VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE Watchtower
Watchtower
VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE
guarani
ã
  • ã
  • ẽ
  • ĩ
  • õ
  • ũ
  • ỹ
  • g̃
  • ʼ
  • ñ
  • BIBLIA
  • PUVLIKASIONKUÉRA
  • RREUNIONKUÉRA
  • g21 núm. 3 páh. 10-13
  • ¿Mbaʼépa heʼi ñandéve la Biblia?

Ko párte ndorekói gueteri ni peteĩ vidéo.

Rombyasyeténgo, péro ndaikatúi ojehechauka ko vidéo.

  • ¿Mbaʼépa heʼi ñandéve la Biblia?
  • ¡Pepáyke! 2021
  • Subtítulo
  • Informasión oñeʼẽva avei ko témare
  • ¿Mbaʼépa la Biblia ndeʼíri ñandéve?
  • ¿Mbaʼéichapa oñepyrũ la vída?
    ¡Jaikóta vyʼápe pára siémpre! Jastudia hag̃ua la Biblia oñondive
  • ¿Okontradesípa la Biblia la siénsiape?
    La Biblia okontesta koʼã porandu
  • Mbaʼéichapa oñepyrũ pe sistema solar iporãitéva
    Ñemañaha. Oikuaauka Jehová Sãmbyhy 2007
  • Mávapa nde apohare?
    Eñangapyhy opavave ára nde rekove ko Yvy apeʼári
Oĩve informasión
¡Pepáyke! 2021
g21 núm. 3 páh. 10-13

¿Mbaʼépa heʼi ñandéve la Biblia?

“Kóva hína peteĩ istória omombeʼúva mbaʼéichapa ojejapo vaʼekue pe yvága ha yvy” (Génesis 2:4). Péicha la Biblia omombeʼu mbykymi mbaʼéichapa oñeforma vaʼekue ñane planéta. ¿Péro okoinsidi piko la Biblia heʼíva umi sientífiko odeskuvrívare? Ñañeʼẽmína unas kuánta pregúntare.

Iñepyrũme: Ñandejára okrea pe yvága ha yvy.

¿Oexistípa siémpre raʼe pe univérso?

Génesis 1:1 heʼi: “Iñepyrũme Ñandejára ojapo vaʼekue yvága ha yvy”.

Áño 1950 mboyve heta sientífiko ifamósova oguerovia vaʼekue pe univérso siémpre oexisti hague. Péro koʼág̃a ojejapo heta deskuvrimiénto ipyahúva ha la majoría umi sientífiko orrekonose ko univérso ndoexistíri hague siémpre, síno oreko peteĩ prinsípio.

¿Mbaʼéichapa vaʼekue ko yvy iñepyrũme?

Génesis 1:2, 9 heʼi iñepyrũme ko yvýpe ndaipóri hague mbaʼevete ha ni naimóldei hague, ha oparupiete oĩ vaʼekue y memete.

Koʼã mbaʼe okoinsidi umi sientífiko odeskuvri vaʼekuéndi. Por ehémplo pe viólogo hérava Patrick Shih heʼi ke iñepyrũme ko ñane planétape ndaipóri vaʼekue oxíheno ojerrespira hag̃ua, ndaipóri vaʼekue yvyramáta ni mbaʼeveichagua vída. Pe rrevísta Astronomy heʼi umi deskuvrimiénto pyahu ohechaukaha iñepyrũme ñane planétape oĩ hague y memete, ha saʼieterei oĩ vaʼekue lugár isekoha térã ndaiporiete voi.

¿Mbaʼéichapa okambia vaʼekue ohóvo pe atmósfera?

Génesis 1:3-5 ontendeka pe lus oñepyrũ hague oike pe atmósferape péro ndaikatúiti ojehecha ko yvy ape ári guive moõguipa ou pe lus. Peteĩ tiémpo rire ae oñepyrũ ojekuaa pe kuarahy ha pe jasy (Génesis 1:14-18).

La Biblia ndeʼíri pe vída ojekrea hague ko yvy ape ári 6 día de 24 órape

Pe Centro de Investigaciones Ambientales hérava Smithsonian heʼi ke iñepyrũme pe atmósfera orrodeáva ñane planéta iñanambusuve hague. Upévare peteĩ lus kangymínte ikatu vaʼekue og̃uahẽ ko yvy ape ári. Haʼekuéra oexplika: “Iñepyrũme pe áirepe oĩ vaʼekue atyraite gotíta de metáno oformáva peteĩ nevlína ojagarrapaitéva ko yvy. Upe rire pe nevlína opa ha pe yvága opyta hovy”.

¿Mbaʼe órdenpepa oñeforma umi mbaʼe oikovéva ko yvy ape ári?

1 Primer día: Amalisia peteĩ lus hesakã léntova oñepyrũ oike pe atmósferape (Génesis 1:3-5).

2 Segundo día: Ko yvy henyhẽte ýgui ha peteĩ serrasón ojagarrapaite pe ambiénte. Péro ojedividi pe y ha pe serrasón ha opyta peteĩ párte nandiha imbytepekuéra (Génesis 1:6-8).

3 Tercer día: Pe y saʼivéma okuvri ko yvy ha oaparese párte isekoha (Génesis 1:9-13).

4 Cuarto día: Pe kuarahy ha jasy ojehecháma ko yvy ape ári guive (Génesis 1:14-19).

5 Quinto día: Ñandejára ojapo opaichagua pira ha guyrakuéra ha káda uno ojerreprodusi asegún ikláse (Génesis 1:20-23).

6 Sexto día: Ñandejára okrea umi ótro animál oikóva ko yvy ape ári, tuicháva ha michĩva, ha opakuévo upe día ojapo pe kuimbaʼe ha kuñáme (Génesis 1:24-31).

Asegún Génesis 1:20-27 umi mbaʼe oikovéva oñepyrũ oñeforma ko órdenpe: opaichagua pira, opaichagua guyra, umi animál oikóva yvy apére ha ipahápe yvyporakuéra. ¿Mbaʼépa heʼi umi sientífiko? Haʼekuéra heʼi umi pira raẽ oexisti hague umi ótro animálgui, ha heta tiémpo rire ae oexisti hague yvyporakuéra.

La Biblia ndeʼíri umi ser vívo kon el tiémpo ndaikatuiha okambiaʼimi

Peteĩ sientífiko hérava Gerald L. Schroeder heʼi: “La oñemombeʼúva la Bíbliape Génesis kapítulo 1-pe ningo mbykyeterei, péro impresionánte mbaʼéichapa okoinsidi umi sientífiko odeskuvríva ndive”.

¿Mbaʼépa la Biblia ndeʼíri ñandéve?

Oĩ opensáva la Biblia okontradesiha umi deskuvrimiénto sientífiko, péro heta vése oñepensa upéicha noñentendeporãi rupínte la Biblia heʼíva.

La Biblia ndeʼíri ko univérso ha ñane planéta orekoha 6.000 áño. Upéva rangue heʼínte ko univérso ha ñane planéta ojejapo hague iñepyrũme (Génesis 1:1). La Biblia ndeʼíri arakaʼetépa oiko kuri upéva.

La Biblia ndeʼíri pe vída ojekrea hague ko yvy ape ári 6 día de 24 órape. Pe palávra día ojepuru jepi oñeñeʼẽ hag̃ua hetave tiémpore. Por ehémplo Génesis 2:4-pe omombeʼu “pe día Ñandejára Jehováa ojapórõ guare pe yvága ha yvy”. Koʼápe ojerreferi hína pe tiémpo ojekreárõ guare ñane planéta ha umi mbaʼe oikovéva. Upépe oikéma umi 6 día oñemensionáva Génesispe Ñandejára opreparárõ guare ko yvy ha opa mbaʼe oikovéva pype. Upéicharõ, káda uno umi 6 día kreatívo oñeñeʼẽha Génesispe oduráne raʼe hetaiterei áño.

La Biblia ndeʼíri umi ser vívo kon el tiémpo ndaikatuiha okambiaʼimi. Lívro de Génesis heʼi umi animálpe ojekrea hague asegún ikláse (Génesis 1:24, 25). La Bíbliape ojepurúvo pe fráse asegún ikláse heʼise hína oñeñeʼẽha heta variedáre. Upévare una klásepe ikatu oike hína heta varieda, upéva heʼise ke kon el tiémpo peteĩ kláse de animál ikatu okambia ha ivariadove.

¿Mbaʼépa nde repensa?

La Biblia omombeʼu mbaʼéichapa oñeforma vaʼekue pe univérso, mbaʼéichapa vaʼekue ñane planéta iñepyrũme ha mbaʼéichapa oñepyrũ la vída. La Biblia heʼíva koʼã témare isensilloiterei ha ijexákto. Upéicharõ, ¿ndaikatumoʼãi piko omombeʼu ñandéve mávapa okrea vaʼekue entéro mbaʼe? Pe Encyclopædia Britannica heʼi: “Oiméramo la vída oñepyrũ peteĩ milágro rupive, en fórma henerál upéva nokontradesíri umi sientífiko oikuaávape koʼág̃a peve”.b

EPENSAMÍNA LO SIGIÉNTERE:

Elee Génesis 1:1 al 2:4 ha ekompara la heʼíva upépe umi lejénda ha kuénto omombeʼúvare mbaʼéichapa ojekrea vaʼekue ko múndo. Por ehémplo umi babilonio oguerovia vaʼekue ko univérso ha yvyporakuéra ouha peteĩ diosa retekuégui ha peteĩ dios ruguýgui. Egipto yma guarépe ojeguerovia vaʼekue pe dios Ra okrea hague yvyporakuérape hesaýgui. Chínape katu oĩ vaʼekue opensáva peteĩ higánte retekuégui oñeforma hague umi eleménto oĩva pe naturalésape, ha yvyporakuéra ou hague umi tungusu orekóvagui pe higánte retekue. ¿Ndépa ere pe rreláto oĩva Génesispe ojoguaha koʼã kuénto ha lejéndape? ¿Térãpa ojoguave umi sientífiko odeskuvrívape?

Ehecha pe vidéo hérava ¿Mbaʼéichapa oñepyrũ ko univérso? Etopáta jw.org-pe.

a La Biblia heʼi Ñandejára heraha Jehová.

b Pe Encyclopædia Britannica ndeʼíri la vída ojekrea hague.

    Guaranimegua puvlikasionkuéra (2000-2026)
    Emboty sesión
    Emoñepyrũ sesión
    • guarani
    • Ekomparti
    • Configuración
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ojejeruréva reipuru hag̃ua
    • Política de privacidad
    • Privacidad
    • JW.ORG
    • Emoñepyrũ sesión
    Ekomparti