Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã
1-7 DE ENERO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | MATEO 1-3
“Pe Rréino yvagapegua hiʼag̃uimbaitéma”
(Mateo 3:1, 2) Upe rire ou Juan el Bautista pe desiértore oĩva Judéape ha opredika, 2 heʼívo: “Peñarrepentíke, cháke pe Rréino yvagapegua hiʼag̃uimbaitéma”.
nwtsty nóta de estúdio Mt 3:1, 2
opredika: Griégope ko palávra heʼise “oñemombeʼu peteĩ mbaʼe oĩháme heta hénte”. Péicha oñentende porãve mbaʼéichapa ojejapo ko tembiapo: ndahaʼéi ojejapónteva peteĩ diskúrso algúnope g̃uarãnte, síno oñemombeʼu peteĩ mbaʼe entéro ikatúvape.
Rréino: Koʼápe primera ves oaparese pe palávra griega basiléia, heʼiséva goviérno, território ha umi hénte oĩva peteĩ rréi poguýpe. Ko palávra griega oaparese 162 vése Escrituras Griegas Cristiánaspe ha umíva apytégui 55 jatopa Matéope. Ojepuru jave ko palávra, heta vése oñeʼẽ hína Ñandejára Rréinore. Lívro de Matéope jatopa ko palávra hetaiterei vése ha upévare ikatu voi jaʼe ilívro haʼeha pe “Evangelio del Reino”.
Rréino yvagapegua: Ko palávra oaparese 30 vése rupi la Bíbliape ha lívro de Matéopente oĩ. Marcos ha Lúcaspe ojeʼe rangue “Rréino yvagapegua” ojeʼe “Ñandejára Rréino”. Upéva ohechauka Ñandejára Rréino oĩha yvágape ha ogovernaha upe guive (Mt 21:43; Mr 1:15; Lu 4:43; Da 2:44; 2Ti 4:18).
hiʼag̃uimbaitéma: Péva heʼise pe rréi Ñandejára Rreinopegua ou potaitemaha.
(Mateo 3:4) Juan ningo omonde ao ojejapo vaʼekue kaméllo raguekuégui ha isínto katu kuérogui. Haʼe hoʼu tuku ha eirete ñu.
nwtsty imáhen
Mbaʼéichapa rakaʼe Juan el Bautista pínta
Juan oipurúmi vaʼekue peteĩ ao ojejapóva kaméllo raguekuégui ha avei peteĩ sínto térã fáha de kuéro ikatúva ojepuru ojegueraha hag̃ua kósa michĩva. Proféta Elías péicha lénto avei oñemonde vaʼekue (2Re 1:8). Umi ao ojejapóva kaméllo raguekuégui havarapa vaʼekue ha umi imboriahúvante oipurúmi upéva. Umi iplátava katu oipuru umi ao de séda térã de líno (Mt 11:7-9). Juan el Bautista ningo nasaréo vaʼekue, upévare oime vaʼerã núnka noñekytĩriva la iñakãrague. Ijao ha ipíntare ojekuaa porãne raʼe haʼe oiko hague sensillomínte ha oñemeʼẽmbaiteha Jehová servísiope.
Tuku
La Biblia oñeʼẽ jave umi tukúre ikatu hína oñeʼẽ oimeraẽ tuku iñanteníta mbykývare ha oviahávare en grúpo. Peteĩ estúdio ojejapo vaʼekue Jerusalénpe ohechauka koʼã tuku orekoha voi 75% de proteína. Koʼág̃arupi ojeʼu hag̃ua koʼã tuku ojepeʼa raẽ chugui hetyma, iñakã, ipepo ha hye, upéicha pe ipechokuéntema la hembýva ha upéva ikatu oñembojy térã péicha pyraiténte ojeʼu. Ojeʼe la isavór ojoguaha kangréhope térã peteĩ vícho de mar héravape kamarón.
Eirete ñu
Ápe jahecha peteĩ káva kaʼaguy raity (1) ha peteĩ panál henyhẽva eiretégui (2). Ikatu oime Juan hoʼu raʼe pe eirete ojapóva peteĩ káva upe sonapegua hérava Apis mellifera syriaca. Ko káva ikatu oiko pe desiérto de Judéape pórke haʼe ojadapta porã umi lúgar hakueterei ha ndokyguasuihápe, péro avave nomoñemuñaséi ombaʼapo hag̃ua hese pórke iñarõiterei ha oatakase la héntepe. Upéicharõ jepe, amo áño 800 rupi Jesús ou mboyve, umi israelita ja oipurúma vaʼekue peteĩ túvo joguaha ojejapóva ñaiʼũgui omoñemuña hag̃ua káva. Koʼãichagua káva raitykue ojetopa peteĩ siuda koʼág̃a héravape Tel Rehov ha opytáva Jordán ñúme. Pe eirete ojetopáva koʼã káva raitýpe ojapo peteĩ káva ojeʼéva ojegueru hague Turquíagui.
