Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã
5-11 DE MARZO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | MATEO 20, 21
“Pe iñimportanteséva pende apytépe, oiko vaʼerã pene sirviénteramo”
(Mateo 20:3) “Upéi las nuéverupi osẽ jey ha ohecha ótro kuimbaʼekuéra oñemboʼy reíva hína plásape”.
nwtsty imáhen
Merkádo
Umi merkádo yma guare oĩmi vaʼekue pe tapérente, ojekuaaháicha pe Prográma Rreuniónpe guarãme páh. 2-pe. Sapyʼánte ndaikatuvéima ni ojeguata upérupi pórke hetaitereíma la merkadería. Umi hénte ojogua vaʼekue merkádogui heta mbaʼe ikatúva oipuru hógape, tahaʼe ojejapóva ñaiʼũgui térã umi mbaʼe hepýva ojejapóva vídriogui. Avei ikatu vaʼekue ojogua soʼo térã verdurakuéra. Yma ndaipóri rupi eladéra la hénte ohómante vaʼerã káda día ojogua upégui umi mbaʼe oikotevẽva. Umi merkádope la hénte ohendu umi notísia omombeʼúva umi viahéro ha umi oúva ombaʼevende hag̃ua. Umi mitã ohómi vaʼerã avei upépe ohuga ha umi nombaʼapóiva katu ohaʼarõ upépe oñemeʼẽ hag̃ua chupekuéra traváho. Peteĩ merkádope Jesús oporomonguera vaʼekue ha Pablo katu opredika (Hch 17:17). Umi fariséo ha mboʼehára leipegua oñemombaʼeguasu, ojechaukase ha oipotámi la hénte osaluda chupekuéra “pe merkádope”.
(Mateo 20:20, 21) Upéi oñemboja hendápe Zebedeo rembireko, umi mokõi imembýndi, omombaʼe Jesúspe ha ombaʼejerure chupe. 21 Jesús heʼi pe kuñakaraípe: “¿Mbaʼépa reipota?”. Haʼe heʼi: “Aipota ere chéve, koʼã che memby oguapytaha nde ykére ne Rréinope, peteĩ nde deréchape ha ótro katu nde iskiérdape”.
nwtsty nóta de estúdio Mt 20:20, 21
Zebedeo rembireko: Haʼe hína apóstol Santiago ha Juan sy. Ojekuaaháicha Lívro de Márcospe, Santiago ha Juan oñemboja vaʼekue Jesús rendápe ojerure hag̃ua chupe peteĩ mbaʼe oipotáva, péro haʼekuéra heʼi isýpe oñeʼẽ hag̃ua Jesúspe hesehapekuéra. Ko kuñakarai héra Salomé ha ojekalkula haʼe hague Jesús tia (Mt 27:55, 56; Mr 15:40, 41; Jn 19:25).
peteĩ nde deréchape ha ótro katu nde iskiérdape: Umi oĩva koʼã puéstope iñimportánte ha oreko autorida, péro pe iñimportantevéva siémpre oĩ a la derécha (Sl 110:1; Hch 7:55, 56; Ro 8:34).
(Mateo 20:25-28) Jesús katu ohenói chupekuéra ha heʼi: “Peẽngo peikuaa mbaʼéichapa umi mburuvicha omanda hetãyguakuérare, ha umi poguasukuéra ojopy umi héntendi. 26 Péro peẽ ndaupéichai vaʼerã; pe tuichaséva pende apytépe, oiko vaʼerã pene rembijokuáirõ. 27 Ha pe oĩséva tenondete, oiko vaʼerã pene rembiguáiramo. 28 Péicha avei pe Yvypóra Raʼy ndoúi oporojokuái hag̃ua, ou guei oiko tembiguáiramo, ha omeʼẽ hekove, opaga ha oguenohẽ hag̃ua hetápe pekádo poguýgui”.
nwtsty nóta de estúdio Mt 20:26, 28
rembijokuái: Térã “sirviénte”. Pe palávra griega diákonos pyʼỹi ojepuru oñeñeʼẽ hag̃ua peteĩ persóna iñumílde ha oporoservi memévare. Koʼã palávra ojepuru oñeñeʼẽ hag̃ua Jesúsre (Ro 15:8), Jesús disipulokuérare (1Co 3:5-7; Col 1:23), umi siérvo ministeriálre (Flp 1:1; 1Ti 3:8), umi oservívare peteĩ ógape (Jn 2:5, 9) ha umi ombaʼapóvare pe goviérnope g̃uarã (Ro 13:4).
ndoúi oporojokuái hag̃ua, ou guei oiko tembiguáiramo: Térã ndoúi ojeservi hag̃ua chupe síno haʼe oporoservi hag̃ua.
