Saji Ni Atsɛ Yisɛɛ Yɛ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee Nifeemɔ Wolo Lɛ Mli
JANUARY 6-12
NYƆŊMƆ WIEMƆ LƐ MLI JWETRII | 1 MOSE 1-2
“Yehowa Bɔ Gbɔmɛi, Kooloi, Kɛ Tsei Yɛ Shikpɔŋ Lɛ Nɔ”
it-1 527-528
Adebɔɔ
Be ni Nyɔŋmɔ wie yɛ Klɛŋklɛŋ Gbi lɛ nɔ akɛ, “La aba” lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ, la ni naa waaa tsɔ tsɔ atatui lɛ amli kɛba shikpɔŋ lɛ nɔ, tsɛbelɛ kɛ́ mɔ ko yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, enaŋ nibii ni kpɛɔ la nɛɛ. Etamɔ nɔ ni nifeemɔ nɛɛ tee nɔ fiofio, ni wɔnaa nakai yɛ bɔ ni J. W. Watts tsɔɔ ŋmalɛ nɛɛ shishi lɛ mli, akɛ: “Kɛkɛ ni fiofio lɛ, la ba.” (1Mo 1:3, A Distinctive Translation of Genesis) Nyɔŋmɔ hã esoro la lɛ yɛ duŋ lɛ he, ni etsɛ la lɛ Jetsɛremɔ, shi duŋ lɛ, etsɛ lɛ Jenamɔ. Enɛ tsɔɔ akɛ, no mli lɛ shikpɔŋ lɛ miibɔle ehe, ni nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ eebɔle hulu lɛ, bɔ ni afee ni shikpɔŋ lɛ bokãgbɛ aná la kɛyashi be ko, ni duŋ awo yɛ anaigbɛ, ní no sɛɛ lɛ, anaigbɛ hu aná la kɛyashi be ko, ni duŋ awo yɛ bokãgbɛ.—1Mo 1:3, 4.
Gbi Ni Ji Enyɔ lɛ nɔ lɛ, Nyɔŋmɔ gbála “nui lɛ kɛ nui lɛ amli,” koni aná kɔɔyɔɔ yɛ amɛteŋ. Nui lɛ eko hi shikpɔŋ lɛ nɔ, shi Nyɔŋmɔ hã nui lɛ babaoo tee ŋwɛi shɔŋŋ, yɛ kɔɔyɔɔ lɛ yiteŋ. Nyɔŋmɔ tsɛ kɔɔyɔɔ ni ba nui lɛ ateŋ lɛ Ŋwɛi, shi enɛ jeee ŋwɛi ni ŋulamii lɛ kɛ ŋwɛiniiaŋ nibii krokomɛi lɛ yɔɔ lɛ, ejaakɛ awieee akɛ nibii nɛɛ yɛ nui ni yɔɔ kɔɔyɔɔ lɛ yiteŋ lɛ amli.—1Mo 1:6-8.
Gbi Ni Ji Etɛ lɛ nɔ lɛ, Nyɔŋmɔ tsɔ hewalɛ ni ekɛfeɔ naakpɛɛ nii lɛ nɔ ehã nui ni hi shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ bua amɛhe naa yɛ he kome koni aná shikpɔŋ gbiŋ, ni etsɛ he ni egbi lɛ akɛ Shikpɔŋ. Gbi nɛɛ nɔŋŋ nɔ Nyɔŋmɔ kɛ wala hewalɛ wo shikpɔŋ gbiŋ lɛ mli, bɔ ni afee ni jwɛi, kwɛ̃ɛ nii, kɛ tsei ni woɔ yibii anyɛ akwɛ̃, shi jeee heniianaa loo sutsakemɔ nɔ amɛtsɔ amɛkwɛ̃. Jwɛi, kwɛ̃ɛ nii, kɛ tsei lɛ ateŋ eko fɛɛ eko baanyɛ akwɛ̃ yɛ ‘amɛhenɔi’ anaa.—1Mo 1:9-13.