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Mateo 1:3) Judá raʼy, Pérez ha Zérah, ha isykuéra katu Tamar; Pérez raʼy, Hezrón; Hezrón raʼy, Ram.
nwtsty nóta de estúdio Mt 1:3
Tamar: Mateo oskrivírõ guare máva mávapa umi kuimbaʼe haʼéva pe Mesías antepasádo, omensiona avei cinco kuñáme. Primeroite oĩ Tamar, upéi katu omoĩ Rahab ha Rut réra, koʼã mokõi kuña ndahaʼéi vaʼekue israelita (v. 5); avei oĩ Batseba, “Urías rembirekore” (v. 6) ha upéi katu María (v. 16). Ko lísta oñemoĩháme umi Jesús antepasádo oñemoĩ avei umi cinco kuña réra provávlemente pórke inotávle la mbaʼéichapa chuguikuéra oiko Jesús antepasádo.
(Mateo 3:11) Che povautisa ýpe peñarrepenti rupi. Che rire oútava katu imbareteve hína chehegui ha namereséi ni isandália aipeʼa chupe. Haʼe pendevautisáta espíritu sánto ha tatápe.
nwtsty nóta de estúdio Mt 3:11
povautisa: Avei ikatúva ojetradusi “pomoñapymĩta”. Pe palávra griega baptízo heʼise “oñapymi térã oikepaiteha ýpe”. Oĩ hetave téxto ohechaukáva peteĩ ojevautisáva oñapymimbaite vaʼerãha. Peteĩ jey, Juan oporovautisa hína kuri rrío Jordánpe, peteĩ lúgar oĩva Salim ypýpe, pórke upépe oĩ vaʼekue “heta y” (Jn 3:23). Avei Felipe ovautisárõ guare pe eunúko Etiopiaguápe “mokõivéva oguejy pe ýpe” (Hch 8:38). Pe Septuagíntape ojepuru avei ko palávra griega 2 Reyes 5:14-pe oñemombeʼu hag̃ua Naamán oguejy hague pe rrío Jordánpe ha “oñapymĩ upépe 7 vése”.
8-14 DE ENERO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | MATEO 4, 5
“Mbaʼépa ñaaprende pe Sermón del Móntegui”
(Mateo 5:3) Ovyʼa umi ohechakuaáva oikotevẽha Ñandejárare, imbaʼekuéra hína pe Rréino yvagapegua.
nwtsty nóta de estúdio Mt 5:3
Ovyʼa: Ko palávra ndojepurúi oñemombeʼu hag̃ua mbaʼéichapa oñeñandu peteĩ persóna ojedivertíva hína, síno ojepuru oñeñeʼẽ hag̃ua peteĩ persóna Ñandejára ovendesívare ha oĩ porãvare henondépe. Pe palávra griega ojetradusíva “ovyʼáva” térã “ojehovasáva” ojepuru avei oñeñeʼẽ hag̃ua Jehová ha Jesúsre oĩvo yvágape (1Ti 1:11; 6:15).
umi ohechakuaáva oikotevẽha Ñandejárare: Pe fráse griega ojetradusíva “umi ohechakuaáva” heʼise hína “imboriahúva ha oikóva ombaʼejerure”. Ko téxtope ojepuru pe palávra oñeñeʼẽ hag̃ua umi persóna oñemeʼẽ porãvare enkuénta oikotevẽha álgore. Ko palávra ojepuru avei Lucas 16:20, 22-pe oñeñeʼẽ hag̃ua peteĩ kuimbaʼe “mboriahumi” héravare Lázaro. Jahechakuaa upéicharõ ko téxtope ojepuruha ko fráse oñeñeʼẽ hag̃ua umi persóna ohechakuaa porãitereívare “imboriahuha espirituálmente” térã oikotevẽha Ñandejárare.
(Mateo 5:7) Ovyʼa umi oiporiahuverekóva hapichápe, chupekuéra ojeporiahuverekóta avei.
nwtsty nóta de estúdio Mt 5:7
oiporiahuverekóva: Umi palávra ojetradusíva jepi “oiporiahuverekóva” ha “poriahuvereko” ndeʼiséi sólamente ñaporoperdonaha ni ñaporombyasyha, ohechauka avei peteĩ persóna oporombyasy ha oporoporiahuvereko rupi, ijeheguiete ojapoha oñekotevẽva oipytyvõ hag̃ua hapichápe.
(Mateo 5:9) Ovyʼa umi ipyʼaguapýva, chupekuéra oñehenóita Ñandejára raʼy.
nwtsty nóta de estúdio Mt 5:9
ipyʼaguapýva: Ndahaʼéi oikónteva pyʼaguapýpe ótrondi síno avei oipytyvõ oĩ hag̃ua pyʼaguapy pe ndaiporihápe.
Emboʼe ne famíliape ojegueraha porã hag̃ua hapichándi
Umi kristiáno oñehaʼãmbaite omboʼe ifamíliape ikatu hag̃uáicha “ojogueraha porã hapichakuérandi” (1 Pedro 3:11). Jaikuaa ningo ndahasyieteha peteĩ mitã ojepicha térã ipochy hag̃ua ndoikói jave la haʼe oipotáva, péro umi mitã opillávo mbaʼeichaitépa ovyʼa oñehaʼã rupi oĩ hag̃ua pyʼaguapy, ohechakuaa noñehaʼãreíri hague.
