VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE Watchtower
Watchtower
VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE
Guarani
ã
  • ã
  • ẽ
  • ĩ
  • õ
  • ũ
  • ỹ
  • g̃
  • ʼ
  • ñ
  • BIBLIA
  • PUVLIKASIONKUÉRA
  • RREUNIONKUÉRA
  • mwbr26 enero páh. 1-12
  • Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã

Ko párte ndorekói gueteri ni peteĩ vidéo.

Rombyasyeténgo, péro ndaikatúi ojehechauka ko vidéo.

  • Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã
  • Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã (2026)
  • Subtítulo
  • 5-11 DE ENERO
  • 12-18 DE ENERO
  • 19-25 DE ENERO
  • 26 DE ENERO AL 1 DE FEBRERO
  • 2-8 DE FEBRERO
  • 9-15 DE FEBRERO
  • 16-22 DE FEBRERO
  • 23 DE FEBRERO AL 1 DE MARZO
Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã (2026)
mwbr26 enero páh. 1-12

Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã

© 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania

5-11 DE ENERO

TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME ISAÍAS 17-20

“Péicha oikóta enterove umi oúvare oataka hag̃ua ko tetã”

w18.06 7 párr. 16

“Che Rréino ndahaʼéi ko mundopegua”

16 Iñimportanteterei avei ñande ñakambia koʼã mbaʼépe. La Biblia okompara yvyporakuérape pe mar pochýre, núnka noĩriva trankílo (Is. 17:12; 57:20, 21; Apoc. 13:1). Pe polítika káusare umi hénte ojedividipa, oiko vaipa ha iviolénto. Péro ñande katu jaiko pyʼaguapýpe ha peteĩ ñeʼẽme. Jehová ohecha mbaʼeichaitépa umi hénte oiko vaipa, péro oime vaʼerã ovyʼaite ohecha jave ipuévlo oĩha unído (elee Sofonías 3:17).

w16.04 28 párr. 4

Aníkena ñañentremete ko múndore

4 Ikatu ningo ñande paíspe pe situasión polítika itrankílo, ha umi hénte nopenaguasúi ñane rrelihiónre. Péro Satanás múndo aña oñehundi potaitéma, upévare ivaivéta ohóvo pe situasión, ha amás día ijetuʼuvéta ñañematene hag̃ua neutrál. Ko múndope umi hénte ‘oñemohatã heʼívape’ ha ‘hovaʼatã’, upévare koʼẽ koʼẽre ojoavypave hikuái (2 Tim. 3:3, 4). Heta paíspe de rrepénte okambia pe situasión polítika, ha ñane ermanokuéra tekotevẽmante ohechauka oñemanteneha neutrál. Upévare koʼág̃ama enterove jajeprepara vaʼerã ñambohovái hag̃ua koʼãichagua situasión. Pórke ñahaʼarõramo oñepresenta raẽ, ikatu hína ñanekangy ha jaju ñañentremete umi mbaʼe ko múndope ojejapóvare. Jahechamína 4 kósa ñanepytyvõtava upearã.

ip-1 198 párr. 20

Pe konsého Jehová omeʼẽva umi nasionkuérape

20 ¿Mbaʼépa oiko upe haguére? Isaías heʼi: “Pyharekue enterovete okyhyjéta ha oñemondýita la oikótavare, péro koʼẽvo, umi enemígo ndaiporimoʼãvéima. Péicha oikóta enterove umi oúvare oataka hag̃ua ko tetã, upéva la ohaʼarõva umi oúvape omondapa ñande kosakuéra” (Isaías 17:14). Heta oĩ osakeáva Jehová siervokuérape térã omaltrata ha ndorrespetáiva chupekuéra. Haʼekuéra ndahaʼéi ha ndoikoséi voi umi rrelihión tuichavévaramo ko múndope, upévare umi hénte aña ha fanátiko oñemoĩva ikontrapekuéra opensa ifasiltaha ohundi chupekuéra. Péro Ñandejára puévlo ojeroviaiterei koʼẽmbávo térã pyaʼeterei opataha umi mbaʼe ombohasa asýva chupekuéra (2 Tesalonicenses 1:6-9; 1 Pedro 5:6-11).

Óro kuʼi oĩva la Bíbliape

w21.05 31 párr. 2, 3

Jaikuaave hag̃ua

Ojapóma mas de 2.700 áño proféta Isaías oskrivi hague umi hénte oikóva “Etiopía rrío ypýpe” omondo hague ‘mensahéro ohóva mar rehe, ojupíva umi kanóa de papírope’. Upéi proféta Jeremías heʼi vaʼekue umi medo ha persa ojagarráta vove pe siuda de Babilonia, ohapypaitetaha “umi kanóa de papíro” orekóva umi babilonio ani hag̃ua okañy hikuái (Is. 18:1, 2, nóta; Jer. 51:32, nóta).

La Biblia ningo ou Ñandejáragui. Upévare umi ostudiáva la Biblia ndohecharamói umi arkeólogo otopa haguére umi pruéva ohechaukáva pe papíro ojepuru hague ojejapo hag̃ua umi kanóa la Biblia tiémpope (2 Tim. 3:16). Jahechamína umi pruéva otopa vaʼekue umi arkeólogo ohechaukáva Egíptope ojepuru hague pe papíro ojejapo hag̃ua umi kanóa.

12-18 DE ENERO

TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME ISAÍAS 21-23

Umi mbaʼe ñaaprendéva la oiko vaʼekuégui Sebná rehe

w18.03 25 párr. 7-9

Ñandejára okorrehi umi ohayhúvape

7 Jahechaháicha, pe disiplína iñimportanteterei. Ñantende porã hag̃ua upéva, ñañeʼẽmi mokõi kuimbaʼe Jehová okorrehi vaʼekuére. Peteĩva héra Sebná, haʼéva peteĩ israelita oiko vaʼekue rréi Ezequías tiémpope. Pe ótro katu héra Graham, peteĩ kristiáno ñane tiempopegua. Sebná amalisia oñatende kuri rréi Ezequías rógare, ha omanda guasu vaʼekue (Is. 22:15). Péro Sebná ou oñemombaʼeguasu ha oipota umi ótro opensa haʼe iñimportantetereiha. Sebná ningo ojapoka peteĩ sepultúra hepyetereíva ijupe g̃uarã, ha oreko vaʼekue umi “kárro de gérra porã porã” (Is. 22:16-18).