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Mateo 21:9) Ha umi henteita ohóva henonderã, ha avei umi oúva hapykuéri, oñepyrũ osapukái: “¡Ñandejára, esalvamína David Raʼýpe! ¡Tojehovasa pe oúva Jehová rérape! ¡Ñandejára reiméva yvágape, esalvamína chupe!”.
nwtsty nóta de estúdio Mt 21:9
Ñandejára, esalvamína: Griégope heʼi “Hosanna”. Ko palávra ou peteĩ palávra hebréagui heʼiséva “esalvamína, rojerure ndéve” térã “esalvamína, por favór”. Ko palávra ojepuru ojejerure asy hag̃ua Ñandejárape oporosalva térã oñegana hag̃ua. Ikatu avei ojetradusi “por favór, esalvamína David raʼýpe”. Upéi ohasávo la tiémpo, ko fráse ojepuru oñeñemboʼe térã ojepurahéi jave oñemombaʼeguasu hag̃ua Jehovápe. Yma oĩ vaʼekue Salmo ojepurahéiva pe Páskua aja (Sl 113 al 118), ha hebréope ko fráse jatopa Salmo 118:25-pe. Upévare, umi hénte pyaʼe voi heʼi ko fráse pórke entéronte oikuaa upe sálmope oĩva. Ñandejára ombohovái vaʼekue ko ñemboʼe osalvárõ guare David raʼýpe omopuʼã jeýrõ guare chupe umi omanóva apytégui. Mateo 21:42-pe Jesús voi heʼi vaʼekue upe jatopáva Salmo 118:22, 23-pe ha heʼi oñekumpliha pe Mesíasre.
David Raʼy: Péicha ojehechauka porã Jesús ouha David familiarégui ha haʼeha pe Mesías oñepromete vaʼekue.
(Mateo 21:18, 19) Pyharevete, ou jeývo pe siudápe, ivareʼa sapyʼa. 19 Ha ohecha pe tape yképe peteĩ ígo máta, ha oho ohecha ndahiʼáipa, péro ndotopái mbaʼevete hese, hoguémante. Upémarõ heʼi chupe: “Koʼág̃a guive arakaʼeve nosẽmoʼãvéima ne mátagui ni peteĩ yva”. Ha pe ígo máta upepete ipiru.
Oipuru peteĩ ígo máta omboʼe hag̃ua iñimportanteha jajerovia
¿Mbaʼérepa Jesús ombopiru upe yvyramáta? Haʼe voi omombeʼu: “Añetehápe haʼe peẽme: Pejerovia ha [ndapedudáirõ], peẽ avei pejapóta che ajapo vaʼekue pe ígo mátare ha ndahaʼéi upévante; pejéta avei ko sérrope: ‘Epuʼã ha tereho ejeity pe márpe’, ha katuete oikóta. Ha opa mbaʼe pejeruréva peñemboʼe jave, oñemeʼẽta peẽme pejeroviáramo” (Mateo 21:21, 22). Haʼe heʼi jey chupekuéra orekóramo fe, peteĩ sérro jepe ikatutaha omonguʼe (Mateo 17:20).
Jesús ombopirúvo pe yvyramáta, omboʼe idisipulokuérape tekotevẽtereiha ojerovia hikuái Ñandejárare. Haʼe heʼi: “Opa mbaʼe pejeruréva peñemboʼe jave, pejerovia vaʼerã oñemeʼẽtaha peẽme ha upeichaite oikóta” (Marcos 11:24). ¡Ajépa iñimportantete la oaprendéva hikuái! Hiʼarive ohasa potaite hikuái heta mbaʼe ijetuʼúva. Péro oĩ avei ambue mbaʼe umi disípulo ikatúva oaprende ohechávo pe ígo máta ipiru vaʼekue.
