ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 24
PURAHÉI 98 Ñandejára Ñeʼẽ ojehai ijespíritu rupive
Umi mbaʼe ñaaprendéva Jacob heʼi vaʼekuégui omano mboyvemi (párte 1)
“Peju che rendápe amombeʼu hag̃ua peẽme mbaʼépa peneraʼarõ pene renonderãme” (GÉN. 49:1).
¿MBAʼÉPA ÑAAPRENDÉTA?
Jahecháta mbaʼépa Jacob heʼi vaʼekue omano mboyvemi itaʼýra Rubén, Simeón, Leví ha Judápe ha avei jahecháta mbaʼépa ikatu ñaaprende.
1, 2. ¿Mbaʼépa ojapo vaʼekue Jacob omano mboyvemi ha mbaʼérepa? (Ehecha pe taʼanga).
JACOB ijeda riréma oho vaʼekue entéro hogayguándi Canaángui Egíptope ha upépe osegi vaʼekue oservi Jehovápe 17 áñore (Gén. 47:28). Upérõ Jacob ovyʼaiterei vaʼekue ikatu haguére ohecha jey Josépe, pe itaʼýra haʼe ohayhuetéva. Jacob ipyʼarory ohechávo ifamiliakuéra oĩmba jeyha oñondivepa. Péro upéi Jacob ohechakuaa vaʼekue omanotamaha, upévare ombyatypaite itaʼyrakuérape heʼi hag̃ua chupekuéra álgo iñimportánteva (Gén. 49:28).
2 Upe tiémpope umi tuakuéra ijedáva ojepokuaa vaʼekue ombyatypaite ifamíliape heʼi hag̃ua chupekuéra heta mbaʼe iñimportánteva omano mboyvemi (Is. 38:1). Sapyʼánte upéicha jave pe túa avei heʼími vaʼerã mávapa opytáta omoakã pe família haʼe omano rire.
Jacob oĩ tupápe ha heʼi hína umi 12 itaʼýrape umi mbaʼe oikótava amo gotyove (ehecha párrafo 1 ha 2).
3. ¿Mbaʼépa ohechauka ñandéve Génesis 49:1, 2?
3 (Elee Génesis 49:1, 2). Pe rreunión familiár Jacob ojapo vaʼekue idiferenteterei vaʼekue. Upérõ guare Jacob omombeʼu vaʼekue peteĩ profesía. Jehová ojevale vaʼekue hese heʼi hag̃ua itaʼyrakuérape umi mbaʼe iñimportánteva oikótava hesekuéra ha ifamiliakuérare amo gotyove. Upévare ikatu jaʼe Jacob heʼi hague peteĩ profesía omano mboyve.
4. ¿Mbaʼépa oprofetisa vaʼekue Jacob ha mbaʼépa ñande ikatu ñaaprende? (Ehecha pe rrekuádro “Jacob família”).
4 Ko artíkulope jahecháta umi mbaʼe Jacob heʼi vaʼekue 4 itaʼýrape. Umíva hína Rubén, Simeón, Leví ha Judá. Pe sigiénte artíkulope jahecháta la heʼi vaʼekue umi ótro 8 itaʼýrape. Jahecháta jahávo Jacob omombeʼu hague la oikótava itaʼyrakuérare, péro avei la ohaʼarõva umi itaʼýra familiarépe. Kon el tiémpo umívagui oiko vaʼekue pe nasión tuichaitéva hérava Israel. Ñaanalisávo umi mbaʼe ohasa vaʼekue pe nasión de Israel ñantendéta mbaʼéichapa oñekumpli vaʼekue Jacob profesía. Ha jastudiávo umi mbaʼe Jacob heʼi vaʼekue ñaaprendéta umi mbaʼe ñanepytyvõtava ñambovyʼa hag̃ua Jehovápe, ñande Ru yvagapegua.
RUBÉN
5. ¿Mbaʼépa oiméne ohaʼarõ raʼe Rubén?
