Ná Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ He Miishɛɛ
MIISHƐƐ ji nuu ni “Yehowa mla lɛ he emii shɛɔ yɛ.” Nakai gbɔmɔ lɛ kaneɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ “shwane kɛ nyɔɔŋ!” (Lala 1:1, 2) Ani onáa nakai miishɛɛ lɛ eko? Te ooofee tɛŋŋ oha miishɛɛ ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ haa onáa lɛ afa kɛteke nɔ hu?
Bó Toi Beni Yehowa Wieɔ Lɛ
Kaakane wiemɔi lɛ kɛkɛ. Feemɔ shihilɛi ni okaneɔ he sane lɛ ahe mfoniri. Feemɔ mɛi ni atsɛɔ amɛwiemɔi asɛɛ lɛ agbee lɛ he mfoniri. Yɛ be mli ni okaneɔ Biblia lɛ klɛŋklɛŋ yitsei lɛ, bó Yehowa diɛŋtsɛ toi beni etsɔɔ bɔ ni eto naa efee shikpɔŋ lɛ ní eha efee he ni hi koni adesa ahi nɔ lɛ. Bó toi beni ekɛɔ e-Bi, ni ji Nitsulɔ Nukpa lɛ akɛ be eshɛ ni esa akɛ ekɛ klɛŋklɛŋ adesai lɛ aba shihilɛ mli lɛ. Feemɔ shihilɛ lɛ he mfoniri: Adam kɛ Hawa tse atua, Nyɔŋmɔ kojo amɛ, ni no sɛɛ lɛ eshwie amɛ kɛjɛ Paradeiso lɛ mli. (1 Mose, yitso 1-3) Kwɛ bɔ ni onaa baakpɛ ohe eha beni okaneɔ akɛ gbee ko jɛ ŋwɛi etsɛ́ Yesu Kristo akɛ Nyɔŋmɔ Bi, mɔ ni asumɔɔ, mɔ ni Nyɔŋmɔ tsu koni ekɛ ewala abafɔ̃ shi aha adesai lɛ. (Mat. 3:16, 17) Bɔɔ mɔdɛŋ ní ofee bɔ ni bɔfo Yohane baafee enii eha beni enu ni Yehowa miijaje akɛ: “Naa, miifee nii fɛɛ ehee” lɛ he mfoniri. (Kpoj. 21:5) Eji anɔkwale akɛ, Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ní akaneɔ yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ ji niiashikpamɔ ni yɔɔ miishɛɛ!
Yaa nɔ okane wiemɔ ni jɛ mumɔŋ lɛ, ni obaale Yehowa ákɛ mɔ ko pɔtɛɛ ní je agbo ní he yɔɔ gbeyei. Obaanu he akɛ obɛŋkɛ Mɔ ni sumɔɔ wɔ, ní ekɛ wɔ yeɔ yɛ mɔbɔnalɛ mli, ní eyeɔ ebuaa wɔ kɛji wɔkɛ heshibaa bɔ mɔdɛŋ ni wɔfee esuɔmɔnaa nii, ní etsɔɔ wɔ bɔ ni wɔɔfee wɔye omanye yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni wɔfeɔ lɛ mli lɛ kpaakpa.—Yosh. 1:8; Lala 8:2; Yes. 41:10.
Be babaoo ni oŋɔɔ ni okɛkaneɔ Biblia lɛ, babaoo hu miishɛɛ ni oyɔɔ lɛ baada yɛ be mli ni odaa yɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii ahe nilee mli lɛ. Shi miishɛɛ lɛ baada kwraa fe no. Kɛ onikanemɔ lɛ kɛ yelikɛbuamɔ ni he hiaa lɛ haa bo koni okɛtsu naagbai ahe nii yɛ nilee mli lɛ, no lɛ obaanu he tamɔ lalatsɛ lɛ, mɔ ni kɛɛ akɛ: “Odasei lɛ yɛ naakpɛɛ; no hewɔ misusuma yeɔ nɔ lɛ.” (Lala 119:129) Obaaná miishɛɛ hu yɛ be mli ni oyɔseɔ shishitoo mlai ni haa okudɔɔ osusumɔ kɛ nibii ni osumɔɔ yɛ gbɛ ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ yɔɔ mli lɛ nɔ kɛjɛɔ Ŋmalɛi lɛ amli lɛ.—Yes. 55:8, 9.
