Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w25 May bf. 2-7
  • Kasemɔ Ŋwɛibɔfoi Lɛ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Kasemɔ Ŋwɛibɔfoi Lɛ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2025
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • ŊWƐIBƆFOI LƐ BAA AMƐHE SHI
  • ŊWƐIBƆFOI LƐ SUMƆƆ GBƆMƐI
  • ŊWƐIBƆFOI LƐ FIƆ SHI
  • ŊWƐIBƆFOI LƐ BƆƆ MƆDƐŊ AKƐ AMƐBAAHÃ ASAFO LƐ HE ATSE
  • Ŋwɛi Bɔfoi Lɛ—“Mumɔi Ni Sɔmɔɔ Ji Amɛ”
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2009
  • Bɔ ni Ŋwɛibɔfoi Baanyɛ Aye Abua Bo
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
  • Ŋwɛibɔfoi Bɔ ni Amɛnáa Wɔnɔ Hewalɛ Amɛhaa
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2006
  • Yelikɛbuamɔ Ni Jɛ Nyɔŋmɔ Ŋwɛibɔfoi Aŋɔɔ
    Kasemɔ Nii Kɛjɛ Tsɔɔlɔ Kpele lɛ Ŋɔɔ
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2025
w25 May bf. 2-7

NIKASEMƆ 19

LALA 6 Ŋwɛi Jajeɔ Nyɔŋmɔ Anunyam Lɛ

Kasemɔ Ŋwɛibɔfoi Lɛ

“Nyɛjiea Yehowa yi, nyɛ ebɔfoi fɛɛ.”—LALA 103:20.

NƆ NI WƆBAAKASE

Wɔbaana nibii ni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ ŋwɛibɔfoi lɛ adɛŋ.

1-2. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ esoro wɔ yɛ ŋwɛibɔfoi lɛ ahe? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔtamɔ ŋwɛibɔfoi lɛ nɔŋŋ?

AKƐ Yehowa webii lɛ, wɔfee ekome akɛ weku kɛmiijá lɛ, ni wɔsumɔɔ wɔhe waa. Mɛi ni fata weku nɛɛ he ji wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ kɛ bɔfoi akpekpei abɔ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ. (Dan. 7:​9, 10) Bei pii lɛ, kɛ́ wɔmiiwie ŋwɛibɔfoi lɛ ahe lɛ, wɔjwɛŋmɔ yaa bɔ ni esoro amɛ kwraa yɛ wɔhe lɛ nɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ŋwɛibɔfoi lɛ etsɛ yɛ jeŋ fe wɔ. (Hiob 38:​4, 7) Amɛhe wa kwraa fe wɔ. Agbɛnɛ hu, amɛyɛ krɔŋkrɔŋ ni amɛja kwraa fe wɔ, ejaakɛ wɔ lɛ, wɔyeee emuu.—Luka 9:26.

2 Shi ani ole akɛ yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, wɔtamɔ ŋwɛibɔfoi lɛ nɔŋŋ? Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ŋwɛibɔfoi lɛ baanyɛ akase Yehowa sui lɛ, ni wɔ hu wɔbaanyɛ wɔfee nakai. Agbɛnɛ hu, ŋwɛibɔfoi lɛ diɛŋtsɛ baanyɛ amɛkpɛ amɛyiŋ yɛ saji ahe, ni wɔ hu wɔbaanyɛ wɔfee nakai nɔŋŋ. Kɛfata he lɛ, ŋwɛibɔfoi lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ yɛ lɛ diɛŋtsɛ egbɛ́i, bɔ ni efeɔ enii ehãa, kɛ nitsumɔ pɔtɛɛ ni etsuɔ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli, ni nakai nɔŋŋ eji yɛ wɔ hu wɔgbɛfaŋ. Ni bɔ ni amɛnuɔ he akɛ amɛjá Nyɔŋmɔ lɛ, nakai wɔ hu wɔnuɔ he akɛ wɔfee.—1 Pet. 1:12.

3. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ ŋwɛibɔfoi lɛ adɛŋ?

