AWTIK POU ÉTIDYÉ 52
Jennsè, vin dé moun ki byen doubout adan lavérité
« Fò yo kapab métrizé-yo adan sa yo ni labitid fè, fò yo fidèl an tout biten » (1 TIM. 3:11).
KANTIK 133 An-nou adoré Jéova pannan jénès an nou
ON TI LIDÉ ASI SA NOU KAY VWÈa
1. Ka nou dwèt fè pou nou vin dé krétyen ki byen doubout adan lavérité ?
LÈ NOU ka vwè balan on timoun ka grandi, nou ka rété èstèbèkwè. Ou té’é di i ka grandi san fòsé. Pawkont, si nou vé vin on moun ki ka suiv ègzanp a Jézi byen konm i fo, fò-nou fè onlo éfò (1 Kor. 13:11 ; Ébr. 6:1). Si nou vlé vin on krétyen ki byen doubout adan lavéritéb, fò lanmityé an nou èvè Jéova solid toubònman. Nou bizwen lèspri sen a-y osi pou travay kalité ki ka fè-y plézi, pou aprann fè dé biten ki itil é pou nou préparé-nou pou lèwvwè nou ké ni rèsponsabilité plita (Pwov. 1:5).
2. Ka Jénèz 1:27 ka aprann-nou, é ka nou ké vwè adan awtik-lasa ?
2 Lè Jéova kréyé lézimen, i fè on misyé é on madanm (li Jénèz 1:27). Sa klè kè kò a on nonm é kò a on fanm pa menm biten. Men misyé é madanm diféran adan dòt domenn osi. Pa ègzanp, Jéova ba-yochak on wòl diféran, é yo bizwen ni sèwten kalité é aprann fè sèwten biten itil pou yochak pé sa jouwé wòl a yo byen konm i fo (Jén. 2:18). Adan awtik-lasa nou ké vwè ka on jennsè pé fè pou i vin on moun ki byen doubout adan lavérité. É adan awtik-la ki ka vin la nou ké vwè ka on jennfrè pé fè pou i vin on moun ki byen doubout adan lavérité.
TRAVAY KALITÉ KI KA FÈ JÉOVA PLÉZI
Si ou ni menm kalité ki sé madanm fidèl la ki viv an tan a Labib, kon Rébéka, Èstè é Abigayil, sa ké édé-w vin on sè ki byen doubout adan lavérité (gadé sé paragraf 3 é 4 la).
3-4. Ni enpé bèl ègzanp sé jennsè-la pé imité. Ola yo pé touvé sé ègzanp-lasa ? (gadé imaj-la osi).
3 Labib ka palé dè onlo madanm ki té enmé Jéova é ki té ka sèvi-y (gadé awtik-la « Les femmes dans la Bible : que pouvons-nous apprendre d’elles ? » asi jw.org). Sé madanm-lasa té « kapab métrizé-yo adan sa yo [té] ni labitid fè » é yo té « fidèl an tout biten » é sé dè sé kalité-lasa vèwsé-la ki lyanné èvè tèm a awtik-lasa ka palé. Sé jennsè-la pé suiv osi ègzanp a sè ki byen doubout adan lavérité adan lasanblé a yo é ki pé aprann-yo onlo biten.
4 Jennsè, ès zò konnèt sè ki byen doubout adan lavérité kè zò té’é pé imité ? Pran tan gadé bèl kalité a yo. Aprésa, réfléchi pou vwè kijan zò té’é pé montré kè zò ni sé kalité-lasa osi. Adan sé paragraf-la ki ka vin la, nou ké vwè 3 kalité enpòwtan fò sé sè-la travay.
5. Poukwa sa enpòwtan toubònman kè on sè ni imilité ?
5 Pou suiv ègzanp a Jézi, fò-nou ni imilité. On madanm ki ni imilité ni on bèl lanmityé èvè Jéova é i ka antann-li byen èvè lézòt (Jak 4:6). Pa ègzanp, on madanm ki enmé Jéova é ki ni imilité ka suiv sa ki maké adan 1 Korentyen 11:3. Adan vèwsé-lasa, Jéova ka di kimoun i mèt pou dirijé lasanblé-la é kimoun i mèt pou dirijé fanmi-lac.