it-1 528 kk. 5-8
Adebɔɔ
Nɔ ko ni sa kadimɔ hu ji akɛ, akɛ Hebri feemɔwiemɔ ni ji ba·raʼʹ, ni shishi ji “bɔ” lɛ tsuuu nii yɛ 1 Mose 1:16 lɛ. Moŋ lɛ, akɛ Hebri feemɔwiemɔ ni ji ʽa·sahʹ, ni shishi ji “fee” lɛ, tsu nii. Akɛni hulu lɛ, nyɔɔŋtsere lɛ, kɛ ŋulamii lɛ fata “ŋwɛi” lɛ ni awie he yɛ 1 Mose 1:1 lɛ he hewɔ lɛ, abɔ amɛ kwraa dani Gbi Ni Ji Ejwɛ lɛ shɛ. Gbi Ni Ji Ejwɛ lɛ nɔ lɛ, Nyɔŋmɔ “fee” ŋwɛiniiaŋ nibii nɛɛ kɛ shishinumɔ akɛ, tsakpaa hee ko bakã amɛ kɛ shikpɔŋ lɛ kɛ kɔɔyɔɔ ni yɔɔ eyiteŋ lɛ teŋ. Be ni akɛɛ akɛ, “Nyɔŋmɔ kɛ kanei nɛɛ wo ŋwɛi koni amɛkpɛ́ shikpɔŋ lɛ nɔ” lɛ, nɔ ni etsɔɔ ji akɛ, kɛjɛ nakai beiaŋ kɛyaa lɛ, kɛ́ mɔ ko yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, ebaana amɛ oookɛɛ amɛyɛ kɔɔyɔɔ lɛ mli. Agbɛnɛ hu, akɛ kanei nɛɛ baakadi “bei kɛ gbii kɛ afii,” ni tsɔɔ akɛ, sɛɛ mli kɛ́ abɔ gbɔmɔ lɛ, amɛbaatsɔɔ lɛ gbɛ yɛ gbɛi srɔtoi anɔ.—1Mo 1:14.
Gbi Ni Ji Enumɔ lɛ nɔ lɛ, abɔ klɛŋklɛŋ susumai yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, amɛjeee gbɔmɛi. Nyɔŋmɔ ebɔɔɔ bɔɔ nɔ kome koni etsake ni etsɔ nibii srɔtoisrɔtoi, shi moŋ etsɔ ehewalɛ lɛ nɔ ehã bɔɔ nii ni hiɛ kamɔ ni yi fa babaoo ba wala mli. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɔŋmɔ bɔ nu mli bɔɔ nii wuji lɛ, kɛ bɔɔ nii fɛɛ ni hiɛ kamɔ ni tsiɔ amɛhe ní yi fa babaoo yɛ nui lɛ amli lɛ, eko fɛɛ eko kɛ ehenɔi, kɛ bɔɔ nii ni yɔɔ fiji ni filikiɔ lɛ, eko fɛɛ eko kɛ ehenɔi.” Akɛni nibii ni Nyɔŋmɔ ebɔ lɛ sa ehiɛ hewɔ lɛ, ejɔɔ amɛ, ni yɛ gbɛ ko nɔ lɛ ekɛɛ amɛ akɛ, “nyɛyi afaa,” ni ebaanyɛ eba lɛ nakai, ejaakɛ Nyɔŋmɔ bɔ bɔɔ nii srɔtoisrɔtoi babaoo nɛɛ bɔ ni amɛbaanyɛ amɛfɔ, “eko fɛɛ eko kɛ ehenɔi.”—1Mo 1:20-23.
Gbi Ni Ji Ekpaa lɛ nɔ lɛ, “Nyɔŋmɔ bɔ ŋa mli kooloi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, eko fɛɛ eko kɛ ehenɔi, kɛ shĩa kooloi lɛ, eko fɛɛ eko kɛ ehenɔi, kɛ kooloi fɛɛ ni wamɔɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, eko fɛɛ eko kɛ ehenɔi,” nibii ni ebɔ nɛɛ hi, tamɔ nibii krokomɛi ni ebɔ kɛtsɔ hiɛ lɛ nɔŋŋ.—1Mo 1:24, 25.