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Mateo 4:9) Ha heʼi chupe: “Koʼã mbaʼe ameʼẽmbaitéta ndéve reñesũramo che renondépe ha una vemi jepe chemombaʼeguasu”.
nwtsty nóta de estúdio Mt 4:9
una vemi jepe chemombaʼeguasu: Pe verbo griego koʼápe ojetradusíva “ñemombaʼeguasu” oĩ tiémpo aorístope, péva heʼise peteĩ mbaʼe ojejapóva sapyʼaitemi. Ojetradusívo “una vemi jepe chemombaʼeguasu” ohechauka ñandéve Satanás ndojeruréi hague Jesúspe oadora hag̃ua chupe peteĩ tiémpore térã kontinuadoite, síno ojerure chupe una vemínte oadora hag̃ua chupe.
(Mateo 4:23) Ha okorre Galilea tuichakuére, omboʼe umi sinagogahárupi ha omombeʼu umi marandu porã oñeʼẽva Ñandejára Rréinore. Avei omonguera opaichagua mbaʼasy orekóva umi hénte.
nwtsty nóta de estúdio Mt 4:23
omboʼe [...] omombeʼu: Oĩ peteĩ diferénsia éntre ñamboʼe ha ñamombeʼu. Pe omombeʼúva oanunsiánte peteĩ mbaʼe, péro pe omboʼéva katu oexplika, omyesakã ha avei omeʼẽ pruéva ikatu hag̃uáicha pe ohendúva orovia chupe.
15-21 DE ENERO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | MATEO 6, 7
“Pemotenonde meméke Ñandejára Rréino”
(Mateo 6:10) Tou ne Rréino, tojejapo ne rembipota yvy ape ári yvagapeguáicha.
Ñandejára oipota ñañemboʼe chupe
12 ¿Mbaʼépa iñimportanteve vaʼerã ñandéve ñañemboʼe jave? Jehová ha hembipota. Jaagradese vaʼerã chupe ñande pyʼaite guive umi mbaʼe porã ojapóvare ñanderehehápe (1 Crónicas 29:10-13). Jesús omboʼe vaʼekue upéva idisipulokuérape, upévare ñande jaikuaa mbaʼéichapa ñañemboʼe vaʼerã (elee Mateo 6:9-13). Haʼe heʼi vaʼekue chupekuéra ojerure hag̃ua oñemomarangatu térã oñemopotĩ hag̃ua Ñandejára réra. Upéi Jesús heʼi jajerure vaʼerãha tou Ñandejára Rréino ha ojejapo hag̃ua Ñandejára rembipota ko yvy ape ári. Péicha Jesús ohechauka koʼã mbaʼe haʼeha pe iñimportantevéva ha ñañemboʼe vaʼerãha umívare, ha upéi ae jajerure umi mbaʼe ñaikotevẽva. Ñañemboʼéramo umi mbaʼe iñimportantevévare raẽve, jahechauka hína ñamombaʼeveha Jehovápe.
(Mateo 6:24) Avave ndaikatúi ombaʼapo tembiguáiramo mokõi patrónpe g̃uarã. Peteĩme ohayhúta ha pe ótrore ndaijaʼemoʼãi, peteĩre ojepokuaavéta ha pe ótrope omboykéta. Upéicha avei, peẽ ndaikatúi peiko Ñandejára rembiguáirõ ha avei peiko pláta rapykuéri.
nwtsty nóta de estúdio Mt 6:24
ombaʼapo tembiguáiramo: Ko verbo griego oñeʼẽ peteĩ persóna ombaʼapóvare esklávoramo ha peteĩnte ijárava. Jesús ontendekase kuri peteĩ kristiáno oikóva ombyatyse heta mbaʼerepy ko múndope ndaikatuiha oadora Ñandejárape haʼe omereseháicha.
(Mateo 6:33) Pemotenonde meméke Ñandejára Rréino ha ihustísia, ha opa koʼã mbaʼe oñemeʼẽta avei peẽme.
nwtsty nóta de estúdio Mt 6:33
Pemotenonde meméke: Griégope ko verbo oĩ lája ohechauka peteĩ mbaʼe ojejapóva kontinuadoite ha ikatu avei ojetradusi “pesegi peheka”. Umi kristiáno verdadéro ndahaʼéi peteĩ tiémporente omotenondétava hekovépe Ñandejára Rréino síno siémpre ojapo vaʼerã upéva.
ihustísia: Umi omotenonde meméva Jehová hustísia iñeʼẽrendu chupe, upévare omboyke umi mbaʼe chupe ndogustáiva ha ojapo umi haʼe oguerohorýva ojaposégui porãnte. Ko enseñánsa ndojoguaiete voi la omboʼévape umi fariséo, pórke haʼekuéra heʼími umi mbaʼe haʼekuéra omboʼévante la oĩ porãha (Mt 5:20).