Umi isrraelíta ojogua pe ígo mátape. Pe yvyramáta ningo haʼetévaicha kuri hiʼáva. Upéicha avei umi hudío oreko kuri peteĩ kompromíso Ñandejárandi ha haʼetévaicha iñeʼẽrendúva pe Léi heʼívape. Péro añetehápe ndojeroviái hikuái Ñandejárare ni nahembiapoporãi, péicha rupi omboyke hikuái Ñandejára Raʼýpe jepe. Upévare Jesús ombopirúvo pe ígo máta ndahiʼáiva, ohechauka mbaʼépepa opáta umi isrraelíta ojeroviaʼỹva ha ndojapóiva iporãva.
12-18 DE MARZO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | MATEO 22, 23
“Ñakumplíkena umi mokõi mandamiénto tuichavéva”
(Mateo 22:36-38) “Mboʼehára, ¿mbaʼépa pe mandamiénto tuichavéva oĩva pe Léipe?”. 37 Haʼe heʼi chupe: “‘Rehayhu vaʼerã Jehová nde Járape nde pyʼaite guive, ne álma rugua guive, ha opa ne arandukue reheve’. 38 Kóva hína pe mandamiénto tuichavéva ha tenondegua.
nwtsty nóta de estúdio Mt 22:37
pyʼa: La Bíbliape ko palávra heʼise jepi mbaʼeichagua persónapa ñande. Péro ojepuru jave oñondive umi palávra “álma” ha “arandukue” ohechauka pe palávra “pyʼaite” heʼiseha hetave mbaʼe, por ehémplo mbaʼépa jahayhu, mbaʼépa jahupytyse, ha mbaʼépa ñanemomýi jajapo hag̃ua peteĩ mbaʼe. Jesús ningo koʼápe oiporu oñondive umi ñeʼẽ pyʼaite guive, álma ha arandukue ohechauka porã hag̃ua tekotevẽha jahayhu Jehovápe añoite.
álma: Térã “nde rekove kompletoite”.
arandukue: Térã entéro ne pensamiénto reheve. Peteĩ persóna oipuru vaʼerã iñarandukue ikatu hag̃uáicha oikuaa porãve Ñandejárape ha ohayhuve chupe (Jn 17:3; Ro 12:1). Mateo 22:37-pe heʼíva oñeguenohẽ Deuteronomio 6:5-gui, ko téxto hebréope ojepuru mbohapy palávra: “pyʼaite, álma ha mbaretekue”. Upéicharõ jepe kapítulo 22 versíkulo 37-pe Mateo omoĩ griégope “arandukue” omoĩ rangue “mbaretekue”. Jahechamína mbaʼérepa oiméne ojapo raʼe péicha. Pe hebreo antíguope ndaipóri pe palávra “arandukue”, upéva rangue ko idiómape ojepuru pe palávra “pyʼa” térã “korasõ” oñeñeʼẽ jave umi mbaʼe ñapensávare. Ko palávra heʼise avei mbaʼeichagua persónapa ñande, mbaʼépa ñapensa, umi mbaʼe ñañandúva, mbaʼépa jahupytyse, ha mbaʼépa ñanemomýi jajapo hag̃ua peteĩ mbaʼe (Dt 29:4; Sl 26:2; 64:6; ehecha pe nóta oĩva ko versíkulope g̃uarã oñeʼẽva pyʼa rehe). Upévare hebréope ojepuru jave pe palávra pyʼaite pe Septuaginta griega oipuru pe palávra arandukue (Gé 8:21; 17:17; Pr 2:10; Is 14:13). Ikatu oime avei Mateo oipuru raʼe pe palávra griega “arandukue” heʼi rangue “mbaretekue” heʼiháicha Deuteronomio 6:5-pe, pórke pe palávra “mbaretekue” (térã fuérsa) heʼise mokõi mbaʼe: fuérsa jarekóva jajapo hag̃ua álgo ha avei pe kapasida jarekóva ñapensa hag̃ua. Umi palávra hebrea ha griega heʼiséva ojojogua heta mbaʼépe péro ndahaʼéi el mísmo, péicha rupi oiméne umi oskrivi vaʼekue umi evanheliokuéra ndeʼíri oĩhaichaite Deuteronomio 6:5-pe.
(Mateo 22:39) Pe segundo ojoguáva avei chupe heʼi kóicha: ‘Rehayhu vaʼerã nde rapichápe nde rejehayhuháicha’.
nwtsty nóta de estúdio Mt 22:39
Pe segundo: Mt 22:37-pe jatopa mbaʼéichapa Jesús ombohovái vaʼekue pe fariséope, péro ndahaʼéi upe porandúnte ombohováiva chupe, síno heʼi avei pe fariséope pe segundo mandamiénto (Le 19:18), ha péicha ohechauka koʼã mokõi mandamiénto iñimportantetereiha ha tekotevẽha mokõivéva oñekumpli oñondive. Ohechauka avei chupe koʼã mokõi mandamiénto omopyendaha pe Léi ha umi Profetakuéra heʼíva (Mt 22:40).
rapicha: Pe palávra ojetradusíva “rapicha” griégope heʼise “peteĩ oĩva ag̃ui”, péro ndeʼiséi peteĩ oikóvante ñandehegui ag̃ui, ikatu avei ojepuru oñeñeʼẽ hag̃ua entéro umi persóna jajeheʼaháre (Lu 10:29-37; Ro 13:8-10).
(Mateo 22:40) Koʼã mokõi mandamiénto omopyenda pe Léi ha umi Profetakuéra heʼi vaʼekue”.
nwtsty nóta de estúdio Mt 22:40
Pe Léi ha umi Profetakuéra: “Pe Léi” haʼe hína umi lívro oĩva Génesis guive Deuteronomio peve. “Umi Profetakuéra” katu haʼe hína umi lívro omombeʼúva profesía ha oĩva avei Escrituras Hebréaspe. Péro koʼã fráse oĩvo oñondive heʼise hína enteroite umi lívro oĩva pe Escrituras Hebréaspe (Mt 7:12; 22:40; Lu 16:16).
omopyenda: Griégope ko palávra heʼise “oñasaingo, osaingo hese”, ha ko téxtope ko palávra heʼise “ojevasa”. Péicha Jesús ohechauka ndahaʼeiha pe Léi ni umi Diez Mandamiéntonte la oñemopyendáva mborayhúpe síno enteroite umi Escrituras Hebreas (Ro 13:9).
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Mateo 22:21) Haʼekuéra heʼi: “César”. Upévo Jesús heʼi: “Upéicharõ, pemeʼẽ Césarpe imbaʼéva, péro pemeʼẽ Ñandejárape imbaʼéva”.
nwtsty nóta de estúdio Mt 22:21
Césarpe imbaʼéva: Ojeʼe upérõ añoite Jesús oñeʼẽ hague pe emperadór romano rehe (Mr 12:17; Lu 20:25). Koʼápe heʼívo “pemeʼẽ Césarpe imbaʼéva” ontendekase tekotevẽha japaga umi traváho ojapóvare pe goviérno, avei jarrespeta ha ñaneñeʼẽrendu chupekuéra Ñandejára oipotaháicha (Ro 13:1-7).
Ñandejárape imbaʼéva: Upéva heʼise ñamombaʼeguasu vaʼerã Ñandejárape ñande pyʼaite guive, jahayhu vaʼerã chupe ñane korasõ mbytete guive ha avei ñaneñeʼẽrendu ha ñandefiél vaʼerã chupe añoite (Mt 4:10; 22:37, 38; Hch 5:29; Ro 14:8).
(Mateo 23:24) ¡Peẽ mboʼehára resatũ peikóva peipeʼa pe ñatiʼũ, péro pemokõ pe kaméllo!
nwtsty nóta de estúdio Mt 23:24
peipeʼa pe ñatiʼũ, péro pemokõ pe kaméllo: Umi isrraelitakuérape g̃uarã oĩ vaʼekue unos kuánto animál ikyʼáva según pe Léi mosáika, umíva apytépe pe ñatiʼũ haʼe vaʼekue peteĩva umi michĩvéva ha pe kaméllo katu peteĩva umi tuichavéva (Le 11:4, 21-24). Koʼápe Jesús omoĩ ko komparasión oñembohory lénto hag̃ua umi rrelihión omoakãvare, pórke okola guaʼu hikuái umi mbaʼe hoʼútava ani hag̃ua oñemongyʼa omokõ haguére peteĩ ñatiʼũ. Péro heʼívo chupekuéra omokõha peteĩ kaméllo kompletoite ontendeka hína chupekuéra nokumpliriha hikuái umi mbaʼe iñimportantevéva oĩva pe Léipe.
19-25 DE MARZO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | MATEO 24
“Koʼã ára pahápe ñañatende porã vaʼerã espirituálmente”
(Mateo 24:12) Ha hetave rupi umi iñañáva, hetaiterei hénte ndojoayhumoʼãvéima.
it-1-S páh. 125 párr. 6
Mborayhu
Peteĩ persóna ikatu ou ndoporohayhuvéi: Jesús oñeʼẽrõ guare idisipulokuérandi umi mbaʼe oikótavare tenonderãme, heʼi vaʼekue hetaiterei hénte heʼíva ijehe kristianoha outaha ndoporohayhuvéi. Haʼekuéra ndohayhumoʼãvéi hapichápe ipyʼaite guive la Biblia ojerureháicha (Mt 24:3, 12). Apóstol Pablo heʼi vaʼekue avei umi ára pahápe hetaiterei persóna iplatarayhutaha (2Ti 3:1, 2). Upévare ikatu jaʼe peteĩ persóna ikatuha mbeguekatúpe ohayhuve ohóvo umi mbaʼe noiporãiva ha upeakuére ndoporohayhuvéima yma guaréicha. Upévare iñimportanterei jahechauka meme japorohayhuha ha ñañehaʼã káda día japorohayhuve hag̃ua. Jajapo hag̃ua upéva tekotevẽ jajepyʼamongeta Ñandejára Ñeʼẽre ha jasegi umi konsého oĩva upépe (Ef 4:15, 22-24).
(Mateo 24:39) Haʼekuéra nopenái mbaʼevére ha upéi ou pe ama guasu ha ohundipaite chupekuéra. Péichata avei ág̃a Yvypóra Raʼy oĩ vove.
w99-S 15/11 páh. 19 párr. 5
Ñakumplípa hína umi mbaʼe Ñandejára ojeruréva ñandehegui?
5 Jesús oñeʼẽ vaʼekue umi ára paháre ha heʼi: “Oiko haguéicha Noé tiémpope, upéichata avei pe Yvypóra Raʼy oĩ vove. Upe tiémpope, pe ama guasu mboyve umi hénte okaru ha omboyʼu; kuimbaʼe ha kuñanguéra omendajoa, Noé oike peve pe árkape. Haʼekuéra nopenái mbaʼevére ha upéi ou pe ama guasu ha ohundipaite chupekuéra. Péichata avei ág̃a Yvypóra Raʼy oĩ vove” (Mateo 24:37-39). Añetehápe ningo ndaivaíri jakaru ha ñamboyʼu, ha la ñemenda katu peteĩ mbaʼe oúva Ñandejáragui (Génesis 2:20-24). Péro jahechakuaáramo umi mbaʼe jajapóva káda día iñimportanteveha ñandéve g̃uarã, ¿mbaʼére piko nañañemboʼéi Ñandejárape tañanepytyvõ ñakambia hag̃ua ko mbaʼépe? Jehová ñanepytyvõkuaa ñamotenonde meme hag̃ua Irréino, jajapo hag̃ua iporãva ha avei ñakumpli hag̃ua opa mbaʼe haʼe ojeruréva ñandehegui (Mateo 6:33; Romanos 12:12; 2 Corintios 13:7).
(Mateo 24:44) Upévare peẽ, pehechaukáke pejepreparamaha, cháke peimoʼãʼỹve jave oúta pe Yvypóra Raʼy.
Umi apóstol ojerure peteĩ señál
Jesús heʼi entéro idisípulo oñatende porã vaʼerãha ikatu hag̃uáicha oĩ preparádo. Ha omoĩ ótro ehémplo ontende porãve hag̃ua hikuái upéva. Haʼe heʼi: “Peikuaa porãke ko mbaʼe: Pe ogajára oikuaárire mbaʼe oraitépa oúta upe pyharépe pe mondaha, ndokéi vaʼerãmoʼã ha ndohejái vaʼerãmoʼã ojeike hógape. Upévare peẽ, pehechaukáke pejepreparamaha, cháke peimoʼãʼỹve jave oúta pe Yvypóra Raʼy” (Mateo 24:43, 44).
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Mateo 24:8) Péro opa koʼã mbaʼe oikóvo, oñepyrũta ramo hína umi jehasa asy.
nwtsty nóta de estúdio Mt 24:8
jehasa asy: Griégope ko palávra ojepuru oñeñeʼẽ jave peteĩ kuña hasývare imemby hag̃ua. Ko téxtope oñeñeʼẽramo jepe umi mbaʼe ñanembohasa asy ha ñanembosufrívare, ontendekase hína avei peteĩ kuñáre oikoháicha imembýta jave, umi mbaʼe ñandepyʼapy ha ñanembohasa asýva pyʼỹive oikotaha ha hasyvetaha ohóvo ñandéve amáske hiʼag̃uive pe jehasa asy guasu oñeñeʼẽha Mt 24:21-pe.
(Mateo 24:20) Peñemboʼe meméke ani hag̃ua pe ára pedipara hag̃ua og̃uahẽ roʼy tiémpope térã sábado jave.
nwtsty nóta de estúdio Mt 24:20
roʼy tiémpope: Péicha jave ningo okyeterei, oiko jepi inundasión ha hoʼysãiterei. Upévare ijetuʼuve javiaha, jatopa hag̃ua tembiʼu ha peteĩ lugár ñañemoʼãmi hag̃ua (Esd 10:9, 13).
sábado jave: Judea ha ótro lugár rupi oñekumpli vaʼekue pe Léi Mosáika heʼíva ha upévare ndaikatúi vaʼekue ojejapo heta mbaʼe sabadokue, por ehémplo ijetuʼuve ojeviaha mombyry térã ojegueraha hag̃ua kárga ipohýiva. Avei umi siuda rokẽ ndojeavríri sabadokue (ehecha Hch 1:12 ha sgd, seksión 16).
26 DE MARZO AL 1 DE ABRIL
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | MATEO 25
“Peñatende porãke peikóvo”
(Mateo 25:1-6) “Upéicharõ pe Rréino yvagapegua ojogua diez kuñataĩme ojagarráva ilámpara ha osẽva ohug̃uaitĩ pe nóviope. 2 Umíva apytépe oĩ cinco oñembotavýva ha cinco iñarandúva. 3 Umi oñembotavýva ogueraha la ilámpara, péro ndorahái aséite, 4 umi iñarandúva katu oraha ilámpara ha aséite peteĩ mbaʼyrúpe. 5 Péro pe nóvio nog̃uahẽimarõ, enterovéva oñepyrũ orambi ha ipahápe opyta oke. 6 Upéi pyharepyte oñehendu peteĩ osapukáiva: ‘¡Koʼápe ou la nóvio! Pesẽ pehug̃uaitĩ chupe’.
(Mateo 25:7-10) Upévo enterove umi kuñataĩ opuʼã ha oprepara ilamparakuéra. 8 Umi oñembotavýva heʼi umi iñarandúvape: ‘Pemeʼẽna oréve michĩmi pende aséite, cháke la ore lámpara oguepotaitéma hína’. 9 Umi iñarandúva ombohovái chupekuéra: ‘Ikatu nañanderupytypái hína. Tapeho pejogua oñevendehágui penembaʼerã’. 10 Haʼekuéra oho aja ojogua, og̃uahẽ pe nóvio, ha umi kuñataĩ ojeprepara vaʼekue oike hendive pe kasamientohápe; ha pe okẽ oñemboty.
(Mateo 25:11, 12) Upéi ou avei umi ótra kuñataĩ ha heʼi: ‘¡Karai, karai, eavrimína oréve!’. Haʼe ombohovái chupekuéra: ‘Añetehápe haʼe peẽme, che ndapoikuaái’.
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Mateo 25:31-33) Pe Yvypóra Raʼy og̃uahẽ vove tuicha podér reheve entéro umi ánhel ndive, oguapýta itróno omimbipávape. 32 Ha opa tetãnguéra oñembyatýta henondépe, ha haʼe omoĩta umi héntepe mokõi atýpe, pe ovecharerekua oipeʼaháicha ovecha, kavarágui. 33 Omoĩta umi ovecha iderécha gotyo ha umi kavara ijiskiérda gotyo.
Ñambaʼapo memékena Cristo ermanokuérandi
7 Koʼág̃a ñande ñantende porãma pe ehémplo oñeʼẽva umi ovecha ha kavaráre. Jaikuaáma pe “Yvypóra Raʼy” térã pe “Rréi” orrepresentaha Jesúspe. Pe Rréi ‘ermanokuéra’ katu haʼe hína umi unhído ogovernátava hendive yvágape (Rom. 8:16, 17). Ha “umi ovecha” ha “kavara” orrepresenta umi persóna opa tetãyguápe. ¿Arakaʼépa ojehusgáta yvyporakuérape? Oñemohuʼãvo pe jehasa asy guasu og̃uahẽtava koʼẽrõitéma. Ha ¿mbaʼérepa algúnore ojeʼéta haʼeha ovecha ha ótrore kavara? Ojerekóta rupi enkuénta mbaʼéichapa otrata hikuái Cristo ermanokuérape oĩ aja ko yvy ape ári. Jahechaháicha, oñemoag̃uivévo ohóvo pe fin, Jehová omyesakãve ñandéve mbaʼépa heʼise umi ehémplo oĩva Mateo kapítulo 24 ha 25-pe. ¡Ajépa jaagradesete chupe!