Gbi Ni Ji Ekpaa lɛ naagbeegbɛ lɛ, Nyɔŋmɔ hã bɔɔ nɔ hee ko ni esoro lɛ kwraa, ni nɔ kwɔ fe kooloi, shi ebaa shi fe ŋwɛibɔfoi lɛ ba shihilɛ mli. Nɔ ni Nyɔŋmɔ bɔ nɛɛ ji gbɔmɔ, ebɔ lɛ tamɔ bɔ ni eyɔɔ lɛ, tamɔ ehenɔ. Sane ni yɔɔ 1 Mose 1:27 lɛ tsɔɔ akɛ, “nuu kɛ yoo [Nyɔŋmɔ bɔ] amɛ,” shi enɛ nɔŋŋ he amaniɛ ni abɔ yɛ 1 Mose 2:7-9 lɛ tsɔɔ akɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ shikpɔŋ sũ shɔ̃ gbɔmɔ, ni emu wala mumɔ ewo egugɔ mli, ni gbɔmɔ lɛ batsɔ susuma ni hiɛ kã, ni ehã lɛ paradeiso shĩa kɛ niyenii hu. Hewɔ lɛ, shikpɔŋ lɛ mli nibii Yehowa kɛbɔ nuu lɛ, ni ji Adam, ni no sɛɛ lɛ, ekɛ Adam ŋmawutsei lɛ ekome bɔ yoo lɛ. (1Mo 2:18-25) Be ni abɔ yoo lɛ agbe naa lɛ, gbɔmɔ hu baye emuu akɛ ‘henɔ.’—1Mo 5:1, 2.
Pɛimɔ Ŋmalɛi Lɛ Amli Jogbaŋŋ
it-2 52
Yesu Kristo
Ani lɛ hu eji Bɔlɔ? Eyɛ mli akɛ Bi lɛ fata Tsɛ lɛ he kɛbɔ nibii moŋ, shi no efeee Bi lɛ hu Bɔlɔ. Hewalɛ ni akɛbɔ nibii lɛ, ni ji mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ loo Nyɔŋmɔ hewalɛ ni ekɛtsuɔ nii lɛ, jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ. (1Mo 1:2; La 33:6) Ni akɛni Yehowa ji wala fɛɛ Jɛɛhe hewɔ lɛ, lɛ ehãa bɔɔ nii fɛɛ ni hiɛ kamɔ, nɔ ni anaa kɛ nɔ ni anaaa fɛɛ lɛ wala. (La 36:9) No hewɔ lɛ, Bi lɛ jeee Bɔlɔ, shi moŋ, lɛ enɔ Yehowa, ni ji Bɔlɔ lɛ, tsɔ ebɔ nibii fɛɛ. Yesu diɛŋtsɛ po kɛɛ akɛ, Nyɔŋmɔ ji Bɔlɔ lɛ, tamɔ bɔ ni ŋmalɛi krokomɛi lɛ fɛɛ tsɔɔ lɛ.—Mat 19:4-6.
JANUARY 13-19
NYƆŊMƆ WIEMƆ LƐ MLI JWETRII | 1 MOSE 3-5
“Klɛŋklɛŋ Amale Lɛ Fite Nii Waa”
w12 9/1 4 kk. 2
Ani Nyɔŋmɔ Susuɔ Yei Ahe Lɛɛlɛŋ?
Ani Nyɔŋmɔ elomɔ yei?