Biblia lɛ kɛ jeŋba he gbɛtsɔɔmɔ ni buɔ wɔhe kɛjɛɔ efɔŋ he haa ni etsɔɔ wɔ gbɛ ni ja lɛ. Yɛ be mli ni wɔkaneɔ lɛ, wɔleɔ akɛ Yehowa ji Tsɛ ni le naagbai ni baajɛ mli kɛba kɛji wɔŋmɛɛ wɔhe wɔha heloo ni yeee emuu lɛ sɛɛdii nii lɛ. Esumɔɔɔ ni wɔnaa nɔ̃ yɛ nɔ ni eka shi faŋŋ akɛ ebaajɛ eshishitoo mlai ni nɔ kwɔlɔ lɛ ahe guɔ ni wɔɔgbe lɛ mli kɛba lɛ. Esusuɔ wɔhe ni eesumɔ ní wɔná shihilɛ gbɛ ni hi fe fɛɛ mli ŋɔɔmɔ. E-Wiemɔ ni wɔkaneɔ lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔhiɛ sɔɔ jɔɔmɔ ni eji akɛ wɔɔná lɛ akɛ wɔ-Nyɔŋmɔ kɛ wɔ ŋwɛi Tsɛ lɛ babaoo.
Kanemɔ Biblia lɛ Daa
Lalatsɛ lɛ wie nuu ni kaneɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ daa lɛ he akɛ: “Nɔ fɛɛ nɔ ni efeɔ lɛ shwereɔ.” (Lala 1:3) Hɛɛ, yɛ emuu ni wɔyeee lɛ fɛɛ sɛɛ, yɛ Satan nibii agbɛjianɔtoo fɔŋ ni wɔyɔɔ mli lɛ fɛɛ sɛɛ, kɛ mɔdɛŋ ni Abonsam bɔɔ koni ekpata wɔhiɛ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ni wɔkaneɔ daa ni wɔkɛ nɔ ni yɔɔ mli lɛ tsuɔ nii lɛ baaha wɔye omanye yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni kɔɔ wɔkɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ he lɛ mli.
Akɛni wɔyɔɔ gbɛjianɔtoo momo nɛɛ nɔnyɛɛ shishi hewɔ lɛ, Bɔlɔ lɛ susumɔi ni wɔkɛaawo wɔmli yɛ be fioo po mli daa gbi lɛ kɛ hewalɛwoo baaha wɔ. Mɛi komɛi ni awo amɛ tsuŋ yɛ amɛhemɔkɛyeli hewɔ lɛ anine shɛ ŋmalɛi kukuji fioo ko ni atsɛ yisɛɛ yɛ adafitswaa woji amli lɛ nɔ. Amɛfolɔ kɛjɛ adafitswaa woji lɛ amli, amɛkase amɛwo amɛyitsoŋ, ni amɛjwɛŋ nɔ. Yehowa jɔɔ amɛmɔdɛŋbɔɔ lɛ nɔ ejaakɛ amɛfee bɔ ni amɛshihilɛi baaŋmɛ amɛ gbɛ ni amɛkɛná nilee ni jɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ. (Mat. 5:3) Ni kɛlɛ, wɔteŋ mɛi babaoo yɛ heyeli babaoo fe nakai. Esaaa akɛ wɔmuɔ sane naa akɛ, Biblia kuku ko ni wɔɔkane yɛ oyaiyeli mli shikome daa gbi lɛ diɛŋtsɛ baaná wɔnɔ hewalɛ yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ. Shi kɛlɛ, kɛji wɔtsake nibii ni he hiaa wɔ waa lɛ amli ní wɔkane Biblia lɛ fã ko daa gbi, ní wɔsusu he, ní wɔkɛtsu nii yɛ wɔshihilɛi amli lɛ, no lɛ jɔɔmɔi baafee wɔnɔ̃.
Nɔ ko baanyɛ afite gbɛjianɔ ni hi fe fɛɛ ni wɔto lɛ. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, wɔkɛ nibii ni he hiaa diɛŋtsɛ lɛ yeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔnyɛŋ wɔhi shi ni wɔnuuu nu gbi kome loo gbii enyɔ. Belɛ, yɛ nɔ ni baaba wɔshihilɛi amli lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, esa akɛ wɔŋɔ be ko ni wɔkɛ anɔkwale nui lɛ awo wɔhe hewalɛ.—Bɔf. 17:11.
Kanemɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ Fɛɛ
Ani bo diɛŋtsɛ okane Biblia muu lɛ fɛɛ? Efeɔ mɛi komɛi ahuntoo akɛ amɛaakane Mose Klɛŋklɛŋ Wolo lɛ kɛyashi Kpojiemɔ. No hewɔ lɛ, mɛi babaoo ni miisumɔ ni amɛkane Biblia muu lɛ fɛɛ lɛ je shishi kɛ Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ kanemɔ. Mɛni hewɔ? Ekolɛ akɛni amɛnaa amrɔ nɔŋŋ akɛ nakai Biblia woji lɛ kɔɔ amɛhe akɛ aŋkroaŋkroi ni taoɔ ni amɛnyiɛ Kristo nanemaahei lɛ asɛɛ lɛ hewɔ. Aloo ekolɛ akɛni etamɔ nɔ ni Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ faaa kɛ kanemɔ—nɔ ni fa fioo fe Biblia lɛ mlijaai ejwɛ mli ekome lɛ hewɔ. Shi kɛ́ amɛkane nɛkɛ woji 27 nɛɛ amɛgbe naa lɛ, amɛgbalaa amɛjwɛŋmɔ kɛyaa Hebri Ŋmalɛi lɛ amli woji 39 lɛ nɔ, ni amɛjeɔ ekanemɔ shishi ni amɛnáa miishɛɛ. Beni amɛgbeɔ Hebri Ŋmalɛi lɛ akanemɔ naa lɛ, no mli lɛ amɛto gbɛjianɔ kɛha Biblia lɛ kanemɔ daa, no hewɔ lɛ, amɛtsáa nɔ amɛkaneɔ Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ nɔ ni ji shii enyɔ, ni amɛkpaaa dɔŋŋ. Eba akɛ, bo hu obaaha Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kanemɔ afee osu yɛ oshihilɛ mli daa.
Ani mɔ ko yɛ oweku lɛ loo osafo lɛ mli ni nyɛɛɛ nii akane? Mɛni hewɔ okɛ ohe haa akɛ obaasumɔ ni okane Biblia lɛ daa oha nakai mɔ lɛ? Obaaná he sɛɛ, ni lɛ hu ebaaná he sɛɛ yɛ be mli ni ejwɛŋɔ nɔ ni enuɔ lɛ nɔ ni ekɛtsuɔ nii yɛ eshihilɛ mli lɛ.—Kpoj. 1:3.
Yɛ be ni sa mli lɛ, ekolɛ obaasumɔ ni oje nifeemɔi krɛdɛɛi komɛi ní kɔɔ o-Biblia kanemɔ lɛ he lɛ ashishi. Nibii nɛɛ ekomɛi baanyɛ aha hiɛsɔɔ ni oyɔɔ kɛha tsakpaa ni yɔɔ Biblia lɛ fãi srɔtoi lɛ ateŋ lɛ aya hiɛ. Kɛ o-Biblia lɛ yɛ afã gbɛ niŋmaai lɛ, enɛɛmɛi baanyɛ akudɔ bo kɛya yinɔsane mli saji babaoo kɛ amaniɛbɔi ni kɛ amɛhe kpãa gbee anɔ. Nomɛi baanyɛ aye abua bo koni ona shihilɛi ni ha aŋmala lalai srɔtoi lɛ kɛ agbɛnɛ hu woji ni Yesu Kristo bɔfoi lɛ ŋmala lɛ. Insight on the Scriptures lɛ kɛ shihilɛ mli saji ni kɔɔ gbɔmɛi, hei, kɛ sui ní atsĩ tã yɛ Biblia lɛ mli lɛ haa. Taoi lɛ gbalaa jwɛŋmɔ kɛyaa Biblia mli gbalɛi amlibaa nɔ, ni etsɔɔ maŋtsɛmɛi kɛ gbalɔi ni hi shi yɛ yinɔ kome mli, ni etsɔɔ bei ní Biblia mli nifeemɔi babaoo ba.