5 Jacob oñeʼẽ primeroite voi Rubénpe ha heʼi chupe: “Nde hína che raʼy ypykue” (Gén. 49:3). Ikatu oime Rubén oimoʼã orresivitaha hetave erénsia iñermanokuéragui pórke haʼe pe taʼýra ypykue. Avei oiméne Rubén opensa haʼe opytataha omoakã pe família itúa omano rire. Ha ikatu oime okalkula upe rresponsavilida tuichaite siémpre opytataha peteĩva ifamiliarépe g̃uarã.
6. ¿Mbaʼérepa Rubén operde vaʼekue pe derécho orekóva haʼe haguére taʼýra ypykue? (Génesis 49:3, 4).
6 Rubén operde vaʼekue pe derécho orekóva haʼe haguére taʼýra ypykue (1 Crón. 5:1). ¿Mbaʼérepa? Raquel omano rire, Rubén oreko vaʼekue rrelasión sexuál peteĩva itúa rembirekóndi hérava Bilhá. Bilhá haʼe vaʼekue Raquel siérva ha Raquel omeʼẽ vaʼekue isiérva Bilhá Jacóbpe hembirekorã (Gén. 35:19, 22). Rubén sy katu haʼe vaʼekue Lea, haʼéva hína ótro Jacob rembireko. ¿Péro mbaʼérepa Rubén orekose vaʼekue rrelasión sexuál Bilhá ndive? Ikatu oime Rubén ojegusta raʼe Bilhá rehe ha ndojejokokuaái. Térã ikatu oime Rubén oviola raʼe Bilhápe oipotágui itúa odespresia Bilhápe ha péicha ohayhuve hag̃ua isy Léape. Tahaʼe haʼeháicha, la ojapo vaʼekue Rubén ivaieterei vaʼekue Jehovápe g̃uarã ha Jacóbpe g̃uarã (elee Génesis 49:3, 4).
7. ¿Mbaʼépa oiko vaʼekue Rubén ha umi ifamiliarégui? (Ehecha pe rrekuádro “Umi mbaʼe Jacob heʼi vaʼekue omano mboyvemi”).
7 Jacob heʼi vaʼekue Rubénpe: “Nde ndahaʼemoʼãvéima pe iñimportantevéva ne ermanokuéra apytépe”. Ha upéva oñekumpli vaʼekue. La Biblia ndeʼíri peteĩva Rubén familiarégui algúna ves oiko hague rréi, saserdóte térã proféta. Péro Jacob ndodespresiái vaʼekue itaʼýrape ha Rubén familiarégui oiko vaʼekue peteĩ trívu oĩva Israélpe (Jos. 12:6). Rubén ohechauka vaʼekue orekoha kualida iporãva ótra situasiónpe ha núnka mas ndojeʼéiva haʼe hekovai jey hague (Gén. 37:20-22; 42:37).
8. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende la oiko vaʼekuégui Rubén rehe?
8 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende? Tekotevẽ ñañehaʼã jajejokokuaa ha ñamboykete pe tekovai. Oñepresenta sapyʼárõ ñandéve peteĩ tentasión tekotevẽ ñapensa mbaʼeichaitépa ñamoñeñandu vaíta Jehovápe, ñane hentekuérape ha hetave persónape. Avei ñanemanduʼa vaʼerã ‘entéro mbaʼe oñotỹva peteĩ persóna, upéva avei omonoʼõtaha’ (Gál. 6:7). Péro avei la oiko vaʼekue Rubén rehe ñanemomanduʼa mbaʼeichaitépa Jehová ñandeporiahuvereko. Jaikuaa Jehová ndoipeʼamoʼãiha ñandehegui umi provléma jarekóva jadesidi vai haguére, péro ñañarrepentíramo ha ñañehaʼãrõ jajapo iporãva haʼe ñanevendesíta.
