Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w21 November bf. 31
  • Ani Ole?

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Ani Ole?
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2021
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Maŋtsɛyeli Ko Ni Laaje Ni Wo Mɛi Ni Wieɔ Shiɔ Biblia Lɛ Hiɛgbele
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1993
  • Nahum Emli Saji
    Ŋmalɛ Krɔŋkrɔŋ Lɛ Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ
  • Nahum, Habakuk, kɛ Zefania Woji lɛ Amli Saji Otii
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2007
  • Yiwalaheremɔ Nyɛɔ Ebaa Kɛ Nyɔŋmɔ Tɔ Owele
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1989
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2021
w21 November bf. 31
Mfoniri ko ni atɛŋ ni miitsɔɔ bɔ ni eeenyɛ efee akɛ Ninive maŋ lɛ mli yɔɔ.

No mli lɛ, Ninive ji maŋ fɛfɛo kɛ emli tsũi wujiwuji

Ani Ole?

Mɛni ba Ninive maŋ lɛ nɔ yɛ Yona gbii lɛ asɛɛ?

BRITISH MUSEUM lɛ wɛbsaiti ko wie akɛ, yɛ aaafee afi 670 D.Ŋ.B. lɛ, Asiria batsɔ nɔyeli ni da fe fɛɛ yɛ je lɛ mli. Eye maji srɔtoi anɔ “kɛjɛ Kipro, ni yɔɔ anai lɛ, kɛyashi Iran, ni yɔɔ bokã lɛ, ni eye Ejipt po nɔ kɛyashi be ko.” Nakai beiaŋ lɛ, Asiria maŋtiase, ni ji Ninive, ji maŋ ni da fe fɛɛ yɛ je lɛ mli. No mli lɛ, abɔi fɛfɛji pii, maŋtsɛ shĩai wujiwuji ni asaa amɛmli jogbaŋŋ, kɛ wojiatoohei kɛ amɛmli woji pii yɛ Ninive. Nibii ni aŋmala yɛ blema Ninive maŋ lɛ gbogboi lɛ ahe lɛ hãa wɔnaa akɛ, Asiria maŋtsɛ Ashurbanipal tsɛ ehe akɛ “maŋtsɛ ni yeɔ jeŋ fɛɛ nɔ,” ni nakai Asiria maŋtsɛmɛi krokomɛi hu fee. Be ni Ashurbanipal yeɔ nɔ lɛ, efee tamɔ nɔ ni mɔ ko mɔ ko nyɛŋ aye Asiria kɛ emaŋtiase Ninive nɔ kunim.

Map ni miitsɔɔ Asiria Nɔyeli lɛ husui lɛ anaa yɛ aaafee afi 600 D.Ŋ.B. Ejipt, Kipro ŋshɔkpɔ lɛ, kɛ Ninive yɛ map lɛ nɔ.

Be ni Asiria Nɔyeli lɛ batsɔ jeŋ hewalɛ lɛ, no mli lɛ eji nɔyeli ni da fe fɛɛ yɛ je lɛ mli

Shi be ni Asiria batsɔ nɔyeli ni he wa waa lɛ, Yehowa gbalɔ Zefania gba akɛ: “[Yehowa baakpãtã] Asiria hiɛ, ni ebaahã Ninive atsɔ amaŋfɔ, ebaagbi tamɔ shia ŋa nɔ.” Kɛfata he lɛ, Yehowa gbalɔ Nahum gba akɛ: “Nyɛhaa jwiɛtɛi, nyɛhaa shika tsuru! . . . Maŋ lɛ kã shi efolo, etsɔ amaŋfɔ, akpãtã hiɛ! . . . Mɔ fɛɛ mɔ ni baana bo lɛ baajo onaa foi, ni ebaakɛɛ, ‘Akpãtã Ninive hiɛ!’” (Zef. 2:13; Nah. 2:9, 10; 3:7) Ekolɛ, mɛi ni nu gbalɛi nɛɛ bi amɛhe akɛ, ‘Ani gbalɛi nɛɛ baanyɛ aba mli? Ani abaanyɛ akpãtã Asiria maŋ ni he wa nɛɛ hiɛ lɛɛlɛŋ?’ Efee tamɔ nɔ ni enyɛŋ eba mli kɔkɔɔkɔ.

Ninive tsɔ amaŋfɔ!

Shi naakpɛɛ sane ji, yɛ bɔ ni Asiria he wa lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, nɔ ni awie yɛ ehe lɛ ba mli. Afii fioo dani afi 600 D.Ŋ.B. lɛ, Babilonbii lɛ kɛ Mediabii lɛ ye Asiria nɔ kunim. Sɛɛ mli lɛ, Ninive batsɔ amaŋfɔ, ni mɛi ahiɛ po kpa nɔ akɛ no mli lɛ maŋ ko yɛ ni atsɛɔ lɛ Ninive. Sane ko ni The Metropolitan Museum of Arts ni yɔɔ New York lɛ wie lɛ hãa wɔnaa akɛ, fiofio lɛ, shia fu Ninive maŋ lɛ, ni eji jeee ni awie he yɛ Biblia lɛ mli kulɛ, mɛi leŋ ehe nɔ ko kwraa. Biblical Archeology Society lɛ wie akɛ: “No mli lɛ, mɔ ko mɔ ko nyɛɛɛ atsɔɔ kɛji Ninive, ni ji Asiria maŋtiase wulu lɛ, hi shi lɛɛlɛŋ.” Shi yɛ afi 1845 lɛ, nuu ko ni kaseɔ blema nibii ahe nii ni atsɛɔ lɛ Austin Henry Layard lɛ bɔi Ninive maŋ lɛ tsaa. Nibii ni ena lɛ tsɔɔ faŋŋ akɛ, no mli lɛ Ninive ji maŋ wulu diɛŋtsɛ.

Bɔ ni gbalɛi ni kɔɔ Ninive he lɛ ba mli pɛpɛɛpɛ lɛ hãa wɔnáa hemɔkɛyeli ni mli wa akɛ, Biblia mli gbalɛi ni kɔɔ nɔyelii ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ ahiɛkpatamɔ lɛ he lɛ hu baaba mli.​—Dan. 2:44; Kpo. 19:15, 19-21.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje