Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • Sanhedrin lɛ Kojo Lɛ, ni akɛ Lɛ Yahã Pilato
    Yesu—Gbɛ lɛ, Anɔkwale lɛ, Wala Lɛ
    • Yesu damɔ Pontio Pilato hiɛ

      YITSO 127

      Sanhedrin lɛ Kojo Lɛ, ni akɛ Lɛ Yahã Pilato

      MATEO 27:1-11 MARKO 15:1 LUKA 22:66–23:3 YOHANE 18:28-35

      • SANHEDRIN LƐ KOJO LƐ LEEBI

      • YUDA ISKARIOT KA EHE SƐŊMƆ

      • AKƐ YESU YAHÃ PILATO KONI EBU LƐ GBELE FƆ

      Be ni Petro kwa Yesu nɔ ni ji shii etɛ nɔ lɛ, no mli lɛ je miihe atsɛre. Sanhedrin lɛ ekojo Yesu yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ, ni amɛgbɛlɛ mli. Sohaa leebi maŋkpa lɛ, amɛkpe ekoŋŋ, ekolɛ koni amɛkɛhã ana akɛ mla fĩɔ sane ni amɛye gbɛkɛ yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ lɛ sɛɛ. Akɛ Yesu badamɔ amɛhiɛ.

      Shi kome ekoŋŋ lɛ amɛfã lɛ akɛ: “Kɛ́ bo ji Kristo lɛ, kɛɛmɔ wɔ.” Yesu to he akɛ: “Kɛ́ mikɛɛ nyɛ po lɛ, nyɛheŋ nyɛyeŋ kɔkɔɔkɔ. Kɛfata he lɛ, kɛ́ mibi nyɛ sane lɛ, nyɛhãŋ hetoo.” Kɛ̃lɛ, Yesu kɛ ekãa hã amɛle akɛ, lɛ ji mɔ ni Daniel 7:13 lɛ wie ehe lɛ. Ekɛɛ akɛ: “Kɛjɛ be nɛɛ kɛyaa lɛ gbɔmɔ Bi lɛ baata Nyɔŋmɔ ninejurɔ ni yɔɔ hewalɛ lɛ nɔ.”​—Luka 22:67-69; Mateo 26:63.

      Amɛbi lɛ ekoŋŋ akɛ: “Belɛ bo ji Nyɔŋmɔ Bi lɛ lo?” Yesu hã amɛ hetoo akɛ: “Nyɛ diɛŋtsɛ nyɛmiikɛɛ akɛ mi ni.” Yɛ amɛsusumɔ naa lɛ, nɔ ni Yesu wie lɛ tsɔɔ akɛ ebɔ musu ni esa gbele. Amɛbi akɛ: “Mɛni hewɔ wɔtaoɔ odase kroko dɔŋŋ?” (Luka 22:70, 71; Marko 14:64) No hewɔ lɛ, amɛfimɔ Yesu ni amɛkpala lɛ kɛtee Roma Amralo Pontio Pilato ŋɔɔ.

      Ekolɛ Yuda Iskariot na ni akɛ Yesu miiya Pilato ŋɔɔ. Be ni Yuda yɔse akɛ abu Yesu gbele fɔ lɛ, egba enaa ni efee basaa fioo. Kɛ̃lɛ, nɔ najiaŋ ni ebaajɛ etsuiŋ eshwa ehe ni ekpale kɛba Nyɔŋmɔ ŋɔɔ lɛ, ekɛ jwiɛtɛi kukuji 30 lɛ ku sɛɛ yahã osɔfoi lɛ. Yuda kɛɛ osɔfoi tsiifoi lɛ akɛ: “Mifee esha akɛ mijie lá ni efeko efɔŋ ko mihã.” Shi akɛni amɛyitseiaŋ wala hewɔ lɛ, amɛkɛɛ lɛ akɛ: “Mɛni no kɔɔ yɛ wɔhe? Bo diɛŋtsɛ kwɛmɔ nɔ!”​—Mateo 27:4.

      Yuda shɛrɛ jwiɛtɛi kukuji 30 lɛ eshwie sɔlemɔwe lɛ, ni efite esane lɛ kwraa kɛtsɔ ehe ni eka akɛ ebaagbe lɛ nɔ. Be ni esɛŋ ehe lɛ, eeenyɛ efee akɛ tso nine ni efĩ kpãa lɛ yɛ he lɛ ku. Eyatswa tɛi ni yɔɔ jɔɔ mli gbɛ lɛ anɔ, ni emli gba.​—Bɔfoi 1:17, 18.

      Be ni akɛ Yesu tee Pontio Pilato we lɛ, no mli je tsɛreko tsɔ. Shi Yudafoi ni kɛ lɛ tee lɛ boteee amralo lɛ we lɛ. Ejaakɛ amɛsusuɔ akɛ kɛ́ amɛkɛ Jeŋmajiaŋbii shãra yɛ nakai gbɛ nɔ lɛ, no baabule amɛ. No hãŋ amɛnyɛ amɛye Aboloo ni Akɛ Ma ni Eshako Feɔ lɛ Gbi Jurɔ niyenii lɛ eko yɛ klɛŋklɛŋ gbi lɛ nɔ. Gbijurɔyeli nɛɛ jeɔ shishi yɛ Nisan 15 lɛ nɔ, ni abuɔ akɛ efata Hehoo gbijurɔyeli lɛ he.

      Pilato je kpo ebabi amɛ akɛ: “Mɛɛ sane nyɛkɛfɔ̃ɔ nuu nɛɛ nɔ?” Amɛhã lɛ hetoo akɛ: “Eji nuu nɛɛ jeee efɔŋfeelɔ kulɛ, wɔŋɔŋ lɛ wɔhãŋ bo.” Ekolɛ, Pilato nu he akɛ amɛkɛ sane miifi enɔ, no hewɔ lɛ ekɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛ diɛŋtsɛ nyɛŋɔa lɛ ni nyɛyakojoa lɛ yɛ nyɛmla lɛ naa.” Yudafoi lɛ hã hetoo akɛ: “Mla eŋmɛɛɛ gbɛ akɛ wɔgbeɔ mɔ ko,” ni enɛ hã efee faŋŋ akɛ amɛto yiŋ akɛ agbe Yesu.​—Yohane 18:29-31.

      Anɔkwa, kɛ́ amɛgbe Yesu yɛ Hehoo gbijurɔyeli lɛ nɔ lɛ, no baawo maŋ lɛŋ hirihiri. Ni kɛ̃lɛ, kɛ́ amɛhã Romabii lɛ damɔ maŋkwramɔŋ saji anɔ amɛgbe Yesu, ni ji nɔ ko ni Romabii lɛ yɔɔ hegbɛ akɛ amɛfeɔ lɛ, no hãŋ maŋbii lɛ abu Yudafoi nɛɛ akɛ amɛtɔ̃ mla.

      Jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ hãaa Pilato ale akɛ amɛbu Yesu gbele fɔ yɛ musubɔɔ hewɔ. Amɛsɔ̃ saji krokomɛi moŋ kɛfolɔ enaa akɛ: “Wɔna nuu nɛɛ ni [1] eefite wɔmaŋ lɛ jwɛŋmɔ, [2] eegu too ni awoɔ ahãa Kaisare lɛ, ni [3] ekɛɔ akɛ lɛ diɛŋtsɛ ji Kristo, maŋtsɛ ko.”​—Luka 23:2.

      Akɛni Pilato ji Roma najiaŋdamɔlɔ hewɔ lɛ, esa akɛ ekwɛ sane ni akɛfɔ̃ Yesu nɔ akɛ ekɛɛ eji maŋtsɛ lɛ mli. No hewɔ lɛ, Pilato bote amralo we lɛ ekoŋŋ ni etsɛ Yesu kɛba ni ebi lɛ akɛ: “Ani bo ji Yudafoi lɛ a-Maŋtsɛ lɛ?” Yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, eebi lɛ akɛ, ‘Ani ootsɛ ohe maŋtsɛ kɛmiite shi kɛmiiwo Kaisare ni okɛmiiku nɔyeli lɛ mla mli?’ Ekolɛ bɔ ni afee ni Yesu ale ehe saji abɔ ni Pilato enu lɛ, ebi lɛ akɛ: “Ani bo diɛŋtsɛ oyiŋ oto obiɔ enɛ nɛɛ, aloo mɛi komɛi egba bo mihe sane?”​—Yohane 18:33, 34.

      Pilato kwa efee tamɔ eleee Yesu he sane ko kwraa shi eesumɔ ni ele amrɔ nɛɛ, no hewɔ lɛ ehã hetoo akɛ: “Jeee Yudafonyo ji mi, aloo eko ji mi?” Ekɛfata he akɛ: “Bo diɛŋtsɛ omaŋ kɛ osɔfoi tsiifoi lɛ ŋɔ bo amɛhã mi. Mɛni ofee?”​—Yohane 18:35.

