VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE Watchtower
Watchtower
VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE
guarani
ã
  • ã
  • ẽ
  • ĩ
  • õ
  • ũ
  • ỹ
  • g̃
  • ʼ
  • ñ
  • BIBLIA
  • PUVLIKASIONKUÉRA
  • RREUNIONKUÉRA
  • w25 junio páh. 8-13
  • Umi mbaʼe ñaaprendéva Jacob heʼi vaʼekuégui omano mboyvemi (párte 2)

Ko párte ndorekói gueteri ni peteĩ vidéo.

Rombyasyeténgo, péro ndaikatúi ojehechauka ko vidéo.

  • Umi mbaʼe ñaaprendéva Jacob heʼi vaʼekuégui omano mboyvemi (párte 2)
  • Ñemañaha. Oanunsia Jehová Goviérno (ojestudiáva) 2025
  • Subtítulo
  • Informasión oñeʼẽva avei ko témare
  • ZABULÓN
  • ISACAR
  • DAN
  • GAD
  • ASER
  • NEFTALÍ
  • JOSÉ
  • BENJAMÍN
  • Umi mbaʼe ñaaprendéva Jacob heʼi vaʼekuégui omano mboyvemi (párte 1)
    Ñemañaha. Oanunsia Jehová Goviérno (ojestudiáva) 2025
  • Jacob ha Esaú ojogueraha porã jey
    Eaprende umi istória oĩvagui la Bíbliape
  • Aníkena ñanderesarái Jehová haʼeha “Ñandejára oikovéva”
    Ñemañaha. Oanunsia Jehová Goviérno (ojestudiáva) 2024
  • Ñakonfia Jehováre jadesidíta jave
    Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã 2023
Oĩve informasión
Ñemañaha. Oanunsia Jehová Goviérno (ojestudiáva) 2025
w25 junio páh. 8-13

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 25

PURAHÉI 96 Ñamombaʼe Ñandejára Ñeʼẽ peteĩ tesóroicha

Umi mbaʼe ñaaprendéva Jacob heʼi vaʼekuégui omano mboyvemi (párte 2)

“Káda únope ovendesi asegún la ojapo vaʼekue” (GÉN. 49:28).

¿MBAʼÉPA ÑAAPRENDÉTA?

Jahecháta mbaʼépa Jacob heʼi vaʼekue omano mboyvemi 8 itaʼýrape ha avei jahecháta mbaʼépa ikatu ñaaprende.

1. ¿Mbaʼépa ñaanalisáta ko artíkulope?

JACOB ombyatypaite itaʼyrakuérape ijerére ha haʼekuéra ojapysaka porã itúa ijedamíva heʼívare káda únope. Pe artíkulo ohasa vaʼekuépe jahecha kuri mbaʼépa Jacob heʼi vaʼekue itaʼýra Rubén, Simeón, Leví ha Judápe. Péro Jacob neʼĩra gueteri oñeʼẽ umi ótro 8 itaʼýrape, ¿mbaʼépa oiméne heʼíta chupekuéra? Katuete enterovévante oikuaaséne raʼe upéva. Jahechamína koʼág̃a mbaʼépa ikatu ñaaprende la Jacob heʼi vaʼekuégui koʼã itaʼýrape: Zabulón, Isacar, Dan, Gad, Aser, Neftalí, José ha Benjamín.a

ZABULÓN

2. ¿Mbaʼépa Jacob heʼi vaʼekue Zabulónpe ha mbaʼéichapa upéva oñekumpli? (Génesis 49:13). (Ehecha pe rrekuádro).

2 (Elee Génesis 49:13). Jacob heʼi vaʼekue Zabulón familiare oikotaha pe mar ypýpe nórte gotyo pe Tiérra Prometídape. Ohasa rire mas de 200 áño haʼekuéra orresivi pe erénsia oñepromete vaʼekue chupekuéra ha ijyvykuéra opyta vaʼekue Mar de Galilea ha Mar Mediterráneo ypýpe. Ikatu jaʼe Zabulón familiare heta mbaʼére ikatu hague ovyʼa pórke haʼekuéra ndoikóiramo jepe pe mar kostaitépe, oĩ vaʼekue hikuái mokõi mar ypýpe upévare ifásilta kuri chupekuéra ojapo hag̃ua negósio. Oiméne upévare voi Moisés heʼi vaʼekue: “Evyʼákena Zabulón resẽ jave” (Deut. 33:18).