Dabi. Moŋ lɛ, “blema onufu lɛ, ni atsɛɔ lɛ Abonsam” lɛ, ji mɔ ni Nyɔŋmɔ ‘elomɔ’ lɛ. (Kpojiemɔ 12:9; 1 Mose 3:14) Be ni Nyɔŋmɔ kɛɛ Adam ‘baaye’ eŋa lɛ nɔ lɛ, no etsɔɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ yɛ he miishɛɛ akɛ nuu baaye yoo nɔ kwraa. (1 Mose 3:16) No mli lɛ, eegba nɔ ni baajɛ esha ni Adam kɛ Hawa fee lɛ mli kɛba lɛ kɛkɛ.
it-2 186
Kɔ̃ɔmɔi
No ji hejaramɔ ni yei tsɔɔ mli kɛ́ amɛmiifɔ lɛ. Be ni klɛŋklɛŋ yoo lɛ, ni ji Hawa, fee esha lɛ sɛɛ lɛ, Nyɔŋmɔ tsɔɔ nɔ ni baaba kɛ́ eefɔ bii. Eji yoo lɛ tee nɔ ebo Nyɔŋmɔ toi kulɛ, Nyɔŋmɔ baaya nɔ ejɔɔ lɛ, ni ekɛ hejaramɔ ko kwraa ekpeŋ kɛ́ eefɔ, ejaakɛ “Yehowa jɔɔmɔ lɛ, no feɔ mɔ niiatsɛ, ni ekɛ piŋmɔ ko fataaa he.” (Abɛ 10:22) Shi amrɔ nɛɛ, akɛni wɔgbɔmɔtso lɛ yeee emuu hewɔ lɛ, wɔhe jaraa wɔ. No hewɔ lɛ, (tamɔ bɔ ni bei pii lɛ, kɛ́ Nyɔŋmɔ ŋmɛ gbɛ ni nɔ ko ba lɛ akɛɔ akɛ lɛ efee lɛ) Nyɔŋmɔ kɛɛ akɛ: “Mahã ohe ajara bo waa yɛ ohɔhiɛmɔ mli; hejaramɔ mli obaafɔ bii yɛ.”—1Mo 3:16.
Pɛimɔ Ŋmalɛi Lɛ Amli Jogbaŋŋ
it-2 192 kk. 5
Lamek
Lalawiemɔ ni Lamek fo ehã eŋamɛi lɛ (1Mo 4:23, 24), hãa wɔnaa bɔ ni yiwalɛ ehe shi yɛ nakai beiaŋ hã. Lamek lalawiemɔ lɛ yaa lɛ nɛkɛ: “Nyɛboa migbee toi, nyɛ Lamek ŋamɛi; nyɛboa nɔ ni mikɛɔ lɛ toi: Migbe nuu ko akɛni epila mi lɛ hewɔ, hɛɛ, oblanyo ko, akɛni egba mi ma lɛ hewɔ. Kɛji abaatɔ Kain he owele toi 7 lɛ, belɛ, Lamek nɔ lɛ, toi 77.” Eeenyɛ efee akɛ, nɔ ni Lamek wie lɛ tsɔɔ akɛ, no mli lɛ eefã ehe, ni no hewɔ lɛ, jeee gbɛ eje egbe mɔ lɛ, tamɔ Kain fee lɛ. Lamek kɛɛ be ni eefã ehe lɛ, egbe nuu ni gba lɛ ma ni epila lɛ lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, eetsɔ elalawiemɔ lɛ nɔ eekɛɛ akɛ eyeee fɔ, no hewɔ lɛ, esaaa akɛ mɔ ko tɔɔ owele yɛ enɔ akɛni egbe mɔ ni tutua lɛ lɛ hewɔ.