Ñamotenondékena pe Rréino, ani umi mbaʼerepy
18 (Elee Mateo 6:33.) Jehová opromete omeʼẽtaha ñandéve opa mbaʼe ñaikotevẽva ñamotenondéramo Irréino. ¿Mbaʼérepa ikatu ñaĩ segúro okumplitaha ipromésa? Jesús heʼi vaʼekue: “Pende Ru yvagapegua oikuaa voi peẽ peikotevẽha opa koʼã mbaʼe”. Jehová oikuaáma mbaʼépa ñaikotevẽ, ñande jaikuaa mboyve jepe (Filip. 4:19). Por ehémplo, haʼe oikuaáma mbaʼe ao ha tembiʼúpa ñaikotevẽta. Ha oikuaa avei ñande ha ñane família ñaikotevẽha peteĩ lugár jaiko hag̃ua. Upéicharõ, Jehová katuete oñenkargáta jahupyty hag̃ua umi mbaʼe añetehápe ñaikotevẽva.
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Mateo 7:12) Opa mbaʼe peẽ peipotáva ojapo penderehe pende rapichakuéra, peẽ pejapo vaʼerã avei hesekuéra. Añetehápe upéva hína la omboʼéva pe Léi ha umi Profetakuéra.
w14 15/5 páh. 14, 15 párr. 14-16
Jasegíkena pe Rrégla de Óro japredika jave
14 Epensamína peteĩ persóna nerenoiha por teléfono, péro nde ndereikuaái chupe. Upéi oñepyrũ oñeʼẽ tembiʼúre ha oporandu ndéve mbaʼeichaguápa ndegustave. Katuete reikuaaséta mávapa pe oñeʼẽva ha mbaʼépa oipota. Ikatu ningo nandearhelséi hendive ha upévare rehendu sapyʼami chupe, péro upéi rekortasétama chugui. Koʼág̃a epensami upe nerenóiva oñepyrũre heʼimaha ndéve mávapa haʼe. Avei omombeʼu ndéve ombaʼapoha peteĩ emprésa oipytyvõvape umi héntepe okaru porã hag̃ua ha orekoha informasión ideprovéchotava ndéve. Katuete ñahendusevéta upeichaguápe. Amo ipahápe, jaguerohory peteĩ persóna imbaʼerechakuaávape ha ñanderrespetáva oñeʼẽ jave ñanendive. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã jatrata hag̃ua avei péicha ñande rapichakuérape japredika jave?
15 Heta lugárpe jaʼe raẽ vaʼerã umi ogajárape maʼerãpa jaha javisita chupekuéra. Ñande ningo jaha ñamombeʼu hag̃ua peteĩ mensáhe haʼekuéra ndoikuaáiva gueteri. Péro upéva ndeʼiséi natekotevẽveimaha ñañepresenta ni jaʼe maʼerãpa jaha. Ñamoĩ chupe ñag̃uahẽre peteĩ ógape jaʼemaha pe ogajárape: “Ikatúramo resolusiona umi provléma oĩva ko múndope, ¿mavaitévapa resolusionáta?”. Jaikuaaháicha, koʼãichagua porandu ñanepytyvõ jepi jaikuaa hag̃ua mbaʼépa opensa peteĩ persóna ha avei ñañepyrũ hag̃ua ñañeʼẽ la Bíbliare. Péro pe ogajára ikatu oñeporandu: “¿Mbaʼe apoha piko kóva? ¿Mbaʼérepa oiméne oporandu chéve upéva? ¿Mbaʼe piko la oipotáva?”. Ñañatende vaʼerã ikatu hag̃uáicha pe ogajára oĩ trankílo ñañemongeta jave hendive (Filip. 2:3, 4). ¿Mbaʼéichapa ikatu jajapo upéva?
16 Peteĩ superintendénte omombeʼu mbaʼépa oipytyvõ jepi chupe predikasiónpe. Ñepyrũrã osaluda pe persónape ha oñepresenta, upéi omeʼẽ chupe pe tratádo Ndépa reñeporandúmava koʼã mbaʼe?, ha heʼi: “Romeʼẽ hína ko informasión opavave tapichápe. Pype oĩ seis porandu iñimportánteva la hénte oikuaaséva jepi”. Ko ermáno omombeʼu umi tapicha heta vése opytaha itrankilove oikuaávo maʼerãpa javisita chupekuéra, ha péicha ikatu ñañemongetamie hendivekuéra. Upe rire heʼi avei oporanduha: “¿Repensámavapa koʼã témare?”. Pe tapicha oiporavóramo peteĩ porandu, pe ermáno oavri pe tratádo ha ohechauka chupe mbaʼépa heʼi la Biblia. Peichaʼỹrõ katu haʼe voi oiporavo peteĩ porandu ha omyesakã ojopyʼỹre pe ogajárape. Añetehápe ningo heta hendáicha ikatu ñañepyrũ ñañemongeta ñande rapichakuéra ndive. Heta lugárpe, umi hénte og̃uahẽva peteĩ ógape ojepokuaa osaluda raẽ, oñemongetaʼimi ambue mbaʼére, ha upe rire ae omombeʼu maʼerãpa ou. Ñanemanduʼákena ñañemoĩ vaʼerãha ñande rapicha lugárpe ha ñañeʼẽ chupekuéra ñanerenduse hag̃uáicha.
(Mateo 7:28, 29) Jesús heʼipa rire koʼã mbaʼe, umi hénte ijurujaipa opytávo ohendúgui mbaʼeichaitépa oporomboʼe; 29 upe haʼe omboʼéva ou rupi Ñandejáragui, ndahaʼeiete umi mboʼehára leipegua ojapoháicha.
nwtsty nóta de estúdio Mt 7:28, 29
ijurujaipa: Pe verbo griego ojepurúva koʼápe ohechauka umi hénte ndahesaráiri hague péicha péichante umi mbaʼe Jesús omboʼe vaʼekuégui pórke opokoiterei hesekuéra.
mbaʼeichaitépa oporomboʼe: Ko fráse oñeʼẽ Jesús omboʼe lájare, umi téknika oipurúvare ha avei mbaʼépa oporomboʼe raʼe pe Sermón del Móntepe.
ndahaʼeiete umi mboʼehára leipegua ojapoháicha: Jesús imanduʼa rangue umi rravíno famóso heʼi vaʼekuére ojapoháicha jepi umi mboʼehára leipegua, haʼe oñeʼẽ Jehová rérape peteĩ persóna orekóvaicha autorida, ha omopyenda umi mbaʼe omboʼéva Ñandejára Ñeʼẽme (Jn 7:16).
22-28 DE ENERO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | MATEO 8, 9
“Jesús ohayhu vaʼekue umi héntepe”
(Mateo 8:1-3) Jesús oguejy rire pe sérrogui heta hénte omoirũ chupe. 2 Ha ¡péina!, peteĩ lepróso ou omombaʼe chupe ha heʼi: “Karai, nde reipotáramo ningo ikatu chemonguera”. 3 Upémaramo Jesús opoko hese ha heʼi: “Si, romonguerase”. Ha pepete okuera ilépragui.
nwtsty nóta de estúdio Mt 8:3
opoko hese: Pe Léi Mosáika omanda vaʼekue ojeaparta vaʼerãha umi leprósope pono okontahia avavépe (Le 13:45, 46; Nú 5:1-4). Upéicharõ jepe, umi líder rrelihióso judío omoĩ vaʼekue hetave rrégla. Por ehémplo, haʼekuéra heʼi umi orekóva lépra mas o ménos a 2 métro oĩ vaʼerãha peteĩ persóna isánovagui, ha yvytu jave katu 45 métrorupi voi. Oñemoĩ rupi koʼãichagua rrégla la hénte otrata vaíma umi leprósope. Avei umi judiokuéra oñeʼẽ porã peteĩ rravíno ojepokuaávare okañy umi leprósogui, ha avei ótro ojapívare chupekuéra itápe pono oja hese hikuái. Ko rrelátope jahecha peteĩ lepróso ojerurérõ guare ajúda Jesúspe, haʼe ojapo hague peteĩ mbaʼe umi judío arakaʼeve ndojapoichéneva: haʼe opoko hese. Hiʼarive Jesús natekotevẽi kuri ojapo upéva omonguera hag̃ua pe leprósope pórke haʼe heʼípente peteĩ palávra ikatútama kuri omonguera chupe (Mt 8:5-12).
romonguerase: Jesús ndahaʼéi openánteva pe leprósore síno ohechauka voi ojaposetereiha upe ojeruréva chupe. Péicha ohechauka nomonguerái hague pe leprósope ojapo vaʼerãgui reínte, síno ojapo upéva pórke oipytyvõse chupe.
(Mateo 9:9-13) Jesús ohóvo upégui, ohecha peteĩ kuimbaʼe hérava Mateo oguapyha hína pe impuésto ojekovrahápe, ha heʼi chupe: “Eju chemoirũ”. Upévo haʼe opuʼã ha oho hendive. 10 Upe rire oho Mateo rógape, ha oguapy mesápe idisipulokuérandi. Upérõ ou heta impuésto kovraha ha mbaʼe vai apoha, ha oguapy hendivekuéra mesápe. 11 Ohechávo upéva, umi fariséo oñepyrũ heʼi Jesús disipulokuérape: “¿Mbaʼére piko pene mboʼehára okaru umi impuésto kovraha ha mbaʼe vai apohándi?”. 12 Jesús ohendu la heʼíva hikuái ha heʼi: “Hesãiva noikotevẽi doktór, péro umi hasýva oikotevẽ. 13 Tapeho pejepyʼamongeta mbaʼépa heʼise ko mbaʼe: ‘Aipota peiporiahuvereko pende rapichápe, pejapo rangue sakrifísio’. Che ndajúi ahenói umi hekojojávape, aju guei ahenói umi mbaʼe vai apohápe”.
nwtsty nóta de estúdio Mt 9:10
oguapy mesápe: Yma mokõi persóna oguapýramo oñondive okaru hag̃ua, ohechauka vaʼekue ojokuaa porã térã ojogueraha porãha hikuái. Upévare Jesús tiémpope umi judío ni mbaʼevéicharõ ndoguapymoʼãi kuri okaru peteĩ ndahaʼéivandi judío.
impuésto kovraha: Heta judío ombaʼapo vaʼekue umi romanokuérape g̃uarã okovrávo impuésto. Umi hénte ndochaʼeieterei vaʼekue umi impuésto kovraháre pórke haʼekuéra judío avei péro oipytyvõ peteĩ goviérno haʼekuéra ndaijaʼéivarepe, ha avei pórke ikorrúpto ha okovra rasapa hikuái umi héntepe. Umi judío ohecha voi umi impuésto kovrahápe ohechaháicha avei umi prostitúta ha pekadórpe (Mt 11:19; 21:32).