SIMEÓN HA LEVÍ
9. ¿Mbaʼérepa Jacob ndoguerohorýi vaʼekue Simeón ha Levípe? (Génesis 49:5-7).
9 (Elee Génesis 49:5-7). Upéi Jacob oñeʼẽ Simeón ha Levípe, péro la heʼívare ojekuaa ndoguerohoryiete hague chupekuéra. ¿Mbaʼérepa? Unos kuánto áño upe mboyve peteĩ cananeo hérava Siquem oviola vaʼekue Jacob rajýpe hérava Dina. Entéro Jacob raʼykuéra ipochyeterei la oiko vaʼekuére ha ñantende upéva, péro Simeón ha Leví iviolénto vaʼekue. Haʼekuéra ijapu vaʼekue Siquémpe ha umi kuimbaʼe ipuevlopeguápe. Heʼi chupekuéra oiko porãtaha oñondive entéro kuimbaʼe upe siudapegua oñesirkunsidáramo. Upémarõ entéro kuimbaʼe oĩva pe siudápe oñesirkunsida, péro hasy aja gueteri chupekuéra ijerída, Simeón ha Leví “ojagarra ijespáda ha ñemihaitépe oike pe siudápe, ha ojukapaite umi kuimbaʼe oikóvape upépe” (Gén. 34:25-29).
10. ¿Mbaʼéichapa oñekumpli vaʼekue la Jacob heʼi vaʼekue Simeón ha Leví rehe? (Ehecha pe rrekuádro “Umi mbaʼe Jacob heʼi vaʼekue omano mboyvemi”).
10 Jacob ipochyeterei vaʼekue umi mokõi itaʼýra ojuka haguére hetaite héntepe. Haʼe oprofetisa iñerensiakuéra isarambitaha opárupi Israel territóriope. Upéva oñekumpli vaʼekue ohasa rire mas de 200 áño, pe puévlo de Israel oikérõ guare pe Tiérra Prometídape. Simeón trívu orresivi vaʼekue iñerensiarã umi lugár opytáva mombyrymbyry Judá território tuichakuére (Jos. 19:1). Ha Leví trívu orresivi vaʼekue 48 siuda isarambíva Israel tuichakuére (Jos. 21:41).
11. ¿Mbaʼe iporãvapa ojapo vaʼekue Simeón ha Leví trivugua?
11 ¿Mbaʼépa oiko vaʼekue Simeón ha Leví familiarégui? Haʼekuéra ningo idiferentete vaʼekue Simeón ha Levígui. Leví trivugua oadora vaʼekue Jehovápe fiélmente. Por ehémplo Moisés ojupírõ guare pe sérro Sinaípe orresivi hag̃ua pe léi Jehovágui, hetaiterei israelita oñepyrũ vaʼekue oadora peteĩ vaka raʼy raʼanga. Péro Leví trivugua ndojapói vaʼekue upéva. Upéva rangue upéi oipytyvõ vaʼekue hikuái Moiséspe ohundi hag̃ua umi hembiapo vaívape (Éx. 32:26-29). Jehová oiporavo vaʼekue umi israelitakuéra apytégui Leví trivuguápe oservi hag̃ua de saserdóte (Éx. 40:12-15; Núm. 3:11, 12). Tiémpo rire umi israelita ojagarrárõ guare ohóvo umi território oĩva pe Tiérra Prometídape, Simeón trivugua pyʼaguasúpe oipytyvõ vaʼekue Judá trivuguápe ha oñorairõ hikuái umi cananeo kóntrape ha péicha oñekumpli Jehová volunta (Juec. 1:3, 17).
12. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Simeón ha Leví ehémplogui?
