Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • dg fã 8 bf. 17-19
  • Nyɔŋmɔ Yiŋtoo Miiya Hiɛ Kɛmiishɛ Emlibaa He

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Nyɔŋmɔ Yiŋtoo Miiya Hiɛ Kɛmiishɛ Emlibaa He
  • Ani Nyɔŋmɔ Susuɔ Wɔhe Lɛlɛŋ?
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Shikpɔŋ nɔ Maŋtsɛ Hee Lɛ
  • Hefatalɔi Nɔyelɔi
  • Nɔyeli ni Etse Ehe Kwraa lɛ Sɛɛ Baafo
  • Mɛni Ji Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ?
    Mɛni Wɔbaanyɛ Wɔkase Kɛjɛ Biblia Lɛ Mli?
  • Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ—Shikpɔŋ nɔ Nɔyeli Hee
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2000
  • Mɛni Ji Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ?
    Mɛni Biblia Lɛ Tsɔɔ Diɛŋtsɛ?
  • Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ Miiye Nɔ
    Nilee Ni Kɛ Mɔ Yaa Naanɔ Wala Mli
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Ani Nyɔŋmɔ Susuɔ Wɔhe Lɛlɛŋ?
dg fã 8 bf. 17-19

Fã 8

Nyɔŋmɔ Yiŋtoo Miiya Hiɛ Kɛmiishɛ Emlibaa He

1, 2. Nyɔŋmɔ miito gbɛjianɔ ni ejie amanehulu kɛya kwraa yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

ADESAI kɛ daimonioi atuatselɔi anɔyeli etee nɔ egbala adesai kɛtee sɛɛsɛɛ aahu afii ohai babaoo. Ni kɛlɛ, Nyɔŋmɔ ekuko ehiɛ efɔko wɔ amanehului nɛɛ anɔ. Shi moŋ, eeto gbɛjianɔ, yɛ afii ohai abɔ nɛɛ fɛɛ mli koni ekɛjie adesai kɛjɛ efɔŋfeemɔ kɛ amanehulu ni amɛyɔɔ mli lɛ mli.

2 Beni atse atua yɛ Eden lɛ, kɛkɛ ni Nyɔŋmɔ je shishi ejie eyiŋtoo akɛ ebaato nɔyeli ko shishi koni ebafee shikpɔŋ nɛɛ paradeiso eha adesai lɛ kpo. (1 Mose 3:15) Yɛ sɛɛ mli lɛ, Yesu ha nɛkɛ Nyɔŋmɔ nɔyeli ni baa nɛɛ bafee enitsɔɔmɔ lɛ mli saneyitso, beni eji Nyɔŋmɔ naawielɔ nukpa fe fɛɛ lɛ. Ewie akɛ no pɛ baafee adesai ahiɛnɔkamɔ kome pɛ.—Daniel 2:44; Mateo 6:9, 10; 12:21.

3. Te Yesu tsɛ nɔyeli ni baaba ebaye shikpɔŋ nɔ lɛ eha tɛŋŋ, ni mɛni hewɔ?

3 Akɛni ebaaye nɔ kɛjɛ ŋwɛi hewɔ lɛ, Yesu tsɛ nakai Nyɔŋmɔ nɔyeli ni baa lɛ akɛ “ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ.” (Mateo 4:17) Esaa etsɛ lɛ hu akɛ “Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ,” ejaakɛ Nyɔŋmɔ ji e-Tolɔ. (Luka 17:20) Nyɔŋmɔ kɛ mumɔ tsirɛ eniŋmalɔi lɛ yɛ afii ohai abɔ lɛ mli koni amɛŋmala mɛi ni baafee nakai maŋtsɛyeli lɛ mli bii, kɛ nɔ ni ebaatsu lɛ he saji amɛshwie shi.

Shikpɔŋ nɔ Maŋtsɛ Hee Lɛ

4, 5. Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ tsɔɔ yɛ akɛ Yesu ji e-Maŋtsɛ ni ekpɛlɛ enɔ?

4 Yesu ji mɔ ni ha gbalɛi pii ni kɔɔ mɔ ni baafee Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ lɛ he lɛ ba mli, aaafee afii akpei enyɔ ni eho nɛ. Ebafee mɔ ni Nyɔŋmɔ ehala lɛ akɛ nakai ŋwɛi nɔyeli ni baaye adesai anɔ lɛ Nɔyelɔ. Ni yɛ egbele sɛɛ lɛ, Nyɔŋmɔ tee Yesu shi kɛtee wala mli yɛ ŋwɛi akɛ mumɔŋ bɔɔ nɔ ni he wa, ni gbooo dɔŋŋ. Ni mɛi babaoo ye egbohiiashitee lɛ he odase.—Bɔfoi lɛ Asaji 4:10; 9:1-9; Romabii 1:1-4; 1 Korintobii 15:3-8.