Umi mbaʼe Jacob heʼi vaʼekue omano mboyvemi

Zabulón.

Taʼýra

Zabulón

Profesía

‘Zabulón oikóta mar ypýpe. Pe iterritório mombyryvéva opytáta Sidón gotyo’ (Gén. 49:13).

Mbaʼéichapa oñekumpli

Zabulón oiko vaʼekue pe Mar de Galilea ha Mar Mediterráneo ypýpe pe nórte gotyo (Jos. 19:​10-16).

3. ¿Mbaʼépa ikatu ñanepytyvõ javyʼa hag̃ua umi mbaʼe jaguerekóvare?

3 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende? Siémpre oĩta álgo ikatúva ñanembovyʼa tahaʼe haʼéva la ñane situasión térã pe lugár jaikoha, péro jasegi hag̃ua javyʼa ñañekontentáma vaʼerã umi mbaʼe jarekóvare (Sal. 16:6; 24:5). Péro sapyʼánte ndahasyiete ñapensa meme hag̃ua umi mbaʼe ndajahupytýivare ñamombaʼe rangue umi mbaʼe porã jaguerekóva, upévare tahaʼe haʼéva la ne situasión, nemanduʼákena umi mbaʼe porã reguerekóvare ha edisfruta umíva (Gál. 6:4).

ISACAR

4. ¿Mbaʼépa Jacob heʼi vaʼekue Isacárpe ha mbaʼéichapa upéva oñekumpli? (Génesis 49:​14, 15). (Ehecha pe rrekuádro).

4 (Elee Génesis 49:​14, 15). Jacob ofelisita vaʼekue Isacárpe ombaʼapo pohýi haguére. Haʼe heʼi vaʼekue Isacar ojoguaha peteĩ animál imbaretévape ikatúva ogueraha umi kárga ipohýiva. Avei Jacob heʼi vaʼekue Isacar orresivitaha peteĩ yvy iporãitereíva ha upeichaite oiko kuri. Isacar familiarépe oñemeʼẽ peteĩ yvy oprodusi porãitereíva opytáva pe Rrío Jordán kóstape (Jos. 19:22). Katuete ningo haʼekuéra ombaʼapo pohýine raʼe oñangareko hag̃ua ijyvýre péro avei oipytyvõ hag̃ua ótrope (1 Rey. 4:​7, 17). Por ehémplo pe hués Barac ha pe profetísa Débora ojerure vaʼekue umi israelítape oho hag̃ua oñorairõ hikuái Sísara kóntrape. Upérõ Isacar trivugua naiprovlémai kuri oho hag̃ua oipytyvõ chupekuéra, ha ndahaʼéi upérõnte haʼekuéra ohóva oñorairõ oipytyvõ hag̃ua ótrope (Juec. 5:15).

Umi mbaʼe Jacob heʼi vaʼekue omano mboyvemi

Isacar.

Taʼýra

Isacar

Profesía

“Haʼe oñemongarapéta ojehupi hag̃ua hiʼári kárga” (Gén. 49:​14, 15).

Mbaʼéichapa oñekumpli

Isacar ombaʼapo jejopy vaʼekue pe puévlo rehehápe (Juec. 5:15; 1 Rey. 4:​1, 7, 17).

5. ¿Mbaʼérepa ñambaʼapo jejopy vaʼerã?

5 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende? Jehová omombaʼeterei ohecha jave ñambaʼapo jejopyha iservísiope omombaʼe haguéicha avei yma Isacar familiarépe (Ecl. 2:24). Ñapensamíntena umi ñane ermáno oñehaʼãmbaitévare oñangareko hag̃ua pe kongregasiónre (1 Tim. 3:1). Koʼã ñane ermáno ndahaʼéi ku ohóva gerrahápe, péro haʼekuéra si ombaʼapo jejopy oprotehe hag̃ua Jehová puévlope pórke oĩ heta mbaʼe ikatúva oraha vai ermanokuérape (1 Cor. 5:​1, 5; Jud. 17-23). Haʼekuéra ningo oñehaʼãmbaite oprepara ha ojapo umi diskúrso omokyreʼỹ ha omombaretétava enterovévape kongregasiónpe (1 Tim. 5:17).

DAN

6. ¿Mbaʼe asignasiónpa oñemeʼẽ vaʼekue Dan trívupe? (Génesis 49:​17, 18). (Ehecha pe rrekuádro).

6 (Elee Génesis 49:​17, 18). Jacob heʼi vaʼekue Dan ojoguaha peteĩ mbói oatakávape umi animál tuichavévape chugui, por ehémplo umi kavaju ojepurúva pe gerrarã. Umi oĩva Dan trívupe ipyʼaguasu vaʼekue ha oĩ hikuái preparádo oataka hag̃uáicha Israel enemigokuérape. Oviaha aja hikuái pe Tiérra Prometídape, pe trívu de Dan ohómi vaʼerã pe puévlo rapykuépe oprotehe hag̃ua chupekuéra, upévare haʼekuéra ‘osẽmi vaʼerã último umi israelita ova jave ótro lugárpe’ (Núm. 10:25). Umi israelita ndaikatúi vaʼekue ohecha entéro mbaʼe ojapóva Dan trivugua pórke haʼekuéra siémpre oho ultimoite, péro pe asignasión oguerekóva Dan trívu iñimportanteterei vaʼekue.

Umi mbaʼe Jacob heʼi vaʼekue omano mboyvemi

Dan.

Taʼýra

Dan

Profesía

‘Dan ningo peteĩ mbói. Ohasakuévo umi kavaju, haʼe oisuʼu chupekuéra ipytápe’ (Gén. 49:​16-18).

Mbaʼéichapa oñekumpli

Dan “osẽ último umi israelita ova jave ótro lugárpe” ohokuévo hikuái pe tiérra Prometídape (Núm. 10:25).

7. ¿Mbaʼéichapa jahecha vaʼerã entéro asignasión jaguerekóva Jehová servísiope?

7 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende? ¿Erekómapa raʼe peteĩ asignasión eñanduhápe avave ndohechaiha la rejapóva? Ikatu oime remopotĩ raʼe Salón térã ejapo upépe mantenimiénto. Ikatu oime avei ejeofrese raʼe embaʼapo hag̃ua de voluntário asambleahápe térã rejapo ótro traváho. Oimérõ upéicha, ¡iporãiterei hína la rejapóva! Nemanduʼákena Jehová ohecha ha omombaʼetereiha entéro mbaʼe rejapóva chupe g̃uarã. Koʼýte Jehová omombaʼe nde servísio ohechávo rejapoha upéva rehayhúgui chupe ha ndahaʼéi rejechaukaségui ótrope (Mat. 6:​1-4).

GAD

8. ¿Mbaʼérepa ifásil vaʼekue ojeataka hag̃ua Gad trívupe? (Génesis 49:19). (Ehecha pe rrekuádro).

8 (Elee Génesis 49:19). Jacob heʼi vaʼekue una partída mondaha oatakataha Gádpe. Ohasa rire 200 áño Gad trívupe oñemeʼẽ vaʼekue pe yvy opytáva éste gotyo Rrío Jordángui. Péro ijykerekuéra avei oĩ vaʼekue umi puévlo ipeligrósova, upévare ifásil vaʼekue iñenemigokuéra oataka hag̃ua chupekuéra. Upéicharamo jepe umi gadita oikose vaʼekue upe lugárpe pórke pe yvy iporãiterei vaʼekue hymbakuéra rendag̃ua (Núm. 32:​1, 5). Umi Gad trivugua ipyʼaguasu vaʼekue. Avei haʼekuéra ojerovia vaʼekue Jehová oipytyvõtaha chupekuéra odefende hag̃ua pe yvy haʼe voi omeʼẽ vaʼekue chupekuéra. Hiʼarive haʼekuéra heta áñore omondo isoldadokuérape mombyry oipytyvõ hag̃ua umi ótro trívupe ojagarra hag̃ua iterritório (Núm. 32:​16-19). Umi kuimbaʼe Gad trivugua ojerovia vaʼekue Jehová oñangarekotaha ifamiliakuérare haʼekuéra oho aja. Jehová ovendesi vaʼekue chupekuéra ipyʼaguasu ha oipytyvõ haguére ótrope ijetuʼúramo jepe (Jos. 22:​1-4).