      Yesu ekaaa akɛ ebaajo sane ni he hiaa waa, ni kɔɔ maŋtsɛyeli he lɛ naa foi. Ekã shi faŋŋ akɛ bɔ ni ehã hetoo lɛ hã Amralo Pilato naa kpɛ ehe pam.

      LÁ SHIKPƆŊ LƐ

      Yuda shɛrɛ jwiɛtɛi kukuji 30 lɛ shwie sɔlemɔwe lɛ

      Osɔfoi tsiifoi lɛ leee nɔ ni amɛkɛ jwiɛtɛi kukuji ni Yuda shɛrɛ shwie sɔlemɔwe lɛ baafee. Amɛkɛɛ akɛ: “Mla eŋmɛɛɛ gbɛ akɛ akɛwoɔ fotro krɔŋkrɔŋ lɛ mli, ejaakɛ lá shika ni.” No hewɔ lɛ, amɛkɛ shika lɛ yahé gbɛshɔ̃lɔ shikpɔŋ, koni afu gbɔi yɛ jɛmɛ. Abatsɛ jɛmɛ akɛ “Lá Shikpɔŋ.”​—Mateo 27:6-8.

      • Mɛni hewɔ Sanhedrin lɛ naa kpe shi ekoŋŋ leebi lɛ?

      • Mɛɛ gbɛ nɔ Yuda tsɔ egbo? Ni mɛni akɛ jwiɛtɛi kukuji 30 lɛ fee?

      • Mɛɛ saji Yudafoi lɛ kɛfolɔ Yesu naa koni Pilato adamɔ nomɛi anɔ egbe lɛ?

  • Pilato kɛ Herode Fɛɛ Na akɛ Eyeee Fɔ
    Yesu—Gbɛ lɛ, Anɔkwale lɛ, Wala Lɛ
    • Herod and his soldiers mock Jesus

      YITSO 128

      Pilato kɛ Herode Fɛɛ Na akɛ Eyeee Fɔ

      MATEO 27:12-14, 18, 19 MARKO 15:2-5 LUKA 23:4-16 YOHANE 18:36-38

      • PILATO KƐ HERODE BI YESU SAJI

      Yesu kɛ maŋtsɛ ni eji lɛ eteee Pilato. Ni kɛ̃lɛ, e-Maŋtsɛyeli lɛ eteee shi wooo Roma nɔyeli lɛ. Yesu kɛɛ akɛ: “Mi-Maŋtsɛyeli lɛ jɛɛɛ je nɛɛ mli. Eji mi-Maŋtsɛyeli lɛ jɛ je nɛɛ mli kulɛ, misɔɔlɔi lɛ baawu koni akaŋɔ mi ahã Yudafoi lɛ. Shi, taakɛ eji lɛ, mi-Maŋtsɛyeli lɛ jɛɛɛ biɛ.” (Yohane 18:36) Hɛɛ, Yesu yɛ Maŋtsɛyeli, shi e-Maŋtsɛyeli lɛ jɛɛɛ je nɛɛ mli.

      Pilato kɛ sane lɛ waaa jɛmɛ. Ebi lɛ akɛ: “Belɛ, ani maŋtsɛ ji bo?” Yesu hã Pilato le akɛ bɔ ni emu sane naa lɛ ja, ehã lɛ hetoo akɛ: “Bo diɛŋtsɛ ookɛɛ akɛ maŋtsɛ ji mi. Enɛ hewɔ afɔ mi, ni enɛ hewɔ miba je lɛ mli, koni mibaye anɔkwale lɛ he odase. Mɔ fɛɛ mɔ ni yɔɔ anɔkwale lɛ gbɛfaŋ lɛ boɔ migbee toi.”​—Yohane 18:37.

      Yesu etsɔ hiɛ ekɛɛ Toma akɛ: “Miji gbɛ lɛ kɛ anɔkwale lɛ kɛ wala lɛ.” Amrɔ nɛɛ, Pilato po enu akɛ nɔ hewɔ ni atsu Yesu kɛba shikpɔŋ lɛ nɔ ji koni ebaye “anɔkwale lɛ” he odase, titri lɛ anɔkwale ni kɔɔ e-Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ. Yesu etswa efai shi akɛ ebaakpɛtɛ nakai anɔkwale lɛ he kpɛŋŋ, kɛ́ no baahã ewala aŋmɛɛ lɛ tete. Pilato bi lɛ akɛ: “Mɛni ji anɔkwale?” shi emɛɛɛ ni Yesu ahã lɛ hetoo ko dɔŋŋ. Enu he akɛ saji ni enu lɛ fa bɔ ni ebaanyɛ edamɔ nɔ ekojo Yesu.​—Yohane 14:6; 18:38.

      Pilato je kpo tee asafoku ni mɛɔ yɛ amralo we lɛ agbo lɛ naa lɛ ŋɔɔ ekoŋŋ. Ekolɛ Yesu damɔ Pilato masɛi be ni Pilato kɛɛ osɔfoi tsiifoi lɛ kɛ mɛi ni fata amɛhe lɛ akɛ: “Minaaa fɔbuu sane ko yɛ nuu nɛɛ he” lɛ. Yiŋkpɛɛ nɛɛ hã asafoku lɛ mli fũ, ni amɛma nɔ mi doo akɛ: “Etsɔɔ nii yɛ Yudea fɛɛ kɛwoɔ maŋ lɛŋ hirihiri, ni ebɔi kɛjɛ Galilea kɛbashi biɛ po.”​—Luka 23:4, 5.

      Ekã shi faŋŋ akɛ, bɔ ni Yudafoi lɛ efee shɛii ni amɛsusuuu nii ahe lɛ hã Pilato naa kpɛ ehe. Osɔfoi tsiifoi lɛ kɛ onukpai lɛ tee nɔ amɛbolɔ, no hewɔ lɛ, Pilato bi Yesu akɛ: “Ani onuuu saji babaoo ni amɛkɛyeɔ odase amɛshiɔ bo lɛ?” (Mateo 27:13) Shi Yesu etswaaa esɛŋ. Bɔ ni efee diŋŋ yɛ saji ni bɛ mli ni akɛfɔ̃ɔ enɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ hã Pilato naa kpɛ ehe.

      Yudafoi lɛ wie akɛ Yesu ‘bɔi kɛjɛ Galilea.’ Pilato tao sane nɛɛ mli, ni ená ele akɛ Galileanyo ji Yesu. Enɛ hã Pilato na nɔ ni ebaafee koni Yesu kojomɔ lɛ he sɔ̃ akatere lɛ. Herode Antipa (Herode Kpeteŋkpele lɛ binuu) ji mɔ ni yeɔ Galilea nɔ, ni eyɛ Yerusalem yɛ nakai Hehoo be lɛ mli. No hewɔ lɛ, Pilato hã akɛ Yesu tee Herode ŋɔɔ. Herode Antipa ji mɔ ni hã afo Yohane Baptisilɔ lɛ yitso lɛ. Sɛɛ mli be ni Herode nu akɛ Yesu miifee naakpɛɛ nii lɛ, esusu akɛ ekolɛ Yesu ji Yohane ni atee lɛ shi kɛjɛ gbohii ateŋ.​—Luka 9:7-9.

      Herode ná miishɛɛ agbɛnɛ akɛ ena Yesu. Jeee taomɔ ni etaoɔ eye ebua Yesu aloo ni ele kɛji saji ní akɛfɔ̃ Yesu nɔ lɛ ji anɔkwale lɛ hewɔ ená miishɛɛ lɛ. Moŋ lɛ, Herode toiiaŋ miifɛlɛ lɛ kɛkɛ, ni “ehiɛ kã nɔ akɛ eeefee okadi ko ni ena.” (Luka 23:8) Kɛ̃lɛ, Yesu ekɛɛɛ lɛ nɔ ni etaoɔ enu lɛ ni efeee okadi ko hu etsɔɔɔ lɛ. Anɔkwa, be ni Herode biɔ Yesu saji lɛ, Yesu etswaaa esɛŋ. Akɛni nɔ ni Herode kɛ esraafoi lɛ kpaa gbɛ lɛ eyabaaa mli hewɔ lɛ, ‘amɛgbe ehe guɔ.’ (Luka 23:11) Amɛkɛ atade fɛfɛo ko wo lɛ, ni amɛye ehe fɛo. No sɛɛ lɛ, Herode hã akɛ Yesu ku sɛɛ kɛtee Pilato ŋɔɔ. Tsutsu ko lɛ, Herode kɛ Pilato kɛ amɛhe yeee, shi amrɔ nɛɛ amɛbatsɔmɔ nanemɛi kpaakpa.

      Be ni akɛ Yesu ku sɛɛ ba Pilato ŋɔɔ lɛ, Pilato tsɛ osɔfoi tsiifoi lɛ, Yudafoi anɔyelɔi lɛ, kɛ maŋbii lɛ kɛkpe, ni ekɛɛ amɛ akɛ: “Mitao emli yɛ nyɛhiɛ shi minaaa nɔ ko yɛ nuu nɛɛ he ni hãa eyeɔ fɔ yɛ saji ni nyɛkɛshwieɔ enɔ lɛ amli. Anɔkwa, Herode hu enaaa eko, ejaakɛ ehã akɛ lɛ ku sɛɛ kɛba wɔŋɔɔ, ni naa! efeko nɔ ko ni sa gbele. No hewɔ lɛ, magbala etoi ni maŋmɛɛ ehe.”​—Luka 23:14-16.

      Pilato miisumɔ ni eŋmɛɛ Yesu he, ejaakɛ eyɔse akɛ Yesu nɔ ni osɔfoi lɛ klɔɔ lɛ hewɔ amɛŋɔ lɛ amɛhã lɛ. Be ni Pilato bɔɔ mɔdɛŋ akɛ eŋmɛɛ Yesu he lɛ, ená mɔ ko wo lɛ hewalɛ koni efee nakai. Be ni eta ekojomɔ sɛi lɛ nɔ lɛ, eŋa tsu ni abakɛɛ lɛ akɛ: “Okɛ ohe akawo jalɔ nɛɛ sane ko mli, ejaakɛ ŋmɛnɛ lɛ, mina nɔ waa yɛ lamɔ mli yɛ ehewɔ.” Eeenyɛ efee akɛ Nyɔŋmɔ ni jie etsɔɔ lɛ yɛ lamɔ lɛ mli.​—Mateo 27:19.

      Esa akɛ Pilato aŋmɛɛ nuu ni efeko efɔŋ ko nɛɛ he, shi te eeefee tɛŋŋ efee nakai?

      • Te Yesu wie “anɔkwale lɛ” ni kɔɔ e-Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ he ehã tɛŋŋ?

      • Mɛɛ sane naa Pilato mu yɛ Yesu he? Te maŋbii lɛ fee amɛnii yɛ he hã tɛŋŋ? Ni mɛni Pilato fee yɛ he?

      • Mɛni hewɔ Herode Antipa ná miishɛɛ akɛ ena Yesu lɛ? Ni mɛni efee lɛ?

      • Mɛni hewɔ Pilato taoɔ aŋmɛɛ Yesu he lɛ?

  • Pilato Kɛɛ akɛ: “Naa! Gbɔmɔ lɛ!”
    Yesu—Gbɛ lɛ, Anɔkwale lɛ, Wala Lɛ
    • Pilato ŋɔ Yesu, ni akɛ ŋmeii akekere ebu eyitso, ni awo lɛ atade afaseo yuu lɛ, kɛba agbo lɛ naa

      YITSO 129

      Pilato Kɛɛ akɛ: “Naa! Gbɔmɔ Lɛ!”

      MATEO 27:15-17, 20-30 MARKO 15:6-19 LUKA 23:18-25 YOHANE 18:39–19:5

      • PILATO KA YESU HE ŊMƐƐMƆ

      • YUDAFOI LƐ BI NI AŊMƐƐ BARABA HE

      • AYE YESU HE FƐO NI AFEE LƐ NISENIIANII

      Pilato kɛɛ asafoku ni taoɔ ni agbe Yesu lɛ akɛ: “Minaaa nɔ ko yɛ nuu nɛɛ he ni hãa eyeɔ fɔ yɛ saji ni nyɛkɛshwieɔ enɔ lɛ amli. Anɔkwa, Herode hu enaaa eko.” (Luka 23:14, 15) Akɛni Pilato miitao etsɔ gbɛ kroko nɔ eŋmɛɛ Yesu he hewɔ lɛ, ekɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛyɛ kusum ko akɛ esa akɛ maŋmɛɛ mɔ ko he mahã nyɛ yɛ Hehoo lɛ nɔ. No hewɔ lɛ, ani nyɛmiisumɔ ni maŋmɛɛ Yudafoi lɛ a-Maŋtsɛ lɛ he mahã nyɛ?”​—Yohane 18:39.

      Pilato le akɛ no mli lɛ awo Baraba, ni eji ojoyelɔ kpanaku, maŋ hiɛ atuatselɔ, kɛ gbɔmɔgbelɔ lɛ tsuŋ. No hewɔ lɛ Pilato bi amɛ akɛ: “Namɔ nyɛsumɔɔ akɛ miŋmɛɛ ehe mihã nyɛ, Baraba aloo Yesu, mɔ ni akɛɛ atsɛɔ lɛ Kristo lɛ?” Akɛni osɔfoi tsiifoi lɛ wo asafoku lɛ yiŋ hewɔ lɛ, asafoku lɛ kɛɛ aŋmɛɛ Baraba moŋ he, shi jeee Yesu. Pilato bi amɛ ekoŋŋ akɛ: “Mɛi enyɔ nɛɛ ateŋ namɔ nyɛsumɔɔ akɛ miŋmɛɛ ehe mihã nyɛ?” Asafoku lɛ bolɔ akɛ: “Baraba”!​—Mateo 27:17, 21.

      Pilato hiɛ fee lɛ yaa, no hewɔ lɛ ebi amɛ akɛ: “Belɛ, mɛni mifee Yesu, mɔ ni akɛɛ atsɛɔ lɛ Kristo lɛ mɔ?” Amɛbolɔ waa amɛkɛɛ: “Gbee lɛ!” (Mateo 27:22) Efeee amɛ hiɛgbele akɛ amɛmiibi ni agbe nuu ni efeko efɔŋ ko. Pilato bi amɛ akɛ: “Mɛni hewɔ? Mɛɛ efɔŋ nuu nɛɛ efee? Minaaa nɔ ko ni sa gbele yɛ ehe; no hewɔ lɛ, magbala etoi ni maŋmɛɛ ehe.”​—Luka 23:22.

      Mɔdɛŋ ni Pilato bɔ shii abɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, asafoku ni mli efu waa lɛ kɛ gbee kome bolɔ waa akɛ: “Gbee lɛ!” (Mateo 27:23) Jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ ená asafoku lɛ nɔ hewalɛ aahu akɛ amɛgiri ni amɛmiitao ashwie lá shi! Ni jeee awuiyelɔ loo gbɔmɔgbelɔ ko lá shi amɛtaoɔ ni ashwie lɛ. Moŋ lɛ, amɛmiibi ni ashwie nuu ni efeko efɔŋ ko, mɔ ni gbii enumɔ ni tsɔ hiɛ lɛ, ahere lɛ kɛba Yerusalem akɛ Maŋtsɛ lɛ, lá shi. Kɛ́ Yesu kaselɔi lɛ yɛ jɛmɛ po lɛ, amɛfee dioo koni akayoo amɛ.

      Pilato na akɛ nɔ kpakpa ko jɛɛɛ emɔdɛŋbɔɔ lɛ mli kɛbaaa. Maŋ lɛŋ miihe afee hirihiri, no hewɔ lɛ ewó nu ni efɔ edɛ̃ yɛ asafoku lɛ hiɛ. Ekɛɛ amɛ akɛ: “Miyeee nuu nɛɛ lá yi sɔ̃. Nyɛ diɛŋtsɛ nyɛkwɛa nɔ.” Enɛ shiii amɛ kpu po. Moŋ lɛ, amɛkɛɛ akɛ: “Elá aba wɔ kɛ wɔbii anɔ.”​—Mateo 27:24, 25.

      Amralo lɛ miisumɔ ni esa maŋbii lɛ ahiɛ moŋ fe nɔ ni eeefee nɔ ni ele akɛ eja. No hewɔ lɛ, yɛ amɛnibimɔ lɛ naa lɛ, eŋmɛɛ Baraba he ehã amɛ. Ehã ajie Yesu atade lɛ ni akɛ kpelebii yi lɛ.

      Be ni asraafoi lɛ gwao Yesu musuŋshãa sɛɛ lɛ, amɛŋɔ lɛ kɛtee amralo lɛ we lɛ. Asraafoi akuu muu lɛ fɛɛ bakpe ni amɛfee lɛ niseniianii ekoŋŋ. Amɛlo ŋmeii akekere kɛbu eyitso ni amɛnyɛ nɔ. Asraafoi lɛ hã Yesu gãlã hu ehiɛ yɛ eninejurɔ, ni amɛwo lɛ atade afaseo, taakɛ odehei woɔ lɛ. Amɛye ehe fɛo amɛkɛɛ: “Wɔmiiŋa bo, Yudafoi lɛ a-Maŋtsɛ!” (Mateo 27:28, 29) Nɔ ni ehiii kwraa lɛ, amɛfɛ̃ lajɔ̃ shwie Yesu he, ni amɛtee nɔ amɛgbala ehiɛ mai. Amɛhe gãlã lɛ yɛ edɛŋ ni amɛkɛtswia eyiteŋ, ni enɛ hã ŋmeii akekere ni amɛkɛbu lɛ kɛmiishwie ehiɛ shi lɛ tsurɔ eyiteŋ waa.

