Jasegíkena ñaneumílde sapyʼánte ijetuʼúramo jepe
“Ejapo [Ñandejára] oipotáva, rejejapoʼỹre” (MIQ. 6:8).
1-3. a) ¿Mbaʼépa ndojapói raʼe pe proféta Judagua? b) ¿Mbaʼépa oiko hese upe haguére? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme).
JEROBOÁN ogoverna vaʼekue Israel, péro naiñeʼẽrendúi Jehovápe. Haʼe omopuʼãka kuri peteĩ altár siuda de Betélpe ojeadora hag̃ua upépe peteĩ dios fálsope. Upévare Jehová omondo Judágui iprofétape ikatu hag̃uáicha ontrega ko rréipe peteĩ mensáhe okondenáva chupe. Ko proféta ojapo Ñandejára heʼi haguéicha, ha Jehová oprotehe chupe Jeroboángui (1 Rey. 13:1-10).
2 Jehová omanda kuri pe profétape ani hag̃ua okaru ni hoyʼu Israélpe, ha ojevývo hógape oho hag̃ua ótro tapérupi. Upépe ojotopa peteĩ karai ijedávandi, ha heʼi chupe orekoha peteĩ mensáhe Jehovágui. Ko karai oinvita pe profétape oho hag̃ua hógape okaru ha hoyʼu. Kavalete Jehová heʼi kuri chupe ani hag̃ua ojapo koʼã mbaʼe, upéicharõ jepe haʼe naiñeʼẽrendúi ha oho pe karaíndi. Jehovápe ndogustái la ojapóva. Pe proféta oho jeývo hógape, peteĩ león osẽ haperãme ha ojuka chupe (1 Rey. 13:11-24).
3 Ndajaikuaái ningo mbaʼérepa pe proféta ohendu kuri pe karai ijedávape, iñeʼẽrendu rangue Jehovápe. Péro ojekuaa porã tekotevẽ hague iñumildeve (elee Miqueas 6:8). La Biblia ñanemokyreʼỹ jasegi hag̃ua jajapo opaite mbaʼe Ñandejára heʼíva. Upéva heʼise jajerovia vaʼerãha hese ha umi instruksión omeʼẽvare ñandéve, ha ñaneñeʼẽrendu chupe. Pe kristiáno iñumíldeva oikuaa tekotevẽha oñemboʼe meme. Pe proféta iñumílderire, oporandu vaʼerãmoʼã Jehovápe okambiápa raʼe umi instruksión omeʼẽ vaʼekue. Sapyʼánte ñande jadesidi vaʼerã peteĩ mbaʼe ijetuʼúva, ha nahesakãporãi ñandéve mbaʼépa Jehová oipota. Péro ñaneumílderamo, jajeruréta chupe tañandegia ani hag̃ua tuicha jajavy.
4. ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?
4 Pe artíkulo ohasa vaʼekuépe ñaaprende kuri mbaʼépa heʼise ñaneumildeha, ha mbaʼérepa iñimportánte ñandéve g̃uarã koʼág̃a. Péro, ¿mbaʼéichapa ikatu ñaneumildeve? ¿Mbaʼe situasiónpepa ikatu ijetuʼuve ñandéve jahechauka hag̃ua ñaneumildeha? Jahechamína mbohapy situasión ikatúva oñepresenta (Prov. 11:2).
OKAMBIA JAVE ÑANE SITUASIÓN
5, 6. ¿Mbaʼéichapa Barzilai ohechauka vaʼekue iñumílde hague?
5 ¿Mbaʼéicha javépa ijetuʼu jepi jahechauka hag̃ua ñaneumildeha? Por ehémplo, okambia jave ñane situasión térã jarresivírõ ótra asignasión Jehová servísiope. Jahechamína Barzilai káso, haʼe vaʼekue rréi David amígo. Barzilai orekópe 80 áño, David oinvita chupe oiko hag̃ua hendive pe palásiope. Haʼe oagradese ha omombaʼéramo jepe upe priviléhio, heʼínte omeʼẽ hag̃ua upe oportunida Kimhámpe, haʼéva amalisia itaʼýra (2 Sam. 19:31-37).