Umi mbaʼe Jacob heʼi vaʼekue omano mboyvemi

Gad.

Taʼýra

Gad

Profesía

“Gádpe katu oatakáta una partída mondaha” (Gén. 49:19).

Mbaʼéichapa oñekumpli

Gad oiko vaʼekue pe Rrío Jordángui éste gotyo, upépe ifásil ojeataka hag̃ua chupekuéra (Jos. 13:​24-28).

9. Ejeroviáramo Jehováre, ¿mbaʼépepa upéva nepytyvõta?

9 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende? Jasegímante vaʼerã jajerovia Jehováre jaservi hag̃ua chupe ñane situasión ijetuʼúramo jepe (Sal. 37:3). Koʼág̃a avei heta ermáno ha ermána ojapo heta sakrifísio ojeroviágui Jehováre. Por ehémplo oĩ oipytyvõva umi projékto de konstruksiónpe, oĩ oservíva oĩvehápe nesesida térã oipytyvõva Jehová organisasiónpe hetave hendáicha. Koʼã ermáno ha ermána ojapo upéva ojeroviágui Jehová siémpre oñangarekotaha hesekuéra (Sal. 23:1).

ASER

10. ¿Mbaʼépa ndojapói vaʼekue Aser trivugua? (Génesis 49:20). (Ehecha pe rrekuádro).

10 (Elee Génesis 49:20). Jacob heʼi vaʼekue Aser trívu irrikotaha ha upeichaite oiko vaʼekue. Pe trívu de Asérpe oñemeʼẽ vaʼekue umi yvy oprodusi porãitereíva (Deut. 33:24). La ijyvykuéra opyta vaʼekue pe Mar Mediterráneo kóstape ha iterritóriope oĩ vaʼekue avei Sidón puérto, ojejapohápe heta negósio. Péro Aser trívu nomosẽi vaʼekue ijyvykuéragui umi cananéope (Juec. 1:​31, 32). Aser trivugua oñepyrũ vaʼekue irríko ha oiko umi cananeo apytépe, ikatu oime upévare haʼekuéra naikyreʼỹguasuvéi oservi hag̃ua Jehovápe. Por ehémplo Barac ojerurérõ guare umi israelítape oipytyvõ hag̃ua chupekuéra oñorairõ hag̃ua umi cananéondi, Aser trivugua ndohói. Upéicha rupi Aser trívu ndohechái vaʼekue umi mbaʼe porãite Jehová ojapo vaʼekue Israel rehehápe “Meguidó y oríllape” (Juec. 5:​19-21). Oiméne otĩete raʼe Aser trivugua ohendúrõ guare Barac ha Débora heʼi hague ipurahéipe: “Aser katu oguapy oĩ rei hína pe mar oríllape” (Juec. 5:17).

Umi mbaʼe Jacob heʼi vaʼekue omano mboyvemi

Aser.

Taʼýra

Aser

Profesía

“Aser orekóta hetaiterei hiʼupy” (Gén. 49:20).

Mbaʼéichapa oñekumpli

Aser irríko vaʼekue pe Tiérra Prometídape (Deut. 33:24).

11. ¿Mbaʼérepa jahecha vaʼerã hendápe porãnte pe pláta?

11 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende? Ko múndope oñepensa pe pláta ha umi komodida haʼeha la iñimportantevéva, péro ñameʼẽ hag̃ua Jehovápe la iporãvéva ñañatende vaʼerã ani hag̃ua ñapensa ko múndope oñepensaháicha (Prov. 18:11). Jaikuaa ningo ñaikotevẽha pe pláta péro nañapensái vaʼerã pe pláta iñimportanteveha Jehová servísiogui (Ecl. 7:12; Heb. 13:5). Ndovaléi jaʼupa ñane tiémpo ha ñane mbaretekue ñakonsegi hag̃ua umi mbaʼe legálmente nañaikotevẽiva, upéva rangue jajapose opa ikatúva Jehová rehehápe. Ñande jaikuaa jasegíramo ñandefiél Jehová ñanepremiataha amo gotyove pe múndo pyahúpe ha upépe jaiko porãitereítantema (Sal. 4:8).