3 Akɛni wɔtamɔ ŋwɛibɔfoi lɛ nɔŋŋ yɛ gbɛ ko nɔ hewɔ lɛ, bɔ ni amɛfeɔ amɛnii amɛhãa lɛ baanyɛ awo wɔ hewalɛ waa, ni wɔbaanyɛ wɔkase nibii kpakpai babaoo kɛjɛ amɛdɛŋ. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaasusu bɔ ni ŋwɛibɔfoi lɛ baa amɛhe shi, amɛsumɔɔ gbɔmɛi, amɛfiɔ shi, kɛ bɔ ni amɛbɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaahã asafo lɛ he atse lɛ he, ni wɔbaakwɛ bɔ ni wɔbaafee wɔkase amɛ.

ŊWƐIBƆFOI LƐ BAA AMƐHE SHI

4. (a) Mɛni ŋwɛibɔfoi lɛ feɔ ni tsɔɔ akɛ amɛbaa amɛhe shi? (b) Mɛni hewɔ ŋwɛibɔfoi lɛ baa amɛhe shi nakai? (Lala 89:7)

4 Ŋwɛibɔfoi lɛ baa amɛhe shi. Eyɛ mli akɛ ŋwɛibɔfoi lɛ etsɛ yɛ jeŋ ni amɛyɛ niiashikpamɔi babaoo, amɛhe wa, ni amɛhiɛ kã shi waa moŋ, shi amɛboɔ Yehowa gbɛtsɔɔmɔi toi. (Lala 103:20) Kɛ́ amɛmiitsu nitsumɔi ni Yehowa kɛwo amɛdɛŋ lɛ, amɛkɛ nibii ni amɛnyɛɔ amɛfeɔ lɛ eshwãaa, ni amɛkɛ hewalɛ ni Yehowa kɛdro amɛ lɛ hu efeee nibii ni baagbala mɛi ajwɛŋmɔ kɛba amɛnɔ. Amɛkɛ miishɛɛ tsuɔ nitsumɔ fɛɛ nitsumɔ ni Yehowa kɛhãa amɛ lɛ, kɛ́ yɛ naagbee lɛ, mɛi náŋ amɛle akɛ amɛ amɛtsu po.a (1 Mo. 32:​24, 29; 2 Maŋ. 19:35) Amɛkpɛlɛɛɛ ni akɛ yijiemɔ ni esa akɛ akɛhã Yehowa lɛ ahã amɛ. Mɛni hewɔ ŋwɛibɔfoi lɛ baa amɛhe shi nakai? Ejaakɛ amɛsumɔɔ Yehowa ni amɛbuɔ lɛ waa.—Kanemɔ Lala 89:7.

5. Mɛɛ gbɛ nɔ ŋwɛibɔfo ko tsɔ ejaje bɔfo Yohane ni hãa wɔnaa akɛ ebaa ehe shi? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)

5 Hã wɔsusu sane ko ni ba ni hãa wɔnaa akɛ ŋwɛibɔfoi baa amɛhe shi lɛɛlɛŋ lɛ he wɔkwɛ. Aaafee afi 96 Ŋ.B. lɛ, ŋwɛibɔfo ko jie ninaa ko ni yɔɔ naakpɛɛ waa kpo etsɔɔ bɔfo Yohane, shi atsĩii ŋwɛibɔfo nɛɛ gbɛ́i tã. (Kpo. 1:1) Mɛni Yohane fee be ni ena ninaa ni yɔɔ naakpɛɛ nɛɛ? Eka akɛ ebaajá ŋwɛibɔfo lɛ. Shi ŋwɛibɔfo anɔkwafo nɛɛ sa enaa oya ni ekɛɛ lɛ akɛ: “Kwɛmɔ jogbaŋŋ! Kaafee nakai! Bo kɛ onyɛmimɛi lɛ . . . anaanyo nyɔŋ kɛkɛ ji mi. Já Nyɔŋmɔ!” (Kpo. 19:10) Ŋwɛibɔfo nɛɛ baa ehe shi waa! Esumɔɔɔ ni akɛ anunyam kɛ yijiemɔ hãa lɛ. Ekɛɛ Yohane amrɔ nɔŋŋ akɛ ejá Yehowa Nyɔŋmɔ. Shi yɛ nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, ewieee eshiii Yohane. Ŋwɛibɔfo lɛ jɛ heshibaa mli etsɛ Yohane akɛ enaanyo nyɔŋ, eyɛ mli akɛ esɔmɔ Yehowa afii babaoo ni eyɛ hewalɛ kwraa fe Yohane. Ni eyɛ mli akɛ ŋwɛibɔfo lɛ jaje Yohane moŋ nɛ, shi ekɛ lɛ ewieee bɔ ni esaaa. Ekɛ lɛ wie yɛ naajɔlɛ mli. Eeenyɛ efee akɛ, eyɔse akɛ Yohane naa ni ekpɛ ehe sɔŋŋ hewɔ efee nakai lɛ.