6 ¿Mbaʼérepa Barzilai ndoaseptái kuri pe invitasión? ¿Ndoipotáintepa raʼe rresponsavilida, térã oikosénte trankílo? Nahániri, Barzilai iñumílde. Haʼe orrekonose okambiamaha isituasión ha ndaikatuveimaha ojapo heta mbaʼe ijedáma rupi (elee Gálatas 6:4, 5). Ñande avei ñaneumílde vaʼerã. Upévare jaiko rangue ñapensaiterei ñandejehénte térã ñañekompara ótrore, ñañehaʼã vaʼerã ñameʼẽ Jehovápe la iporãvéva. Añetehápe, upéva iñimportanteve hína oimehaichagua asignasióngui (Gál. 5:26). Ñaneumílderamo, ñambaʼapóta ñane ermanokuérandi ñambotuicha hag̃ua Jehovápe ha ñaipytyvõ hag̃ua ñande rapichakuérape (1 Cor. 10:31).
7, 8. ¿Mbaʼérepa ñaneumílderamo ndajaikomoʼãi jajerovia ñandejehe?
7 Amáske jarresivi hetave rresponsavilida ha autorida, ijetuʼuve jepi ñaneumílde hag̃ua. Péicha jave Nehemías ehémplo ideprovécho ñandéve. Haʼe ohendúrõ guare umi oikóva Jerusalénpe iprovléma heta hague, ojerure asy Jehovápe oipytyvõmi hag̃ua chupekuéra (Neh. 1:4, 11). Jehová ombohovái iñemboʼe, upévare rréi Artajerjes onombra Nehemíaspe governadór upe lugárpe. Haʼe ipláta hetáramo jepe ha oreko tuicha autorida, núnka ndojeroviái ijehénte. Nehemías oheka Jehová gía ha olee meme Iléi (Neh. 8:1, 8, 9). Jahechaháicha, haʼe tuicha omanda vaʼekue, péro ndoipurúi pe autorida ivenefisiorãnte ni otrata vai hag̃ua hapichakuérape (Neh. 5:14-19).
8 Oñemeʼẽramo ñandéve hetave rresponsavilida térã oñekambiárõ ñane asignasión, jasegi vaʼerã Nehemías ehémplo ha ñaneumílde. Ani jajerovia ñandejehe, tahaʼe ñandekatupyry rupi térã ñaneexperiénsia hetágui. ¿Mbaʼéichapa peteĩ persóna ikatu oñepyrũ ojerovia ijehe? Por ehémplo, peteĩ ansiáno noñemboʼéiramo oñatende mboyve peteĩ mbaʼe kongregasiongua, ohechauka hína ojeroviaha ijehe. Térã peteĩ ermáno ikatu odesidi raẽ peteĩ mbaʼe ha upéi ae ojerure Jehovápe ovendesi hag̃ua la odesidi vaʼekue. Umi iñumíldeva ndojeroviái ijehe, iñexperiénsia hetáramo jepe. Siémpre imanduʼa Jehová ikatupyryveha chugui (elee Proverbios 3:5, 6). Ko múndope oĩ heta ijorgullósova ha ndoipotáiva avave ivaleve chugui. Péro Jehová siervokuéra nopensái upéicha. Ani ñaimoʼã jareko haguére algúna rresponsavilida ñaneimportantevemaha ótrogui, tahaʼe ñane famíliape térã kongregasiónpe. Upéva rangue, ñambaʼapo vaʼerã unído ñane ermanokuérandi (1 Tim. 3:15).
OĨRÕ OÑEʼẼ VAÍVA ÑANDEREHE TÉRÃ ÑANDEGUEROHORÝVA
9, 10. Ñaneumílderamo, ¿mbaʼéichapa ñarreaksionáta oĩramo reiete oñeʼẽ vaíva ñanderehe?
9 Sapyʼánte oĩ reiete oñeʼẽ vaíva ñanderehe, ha japyta ñañeñandu vai upe haguére. Upéva oiko vaʼekue Ánare. Iména ningo ohayhueterei vaʼekue chupe, upéicharõ jepe haʼe ndovyʼái, pórke Peniná, haʼéva irrivál pyʼỹinte oñembohory hese. Ana imembyse vaʼekue, péro ndaikatúi. Peteĩ jey haʼe oñeñandu vaieterei jeýma, ha oho oñemboʼe pe tavernákulope. Elí, pe saserdóte prinsipál, ohechávo chupe hasẽha, heʼi hese okaʼuha. Ana ikatu kuri ipochy upe haguére, péro upéva rangue orresponde porãnte Elípe. Tiémpo rire, Ana ojapo peteĩ orasión ohechaukáva ojeroviaha Jehováre ha ohayhuha chupe (1 Sam. 1:5-7, 12-16; 2:1-10).
10 La Biblia heʼi: “Akóinte ndepuʼaka vaʼerã ivaívare iporãvape”. Jajapo hag̃ua upéva tekotevẽ ñaneumílde (Rom. 12:21). Ko múndo oĩva Satanás poguýpe henyhẽ mbaʼe vaígui. Upévare nañanesorprendéi oĩramo reiete ñandetrata vaíva. Péro ñañehaʼã vaʼerã jajejoko ñandepochy jave (Sal. 37:1). Ñaneprovlémarõ ñane ermanokuéra kongregasionguándi, koʼýte ijetuʼuve. Upéicha jave iporã jasegi Jesús ehémplo. La Biblia heʼi: “Umi hénte ojaʼo vaipárõ guare chupe, haʼe ndojeréi ojaʼo vaipa chupekuéra; [...] upéva rangue ohejánte opa mbaʼe upe oporohusgáva tekojojápe kárgope” (1 Ped. 2:23). Jesús iñumílde ha oikuaa porã Jehová osolusionataha umi inhustísia (Rom. 12:19). Ñande avei ñaneumílde vaʼerã ha jasegi ko téxto heʼíva: “Ani pemyengovia ivaíva, ivaívape” (1 Ped. 3:8, 9).
11, 12. a) ¿Mbaʼéichapa jahechauka ñaneumildeha oĩ jave ñandeguerohorýva? b) ¿Mbaʼéichapa jahechaukáta ñaneumildeha ñañemonde ha ñañekomporta lájare?
11 Oĩ jave ñandeguerohoryetereíva térã ñandefelisitáva, ikatu hína ijetuʼu jasegi hag̃ua ñaneumílde. Ñapensamína Ester ehémplore. Haʼe ningo oĩ vaʼekue umi kuña iporãvéva apytépe Pérsiape, upévare ojeguerohory meme ha ojehecharamoiterei chupe. Un áño pukukuére orresivi tratamiénto de vellésa, ha ojereko porãiterei chupe ha unas kuánta mitãkuñáme, oñehaʼãmbaitéva ikatu hag̃uáicha pe rréi oiporavo chupekuéra. Amo ipahápe pe rréi oiporavo Estérpe irreinarã. Péro ndahaʼéi oñembojeroviaiterei haguére chupe haʼe oúmava ijejapo. Ester nokambiái, síno osegi iñumílde, ivuéna ha irrespetuósa enterovéndi (Est. 2:9, 12, 15, 17).
¿Ojekuaápa ñañemonde ha jajearregla lájare ñaneumildeha, ha jarrespetaha Jehovápe ha umi ótrope? (Ehecha párrafo 12)
12 Ñaneumílderamo, jarrespetáta ñande rapichakuérape, ha upévare ñañemondéta deséntemente ha ñañekomporta porãta. Avei ndajaikomoʼãi jajejapo ni jajechaukase, síno ñañehaʼãta ñamoporã umi mbaʼe jarekóva ñande pyʼapýpe (elee 1 Pedro 3:3, 4; Jer. 9:23, 24). Amo ipahápe ningo ojekuaátante voi umi mbaʼe jaʼéva ha jajapóvare mbaʼeichagua persónapa ñande. Por ehémplo, ikatu jaipota umi ótro opensa jarekoha tuicha priviléhio, jaikuaaha umi mbaʼe naentéroipe oñemombeʼúva, térã ñande haʼeha peteĩ ermáno ikonosídova amigoite. Ikatu avei jaipota ótro opensa ñande jajapo hague peteĩ mbaʼe ñandejeheguínte, oĩramo jepe ñanepytyvõva. Péro ñapensamína Jesús ehémplore. Haʼe iñarandúramo jepe, ndoikói vaʼekue ojechaukase umi héntepe. Upéva rangue pyʼỹinte osita Ñandejára Ñeʼẽ heʼíva, ha ndoipotái umi hénte ombotuicha chupe. Jesús oipota vaʼekue siémpre oñemombaʼeguasu Jehovápe (Juan 8:28).
JADESIDÍTA JAVE
13, 14. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe ñaneumílderamo jadesidi porãtaha?
13 Tekotevẽ ningo ñaneumílde jadesidíta jave jajapo álgo, térã ótra persóna odesidíramo peteĩ mbaʼe ñandeafektáva. Apóstol Pablo oĩrõ guare Cesaréape, ohose kuri Jerusalénpe okumpli hag̃ua pe asignasión Jehová onkarga vaʼekue chupe. Péro proféta Ágabo heʼi Páblope ohóramo Jerusalénpe ojejagarrataha chupe, ha hiʼarive ikatu voi ojejuka. Umi ermáno ojerure asy Páblope animínte hag̃ua oho, upéicharõ jepe Pablo odesidi oho Jerusalénpe. ¿Mbaʼérepa ojapo upéva? ¿Haʼépa ojeroviaiterei raʼe ijehe? Nahániri, Pablo iñumílde ha okonfia ipyʼaite guive Jehováre. Umi ermáno ohechauka vaʼekue avei iñumildeha pórke oñemeʼẽvo enkuénta Pablo ojedesidíma hague, oapojántema la odesidíva ha noñehaʼãvéima okonvense chupe opyta hag̃ua (Hech. 21:10-14).
14 Ñaneumílderamo, jadesidi porãta ndaikatúiramo jepe ñakontrolapa la oikótava upe rire. Por ehémplo, ikatu hína ñapensa jaservi de tiémpo kompléto. Péro, ¿mbaʼépa oikóta peichahágui jajúramo ñanderasyete, térã hasýramo ñande tuakuéra ha tekotevẽ ñañangareko hesekuéra? ¿Mbaʼépa oikóta ñandehegui ñandeedave vove? Añetehápe ningo ndaikatúi ñarresponde koʼã porandu, jepe ñañemboʼe ha ñapensa porã umívare (Ecl. 8:16, 17). Péro ñakonfiáramo Jehováre, ñarrekonoséta ha jaaseptáta ndaikatumoʼãiha ñakontrola opa mbaʼe. Jastudia porã vaʼerã ñane situasión, jajerure konsého, ha la iñimportantevéva jajerure Jehovápe tañandegia. Upéi tekotevẽta jaheja pe espíritu sánto ñandedirihi (elee Eclesiastés 11:4-6). Jehová ningo ikatu ovendesi la jadesidíva, térã ñanepytyvõ jahechakuaa hag̃ua tekotevẽramo ñakambia la jajapose vaʼekue (Prov. 16:3, 9).
MBAʼÉPA ÑANEPYTYVÕTA ÑANEUMILDEVE HAG̃UA
15. ¿Mbaʼéichapa ñanepytyvõ jajepyʼamongetárõ Jehováre?
15 ¿Mbaʼéichapa ikatu ñaneumildeve? Oĩ 4 mbaʼe ikatúva ñanepytyvõ. Primero, tekotevẽ jajepyʼamongeta Jehováre, ñapensa memévo mbaʼeichaitépa haʼe ivuéno. Ñañekompara jave Jehováre, ñañemeʼẽ enkuénta ñande ndahaʼeiha mbaʼevete asy hovake ha saʼieterei jaikuaaha (Is. 8:13). Siémprekena ñanemanduʼa ñaimeha Ñandejára Ipuʼakapáva renondépe, ndahaʼéi peteĩ ánhel ni yvypóra renondépe. Jajepyʼamongetáramo ko mbaʼére, ñaneumíldeta ha ñañemoĩta “Ñandejára ipuʼakapáva poguýpe” (1 Ped. 5:6).
16. ¿Mbaʼérepa iporã jajepyʼamongeta mbaʼéichapa Jehová ñanderayhu?
16 Segundo, ikatúta avei ñaneumildeve jajepyʼamongetáramo mbaʼeichaitépa Jehová ñanderayhu. Pablo okompara vaʼekue pe kongregasión peteĩ kuérpore. Káda párte Jehová ojapo vaʼekue ñande retépe ideprovechoiterei (1 Cor. 12:23, 24). Añetehápe káda úno ñaneimportanteterei Jehovápe g̃uarã. Haʼe nañanekomparái avavére, ha jajavy meméramo jepe lomímonte imbaʼeporã ñanendive. Upévare ikatu ñaĩ segúro Jehová ñanderayhuha.
17. ¿Mbaʼéichapa ñanepytyvõta jajesarekóramo umi mbaʼe porã ojapóvare ñande rapichakuéra?
17 Tercero, ñaneumildevéta jajesarekóramo umi mbaʼe porã ojapóvare ñande rapichakuéra, Jehová ojapoháicha. Péicha, jaiko rangue jajechaukase térã jaʼe tódo el tiémpo umi ótrope mbaʼépa ojapo vaʼerã, jajeruréta konsého ha jaaseptáta umi ótro opensáva (Prov. 13:10). Avei javyʼáta ñane ermanokuérandi orresivi jave peteĩ asignasión. Ha jaagradeséta Jehovápe opermiti haguére jaservi chupe (1 Ped. 5:9).
18. ¿Mbaʼépa jahupytýta ñahekomboʼéramo ñane konsiénsia?
18 Cuarto, ñaneumildevéta jaipurúramo la Biblia ñahekomboʼe hag̃ua ñane konsiénsia. Ñandejára Ñeʼẽ ñanepytyvõ jaikuaa hag̃ua mbaʼéichapa Jehová opensa ha oñeñandu. Ñaaprendéramo jahecha umi situasión Jehová ohechaháicha, jadesidíta chupe ogustáva. Jastudia, ñañemboʼe ha jajapóramo umi mbaʼe ñaaprendéva, ñane konsiénsia ombaʼapo porãvéta ha ñamotenondéta umi ótrope (1 Tim. 1:5). Ñañehaʼãmbaitéramo jajapo opa koʼã mbaʼe, Jehová ñanembokatupyrýta ha ñanepytyvõta ñaneumildeve hag̃ua (1 Ped. 5:10).
19. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta ñaneumílde hag̃ua opa árare?
19 ¿Ñanemanduʼápa pe proféta Judaguáre ñañeʼẽ hague oñepyrũre ko artíkulo? Haʼe omano ha operde iñamista Jehovándi pórke naiñumíldei upe okasiónpe. Péro ñande ikatu jasegi ñaneumílde, sapyʼánte ijetuʼúramo jepe jajapo upéva. Heta Ñandejára siérvo yma guare ha koʼag̃agua ehémplo, ohechauka ikatuha. Oiméramo heta tiémporema jaservi Jehovápe, ñaneumildeve ha jajeroviave vaʼerã hese (Prov. 8:13). Añetehápe tuichaiterei priviléhio jaservi Ñandejárape, tahaʼe haʼéva pe asignasión jarekóva. Upéicharõ, jajapókena ikatúva guive ñaneumildeve hag̃ua, ha siémpre jaguata Jehová ykére.