VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE Watchtower
Watchtower
VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE
guarani
ã
  • ã
  • ẽ
  • ĩ
  • õ
  • ũ
  • ỹ
  • g̃
  • ʼ
  • ñ
  • BIBLIA
  • PUVLIKASIONKUÉRA
  • RREUNIONKUÉRA
  • bt kap. 23 páh. 206-215
  • “Pecherendumína”

Ko párte ndorekói gueteri ni peteĩ vidéo.

Rombyasyeténgo, péro ndaikatúi ojehechauka ko vidéo.

  • “Pecherendumína”
  • ¡Japredika porãkena umi notísia porã!
  • Subtítulo
  • Informasión oñeʼẽva avei ko témare
  • Haʼekuéra “omombaʼeguasu Ñandejárape” (Hechos 21:18-20a)
  • Oĩ gueteri heta ‘omombaʼetereíva pe léi’ (Hechos 21:20b, 21)
  • “Enterove oikuaáta oñeñeʼẽ reínte hague nderehe” (Hechos 21:22-26)
  • “¡Pejuka chupe!” (Hechos 21:27–22:30)
  • “Che ningo fariséo” (Hechos 23:1-10)
  • Odefende pe marandu porã umi mburuvicha guasu renondépe
    Ñemañaha. Oanunsia Jehová Goviérno 2016
  • Ñandepyʼaguasúkena pórke Jehová ñanepytyvõ
    Ñemañaha. Oanunsia Jehová Goviérno (ojestudiáva) 2020
  • Opredika porã umi notísia porã
    ¡Japredika porãkena umi notísia porã!
  • ‘Oĩramo ndojesalváiva, ndahaʼéi che káusare’
    ¡Japredika porãkena umi notísia porã!
Oĩve informasión
¡Japredika porãkena umi notísia porã!
bt kap. 23 páh. 206-215

KAPÍTULO 23

“Pecherendumína”

Pablo odefende pe añetegua pe Sanedrín renondépe ha unos kuánto persóna ipochyetereíva renondépe

Ñaanalisáta Hechos 21:18–23:10

1, 2. ¿Mbaʼérepa Pablo oho jey Jerusalénpe, ha mbaʼe provlémapa oñepresentáta chupe upépe?

¡HASYPEVE Pablo oĩ jeýma Jerusalénpe! Haʼe oguata ohóvo umi kállere henyhẽtéva héntegui. Ndaipóri vaʼekue voi ótro siuda iñimportantevéva Jerusaléngui, pórke hetaiterei mbaʼéma ohasa upe siudápe Jehová siervokuéra. Umi hénte upepegua ijorgullóso vaʼekue voi umi mbaʼe oiko vaʼekuére upépe ymave. Upévare umi kristiáno Jerusalengua koʼã mbaʼéntema oreko iñakãme ha noñehaʼãi oprogresa. Ndohechakuaái hikuái Jehová okambiamaha mbaʼéichapa oipota ojeadora chupe. Oĩrõ guare Éfesope, Pablo ohose jey kuri Jerusalénpe, pórke oipytyvõse umi ermáno oikotevẽvape provísta imboriahueterei rupi. Péro ndahaʼéi voi upévante, ohechakuaa avei tekotevẽha oñepytyvõ umi judíope ontende hag̃ua natekotevẽveimaha oñekumpli Moisés léi (Hech. 19:21). Pablo oikuaa kuri ojapeligraha hína ohóvo upépe, upéicharõ jepe haʼe lomímonte oho.

2 ¿Mbaʼépa oñepresentáta koʼág̃a Páblope Jerusalénpe? Primeroite voi, unos kuánto Cristo segidór oñemoĩta kuri hese pórke oĩ oñeʼẽ vaíva chupekuéra Páblore. Péro umi ndochaʼéiva Crístore la oñemoĩ mbaretevétava kuri hese. Koʼãva heʼi Páblore heta japu, oinupã chupe ha oamenasa voi ojukataha chupe. Entéro koʼã situasión omeʼẽ kuri Páblope la oportunida odefende hag̃ua pe añetegua. Upérõ haʼe ohechauka iñumildeha, ipyʼaguasuha ha ojeroviaitereiha, ha péicha oheja kristianokuérape peteĩ ehémplo iporãitereíva ojecháramo avei peichagua situasiónpe. ¿Mbaʼéichapa ombohovái raʼe Pablo koʼã situasión? ¡Jahechamína!

Haʼekuéra “omombaʼeguasu Ñandejárape” (Hechos 21:18-20a)

3-5. a) ¿Máva mávandipa oñembyaty raʼe Pablo Jerusalénpe, ha mbaʼe témarepa oñeʼẽ raʼe hikuái? b) ¿Mbaʼépa ñaaprendekuaa upe rreunióngui?

3 Ohasa rire un día og̃uahẽ hague Jerusalénpe, Pablo ha umi omoirũva chupe ojotopaséma kuri umi ansiánondi, upémarõ oho hendapekuéra. Upérõ noñeñeʼẽvéima umi apóstolre, pórke posívlemente haʼekuéra noĩvéima Jerusalénpe, síno ohóma opredika hikuái ótro lugárpe. Péro Jesús ermáno, Santiago, oĩ kuri upépe (Gál. 2:9). Posívlemente Santiago omoakã kuri pe rreunión oñembyatyhápe Pablo ha “enterove umi ansiáno” (Hech. 21:18).

4 Pablo osaluda rire umi ansiánope, “oñepyrũ omombeʼupaite umi mbaʼe Ñandejára ojapo vaʼekue ipredikasión rupive umi tetãnguéra apytépe” (Hech. 21:19). ¡Mbaʼeichaitépa oiméne ikyreʼỹ raʼe umi ohendúva chupe! Ñande avei javyʼaiterei jepi jaikuaa jave oĩha hína heta hetave ohendúva umi notísia porã umi ótro lugárupi (Prov. 25:25).

5 Upéi Pablo omombeʼúne raʼe chupekuéra umi ermáno Europapegua oguerukaha chupekuéra ikontrivusión. Ha umi ohendúva chupe oiméne ni ndoroviaséi raʼe mbaʼeichaitépa umi ermáno oĩva mombyry ojepyʼapy hesekuéra. Upévare koʼã ermáno ohendu rire Páblope, oñepyrũ “omombaʼeguasu Ñandejárape” (Hech. 21:20a). Upeichaite avei koʼág̃arupi kristianokuéra apytépe. Oĩ jave ermáno hasyetéva térã ohasáva peteĩ situasión ijetuʼúva, haʼekuéra ovyʼaiterei voi umi ermáno oipytyvõ ha omokyreʼỹ haguére chupekuéra pe oikotevẽve jave.

Oĩ gueteri heta ‘omombaʼetereíva pe léi’ (Hechos 21:20b, 21)

6. ¿Mbaʼépa oñemombeʼu Páblope?

6 Umi ansiáno omombeʼu Páblope oĩha hína peteĩ provléma Judéape pórke oĩ oñeʼẽ vaíva hese. Haʼekuéra heʼi chupe: “Ermáno, nde ningo reikuaa umi judiokuéra apytépe oĩha hetaiterei ojeroviáva, ha enterovénte omombaʼetereiha pe léi. Péro ojeʼe chupekuéra reikoha remboʼe umi judío oikóvape ótro tetãme oheja vaʼerãha Moisés léi, erévo chupekuéra natekotevẽiha osirkunsida itaʼyrakuérape ni osegi umi kostúmbre jarekóva ymaite guive” (Hech. 21:20b, 21).a

7, 8. a) ¿Mbaʼépepa ojavy raʼe umi kristiáno Judeagua? b) ¿Ojavy haguére hikuái piko jaʼétama voi hesekuéra ndahaʼeiha kristiáno ifiélva? Emyesakã.

7 ¿Mbaʼéreiko hetaite kristiáno oñemohatãiti raʼe oñekumpli hag̃ua pe léi, ohasámarõ jepe mas de 20 áño ojepeʼa hague upéva? (Col. 2:14). Áño 49-pe umi apóstol ha ansiáno oñembyaty kuri Jerusalénpe, ha upéi haʼekuéra omondo kuri peteĩ kárta entéro kongregasiónpe. Upe kártape ojeʼéma vaʼekue umi kristiáno ndahaʼéiva judío natekotevẽiha oñesirkunsida ni okumpli Moisés léi (Hech. 15:23-29). Upéicharõ jepe, upe kártape noñeñeʼẽi kuri umi kristiáno judíore, ha heta ijapytepekuéra opensa kuri haʼekuéra osegi vaʼerãha okumpli pe léi.

8 Koʼã judío ojavy kuri opensa lájape. Upéicharõ, ¿ikatúpa jaʼe haʼekuéra ndahaʼeiha kristiáno ifiélva? Ndahaʼéi upéicha. Sapyʼánteko oĩ umi ymave oadora vaʼekue umi dios raʼanga ha ndaikatúi rupi oheja umi kostúmbre, osegi ojapo umi mbaʼe vai. Péro umi judío káso ndahaʼéi kuri upéicha. Pe léi ningo iñimportanteterei vaʼekue umi kristiáno judíope g̃uarã, ha Jehová voi omeʼẽ kuri upe léi. Upévare pe léi ndorekói kuri mbaʼeve ivaíva ni oúva umi demóniogui. Péro upe léi oñemeʼẽ kuri ojejapórõ guare Jehovándi ótro kompromíso, ha koʼág̃a kristianokuéra oĩma kuri pe kompromíso pyahu poguýpe. Upévare Jehová oguerohory hag̃ua chupekuéra, ndojerurevéima chupekuéra okumpli hag̃ua Moisés léi. Umi kristiáno judío osegíva oñemohatã pe léire, ndojeroviái kuri umi mbaʼe koʼág̃a Jehová ojerurévare ojeadora hag̃ua chupe. Jehová omombeʼúma kuri ohóvo isiervokuérape mbaʼépa haʼe koʼág̃a ojerure oguerohory hag̃ua chupekuéra, ha haʼekuéra oasepta vaʼerã kuri umíva (Jer. 31:31-34; Luc. 22:20).b

“Enterove oikuaáta oñeñeʼẽ reínte hague nderehe” (Hechos 21:22-26)

9. ¿Mbaʼépa Pablo heʼi vaʼekue pe léire?

9 Páblore ojeʼe kuri oikoha omboʼe umi judíope ‘natekotevẽiha osirkunsida itaʼyrakuérape ni osegi umi kostúmbre ojerekóva ymaite guive’. ¿Mbaʼérepa ojeʼe raʼe upéva? Páblope ningo ojeelehi vaʼekue voi oservi hag̃ua apóstolramo umi ndahaʼéivape judío, upévare haʼe oexplika porã kuri chupekuéra natekotevẽiha ojapo pe léi heʼíva. Haʼe ontendeka porã avei tuichaiterei ojavyha umi oikóva ojopy umi ndahaʼéivape judío oñesirkunsida ha ojapo hag̃ua pe léi heʼíva (Gál. 5:1-7). Péro Pablo opredika avei kuri umi judíope umi siuda haʼe oho haguépe. Haʼe oiméne oexplika raʼe umi judío ohendu porãvape chupe pe léi natekotevẽveimaha oñekumpli Jesús omano rire. Heʼíne raʼe avei chupekuéra mbaʼépa Jehová oreko koʼág̃a enkuénta heʼi hag̃ua hesekuéra ihustoha: haʼekuéra ohechaukántema vaʼerã ojeroviaha ha ndahaʼéi tekotevẽva okumpli Moisés léi (Rom. 2:28, 29; 3:21-26).

10. ¿Mbaʼépa la Pablo ndojapói vaʼekue oñeʼẽvo pe léire ha pe sirkunsisiónre?

10 Upéicharõ jepe, Pablo ndokritikái kuri umi osegisévape okumpli unos kuánto kostúmbre orekóva umi judío. Por ehémplo oĩ kuri nombaʼapóiva sabadokue térã ndoʼúiva opaichagua tembiʼu (Rom. 14:1-6). Ha oñeʼẽvo pe sirkunsisión rehe, haʼe ndoikói vaʼekue heʼi mbaʼépa ojejapo vaʼerã káda kásope. Jaikuaaháicha, Pablo ojerure voi katu Timotéope oñesirkunsida hag̃ua, ani ág̃a umi judío ndorresiviséi chupe oikuaágui itúa haʼeha griego (Hech. 16:3). Káda uno odesidi vaʼerã kuri oñesirkunsidátapa térã nahániri. Pablo heʼi umi Galaciaguápe: “Cristo Jesús disípulope g̃uarã ndovaléi mbaʼeverã oñesirkunsida térã noñesirkunsidáiramo, la ovaléva hína haʼe ohechaukáramo ojeroviaha oporohayhúvo” (Gál. 5:6). Upéicharõ jepe, umi oñesirkunsidáva ndojapovéima vaʼerã kuri upéva okumpliségui Moisés léi, térã openságui péicha añoite Jehová oguerohorytaha chupe. Péicha opensárõ ohechaukáta hína kuri ndojeroviaiha.

11. ¿Mbaʼépa ojerure Páblope umi ansiáno, péro mbaʼépa jaikuaa porã Pablo ndojapomoʼãi hague? (Ehecha avei pe nóta).

11 Ndasiértoiramo jepe umi mbaʼe ojeʼéva Páblore, lomímonte umi kristiáno judío naitrankíloiti kuri. Upévare umi ansiáno ojerure Páblope ojapo hag̃ua peteĩ mbaʼe. Haʼekuéra heʼi chupe: “Oĩ orendive 4 kuimbaʼe ojapo vaʼekue peteĩ promésa Ñandejárape. Egueraha nendive koʼã kuimbaʼe, peñemopotĩ pe léi heʼiháicha, ha epaga igastokuérare ikatu hag̃uáicha oñemoakã perõ hikuái. Péicha enterove oikuaáta oñeñeʼẽ reínte hague nderehe, ha reikoha pe léi heʼiháicha ha rekumpliha avei pe léi” (Hech. 21:23, 24).c

12. ¿Mbaʼéichapa Pablo ohechauka kuri naiprovlemaiha ojapónte hag̃ua la heʼíva umi ansiáno?

12 Pablo ikatu kuri heʼi: “La provléma ningo oñepyrũ oĩ rupi oñemohatãva ha okumpliséva pe léi, ndahaʼéi oĩ haguérente oñeʼẽva cherehe”. Péro haʼe ndeʼíri upéicha, haʼe naiprovlémai ha ojapónte la ojeruréva chupe umi ansiáno, pórke ndaivaíri kuri la ojejeruréva chupe ha nombopochymoʼãi avei Jehovápe. Upéva oiko mboyve haʼe heʼíma vaʼekue voi: “Aimérõ guare umi okumplívandi pe léi, akumpli pe léi, jepe che naiméi léi poguýpe, ajapo péicha aipytyvõ hag̃ua umi oĩvape léi poguýpe” (1 Cor. 9:20). Upérõ guare haʼe ojapónte la heʼíva umi ansiáno Jerusalengua ha okumplínte pe léi. Péicha oheja ñandéve peteĩ ehémplo iporãitereíva. Ñaaprende chugui iporãveha jajapónte la heʼíva umi ansiáno, jaiko rangue jajapose umi mbaʼe ñandéve ñandegustaháichante térã ñañemohatã chuguikuéra (Heb. 13:17).

Taʼangakuéra: 1. Pablo ohendu hína la heʼíva chupe umi ansiáno Jerusalengua. 2. Peteĩ rreunión de ansiánope, peteĩ ermáno omañánte hína la oikóvare ha umi ótro katu ohupi joa ipo oñeʼẽ hag̃ua.

Pablo ojapónte kuri la ojeruréva chupe umi ansiáno pórke noñemoĩri la Biblia heʼívare. ¿Ndépa péicha avei?

UMI RROMÁNO HA ILEIKUÉRA

Umi autorida rrománo noñentremeteguasúimi la ojapóvare umi goviérno oĩva káda siudápe. Upévare umi judío ikatu vaʼekue ojesegínte ileikuérare voi ogoverna hag̃ua. Péro Pablo ohórõ guare pe témplope, umi hénte ipochyetereíntema kuri ha sarambíma ojapo, upévare pe komandánte rrománo ohómante kuri oñentremete upépe.

Peteĩ persóna ndahaʼéiramo rrománo, ndorekoguasúi vaʼekue derécho mbaʼevépe umi provínsia rrománape. Péro haʼéramo rrománo katu ojetrata vaʼekue chupe diferentete.i Peichagua persóna oreko vaʼekue heta priviléhio ojerrespetáva entéro umi siuda oĩvape Roma poguýpe. Por ehémplo, ndovaléi vaʼekue oñembyepoti peteĩ rrománope ojehusga mboyve chupe, pórke umi esklávope añoite ikatu vaʼekue ojetrata upéicha. Avei peteĩ governadór ohecháramo peteĩ rrománo káso ha ohusga vai chupe, pe persóna ikatu vaʼekue voi ojerure pe emperadór tohecha jey la ikáso Rómape.

Peteĩ persónagui ikatu vaʼekue oiko rrománo heta hendáicha. Por ehémplo ikatu kuri oiko upéva oimérõ ituakuéra voi haʼéma raʼe rrománo. Sapyʼánte katu umi emperadór voi omeʼẽmi pe siudadanía peteĩ persónape, térã umi oikóvape peteĩ siuda kompletoitépe voi, ojapo haguére hikuái peteĩ mbaʼe pe goviérno rrománope g̃uarã. Ikatu vaʼekue avei oiko rrománo peteĩ persónagui, oimérõ oservi raʼe de esklávo peteĩ rrománope péro upéi opaga ijehe opyta hag̃ua lívre, térã oimérõ pe ipatrón voi omeʼẽ chupe liverta. Peteĩ persóna ndahaʼéiva rrománo ha oservíva pe ehérsitope okompleta peve iservísio, orresivi vaʼekue avei pe siudadanía. Por lo vísto, sapyʼánte ikatu vaʼekue avei peteĩ persóna opaga oiko hag̃ua chugui rrománo. Upévare pe komandánte Claudio Lisias heʼi kuri Páblope: “Che heta apaga oiko hag̃ua chehegui rrománo”. Ha Pablo heʼi chupe: “Che katu rrománo anase guive” (Hech. 22:28). Jaikuaárõ jepe peteĩva Pablo hentekuéra haʼéma hague rrománo haʼe onase mboyve, ndajaikuaái mbaʼeichaitépa oiko raʼe upéva.

i Jesús ha umi apóstol tiémpope ndaiporiguasúi vaʼekue rrománo oikóva Judéape. Péro 200 áñorupi upe rire, oñemeʼẽma pe siudadanía rromána entéro umi persóna oikóvape umi siuda oĩva Roma poguýpe.

“¡Pejuka chupe!” (Hechos 21:27–22:30)

13. a) ¿Mbaʼérepa umi judío omoñepyrũ raʼe la provléma pe témplope? b) ¿Mbaʼéichapa Pablo ojesalva raʼe?