12 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende? Ñandepochy jave ñañehaʼãmbaite vaʼerã jajejokokuaa hag̃ua. Ikatu oime oĩ raʼe ndetrata vaíva térã otrata vaíva peteĩ nde rehayhúvape, péicha jave ningo normál la ñandepochy (Sal. 4:4). Péro ñanemanduʼa vaʼerã Jehovápe ndogustaieteha jaʼe térã jajapóramo álgo pochykue reheve (Sant. 1:20). Oĩ jave ñandetrata vaíva, tahaʼe jepe raʼe ñane ermáno térã peteĩ ndoadoráiva Jehovápe, pe ñarreaksiona lája tekotevẽ ombovyʼa Jehovápe. Upéva ñanepytyvõta ani hag̃ua jaʼe térã jajapo peteĩ mbaʼe omoñeñandu vaítava ótrope (Rom. 12:17, 19; 1 Ped. 3:9). Ikatu oime nde tuakuéra ndojapói umi mbaʼe Jehovápe ogustáva. Oimérõ upéicha, nemanduʼákena natekotevẽiha resegi iñehemplokuéra, ani upe haguére nde repensa nanepohãveimaha ha Jehová ndaikatumoʼãiha nevendesi. Jehová ningo ikatu nepytyvõ rejapo hag̃ua iporãva ha haʼe nevendesíta reñehaʼãramo rejapo upéva.
JUDÁ
13. ¿Mbaʼérepa oiméne Judá ojepyʼapy raʼe itúa oñepyrũtarõ guare oñeʼẽ chupe?
13 Upéi Jacob oñeʼẽ itaʼýra Judápe. Oiméne Judá oñepyrũma raʼe ojepyʼapy ohendu rire la itúa heʼíva umi iñermáno majórpe pórke haʼe ojapo vaʼekue avei umi mbaʼe ivaietereíva. Por ehémplo haʼe oĩ vaʼekue iñermanokuérandi osakeárõ guare hikuái pe siuda de Siquem (Gén. 34:27). Avei Judá oipytyvõ vaʼekue iñermanokuérape ovende hag̃ua Josépe esklávoramo ha ombotavy hag̃ua itúape la oiko vaʼekuére (Gén. 37:31-33). Tiémpo rire haʼe oreko vaʼekue rrelasión sexuál inuéra Tamar ndive pórke oimoʼã kuri Tamar haʼeha peteĩ prostitúta (Gén. 38:15-18).
14. ¿Mbaʼe iporãvapa ojapo vaʼekue Judá? (Génesis 49:8, 9).
14 Judá ojapóramo jepe umi mbaʼe vai, itúa sólamente omombaʼe chupe ha heʼi ohaʼarõha Judá ha ifamiliarépe heta mbaʼe porã (elee Génesis 49:8, 9). Judá ningo ohechauka vaʼekue ojepyʼapyetereiha itúa ijedamívare, avei ohechauka vaʼekue oiporiahuverekoha Benjamínpe, pe iñermáno imitãvéva (Gén. 44:18, 30-34).
15. ¿Mbaʼéichapa oñevendesi vaʼekue Judápe?
15 Jacob heʼi vaʼekue Judágui oikotaha líder iñermanokuéra apytépe, péro ohasa raẽ vaʼekue 200 áñorupi oñekumpli hag̃ua upe profesía. Umi israelita osẽrõ guare Egíptogui primera ves oñemombeʼu Judá trívu omoakã hague pe puévlope oho hag̃ua pe desiértore og̃uahẽ peve pe Tiérra Prometídape (Núm. 10:14). Heta tiémpo upe rire Judá trívu opuntea vaʼekue umi ótro trívu apytégui oñorairõ hag̃ua umi cananéondi ojagarrátarõ guare hikuái pe Tiérra Prometída (Juec. 1:1, 2). Ha David haʼe vaʼekue pe primer rréi osẽva Judá trívugui ha upéi hetave rréi osẽ vaʼekue pe trívugui. Péro Jacob profesía oñeʼẽva Judáre oñekumpli vaʼekue hetave hendáicha.
16. ¿Mbaʼéichapa oñekumpli pe profesía oĩva Génesis 49:10-pe? (Ehecha pe rrekuádro “Umi mbaʼe Jacob heʼi vaʼekue omano mboyvemi”).
16 Jacob heʼi vaʼekue Judá familiarégui osẽta hague peteĩ governánte orekótava ipoguýpe entéro héntepe ha ogovernátava pára siémpre (elee Génesis 49:10 ha pe nóta oĩva heʼihápe “Siló”). Upe governánte ningo Jesucristo, Jacob ohenói vaʼekue chupe Siló. Peteĩ ánhel heʼi vaʼekue Jesús rehe: “Jehová omoĩta chupe Rréiramo itúa David haʼe haguéicha avei” (Luc. 1:32, 33). Jesúspe avei oñehenói “pe León Judá trivupegua” (Apoc. 5:5).
17. ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi Jehová ehémplo?
17 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende? Jehová ovendesi vaʼekue Judápe haʼe ojapóramo jepe umi mbaʼe ivaietereíva. Ikatu oime Judá ermanokuéra oñeporandu mbaʼépa la Jehová ohecháva Judá rehe. Ndajaikuaáiramo jepe mbaʼépa la opensa vaʼekue hikuái, si jaikuaa Jehová ohecha hague heta mbaʼe iporãva Judáre ha ovendesi hague chupe. ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi Jehová ehémplo? Peteĩ ermáno térã ermána orresivi jave peteĩ priviléhio iporãva ikatu sapyʼánte ñañeporandu mbaʼérepa oñemeʼẽ chupe upéva pórke ñande jaikuaa porã chupe. Péicha jave iporãitereíta ñanemanduʼa Jehová ojesarekoha hína umi kualida porã orekóvare pe ermáno térã pe ermána. Jehová ningo siémpre ohecha iporãva ñanderehe, upévare ñañehaʼãkena ñande avei jajapo upéva.
18. ¿Mbaʼérepa tekotevẽ ñanepasiénsia?
18 ¿Mbaʼe ótra kósapa ikatu ñaaprende la Judá ohasa vaʼekuégui? Tekotevẽha ñanepasiénsia. Jehová siémpre okumplíta ipromesakuéra péro sapyʼánte ikatu hína noñekumplíri ñande jaipotahaichaite ni pe moménto ñande ñahaʼarõhápe. Por ehémplo Judá familiare noñepyrũi vaʼekue omoakã Ñandejára puévlo ensegídama voi, péro haʼekuéra siémpre oapoja vaʼekue umi Jehová oiporavo vaʼekuépe ogia hag̃ua ipuévlope. Umíva apytépe Moisés oúva Leví familiarégui, Josué oúva Efraín familiarégui ha rréi Saúl oúva Benjamín familiarégui. Jasegíkena avei ñande jaapoja umi Jehová oiporavóvape ñandegia hag̃ua koʼág̃arupi (Heb. 6:12).
19. ¿Mbaʼéichapa la Jacob heʼi vaʼekue omano mboyvemi ñanepytyvõ jaikuaave hag̃ua Jehovápe?
19 ¿Mbaʼépa ñaaprendéma la Jacob heʼi vaʼekuégui omano mboyvemi? Ojekuaa porãiterei Ñandejára ohecha lája umi héntepe idiferenteha ñande jahecha lájagui chupekuéra (1 Sam. 16:7). Jehová ipasiensiaiterei ha oporoperdonakuaa. Jaikuaa ndogustaiha chupe jajapo umi mbaʼe ivaíva péro nohaʼarõi avei ñande ñandeperfékto. Oĩramo peteĩ persóna yma ojapo vaʼekue peteĩ mbaʼe ivaietereíva péro upéi oñarrepentíramo ha okambia, Jehová ikatu ovendesi hína chupe. Pe artíkulo oúvape jahecháta mbaʼépa Jacob heʼi vaʼekue umi ótro 8 itaʼýrape.
PURAHÉI 124 Ñandefiélkena siémpre