VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE Watchtower
Watchtower
VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE
guarani
ã
  • ã
  • ẽ
  • ĩ
  • õ
  • ũ
  • ỹ
  • g̃
  • ʼ
  • ñ
  • BIBLIA
  • PUVLIKASIONKUÉRA
  • RREUNIONKUÉRA
  • w21 octubre páh. 29-31
  • 1921, ojapóma 100 áño

Ko párte ndorekói gueteri ni peteĩ vidéo.

Rombyasyeténgo, péro ndaikatúi ojehechauka ko vidéo.

  • 1921, ojapóma 100 áño
  • Ñemañaha. Oanunsia Jehová Goviérno (ojestudiáva) 2021
  • Subtítulo
  • Informasión oñeʼẽva avei ko témare
  • OPREDIKA HIKUÁI PYʼAGUASÚPE
  • ESTÚDIO PERSONÁL HA ESTÚDIO DE FAMÍLIA
  • PETEĨ LÍVRO PYAHU
  • OĨ GUETERI HETA TRAVÁHO
  • Jehová ñanevendesi jajapóramo haʼe oipotáva
    Ñemañaha. Oanunsia Jehová Goviérno 2017
  • 1922, ojapóma 100 áño
    Ñemañaha. Oanunsia Jehová Goviérno (ojestudiáva) 2022
  • Ojapóma siete henerasión ore família oservi hague Ñandejárape
    Ñemañaha. Oikuaauka Jehová Sãmbyhy 2015
  • 1923, ojapóma 100 áño
    Ñemañaha. Oanunsia Jehová Goviérno (ojestudiáva) 2023
Ñemañaha. Oanunsia Jehová Goviérno (ojestudiáva) 2021
w21 octubre páh. 29-31

1921, ojapóma 100 Áño

RREVÍSTA Ñemañaha 1 de enero de 1921 ojapo vaʼekue ko pregúnta umi Estudiánte de la Bíbliape: “¿Mbaʼe traváhopa ñaneraʼarõ ko áñope?”. Pe rrevísta osita Isaías 61:1 ombohovái hag̃ua upe pregúnta. Upépe heʼi: “Jehová cheporavo amombeʼu hag̃ua umi notísia porã umi hénte ivuénovape. [...] Aikuaauka hag̃ua haʼe orekoha peteĩ tiémpo ohechauka hag̃ua imbaʼeporãha, ha orekoha peteĩ día oñevenga hag̃ua iñenemigokuérare”. Péicha oñemomanduʼa umi Estudiánte de la Bíbliape iñimportantetereiha opredika.

OPREDIKA HIKUÁI PYʼAGUASÚPE

Umi Estudiánte de la Biblia ningo tekotevẽ vaʼekue ipyʼaguasu ikatu hag̃uáicha opredika. Haʼekuéra omombeʼu vaʼerã umi “notísia porã umi hénte ivuénovape”, péro avei omombeʼu vaʼerã umi iñañávape Jehová “orekoha peteĩ día oñevenga hag̃ua”.

Ermáno John Hoskin oiko vaʼekue Canadápe, ha haʼe pyʼaguasúpe opredika vaʼekue oĩramo jepe oñemoĩ mbaretéva hese. Oñepyrũmíre áño 1921 haʼe opredika vaʼekue peteĩ pastór metodístape. Oñepyrũnguévo oñemongeta hendive, ermáno Hoskin heʼi chupe: “Ñande ningo ñañemongetakuaa trankílo porãnte la Ñandejára Ñeʼẽ heʼívare. Ha nañaiméiramo jepe de akuérdo algúna kósape, ikatu ñamohuʼã ñane konversasión pyʼaguapýpe porãnte ha japyta oñoamígoicha”. Péro ndoikói kuri upéva. Ermáno John omombeʼu: “Unos kuánto minútonte roñepyrũ rire roñemongeta, pe pastór hatãiterei oinupã pe okẽ ha aimoʼã voi ojokapataha pe vídrio oĩva hese”.

Pe pastór osapukái: ¡Tapehóna pepredika umi mundánope mbaʼe!”. Ermáno Hoskin ojejokopaite pono heʼi mbaʼeve, péro osẽnguévo pe ógagui heʼi ijupe: “Chéverõ g̃uarã katu peteĩ mundánondi voi la añemongeta”.

