La Bíbliape oĩ la verda
Ymaite guive hetaiterei persóna oikóva diferénte lugárpe oguerovia la Biblia heʼiha la verda. Ñane tiémpope avei heta oĩ osegíva umi enseñánsa oĩva la Bíbliape. Péro ótro katu opensa la Biblia heʼíva naiñimportanteiha, heʼi hikuái haʼeha kuénto reínte. ¿Mbaʼépa nde repensa? ¿Ikatúpa jaikuaa la verda jaleéramo la Biblia?
MBAʼÉREPA IKATU JAGUEROVIA LA BIBLIA HEʼÍVA
¿Mbaʼéichapa ikatu jaikuaa la Biblia heʼiha la verda? Ñamoĩ chupe peteĩ ne amígo heta áñorema siémpre heʼiha ndéve la verda, ¿ekonfiátapa hese? Katuete rejapóta upéva. ¿Ikatúpa jaʼe la Biblia ojoguaha peteĩ ñane amígo de konfiánsape? ¿Heʼípa ñandéve siémpre la verda? Jahechamína unos kuánto ehémplo.
Umi eskritór ndaijapúi
Umi eskritór bíblico oskrivi umi mbaʼe oiko hagueichaite, upévare omombeʼu jepi avei ifálla ha hembiapo vaikue. Por ehémplo proféta Jonás omombeʼu peteĩ vuéltape naiñeʼẽrendúi hague Ñandejárape (Jonás 1:1-3). Pe última párte pe lívro oskrivi vaʼekuépe, Jonás omombeʼu Ñandejára okorrehi hague chupe, péro ja nomombeʼuvéima oaseptápa raʼe pe disiplína (Jonás 4:1, 4, 10, 11). Umi eskritór bíblico isinséro rupi jaʼekuaa oñehaʼã hague hikuái omombeʼu la verda.
Konsého ideprovéchova
¿Ideprovéchopa siémpre jasegi umi konsého bíblico? Katuete ideprovécho. Por ehémplo jahechamína mbaʼépa heʼi la Biblia jajapo vaʼerãha jajogueraha porã hag̃ua ñande rapichándi: “Entéro mbaʼe peẽ peipotáva pende rapichakuéra ojapo penderehehápe, peẽ pejapo vaʼerã avei hesehapekuéra” (Mateo 7:12). “Pe persóna orrespondéva pyʼaguapýpe ombohasaite pe pochy, péro pe orresponde vaíva ombopochyve rei hapichápe” (Proverbios 15:1). Jahechaháicha, koʼag̃aite peve umi konsého bíblico ideprovechoiterei ñandéve.
Istória verdadéra
Heta mbaʼe otopáva umi arkeólogo ohechauka oexisti hague umi persóna ha lugár omensionáva la Biblia. Ha ohechauka avei umi mbaʼe oñemombeʼúva upépe siertoha. Jahechamína peteĩ ehémplo ohechaukáva umi detalleʼi jepe siertoha: La Biblia heʼi Jeremías tiémpope umi tirio (feniciokuéra oúva Tírogui) oikóva Jerusalénpe ‘ogueru jepi hague pira ha opaichagua merkadería’ (Nehemías 13:16).
¿Ikatúpa jaʼe siertoha ko rreláto? Si, pórke umi arkeólogo otopa Israélpe umi fenicio tembiporukuéra ha umíva ohechauka umi fenicio ha israelita ojapo hague negósio oñondive. Jerusalénpe avei ojetopa pruéva ohechaukáva umi komersiánte ogueru hague pira pe Mar Mediterráneogui, ikatu oime pe siuda de Tírogui. Peteĩ istoriadór ohesaʼỹijo koʼã mbaʼe ha heʼi: “Posívlemente siérto hína la oĩva Nehemías 13:16-pe, heʼihápe umi tirio ovende hague pira Jerusalénpe”.
Ijexákto umi téma sientífikope
La Biblia ningo haʼe peteĩ lívro rrelihióso ha omombeʼu avei la oiko vaʼekue yma. Péro oñeʼẽ jave umi téma sientífikore ojetopa siertoha la heʼíva. Jahechamína peteĩ ehémplo.
Yma la hénte oguerovia vaʼekue umi kuénto rei heʼíva ko yvy ovevyiha y ári, térã oĩha peteĩ karumbe guasu ári. Péro ojapóma 3.500 áñorupi la Bíbliape ojeskrivíma hague Ñandejára ‘omosaingoha pe yvy mbaʼeve ári’ (Job 26:7). Upéicharamo jepe ohasa rire 1.100 áñorupi lívro de Job ojeskrivi hague, umi hénte osegi vaʼekue oguerovia oĩ vaʼerãha álgo ojokóva ko yvýpe. Ha 300 áño ramo ohasa, áño 1687-pe Isaac Newton omombeʼu hague la otopáva heta ostudia rire pe fuérsa de graveda. Haʼe oexplika peteĩ fuérsa ndaikatúiva ojehecha ojokoha ilugárpe ko yvy. Upérõ umi sientífiko otopa siertoha peteĩ mbaʼe oĩma vaʼekue voi la Bíbliape mas de 3 mil áñore.
Umi profesía oñekumpli
¿Oñekumplípa añetehápe umi profesía oĩva la Bíbliape? Ñaanalisamína pe profesía oĩva Isaíaspe ohechaukáva mbaʼéichapa oñehundi vaʼekue Babilonia.
Pe profesía: Ochocientos áño Jesús ou mboyve, Babilonia ndahaʼéiti kuri peteĩ poténsia, péro upérõ Isaías oskrivíma vaʼekue umi babilonio enemígo oganataha chupekuéra ha ndaiporiveitaha la oikóva upe siudápe (Isaías 13:17-20). Pe proféta heʼi voi mbaʼéichapa hérata pe omoakãva la ehérsito oúva Babilonia kóntrape. Heʼi kuri herataha Ciro. Ohechauka avei mbaʼéichapa ojapóta upéva: ‘ombosékota umi rrío’. Ha omombeʼu avei pe siuda rokẽ opytáta hague aviérto (Isaías 44:27–45:1).
Mbaʼéicha oñekumpli: Doscientos áñorupi ojeskrivi rire pe profesía oĩva Isaíaspe, pe rréi persa oataka Babilonia. ¿Mbaʼéichapa héra haʼe? Héra kuri Ciro. Babilonia ningo haʼe vaʼekue peteĩ siuda oñamuralla porãva, upévare Ciro ojesareko pe rrío Éufrates ohasávare pe siudáre. Ciro soldadokuéra ojapo peteĩ kanál yvateotymie, ha péicha odesvia la rrío peteĩ estéro gotyo. Pe y oguejy ha og̃uahẽ umi soldadokuéra kuárto peve, upéicha rupi ikatu kuri oguata hikuái pe ýre og̃uahẽ meve pe siuda entrádape. Ciro ehérsito otopa umi okẽ oĩha aviérto ha upémarõ oike ha ojagarra pe siuda.
Péro ofaltáiti kuri oñekumpli peteĩ mbaʼe: ¿Opytáta piko nandi Babilonia? Heta tiémpo pe siuda ojejagarra rire, oĩ vaʼekue hénte oikóva upépe. Péro koʼág̃a pe lugár oĩ haguépe Babilonia nandi vera, eskómbro reíntema, ha opyta Irákpe namombyrýi Bagdádgui. Oñekumpli pe profesía heʼi hagueichaite. La Biblia heʼi la verda, jepe oñeʼẽ hína umi mbaʼe oikótavare tenonde gotyove.