13 Naiporãiete la situasión pe témplope. Og̃uahẽrõ guare pe tiémpo umi 4 kuimbaʼe opagapa hag̃ua la ikompromíso pe témplope, unos kuánto judío Asiagua ohecha Páblope. Haʼekuéra oñepyrũ oakusa reiete chupe ha heʼi hese omoinge hague pe témplope unos kuánto kuimbaʼe ndahaʼéiva judío. Upévare umi hénte oñepyrũ ipochypa ha sarambi ojapo. Pe komandánte rrománo ndoúirire ohecha la oikóva, haʼekuéra oinupãta voi kuri Páblope ojuka peve chupe. Péro upépe ndopái la provléma, pórke pe komandánte omanda ojejagarra hag̃ua Páblope. Ha upe día guive, haʼe tekotevẽta kuri ohaʼarõ mas de 4 áño ojepoi jey hag̃ua chugui. Pablo oĩrõ jepe préso lomímonte ojeapeligráiti hína kuri. Pe komandánte oporandu umi héntepe mbaʼérepa oinupã Páblope, ha haʼekuéra oñepyrũ osapukaipa oakusa hag̃ua chupe. Oĩ osapukáiva peteĩ mbaʼe ha ótro katu ótra kósa, upévare pe komandánte nontendéi jey la oikopáva. Upéi la situasión ivaive ha umi soldádo orahámante vaʼerã Páblope upégui. Haʼe ha umi soldádo og̃uahẽvo ohóvo pe kuartélpe, heʼi pe komandántepe: “Ajerure asy ndéve epermitimi hag̃ua chéve añeʼẽ koʼã héntepe” (Hech. 21:39). Pe komandánte omeʼẽ chupe la permíso ha haʼe oñepyrũ odefende ijerovia pyʼaguasúpe.

14, 15. a) ¿Mbaʼépa Pablo oexplika umi judíope? b) ¿Mbaʼe mbaʼépa ojapo pe komandánte oikuaa hag̃ua mbaʼépa la oiko vaʼekue?

14 Pablo oñepyrũ oñeʼẽ ha heʼi umi hénte oĩvape upépe: “Pecherendumína” (Hech. 22:1). Pablo oñeʼẽ umi héntepe idióma hebréope, upévare haʼekuéra oñetrankilisa ha ohendu chupe. Haʼe oexplika porã mbaʼérepa koʼág̃a oiko chugui Cristo segidór, ha omombeʼu avei unas kuánta kósa umi judío ikatútava kuri oinvestigave, oikuaaséramo hikuái siértopa la haʼe heʼíva. Pablo heʼi ombostudia hague chupe pe mboʼehára ifamosoitéva hérava Gamaliel ha ymave opersegi hague Cristo segidorkuérape, ha upéva umi hénte oikuaámane voi raʼe. Péro upéi haʼe heʼi ohokuévo Damáscope, peteĩ visiónpe ohecha hague Jesúspe oikove jey rire, ha Jesús oñeʼẽ hague chupe. Upérõ umi oĩva Páblondi ohecha avei kuri la omimbipáva ha ohendu oĩha la oñeʼẽva, péro nontendéi hikuái mbaʼépa la ojeʼéva (Hech. 9:7; 22:9).d Upéi, Páblope ogiámante kuri iñirũnguéra Damasco peve pórke haʼe opyta isiégo. Upépe Ananías oipytyvõ Páblope ohecha jey hag̃ua. Umi judío oikóva upérupi oiméne oikuaa raʼe Ananíaspe.

15 Upéi Pablo omombeʼu oho jey hague Jerusalénpe, ha upépe Jesús ojaparese jey hague chupe pe témplope. Péro heʼipamírente upéva umi judío orrenegaiterei ha osapukái: “¡Maʼerãiko peheja oikove koʼãichagua kuimbaʼe, pejuka chupe!” (Hech. 22:22). Osalva hag̃ua chupe, pe komandánte omanda ojegueraha hag̃ua Páblope pe kuartélpe. Péro pe komandánte opyta oikuaase mbaʼérepa la ipochyete umi judío, upévare omanda toñembyepoti Páblope omombeʼu porã peve mbaʼépa la oikopáva. Pablo oipoʼóta javete, omombeʼu haʼeha rrománo ha oporandu chupekuéra oĩ porãpa hína la ojapótava hikuái. Jehová siervokuéra koʼag̃agua oipuru jepi avei umi léi ikatu hag̃uáicha oñedefende ha osegi oñeʼẽ umi mbaʼe ogueroviávare.e Oikuaávo haʼeha rrománo, pe komandánte opensa vaʼerã kuri ótra fórma oaverigua hag̃ua la oiko vaʼekue. Upévare al ótro día, pe komandánte ojerure pe Sanedrínpe oñembyaty hag̃ua, péicha haʼekuéra oaveriguáta mbaʼépa la ojeʼéva Páblore.

ÑAKONSEGI PE DERÉCHO LEGÁL JAPREDIKA HAG̃UA

Ojapo haguéicha yma apóstol Pablo, koʼág̃arupi umi testígo de Jehová oipuru jepi avei umi léi oĩva káda lugárpe ikatu hag̃uáicha osegi opredika. Haʼekuéra oñehaʼãmbaite ‘odefende hag̃ua umi notísia porã ha okonsegi hag̃ua pe derécho legál opredika hag̃ua’ (Filip. 1:7).

Éntre 1920 ha 1930 rupi, heta paíspe hetaiterei ermáno oho préso orreparti haguére umi puvlikasión oñeʼẽva la Bíbliare. Por ehémplo áño 1926-pe, Alemániape ojegueraha préso 897 ermánope opredika haguére. Oĩ rupi hetaiterei koʼãichagua káso, pe sukursál de Alemániape oñemoĩmante vaʼerã kuri peteĩ departaménto de Asuntos Legales. Éntre 1930 ha 1940, káda áño hetaiterei ermánope ojegueraha préso Estados Unídospe opredika haguére hikuái umi ogahárupi, ha áño 1936-pe ohomi voi préso 1.149 ermáno. Ikatu hag̃uáicha oñepytyvõ avei koʼã ermánope, Estados Unídospe oñemoĩ avei pe departaménto de Asuntos Legales. Éntre 1933 ha 1939, umi Testígo Rumaniapegua ombohovái vaʼerã kuri 530 káso. Upéicharõ jepe, oñepresentárõ guare umi káso pe trivunál iñimportantevévape upe paíspe, hetaiterei vése umi hués osẽ umi Testígo favórpe. Ha heta ótro lugárpe oiko jepi avei upéicha.

Heta Testígope ojegueraha jepi avei umi trivunálpe noñentremeteséi haguére polítikape, ndojaposéi haguére pe servísio militár, térã ndojaposéi haguére oimeraẽ ótra kósa omongyʼátava chugui ikonsiénsia (Is. 2:2-4; Juan 17:14). Umi oñemoĩva hesekuéra heʼi jepi umi Testígo opuʼãha pe goviérnore, upévare pe goviérno ou jepi oproivipaite chuguikuéra entéro mbaʼe. Upéicharõ jepe, ohasávo pe tiémpo, heta goviérno opilláma umi testígo de Jehová ndoapeligraiha avavépe ni nopuʼãiha pe goviérnore.j

j Ehechave hag̃ua mbaʼéichapa heta paíspe osẽ porãma kuri umi trivunálpe umi testígo de Jehová, ehechakuaa pe lívro ¡Ñandejára Rréino ogovernáma!, kapítulo 15, ha avei pe lívro Los testigos de Jehová, proclamadores del Reino de Dios kapítulo 30.

“Che ningo fariséo” (Hechos 23:1-10)

16, 17. a) ¿Mbaʼépa oiko raʼe Pablo oñepyrũrõ guare oñeʼẽ pe Sanedrínpe? b) ¿Mbaʼéichapa Pablo ohechauka raʼe iñumildeha?

16 Oñepyrũvo oñeʼẽ pe Sanedrínpe, Pablo heʼi: “Che ermanokuéra, che ikatu haʼe Ñandejára renondépe chekonsiénsia potĩha ha ndajapói hague mbaʼeve ivaíva koʼag̃aite peve” (Hech. 23:1). Ha pepevénte oñeʼẽ, pórke upéi “pe súmo saserdóte Ananías heʼi umi oĩvape ijypýpe oinupã hag̃ua chupe ijurúrupi” (Hech. 23:2). ¡Ajépa iñañaite ko kuimbaʼe! Ojekuaa pe súmo saserdóte opensa vaipáma hague Páblore, pórke ohendu mboyve jepe chupe haʼe opensáma ijapuha. Ndareíri voi Pablo osẽ heʼi chupe: “Ñandejára ndekastigáta nde tekove rovamokõi. Nde ningo reguapy chehusga hag̃ua pe léi heʼiháicha, péro nde voi nerekumplíri pe léi chenupãkávo” (Hech. 23:3).

17 Umi oĩva upépe ohechávo la oikóva opyta ijurujaipa, péro ndahaʼéi Pablo oipoʼo haguére, síno la haʼe heʼi vaʼekuére pe súmo saserdótepe. Upévare heʼi hikuái Páblope: “¿Mbaʼéicha piko péicha ndejuruguasúta Ñandejára súmo saserdótepe?”. Upepete Pablo osẽ jey heʼi chupekuéra: “Che ermanokuéra, chéngo ndaikuaái kuri haʼeha súmo saserdóte, pórke Ñandejára Ñeʼẽme heʼi voi: ‘Nereñeʼẽvaíri vaʼerã peteĩ omoakãvare nde puévlope’” (Hech. 23:4, 5; Éx. 22:28).f Péicha Pablo ohechauka kuri iñumildeha ha omombaʼeha Moisés léi. Upéi Pablo oñehaʼã oike chupekuéra ótro ládoguio. Haʼe oreko kuri enkuénta pe Sanedrínpe oĩha umi fariséo ha saduséo, upévare heʼi: “Che ermanokuéra, che ningo fariséo ha che tuakuéra fariséo avei, ha koʼág̃a ajehusga hína aguerovia rupi umi omanóva oñemoingove jeytaha” (Hech. 23:6).

Peteĩ paʼi omaña porã hína ibíbliare ha peteĩ ermáno opredika hína chupe.

Pábloicha avei, ñande jahekánte chupe ládo japredikáta jave umi ótro rrelihionguápe

18. ¿Mbaʼérepa Pablo heʼi vaʼekue ijehe haʼeha fariséo, ha mbaʼéichapa ñande avei ikatúta ñañemongeta porãnte umi héntendi haʼe ojapo haguéicha?

18 ¿Mbaʼérepa Pablo heʼi raʼe ijehe haʼeha fariséo? Pórke ituakuéra haʼe vaʼekue fariséo. Upéva heʼise haʼekuéra oĩ hague umi fariséo séktape. Upévare oĩtante voi kuri heta opensáva Pablo haʼeha avei fariséo.g Pablo heʼi rire haʼeha peteĩ fariséo, heʼi avei ogueroviaha pe rresurreksión. ¿Péro mbaʼéichaiko Pablo heʼíta upéva, si haʼekuéra idiferentete la ogueroviáva pe rresurreksiónre? Umi fariséo ningo oguerovia vaʼekue peteĩ persóna omano rire hiʼálma osegiha oikove, ha oimérire upe persóna ivuéno raʼe, hiʼálma ikatuha oike jey ótro kuérpope. Pablo ningo ndogueroviái vaʼekue koʼã enseñánsa japu, síno haʼe oguerovia kuri oikotaha pe rresurreksión Jesús oñeʼẽ hague (Juan 5:25-29). Upéicharõ jepe, Pablo ha umi fariséo oñontendéta kuri peteĩ mbaʼépe: mokõivévante oguerovia oĩha peteĩ esperánsa umi omano vaʼekuépe g̃uarã. Umi saduséo la ndogueroviaiete vaʼekue voi oĩtaha oikove jeýva. Ñande ikatúnte avei péicha ñañeʼẽ umi katóliko térã protestántendi. Ñande ikatu jaʼe chupekuéra haʼekuéraicha avei ñande jagueroviaha Ñandejára oexistiha. Jaikuaángo añete haʼekuéra ogueroviaha oĩha pe trinida, ha ñande katu jajerovia Ñandejárare añoite, péro ikatúta ñañontende hendivekuéra peteĩ mbaʼépe: mokõivévante jaguerovia Ñandejára oexistiha.

19. ¿Mbaʼérepa oiko raʼe sarambi pe Sanedrínpe?

19 Umi mbaʼe Pablo heʼi vaʼekue omoingo vaipa umi oĩvape pe Sanedrínpe. ¿Mbaʼére jaʼe upéva? Pórke la Biblia heʼi: “Haʼekuéra osapukái vaipa, ha umi mboʼehára leipegua oapojáva fariseokuérape opuʼã ha oñepyrũ ojeplagea vaipa ha heʼi: ‘Ore ndorotopái ko kuimbaʼe ojapo hague mbaʼeve ivaíva, pórke ikatu oime peteĩ espíritu térã ánhel oñeʼẽ raʼe chupe’” (Hech. 23:9). Umi saduséo ohendúvo oñeñeʼẽha peteĩ ánhelre, okairo ha orrenegaiterei voi, pórke haʼekuéra ndogueroviái vaʼekue umi ánhel oexistiha.h Sarambi sorokue oiko upérõ guare ha ojoguerosapukaipáma hikuái, upévare ou jeýmante pe komandánte rrománo ogueraha Páblope upégui (Hech. 23:10). Ojeguerahárõ jepe Páblope upégui, ivaivéta hína kuri la isituasión. ¿Mbaʼépa oikóta raʼe? Upéva jahecháta pe ótro kapítulope.

UMI SADUSÉO HA FARISÉO

Pe Sanedrín haʼe vaʼekue pe trivunál iñimportantevéva umi judíope g̃uarã ha ombaʼapo vaʼekue voi peteĩ goviérnoicha. Pe Sanedrínpe oĩ vaʼekue oñondive umi saduséo ha fariséo, ha koʼã mokõi sékta ndojorahaiete vaʼekue. Según pe istoriadór Flavio Josefo, koʼã mokõi grúpo idiferentete vaʼekue, pórke umi fariséo ojopy la héntepe okumpli hag̃ua hetaiterei tradisión, ha umi saduséo katu heʼi vaʼekue sólamente ojejapo vaʼerãha la oĩva Moisés léipe. Péro peteĩ mbaʼépe oñontende kuri koʼã mokõi grúpo: mokõivévante oñemoĩ Jesúsre.

Jaʼéma haguéicha umi saduséope g̃uarã pe léi añoite la iñimportánte vaʼekue oñekumpli, ha por lo vísto heta saserdóte haʼe vaʼekue saduséo. Por ehémplo Anás ha Caifás haʼe vaʼekue saduséo ha mokõivévante haʼe vaʼekue voi súmo saserdóte (Hech. 5:17). Josefo heʼi vaʼekue avei la haʼekuéra omboʼéva ogustámi hague “umi irríkovape”.

Umi fariséo katu oreko vaʼekue ipoguýpe hetave hénte. Péro umi mbaʼe haʼekuéra omboʼéva ijetuʼueterei vaʼekue, upévare umi héntepe ijetuʼúma okumpli hag̃ua pe léi. Por ehémplo haʼekuéra heʼi vaʼekue voi peteĩ persóna ojapo vaʼerãha hetaiterei mbaʼe ipotĩ hag̃ua, ha ndaipóri vaʼekue avave ojapopa vaʼerã la ojeruréva hikuái. Umi fariséo idiferénte vaʼekue avei umi saduséogui, pórke umi fariséo ojerovia vaʼekue pe destínore ha orovia avei ñane álma osegiha oikove ñamano rire. Péicha pe persónape ikatúta kuri oñepremia térã ojekastiga umi mbaʼe ojapo vaʼekuére omano mboyve.

a Oiméne oĩ raʼe hetaiterei kristiáno judío upépe, upévare oiméne oĩ raʼe heta kongregasión oñembyatýva umi ermanokuéra rógape.

b Unos kuánto áño upe rire, Pablo oskrivi kuri pe kárta umi hebréope, ha upépe haʼe ohechauka porãiterei pe kompromíso pyahu iñimportanteveha pe ymave guarégui. Pe kártape haʼe omyesakã porã pe kompromíso pyahu opytamaha pe ótro kompromíso rendaguépe. Umi mbaʼe Pablo oskrivi vaʼekue oipytyvõne raʼe umi kristiánope oikuaa hag̃ua mbaʼéichapa oexplikáta ko téma umi judío oñemohatãvape pe léire. Avei umi mbaʼe Pablo heʼíva, oipytyvõne raʼe umi kristiánope voi ojerovia mbareteve hag̃ua ha anivéma hag̃ua iserradoiterei pe léi heʼívare (Heb. 8:7-13).

c Oĩ expérto okalkuláva koʼã kuimbaʼe ojapo hague peteĩ promésa oservi hag̃ua de nazareo (Núm. 6:1-21). Jaikuaaháicha, yma umi oĩva pe léi poguýpe ojapómi vaʼerã upe promésa, péro koʼág̃a pe léi ndovalevéima kuri. Upéicharõ jepe, Pablo opensáne raʼe ndaivairiha koʼã kuimbaʼe okumpli la ikompromíso Jehovándi. Upévare ndaivaimoʼãi avei kuri la haʼe opaga hesekuéra ha oho hendivekuéra. Ndajaikuaaporãi añete mbaʼeichagua kompromísopa la ojapo vaʼekue koʼã kuimbaʼe, péro tahaʼe haʼéva la oprometéva hikuái, posívlemente Pablo ndoapojamoʼãi kuri chupekuéra oimérire haʼekuéra osakrifikase peteĩ animál, ojapoháicha ymave umi nazareo, ikatu hag̃uáicha oñeperdona chupekuéra ipekádo. Cristo omeʼẽma rupi hete perfékto enterovéva rehehápe, umi sakrifísio de animál ndovalevéima kuri oñeperdona hag̃ua umi hénte pekádo. Péro tahaʼe haʼéva la Pablo ojapo vaʼekue, ikatu ñaĩ segúro haʼe ndojapomoʼãi hague mbaʼeve omongyʼátava chugui ikonsiénsia.

d Ehecha umi nóta de estúdio oĩva españólpe Hechos 9:7; 22:9-pe g̃uarã, nwtsty-S.

e Ehecha umi rrekuádro “Umi rrománo ha ileikuéra”. Ha “Ñakonsegi pe derécho legál japredika hag̃ua”.

f Oĩ heʼíva Pablo ndohechaporãvéima hague ha upévare ndopillái mávapa la súmo saserdóte upépe. Térã ikatu oime Pablo aretereíma ndouvéi hague Jerusalénpe ha ndoikuaavéima mávapa pe súmo saserdóte upe tiémpope. Térã ikatu avei Pablo ndopilláinte raʼe mávapa la omandáva oñenupã hag̃ua chupe, pórke hetaiterei la hénte upépe.

g Áño 49-pe umi apóstol oñembyaty vaʼekue odesidi hag̃ua umi ndahaʼéiva judíopa okumpli vaʼerã Moisés léi, ha upérõ guare unos kuánto kristiáno oĩvare upépe ojeʼe kuri oĩha “umi fariséo séktape” ha ojeroviaha Jesúsre (Hech. 15:5). Por lo vísto ojeʼe hesekuéra péicha, pórke haʼekuéra haʼe kuri fariséo oiko mboyve chuguikuéra kristiáno.

h Ehecha pe rrekuádro “Umi saduséo ha fariséo”.

    Guaranimegua puvlikasionkuéra (2000-2026)
    Emboty sesión
    Emoñepyrũ sesión
    • guarani
    • Ekomparti
    • Configuración
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ojejeruréva reipuru hag̃ua
    • Política de privacidad
    • Privacidad
    • JW.ORG
    • Emoñepyrũ sesión
    Ekomparti