔ mɛi ni yɔɔ wɔshikpɔŋkuku lɛ mli ní esoro amɛkusumii kɛ shihilɛ mli ni amɛjɛ lɛ?
6. Mɛɛ hewalɛ wɔnifeemɔ baanyɛ aná yɛ mɛi heei ni baa asafoŋ kpeei ashishi lɛ anɔ?
6 Ní Wɔɔhere Mɛi Krokomɛi Ahiɛmɛɛ Ŋmɛnɛ: Nyɔŋmɔ webii lɛ ateŋ mɛi pii yɛ miishɛɛ akɛ nyɛmimɛi hii kɛ yei ni haaa kponɔgbɛ nii aná amɛnɔ hewalɛ lɛ here amɛ atuu kɛba asafo lɛ mli. Nuu ko ni eto tsɛŋ basaa ni eyiteŋtsɔi jwere esɛɛ, ni wo atade mujimuji lɛ tee Maŋtsɛyeli Asa ko nɔ yɛ Germany. Ale lɛ akɛ gbɔmɔ gbonyo. Ni kɛlɛ, ahere lɛ hiɛmɛɛ yɛ kpee lɛ shishi. Ená he miishɛɛ aahu akɛ esaa eku esɛɛ eba ekoŋŋ enɔ otsi. Yɛ be fioo ko sɛɛ lɛ, eha ehesaamɔ bafee nɔ ni yɔɔ hiŋmɛi nɔ, ekpa zigaret shɛremɔ, ni etsu yoo ni ekɛyɔɔ lɛ he nii yɛ mla naa ákɛ eŋa. Etsɛɛɛ kwraa ni amɛ kɛ amɛbii lɛ kɛ ekomefeemɔ bɔi Yehowa sɔɔmɔ akɛ weku.
7. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkase wɔ-Nyɔŋmɔ ni kwɛɛɛ hiɛaŋ lɛ?
7 Eba akɛ wɔɔfɔ̃ mɔ fɛɛ mɔ nine kɛba koni ebaná Nyɔŋmɔ mɔbɔnalɛ lɛ he sɛɛ, yɛ be mli ni wɔkɛ enɛ feemɔ kaseɔ wɔ-Nyɔŋmɔ ni kwɛɛɛ hiɛaŋ lɛ.
[Caption on page 3]
“Nyɔŋmɔ jeee mɛi ahiɛaŋkwɛlɔ; shi moŋ maŋ fɛɛ maŋ mli lɛ, mɔ ni sheɔ lɛ gbeyei ni etsuɔ jalɛ nii lɛ, lɛ ji mɔ ni saa ehiɛ.”—Bɔf. 10:34, 35.