5 Kɛkɛ ni Yesu “yata Nyɔŋmɔ ninejurɔ nɔ.” (Hebribii 10:12) Jɛmɛ ji he ni eyamɛ yɛ kɛyashi be mli ni Nyɔŋmɔ baaha lɛ hewalɛ ni ekɛtsu nii akɛ Nyɔŋmɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ. Enɛ ha gbalɛ ni yɔɔ Lala 110:1 lɛ ba mli, he ni Nyɔŋmɔ kɛɛ lɛ yɛ akɛ: “Ta mininejurɔ nɔ kɛyashi beyinɔ ni maŋɔ ohenyɛlɔi lɛ mafee onaneshi maaŋoo.”

6. Yesu tsɔɔ akɛ eyɛ hesaa akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

6 Beni Yesu yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ, etsɔɔ akɛ eyɛ hesaa kɛha nakai gbɛhe lɛ. Yɛ yiwaa ni ekɛkpe lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, ehala akɛ ebaahiɛ emuuyeli mli eha Nyɔŋmɔ. Ni etsɔ nakai feemɔ nɔ eha nɔ ni Satan wie akɛ adesa ko yeŋ Nyɔŋmɔ anɔkwa kɛji eyaje kaa shishi lɛ fee amale. Yesu, ni ji gbɔmɔ ni eye emuu, ‘naagbee Adam’ lɛ tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ tɔko yɛ adesai ni ebɔ akɛ mɛi ni eye emuu lɛ mli.—1 Korintobii 15:22, 45; Mateo 4:1-11.

7, 8. Mɛɛ nibii kpakpai Yesu fee beni eyɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ, ni ekɛfee mɛni he nɔkwɛmɔ nɔ?

7 Mɛɛ nɔyelɔ ko enyɛ efee nibii kpakpai tamɔ bɔ ni Yesu fee yɛ afii fioo ni ekɛtsu esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ? Akɛni Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ wo Yesu hewalɛ hewɔ lɛ, etsa helatsɛmɛi, obubuafoi, shwilafoi, toimulɔi, kɛ mumuii. Etee gbohii ashi po! Efee nɔ ni ebaafee eha adesai yɛ jeŋ muu fɛɛ kɛji eba Maŋtsɛyeli hewalɛ mli lɛ he nɔkwɛmɔ nɔ biboo ko pɛ etsɔɔ.—Mateo 15:30, 31; Luka 7:11-16.

8 Yesu fee nibii kpakpai pii beni eyɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ, ni enɛ ha ekaselɔ Yohane kɛɛ akɛ: “Nibii krokomɛi pii hu yɛ ni Yesu fee, ni kɛji akɛɛ aaŋma fɛɛ ekomekome lɛ, misusuɔ akɛ je lɛ diɛŋtsɛ nyɛŋ woji ni kulɛ aaaŋma lɛ ato.”—Yohane 21:25.a

9. Mɛni hewɔ mɛi ni yɔɔ jalɛ tsuii lɛ ke yuu kɛba Yesu ŋɔɔ lɛ?

9 Yesu yɛ mlihilɛ kɛ mɔbɔnalɛ, ni eyɛ suɔmɔ kpele diɛŋtsɛ kɛha gbɔmɛi. Eye ebua ohiafoi kɛ mɛi ni anaanaa amɛnɔ lɛ, shi ekɛ hiɛaŋkwɛmɔ eteee shi ewooo niiatsɛmɛi kɛ mɛi ni yɔɔ gbɛhei wuji lɛ. Gbɔmɛi ni yɔɔ jalɛ tsuii lɛ here ninefɔɔ ni Yesu jɛ suɔmɔ mli ekɛha lɛ nɔ beni ekɛɛ akɛ: “Nyɛbaa miŋɔɔ, nyɛ mɛi fɛɛ ni etɔ nyɛ ni nyɛjatsui fe nyɛ lɛ, ni maha nyɛ hejɔɔmɔ. Nyɛwoa mipã lɛ nyɛfɔa nyɛnɔ, ni nyɛkasea mi; shi mihe jɔ, ni mibaa mihe shi kɛjɛ mitsui mli, ni nyɛaana hejɔɔmɔ nyɛaaha nyɛsusumai lɛ. Ejaakɛ mipã lɛ teremɔ waaa, ni mijatsu lɛ etsiii.” (Mateo 11:28-30) Gbɔmɛi ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ ke yuu kɛba eŋɔɔ ni amɛkpa enɔyeli lɛ gbɛ.—Yohane 12:19.

Hefatalɔi Nɔyelɔi

10, 11. Namɛi baafata Yesu he kɛye shikpɔŋ lɛ nɔ?

10 Bɔ ni adesai anɔyelii yɔɔ hefatalɔi nitsumɔ nɔkwɛlɔi lɛ, nakai nɔŋŋ Nyɔŋmɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ hu ji. Yɛ Yesu sɛɛ lɛ, mɛi krokomɛi hu baana shikpɔŋ lɛ nɔyeli mli gbɛfaŋnɔ, ejaakɛ Yesu wo ehefatalɔi ni bɛŋkɛ lɛ kpaakpa lɛ ashi akɛ amɛkɛ lɛ baaye nɔ akɛ maŋtsɛmɛi yɛ adesai anɔ.—Yohane 14:2, 3; Kpojiemɔ 5:10; 20:6.