      Bɔ ni Yesu fee enii hã ní efĩ shi yɛ enɛɛmɛi fɛɛ mli lɛ hã Pilato naa kpɛ ehe waa, no hewɔ lɛ eka ekoŋŋ akɛ ebaajie ehe kɛje sane lɛ mli. Ekɛɛ akɛ: “Nyɛkwɛa! Mikɛ lɛ eje kpo kɛba nyɛŋɔɔ bɔ ni afee ni nyɛná nyɛle akɛ minaaa tɔmɔ ko yɛ ehe.” Ani ekolɛ Pilato susu akɛ kɛ́ ekɛ Yesu je kpo kɛba asafoku lɛ ŋɔɔ ni amɛna ehe faji kɛ bɔ ni ehe hoɔ lá lɛ, no baatsirɛ amɛ ni amɛhã aŋmɛɛ ehe? Be ni Pilato kɛ Yesu damɔ asafoku ni yitseiaŋ wala lɛ hiɛ lɛ, ekɛɛ akɛ: “Naa! Gbɔmɔ lɛ!”​—Yohane 19:4, 5.

      Eyɛ mli akɛ Yesu he fɛɛ efolɔ ni apila lɛ waa moŋ, shi efee kpoo, ni Pilato po na lɛ nakai, ejaakɛ etamɔ nɔ ni Pilato wiemɔi tsɔɔ akɛ ená bulɛ ehã Yesu ni eena lɛ mɔbɔ.

      KPELEBI NI AKƐYIƆ MƆ

      pelebi ni akɛyiɔ mɔ

      Dr. William D. Edwards tsɔɔ kpelebi ni Romabii lɛ kɛyiɔ mɔ lɛ mli yɛ wolo ko (The Journal of the American Medical Association) mli akɛ:

      ‘Akɛ kooloi ahewolo feɔ kpelebi lɛ, ni akɛ dade kpɔbii piɔpiɔ loo gwantɛŋ wui bibii ni naa bala woɔ naa fɛɛ. Kɛ́ Roma asraafoi lɛ yi mɔ lɛ kotosɛɛ lɛ, amɛnineshiwalɛ lɛ hewɔ lɛ, dade kpɔbii lɛ hãa mɔ lɛ sɛɛ tiɔ waa, ni kooloo hewolo kpãi ni gwantɛŋ wui yɔɔ naa lɛ folɔɔ mɔ lɛ ni enyɔɔ loŋ waa. Be ni amɛyaa nɔ amɛyiɔ mɔ lɛ, eheloo lɛ famɔɔ kɛyaninaa etabai, ni eheloo lɛ tserɛɔ ni ehoɔ lá tsoo.’

      • Mɛɛ gbɛ nɔ Pilato tsɔ eka akɛ ebaaŋmɛɛ Yesu he koni ekatere sɔ̃?

      • Te akɛ kpelebi yiɔ mɔ hãa tɛŋŋ?

      • Be ni akɛ kpelebi yi Yesu agbe naa lɛ, mɛɛ niseniianii afee lɛ afata he?

  • Aŋɔ Yesu Hã Koni Ayagbe Lɛ
    Yesu—Gbɛ lɛ, Anɔkwale lɛ, Wala Lɛ
    • Etɔ Yesu kɛ tso jaŋŋ ni tsii lɛ teremɔ, ni asraafonyo ko nyɛ Simon ni jɛ Kirene lɛ nɔ koni etere

      YITSO 130

      Aŋɔ Yesu Hã Koni Ayagbe Lɛ

      MATEO 27:31, 32 MARKO 15:20, 21 LUKA 23:24-31 YOHANE 19:6-17

      • PILATO KA YESU HEŊMƐƐMƆ

      • ABU YESU FƆ NI AKƐ LƐ TEE KONI AYAGBE LƐ

      Yɛ niseniianii ni naa wa ni afee Yesu kɛ ehe fɛo ni aye lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, osɔfoi tsiifoi lɛ kɛ mɛi ni fata amɛhe lɛ emiii nɔ hãaa Pilato akɛ aŋmɛɛ ehe. Amɛkpɛlɛɛɛ doo akɛ ja agbe Yesu. Amɛtee nɔ amɛbolɔ amɛkɛɛ: “Gbee lɛ! Gbee lɛ!” Pilato kɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛ diɛŋtsɛ nyɛŋɔa lɛ ni nyɛyagbea lɛ, ejaakɛ mi lɛ, minaaa tɔmɔ ko yɛ ehe.”​—Yohane 19:6.

      Maŋ saji ni Yudafoi lɛ kɛfolɔ Yesu naa lɛ nyɛɛɛ ahã Pilato yiŋ atsɔ akɛ Yesu sa gbele, shi ani amɛbaaye omanye kɛ́ amɛkɛ jamɔŋ saji folɔ enaa? Amɛyawó sane ni amɛkɛfɔ̃ Yesu nɔ yɛ Sanhedrin lɛ hiɛ akɛ ebɔ musu lɛ nɔ ekoŋŋ. Amɛkɛɛ akɛ: “Wɔyɛ mla, ni yɛ mla lɛ naa lɛ esa akɛ egbo, ejaakɛ efee ehe Nyɔŋmɔ bi.” (Yohane 19:7) Naafolɔmɔ hee kwraa nɛ kɛhã Pilato.

      Kɛkɛ ni Pilato bote ewe lɛ ekoŋŋ, ni etao gbɛ nɔ ni ebaatsɔ eŋmɛɛ Yesu he. Yesu enyɛ edamɔ niseniianii ni naa wa ni afee lɛ lɛ naa, ni Pilato diɛŋtsɛ ŋa hu ela lamɔ yɛ Yesu he. (Mateo 27:19) Ni sane hee nɛɛ ni Yudafoi lɛ kɛfolɔɔ Yesu naa akɛ ekɛɛ eji “Nyɔŋmɔ bi” lɛ hu? Pilato le akɛ Yesu jɛ Galilea. (Luka 23:5-7) Kɛ̃lɛ, ebi Yesu akɛ: “Nɛgbɛ ojɛ?” (Yohane 19:9) Ani eeenyɛ efee akɛ Pilato miisusu akɛ ekolɛ Yesu ehi shi pɛŋ, ni akɛ ejɛ ŋwɛi?

      Yesu diɛŋtsɛ ekɛɛ Pilato momo akɛ eji maŋtsɛ, ni akɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ jɛɛɛ je nɛɛ mli. Akɛni ehe ehiaaa ni Yesu agbala nɔ ni ewie momo lɛ mli hewɔ lɛ, ehãaa hetoo. Hetoo ni Yesu hãaa lɛ dɔ Pilato waa, ni ekɛ mlifu kɛɛ Yesu akɛ: “Okɛ mi ewieee? Ani oleee akɛ miyɛ hegbɛ akɛ miŋmɛɔ ohe, ni miyɛ hegbɛ hu akɛ migbeɔ bo?”​—Yohane 19:10.

      Yesu kɛɛ lɛ kɛkɛ akɛ: “Onáŋ hegbɛ ko kwraa yɛ minɔ kɛjeee ŋwɛi ajɛ aŋɔhã bo. Enɛ hewɔ ni mɔ ni ŋɔ mi ewo odɛŋ lɛ he esha lɛ da fe onɔ lɛ.” (Yohane 19:11) Ekã shi faŋŋ akɛ jeee mɔ kome he Yesu wieɔ lɛ. Moŋ lɛ, eetsɔɔ akɛ Kaiafa, mɛi ni fata Kaiafa he lɛ, kɛ Yuda Iskariot he esha lɛ da kwraa fe Pilato nɔ lɛ.

      Akɛni bɔ ni Yesu fee enii hã kɛ ewiemɔ sa Pilato hiɛ, ni eshe gbeyei waa hu akɛ ekolɛ Yesu jɛ ŋwɛi hewɔ lɛ, eka ekoŋŋ akɛ ebaaŋmɛɛ ehe. Shi Yudafoi lɛ wie nɔ kroko ni Pilato sheɔ he gbeyei waa. Amɛwo ehe gbeyei akɛ: “Kɛ́ oŋmɛɛ nuu nɛɛ he lɛ, jeee Kaisare naanyo ji bo. Mɔ fɛɛ mɔ ni feɔ ehe maŋtsɛ lɛ, eewie eeshi Kaisare.”​—Yohane 19:12.

      Amralo lɛ ŋɔ Yesu kɛje kpo ekoŋŋ, ni eho eta kojomɔ sɛi lɛ nɔ, ni ekɛɛ amɛ akɛ: “Naa! Nyɛmaŋtsɛ lɛ!” Shi afu ma he ni ema. Amɛbolɔ akɛ: “Okɛ lɛ aya! Okɛ lɛ aya! Gbee lɛ!” Pilato bi amɛ akɛ: “Ani migbe nyɛmaŋtsɛ lɛ?” Yudafoi lɛ eye amɛtsui afii babaoo yɛ Roma nɔyeli lɛ shishi; shi fɛɛ sɛɛ lɛ, osɔfoi tsiifoi lɛ kɛ ekãa wie akɛ: “Wɔbɛ maŋtsɛ ko akɛ ja Kaisare.”​—Yohane 19:14, 15.