it-1 338 kk. 2
Musubɔɔ
Eeenyɛ efee akɛ, “Yehowa gbɛ́i lɛ” ni abɔi “tsɛmɔ” yɛ Enosh beiaŋ, dani Nu Afua lɛ ba lɛ, jeee nɔ ni afee yɛ gbɛ kpakpa kɛ gbɛ ni sa nɔ, ejaakɛ jeeŋmɔ dani abaabɔi nakai feemɔ lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ, Habel tsɔ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ nɔ ekɛ Nyɔŋmɔ bɔ naanyo. (1Mo 4:26; Heb 11:4) Kɛji tamɔ bɔ ni Biblia he nilelɔi komɛi tsɔɔ lɛ, Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ ni atsɛ yɛ nakai beiaŋ lɛ ji nɔ ko ni afee yɛ gbɛ gbonyo nɔ, ni akɛ, akɛ gbɛ́i Yehowa lɛ tsɛ gbɔmɛi loo nibii ni mɛi jáa lɛ, belɛ nɔ ni amɛfee lɛ, musubɔɔ ni.
JANUARY 27–FEBRUARY 2
NYƆŊMƆ WIEMƆ LƐ MLI JWETRII | 1 MOSE 9-11
“Shikpɔŋ Muu Lɛ Fɛɛ Wieɔ Wiemɔ Kome Lolo”
it-1 239
Babilon Kpeteŋkpele Lɛ
Bɔ Ni Blema Babilon Yɔɔ Hã. Be ni gbɔmɛi ka akɛ amɛbaama Babel Mɔɔ lɛ, nakai beiaŋ nɔŋŋ ni ato Babilon maŋtiase lɛ yɛ Shinear Ŋa lɛ nɔ. (1Mo 11:2-9) Yiŋtoo titri hewɔ ni tsumalɔi lɛ ka akɛ amɛbaama mɔɔ lɛ ni amɛto maŋtiase lɛ, jeee koni amɛkɛwó Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ nɔ gojoo, shi moŋ koni ‘amɛkɛfee gbɛ́i’ amɛhã amɛhe. Etamɔ nɔ ni mɔɔ henɔi ni atsɛɔ amɛ zigurat, ni atsa shi ana yɛ blema Babilon kɛ hei krokomɛi yɛ Mesopotamia kpokpaa lɛ nɔ lɛ maa nɔ mi akɛ, jamɔ nifeemɔi titri hewɔ aka akɛ abaama klɛŋklɛŋ mɔɔ lɛ, ekɔɔɔ he eko bɔ ni kulɛ abaama lɛ ahã. Bɔ ni Yehowa Nyɔŋmɔ hã akpa nakai sɔlemɔ shĩa lɛ maa amrɔ nɔŋŋ lɛ hãa wɔnaa faŋŋ akɛ, kulɛ akɛbaatsu amale jamɔ he nii. Gbɛ́i ni akɛtsɛ maŋtiase nɛɛ yɛ Hebri mli, ni ji Babel lɛ shishi ji, “Futumɔ,” shi gbɛ́i (Ka-dingir-ra) ni Sumerbii lɛ kɛtsɛ lɛ, kɛ gbɛ́i (Bab-ilu) ni Akadbii lɛ kɛtsɛ lɛ lɛ fɛɛ shishi ji, “Nyɔŋmɔ Agbó.” Enɛ tsɔɔ akɛ, mɛi ni shwɛ yɛ maŋtiase lɛ mli lɛ tsake egbɛ́i lɛ hiɛ fioo, koni eshishinumɔ diɛŋtsɛ ni tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ bu amɛ fɔ lɛ alaaje, shi fɛɛ sɛɛ lɛ, gbɛ́i hee lɛ hãa anaa akɛ ato maŋtiase lɛ shishi yɛ jamɔ hewɔ.
it-2 202 kk. 2
Wiemɔ
Mose Klɛŋklɛŋ Wolo lɛ hãa wɔnaa akɛ, mɛi ni hi shi yɛ Nu Afua lɛ sɛɛ lɛ ateŋ mɛi komɛi fee ekome, koni amɛkɛtsu yiŋtoo ko ni kɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii ni etsĩ tã etsɔɔ Noa kɛ ebihii lɛ kpãaa gbee lɛ he nii. (1Mo 9:1) Nɔ najiaŋ ni amɛbaagbɛ amɛshwã, ni ‘amɛyi shikpɔŋ lɛ nɔ obɔ’ lɛ, amɛtswa amɛfai shi akɛ amɛbaahã adesai fɛɛ ahi he kome yɛ he ni abale sɛɛ mli akɛ Shinear Ŋa lɛ nɔ, yɛ Mesopotamia lɛ. Ekã shi faŋŋ akɛ, yiŋtoo kroko ni amɛhiɛ ji, ni amɛkɛ jɛmɛ afee jamɔhe titri, ní amɛma mɔɔ ko yɛ jɛmɛ kɛhã nakai feemɔ.—1Mo 11:2-4.
it-2 202 kk. 3
Wiemɔ
Nyɔŋmɔ Ofe lɛ hã amɛtsuinaa sane ni amɛye akɛ amɛbaama tsũ ni tamɔ nakai lɛ fee efolo, ejaakɛ efutu wiemɔ kome ni amɛwieɔ lɛ, ni no hewɔ lɛ, amɛnyɛɛɛ amɛfee ekome kɛtsu nii lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, amɛnyɛɛɛ amɛto amɛnitsumɔ lɛ he gbɛjianɔ jogbaŋŋ, ni no hã amɛgbɛ amɛshwã shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ. Amɛwiemɔ lɛ ni afutu lɛ hewɔ lɛ, sɛɛ mli lɛ, ebaawa kɛhã amɛ, loo ebaatɔ amɛ akɛ amɛbaafee nɔ ko ni baate shi ewo Nyɔŋmɔ yiŋtoo lɛ, ejaakɛ adesai fɛɛ nyɛŋ afee ekome kɛsusu nɔ ko he, loo amɛkɛ amɛnyɛmɔ afee nɔ ko ni amɛkɛhe gbɛ́i, ni ebaawa kɛhã mɛi ni wieɔ wiemɔi srɔtoisrɔtoi lɛ hu akɛ amɛ fɛɛ amɛbaafee ekome koni amɛkɛ nilee ni amɛná lɛ atsu nii—nilee ni jɛɛɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ, shi moŋ nilee ni amɛtsɔ amɛniiashikpamɔ kɛ niiamlitaomɔ nɔ amɛná lɛ. (Okɛto Jaj 7:29; 5Mo 32:5 lɛ he.) Hewɔ lɛ, eyɛ mli akɛ adesai awiemɔ lɛ ni afutu lɛ ji nɔ ko ni kɛ mligbálamɔ ba amɛteŋ moŋ, shi nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, eye ebua koni amɛkashɛ otii ni baanyɛ aye awui waa lɛ ahe. (1Mo 11:5-9; okɛto Yes 8:9, 10 lɛ he.) Kɛ́ wɔkwɛ nibii komɛi ni ejɛ nilee ni adesai ená ni amɛkɛtsuuu nii jogbaŋŋ lɛ mli kɛba yɛ wɔgbii nɛɛ amli lɛ, ehãa wɔnaa nɔ ni Nyɔŋmɔ jɛ mra ena akɛ ebaaba kɛ́ eŋmɛ adesai gbɛ ni amɛtsu yiŋtoo ni amɛkɛ ma amɛhiɛ yɛ Babel lɛ he nii lɛ.
it-2 472
Jeŋmaji
Akɛni gbɔmɛi amli egbála yɛ wiemɔi srɔtoisrɔtoi ni amɛwieɔ lɛ hewɔ lɛ, kuu fɛɛ kuu kɛ bɔ ni amɛfeɔ amɛnii amɛhãa; amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ ná amɛ diɛŋtsɛ amɛkusumii, gbɛi ni amɛtsɔɔ nɔ amɛshɔ̃ɔ, amɛgbɔɔ, loo amɛtɛŋɔ nibii loo amɛfoɔ lalai kɛ lalawiemɔi, sui, kɛ jamɔ nifeemɔi. (3Mo 18:3) Akɛni jeŋmaji srɔtoi lɛ tse amɛhe kɛje Nyɔŋmɔ he hewɔ lɛ, amɛsɔ̃ nyɔŋmɔi babaoo amɛhã amɛhe, ni amɛfee nyɔŋmɔi nɛɛ ahe amagai.—5Mo 12:30; 2Ma 17:29, 33.