8 Sebná ningo oipota vaʼekue umi hénte ombotuicha chupe, upévare Ñandejára oipeʼa chugui ipuésto ha omeʼẽ Eliaquímpe (Is. 22:19-21). Upéva oiko kuri pe rréi de Asiria hérava Senaquerib oplaneárõ guare ou Jerusalén kóntrape. Tiémpo riremi, Senaquerib omondo unos kuánto mburuvicha guasu peteĩ ehérsito tuicháva reheve ikatu hag̃uáicha omongyhyje umi judíope, ha oipotágui rréi Ezequías oñerrendi (2 Rey. 18:17-25). Upérõ Ezequías omondo Eliaquímpe oñeʼẽ hag̃ua hendivekuéra, ha omoirũ kuri chupe mokõi kuimbaʼe. Peteĩva haʼe kuri Sebná, oservíva de sekretário upérõ guare. Upéva heʼise posívlemente Sebná ndopytái hague ipyʼaro ojekorrehírõ guare chupe, síno oaprende iñumílde vaʼerãha. Upéicha rupi haʼe oĩ kuri dispuésto oservívo peteĩ puésto michĩvévape. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Sebnágui? Jahechamína mbohapy mbaʼe.

9 Primero, Sebná ningo operde kuri ipuésto. Upéva ñanemboʼe peteĩ persóna oñemombaʼeguasúva tuicha oñemotĩtaha (Prov. 16:18). Ikatu ningo ndepriviléhio heta kongregasiónpe, ha oĩ opensáva neimportanteha. Oiméramo upéicha, ¿esegítapa eñehaʼã neumílde hag̃ua? ¿Embotuichátapa Jehovápe umi mbaʼe rehupytývare, térã ndekatupyry haguére? (1 Cor. 4:7). Apóstol Pablo heʼi vaʼekue: “Ajerure peẽme anive hag̃ua pepensa pendevaletereiha, pehechauka guei peneakãguapyha” (Rom. 12:3).

w18.03 25 párr. 10

Ñandejára okorrehi umi ohayhúvape

10 Segundo, Jehová oakonseha porã vaʼekue Sebnápe, ha upéva ohechauka ojeroviaha ko kuimbaʼe ikatúne hag̃ua okambia (Prov. 3:11, 12). Entéro umi ermáno operde vaʼekue ipriviléhio ikatu oaprende peteĩ mbaʼe iñimportánteva ko situasióngui: Jajekorrehi jave jasegi vaʼerã jaservi Jehovápe ñande pyʼaite guive, ha ani ñandepochy ni jajepicha. Ñande jahechakuaa vaʼerã Jehová ñanderayhuha ñandekorrehi jave. Ani ñanderesarái ñande Ru ñanevendesitaha ñañehaʼãramo siémpre ñaneumílde (elee 1 Pedro 5:6, 7). Jahejáramo Jehová ñandekorrehi mborayhúpe, ñaneumildevéta ha ñañemoĩta ipópe ñanemoldea hag̃ua peteĩ ñaiʼũ huʼũ asývaicha.

w18.03 26 párr. 11

Ñandejára okorrehi umi ohayhúvape

11 Tercero, umi orekóva autorida oñemoñeʼẽ ha oporokorrehi hag̃ua ikatu oaprende peteĩ mbaʼe iñimportantetereíva Jehová otrata lájagui Sebnápe. Umíva apytépe oĩ umi túa ha ansianokuéra kongregasiongua. Jehová oporokorrehi lájare jahechakuaa ndaijaʼeiha pe pekádore, péro avei osegiha ohayhu umi persóna opeka vaʼekuépe. Haʼe omañave umi mbaʼe porã ojapóvare umi persóna. Upévare, oimérõ tekotevẽ hína reporokorrehi, ¿rejapótapa Jehová ojapoháicha? (Jud. 22, 23).

Óro kuʼi oĩva la Bíbliape

w20.12 9 párr. 5

“¿Mbaʼéichapa oñemopuʼãta umi omanóvape?”

5 Pablo oavisa vaʼekue iñermanokuérape ani hag̃ua ova hesekuéra ko pensamiénto ipeligrosoitéva: “La oimérõ umi omanóva ndaikatumoʼãi orresusita, ‘jakaru ha ñamokõ katu, pórke koʼẽrõ ñamanóta’”. Pablo oikoha tiémpo mboyve jepe oĩma vaʼekue umi opensáva upéicha. Haʼe oiméne imanduʼa raʼe pe heʼívare Isaías 22:13. Upépe oñemombeʼu mbaʼéichapa vaʼekue umi israelita lája. Haʼekuéra oñehaʼã rangue ohayhuve Ñandejárape, oñehaʼãnte oiko vyʼarã rapykuéri. Haʼetévaicha umi israelita heʼíva hína: “Jaaprovecha katu koʼág̃a javyʼa hag̃ua, pórke oimeha óra ikatu hína ñamano”. Ha koʼág̃a peve ningo oĩ heta opensáva upéicha. Péro la Biblia omombeʼu umi mbaʼe vai oiko vaʼekue umi israelítare opensa haguére upéicha (2 Crón. 36:15-20).

19-25 DE ENERO

TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME ISAÍAS 24-27

“¡Kóva hína ore Jára!”

cl 15 párr. 21

“¡Kóva hína ore Jára!”

21 ¿Rehechámavapa peteĩ mitã oseñalávo itúare iñamigitokuérape ha ijorgullóso heseve heʼívo: “Péa che túa hína”? Ñandejára siervokuéra oñeñandu avei péicha imanduʼávo Jehováre. La Biblia omombeʼu oĩtaha peteĩ tiémpo umi ojeroviáva Jehováre heʼitaha: “¡Kóva hína ore Jára!” (Isaías 25:8, 9). Amáske jaikuaa porã umi kualida Jehová orekóva, ñaimevéta segúro jarekoha el mehór Papa ikatúva oexisti.

w24.12 6 párr. 14

¿Mbaʼépa Jesús omboʼe ombohetavérõ guare umi pan?

14 Jesús omboʼe vaʼekue jajerure hag̃ua Ñandejárape ñane rembiʼurã káda díape g̃uarã. Upérõ avei omboʼe jajerure hag̃ua tojejapo Ñandejára volunta “ko yvy ape ári ojejapoháicha yvágape” (Mat. 6:9-11). Ojejapo vove Ñandejára volunta ko yvy ape ári, ¿mbaʼéichapa ndéverõ g̃uarã jaikóta? La Biblia heʼi Ñandejára oipotaha oĩ tembiʼu porã ko yvy ape ári, por ehémplo Isaías 25:6-8 heʼi Jehová goviérno poguýpe ko yvy henyhẽtaha tembiʼu hetereívagui. Avei Salmo 72:16 heʼi: “Ko yvy oprodusi porãitereíta, umi montáña ruʼãme entéro, hembypáta la ojekosecha vaʼerã” (Sal. 72:16). Eñeimahinamína: Upe tiémpope ikatúta eprepara pe pan térã pe tembiʼu ndegustaitéva, ha ikatúta ekosina peteĩ mbaʼe núnka neretanteáiva gueteri. Avei ikatúta reñotỹ parrál ha reʼu hiʼa (Is. 65:21, 22). Entéro oĩva ko yvy ape ári odisfrutáta koʼã mbaʼe.

w25.01 28, 29 párr. 11, 12

Umi vendisión jahupytýva Jehová ñanderayhuetereígui

11 Eñeimahinamína mbaʼéichapa reikóta pe paraísope ko yvy ape ári. Upépe natekotevẽmoʼãvéima reñekevranta mbaʼasýre ni ñemanóre (Is. 25:8; 33:24). Jehová omeʼẽta ndéve entéro umi mbaʼe porã reipotáva. Ág̃a reiko vove pára siémpre erekóta hetaiterei tiémpo rejapo hag̃ua heta mbaʼe. Epensamíntena: ¿Mbaʼépa nde reaprendeseve? ¿Ndegustápa umi animál? ¿Restudiasépa pe naturalésa? ¿Reaprendesépa embopukuaa hag̃ua peteĩ instruménto? Pe paraísope katuete oñekotevẽta umi ojapóvare pláno omopuʼã hag̃ua peteĩ óga, umi alvañíl ikatupyrývare ha umi chokokuére. Avei oĩta oñenkargáva tembiʼúre, umi ojapóva erramiénta ha avei umi oñotỹva ha okuidáva umi plántare (Is. 35:1; 65:21). Reiko vove opa árare ikatúta reaprende rejapo hag̃ua hetave mbaʼe.

12 Ekalkulamíntena mbaʼeichaitépa revyʼáta erresivi vove umi orresusitávape (Hech. 24:15). Epensamína avei mbaʼeichaitépa redisfrutáta reaprendevévo Jehovágui restudiávo ikreasión (Sal. 104:24; Is. 11:9). Péro oĩ peteĩ mbaʼe iporãve jeýva upévagui. Upépe ndeperféktotama ha reservíta Jehovápe trankílo, pórke nereñandumoʼãi refalla hague hendive. Upéicharõ, ¿rehupytysépa koʼã vendisión? ¿Térãpa reikose ‘revyʼa sapyʼami ko múndope repeka aja’? (Heb. 11:25). Hetaiterei mbaʼe iporãva ningo ñaneraʼarõ. Upévare koʼág̃a ovale la péna jajapo oimeraẽ sakrifísio. Ha nemanduʼákena: Ndereikomoʼãi ningo rehaʼarõ tóda la vída pe paraíso, pórke koʼẽrõitéma oñekumplíta upe promésa ha upépe reikóta káda día. Entéro koʼã mbaʼe jahupytýta Jehová ñanderayhueterei ha omeʼẽ rupi Itaʼýra ñanderehehápe.

Óro kuʼi oĩva la Bíbliape

w15 15/12 15 párr. 5; 17 párr. 1, 2

Traducción del Nuevo Mundo edición revisada inglés 2013

¿Mbaʼérepa koʼág̃a hetave kapítulo oñemoĩ en fórma de vérso? Pórke heta párte oĩva la Bíbliape péichama voi ojeskrivi vaʼekue. Heta idióma koʼag̃aguápe, umi vérso orrima vaʼerã, péro idióma evréope naiñimportántei upéva. Upéicha rupi, ojerresalta hag̃ua pe párte iñimportantevéva, tahaʼe peteĩ palávra térã peteĩ idéa, ojerrepeti dos vése, péro ojepuru diferénte palávra orekóva el mísmo signifikádo. Upévape oñehenói paralélo. Sapyʼánte katu ojepuru mokõi palávra o fráse osignifikáva lo kontrário. Upévape oñehenói kontráste. Idióma evréope, pe órden oñemoĩ lája umi fráse, iñimportanteterei ojerresalta hag̃ua pe idéa prinsipál.

Umi lívro de Job ha Salmo ojehai vaʼekue ojepurahéi térã ojerresita hag̃ua. Upévare pe Traducción del Nuevo Mundo ymaite guive omoĩ koʼã lívro vérsoicha. Péicha ifasilve ojepilla hag̃ua haʼeha poesía ha avei ñanemanduʼa hag̃ua umi téxtore. Pe Biblia pyahúpe oñemoĩ avei vérsoicha umi lívro de Proverbios, El Cantar de los Cantares ha unos kuánto kapítulo oĩva umi lívro orekóvape profesía. Koʼã mbaʼe ñanepytyvõ ñantende porãve hag̃ua mbaʼéichapa ojeskrivi ypy vaʼekue, ha avei japilla hag̃ua moõpa pe eskritór oipuru paralélo ha moõpa oipuru kontráste. Por ehémplo, Isaías 24:2-pe, káda líneape oñemensiona mokõi persóna idiferénteva ojuehegui, ha péicha ojehechauka porãve ndaiporimoʼãiha ojelivráva Jehová oporohusga vove. Jaleévo koʼã téxto pe Biblia pyahúpe, oñemoĩva en fórma de vérso, jahechakuaa pe eskritór ndahaʼéi orrepetínte hague umi palávra térã umi fráse. Síno oskrivi upéicha opokove hag̃ua umi hénte korasõre omombeʼúvo Ñandejára mensáhe.

Heta vése hasy ojekuaa porã hag̃ua mbaʼe téxtopa ojeskrivi vérsoicha ha mávapa ojeskrivi rrelátoicha. Upéicha rupi oĩ Biblia orekóva diferénte estílo, por ehémplo oĩ orekóva hetave kapítulo en fórma de vérso, ha ótro katu en fórma de rreláto. Umi traduktór ohecha vaʼerã hetaiterei mbaʼe ikatu hag̃uáicha odesidi otradusítapa vérsoicha térãpa nahániri. Avei, heta vése pe téxto orihinálpe oĩ rrelátoicha, péro ikatu hag̃uáicha ojerresaltave umi párte iñimportánteva, oñemoĩ komparasión, ñeʼẽnga, ha ojepuru umi palávra ojepuruháicha umi poesíape.

26 DE ENERO AL 1 DE FEBRERO

TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME ISAÍAS 28, 29

Ñamombaʼeguasu Jehovápe umi mbaʼe jaʼéva rupive ha ñande pyʼapýpe

ip-1 299 párr. 23

Isaías omombeʼu Jehová ojapotaha umi mbaʼe oporosorprendétava

23 Umi judío rrelihióso heʼi ijehe iñaranduha ha ojeroviaha Ñandejárare, péro oheja hikuái Jehovápe. Haʼekuéra omboʼese la héntepe umi mbaʼe haʼekuéra opensávante iporãha térã ivaiha, ha péicha omboja ótra kósare mbaʼérepa ndojeroviái Ñandejárare, hekovai ha ogueraha haguére tape vaíre la héntepe opyta hag̃ua mombyry Ñandejáragui. Jehová ‘ojapóta heta mbaʼe tuichaitereíva’, “hetaiterei mbaʼe osorprendétava la héntepe” okorrehi hag̃ua umi hovamokõivape. Heʼi: “Ko puévlo ningo heʼínte oñemoag̃uiha cherehe, haʼekuéra ijurúpente chemombaʼeguasu, péro ikorasõ katu mombyry oĩ chehegui. Haʼekuéra cheadora guaʼu, péro osegi umi kuimbaʼekuéra omandáva. Upévare che ajapóta heta mbaʼe tuichaitereíva ko puévlo kóntrape, hetaiterei mbaʼe osorprendétava la héntepe, ha ahundíta umi mbaʼe oikuaáva umi iñarandúva, opytáta tesaráipe umi mbaʼe ontendéva umi iñarandúva” (Isaías 29:13, 14). Judá heʼi ijehe iñarandu ha oikuaaha heta mbaʼe, péro upéva opáta ág̃a Jehová ombou vove chupekuéra Babilonia, pe tuichaite omandáva, ha ombodesaparese pe rrelihión. Péicha oiko vaʼekue avei síglo primérope, umi judío rrelihión omoakãva iñarandu guaʼúva ogueraha vaírõ guare pe nasiónpe. Péicha oikóta avei ñane tiémpope umi rrelihión fálsare (Mateo 15:8, 9; Romanos 11:8).

w21.05 9 párr. 7

Mbaʼeve nomoñepysangái umi ohayhúvape Ñandejára léi

7 Jesús pyʼaguasúpe okondena vaʼekue umi líder rrelihióso oiko vaʼekuépe itiémpope, pórke haʼekuéra nomboʼéi umi héntepe oadora hag̃ua Jehovápe haʼe oipotaháicha. Por ehémplo, Jesús ohechauka vaʼekue umi fariséo hovamokõiha, chupekuéra iñimportanteve rupi mbaʼéichapa ojepohéi vaʼerã ke la mbaʼéichapa oñangareko ituakuérare (Mat. 15:1-11). Amalisia Jesús disipulokuérape osorprende vaʼekue umi mbaʼe haʼe heʼíva. Upéicha rupi, oporandu hikuái: “¿Repilla piko umi fariséo ipochy hague pe ere vaʼekuére?”. Péro Jesús heʼi chupekuéra: “Che Ru oĩva yvágape omboykéta chupekuéra, umi hénte omboykeháicha umi plánta ohapoʼo vaʼekue. Anína pepena hesekuéra. Haʼekuéra ndohechái mbaʼeve, péro ohechauka haperã ótrope. Peteĩ siégo ogiáramo ótro siégope, mokõivéva hoʼáta peteĩ yvykuápe” (Mat. 15:12-14). Umi líder rrelihióso ipochýramo jepe Jesúsndi umi mbaʼe haʼe heʼi vaʼekuére, Jesús lomímonte osegi vaʼekue heʼi la verda.

w24.06 10 párr. 8

Japytákena Jehová rógape pára siémpre

8 Umi ‘ipyʼapýpe voi ndaijapúiva’ ndoikói iñeʼẽrendu guaʼu Ñandejárape oĩ jave ohechátavante chupekuéra ha upéi oĩ jave haʼeño ojapo la ivaíva. Haʼekuéra ndoikói voi ojapo mbaʼeve oporombotavy hag̃ua (Is. 29:13). Péro peteĩ persóna oporombotavyséva ikatu oñepyrũ opensa umi mbaʼe Jehová omandáva ndahaʼeiha siémpre la iporãvéva jajapo (Sant. 1:5-8). Upévare haʼe ikatu ou naiñeʼẽrendúi Jehovápe umi mbaʼe oimoʼãvape naiñimportanteguasuiha. Upéi haʼetéramo ndojehúiva chupe mbaʼeve naiñeʼẽrendúi jave, haʼe ikatu voi oñepyrũ ojapo umi mbaʼe ivaivéva jepe. Upe persóna opensáramo jepe oserviha hína Ñandejárape, Jehová ni mbaʼevéicharõ ndoaseptamoʼãi iservísio pórke haʼe hovamokõi (Ecl. 8:11). Upéicha rupi ñande ñanesinserose entéro mbaʼe jajapóvape.

Óro kuʼi oĩva la Bíbliape

w23.12 15 párr. 3

Jahechákena pe vevída Jehová ohechaháicha

¿Haʼúpa vevída ahechauka hag̃ua chembarete ha chepyʼaguasuha? Oĩ lugár ndojehechavairihápe peteĩ persóna pyʼỹi omokõramo térã hoʼu rasáramo pe vevída (1 Ped. 4:3). Péro jahechamína la heʼíva 1 Corintios 16:13: “Siémpreke peñatende porã, pesegi pejerovia mbarete, pendepyʼaguasu ha peñehaʼã penembareteve hag̃ua”. ¿Ikatu piko pe vevída omombarete ha ombopyʼaguasu peteĩ persónape? Ndahaʼeiete katu upéicha, pe persóna hoʼúva vevída ikatu pyaʼeterei nopensaporãvéi ha upéi ni ndopillavéima la ojapóva. Upéicharõ, pe persóna hoʼu rasáva vevída ndohechaukái imbareteha, síno itavyetereiha. Isaías 28:7-pe oñeñeʼẽ peteĩ oho vaímavare hína hoʼu rasa rupi vevída ha upéva káusare ovavapa, oñepysanga ha hoʼa.

2-8 DE FEBRERO

TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME ISAÍAS 30-32

Jajerovia Jehová ikatuha ñandeprotehe

w01 15/11 16 párr. 7

Jehová hína pe ñandeprotehéva

7 Jehová rehe jajeprotehe rupi, ñanekonsola ko téxto heʼíva: “Haʼe ndeprotehéta ipepo guýpe, umi iplúmape haʼe nemoʼãta. Ikatu rejerovia hese, ha upe konfiánsa haʼetéta peteĩ eskúdo ha peteĩ murálla ndeprotehéva” (Salmo 91:4). Ñandejára ñandeprotehe peteĩ guyra oproteheháicha ipepo guýpe umi itaʼýrape (Isaías 31:5). ‘Umi iplúmape haʼe ñanemoʼã’. ‘Umi iplúma’ rehe oñeñeʼẽvo ojerreferi hína umi guyra pepóre, oipurúva hikuái omoʼã hag̃ua itaʼyrakuérape ani hag̃ua ojuka chupekuéra umi animál. Umi guyra raʼýicha ñañeñandu segúro Jehová ‘pepo guýpe’, pórke jaju jajeprotehe Jehová organisasión verdadérape (Rut 2:12; Salmo 5:1, 11).

w24.01 24 párr. 13

Jehová ñanepytyvõta ijetuʼu jave

13 ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã? Ñañehaʼãmbaite vaʼerã ani hag̃ua ñañemomombyry ótrogui, pórke jajapo jave upéva ndahasyiete ñapensa hag̃ua ñandejehénte ha umi provléma jarekóvare. Ha upéva nañanepytyvõmoʼãi jadesidi porã hag̃ua (Prov. 18:1). Jaikuaa ningo enterovéva ñaikotevẽha peteĩ tiémpo ñaĩ hag̃ua ñaneaño, koʼýte oimérõ jahasa raʼe álgo ivaietereíva. Péro ñañemohaʼeño pukuetereírõ, jarrechasa hína pe ajúda Jehová omeʼẽséva ñandéve ótro rupive. Upévare ijetuʼúramo jepe ñandéve ñaĩ ñande rapichakuérandi, jaaseptákena la ojaposéva ñanderehehápe ñane hentekuéra, ñane amígo ha umi ansianokuéra. Iporã ñapensa Jehová ojevaleha hesekuéra ñanepytyvõ hag̃ua (Prov. 17:17; Is. 32:1, 2).

w23.10 17 párr. 19

¿Mbaʼéichapa Jehová ñanemombaretéta?

19 ¿Mbaʼéichapa ikatu ñamombarete ñane esperánsa? Oiméramo jareko pe esperánsa jaikóvo ko yvy ape ári peteĩ paraísope, ikatu jajapo koʼã mbaʼe: Jalee umi téxto bíblico oñeʼẽva pe paraísore ha jajepyʼamongeta hese (Is. 25:8; 32:16-18). Ñapensa mbaʼéichapa jaikóta pe múndo pyahúpe, mávapepa jahecháta, mbaʼépa ñahendúta ha mbaʼéichapa ñañeñandúta ñaĩ vove upépe. Ifasilve hag̃ua ñandéve ñañeimahina ñaĩmaha upépe, ikatu ñamaña umi taʼanga osẽvare ñane puvlikasiónpe ohechaukáva mbaʼéichatapa pe paraíso. Avei ikatu jahecha koʼã vidéo musikál: Pe múndo pyahu apetéma oĩ, Pe paraíso oĩma apete ha Eñeimahina paraísope. Siémpre ñañemotiémporamo jajepyʼamongeta hag̃ua pe múndo pyahúre, jahechakuaáta ‘umi sufrimiénto jahasáva koʼág̃a ivevýi ha sapyʼami g̃uarãnteha’ (2 Cor. 4:17). Pe esperánsa Jehová omeʼẽva ñandéve ikatu ñanepytyvõ ñaaguanta hag̃ua oimehaichagua provléma.

Óro kuʼi oĩva la Bíbliape

w22.11 10 párr. 8, 9

Jehová ñanepytyvõ vyʼápe ñaaguanta hag̃ua

8 (Elee Isaías 30:20, 21). Umi babilonio ehersitokuéra omongora vaʼekue Jerusalén un áño imédiore. Upe tiémpope umi judío ohasa asyeterei vaʼekue. Umi isufrimientokuéra ningo normálma chupekuéra g̃uarã pe tembiʼu ha ýicha. Péro ohechaukaháicha umi versíkulo 20 ha 21, Jehová opromete kuri osalvataha chupekuéra haʼekuéra oñarrepenti ha okambiáramo. Isaías heʼi voi vaʼekue Jehová haʼeha pe “Mboʼehára Ijojahaʼỹva” ipuévlope g̃uarã, ha opromete voi Jehová omboʼetaha chupekuéra oadora hag̃ua chupe haʼe oipotahaichaite. Upéva oñekumpli kuri umi judiokuéra osẽrõ guare Babilóniagui. Upérõ Jehová ohechauka kuri haʼeha pe Mboʼehára Ijojahaʼỹva. Jehová ogia rupi chupekuéra, haʼekuéra ikatu kuri oadora jey chupe haʼe oipotahaichaite. Koʼág̃a avei Jehová haʼe hína pe ñane Mboʼehára Ijojahaʼỹva ha jaikuaávo upéva ningo ñanembovyʼaiterei.

9 Peteĩ priviléhio ningo la Jehová ikatu haguére ñanemboʼe. Koʼã versíkulope Isaías ñanekompara unos kuánto estudiánte Jehová omboʼévape mokõi hendáicha. Primero, Isaías heʼi: “Haʼetéta voi rehechátava upe Mboʼehára Ijojahaʼỹvape”. Ko komparasiónpe pe mboʼehára oĩ umi estudiantekuéra renondépe. ¿Mbaʼéichapa Jehová ojapo upéva koʼág̃arupi? Iñorganisasión rupive. Por ehémplo oipuru umi rreunionkuéra, asambléa, umi puvlikasión jaguerekóva, umi vidéo ha hetaiteve mbaʼe ñanemboʼe hag̃ua. Entéro koʼã mbaʼe Jehová omeʼẽva ñandéve ñanepytyvõ ikatu hag̃uáicha vyʼápe ñaaguanta umi situasión ijetuʼúva jahasáva.

9-15 DE FEBRERO

TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME ISAÍAS 33-35

“Upe tiémpope haʼe oguerúta pyʼaguapy ha salvasión”

w24.01 22 párr. 7, 8

Jehová ñanepytyvõta ijetuʼu jave

7 ¿Mbaʼépa la ijetuʼúva? Jahasa jave peteĩ situasión ivaietereíva, ñañepyrũ jepi ñapensa ha jajapo umi mbaʼe ndajajapomoʼãiva jepi la ñaĩ porãrõ. Ñapensamína peteĩ ehémplore: Peteĩ várkope ojagarráramo peteĩ torménta vai, umi oláda ikatu oñepyrũ ojapete chupe ápe ha pépe. Péicha avei ikatu haʼete ñandéve ñane provléma ñandejapetéva ápe ha pépe. Ana, pe ermána ñañeʼẽma vaʼekuére omombeʼu iména omano rire opyta vaieterei hague, ha ni haʼe nontendéi hague la ojehúva chupe. Haʼe heʼi: “Sapyʼánte añeñandu vaieterei ha añepyrũma añemoaichejáranga. Ha avése katu arrenegaiterei la che ména omano haguére”. Ana omombeʼu sapyʼánte avei oñeñanduha haʼeño ha ipochyha pórke koʼág̃a oñenkarga vaʼerã ojapo umi mbaʼe iména yma oñatende porã vaʼekue. Haʼe oñeñandu jepi ojoguaha peteĩ várko oĩvape mar mbytépe torménta jave. ¿Mbaʼéichapa Jehová ñanepytyvõ ñañandu jave ñane provléma ñandejapeteha ápe ha pépe?

8 ¿Mbaʼépa Jehová ojapo? La Biblia oasegura ñandéve Jehová ñanembopyʼaguapytaha. Upe palávra ikatu avei ojetradusi Jehová ndohejamoʼãiha jakacha vaipa (elee Isaías 33:6). Oñepyrũ jave peteĩ torménta vai, umi várko ikatu ou okacha vaipa ha upéva ipeligrosoiterei. Ani hag̃ua oiko upéva, heta várko oreko jepi mokõive ládo peteĩ aléta oipytyvõva chupe ijestávle hag̃ua ha pono okachaiterei. Péicha umi hénte oviaháva pe várkope oĩta trankílo ha segúro porã. Péro pe várko osegi vaʼerã la hape ikatu hag̃uáicha umi aléta okumpli la ifunsión. Péicha avei, jaipotáramo Jehová ñanepytyvõ ani hag̃ua mbaʼeve ñanembokacha vaipa, tekotevẽ jasegi tenonde gotyo. Upéva heʼise jasegi vaʼerãha jaservi chupe fiélmente.

w21.02 29 párr. 10, 11

¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi javyʼa ñambohovái jave umi situasión ijetuʼúva?

10 Mbaʼépa ikatu jajapo jasegi hag̃ua javyʼa: Jajerure Jehovápe tañanemoarandu. Javyʼaséramo ñambohovái jave umi pruéva, primeroite voi ñañemboʼe vaʼerã Jehovápe ha jajerure chupe tomeʼẽ ñandéve pe arandu ñaikotevẽva jadesidi porã hag̃ua (elee Santiago 1:5). ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã ñapensáramo Jehová nokontestaiha ñandéve ensegída ñane ñemboʼe? Santiago heʼi jasegi vaʼerãha ‘jajerure meme Ñandejárape’. Jehová ningo ndaikueráiri ñandehegui jasegíramo jajerure chupe tañanemoarandu. Haʼe ndaipochymoʼãi ñanendive upe haguére. Ñande Ru yvagapegua “ipojera” omeʼẽ hag̃ua arandu umi ojerurévape chupe, ikatu hag̃uáicha ogueropuʼaka umi pruéva ohasáva (Sal. 25:12, 13). Haʼe ohecha umi mbaʼe vai jahasáva ha oñeñandu vai avei ñande jasufri jave, upévare haʼe ñanepytyvõseterei. ¡Ajépa ñanembovyʼaite upéva! ¿Péro mbaʼéichapa Jehová omeʼẽ ñandéve arandu?

11 Jehová ñanemoarandu Iñeʼẽ la Biblia rupive (Prov. 2:6). Ñanearandu hag̃ua jastudia vaʼerã la Biblia ha ñane puvlikasionkuéra. Péro ndahaʼéi jastudiánte vaʼerã jaikuaa hag̃ua heta mbaʼe, tekotevẽ ñamoĩ en práktika umi mbaʼe Ñandejára heʼíva ñandéve jajapo hag̃ua. Santiago oskrivi vaʼekue: “Pejapókena Ñandejára ñeʼẽ heʼíva, ha ani pehendúnte” (Sant. 1:22). Jajapo jave Ñandejára heʼíva ñandepyʼaguapyve, nañañemohatãi ñande jaʼévapente ha jaiporiahuverekove ñande rapichápe (Sant. 3:17). Koʼã kualida ñanepytyvõta jasegi hag̃ua javyʼa tahaʼe haʼéva umi mbaʼe ijetuʼúva jahasáva.

ip-1 352-355 párr. 21, 22

“Ha ni peteĩ oikóva ko yvy ape ári ndeʼimoʼãvéima: ‘Cherasy hína’”

21 Pe profesía Isaías omeʼẽ vaʼekue oñekumpli avei ko tiémpope. Jehová siervokuérape oñemonguera avei espirituálmente. Ndorekovéima chupekuéra ipoguýpe umi enseñánsa japu, por ehémplo ñane álma nomanoiha, pe Trinidad ha infiérno. Oñemboʼe chupekuéra hekopotĩ hag̃ua, por ehémplo ani hag̃ua hekovai ha odesidi porã hag̃ua. Ha Jesucristo sakrifísio rupive oĩ porã hikuái Ñandejára renondépe ha ikonsiénsia potĩ (Colosenses 1:13, 14; 1 Pedro 2:24; 1 Juan 4:10). Péicha oĩ rupi Ñandejára renondépe hesãi avei hikuái. Por ehémplo, ndahekovaíri ha ndoikói opita, péicha ndojagarrái chupekuéra umi mbaʼasy orekóva umi hekovaíva ha algúna kláse de kánser (1 Corintios 6:18; 2 Corintios 7:1).

22 Péro Armagedón rire, Isaías 33:24-pe heʼíva oñekumplipaitevéta Ñandejára múndo pyahúpe. Ñandejára goviérno poguýpe enterove okueráta espirituál ha físikamente (Apocalipsis 21:3, 4). Oñehundi riremi Satanás múndo aña, oñekumplíta ko yvy tuichakuére umi milágro Jesús ojapo vaʼekueichagua oĩrõ guare ko yvy ape ári. Umi siégo ohecha jeýta, umi nohendúiva ohendúta, ha umi ndaikatúiva oguata porã ikatútama oguata sin provléma (Isaías 35:5, 6). Péicha umi ohasáva pe jehasa asy guasu, ombaʼapóta oñondivepa oiko hag̃ua ko yvýgui peteĩ paraíso.

Óro kuʼi oĩva la Bíbliape

w23.05 15 párr. 8

Jasegíkena jaguata pe ‘Tape Sagrádore’

8 Ikatu oĩ opensáva: “Umi mbaʼe ohasa vaʼekue umi judío ningo iñinteresánte, ¿péro mbaʼépe ñandeafekta ñandéve koʼág̃arupi upéva?”. Añetehápe, ñandéve g̃uarã iñimportánte vaʼerã upéva, pórke ñande jaguata avei pe ‘Tape Sagrádore’. Ko tape ningo opermiti ñandéve koʼág̃a jaadora Jehovápe ñane ermanokuéra ndive pyʼaguapýpe ha en unida. Ha amo gotyove katu jahupytýta umi vendisión oguerútava pe Rréino. Upévare umi unhído ha umi “ótro ovechakuéra” osegi vaʼerã oguata ko ‘Tape Sagrádore’ (Juan 10:16). Áño 1919 guive hetaiterei kuimbaʼe, kuña ha mitã osẽ umi rrelihión fálsagui, térã Babilonia Guasúgui, ha oñepyrũ oguata pe ‘Tape Sagrádore’. Oime vaʼerã nde reime koʼã hénte apytépe. Ojapómane 100 áñorupi ko tape ojeavri hague, péro hetaiterei áño upe mboyve oñeñepyrũma vaʼekue ojeprepara.

16-22 DE FEBRERO

TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ISAÍAS 36, 37

“Ani rekyhyje umi mbaʼe ojeʼe vaʼekuégui ndéve”

it “Ezequías” núm. 1 párr. 14

Ezequías

Senaquerib ofrakasa Jerusalénpe. Ezequías heʼi haguéicha, Senaquerib odesidi oataka Jerusalén. Senaquerib ojagarrárõ guare Lakís, haʼéva peteĩ siuda imurallapáva, omondo unos kuánto ijehersitopegua ha avei umi héfe militárpe, oovliga hag̃ua Jerusalénpe toñetrega. Pe enkargádo ogueraha vaʼekue pe mensáhe haʼe pe rabsaqué (peteĩ título militár, ndahaʼéi peteĩ téra), ha haʼe oñeʼẽ porã vaʼekue pe idióma hebreo. Rabsaqué osapukái voi omotĩ hag̃uáicha Ezequíaspe. Péicha odesafia Jehovápe, heʼívo haʼe ndaikatumoʼãiha oipytyvõ Jerusalénpe ndaikatúi haguéicha avei umi dios ótro tetãygua odefende hetãme pe rréi de Asíriagui (2Re 18:13-35; 2Cr 32:9-15; Is 36:2-20).

ip-1 387 párr. 10

Oñevendesi peteĩ rréipe ojerovia haguére

10 Pe rabsaqué omomanduʼa umi judíope tuichaitereiveha pe ehérsito asírio. Oñembohory ha odesafia chupekuéra heʼívo: “Che ameʼẽta ndéve 2.000 kavaju, jahecha reguerekópa umi kuimbaʼe hiʼári g̃uarã” (Isaías 36:8). ¿Péro añetehápe piko iñimportantete kuri oreko hikuái heta kavaju gerrarã? Nahániri, Judá salvasión nodependéi orekópa hína peteĩ ehérsito ipoderosovéva. Proverbios 21:31 heʼi: “Umi kavaju ojeprepara ojeraha hag̃ua gerrahápe, péro Jehová añoite hína pe ikatúva ñandesalva”. Upéi pe rabsaqué heʼi Jehová ovendesiha umi asíriope, ndahaʼéi umi judíope. Ndaupéichai rire, umi asírio ndaikatumoʼãi kuri oike Judá territóriope (Isaías 36:9, 10).

ip-1 388 párr. 13, 14

Oñevendesi peteĩ rréipe ojerovia haguére

13 Pe rabsaqué heʼi avei ótra kósa ipoderosoitereíva ikontrapekuéra. Heʼi umi judíope ani hag̃ua oguerovia Ezequías heʼíramo chupekuéra “Jehová osalvataha Jerusalénpe”. Rabsaqué omomanduʼa chupekuéra umi Samariagua dioskuéra ndaikatúi hague ojapo mbaʼeve ani hag̃ua umi asírio ogana umi 10 trívupe. ¿Ha umi ótra nasión dioskuéra piko ikatu raʼe ojapo álgo ani hag̃ua umi asírio ogana chupekuéra? “¿Moõ piko oĩ umi dios de Hamat ha Arpad?, oporandu pe rabsaqué. ¿Moõ piko oĩ umi dios de Sefarvaim? ¿Haʼekuéra piko osalva raʼe Samáriape che poguýgui?” (Isaías 36:18-20).

14 Péicha jahecha porã pe rabsaqué oadoráva umi dios fálsope, ndohechakuaaiha tuichaiterei idiferenteha pe Samaria apóstata ha pe Jerusalén ogovernáva Ezequías. Umi 10 trívu dioskuéra ndorekói kuri podér osalva hag̃ua chupekuéra (2 Reyes 17:7, 17, 18). Péro Ezequías ogovernaha tiémpope, umi Jerusalengua omboyke umi dios fálsope ha oservi jey Jehovápe. Upéicharõ jepe umi mbohapy judío rrepresentánte noñehaʼãi oexplika pe rabsaquépe ko mbaʼe. “Péro umi hénte okirirĩnte chugui ha ndeʼíri chupe mbaʼevete, pórke pe rréi heʼi kuri chupekuéra: ‘Aníke pekontesta chupe’” (Isaías 36:21). Upéi katu Eliaquim, Sebná ha Joá oho jey Ezequías rendápe ha omeʼẽ peteĩ infórme chupe entéro mbaʼe pe rabsaqué heʼi vaʼekuégui (Isaías 36:22).

Óro kuʼi oĩva la Bíbliape

w21.03 29 párr. 14

¿Mbaʼéichapa Jehová ñandeprotehe?

14 Ñande jareko avei ñanepytyvõ hag̃ua millones umi ánhel ipoderosoitéva. Ñapensamínte mbaʼépa peteĩ ánhel añónte ikatu ojapo (Is. 37:36). Ha koʼág̃a ñapensami mbaʼépa ikatúne ojapo peteĩ ehérsito kompletoite de ánhel ipoderosoitereíva. Ndaipóri ni peteĩ kuimbaʼe ni demónio ikatúva ogana Jehová ehérsito ipoderosoitévape. Jaikuaa ningo Jehová ipoderosoitereiha, upévare haʼe oĩramo ñanendive ndaiporimoʼãi ehérsito ipuʼaka vaʼerã ñanderehe (Juec. 6:16). ¡Upéva ningo siertoite! Ñanemanduʼákena koʼã mbaʼére peteĩ ñane kompañéro de traváho, de eskuéla, térã peteĩ ñane pariénte ndahaʼéiva Testígo heʼi térã ojapo jave peteĩ mbaʼe ñanemoñeñandu vaíva. Ñanemanduʼákena nañaimeiha ñaneaño ko gérrape. Ñande jasegi hína pe gía omeʼẽva Jehová ha haʼe katuete ñanepytyvõta.

23 DE FEBRERO AL 1 DE MARZO

TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME ISAÍAS 38-40

“Peteĩ pastór ojapoháicha, haʼe oñangarekóta ijovechakuérare”

w23.02 2, 3 párr. 3, 4

¿Mbaʼépa la Biblia ñanemboʼe Ijapoharégui?

3 (Elee Isaías 40:8). Ñandejára Ñeʼẽ ningo hetaiterei áñorema ideprovécho umi kuimbaʼe ha kuña ifiélvape. ¿Péro mbaʼéichapa ojapo upéva? La Biblia ningo ojeskrivi ypy vaʼekue umi materiál ndoduráivare, upévare ñane tiémpope ndajarekói ni peteĩ manuskríto orihinál. Péro Jehová oñenkarga vaʼekue ojekopia hag̃ua pe oĩva Iñeʼẽme og̃uahẽ hag̃ua ñane tiémpo peve. Umi okopia vaʼekue la Biblia heʼíva ningo iñimperfékto vaʼekue, péro haʼekuéra oñatende porã vaʼekue ojapo hag̃ua upe traváho. Peteĩ expérto pe Escrituras Hebreaspegua heʼi: “Ndaipóri ningo ótro lívro yma guare peichaite peve ojekopia porãva”. Ohasáramo jepe hetaiterei tiémpo ojeskrivi hague la Biblia, ojeskrivíramo jepe umi materiál ikatúvare oñembyai, ha umi okopiáva iñimperféktoramo jepe, ikatu ñaime segúro jalee jave la Biblia jatopaha pype Jehová pensamiénto.

4 Jehovágui ningo ou “entéro mbaʼe porã ha rregálo iporãva” (Sant. 1:17). Ha la Biblia haʼe hína peteĩva umi rregálo iporãvéva Jehová omeʼẽ vaʼekue ñandéve. Peteĩ persóna ñanderregaláramo álgo, upe rregálo ohechauka ñandéve upe persóna ñandekuaa porãha ha oikuaaha mbaʼépa la ñaikotevẽva. Upeichaite avei pe omeʼẽ vaʼekuégui ñandéve la Biblia. Jajepyʼamongetávo ko rregálo Jehová omeʼẽ vaʼekuére ñandéve, ikatu jaikuaa hetaiterei mbaʼe chugui. Jahechakuaa haʼe ñandekuaa porãitereiha ha oikuaa porãha avei umi mbaʼe ñaikotevẽva. Kóva ko artíkulope jahecháta mbohapy mbaʼe la Biblia ñanemboʼéva Jehovágui: Mbaʼéichapa haʼe iñarandu, ihústo ha oporohayhu. Ñañepyrũna jahechami koʼág̃a pe primer mbaʼe ñaanalisátava: Mbaʼéichapa la Biblia ohechauka Jehová iñaranduha.

cl 70 párr. 7

Ñandejára oreko podér ñandeprotehe hag̃ua

7 Jehová oñekomparávo peteĩ pastór rehe ohechauka ipyʼaite guive ñandeproteheseha (Ezequiel 34:11-16). Jahecha haguéicha ko lívro kapítulo 2-pe, Isaías 40:11 heʼi Jehováre: “Peteĩ pastór ojapoháicha, haʼe oñangarekóta ijovechakuérare, ombyatýta umi ovecha raʼýpe ha ogueraháta chupekuéra ijyva ári”. ¿Mbaʼépa ojapo peteĩ ovechaʼi ohupi hag̃ua chupe “ijyva ári” peteĩ pastór? Ikatu oime oñemoag̃ui hese ha oñatõi chupe hetymáme. Upéicharõ jepe, pe pastór hína la ojayvy vaʼerã ohupi hag̃ua chupe ha omokunuʼũ ijyva ári. ¡Ajépa péva ñanepytyvõ ñañeimahina hag̃ua mbaʼeichaitépa Jehová ñanderayhu ha ñandeprotehese!

w18.01 8 párr. 4-6

“Haʼe omombarete umi ikaneʼõvape”

4 (Elee Isaías 40:26). Ndaipóri ikatu vaʼerã okontapa umi estrélla oĩva ko univérsope. Umi sientífiko okalkula ñande galáxiapente voi oĩha 400 mil millón estréllarupi, ha Jehová káda únope ohenói hérarupi. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe upéva? Jehová oñeinteresáramo káda estrélla ndorekóivare vída, koʼytevéntema oñeinteresáta ñanderehe. Hiʼarive ñande jaservi Ñandejárape jahayhúgui chupe, ndahaʼéi jajapo vaʼerãgui reínte (Sal. 19:1, 3, 14). Ñande Ru ñanderayhuetéva ñandekuaa porãiterei. La Biblia heʼi: “Pene akãrague jepe haʼe oipapapaite” (Mat. 10:30). “Jehová oikuaa porã mbaʼépa ohasa umi hénte inosénte” (Sal. 37:18, TNM). Haʼe ningo oikuaa umi provléma jahasáva, ha ikatu ñanemombarete ñaaguanta hag̃ua káda situasión.

5 (Elee Isaías 40:28). Pe enerhía oĩva guive ou Jehovágui. Epensamína pe kantida de enerhía haʼe omeʼẽvare pe kuarahýpe. Peteĩ eskritór haʼéva sientífiko hérava David Bodanis, heʼi káda segundo pe kuarahy oprodusiha hetave enerhía ikatúvagui oprodusi miles de millones de vómba atómika okapu jave. Ótro sientífiko okalkula pe kantida de enerhía oprodusíva pe kuarahy 1 segúndope, ikatuha ideprovécho ñandéve 200.000 áñore. Jehová omeʼẽramo enerhía pe kuarahýpe, ¿mbaʼére piko ñandéve avei nañanemombaretemoʼãi jagueropuʼaka hag̃ua ñane provlemakuéra?

6 (Elee Isaías 40:29). Añetehápe ningo javyʼaiterei jaservi haguére Jehovápe. Jesús heʼi vaʼekue idisipulokuérape: “Pehupi pende ári che júgo”. Péro upéi heʼi avei: “Katuete pombopiroʼýta. Che júgo napendeforsamoʼãi ha che kárga ivevýi” (Mat. 11:28-30). Upéva ningo siertoite. Sapyʼánte kaneʼõre jaha rreunionhápe térã predikasiónpe, ¿péro mbaʼéichapa ñañeñandu ñag̃uahẽ rire ñande rógape? Haʼete voi ñandepiroʼýva ha ñanembaretevéva jagueropuʼaka hag̃ua ñane provlemakuéra. Ndareíri Jesús heʼi kuri: “Che júgo napendeforsamoʼãi”.

Óro kuʼi oĩva la Bíbliape

w25.05 29 párr. 12

¿Iñimportántepa ndéve g̃uarã Jehová réra?

12 Ñadefende jave Jehová réra jasegi hína Jesucristo ehémplo. Proféta Isaías heʼi vaʼekue oĩta hague álgien ‘opreparáva Jehová rape’ (Is. 40:3). ¿Mbaʼéichapa upéva oñekumpli vaʼekue? Juan el Bautista oprepara vaʼekue pe tape Jesúspe g̃uarã, péro legálmente oprepara vaʼekue Jehová rape pórke Jesús ou vaʼekue Jehová rérape ha oñeʼẽ Itúa rérape (Mat. 3:3; Mar. 1:2-4; Luc. 3:3-6). Upe profesía heʼi vaʼekue avei: “Umi hénte renondépe Jehová ohechaukáta tuicha ha ipoderosoha” (Is. 40:5). ¿Mbaʼéichapa oiko vaʼekue upéva? Jesús oúrõ guare ko yvy ape ári, orrepresenta porãiterei vaʼekue Jehovápe, upévare haʼete voi Jehová mbaʼe la oúva ko yvy ape ári (Juan 12:45).

    Guaranimegua puvlikasionkuéra (2000-2026)
    Emboty sesión
    Emoñepyrũ sesión
    • Guarani
    • Ekomparti
    • Configuración
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ojejeruréva reipuru hag̃ua
    • Política de privacidad
    • Privacidad
    • JW.ORG
    • Emoñepyrũ sesión
    Ekomparti