      Pilato she Yudafoi lɛ gbeyei ni ekpɛlɛ amɛnibimɔ lɛ nɔ, ni eŋɔ Yesu ehã koni ayagbe lɛ. Asraafoi lɛ jie atade afaseo lɛ yɛ Yesu he, ni amɛkɛ etadei anɔhaanɔi lɛ wo lɛ. Amɛkpala Yesu kɛtee, ni be ni eyaa lɛ amɛhã etere lɛ diɛŋtsɛ epiŋmɔ tso lɛ.

      Nakai gbi lɛ, Sohaa, Nisan 14, ni aahe abote shwane mli. Kɛjɛ Soo leebi lɛ, Yesu wɔko kwraa, ni apiŋ lɛ yɛ gbɛi srɔtoi anɔ hu. Akɛni tso jaŋŋ lɛ tsii hewɔ lɛ, Yesu nyɛɛɛ atere dɔŋŋ. No hewɔ lɛ, asraafoi lɛ nyɛ nuu ko ni miiho ni atsɛɔ lɛ Simon ni jɛ Kirene yɛ Afrika lɛ nɔ koni etere tso jaŋŋ lɛ kɛya he ni abaagbe Yesu yɛ lɛ. Mɛi babaoo nyiɛ sɛɛ, ni amɛwo yara ni amɛgbala amɛhe mai kɛtsɔɔ akɛ amɛmiiye awerɛho yɛ nɔ ni yaa nɔ lɛ hewɔ.

      Yesu kɛɛ yei ni yeɔ awerɛho lɛ akɛ: “Yerusalem biyei, nyɛkpaa fo ni nyɛfoɔ nyɛhãa mi lɛ. Moŋ lɛ, nyɛfoa nyɛhãa nyɛ diɛŋtsɛ nyɛhe kɛ nyɛbii; ejaakɛ naa! gbii miiba, be mli ni mɛi baakɛɛ akɛ, ‘Kenei, musui ni fɔɔɔ, kɛ fufɔi ni hãaa fufɔ lɛ yɛ miishɛɛ!’ Kɛkɛ lɛ amɛbaabɔi gɔji lɛ akɛɛmɔ akɛ, ‘Nyɛbagbea wɔnɔ!’ kɛ ŋmeŋmei lɛ hu akɛ, ‘Nyɛbahaa wɔnɔ!’ Kɛ́ amɛfee nibii nɛɛ be ni tso lɛ yɔɔ frɔ̃frɔ̃ lɛ, mɛni baaba kɛji egbi?”​—Luka 23:28-31.

      No mli lɛ, Yesu miiwie Yudafoi amaŋ lɛ he. Maŋ lɛ tamɔ tso ko ni miigbo shi egbiko kɛmɔko shi, ejaakɛ Yesu yɛ, ni Yudafoi krokomɛi ni heɔ enɔ yeɔ lɛ hu yɛ. Kɛ ajie mɛnɛɛmɛi kɛje maŋ lɛ mli lɛ, no lɛ maŋ lɛ baatsɔ tamɔ tso ko ni egbo yɛ mfonirifeemɔŋ. Kɛ́ be shɛ ni Nyɔŋmɔ kɛ Roma asraafoi lɛ miitsu nii kɛmiikpãta maŋ lɛ hiɛ lɛ, abaawo yara yoo!

      • Mɛɛ sane jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ kɛfɔ̃ Yesu nɔ?

      • Mɛni hewɔ Pilato she gbeyei lɛ?

      • Te fee tɛŋŋ osɔfoi tsiifoi lɛ hã Pilato ŋɔ Yesu hã koni agbe lɛ lɛ?

      • Mɛni Yesu tsɔɔ be ni ekɛɛ akɛ tso lɛ yɛ “frɔ̃frɔ̃” ni agbɛnɛ lɛ “egbi” lɛ?

  • Maŋtsɛ ni Efeko Efɔŋ ko Piŋ yɛ Tso Jaŋŋ He
    Yesu—Gbɛ lɛ, Anɔkwale lɛ, Wala Lɛ
    • Yesu wo efɔŋfeelɔ ni asɛŋ yɛ emasɛi lɛ shi akɛ, “Obaafata mihe yɛ Paradeiso”

      YITSO 131

      Maŋtsɛ ni Efeko Efɔŋ ko Piŋ yɛ Tso Jaŋŋ He

      MATEO 27:33-44 MARKO 15:22-32 LUKA 23:32-43 YOHANE 19:17-24

      • AKALA YESU AKPƐTƐ PIŊMƆ TSO JAŊŊ KO HE

      • SANE NI AŊMA AKPƐTƐ YESU YITEŊGBƐ LƐ HÃ AYE EHE FƐO

      • YESU WO PARADEISO SHIHILƐ YƐ SHIKPƆŊ LƐ NƆ LƐ HE SHI

      Akɛ Yesu tee he ko ni kɛ maŋ lɛ mli jekɛɛɛ, he ni abaagbe ekɛ ojoyelɔi enyɔ komɛi yɛ lɛ. Atsɛɔ jɛmɛ Golgota, loo Yitsoŋoŋohe, ni eji he ko ni kɛ́ ‘adamɔ shɔŋŋ’ lɛ anaa.​—Marko 15:40.

      Ajie hii etɛ nɛɛ ni abu amɛ gbele fɔ lɛ atadei yɛ amɛhe. Kɛkɛ ni ahã amɛ wein ní akɛ mire kɛ nɔ ko ni joɔ efutu mli. Eeenyɛ efee akɛ Yerusalem yei lɛ ji mɛi ni futu wein nɛɛ, ni Romabii lɛ hãa mɛi ni amɛgbeɔ lɛ eko amɛnuɔ kɛbaa piŋmɔ lɛ shi. Shi be ni Yesu sa enaa lɛ, ekpoo akɛ ebaanu. Mɛni hewɔ? Eesumɔ ni ehiɛ akã lɛ shi jogbaŋŋ yɛ kaa be ni jaraa nɛɛ mli; eesumɔ ni ele nɔ ni yaa nɔ lɛ ni eye anɔkwa kɛyashi gbele mli.

      Akɛ Yesu fɔ̃ tso jaŋŋ lɛ nɔ. (Marko 15:25) Asraafoi lɛ kala eniji kɛ enaji plɛkoobii, ni plɛkoobii lɛ gbulɔ eheloo kɛ efãji lɛ kɛje kpo, ni enɛ shã lɛ waa. Be ni awó tso jaŋŋ lɛ nɔ adamɔ shi lɛ, Yesu tsiimɔ lɛ wule efaji lɛ amli waa, ni enu piŋmɔ lɛ he fe tsutsu lɛ. Ni kɛ̃lɛ, Yesu kãaa asraafoi lɛ ahiɛ. Moŋ lɛ esɔle akɛ: “Ataa, ŋɔɔ ofa amɛ, ejaakɛ amɛleee nɔ ni amɛfeɔ lɛ”​—Luka 23:34.

      Kɛ́ Romabii lɛ bu efɔŋfeelɔ ko fɔ lɛ, amɛŋmaa nɔ fɔŋ ni efee lɛ kɛkpɛtɛɔ epiŋmɔ tso lɛ nɔ. Yɛ Yesu gbɛfaŋ lɛ, Pilato hã aŋma akpɛtɛ shi akɛ: “Yesu, Nazarenyo lɛ, Yudafoi lɛ a-Maŋtsɛ lɛ.” Aŋma yɛ Hebri, Latin, kɛ Hela mli koni mɛi babaoo anyɛ akane. Nɔ ni Pilato fee nɛɛ tsɔɔ akɛ, Yudafoi ni ma nɔ mi doo akɛ agbe Yesu lɛ ahe miiwo emli la. Nɔ ni aŋma lɛ gba osɔfoi tsiifoi lɛ anaa waa, ni amɛwie amɛshi akɛ: “Kaaŋma akɛ, ‘Yudafoi lɛ a-Maŋtsɛ lɛ,’ shi moŋ akɛ lɛ ekɛɛ akɛ, ‘Miji Yudafoi lɛ a-Maŋtsɛ lɛ.’” Shi akɛni Pilato sumɔɔɔ ni esaa amɛhiɛ dɔŋŋ hewɔ lɛ, eto he ehã amɛ akɛ: “Nɔ ni miŋma lɛ, miŋma.”​—Yohane 19:19-22.

      Osɔfoi ni mli ewo la lɛ tĩ amale odase ni aye ashi Yesu be ni Sanhedrin lɛ kojoɔ lɛ lɛ mli ekoŋŋ. Ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ, mɛi ni hoɔ lɛ hoso amɛyitsei kɛye ehe fɛo ni amɛwie wiemɔi fɔji amɛshi lɛ amɛkɛɛ: “Ei! Bo ni kulɛ obaakumɔ sɔlemɔwe lɛ ni okɛ gbii etɛ ama lɛ, jee piŋmɔ tso lɛ nɔ okpeleke shi ni okɛhere bo diɛŋtsɛ oyiwala.” Osɔfoi tsiifoi lɛ kɛ woloŋmalɔi lɛ hu ye ehe fɛo ni amɛkɛɛkɛɛ amɛhe akɛ: “Hã Kristo lɛ, Israel Maŋtsɛ lɛ, akpeleke shi kɛjɛ piŋmɔ tso lɛ nɔ koni wɔna ni wɔhe lɛ wɔye.” (Marko 15:29-32) Ojoyelɔi po ni abu amɛ gbele fɔ, ni yɔɔ Yesu bɛku kɛ eninejurɔgbɛ lɛ bɔ lɛ ahora, tsɛbelɛ lɛ pɛ ji amɛteŋ mɔ ni efeko efɔŋ ko kwraa.