Al ótro día, pe pastór otaky vaipaite pe ermánore ojapo aja isermón ijiglésiape. Ermáno Hoskin imanduʼa: “Haʼe oavisa umi oĩvape ijiglésiape ojekuida hag̃ua chehegui. Ha heʼi chupekuéra núnka ndaipóri hague pe puévlope peteĩ persóna peichaite peve ijapúva. Ha peichahágui chetopárõ chejapi vaʼerãha hikuái chejuka hag̃ua”. Péro upéva ni michĩmi nomongyhyjéi ermáno Hóskinpe. Haʼe osegi opredika ha umi hénte ohendu porã chupe. Haʼe omombeʼu: “Núnka ndavyʼáiva la peichaite peve predikasiónpe. Oĩ voi umi persóna heʼíva chéve: ‘Che aikuaa Ñandejára nembou hague’. Ha ojeofrese voi hikuái omeʼẽ hag̃ua chéve umi mbaʼe aikotevẽva”.

ESTÚDIO PERSONÁL HA ESTÚDIO DE FAMÍLIA

Umi Estudiánte de la Biblia oipytyvõse vaʼekue umi ohendu porãvape. Upévare oguenohẽ hikuái umi prográma ojestudia hag̃ua la Biblia pe rrevísta héravape The Golden Age.a Peteĩva umi prográma héra vaʼekue Estudio bíblico para los jóvenes, ha oreko umi pregúnta umi tuakuéra ikatúva oipuru omboʼe hag̃ua ifamiliakuérape. Umi túa oporandu vaʼerã koʼã mbaʼe ifamiliakuérape ha oipytyvõ chupekuéra otopa hag̃ua umi rrespuésta la Bíbliape. Oĩ umi pregúnta omboʼéva umi mbaʼe isensíllova, por ehémplo: “¿Mboy lívropa oĩ la Bíbliape?”. Péro oĩ vaʼekue avei umi hypyʼũvéva: “¿Ñapensa vaʼerãpa enterove kristiáno jajepersegitaha algún día?”. Koʼãichagua porandu oprepara vaʼekue umi imitãvape opredika hag̃ua pyʼaguasúpe.

Oĩ vaʼekue avei ótro prográma orekóva umi pregúnta hypyʼũvéva, hérava Estudios avanzados sobre el Plan Divino de las Edades. Upéva oipytyvõ vaʼekue umi oikuaámavape hetave mbaʼe la Bíbliagui. Umi rrespuésta ikatu vaʼekue ojetopa pe lívro héravape Estudios de las Escrituras, volúmen 1. Koʼã mokõi prográma oipytyvõ vaʼekue hetaiterei héntepe, péro pe rrevísta The Golden Age del 21 de diciembre de 1921 oanunsia koʼã mokõi prográma nosẽmoʼãveimaha. ¿Mbaʼérepa ojedesidi raʼe upéva?

PETEĨ LÍVRO PYAHU

Pe libro El Arpa de Dios

Peteĩ tarhéta heʼíva mbaʼe párte oĩva pe lívropepa ojelee vaʼerã

Tarhéta orekóva umi pregúnta

Umi ermáno ogia vaʼekue ñane rembiapo ohechakuaa umi héntepe ifasilvetaha ostudiáramo la Biblia téma por téma. Upévare noviembre de 1921-pe oñeguenohẽ pe lívro El Arpa de Dios. Umi persóna oaseptávape peteĩ lívro oñeanota vaʼekue orresivi hag̃ua peteĩ kúrso bíblico. Umi hénte ikatu vaʼekue ojapo ko kúrso haʼeñoháme, ha oipytyvõ chupekuéra ontende hag̃ua Ñandejára propósito: Ñandejára ovendesitaha yvyporakuérape ohupyty hag̃ua vída etérna. ¿Mbaʼéichapa ojejapo vaʼekue ko kúrso?

Peteĩ persóna oasepta jave pe lívro, oñemeʼẽ avei chupe peteĩ tarhéta heʼíva mbaʼe párte oĩva pe lívropepa olee vaʼerã. Pe sigiénte semánape orresivi ótra tarhéta orekóva umi pregúnta ikatúva ombohovái olee rire pe párte otoka vaʼekue chupe. Ha ultimoitépe, pe tarhétape heʼi jey mbaʼe pártepa olee vaʼerã pe sigiénte semanarã.

Doce semána aja pe estudiánte orresivi koʼã tarhéta por korréo. Umíva omondo vaʼekue pe “kláse” ag̃uive oĩva chugui, oñehenoiháicha upe tiémpope umi kongregasiónpe. Pyʼỹinte ningo koʼã tarhéta omondómi vaʼerã umi ermáno ijedámava térã umi ndaikatúiva osẽ opredika ogahárupi. Por ehémplo, Anna Gardner, oikóva Millvale, Pensilvania, Estados Unídospe, imanduʼa: “Che ermána Thayle ningo inválida vaʼekue, péro osẽrõ guare pe lívro El Arpa de Dios, haʼe oñepyrũ hetaiterei hembiapo, pórke omondo vaʼerã káda semána umi tarhéta orekóva umi pregúnta”. Pe persóna otermina rire ikúrso, peteĩ ermáno térã ermána ovisita chupe hogaitépe voi ombostudia hag̃ua chupe la Biblia.

Thayle Gardner isílla de rruédape

OĨ GUETERI HETA TRAVÁHO

Opakuévo pe áño, ermáno Joseph Rutherford oguerahaka peteĩ kárta entéro umi kongregasiónpe. Upe kártape haʼe heʼi: “Ko áñope ningo hetaitereive ojepredika pe mensáhe oñeʼẽva Ñandejára Rréinore, ha oñepytyvõ hetaitereive persónape umi áño ohasa vaʼekuégui”. Péro opensávo la ohaʼarõvare chupekuéra, haʼe heʼi: “Oĩ gueteri heta traváho jajapo vaʼerã. Ñamokyreʼỹkena ótrope avei ñanemoirũ hag̃ua ko traváho ndaijojaháivape”. Ha umi Estudiánte de la Biblia upeichaite ojapo. Áño 1922-pe, haʼekuéra pyʼaguasúpe oñeʼẽ entérope Ñandejára Rréinore arakaʼeve ojapoʼỹ haguéicha.

Umi amígo ipyʼaguasúva

Umi Estudiánte de la Biblia oñopytyvõ vaʼekue, ha péicha ohechauka ojoayhuha oñoermáno teéicha. Haʼekuéra haʼe vaʼekue amígo ipyʼaguasúva ‘oĩva iñermanokuéra ykére ohasa asy jave hikuái’ (Prov. 17:17). Ko sigiénte rreláto ohechauka porã upéva.

Pe martes 31 de mayo de 1921, Tulsa, Oklahoma, Estados Unídospe, oiko vaʼekue peteĩ sarambi guasu. Upévape oñehenói vaʼekue “Masacre Racial de Tulsa”. Ko sarambi oñepyrũ vaʼekue ojejagarra rire peteĩ kuimbaʼe négrope ha ojeakusa chupe oataka hague peteĩ kuñakarai vlánkape. Upe riremínte, peteĩ hénte aty oĩháme mas de 1.000 kuimbaʼe vlánko, oñepyrũ oataka unos kuánto kuimbaʼe négrope. Upe ñorairõ pyaʼe voi ohasa peteĩ várrio héravape Greenwood, oikohápe hetaiterei négro. Upérõ mas de 1.400 negósio ha óga oñemondapa ha ojehapy. Pe infórme oñemeʼẽ vaʼekue heʼi omano hague 36 persóna, péro añetehápe ohupytýne voi raʼe 300.

Ermáno Richard Hill, peteĩ Estudiánte de la Biblia négro oikóva Gréenwoodpe, omombeʼu la oiko vaʼekue: “Upe pyhare oiko haguépe pe sarambi, ore roreko kuri ore rreunión jepiveguáicha. Opa rire pe rreunión, rohendu oikoha peteĩ tirotéo pe séntrope. Upe rire rohóma roñeno hag̃ua, ha la ñembokapu osegínte gueteri”. Al ótro día koʼẽ rire, pe miércoles 1 de júniope g̃uarã, pe situasión ivaivéntema kuri. Richard omombeʼu: “Oĩ vaʼekue persóna oúva heʼi oréve ensegída roho vaʼerãha pe Salón Munisipálpe ikatu hag̃uáicha rojeprotehe”. Upémarõ Richard pyaʼe porã ogueraha hembireko ha umi 5 ifamília pe Salón Munisipál oĩvape Túlsape. Upépe oĩma kuri amo 3.000 kuimbaʼe ha kuña négro, ha oñangareko hesekuéra umi militár omondo vaʼekue pe goviérno opa hag̃ua la sarambi.

Upe jave avei, Arthur Claus, haʼéva peteĩ ermáno vlánko, odesidi peteĩ mbaʼe ohechaukáva ipyʼaguasuetereiha. Haʼe heʼi: “Aikuaárõ guare oĩha umi hénte oikóva omonda ha ohapypa umi óga Gréenwoodpe, adesidi ahataha ahecha mbaʼéichapa oĩ che ermáno kerído Richard”.

Arthur Claus oipuru vaʼekue pe lívro El Arpa de Dios ombostudia hag̃ua la Biblia 14 mitãme

Og̃uahẽ rire iñamígo Richard rógape, haʼe ohecha peteĩ kuimbaʼe vlánko orekóva peteĩ rrífle ipópe. Upe kuimbaʼe ningo ermáno Richard vesíno ha iñamígo avei, ha oimoʼã Arthur haʼeha peteĩva umi oporomondáva oikóvo. Upévare hatã osapukái chupe: “¡Mbaʼéiko nde ejapo hína koʼápe!”.

Arthur omombeʼu: “Nokonvenséirire chupe la che rrespuésta, chejapiete vaʼerãmoʼã kuri. Aasegura chupe Richard haʼeha che amígo ha ajúma hague hógape heta vése”. Amo ipahápe Arthur ha pe vesíno oñemoĩ okuida oñondive Richard rógare, ha upéicha rupi umi mondaha ndoikejepéi upépe.

Upe riremínte Arthur oikuaa Richard ha ifamília oĩha pe Salón Munisipálpe. Péro ojeʼe chupe umi persóna négrova oikotevẽha peteĩ autorisasión osẽ hag̃ua upégui, ha ofirma vaʼerãha hese pe henerál Barrett, haʼéva pe ofisiál oñenkargáva hesekuéra. Arthur omombeʼu: “Hasypeterei ningo añemongetami pe henerál ndive, ha haʼérõ guare chupe la ajaposéva, oporandu chéve: ‘¿Ndépa reñatendéta ko famíliare ha remeʼẽta chupekuéra umi mbaʼe oikotevẽva?’. Ha che haʼe chupe: ‘Si ajapóta, ndaipóri provléma’”.

Okonsegi rire pe autorisasión, Arthur pyaʼe porã oho pe Salón Munisipálpe. Ha ohechaukárõ guare upéva pe guárdiape, pe guárdia osẽ heʼi: “¡Mbaʼe! ¿Pe henerál voi ofirma hese? ¿Nde piko reikuaa nde haʼeha hína pe primera persóna okonsegíva oguenohẽ álgienpe koʼágui?”. Upe riremínte Arthur ha pe guárdia otopáma Richard ha ifamíliare. Arthur ohupipaite chupekuéra hiʼáutope ha oho hikuái Richard rógape.

“Ñandejára puévlope ndojejapói diferénsia”

Arthur ojapo opa ikatúva oprotehe hag̃ua Richard ha ifamíliape. Umi hénte ohechárõ guare mbaʼeichaitépa haʼe ipyʼaguasu ha ohayhu iñermánope, iñehémplo opokoiterei hesekuéra. Arthur heʼi: “Pe vesíno chepytyvõ vaʼekue roñangareko hag̃ua Richard rógare opyta orrespetaiterei Ñandejára puévlope. Ha unas kuánta persóna oñepyrũ oikuaaseve pe mensáhegui, pórke ohecha Ñandejára puévlope ndojejapoiha diferénsia. Ohechakuaa hikuái ñande jajotrataha peteĩchaite, tahaʼe haʼéva la ñande pire kolór”.

a The Golden Age okambia héra 1937-pe, upe guive oñehenói Consolation. Upéi 1946 guive héra Awake! Españólpe osẽ 1932 guive, ha héra vaʼekue Luz y Verdad, upéi 1938 guive Consolación, ha 1947 guive ¡Despertad! Ha guaraníme katu osẽ 2021 guive ha héra ¡Pepáyke!

    Guaranimegua puvlikasionkuéra (2000-2026)
    Emboty sesión
    Emoñepyrũ sesión
    • guarani
    • Ekomparti
    • Configuración
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ojejeruréva reipuru hag̃ua
    • Política de privacidad
    • Privacidad
    • JW.ORG
    • Emoñepyrũ sesión
    Ekomparti