(Mateo 25:40) Pe Rréi ombohováita chupekuéra: ‘Añetehápe haʼe peẽme: Pejapóvo iporãva peteĩ koʼã che ermáno michĩvéva rehehápe jepe, cherehehápe pejapo hína’.
w09 15/10 páh. 16-17 párr. 16-18
“Peẽ niko che angirũ”
16 Ñande ñahaʼarõramo jaiko opa ára g̃uarã ko yvy ape ári, ¿mbaʼéichapa ikatu jahechauka ñane amigoha Jesucristo ermanokuéra? Mbohapy hendáicha ikatu jahechauka upéva. Primero, ñañemeʼẽmbaite vaʼerã ñamombeʼu hag̃ua marandu porã. Ha Jesús heʼi vaʼekue voi iñermanokuérape ojapo hag̃ua upéva oparupiete (Mat. 24:14). Jesús ermanokuéra saʼipaitéma ko yvy ape ári, upévare oikotevẽ ambue ovechakuérare omombeʼu hag̃ua pe marandu porã oparupiete. Ha umi ‘ambue ovecha’ osẽva guive opredika oipytyvõ hína umi ungídope ojapo hag̃ua hembiapo. Upéva ningo omombaʼeterei pe ‘tembiguái jeroviaha’ ha Jesucristo.
17 Segundo, jahechaukáta ñane amigoha Jesucristo ermanokuéra ñameʼẽvo ñane kontrivusión oñemombeʼu hag̃ua pe marandu porã. Jesús heʼi voi hemimboʼekuérape: ‘Peiporu pe pirapire peñemoangirũ hag̃ua’ (Luc. 16:9, JMP). Upéva ndeʼiséi hína ikatuha jajogua plátare Jesúspe térã Jehovápe ñane amigorã. Jesús ningo heʼisénte jaiporu vaʼerãha opa mbaʼe jarekomíva ikatu hag̃uáicha ñaipytyvõ oñemombeʼu hag̃ua pe marandu porã. Upéicha jajapóramo jahechaukatañaína japorohayhuha tahaʼe ‘jaʼe ha jajapóva rupive’ (1 Juan 3:16-18). Tuicha ningo ñaporopytyvõñaína ñamombeʼúvo pe marandu porã. Avei ñameʼẽvo ñane kontrivusión ojepredikave hag̃ua, oñemopuʼã ha oñemyatyrõ hag̃ua umi lugár ñañembyatyha. Michĩramo jepe ñane kontrivusión, Jehová ha Jesús oguerohoryetereíta ñameʼẽramo ñande pyʼaite guive (2 Cor. 9:7).
18 Tercero, jahechaukáta Jesucristo ñane amigoha kyreʼỹme jajapóramo umi ansiáno heʼíva. Chupekuéra ningo Ñandejára ijespíritu sánto rupive omoĩ ñanemoakã hag̃ua. Haʼekuéra ningo oĩ Jesucristo poguýpe (Efe. 5:23). Apóstol Pablo ohai vaʼekue: ‘Peneñeʼẽrendúkena penemoakãvape ha peñemoĩ ipoguypekuéra’ (Heb. 13:17). Sapyʼánte ningo ikatu ijetuʼu ñandéve jajapo hag̃ua umi ansiáno heʼíva, oiporúramo jepe la Biblia oñemoñeʼẽ hag̃ua. Upéva ikatu oiko jahechakuaa rupi ojavyha hikuái. Péro Jesucristo hína la omoakãva kongregasión ha haʼe voi ojokuái umi ansiánope ha oguerohory hembiapokuéra. Upévare Jesús ñane amigoitéta, ñañemoĩramo umi ansiáno poguýpe ha ñaneñeʼẽrendu chupekuéra. Ha jahechaukáta avei jahayhuha Jesúspe jajapóramo kyreʼỹme upéicha ha ndajaikóiramo ñamañañaína mbaʼépepa ojavy hikuái.