      Roma asraafoi ejwɛ lɛ hu ye Yesu he fɛo. Ekolɛ amɛmiinu wein ni joɔ lɛ eko, no hewɔ lɛ amɛŋɔ eko amɛhã Yesu ni amɛkɛye ehe fɛo, ejaakɛ enyɛŋ ekpã enine mli ehe. Romabii lɛ kɛ okadi ni akɛkpɛtɛ Yesu yiŋteŋgbɛ lɛ bɔ lɛ ahora, ni amɛkɛɛ lɛ akɛ: “Kɛ́ bo ji Yudafoi lɛ a-Maŋtsɛ lɛ, heremɔ bo diɛŋtsɛ oyiwala.” (Luka 23:36, 37) Bo lɛ susumɔ he okwɛ! Amrɔ nɛɛ, aafee nuu ni ehã ana faŋŋ akɛ lɛ ji gbɛ lɛ, anɔkwale lɛ, kɛ wala lɛ niseniianii, ni aaye ehe fɛo hu. Kɛ̃lɛ, efi shi yɛ fɛɛ mli, ni ewieee eshiii Yudafoi lɛ ni miikwɛ nɔ ni yaa nɔ lɛ, Roma asraafoi lɛ ni yeɔ ehe fɛo lɛ, loo efɔŋfeelɔi enyɔ ni abu amɛ gbele fɔ ni tsotsoro tsei jaŋŋi anɔ yɛ emasɛi lɛ.

      Asraafoi lɛ fɔ̃ atade ni Yesu woɔ yɛ etade shishi lɛ nɔ oshiki

      Asraafoi ejwɛ lɛ kɔlɔ Yesu atadei anɔhaanɔi lɛ ni amɛjara mli ejwɛ. Amɛfɔ̃ nɔ oshiki koni ana nɔ ni amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ baakɔ. Shi atade ni Yesu woɔ yɛ etade shishi lɛ, mama ni jara wa akɛlo, ‘ebɛ tsamɔhe, ejaakɛ alo kɛjɛ ŋwɛi kɛyi shi.’ Asraafoi lɛ kɛɛkɛɛ amɛhe akɛ: “Nyɛkahãa wɔgbalaa no mli, shi moŋ nyɛhãa wɔfɔ̃a nɔ oshiki kɛna mɔ nɔ ní ebaatsɔ.” No hewɔ lɛ, amɛhã ŋmalɛ ni kɛɔ akɛ: “Amɛjara mitadei lɛ amɛhã amɛhe, ni amɛfɔ̃ mitadei lɛ anɔ oshiki” lɛ ba mli.​—Yohane 19:23, 24; Lala 22:19.

      Fee sɛɛ lɛ, efɔŋfeelɔi lɛ ateŋ mɔ kome yɔse akɛ Yesu ji maŋtsɛ lɛɛlɛŋ. Ekã enaanyo lɛ hiɛ ekɛɛ: “Ani osheee Nyɔŋmɔ gbeyei kwraa, amrɔ nɛɛ ni bo hu ooná toigbalamɔ kome too lɛ nɔŋŋ lɛ? Wɔ lɛ, wɔnɔ lɛ sa wɔ, ejaakɛ wɔmiiná nibii ni wɔfee lɛ ahe nyɔmɔwoo ni sa wɔ; shi nuu nɛɛ efeko nɔ ko ni esaaa.” Kɛkɛ ni ekpa Yesu fai ekɛɛ: “Kɛ́ oba o-Maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ, kaimɔ mi.”​—Luka 23:40-42.

      Yesu ekɛɛɛ lɛ akɛ ebaafata ehe yɛ Maŋtsɛyeli lɛ mli, moŋ lɛ ekɛɛ lɛ akɛ: “Lɛɛlɛŋ, miikɛɛ bo ŋmɛnɛ akɛ, obaafata mihe yɛ Paradeiso.” (Luka 23:43) Shiwoo nɛɛ yɛ srɔto yɛ nɔ ni ekɛɛ ebɔfoi lɛ akɛ amɛkɛ lɛ baatara maŋtsɛsɛii anɔ yɛ Maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ he. (Mateo 19:28; Luka 22:29, 30) Ni kɛ̃lɛ akɛni efɔŋfeelɔ nɛɛ ji Yudanyo hewɔ lɛ, ekolɛ enu Paradeiso ni Yehowa fee yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ ehã Adam, Hawa, kɛ amɛshwiei lɛ akɛ amɛshĩa lɛ he sane. Amrɔ nɛɛ, ojoyelɔ nɛɛ ená hiɛnɔkamɔ akɛ kɛ́ egbo lɛ, ebaahi Paradeiso wɔsɛɛ.

      • Mɛni hewɔ Yesu kpoo akɛ ebaanu wein ni akɛhã lɛ lɛ?

      • Mɛni aŋma akpɛtɛ Yesu yiteŋgbɛ? Ni te Yudafoi lɛ fee amɛnii yɛ he hã tɛŋŋ?

      • Mɛɛ gbɛ nɔ gbalɛ ni kɔɔ Yesu atadei lɛ ahe lɛ ba mli yɛ?

      • Mɛɛ hiɛnɔkamɔ Yesu hã efɔŋfeelɔi lɛ ateŋ mɔ kome ná?

  • “Lɛɛlɛŋ, Nyɔŋmɔ Bi Nɛ”
    Yesu—Gbɛ lɛ, Anɔkwale lɛ, Wala Lɛ
    • Be ni Yesu gbo yɛ tso jaŋŋ lɛ nɔ yɛ efɔŋfeelɔi enyɔ lɛ amasɛi sɛɛ lɛ, asraafoiatsɛ ko kɛɛ akɛ: “Lɛɛlɛŋ, Nyɔŋmɔ Bi nɛ”

      YITSO 132

      “Lɛɛlɛŋ, Nyɔŋmɔ Bi Nɛ”

      MATEO 27:45-56 MARKO 15:33-41 LUKA 23:44-49 YOHANE 19:25-30

      • YESU GBO YƐ TSO JAŊŊ LƐ NƆ

      • NAAKPƐƐ NIBII BA BE NI YESU GBO LƐ

      Amrɔ nɛɛ abote “ŋmɛlɛtswaa ni ji ekpaa lɛ,” ni ji shwane ŋmɛlɛ 12 mli. Duŋ wo trukaa “yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ kɛyashi ŋmɛlɛtswaa ni ji nɛɛhu lɛ nɔ,” ni ji shwane ŋmɛji etɛ. (Marko 15:33) Jeee akɛ nyɔŋtsere lɛ yahɔ hulu lɛ kɛ shikpɔŋ lɛ teŋ hewɔ ni duŋ nɛɛ wo trukaa lɛ. Kɛ́ nyɔŋtsere lɛ baayaje hulu lɛ kɛ shikpɔŋ lɛ teŋ ni ehã duŋ awo lɛ, ebaa lɛ nakai be ni nyɔɔŋtsere hee eje, shi be ni ayeɔ Hehoo lɛ, no mli lɛ nyɔɔŋtsere lɛ eye emuu. Kɛfata he lɛ, kɛ́ nyɔŋtsere lɛ yaje hulu lɛ kɛ shikpɔŋ lɛ teŋ ni ehã duŋ wo lɛ, eyeɔ minitii fioo ko pɛ, shi duŋ ni wo yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli lɛ sɛɛ tsɛ kwraa fe nakai. No hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ ji mɔ ni hã duŋ nɛɛ wo lɛ!

      Susumɔ bɔ ni enɛ ná mɛi ni yeɔ Yesu he fɛo lɛ anɔ hewalɛ hã lɛ he okwɛ. Be ni duŋ nɛɛ ewo lɛ, yei ejwɛ komɛi tee piŋmɔ tso lɛ he. Amɛji Yesu nyɛ, Salome, Maria Magdalena, kɛ Maria ni ji bɔfo Yakobo Bibioo lɛ nyɛ lɛ.

      Bɔfo Yohane kɛ Yesu nyɛ ni werɛ eho ehe lɛ damɔ “piŋmɔ tso lɛ he.” Maria miina emusuŋ bi ni ekwɛ lɛ kɛjɛ ebifao mli kɛyashi eda lɛ tsotsoro shi eepiŋ waa. Maria nu he oookɛɛ akɛ “klante kakadaŋŋ” miigbu lɛ diɛŋtsɛ emli. (Yohane 19:25; Luka 2:35) Eyɛ mli akɛ Yesu miipiŋ waa moŋ, shi kɛ̃lɛ eesusu nɔ ni ebaafee kɛye ebua Maria lɛ he. Emia ehiɛ ekɛ eyitso tsɔɔ Yohane ni ekɛɛ enyɛ akɛ: “Yoo, naa! Obinuu!” Kɛkɛ ni ekɛ eyitso tsɔɔ Maria hu ni ekɛɛ Yohane akɛ: “Naa! Onyɛ!”​—Yohane 19:26, 27.

      Yesu miitu enyɛ, ní ekã shi faŋŋ akɛ nakai beiaŋ lɛ eji okulafo lɛ, kwɛmɔ eewo bɔfo ni esumɔɔ esane waa lɛ dɛŋ. Yesu le akɛ no mli lɛ, Maria bihii krokomɛi lɛ heko enɔ yeko. No hewɔ lɛ, eeto gbɛjianɔ koni enyɛ nine ashɛ eheloonaa hiamɔ nii anɔ, ni aye abua lɛ hu yɛ Nyɔŋmɔjamɔ gbɛfaŋ. Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ ni nɔ bɛ po nɛ!

      Be ni duŋ lɛ sɛɛ miihe afo lɛ, Yesu kɛɛ akɛ: “Kumai miiye mi.” Ekɛ enɛ miiwo gbalɛ obɔ. (Yohane 19:28; Lala 22:16) Yesu nu he tamɔ nɔ ni e-Tsɛ lɛ ekpa ehe buu koni aka enɔkwayeli lɛ kɛwula shi. Kristo bo akɛ: “Eli, Eli, lama sabachthani?” ni eshishi ji, “Mi-Nyɔŋmɔ, mi-Nyɔŋmɔ, mɛni hewɔ okwa mi?” Mɛi ni damɔ jɛmɛ lɛ ateŋ mɛi komɛi eyanuuu nɔ ni ewie lɛ shishi, ni amɛkɛɛ akɛ: “Naa! Eetsɛ Elia.” Amɛteŋ mɔ kome jo foi ekɛ kotsa yatsɔ wein ni joɔ mli, ni ekɛma gãlã naa, ni ekɛhã lɛ akɛ enu. Shi mɛi krokomɛi lɛ kɛɛ akɛ: “Nyɛshia lɛ! Nyɛhãa wɔkwɛa akɛ Elia baaba ebajie lɛ lo.”​—Marko 15:34-36.

      Kɛkɛ ni Yesu bo waa ekɛɛ: “Agbe naa!” (Yohane 19:30) Lɛɛlɛŋ, Yesu egbe nibii fɛɛ ni e-Tsɛ lɛ tsu lɛ kɛba shikpɔŋ lɛ nɔ akɛ ebatsu lɛ naa. Naagbee lɛ, Yesu kɛɛ akɛ: “Ataa, odɛŋ mituɔ mimumɔ miwoɔ nɛɛ.” (Luka 23:46) No hewɔ lɛ, Yesu tu ewala mumɔ ewo Yehowa dɛŋ, ejaakɛ eyɛ nɔmimaa akɛ Nyɔŋmɔ kɛbaahã lɛ ekoŋŋ. Kristo kɛ ehiɛ fɔ̃ Nyɔŋmɔ nɔ kwraa kɛmɔ shi, ni ema eyi shi ni egbo.

      Kɛkɛ ni shikpɔŋ lɛ hoso waa, ni tɛsai lɛ amli gbala. Shikpɔŋhosomɔ lɛ naa wa aahu akɛ gbohii abui ni yɔɔ Yerusalem maŋ lɛ sɛɛ lɛ anaa gbelegbelei, ni ejie gbohii lɛ shwie shi. Mɛi ni hoɔ ni na gbohii lɛ kamɔ shi lɛ tee “maŋ krɔŋkrɔŋ lɛ mli,” ni amɛyabɔ nɔ ni amɛna lɛ he amaniɛ.​—Mateo 12:11; 27:51-53.

      Be ni Yesu gbo lɛ, muhɔɔ kakadaŋŋ, ni tsii ni jaa Nyɔŋmɔ sɔlemɔtsu lɛ He Krɔŋkrɔŋ lɛ kɛ He Krɔŋkrɔŋ Fe Fɛɛ lɛ mli lɛ mli gba enyɔ, kɛjɛ ŋwɛi kɛbayi shi. Naakpɛɛ nifeemɔ nɛɛ tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ mli efu mɛi ni gbe e-Bi lɛ, ni etsɔɔ hu akɛ gbɛ ni yaa He Krɔŋkrɔŋ Fe Fɛɛ lɛ, ni ji ŋwɛi lɛ, naa egbele agbɛnɛ.​—Hebribii 9:2, 3; 10:19, 20.

      Enɛ hewɔ lɛ, mɛi lɛ she gbeyei waa. Asraafoiatsɛ ni kwɛ ni agbe Yesu lɛ kɛɛ akɛ: “Lɛɛlɛŋ, Nyɔŋmɔ Bi nɛ.” (Marko 15:39) Eeenyɛ efee akɛ be ni akɛ Yesu yeɔ sane yɛ Pilato hiɛ akɛ etsɛ ehe Nyɔŋmɔ Bi lɛ, no mli lɛ asraafoiatsɛ nɛɛ yɛ jɛmɛ. Amrɔ nɛɛ eyiŋ etsɔ akɛ Yesu ji jalɔ, ni akɛ lɛ ji Nyɔŋmɔ Bi lɛ lɛɛlɛŋ.

      Akɛni naakpɛɛ nibii ni tee nɔ nɛɛ ná mɛi krokomɛi hu anɔ hewalɛ hewɔ lɛ, amɛku amɛsɛɛ amɛtee shĩa, ni “amɛgbala amɛtsitsi mai” kɛtsɔɔ akɛ amɛhiɛ egboi ni amɛwerɛ eho amɛhe waa. (Luka 23:48) Kaselɔi yei ni bei komɛi lɛ amɛkɛ Yesu fãa gbɛ lɛ fata mɛi ni damɔ sɛɛ shɔŋŋ kɛkwɛ nibii ni tee nɔ lɛ ahe. Nibii ni tee nɔ ni sa kadimɔ waa nɛɛ ná amɛ hu amɛnɔ hewalɛ naakpa.

      “YƐ TSO JAŊŊ LƐ NƆ”

      Yesu henyɛlɔi lɛ bolɔ akɛ: “Gbee lɛ yɛ tso jaŋŋ lɛ nɔ!” (Yohane 19:15, shishigbɛ niŋmaa) Hela wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “tso jaŋŋ” ni akɛtsu nii yɛ Sanekpakpai lɛ amli lɛ ji stau·rosʹ. Wolo ko (History of the Cross) wie akɛ: “Nɔ pɛ ni stauros tsɔɔ ji ‘tso ni ma shi jaŋŋ,’ tso jaŋŋ ni yɔɔ hewalɛ, tamɔ nɔ ni okwaafoi kalaa kɛwoɔ shikpɔŋ kɛfoɔ amɛŋmɔji ahe afabaŋ lɛ.”

      • Mɛni hewɔ duŋ ni wo ŋmɛlɛtswai etɛ lɛ jeee adebɔɔ naa nɔ ko lɛ?

      • Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ Yesu fee kɛtsɔɔ bɔ ni ehe hiaa waa akɛ mɔ akwɛ efɔlɔi ni egbɔlɔ lɛ?

      • Mɛni jɛ shikpɔŋhosomɔ lɛ mli kɛba? Ni mɛni sɔlemɔtsu lɛ mli muhɔɔ lɛ ni mli gba enyɔ lɛ damɔ shi kɛhã?

      • Te Yesu gbele lɛ kɛ nibii ni tee nɔ lɛ ná mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ anɔ hewalɛ hã tɛŋŋ?

  • Asaa Yesu Gbonyo lɛ ni Ayafu
    Yesu—Gbɛ lɛ, Anɔkwale lɛ, Wala Lɛ
    • Aasaa Yesu gbonyo lɛ kɛhã fuu

      YITSO 133

      Asaa Yesu Gbonyo lɛ ni Ayafu

      MATEO 27:57–28:2 MARKO 15:42–16:4 LUKA 23:50–24:3 YOHANE 19:31–20:1

      • AJIE YESU GBONYO LƐ YƐ TSO JAŊŊ LƐ HE

      • ASAA GBONYO LƐ KƐHÃ FUU

      • YEI YANA GBONYO BU NI KÃ SHI EFOLO

      Yesu gbo Sohaa, Nisan 14 lɛ nɔ, ni no mli lɛ etsɛŋ ni hulu baanyɔ shi. Kɛ́ hulu nyɔ shi lɛ, Nisan 15 ni ji Hejɔɔmɔ Gbi lɛ baaje shishi. Yesu egbo momo, shi ojoyelɔi enyɔ ni yɔɔ emasɛi lɛ gboiko. Mla lɛ tsɔɔ akɛ esaaa akɛ ‘ahãa gbonyo hiɔ tso nɔ ni je tsɛreɔ nɔ,’ shi moŋ esa akɛ afu amɛ “nakai gbi lɛ nɔŋŋ.”​—5 Mose 21:22, 23.

      Kɛfata he lɛ, atsɛɔ Sohaa shwane akɛ Hesaamɔkɛtoo Gbi ejaakɛ mɛi hoɔ nii amɛmaa shi, ni kɛ́ amɛyɛ nitsumɔ ko ni amɛnyɛŋ amɛmɛ ni aye Hejɔɔmɔ Gbi lɛ atã dani amɛtsu lɛ, amɛtsuɔ amɛgbeɔ naa. Nakai Hejɔɔmɔ Gbi lɛ, Hejɔɔmɔ Gbi “wulu” ni, ni ebaaje shishi kɛ́ hulu nyɔ shi. (Yohane 19:31) Nɔ hewɔ lɛ ji akɛ, Nisan 15 lɛ baafee klɛŋklɛŋ gbi ni akɛyeɔ Aboloo ni Akɛ Ma ni Eshako Feɔ lɛ Gbi Jurɔ lɛ ní heɔ gbii kpawo lɛ, ni be fɛɛ be lɛ klɛŋklɛŋ gbi lɛ ji Hejɔɔmɔ Gbi. (3 Mose 23:5, 6) Be nɛɛ mli lɛ, nakai klɛŋklɛŋ gbi lɛ yagbee gbi kpawo lɛ, ni ji Hejɔɔmɔ Gbi lɛ ni ayeɔ daa otsi lɛ nɔ.

      No hewɔ lɛ, Yudafoi lɛ bi Pilato koni efee nɔ ko ni baahã Yesu kɛ ojoyelɔi enyɔ lɛ agboi oya. Mɛni ebaahã afee? Ebaahã akumɔ amɛnaji. Kɛ́ akumɔ amɛnaji lɛ, no haŋ amɛnyɛ amɛkɛ amɛnaji lɛ apiŋ shi kɛhole amɛgbɔmɔtsei lɛ anɔ ni amɛmu. Asraafoi lɛ ba, ni amɛbakumɔ ojoyelɔi enyɔ lɛ anaji. Shi akɛni amɛna akɛ Yesu egbo momo hewɔ lɛ, amɛkumɔɔɔ enaji. Enɛ wo Lala 34:21 lɛ obɔ̃, ekɛɔ akɛ: “Ebaa ewui fɛɛ yi, amɛteŋ ekome folo ekuuu.”

      Bɔ ni afee ni aná nɔmimaa akɛ Yesu egbo lɛɛlɛŋ lɛ, asraafoi lɛ ateŋ mɔ kome kɛ akplɔ tsu Yesu ŋmawuiaŋ kɛyanina he gbɛ ni etsui yɔɔ lɛ. “Ni amrɔ lɛ lá kɛ nu jɛ mli ho.” (Yohane 19:34) Enɛ hu wo gbalɛ kroko obɔ̃, ekɛɔ akɛ: “Ni amɛaakwɛ mɔ ni amɛtsu lɛ nɔ lɛ.”​—Zakaria 12:10.

      Be ni agbe Yesu lɛ, no mli lɛ Yosef ni ji “nuu niiatsɛ ko” ni jɛ Arimatia, ni eji Sanhedrin lɛ mli nyo ko ni amuɔ afɔ̃ɔ enɔ lɛ hu yɛ jɛmɛ. (Mateo 27:57) Awie ehe akɛ eji “gbɔmɔ kpakpa kɛ jalɔ,” ni “eemɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ.” Anɔkwa, efiii bɔ ni saneyelihe lɛ kojo Yesu lɛ sɛɛ ejaakɛ eji “Yesu kaselɔ, shi Yudafoi lɛ agbeyeishemɔ hewɔ lɛ, ejieee ehe shi.” (Luka 23:50; Marko 15:43; Yohane 19:38) Yosef fee ekãa ni eyabi Pilato koni aŋɔ Yesu gbonyo lɛ ahã lɛ. Pilato tsɛ asraafoiatsɛ ni kwɛ ní agbe Yesu lɛ kɛba, ni ebama nɔ mi akɛ Yesu egbo. Nɔŋŋ kɛkɛ ni Pilato hã akɛ gbonyo lɛ hã Yosef.

      Yosef yahé klala kpakpa ni he tse, ni ejie Yesu gbonyo lɛ yɛ tso jaŋŋ lɛ nɔ kɛkpeleke shi. Ekɛ klala lɛ bala gbonyo lɛ kɛsaa lɛ kɛhã fuu. Nikodemo, “mɔ ni tsutsu ko lɛ eba Yesu ŋɔɔ nyɔɔŋ” lɛ, baye ebua kɛsaa gbonyo lɛ. (Yohane 19:39) Ekɛ mire kɛ aloe ni afutu ni jara wala, aaafee Roma nsɛnii tɛi oha (kilogram 33) ba. Amɛkɛ klalai ni tsofai ni jeɔ ŋma lɛ yɔɔ mli lɛ bala Yesu gbonyo lɛ, taakɛ Yudafoi lɛ feɔ fuɔ mɔ lɛ.

      Yosef yɛ gbonyo bu ko ni bɛŋkɛ jɛmɛ ni akpɛ́ yɛ tɛsaa mli ni akɛ mɔ ko eŋmɛko mli dã, ni akɛ Yesu gbonyo lɛ yaŋmɛ mli. Ni akokolo tɛ agbo ko kɛtsĩ gbonyo bu lɛ naa. Amɛkɛ oyaiyeli fee enɛ, ejaakɛ etsɛŋ ni Hejɔɔmɔ Gbi lɛ baaje shishi. Ekolɛ Maria Magdalena kɛ Maria ni ji Yakobo Bibioo lɛ nyɛ lɛ fata he ni asaa Yesu gbonyo lɛ. No sɛɛ lɛ, amɛsha amɛhe kɛtee shĩa koni “amɛyasaa tsofai ni jeɔ ŋma kɛ mui ni jeɔ ŋma amɛto” koni amɛkɛyakpa Yesu gbonyo lɛ yɛ Hejɔɔmɔ Gbi lɛ sɛɛ.​—Luka 23:56.

      Enɔ jetsɛremɔ, yɛ Hejɔɔmɔ Gbi lɛ nɔ lɛ, osɔfoi tsiifoi lɛ kɛ Farisifoi lɛ tee Pilato ŋɔɔ amɛyakɛɛ lɛ akɛ: “Wɔkaiɔ akɛ be ni nakai shishiulɔ lɛ yɔɔ wala mli lɛ, ekɛɛ akɛ, ‘Gbii etɛ sɛɛ lɛ, abaatee mi shi.’ No hewɔ lɛ, fã koni ayabu gbonyo bu lɛ he kɛyashi gbi ni ji etɛ lɛ nɔ, koni ekaselɔi lɛ akaba amɛbaju lɛ ni amɛkɛɛ mɛi akɛ, ‘Atee lɛ shi kɛjɛ gbohii ateŋ!’ Ni naagbee shishiumɔ nɛɛ bafee efɔŋ fe klɛŋklɛŋ nɔ lɛ.” Pilato kɛɛ amɛ akɛ: “Naa, bulɔi nɛ. Nyɛyaa nyɛyabua he jogbaŋŋ bɔ ni nyɛbaanyɛ.”​—Mateo 27:63-65.

      Hɔgbaa leebi maŋkpa lɛ, Maria Magdalena, Yakobo nyɛ Maria, kɛ yei krokomɛi kɛ tsofai ni jeɔ ŋma ba gbonyo bu lɛ naa koni amɛkɛbakpa Yesu gbonyo lɛ. Amɛkɛɛkɛɛ amɛhe akɛ: “Namɔ baakoklo tɛ lɛ kɛjɛ gbonyo bu lɛ naa ehã wɔ?” (Marko 16:3) Shi no mli lɛ shikpɔŋ lɛ ehoso. Kɛfata he lɛ, Nyɔŋmɔ bɔfo ko ebakoklo tɛ lɛ kɛtee sɛɛ, bulɔi lɛ hu bɛ jɛmɛ, ni gbonyo lɛ bɛ bu lɛ mli!

      • Mɛni hewɔ atsɛɔ Sohaa akɛ Hesaamɔkɛtoo Gbi lɛ? Ni mɛni hewɔ atsɛ nakai Hejɔɔmɔ Gbi lɛ akɛ Hejɔɔmɔ Gbi “wulu” lɛ?

      • Mɛni Yosef kɛ Nikodemo fee kɛhã Yesu fuu? Ni mɛɛ tsakpaa yɔɔ amɛ kɛ Yesu teŋ?

      • Mɛni osɔfoi lɛ taoɔ ni afee? Shi mɛni ba Hɔgbaa leebi maŋkpa lɛ?

Ga Woji (1980-2025)
Shi Mli
Botemɔ Mli
  • Ga
  • Kɛmaje
  • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
  • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
  • Mlai Ni Yɔɔ He
  • Ohe Saji
  • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
  • JW.ORG
  • Botemɔ Mli
Kɛmaje