Yɛ be mli ni ojwɛŋɔ nɔ ni okaseɔ lɛ nɔ lɛ, obaanu nɔ hewɔ ni shihilɛi komɛi te shi yɛ Nyɔŋmɔ webii ateŋ lɛ shishi. Obaale nɔ hewɔ hu ni Yehowa kɛ ewebii lɛ ye taakɛ efee lɛ. Obaana bɔ ni Yehowa buɔ nɔyelii, gbɔmɛi kɛ aŋkroaŋkroi anifeemɔi ehaa. Enɛ baaha oná sɛɛyoomɔ babaoo yɛ esusumɔi ahe.
Obaaná Biblia mli yinɔsane he miishɛɛ babaoo yɛ be mli ni ofeɔ kpokpaa ni nifeemɔi komɛi ba yɛ mli lɛ he mfoniri lɛ. Biblia shikpɔji ahe mfonirii jieɔ shikpɔŋ lɛ shikamɔ kɛ agbɛnɛ gbɛ ni kãmɔ hei komɛi lɛ ateŋ lɛ kpo. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nɛgbɛ Israelbii lɛ fo Ŋshɔ Tsuru lɛ yɛ? Te Shiwoo Shikpɔŋ lɛ da ha tɛŋŋ? Nɛgbɛ Yesu nyiɛ kɛyashɛ beni etsuɔ eshikpɔŋ nɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ? Mɛɛ nibii Paulo na yɛ emaŋsɛɛ sanekpakpa gbɛfaai lɛ amli? Shikpɔji ahe mfonirii ni atsɔɔ mli lɛ kɛ saji ni haa shishinumɔ baa onikanemɔ lɛ he lɛ haa. Nɛgbɛ obaanyɛ ona Biblia shikpɔji ahe mfonirii yɛ? Ekomɛi yɛ New World Translation of the Holy Scriptures lɛ mli. Shikpɔji ahe mfonirii aaafee 70 yɛ Insight wolo kpoi lɛ amli, ni eyɛ shikpɔji ahe mfonirii ataomɔhe yɛ klɛŋklɛŋ kpo lɛ mli. Okɛ Watch Tower Publications Index lɛ atsu nii ni okɛtao shikpɔji ahe mfonirii krokomɛi. Kɛ́ obɛ woji nɛɛ eko lɛ, no lɛ okɛ shikpɔji ahe mfonirii ni akɛwoɔ Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ atsu nii koni eye ebua bo yɛ o-Biblia kanemɔ lɛ mli.
Maŋtsɛ David jie Yehowa yi yɛ Hebri Ŋmalɛi lɛ amli, akɛ: “Mawu, oyiŋtoi lɛ ajara wa yɛ mihiɛ akɛ nɔ ko! amɛyi fa akɛ nɔ ko!” (Lala 139:17) Bɔfo Paulo jie Yehowa yi yɛ Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ amli ejaakɛ “E-kpɛ́ yɛ wɔtsuii amli hu, koni Nyɔŋmɔ anunyam he nilee lɛ akpɛ́ yɛ Yesu Kristo hiɛ.” (2 Kor. 4:6) Afii ohai abɔ kã be ní David kɛ Paulo kɛhi shi lɛ teŋ; shi kɛlɛ, amɛyi enyɔ lɛ fɛɛ amɛná Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ he miishɛɛ. Bo hu obaanyɛ oná miishɛɛ kɛji oŋɔ be ni okɛkane nɔ fɛɛ nɔ ni Yehowa kɛha bo yɛ e-Wiemɔ ni jɛ mumɔŋ lɛ mli lɛ.