11 Enɛ hewɔ lɛ, ateɔ adesai ateŋ mɛi fioo shi kɛyaa ŋwɛi wala mli, kɛfataa Yesu he. Amɛ ji mɛi ni feɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli ni kɛ naanɔ jɔɔmɔi baaha adesai lɛ. (2 Korintobii 4:14; Kpojiemɔ 14:1-3) No hewɔ lɛ, Yehowa eto shishitoo kɛha nɔyeli ni kɛ naanɔ jɔɔmɔi baaha adesai aweku lɛ he gbɛjianɔ, yɛ yinɔi ni eho lɛ fɛɛ mli.

Nɔyeli ni Etse Ehe Kwraa lɛ Sɛɛ Baafo

12, 13. Mɛni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ efee klalo bianɛ ni ebaafee?

12 Nyɔŋmɔ kɛ ehe ewo shikpɔŋ nɛɛ nɔ saji amli tɛɛ yɛ afii oha nɛɛ mli. Taakɛ wolo bibioo nɛɛ Fa 9 baasusu he lɛ, Biblia gbalɛ tsɔɔ akɛ ato Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli ni yɔɔ Kristo shishi lɛ ama shi yɛ 1914, ni amrɔ nɛɛ efee klalo akɛ ebaakpata Satan gbɛjianɔtoo muu lɛ fɛɛ hiɛ. Nakai Maŋtsɛyeli lɛ efee klalo ni ebaaye “lumɔ yɛ [Kristo] henyɛlɔi lɛ ateŋ!”—Lala 110:2.

13 Gbalɛ ni yɔɔ Daniel 2:44 lɛ kɛɔ yɛ enɛ gbɛfaŋ akɛ: “Ni nakai maŋtsɛmɛi [ni yɔɔ bianɛ] lɛ ayinɔ lɛ, Nyɔŋmɔ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ aaatee maŋtsɛyeli ko shi ama shi [yɛ ŋwɛi], ni anyɛŋ akpata ehiɛ kɔkɔɔkɔ, ni ashiŋ enɔyeli hewalɛ lɛ hu aha maŋ kroko nɔ bii [ni aŋmɛŋ adesai anɔyeli gbɛ dɔŋŋ]. [Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ] eeejwara nɛkɛ maŋtsɛyelii nɛɛ fɛɛ wɔtsɔwɔtsɔ ni ekɛ amɛ baaba naagbee, ni eeedamɔ shi kɛaatee naanɔ.”—Revised Standard Version.

14. Mɛni ji sɛɛnamɔi ni baajɛ adesai anɔyeli ni abaaha eba naagbee lɛ mli aba lɛ ekomɛi?

14 Beni agbɛnɛ ajie nɔyelii ni etse amɛhe kɛjɛ Nyɔŋmɔ he lɛ fɛɛ kɛjɛ jɛmɛ lɛ, Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli ni baaye shikpɔŋ nɔ lɛ baaye emuu kwraa. Ni akɛni Maŋtsɛyeli lɛ yeɔ nɔ kɛjɛɔ ŋwɛi hewɔ lɛ, adesai nyɛŋ afite lɛ kɔkɔɔkɔ. Nɔyeli hewalɛ lɛ baahi he ni eyɔɔ kɛjɛ shishijee kwraa lɛ, yɛ ŋwɛi, yɛ Nyɔŋmɔ dɛŋ. Ni akɛni Nyɔŋmɔ nɔyeli baakudɔ shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ hewɔ lɛ, apasa jamɔ loo adesai ajeŋ nilee ni anaaa he miishɛɛ kɛ maŋkwramɔŋ susumɔi nyɛŋ alaka mɔ ko dɔŋŋ. Aŋmɛŋ gbɛ dɔŋŋ ni nɛkɛ nibii nɛɛ ateŋ eko kwraa ahi shi.—Mateo 7:15-23; Kpojiemɔ, yitsei 17 kɛyashi 19.

[Shishigbɛ niŋmai]

a Kɛha Yesu shihilɛ he saji fɛɛ lɛ, kwɛmɔ Gbɔmɔ ni Fe Mɔ Fɛɛ Mɔ ni Ehi Shi Pɛŋ wolo ni Buu-Mɔɔ Asafo lɛ fee yɛ 1991 mli lɛ.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 18]

Beni Yesu yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ, etsa helatsɛmɛi ni etee gbohii ashi ni ekɛtsɔɔ nɔ ni ebaafee yɛ jeŋ hee lɛ mli

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 19]

Nyɔŋmɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ baakpata nɔyelii ni etse amɛhe kɛjɛ ehe lɛ ahiɛ kwraa kɛjɛ shihilɛ mli

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje