Ñandepyʼapy potĩkena koʼã tiémpo ijetuʼuetévape
PETEĨ periodísta católico hérava Vittorio Messori omombeʼu mbaʼeichaitépa umi paʼikuéra hekokyʼa Itáliape. Haʼe omombeʼu: “Oĩ tekokyʼa tupaópe ha upéva peteĩ provléma tuichaitereíva. Ha ni ojehejárõ umi paʼi omenda noñemyatyrõmoʼãi mbaʼeve guasu, pórke 80% koʼãva sarambi oikóvagui ndahaʼéi umi paʼikuéra oñeno haguére kuñándi, síno kuimbaʼéndi térã mitãndi” (La Stampa).
Ñaime rupi ‘ára pahápe’ hetaiterei mbaʼe vai oiko ndaikatuvéiva ojejoko (2 Tim. 3:1-5). Pór ehémplo, umi notísia ohechauka hetaiterei oĩha hekokyʼáva ha ogueraha vaíva hetaitereípe, umíva apytépe umi heʼíva omombaʼeguasuha Ñandejárape péro openáva ipyʼapy kyʼáre ha ojapo opaichagua mbaʼe tieʼỹ (Efe. 2:2). Ndareíri ningo Jesús heʼivaʼekue: “Ñandepyʼapýgui osẽ mbaʼe ivaíva, jejuka, ñemoakãratĩ, tekovai, monda, japu ha ñeʼẽ rei ñande rapicháre” (Mat. 15:19). Péro Jehová oipota hembiguaikuéra idiferénte ha ‘ipyʼapy potĩ’ (Pro. 22:11, ÑÑB). Mbaʼéichapa ikatu jahupyty upéva koʼã tiémpo ijetuʼuetévape?
Mbaʼépa heʼise ‘ñandepyʼapy potĩ’?
La Bíbliape ojeporu jepi pe ñeʼẽ “korasõ” oñeʼẽvo ñandepyʼapýre. Pe Compendio del diccionario teológico del Nuevo Testamento heʼi ko ñeʼẽ “pyʼapy” ojetradusíva griégogui heʼiseha “pe oĩva ñane ánga ruguápe”, térã “Ñandejára ojesarekoha, ha avei ikatúva ñanemoag̃ui hese”. Jahecha porãháicha Jehová ojesareko ha omombaʼe hembiguaikuéra pyʼapy (1 Ped. 3:4).
La Bíbliape ojeporu jave pe ñeʼẽ “potĩ” heʼise ipotĩvaʼerãha ñande rete térã ambue mbaʼe jahecháva. Péro ojeporu jepi avei oñeʼẽ hag̃ua ñandereko térã ñandepyʼapýre, upéva heʼise oĩ porãmbaite, ndaikyʼái ni noñembyairivaʼerãha. Pór ehémplo Jesús ojapórõ guare pe diskúrso sérro ári heʼivaʼekue ovyʼaha umi “ipyʼapy potĩva” (Mat. 5:8). Upéva heʼise hemiandu ha opa mbaʼe ojaposéva ipotĩha, ipyʼapy henyhẽha mborayhúgui ha omombaʼetereiha Jehová ojapóva hesehápe (Luc. 10:27). Ajépa enterovénte upéicha ñandepyʼa potĩse!
Ijetuʼu ‘ñandepyʼapy potĩ’ meme hag̃ua
Ñandejára rembiguaikuéra ndahaʼéi ‘ipónte ipotĩ vaʼerã’, avei ‘ipyʼapy potĩ’ vaʼerã (Sal. 24:3, 4). Péro jahechaháicha amáske jaha hese ijetuʼuve ñandepyʼapy potĩ hag̃ua, mbaʼérepa upéva? Ñaneimperfékto rupi ha ñañorairõgui Satanás ha imúndo ndive. Upévare ani hag̃ua ñañemomombyry Jehovágui jahechakuaavaʼerã iñimportanteha ‘ñandepyʼapy potĩ’ meme ha jahechauka opa mbaʼe jajapóvape. Upéicha ningo ñañeñangarekóta ha ñaime porãta Ñandejára renondépe. Mbaʼépa jajapovaʼerã ñandepyʼapy potĩ meme hag̃ua?
La Biblia ombohovái ñandéve Hebreos 3: 12-pe (BNP), upépe heʼi: ‘Che ryvykuéra, peñeñangarekókena ani hag̃ua peju pende pyʼa ñaña ha ndapejeroviavéi Ñandejára oikovévare peñemomombyry rupi chugui’. Ndaikatúi ningo ñandepyʼapy ipotĩ ñande jerovia ikangýramo. Upéicha rupi Satanás oñehaʼã ipy ha ipópe omokangy jajerovia Jehováre. Mbaʼéichapa ojapo upéva? Pór ehémplo omboʼe opa mbaʼe oĩva yvága ha yvýpe oiko hague ijehegui reínte, ha ndaiporiha peteĩ léi ohechaukáva ñandéve mbaʼépa iporã ha mbaʼépa ivai. Avei oipota ñaimoʼã la Biblia ndouiha Ñandejáragui. Aníkena jaguerovia koʼã japu (Col. 2:8). Upéva rangue jajepytaso mbarete vaʼerã jaleévo la Biblia ára ha ára ha akóinte jajepyʼamongeta hese. Jaikuaa porãramo mbaʼépa omboʼe Ñandejára Ñeʼẽ jahayhuvéta Jehovápe ha ñantende porãvéta mbaʼéichapa haʼe otrata yvyporakuérape. Upéicha añoite ñambohováita koʼã japu, ñande jerovia imbaretevéta ha ñandepyʼapy potĩta (1 Tim. 1:3-5).
Mbaʼépa jajapokuaa jajepyʼaraʼãramo
Ñañehaʼãvaʼerã ani ñamongyʼa ñande pyʼapy, jaha rupi ñande rete rembipota vai ha umi mbaʼerepy rapykuéri (1 Juan 2:15, 16). Ñandeplatasetereíramo ha oimérõ ñambyatysénte voi umi mbaʼerepy, katuete ñamongyʼáta ñande pyʼapy ha jajapóta umi mbaʼe ombopochýva Ñandejárape. Pór ehémplo oĩ ijapu ha oporombotavýva itravahohápe, omondáva pláta térã tahaʼe haʼéva (1 Tim. 6:9, 10).
Péro umi “ipyʼapy potĩva” ndojapói koʼã mbaʼe, upéva rangue hekojoja, okyhyje Ñandejáragui ha nomongyʼaséi ikonsiénsia. Upéicha rupi, heʼiháicha la Biblia, ‘oiko hekópe opa mbaʼépe’ (Heb. 13:18, ÑÑB). Ha hembiapo rupive ikatu oñeñeʼẽ porã Ñandejárare. Pór ehémplo peteĩ testígo de Jehová Italiaygua hérava Emilio ohechauka upéva. Haʼe ningo chofér kolektivopegua, ha peteĩ jey otopa peteĩ villetéra ha 470 euro ipype. Upémarõ oho omeʼẽ isupervisórpe ha haʼe omyengovia jey ijárape. Umi ombaʼapóva Emilio ndive ohecharamoiterei upe ojapóva ha upéicha rupi heta umíva apytégui oñepyrũ ostudiáva la Biblia. Koʼág̃a siete tapicha mokõi famíliagui ostudia la Biblia upevakuére. Ko káso ningo ohechauka ñandepyʼapy potĩramo ambue tapicha ikatuha omombaʼeguasu Ñandejárape (Tito 2:10).
Oĩ avei ambue mbaʼe ikatúva omongyʼa ñande pyʼapy. Koʼã tiémpope heta hénte oimoʼã ndaivairiha ñemoakãratĩ, tekovai ha kuimbaʼe oñenórõ kuimbaʼéndi térã kuña kuñándi. Opa umívare Ñandejára rembiguaikuéra ikatu avei opensa haʼekuéraicha ha omongyʼa ipyʼapy. Umi oúva hekovai oñomise jepi hembiapo vaikue; koʼãva ningo hovamokõi ha ndaipyʼapypotĩri.
Peteĩ kristiáno hérava Gabriele ojevautisa orekórõ guare 15 áño ha pyaʼe voi ojapo iprekursorádo. Péro tiémpo rire ou ijúnta vai ha oho umi club nocturno-pe (Sal. 26:4). Upéicha oñepyrũ hekovai ha hovamokõi, ha upévare oñemosẽ kongregasióngui. Haʼe ombyasyeterei oiko haguére hese upéva, ha heʼi: “Añepyrũ ajapo umi mbaʼe ymave ndajapoporãivaʼekue. Alee la Biblia ára ha ára ha ahesaʼỹijo umi puvlikasión antende hag̃ua mbaʼépa Jehová chemboʼese. Añeñandu porãiterei ha avei ou porã chéve astudia la Biblia cheaño. Ahechakuaa chemombareteha aleévo Ñandejára Ñeʼẽ ha añemboʼévo Chupe”. Koʼã mbaʼe oipytyvõ Gabriélepe anive hag̃ua hekovai ha oĩ porã jey hag̃ua Jehová renondépe.
Koʼág̃a Gabriele ojapo jeýma iprekursorádo ha hembireko omoirũ chupe ko tembiapo porãitépe. Ko káso ohechauka ñandéve tekotevẽtereiha ñahesaʼỹijo la Biblia ha umi puvlikasión oúva ‘tembiguái jeroviaha ha iñarandúvagui’, upéicha ikatúta ñandepyʼapy potĩ meme ha ñamboykéta tekovai (Mat. 24:45; Sal. 143:10).
Mbaʼéichapa ikatu ‘ñandepyʼapy potĩ’ meme ijetuʼu jave
Ñande ñamombaʼeguasúva Jehovápe jahasa jepi heta provlémare ikatúva ñanemokangy. Pór ehémplo ikatu ñanderasy, ñandesogue térã ñane hentekuéra oñemoĩ ñanderehe jajapo haguére iporãva. Rréi David avei ohasavaʼekue koʼã mbaʼe rehe, upéicha rupi heʼi: “Che ánga ojepyʼapy che pype, che ñeʼã oñemyangekoieterei” (Sal. 143:4, ÑÑB). Mbaʼépa oipytyvõ chupe oĩ porã jey hag̃ua? Imanduʼa mbaʼéichapa Ñandejára oipytyvõ chupe ha ambuépe. Avei ojepyʼamongeta Jehová rembiapokuére ha umi mbaʼe ojapóvare ponóike ikyʼa héra marangatu (Sal. 143:5). Ñande avei jajepyʼamongetáramo Ñandejárare, umi mbaʼe ojapovaʼekuére ha umi mbaʼe ojapovarehína koʼág̃a ñanekyreʼỹta jahasa asýramo jepe.
Sapyʼánte ningo peteĩ ermáno ojapo peteĩ mbaʼe ñanembopochýva, mbaʼéichapa ñambohovaikuaa ko situasión? Ikatu ivai añete upe ojapóva térã ikatu oime ñandéve g̃uarãnte ivaieterei. Tahaʼe haʼeháicha ndovaléi ñambotuichaiterei upéva, ani ág̃a jaju ñandepyʼaro térã ñañandu ambue mbaʼe ivaíva ñane pehenguére, ha upéicha rupi ñañemomombyry chuguikuéra. Upéva rangue ñañeporanduvaʼerã: “Oiméramo che ajapo upéicha, aipytyvõpa umi ótrope ‘ipyʼapy potĩ’ hag̃ua?”. Jaikuaa porã ningo ñaime porã vaʼerãha ñane ermanokuérandi ñandepyʼapy potĩséramo.
Ko múndope ningo entéro mbaʼénte ojejapo vai, péro ñande ‘ñandepyʼapy potĩ’ ha upéicha rupi jahupyty heta mbaʼe porã ñande rekovépe. Pór ehémplo ñandepyʼaguapy jaikuaa rupi jajapoha Ñandejára rembipota, ha iñimportantevéva katu ñañemoag̃ui Jehováre, haʼe ningo ohayhu umi ‘ipyʼa potĩvape’ (Sal. 73:1). Upeichaite ningo, ‘ñandepyʼapy potĩ’ meméramo, heʼi haguéicha Jesús javyʼáta ha ‘jahecháta Ñandejárape’, upéva heʼise jahechataha mbaʼéichapa haʼe ñanderovasa (Mat. 5:8).