Bɔfo Yohane eho egbee ŋwɛibɔfo ko naji anaa ni eyaajá lɛ, shi ŋwɛibɔfo lɛ miitsĩ enaa.

Ŋwɛibɔfo lɛ ba ehe shi be ni ekɛ Yohane wieɔ lɛ (Kwɛmɔ kuku 5)


6. Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔkase bɔ ni ŋwɛibɔfoi lɛ baa amɛhe shi lɛ?

6 Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔkase bɔ ni ŋwɛibɔfoi lɛ baa amɛhe shi lɛ? Esaaa akɛ wɔkɛ nitsumɔi ni wɔtsuɔ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli lɛ shwãa loo wɔŋɔɔ ehe anunyam lɛ wɔhãa wɔhe. (1 Kor. 4:7) Kɛfata he lɛ, kɛ́ wɔkɛ afii pii esɔmɔ Yehowa fe mɛi krokomɛi loo wɔyɛ sɔɔmɔ hegbɛi komɛi lɛ, esaaa akɛ no hãa wɔnuɔ he akɛ wɔnɔ kwɔlɔ fe mɛi krokomɛi. Anɔkwa, kɛ́ wɔtsuɔ nibii pii yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli lɛ, esa akɛ no moŋ ahã wɔba wɔhe shi waa. (Luka 9:48) Esa akɛ wɔkase ŋwɛibɔfoi lɛ, ni wɔsɔmɔ mɛi krokomɛi moŋ fe ni wɔbaahã mɛi anu he akɛ wɔhe hiaa fe amɛ.

7. Kɛ́ ehe bahia ni wɔjaje mɔ ko lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔbaa wɔhe shi?

7 Agbɛnɛ hu, kɛ́ ehe bahia ni wɔjaje wɔnyɛmi Kristofonyo ko loo wɔbi ko lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔbaa wɔhe shi? Eyɛ mli akɛ kɛ́ wɔmiiwo mɔ ko ŋaa lɛ esa akɛ wɔhã ŋaawoo lɛ afee faŋŋ moŋ, shi tamɔ bɔ ni ŋwɛibɔfo lɛ jaje Yohane yɛ naajɔlɛ mli lɛ, wɔ hu wɔbaanyɛ wɔjɛ naajɔlɛ mli wɔwie koni mɔ lɛ nijiaŋ akaje wui. Agbɛnɛ hu, kɛ́ wɔbaa wɔhe shi lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔjɛ Biblia lɛ mli wɔwo mɛi ŋaa yɛ gbɛ ni tsɔɔ akɛ wɔbuɔ amɛ ni wɔsumɔɔ amɛ lɛ nɔ, ni no hu baatsɔɔ akɛ wɔnuuu he akɛ wɔhi fe amɛ.—Kol. 4:6.

ŊWƐIBƆFOI LƐ SUMƆƆ GBƆMƐI

8. (a) Yɛ nɔ ni aŋma yɛ Luka 15:10 lɛ naa lɛ, mɛni tsɔɔ akɛ adesai asane kã ŋwɛibɔfoi lɛ atsui nɔ waa? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ ŋwɛibɔfoi lɛ yeɔ amɛbuaa wɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)

8 Ŋwɛibɔfoi lɛ nuuu he akɛ nɔ ni yaa nɔ yɛ adesai ateŋ lɛ jeee amɛhe sane, moŋ lɛ, adesai asane kã amɛtsui nɔ waa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ŋwɛibɔfoi lɛ náa miishɛɛ waa kɛ́ mɔ ko ni efee esha ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ tsake etsui loo mɔ ko ni ekpa Yehowa sɔɔmɔ lɛ ku esɛɛ kɛba Yehowa ŋɔɔ. Nakai nɔŋŋ kɛ́ mɔ ko kase Yehowa he nii ni etsake ejeŋba ni ebɔi lɛ sɔɔmɔ lɛ, amɛnáa miishɛɛ. (Kanemɔ Luka 15:10.) Agbɛnɛ hu, ŋwɛibɔfoi lɛ yeɔ amɛbuaa wɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. (Kpo. 14:6) Eyɛ mli akɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛshiɛɛɛ amɛhãaa mɛi tɛ̃ɛ moŋ, shi amɛbaanyɛ amɛkudɔ shiɛlɔ ko kɛya mɔ ko ni miitao ekase Yehowa he nii lɛ ŋɔɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, wɔnyɛŋ wɔkɛɛ kɛ nɔmimaa akɛ ŋwɛibɔfoi lɛ ni kudɔ shiɛlɔ ko kɛtee mɔ pɔtɛɛ ko ŋɔɔ, ejaakɛ Yehowa baanyɛ etsɔ gbɛi krokomɛi anɔ hu efee nakai. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Yehowa baanyɛ etsɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ eye ebua mɛi ni miitao amɛle lɛ lɛ, loo ekɛkudɔ etsuji lɛ kɛya mɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ aŋɔɔ. (Bɔf. 16:​6, 7) Fɛɛ sɛɛ lɛ, etsɔɔ ŋwɛibɔfoi lɛ anɔ eyeɔ ebuaa wɔ waa yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔmiiya shiɛmɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔhe wɔye waa akɛ ŋwɛibɔfoi lɛ baaye amɛbua wɔ.—Kwɛmɔ akrabatsa ni ji, “Abo Amɛsɔlemɔi Lɛ Toi” lɛ.b

Nyɛmi nuu ko kɛ eŋa hiɛ maŋ odaseyeli shwiili yɛ gbɛjegbɛ ko nɔ. Wɔmiina ŋwɛibɔfoi komɛi ni amɛmiiye amɛmiibua nyɛmi yoo lɛ koni ena oblayoo ko ni ta shi diŋŋ ni ehao lɛ.

Nyɛmi nuu ko kɛ eŋa etee maŋ odaseyeli ni amɛkpa ni amɛmiiya shĩa. Be ni amɛyaa lɛ, nyɛmi yoo lɛ na oblayoo ko ni ta shi diŋŋ tamɔ mɔ ko ni ehao. Nyɛmi yoo lɛ kai akɛ, ŋwɛibɔfoi lɛ baanyɛ akudɔ wɔ kɛya mɛi ni miitao ni Nyɔŋmɔ aye abua amɛ lɛ aŋɔɔ. Enɛ hewɔ lɛ, ekɛ oblayoo lɛ yagba sane ni eshɛje emii (Kwɛmɔ kuku 8)


Abo Amɛsɔlemɔi Lɛ Toi

Ani eeenyɛ efee akɛ Yehowa kɛ ŋwɛibɔfoi lɛ tsu nii yɛ saji ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ amli?

  • Be ko be ni gbekɛ yoo fioo ko ni eye afii 12 ni yɔɔ Peru lɛ kɛ emami miiye odase yɛ tɛlifoŋ nɔ lɛ, etswa yoo ko. No mli lɛ, yoo lɛ esɔle ebi Nyɔŋmɔ koni ehã mɔ ko abaye abua lɛ. Yoo lɛ nu he akɛ Nyɔŋmɔ ebo esɔlemɔ lɛ toi, ni no hewɔ lɛ ebi ni akɛ lɛ akase Biblia lɛ. No sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, ebɔi asafoŋ kpeei yaa.

  • Yehowa Odasefoi kɛ yoo ko ni yɔɔ Romania lɛ bɔi Biblia lɛ kasemɔ, shi ni eshɛ he ko lɛ, ekpa. Sɛɛ mli be ni etee Italy ni etsuɔ nii ehãa weku ko lɛ, enu he akɛ esa akɛ ebɔi Biblia lɛ kasemɔ ekoŋŋ. Shi akɛni eleee Odasefonyo ko yɛ jɛmɛ hewɔ lɛ, esɔle koni Yehowa aye abua lɛ. No sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, mɛi ni etsuɔ nii ehãa lɛ tsu lɛ shwapo ko naa. Amɛkɛɛ lɛ akɛ kɛ́ etee lɛ, ekɛ shwapotsɛ lɛ akagba sane. Amɛwie akɛ, “Yehowa Odasefonyo ni, ni daa nɛɛ eesumɔ ni ekɛ mɛi ni bahéɔ nii yɛ jɛmɛ lɛ awie Biblia mli sane.” Ni lɛɛlɛŋ hu, nyɛmi nuu lɛ ye yoo lɛ odase. Yoo lɛ nu he akɛ Yehowa ehã esɔlemɔ lɛ hetoo. Ehã akɛ lɛ bɔi Biblia lɛ kasemɔ ekoŋŋ, ni etee ehiɛ. Enɛ ta ebihii lɛ eko tsuiŋ aahu akɛ, ehã akɛ lɛ bɔi Biblia lɛ kasemɔ ni ebɔi asafoŋ kpeei yaa.

  • Nyɛmi nuu ko kɛ eŋa kpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaahɔ̃ɔ amɛtsɔne. Be ni nuu ko kɛ eŋa ba koni amɛbakwɛ tsɔne lɛ, nyɛmimɛi lɛ tsɔɔ amɛ nɔ hewɔ ni amɛhɔ̃ɔ tsɔne lɛ. Amɛkɛɛ nuu lɛ kɛ eŋa lɛ akɛ, amɛmiitao amɛtse shika abɔ ni amɛfiteɔ lɛ nɔ koni amɛná be babaoo kɛtsɔɔ mɛi ni miitao amɛkase Biblia lɛ nii. Nuu lɛ ni miiba ebahé tsɔne lɛ wie akɛ: “Nyɛ lɛ, misɔle akɛ: ‘Nyɔŋmɔ, ofainɛ, ye obua mi ni mikɛ mɔ ko ni baanyɛ aye abua mi akpe. Mihiɛnɔkamɔ fɛɛ etã, ni miitao male bo.’” Nuu lɛ nu he akɛ Nyɔŋmɔ ehã esɔlemɔ lɛ hetoo. Ekɛ eŋa lɛ fɛɛ kpɛlɛ ni akɛ amɛ abakase Biblia lɛ, ni akɛ amɛbiyei bibii enyɔ lɛ hu ebɔi Biblia lɛ kasemɔ. Bianɛ lɛ, amɛ fɛɛ amɛyaa asafoŋ kpeei.

9. Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔkase ŋwɛibɔfoi lɛ ni wɔ hu wɔsumɔ gbɔmɛi?

9 Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔkase ŋwɛibɔfoi lɛ ni wɔ hu wɔsumɔ gbɔmɛi? Nɔ kome ni wɔbaanyɛ wɔfee ji, kɛ́ wɔnu akɛ ahe mɔ ko kɛba asafo lɛ mli lɛ, esa akɛ wɔná miishɛɛ tamɔ bɔ ni ŋwɛibɔfoi lɛ hu náa miishɛɛ lɛ. Wɔbaanyɛ wɔtsi wɔbɛŋkɛ wɔnyɛmi lɛ ni wɔhã ele akɛ wɔsumɔɔ lɛ waa ni eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ eku esɛɛ eba Yehowa ŋɔɔ. (Luka 15:​4-7; 2 Kor. 2:​6-8) Nɔ kroko ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛkase ŋwɛibɔfoi lɛ ji, ni wɔbaatsu babaoo yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. (Jaj. 11:6) Agbɛnɛ hu, bɔ ni ŋwɛibɔfoi lɛ yeɔ amɛbuaa wɔ kɛ́ wɔmiishiɛ sane kpakpa lɛ, nakai nɔŋŋ esa akɛ wɔ hu wɔkwɛ gbɛi anɔ ni wɔbaatsɔ wɔye wɔbua wɔnyɛmimɛi lɛ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔto gbɛjianɔ koni wɔkɛ mɔ ko ni he esako tsɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ aya shiɛmɔ. Agbɛnɛ hu, wɔbaanyɛ wɔye wɔbua nyɛmimɛi ni egbɔlɔ lɛ kɛ nyɛmimɛi ni bɛ hewalɛ lɛ koni amɛnyɛ amɛkɛ amɛhe awo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli.

10. Mɛni wɔkaseɔ yɛ Sara niiashikpamɔ lɛ mli?

10 Ni kɛ́ shihilɛ ko hewɔ lɛ, wɔnyɛɛɛ wɔtsu babaoo yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli hu? Wɔbaanyɛ wɔkwɛ nibii krokomɛi ni wɔbaanyɛ wɔfee koni wɔkɛ ŋwɛibɔfoi lɛ afee ekome kɛshiɛ. Naa nyɛmi yoo ko ni yɔɔ India ni atsɛɔ lɛ Sarac lɛ niiashikpamɔ. Be ni etsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ aaafee afii 20 sɛɛ lɛ, hela ko bamɔ lɛ ni eka saa mli kwraa. Enɛ hã ehao waa. Shi bɔ ni nyɛmimɛi ni ekɛyɔɔ asafo lɛ mli lɛ ye amɛbua lɛ, kɛ Biblia lɛ ni ekane daa lɛ hewɔ lɛ, ená miishɛɛ ekoŋŋ. Etao gbɛi krokomɛi anɔ ni ebaatsɔ eshiɛ yɛ shihilɛ ni eyaje mli nɛɛ mli. Akɛni enyɛɛɛ eta shi hewɔ lɛ, enyɛɛɛ eŋmala woji ni ekɛye mɛi odase, no hewɔ lɛ nɔ pɛ ni efeɔ ji, eyeɔ odase yɛ tɛlifoŋ nɔ. Etswa mɛi ni ekɛkaseɔ nii lɛ ni ebi amɛ kɛji amɛle mɔ ko ni baasumɔ ni akɛ lɛ akase Biblia lɛ. Mɛni jɛ mli kɛba? Yɛ nyɔji fioo pɛ mli lɛ, Sara ná Biblia mli nikaselɔi 70—efa kwraa fe bɔ ni ebaanyɛ ekɛ amɛ akase nii! No hewɔ lɛ, ekɛ amɛteŋ mɛi komɛi hã nyɛmimɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ. Mɛi nɛɛ ateŋ mɛi babaoo baa asafoŋ kpeei bianɛ. Kɛ́ okwɛ lɛ, te ŋwɛibɔfoi lɛ baanu he amɛhã tɛŋŋ akɛ amɛkɛ nyɛmimɛi tamɔ Sara, ni feɔ bɔ fɛɛ bɔ ni amɛbaanyɛ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ miitsu nii? Ekã shi faŋŋ akɛ, amɛbaaná miishɛɛ waa!

ŊWƐIBƆFOI LƐ FIƆ SHI

11. Mɛɛ gbɛ nɔ ŋwɛibɔfoi lɛ etee nɔ amɛfi shi?

11 Bɔ ni ŋwɛibɔfoi lɛ fiɔ shi lɛ ji nɔ ko ni sa kadimɔ waa ni wɔbaanyɛ wɔkase. Yɛ afii akpei abɔ nɛɛ mli fɛɛ lɛ, ŋwɛibɔfoi lɛ miina jalɛsane ni ayeee kɛ nibii gbohii ni yaa nɔ lɛ fɛɛ, shi amɛto amɛtsui shi amɛmiimɛ Yehowa. Be ni Satan kɛ ŋwɛibɔfoi krokomɛi ni no mli lɛ amɛkɛ amɛ fɛɛ sɔmɔɔ Yehowa lɛ tse Yehowa hiɛ atua lɛ, amɛna. (1 Mo. 3:1; 6:​1, 2; Yuda 6) Biblia lɛ hãa wɔleɔ hu akɛ, be ko lɛ, daimonio ko ni yɔɔ hewalɛ waa lɛ kɛ ŋwɛibɔfo ko shi mple gbii saŋŋ. (Dan. 10:13) Agbɛnɛ hu, kɛjɛ Adam kɛ Hawa beiaŋ kɛbashi ŋmɛnɛ lɛ, ŋwɛibɔfoi lɛ ena akɛ adesai fioo pɛ ni ehala akɛ amɛbaajá Yehowa. Yɛ enɛɛmɛi fɛɛ asɛɛ lɛ, ŋwɛibɔfoi lɛ miiya nɔ amɛkɛ miishɛɛ kɛ ekãa miisɔmɔ Yehowa. Amɛle akɛ yɛ be ni sa mli lɛ, Yehowa baafo efɔŋfeemɔi fɛɛ ni yaa nɔ lɛ sɛɛ.

12. Mɛni baaye abua wɔ ni wɔfi shi?

12 Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔkase ŋwɛibɔfoi lɛ ni wɔ hu wɔfi shi? Ŋmɛnɛ lɛ, wɔnaa nibii fɔji ni yaa nɔ yɛ je lɛ mli lɛ, tamɔ bɔ ni ŋwɛibɔfoi lɛ hu naa lɛ. Shi wɔ hu wɔle akɛ, yɛ be ni sa mli lɛ, Nyɔŋmɔ baajie nibii fɔji fɛɛ kɛya. Enɛ hewɔ lɛ, wɔ hu ‘wɔhãaa ekpakpafeemɔ atɔ wɔ.’ (Gal. 6:9) Ni Nyɔŋmɔ hu ewo shi akɛ ebaaye ebua wɔ ni wɔfi shi. (1 Kor. 10:13) Wɔbaanyɛ wɔsɔle wɔbi Yehowa ni ehã wɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, ni no baahã wɔná sui tamɔ tsuishitoo kɛ miishɛɛ. (Gal. 5:22; Kol. 1:11) Ni kɛ́ ate shi awo wɔ hu? Esaaa akɛ wɔtsui fãa, moŋ lɛ esa akɛ wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ Yehowa nɔ kwraa. Yehowa baaye ebua wɔ ni ebaawaje wɔ be fɛɛ be.—Heb. 13:6.

ŊWƐIBƆFOI LƐ BƆƆ MƆDƐŊ AKƐ AMƐBAAHÃ ASAFO LƐ HE ATSE

13. Mɛɛ nitsumɔ krɛdɛɛ Yehowa kɛwo ŋwɛibɔfoi lɛ adɛŋ yɛ naagbee gbii nɛɛ amli? (Mateo 13:​47-49)

13 Yehowa kɛ nitsumɔ krɛdɛɛ ko ewo ŋwɛibɔfoi lɛ adɛŋ yɛ naagbee gbii nɛɛ amli. (Kanemɔ Mateo 13:​47-49.) Mɛi akpekpei abɔ ni yɔɔ je lɛ mli lɛ boɔ sane kpakpa lɛ toi. Amɛteŋ mɛi komɛi tsakeɔ ni amɛbasɔmɔɔ Yehowa, shi mɛi komɛi hu efeee nakai. Nitsumɔ ni Yehowa kɛwo ŋwɛibɔfoi lɛ adɛŋ ji, amɛtse “mɛi fɔji lɛ kɛje jalɔi lɛ ahe.” Mɛni enɛ tsɔɔ? Etsɔɔ akɛ esa akɛ amɛkwɛ ni asafo lɛ he atse. Shi enɛ etsɔɔɔ akɛ kɛ́ wɔkɛ mɔ ko miikase nii ni ekpa, loo mɔ ko shi asafo lɛ, enyɛŋ eku esɛɛ; ni etsɔɔɔ hu akɛ naagbai baŋ asafo lɛ mli kɔkɔɔkɔ. Fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔbaanyɛ wɔhe wɔye akɛ ŋwɛibɔfoi lɛ miifee bɔ fɛɛ bɔ ni amɛbaanyɛ koni asafo lɛ he atse.

14-15. Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔkase ŋwɛibɔfoi lɛ ni wɔ hu wɔhã asafo lɛ he atse? (Kwɛmɔ mfonirii lɛ hu.)

14 Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔkase ŋwɛibɔfoi lɛ ni wɔ hu wɔhã asafo lɛ he atse? Esa akɛ wɔfee bɔ fɛɛ bɔ ni wɔbaanyɛ koni nɔ ko akafite wekukpaa ni yɔɔ wɔ kɛ Yehowa teŋ lɛ. Nɔ ni baawa wɔ ni wɔnyɛ wɔfee enɛ ji, ni wɔkɛ mɛi ni sumɔɔ Yehowa baabɔ naanyo, ni wɔtsi wɔhe kɛje nɔ fɛɛ nɔ ni baanyɛ afite wɔ kɛ Yehowa teŋ lɛ he. Kɛ́ wɔfee nibii nɛɛ, no tsɔɔ akɛ wɔmiihã asafo lɛ he miitse. (Lala 101:3) Agbɛnɛ hu, wɔbaanyɛ wɔye wɔbua wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ ni amɛfee nibii ni baahã wekukpaa kpakpa ahi amɛ kɛ Yehowa teŋ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ wɔná wɔle akɛ nyɛmi ko efee esha ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee? Kɛ́ wɔsumɔɔ nyɛmi lɛ sane lɛɛlɛŋ lɛ, wɔbaawo lɛ hewalɛ ni eyana asafoŋ onukpai lɛ koni amɛye amɛbua lɛ. Kɛ́ efeee nakai lɛ, wɔ diɛŋtsɛ wɔbaahã asafoŋ onukpai lɛ ale. Kɛ́ wekukpaa ni yɔɔ nyɛmi ko kɛ Yehowa teŋ lɛ mli miigbɔjɔ lɛ, wɔmiisumɔ ni aye abua lɛ oya nɔŋŋ koni nakai wekukpaa lɛ mli awa ekoŋŋ!—Yak. 5:​14, 15.

15 Dɔlɛ sane ji, bei komɛi lɛ ehe bahiaa ni ajie nyɛmimɛi komɛi ni efee esha ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ kɛje asafo lɛ mli. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, esa akɛ wɔkɛ amɛ “akpa bɔɔ.”d (1 Kor. 5:​9-13) Yehowa to gbɛjianɔ nɛɛ koni ehã asafo lɛ he atse. Kɛfata he lɛ, kɛ́ wɔkɛ mɛi ni ajie amɛ lɛ ebɔɔɔ lɛ, wɔmiifee amɛ ejurɔ. Ebaanyɛ eye ebua amɛ ni amɛku amɛsɛɛ kɛba Yehowa ŋɔɔ oya. Kɛ́ amɛku amɛsɛɛ lɛ, wɔ kɛ Yehowa kɛ ŋwɛibɔfoi lɛ fɛɛ náa miishɛɛ.—Luka 15:7.

Mfonirii: 1. Nyɛmi yei enyɔ ta he ko amɛmiinu kɔfi. Mɔ ko miiwie, ni mɔ kroko lɛ etsɔ ehiɛ eto afã. 2. Sɛɛ mli lɛ, nyɛmi yoo lɛ ni wieɔ lɛ kɛ asafoŋ onukpai enyɔ miiwie yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ.

Kɛ́ wɔná wɔle akɛ wɔnyɛmi Kristofonyo ko efee esha ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee? (Kwɛmɔ kuku 14)e


16. Mɛni obaasumɔ ni ofee kɛtsɔɔ akɛ ookase ŋwɛibɔfoi lɛ?

16 Eji hegbɛ kpele ni wɔná akɛ Yehowa ehã wɔkase ŋwɛibɔfoi lɛ ahe nii ni wɔkɛ amɛ efee ekome kɛmiitsu nii! Nyɛhãa wɔkasea ŋwɛibɔfoi lɛ ni wɔ hu wɔba wɔhe shi, wɔsumɔ mɛi, wɔfi shi, ni wɔhã asafo lɛ he atse. Kɛ́ wɔkase ŋwɛibɔfoi lɛ, wɔbaaya nɔ wɔhi Yehowa weku lɛ mli kɛya naanɔ.

TE WƆBAAFEE TƐŊŊ WƆKASE ŊWƐIBƆFOI LƐ NI . . .

  • wɔba wɔhe shi?

  • wɔsumɔ mɛi?

  • wɔhã asafo lɛ he atse?

LALA 123 Ba Ohe Shi Ohã Teokrase Gbɛtsɔɔmɔ

a Ayɛ ŋwɛibɔfoi akpekpei abɔ, shi enyɔ pɛ Biblia lɛ tsĩ amɛgbɛ́i tã—amɛji Mikael kɛ Gabriel.—Dan. 12:1; Luka 1:19.

b Kɛ́ ootao ole ŋwɛibɔfoi lɛ ahe saji babaoo lɛ, kwɛmɔ Niiamlitaomɔ Wolo Kɛhã Yehowa Odasefoi lɛ mli. Yaa saneyitso ni ji “Yehowa Nyɔŋmɔ,” ni otao saneyitso fioo ni ji “Ŋwɛibɔfoi” lɛ.

c Atsake gbɛ́i lɛ.

d Tamɔ awie yɛ Afi 2024 Gbɛtsɔɔmɔ Kuu Lɛ Amaniɛbɔɔ Ni Ji 2 lɛ mli lɛ, kɛ́ mɔ ko ni ajie lɛ kɛje asafo lɛ mli lɛ ba asafoŋ kpee lɛ, shiɛlɔ ko baanyɛ adamɔ ehenilee ni ekɛ Biblia lɛ etsɔse lɛ nɔ ekpɛ eyiŋ kɛji ebaaŋa mɔ ni ajie lɛ lɛ kuku ni ehere lɛ kɛba asafoŋ kpee lɛ shishi loo efeŋ nakai.

e NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ: Nyɛmi yoo ko wo enaanyo ko hewalɛ ni eyana asafoŋ onukpai lɛ. Enaanyo lɛ eyaaa, no hewɔ lɛ sɛɛ mli lɛ, lɛ diɛŋtsɛ eyabɔ asafoŋ onukpai lɛ.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje