LEKSIÓN 35
Errepeti umi idéa iñimportantevéva
ÑANDE ningo pyaʼeterei ñanderesarái jepi pe ojeʼévagui ñandéve. Upévare ñamboʼe jave tekotevẽ jarrepeti umi púnto iñimportánteva ikatu hag̃uáicha umi hénte imanduʼa porãve pe enseñánsare. Péro jarrepetínte rangue, ikatu jaiporu diferénte palávra jaʼe hag̃ua la mísma idéa, ha péicha hesakãvéta umi héntepe pe ñamboʼeséva.
Umi mbaʼe eréva ndaideprovechomoʼãi umi héntepe pyaʼeterei hesaraipa jeýrõ umívagui, péro rerresaltárõ umi púnto prinsipál osegíta ojepyʼamongeta hikuái umívare.
Jehová haʼe hína pe Mboʼehára Ikatupyryvéva ha ikatu ñaaprende chugui mbaʼéichapa jarrepeti vaʼerã umi idéa prinsipál ñaporomboʼe jave. Por ehémplo, Jehová ojevale vaʼekue peteĩ ánhel rehe oikuaauka hag̃ua umi isrraelítape umi Diez Mandamiénto. Ha upe rire omeʼẽ Moiséspe umi ita ojeskrivi haguépe umi mandamiénto (Éx. 20:1-17; 31:18; Deut. 5:22). Tiémpo rire Jehová omanda vaʼekue Moiséspe oskrivi ha orrepeti hag̃ua umi Léi ha mandamiénto umi isrraelíta oike mboyvemi pe yvy oñepromete vaʼekuépe. Jehová heta vése omomanduʼa chupekuéra tekotevẽha ohayhu chupe ipyʼaite guive, hiʼálma rugua guive, ha opa imbaretekue reheve, ha upéva oĩ vaʼekue umi Léi apytépe (Deut. 5:6-21; 6:5; 10:12; 11:13; 30:6). ¿Mbaʼérepa Jehová orrepeti chupekuéra upe mbaʼe? Pórke upe mandamiénto haʼe hína pe “tuichavéva ha tenondegua” (Mat. 22:34-38). Proféta Jeremías rupive Jehová veinte vése rasárupi omomanduʼa umi hudíope iñeʼẽrendu vaʼerãha chupe hikuái (Jer. 7:23; 11:4; 12:17; 19:15). Ha Ezequiel rupive Ñandejára heʼi sesenta véserupi ‘umi tetãnguéra oikuaataha mávapa hína Jehová’ (Ezeq. 6:10; 38:23).
Jaleévo Jesús rekovekue jahechakuaa avei haʼe orresalta porã hague pe omboʼeséva. Por ehémplo, la Bíbliape oĩ cuatro lívro oñeʼẽva hese ha umi mbaʼe oñemombeʼúva peteĩ lívrope ojerrepeti jepi ótro lívrope. Péro ndahaʼéi ojekopiapáva ojuehegui, síno káda eskritór omeʼẽve detálle pe oiko vaʼekuégui. Jesús voi oñeʼẽ vaʼekue heta vése peteĩ enseñánsare ha oiporu vaʼekue diferénte palávra heʼi hag̃ua la mísma idéa, péicha hesakãve umi héntepe pe omboʼeséva (Mar. 9:34-37; 10:35-45; Juan 13:2-17). Ha pe semána omano mboyve Jesús oñemoñeʼẽ idisipulokuérape oñatende meme hag̃ua, ha orresalta hag̃ua iñimportanteha upéva heʼi jey jey chupekuéra: “Peñatende porãke peikóvo, cháke ndapeikuaái hína mbaʼe díapa oúta pende Ruvicha” (Mat. 24:42; 25:13).
Repredika jave. Ñande jaipota umi hénte imanduʼa porã umi mbaʼe jaʼe vaʼekuére. ¿Mbaʼépa ikatu ñanepytyvõ upearã? Tekotevẽ hendaitépe jarrepeti umi palávra ha fráse iñimportantevéva.
Ojeʼe jey jeýramo ñandéve peteĩ mbaʼe, upéva opytaite ñane akãme. Upévare relee rire peteĩ téxto pe ogajárape, ikatu reiporavo pe fráse iñimportánteva ha eporandu chupe: “¿Rehechápa mbaʼépa heʼi ko pártepe?”.
Iporãta avei opakuetévo la ne presentasión errepeti jey pe ogajárape umi idéa iñimportantevéva. Por ehémplo ikatu ere: “Aipotaite ningo nemanduʼa ko mbaʼe jahecha vaʼekuére”. Ha ere chupe mbykymi pe idéa reipotáva haʼe imanduʼa, por ehémplo: “Ñandejára ojapóta ko yvýgui peteĩ paraíso ha haʼe katuete okumplíta upéva”. Térã ikatu ere: “La Biblia ohechauka porã jaikoha hína umi ára pahápe. Ha ikatu hag̃uáicha jajesalva tekotevẽ ñaaprende mbaʼépa Ñandejára oipota jajapo”. Osino ikatu ere: “Jahechaháicha, Ñandejára Ñeʼẽme oĩ konsého ikatúva oipytyvõ umi famíliape ovyʼa hag̃ua hogapýpe”. Térã ikatu avei nemanduʼa jey chupe pe téxto vívliko relee vaʼekuére. Upéicharõ, rerrepeti hag̃ua hendaitépe, rejepyʼamongeta raẽ vaʼerã reikuaa hag̃ua mbaʼe pártepa rerresaltáta.
Rejapo jave rrevisíta ha estúdio, ikatu reiporu umi pregúnta de rrepáso oĩva pe puvlikasiónpe opyta porã hag̃ua ne estudiánte akãme umi púnto prinsipál.
¿Mbaʼépa ikatu rejapo oiméramo ne estudiánte nontendeporãi peteĩ konsého, térã peteĩ mbaʼe tekotevẽva okambia? Péicha jave tekotevẽta rerrepeti jey chupe upe konsého ótra vuéltape. Ikatu remyesakãve chupe térã remoĩ peteĩ ehémplo. Natekotevẽi erepaite voi chupe la ojapo vaʼerã, síno remokyreʼỹ vaʼerã ojepyʼamongeta hag̃ua pe konséhore. Jesús ojapo vaʼekue upéva, haʼe heta vése oñemoñeʼẽ vaʼekue idisipulokuérape anive hag̃ua oñemombaʼeguasu (Mat. 18:1-6; 20:20-28; Luc. 22:24-27).
Rejapo jave diskúrso. Rejapo vove diskúrso ndahaʼéi reñeʼẽnte vaʼerã peteĩ informasiónre, síno reñehaʼã vaʼerã reipytyvõ umi nerendúvape ontende ha imanduʼa hag̃ua hese, péichamante ikatúta osegi umi konsého remeʼẽva. Upearã rerrepeti vaʼerã hendaitépe umi idéa ha púnto prinsipál.
Péro ani manterei rerrepeti umi púnto prinsipál, cháke ikatu rembyaju umi nerendúvape. Reiporavo porã vaʼerã mbaʼe pártepa iñimportánte rerresalta. Por ehémplo, ikatu reiporavo umi idéa omopyendáva pe diskúrso, térã umi mbaʼe rehecháva ideprovechotaha umi ermánope.
Hekoitépe rerrepeti hag̃ua ikatu reñeʼẽ umi púnto iñimportantevévare ne introduksiónpe voi. Mbykymi ikatu ere mbaʼe mbaʼérehepa reñeʼẽta nde diskúrsope, ejapo peteĩ pregúnta térã emoĩ peteĩ ehémplo. Ikatu voi ere mboy púntopa remyesakãta nde diskúrso rupive. Upéi nde diskúrso aja ikatu nemanduʼa jey umívare rehasa mboyve ótra idéape, térã emombeʼu peteĩ ehémplo rehechauka hag̃ua mbaʼéichapa ikatu jasegi umi konsého. Ipahaitépe katu rerresalta porã vaʼerã ne konklusiónpe umi púnto iñimportantevéva, upearã ikatu rerrepeti umíva, térã rembohovái umi porandu rejapo vaʼekue iñepyrũme.
Avei tekotevẽ remaña meme umi nerendúvare repilla hag̃ua ontendépa hína pe eréva. ¿Mbaʼérepa tekotevẽ rejapo upéva? Péicha ikatúta reikuaa tekotevẽtapa rerrepeti umi idéa térã púnto iñimportantevéva, péro péva ndeʼiséi rerrepetitanteha umi palávra, upéva rangue ikatu rejapo peteĩ pregúnta térã remoĩ peteĩ ehémplo. Oiko hag̃ua ndehegui peteĩ mboʼehára katupyry tekotevẽ rehechakuaa mbaʼépa iporãvéta rejapo hesakã porã hag̃ua umi nerendúvape pe diskúrso.