(Mateo 9:35-38) Ha Jesús okorre umi siuda ha puévlore, omboʼe umi sinagogahárupi ha omombeʼu pe marandu porã oñeʼẽva Ñandejára Rréinore. Avei omonguera opaichagua mbaʼasy. 36 Jesús omañávo umi héntere ombyasyeterei chupekuéra, ohechágui mbaʼéichapa oiko asyeterei ha isarambipa hikuái umi ovecha herekuaʼỹvaicha. 37 Upévo heʼi idisipulokuérape: “Hetaiterei oĩ pe kóga oñemonoʼõ vaʼerã, umi omonoʼõva katu saʼi. 38 Upévare, pejerurékena pe kóga Járape tombou hetave omonoʼõ vaʼerã ikóga”.
nwtsty nóta de estúdio Mt 9:36
ombyasyeterei: Pe palávra griega ojepurúva koʼápe (splagkjnízomai) ou hína pe palávra griega ojepurúvagui ojeʼe hag̃ua “tyekue” (splagkjna). Kóva ohechauka peteĩ persóna oporombyasyetereiha ipyʼaite guive. Griégope ndaiporiguasúi palávra peichaite peve ohechaukáva peteĩ persóna ikatuha oporombyasy.
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Mateo 8:8-10) Ha pe ofisiál ehersitopegua heʼi: “Karai, che namereséi nde reg̃uahẽ che rógape. Péro eréntena okuera hag̃ua che rembiguái, ha haʼe okuerátama. 9 Chéngo areko omandavéva chehegui, ha añemoĩ ipoguýpe ha areko avei soldádo oĩva che poguýpe. Ha haʼéramo peteĩme: ‘¡Tereho!’, oho; ha haʼéramo ótrope: ‘¡Eju!’, ou, ha che rembiguáipe haʼéramo: ‘¡Ejapo péva!’, ojapo”. 10 Jesús oponderaiterei ohendúvo upéva, ha ojere heʼi umi hénte oúvape hendive: “Ndatopáiva gueteri Israélpe peteĩ peichaite peve ojeroviáva”.
w02 15/8 páh. 13 párr. 16
“Che ahechauka peẽme mbaʼéichapa pejapo vaʼerã”
16 Jesús oikuaa porã vaʼekue umi defékto orekóva pe ofisiál ehersitopegua oho vaʼekue ojerure chupe omonguera hag̃ua ijesklávope. Upe kuimbaʼe ningo ndahaʼéi vaʼekue judío, provávlemente romano raʼe. Peteĩ militár orekóva pe rrángo haʼe oreko vaʼekue katuete ojapóne raʼe heta mbaʼe ivioléntova, oiméne hetápema ojuka ha avei oadoráne raʼe umi dios fálsope. Péro Jesús ojesareko umi mbaʼe porã haʼe orekóvare, por ehémplo ohechakuaa mbaʼeichaitépa ojerovia vaʼekue upe kuimbaʼe (Mateo 8:5-13). Avei Jesús oĩrõ guare pe yvyráre, haʼe noñemoĩri ohekýi pe kriminál oĩvape ijykére umi mbaʼe vai ojapo vaʼekue, upéva rangue omeʼẽ chupe peteĩ esperánsa iporãitereíva (Lucas 23:43). Jesús oikuaa porã vaʼekue umi hénte katuete oñedesanimataha haʼe oñemoĩramo omaʼẽ idefektokuérare térã okritika hesekuéra. Upéva rangue haʼe siémpre oñehaʼã ohecha umi mbaʼe porã orekóva la hentekuéra pórke upéva katuete omokyreʼỹta chupekuéra.
(Mateo 9:16, 17) Avave ningo ndoiporúi peteĩ téla pyahu orremenda hag̃ua peteĩ ao tuja, cháke pe téla pyahu ikatu oñemomichĩ, oitira pe ao tuja ha osoropave opytávo. 17 Avei avave nomoĩmoʼãi víno ojejapo ramóva mbaʼyru tujápe. Omoĩramo katu pe víno oñehẽmbaitéta ha pe mbaʼyru ndovalemoʼãvéima mbaʼeverã. Pe víno ojejapo ramóva oñemoĩ mbaʼyru pyahúpe. Ha péicha mokõive oiko aréta oñembyaiʼỹre.
¿Mbaʼérepa Jesús disipulokuéra noajunái?
Jesús oipytyvõ Juan disipulokuérape ontende hag̃ua natekotevẽveimaha avave osegi umi kostúmbre judía, por ehémplo pe ajúno. Jesús ndoúi vaʼekue osegi hag̃ua umichagua kostúmbre, hiʼarive koʼã mbaʼe ojei potaitéma. Haʼe nomboʼéi umi kristiáno osegi vaʼerãha judiokuéra rrelihión ni umi kostúmbre yvyporakuérante omoĩ vaʼekue. Jesús omboʼéva ndaikatúi ñakompara peteĩ rremiéndo pyahúre oñemoĩva ao tujáre, ni víno pyahúre oñemoĩva mbaʼyru tujápe.
29 DE ENERO AL 4 DE FEBRERO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | MATEO 10, 11
“Jesús ñanembopiroʼy”
(Mateo 10:29, 30) ¿Noñevendéi piko mokõi gorrión peteĩ monéda saʼieterei ovalévare? Upéicharamo jepe, ni peteĩva ndoʼái yvýpe pende Ru yvagapegua oikuaaʼỹre. 30 Upéicha avei, pene akãrague jepe haʼe oipapapaite.
nwtsty nóta de estúdio Mt 10:29, 30
gorrión: Pe palávra griega strouthíon ojepuru oñeñeʼẽ hag̃ua umi guyraʼi michĩvare, péro ojepuruve jepi oñeñeʼẽ hag̃ua umi gorriónre. Ko guyraʼi haʼe vaʼekue pe ivaratovéva ikatúva oñekonsegi oñekosina hag̃ua.
peteĩ monéda saʼieterei ovalévare: Térã: “peteĩ asariónre”. Peteĩ asarión haʼe vaʼekue pe salário ojepagáva peteĩ kuimbaʼépe ombaʼapo rire 45 minúto (ehecha sgd, seksión 18B). Ko vuéltape, Jesús tres veseháma oho kuri opredika Galiléape ha upérõ heʼi vaʼekue mokõi gorrión ovaleha peteĩ asarión. Péro mas o ménos un áño upe rire opredika aja hína Judéape, Jesús heʼi cinco gorrión ikatuha ojejogua mokõi asariónre (Lu 12:6). Ñakomparáramo koʼã rreláto, jahechakuaa umi gorrión saʼieterei ovaleha umi komersiántepe g̃uarã ha upévare peteĩ persóna ojoguáramo cuatro gorrión, pe cincoha oñemeʼẽma chupe grátis.
pene akãrague jepe haʼe oipapapaite: Ojekalkula peteĩ persóna ikatuha oreko 100 mil akãraguérupi. Jaikuaávo Jehová orekoha enkuénta umichagua detálle jepe, ohechauka ñandéve oñeinteresaha ipyʼaite guive káda uno Jesús disipulokuérare.
nwtsty imáhen
Gorrión
Umi gorrión haʼe vaʼekue pe guyraʼi ivaratovéva ikatúva oñekonsegi oñekosina hag̃ua. Ikatu vaʼekue ojejogua mokõi guyraʼi 45 minúto de traváho repykuére. Pe palávra griega ojepuru jepi oñeñeʼẽ hag̃ua heta kláse guyraʼíre, por ehémplo pe gorrión común (Passer domesticus biblicus) ha avei pe gorrión moruno (Passer hispaniolensis), oĩva gueteri hetaiterei Israélpe.
(Mateo 11:28) Peju che rendápe enterove peẽ pembaʼapo jejopy ha pendekárga pohýiva, ha che pombopiroʼýta.
nwtsty nóta de estúdio Mt 11:28
pendekárga pohýiva: Koʼápe Jesús oinvita hína kuri umi oñandúvape orekoha peteĩ kárga pohýi pórke ojepyʼapy ha ombaʼapoiterei. Chupekuéra g̃uarã ipohýi térã ndaigustovéima kuri oadora Jehovápe pórke hetaiterei tradisión oñemoinge pe Léi Mosáikape (Mt 23:4). Pe sábado haʼe vaʼerã kuri peteĩ día opytuʼu hag̃ua hikuái péro upéva entéro haʼéma kuri chupekuéra g̃uarã peteĩ kárga pohýi (Éx 23:12; Mr 2:23-28; Lu 6:1-11).
che pombopiroʼýta: Pe palávra griega ojetradusíva ombopiroʼy ikatu avei heʼise “ombopytuʼu” (Mt 26:45; Mr 6:31) térã “oipytyvõ peteĩ ikárga pohýivape ýrõ ikaneʼõvape ikatu hag̃uáicha imbarete jey” (2Co 7:13; Flm 7). Péro umi sigiénte versíkulo ohechauka jahupíramo Jesús “júgo” (Mt 11:29) tekotevẽtaha ñambaʼapo térã japoroservi ha ndahaʼéi japytuʼutaha. Pe verbo griego oñekonhuga ikatu hag̃uáicha jahechakuaa Jesús ombopiroʼy ha omombaretetaha umi ikaneʼõvape, ha péicha hikuái voi oñemoĩséta Jesús júgo guýpe pórke upéva ivevýi ha ndoporoforsái.
(Mateo 11:29, 30) Pehupi pende ári che júgo ha peaprende chehegui. Che ningo ndachepochyreíri ha añemomirĩ che pyʼaite guive, upévare katuete pombopiroʼýta. 30 Che júgo napendeforsamoʼãi ha che kárga ivevýi.
nwtsty nóta de estúdio Mt 11:29
Pehupi pende ári che júgo: Pe palávra “júgo” Jesús oipuru vaʼekue heʼise ñañemoĩ vaʼerãha peteĩ persóna poguýpe ha jaasepta igía. Oiméramo Jesús opensa hína raʼe peteĩ júgo dóvlere, haʼe oinvita hína idisipulokuérape oñemoĩ hag̃ua hendive peteĩ júgo guýpe, pe júgo Ñandejára omoĩva hiʼári, ha haʼe voi oipytyvõtaha chupekuéra ogueraha hag̃ua. Oimérõ upéicha ikatu avei ojetradusi: “Peñemoĩ chendive che júgo guýpe”. Péro oimérõ Jesús voi la omoĩva ñande ári peteĩ júgo, upéva heʼise ñañemoĩha Jesús poguýpe ha jahejaha haʼe ñandedirihi ñande haʼe rupi idisípulo.
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Mateo 11:2, 3) Juan katu oĩ kárselpe, ha oñemombeʼu chupe umi mbaʼe Cristo ojapóva. Upémarõ omondo hendápe idisipulokuérape, 3 ha haʼekuéra oporandu Jesúspe: “¿Nde piko hína pe Ñandejára opromete vaʼekue omboutaha, térãpa oúta ótro kuimbaʼe?”.
Juan oipota Jesús okonfirma chupe haʼeha pe Mesías
Ko porandu haʼete iñextráñova, pórke oime vaʼerã ñanemanduʼa dos áño upe mboyve, Juan ovautisa hague Jesúspe ha ohecha Ñandejára espíritu oguejýrõ guare hiʼári. Avei ohendu Ñandejára heʼírõ guare oguerohoryha Jesúspe. ¿Ikatúpa jaʼe Juánpe ofalta hague fe? Nahániri. Jesús ningo oñeʼẽ porãiterei hese, ha haʼe ndojapói vaʼerãmoʼã upéva Juan odudárire. ¿Mbaʼérepa upéicharõ Juan oporanduka Jesúspe oimépa hína haʼe pe kuimbaʼe ohaʼarõva hikuái?
Oime vaʼerã Juan oipotánte raʼe Jesús oasegura chupe haʼeha pe Mesías. Upéva tuichaiterei omombaretéta Juánpe, hiʼarive haʼe ohasa asy hína pe kárselpe. Péro amalisia ndahaʼéi upéva añónte la Juánpe oipyʼapýva. Haʼe oikuaa porã pe profesía heʼiha Ñandejára rembiporavo haʼetaha rréi ha livertadór. Ha oikuaase oútapa ótro Jesús rekoviarã, okumplipátava opa mbaʼe ojeʼe vaʼekue pe Mesíasre.
(Mateo 11:16-19) “¿Mávarepa ikatu ambojoja umi hénte oikóva ko tiémpope? Ojogua hikuái umi mitã oguapýva plásape, ha osapukáiva iñirũnguérape: 17 ‘Rombopu peẽme fláuta ha ndapejerokýi, orerasẽ ha napeñembyasýi’. 18 Upéicha avei, Juan ou ha ndokarúi ni ndoʼúi víno umi ótroicha, péro peẽ peje: ‘Kóva oñendemonia’. 19 Pe Yvypóra Raʼy katu okaru ha hoʼu víno, ha peje: ‘¡Pévango ikaʼu ha okaruhárente voi oiko, ojeheʼa umi pekadór ha impuésto kovraháre!’. Amo ipahápe ningo, jajapóvare ojekuaa ñanearandúpa”.
Okondena umi nopenáivape hese
Jesús orrespetaiterei Juan el Bautístape, péro heta hénte ndaupeichaiete. Upévare Jesús heʼi umi hénte oikóvare upe tiémpope: “Ojogua hikuái umi mitã oguapýva plásape, ha osapukáiva iñirũnguérape: ‘Rombopu peẽme fláuta ha ndapejerokýi, orerasẽ ha napeñembyasýi’” (Mateo 11:16, 17).
¿Mbaʼépa heʼise Jesús? Haʼe heʼi: “Juan ou ha ndokarúi ni ndoʼúi víno umi ótroicha, péro peẽ peje: ‘Kóva oñendemonia’. Pe Yvypóra Raʼy katu okaru ha hoʼu víno, ha peje: ‘¡Pévango ikaʼu ha okaruhárente voi oiko, ojeheʼa umi pekadór ha impuésto kovraháre!’” (Mateo 11:18, 19). Juan ningo oiko peteĩ nasaréoicha, ha ndoʼúi ni víno, péro umi hénte heʼi hese oñendemoniaha (Números 6:2, 3; Lucas 1:15). Jesús katu oiko umi ótro kuimbaʼéicha, hoʼu opaichagua tembiʼu ha vevída oavusaʼỹre, péro lomímonte ojeʼe hese ikaru ha omokõitereiha. Haʼete voi noñemeʼẽiva gústo umi héntepe.