6. Ka imilité a Rébéka pé aprann sé jennsè-la ?
6 An-nou palé dè ègzanp a Rébéka. Sé té on madanm ki té plen sajès é tout vi a-y, i pran onlo désizyon ki té plen kouraj. I té sav osi kitan pou i té aji é kijan pou i té fè sa (Jén. 24:58 ; 27:5-17). Men magrésa, i té ni onlo rèspé pou lézòt é lè yo té ka ba-y on dirèksyon, i té ka suiv-li (Jén. 24:17, 18, 65). Si ou ka soutyenn sé dispozisyon-la Jéova ka pran la èvè imilité, menmjan ki Rébéka, ou ké on bon ègzanp pou fanmi a-w é pou lasanblé a-w.
7. Kijan sé jennsè-la pé montré kè yo konnèt limit a yo kon Èstè ?
7 Pou suiv ègzanp a Jézi, fò-nou konnèt limit an nou. Labib ka di kè « moun ki konnèt limit a yo ni sajès » (Pwov. 11:2). Èstè té on madanm ki té ni modèsti, kivédi i té konnèt limit a-y. Anplisdisa, i té fidèl a Bondyé. Konm i té konnèt limit a-y, sa anpéché-y aji èvè òwgèy. Mawdoché sé té kouzen a Èstè é i té pli gran ki-y. Lè Mawdoché vin ba-y déotwa konsèy, i kouté-y é i suiv konsèy a-y (Èst. 2:10, 20, 22). Vou osi, ou pé montré ou konnèt limit a-w lè ou ka mandé lézòt avi a yo é lè ou ka suiv sé bon konsèy-la yo ka ba-w la (Tit 2:3-5).
8. Dapré 1 Timoté 2:9, 10, kijan lamodèsti pé édé on sè lè i ka chwazi kijan i ké abiyé é ki istil i ké ni ?
8 Èstè montré i té ni modèsti adan ondòt domenn ankò. Menmsi i té « ni on bèl kò toubònman é on bèlté ki té ka atiré moun », i pa té ka chèché a fè moun vwè-y (Èst. 2:7, 15). Si ou sé on jennsè, kijan ou pé imité Èstè ? 1 Timoté 2:9, 10 ka palé dè on biten ou pé fè (li-y). Adan sé vèwsé-lasa, lapòt Pòl ankourajé sé sè-la abiyé-yo èvè modèsti é bon jijman. Sé mo grèk la i itilizé la ka fè-nou konprann kè fò sé sè-la abiyé-yo byen é fò yo tchenn kont dè sa lézòt ka rèsanti é dè sa yo ka pansé lèwvwè yo ka chwazi ki lenj yo ka mèt. Nou vréman fyèw dè sè an nou ki byen doubout adan lavérité davwa yo ka abiyé-yo èvè modèsti !
9. Ka ègzanp a Abigayil ka aprann-nou ?
9 Pou suiv ègzanp a Jézi, fò-nou ni bon jijman. Ka yo ka kriyé bon jijman ? Sé lè ou kapab fè ladiférans antrè sa ki byen é sa ki mal é kè aprésa ou kapab fè sé bon chwa-la. An-nou pran ègzanp a Abigayil. Akòz dè on désizyon mari a-y pran, on malè té kay rivé tout fanmi a-y é tout sé moun-la ki té ka travay ba-y la. Men Abigayil pòté mannèv é konm i té ni bon jijman, i sové vi a onlo moun (1 Sam. 25:14-23, 32-35). Anplisdisa, lèwvwè nou ni bon jijman, sa ka édé-nou sav a ki moman pou nou palé é a ki moman pou nou pé. Sa ka édé-nou montré lézòt kè sa ki ka rivé-yo ka entérésé-nou men nou ké fè sa on mannyè pou nou pa jenné-yo (1 Tés. 4:11).
APRANN FÈ DÉ BITEN KI ITIL
Ki byenfé ou ka trapé davwa ou ka li é ékri plibyen ? (gadé paragraf 11 la).
10-11. Si ou toujou ka chèché a li é a ékri plibyen, ki byenfé sa ké pòté pou vou é pou moun ki alantou a-w ? (gadé imaj-la osi).
10 On jennsè dwètèt aprann fè dé biten ki itil. Ni sèwten biten on tifi ka aprann fè lè i piti é sé biten-lasa ké sèvi-y tout vi a-y. An-nou vwè déotwa adan yo.