Pɛimɔ Ŋmalɛi Lɛ Amli Jogbaŋŋ
it-1 1023 kk. 4
Ham
Ebaanyɛ eba lɛ akɛ, Kanaan diɛŋtsɛ he yɛ sane lɛ mli, ni akɛ, epapa Ham ejajeee lɛ. Ni ebaanyɛ eba lɛ hu akɛ, akɛ mumɔ tsirɛ Noa ni egba kɛkɔ Kanaan he, ejaakɛ ena akɛ su gbonyo ni Ham yɔɔ, ni etamɔ nɔ ni no mli lɛ ebinuu Kanaan hu miijie nakai su lɛ kpo lɛ, baaje kpo yɛ Kanaan seshibii lɛ hu amli. Loomɔ lɛ fã ko ba mli be ni Israelbii lɛ, ni jɛ Shem mli lɛ, ye Kanaanbii lɛ anɔ lɛ. Mɛi ni akpãtãaa amɛhiɛ lɛ, (tamɔ Gibeonbii lɛ nɛkɛ [Yos 9]) tsɔmɔ nyɔji amɛhã Israel. Afii ohai abɔ sɛɛ lɛ, loomɔ lɛ ba mli yɛ gbɛ kroko nɔ, be ni jeŋ hewalɛi ni ji Medo-Persia, Grees, kɛ Roma, ni amɛ fɛɛ amɛjɛ Yafet mli lɛ, ye Ham binuu Kanaan seshibii lɛ anɔ lɛ.
it-2 503
Nimrod
Nimrod maŋtsɛyeli lɛ mli klɛŋklɛŋ maji ji Babel kɛ Erek kɛ Akad kɛ Kalne, ni fɛɛ yɛ Shinear shikpɔŋ lɛ nɔ. (1Mo 10:10) No hewɔ lɛ, eeenyɛ efee akɛ, lɛ ehã abɔi Babel maŋ lɛ too kɛ emɔɔ lɛ maa. Enɛ kɛ susumɔ ni blema Yudafoi lɛ hiɛ yɛ sane nɛɛ he lɛ kpãa gbee. Josephus ŋma akɛ: “Fiofio lɛ, [Nimrod] batsɔ nɔyelɔ ni kɛ́ ewie lɛ, mɔ ko mɔ ko ewieee, ni etsɔɔ akɛ gbɛ pɛ ni abaanyɛ atsɔ nɔ atse gbɔmɛi kɛje Nyɔŋmɔ he ni amɛkashe lɛ gbeyei ji, ni amɛbaaya nɔ amɛkɛ amɛhe afɔ̃ lɛ Nimrod lɛ nɔ. Ewie akɛ, kɛ́ Nyɔŋmɔ ka akɛ ebaahã nu afua aba shikpɔŋ lɛ nɔ ekoŋŋ lɛ, lɛ hu ebaafee nɔ ko kɛshi Nyɔŋmɔ; ni ebaama mɔɔ ni kwɔ fe he ni nu lɛ baashɛ lɛ, ni ekɛtɔ kpãtãmɔ ni akpãtã eblematsɛmɛi lɛ ahiɛ lɛ he owele. Gbɔmɛi lɛ kɛ miishɛɛ bo [Nimrod] ŋaawoo lɛ toi, ni amɛnu he akɛ kɛ́ mɔ ko bo Nyɔŋmɔ toi lɛ, belɛ nyɔŋ ji lɛ; no hewɔ lɛ, amɛbɔi mɔɔ lɛ maa, . . . ni etee ŋwɛi oyayaayai kwraa fe bɔ ni akpa gbɛ.”—Jewish Antiquities, I, 114, 115 (iv, 2, 3).