11 Aprann li é ékri plibyen. Adan sèwten kilti, sé moun-la ka pansé kè madanm pa bizwen aprann li é ékri. Men sa enpòwtan toubònman kè chak krétyen sav li é ékrid (1 Tim. 4:13). Alò pa lésé ayen anpéché-w aprann fè sa. Ki byenfé sa ké pwokiré-w ? Ou ké pé touvé on travay é rété adan-y pli fasilman. Ou ké pé étidyé Pawòl a Bondyé plibyen é anségné-y plibyen osi. É sa ki pli enpòwtan ankò, sé kè si ou ka li Labib é kè ou ka médité asi-y, ou ké vin pli bon zanmi èvè Jéova (Joz. 1:8 ; 1 Tim. 4:15).
12. Ka Pwovèb 31:26 ka aprann-nou ?
12 Aprann kouté lézòt byen é aprann palé ba yo byen konm i fo. Sé on biten ki enpòwtan toubònman pou on krétyen. Mi konsèy-la disip Jak ban-nou anrapò èvè lidé-lasa : « Chakmoun dwèt toujou paré pou kouté, dwèt pran tan a-y avan i palé » (Jak 1:19). Lè ou ka kouté on moun èvè onlo atansyon, ou pé aji èvè konpasyon èvè-y. Sa vé di kè ‘soufrans a-y ka fè-w on biten’ (1 Pyè 3:8). Si ou pa sèten ou byen konprann sa on moun ka di oben sa i ka rèsanti, pozé-y kèsyon san sa jenné-y. Aprésa, pran tan réfléchi avan ou palé (Pwov. 15:28, nòt a Bib-la an fransé). Mandé-w : « Ès sa an kay di entèl vré é ès sa ké ankourajé-y ? Ès sa ké montré-y kè an ka rèspèkté-y é ès sa janti ? » Gadé kijan sé sè-la ki ka kouté lézòt byen é ki ka palé ba yo byen konm i fo ka fè pou-w aprann fè kon yo (li Pwovèb 31:26). Kouté byen sa yo ka di é kijan yo ka palé. Pli ou ké aprann fè kon yo, pli ou ké antann-vou byen èvè lézòt.
On madanm ki sav okipé dè on kaz, sé on bénédisyon pou fanmi a-y é pou lasanblé a-y (gadé paragraf 13 la).
13. Kijan ou pé aprann okipé dè on kaz ? (gadé imaj-la osi).
13 Aprann okipé dè on kaz. Adan onlo péyi, sé sé madanm-la ki ka fè plis biten an kaz-la. Manman-w oben ondòt sè té’é pé aprann-vou fè travay-lasa byen. On sè non a-y sé Cindy ka èspliké : « Manman montré-mwen kijan lèwvwè ou ka travay rèd sa ka ba-w tchè-kontan, é sé yonn adan sé pli bèl kado-la i fè-mwen la. Pa ègzanp, an aprann fè manjé, an aprann fè mennaj, i montré-mwen kijan pou koud é pou fè kous. Tousa i aprann-mwen la pèwmèt-mwen débouyé-mwen tousèl an mwen é sa pèwmèt-mwen fè plis biten pou Jéova. Manman aprann-mwen osi kijan pou rèsèvwa moun byen. Grasa sa, an aprann konnèt onlo frè é sè ki té ni onlo bèl kalité toubònman é an té pé pran ègzanp asi yo » (Pwov. 31:15, 21, 22). On madanm ki enmé travay rèd, ki ka rèsèvwa moun byen é ki sav okipé dè on kaz, sé on bénédisyon pou fanmi a-y é pou lasanblé a-y (Pwov. 31:13, 17, 27 ; Akt 16:15).
14. Ka témwagnaj a Crystal ka aprann-vou, é ka fò ou mèt prèmyé douvan adan vi a-w ?
14 Aprann gangné sou a pen a-w. Sa enpòwtan kè on krétyen aprann gangné sou a pen a-y é kontanté-y dè sa i ni (Filip. 4:11 ; 2 Tés. 3:7, 8). On sè non a-y sé Crystal ka di : « Lè an té o lisé, fanmi an mwen édé-mwen chwazi on fòwmasyon ki té’é aprann-mwen fè dé biten ki té’é sèvi-mwen adan vi an mwen apré. Pap’an mwen ankourajé-mwen fè kontabilité é sé on biten ki sèvi-mwen onlo. » Apatoudi aprann kijan pou ou gangné lajan, men on biten pou ou aprann osi, sé kijan pou sèvi èvè lajan-la ou ka gangné la èvè sajès. Konsa, ou pé ké dépansé plis ki sa ou ni (Pwov. 31:16, 18). Toujou mèt sé òbjèktif-la ki ké édé-w vin pibon zanmi èvè Jéova prèmyé douvan adan vi a-w. Pou sa, kontanté-w dè sa ou ni é pa mèt pon dèt initil asi do a-w (1 Tim. 6:8).
PRÉPARÉ-W POU SÉ RÈSPONSABILITÉ-LA OU KÉ NI LA PLITA
15-16. Poukwa nou pé di kè sé sè sélibatè la ni onlo valè ? (Mawk 10:29, 30).
15 Si ou ka travay kalité ki ni onlo valè pou Jéova é kè ou ka aprann fè dé biten ki itil, sa ké édé-w lè ou ké ni rèsponsabilité plita. An-nou vwè déotwa désizyon ou té’é pé pran adan vi a-w.
16 Ou pé désidé rété sélibatè pannan on tan. Kon Jézi di, sèwten sè ka désidé pa mayé, menmsi adan kilti a yo a pa sa yo ka ankourajé moun fè (Mat. 19:10-12). Ni dòt sè ki ka rété sélibatè pou dòt rézon ankò. Ou pé sèten kè Jéova é Jézi pa’a pansé kè ou ni mwens valè pas ou pa mayé. Toupatou asi latè, sé sè sélibatè la sé on bénédisyon pou lasanblé a yo. Davwa yo enmé lézòt é yo ka pran swen a yo, yo ka vin dé sè é dé manman pou onlo moun (li Mawk 10:29, 30 ; 1 Tim. 5:2).
17. Lèwvwè on jennsè bizwen pran sèwvis aplentan la, ka pou i fè pou préparé-y ?
17 Ou pé désidé pran sèwvis aplentan la. Sé sè-la ka jouwé on wòl ki enpòwtan toubònman adan prédikasyon-la (Sòm 68:11). Ès sitiyasyon a-w ka pèwmèt-vou pran sèwvis aplentan la konnyéla ? Ou té’é pé vin pyonyé, volontè pou lakonstriksyon oben bétélit. Priyé Jéova pou palé-y dè òbjèktif a-w. Palé dè sa èvè frè é sè ki rivé atenn òbjèktif-lasa é chèché a sav ka pou ou fè pou rivé atenn-li vou osi. Aprésa, gadé ki biten ou pé fè pou atenn òbjèktif a-w é maké sa on koté. Si ou ka pran sèwvis aplentan la, ou ké viv onlo biten entérésan.
Si ou vlé mayé, fò ou chwazi mari a-w èvè onlo sajès (gadé paragraf 18 la).
18. Poukwa fò on sè chwazi mari a-y èvè sajès ? (gadé imaj-la osi).
18 Ou pé désidé mayé. Ou ké pé vin on bon madanm pou mari a-w si ou ni sé kalité-la nou palé adan awtik-lasa é si ou ka aprann fè sé biten-la nou vwè la osi. On biten ki sèten, sé kè si ou vlé mayé, fò ou ké chwazi mari a-w èvè sajès. Pawmi tout désizyon ou té’é pé pran adan vi a-w, tala sé yonn adan sé pli enpòwtan la. Sonjé kè fò ou ké soumèt-vou a misyé-la ou ké chwazi la (Wom. 7:2 ; Éféz. 5:23, 33). Alò mandé-w : « Ès sé on frè ki byen doubout adan lavérité ? Ès i ka mèt Jéova prèmyé douvan adan vi a-y ? Ès i ka pran désizyon ki plen sajès ? Ès i ka rèkonnèt fasilman sé érè-la i ka fè la ? Ès i ka rèspèkté sé madanm-la ? Ès i ké pé édé-mwen konsolidé lanmityé an mwen èvè Jéova ? Ès i ké pé travay pou ban-mwen sa an bizwen é ès i ké on bon zanmi pou mwen ? Ès i ka pran rèsponsabilité a-y oséryé ? Pa ègzanp, ki rèsponsabilité yo ba-y adan lasanblé-la é ès i ka fè sa yo ka mandé-y fè byen konm i fo ? » (Lik 16:10 ; 1 Tim. 5:8). Asirésèten, si ou vé touvé on bon mari, fò ou préparé-w pou vin on bon madanm.
19. Poukwa on madanm pé kontan lèwvwè yo ka di kè i ka « édé » mari a-y ?
19 Labib ka di kè on bon madanm sé on moun ki la pou « édé » mari a-y (Jén. 2:18). Ès sa vé di kè sé madanm-la ni mwens valè ? Anponjan ! Lèfètkè on madanm ka édé mari a-y, sa ka ba madanm-la lonnè. Dayè, Labib ka di kè Jéova osi sé on « sèkou », kivédi on moun ki la pou édé (Sòm 54:4 ; Ébr. 13:6). On madanm ka édé mari a-y vréman lè i ka soutyenn-li. Pa ègzanp, lè mari a-y ka pran on désizyon anrapò èvè fanmi-la, i ka kolaboré èvè-y pou yo rivé fè sa yo désidé la. É konm i enmé Jéova, i ka fè sa i pé pou édé lézòt vwè bèl kalité a mari a-y (Pwov. 31:11, 12 ; 1 Tim. 3:11). Ou pé préparé-w pou rèsponsabilité-lasa dépi konnyéla si ou ka fè ansòt pou ou enmé Jéova pi fò é si ou ka édé fanmi a-w é lasanblé a-w.
20. Kijan on manman pé on bénédisyon pou fanmi a-y ?
20 Ou pé désidé fè timoun. Si ou mayé, vou é mari a-w pé rivé a ni timoun (Sòm 127:3). Alò sa té’é byen si ou té ka préparé-w pou sa. Si ou ni sé kalité-la nou palé adan awtik-lasa é si ou ka aprann fè sé biten-la nou vwè la osi, sa ké sèvi-w si janmé ou ni timoun. Lanmou a-w, bonté a-w é pasyans a-w ké édé fanmi a-w ni tchè-kontan. Timoun a-w ké santi-yo ansékirité akaz a-w é yo ké pé grandi adan on bon ti anbyans (Pwov. 24:3).
Onlo jennsè vin dé sè ki byen doubout adan lavérité pas yo aprann-yo prensip ki an Bib-la é yo suiv sé prensip-lasa (gadé paragraf 21 la).
21. Ka nou ka rèsanti pou sè an nou ? (gadé imaj-la ki anlè po a jounal-la).
21 Sè an nou, lè nou ka gadé tousa zò ka fè pou Jéova é pou pèp a-y, nou enmé-zòt onlo (Ébr. 6:10). Zò ka travay rèd pou ni bèl kalité, pou aprann fè dé biten itil ki ké fè vi a zòt é ta lézòt vin pli bèl, é pou zò préparé-zòt byen pou lèwvwè zò ké ni rèsponsabilité plita. Zò ni onlo valè toubònman adan òwganizasyon a Jéova !
KANTIK 137 Madanm fidèl, sè an nou adan lafwa
a Jennsè an nou, fò-zò sav kè zò ni onlo valè pou nou. Zò pé vin dé sè ki byen doubout adan lavérité, si zò ka travay kalité ki ni onlo valè pou Jéova, si zò ka aprann fè dé biten ki itil, é si zò ka préparé-zòt pou lèwvwè zò ké ni rèsponsabilité plita. Si zò ka fè sa, zò ké rèsèvwa onlo bénédisyon adan tousa zò ka fè pou Jéova.
b POU NOU BYEN KONPRANN : On krétyen ki byen doubout adan lavérité ka lésé lèspri sen a Bondyé gidé-y olyé i lésé sajès a mond-lasa gidé-y. I ka imité Jézi, i ka travay rèd pou vin bon bon zanmi èvè Jéova, é i ka montré lézòt kè i enmé-yo vréman.
d Pou aprann plis biten asi sa, gadé awtik-la « Pourquoi est-il important que les enfants lisent ? 1re partie : Lire un livre ou regarder un film ? » asi jw.org.