NEFTALÍ

12. ¿Mbaʼéichapa oñekumplíne raʼe la Jacob heʼi vaʼekue Neftalí rehe? (Génesis 49:21). (Ehecha pe rrekuádro).

12 (Elee Génesis 49:21). Jacob heʼi vaʼekue Neftalí oipurutaha umi “ñeʼẽ iporã porãva”. Upérõ provávlemente oñeñeʼẽ kuri pe Jesús oñeʼẽ lájare oporomboʼérõ guare ko yvy ape ári. Jesús ningo heta tiémpore oiko vaʼekue Capernaúmpe ha upe siuda opyta vaʼekue Neftalí trívu territóriope, upévare ojeʼe vaʼekue Capernaúm haʼeha Jesús válle (Mat. 4:13; 9:1; Juan 7:46). Avei Isaías oprofetisa vaʼekue Jesús haʼetaha “peteĩ lus hesakã porãva” Zabulón ha Neftalí trívupe g̃uarã (Is. 9:​1, 2). Jesús oporomboʼérõ guare haʼe vaʼekue “pe lus verdadéra ohesapéva opaichagua persónape” (Juan 1:9).

Umi mbaʼe Jacob heʼíva omano mboyvemi

Neftalí.

Taʼýra

Neftalí

Profesía

“Haʼéngo oñeʼẽ jave oipuru umi ñeʼẽ iporã porãva” (Gén. 49:21).

Mbaʼéichapa oñekumpli

Jesús oporomboʼérõ guare ohasa vaʼekue heta tiémpo Neftalí territóriope (Mat. 4:13; 9:1).

13. ¿Mbaʼéichapa ikatu jaipuru umi ñeʼẽ iporã porãva ombovyʼátava Jehovápe?

13 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende? Jehovápe g̃uarã iñimportanteterei umi mbaʼe jaʼéva ha avei mbaʼéichapa jaʼe hína peteĩ mbaʼe. Upéicharõ, ¿mbaʼéichapa ikatu jaipuru umi “ñeʼẽ iporã porãva” ikatúva ombovyʼa Jehovápe? Primeroite voi siémpre jaʼe vaʼerã pe siertoguávante (Sal. 15:​1, 2). Avei ñamombarete vaʼerã ñande rapichápe, por ehémplo ikatu jafelisita ótrope ojapo jave álgo iporãva ha ani jakritika ha jajeplageánte (Efes. 4:29). Ikatu avei ñañehaʼã ñandevaleve ñañepyrũ hag̃ua ñañemongeta la héntendi ikatu hag̃uáicha ñamombeʼu chupekuéra umi notísia porã.

JOSÉ

14. ¿Mbaʼéichapa oñekumpli vaʼekue la Jacob heʼi vaʼekue José rehe? (Génesis 49:​22, 26). (Ehecha pe rrekuádro).

14 (Elee Génesis 49:​22, 26). Oiméne Jacob ijaguara vaʼekue itaʼýra Josére pórke Jehová ‘oiporavo vaʼekue Josépe umi iñermanokuéra apytégui’. Jacob heʼi vaʼekue José haʼeha “peteĩ yvyramáta hiʼáva rakã pyahu”. Pe yvyramáta ningo orrepresenta vaʼekue Jacóbpe ha pe yvyramáta rakã pyahu orrepresenta vaʼekue Josépe. José haʼe vaʼekue Raquel ha Jacob família ypykue. Jacob omano mboyvemi oprofetisa vaʼekue oñemeʼẽtaha Josépe pe erénsia oñemeʼẽva pe taʼýra ypykuépe oñemeʼẽ rangue Rubénpe, haʼéva hína Lea memby ypykue (Gén. 48:​5, 6; 1 Crón. 5:​1, 2). Ko profesía oñekumpli vaʼekue José raʼykuéragui oikórõ guare mokõi trívu Israélpe, umíva hína Efraín ha Manasés ha káda únope oñemeʼẽ vaʼekue ijyvyrã (Gén. 49:25; Jos. 14:4).

Umi mbaʼe Jacob heʼi vaʼekue omano mboyvemi

José.

Taʼýra

José

Profesía

‘Umi vendisión opytáta nde ári. Nde ningo José rejeporavo vaʼekue ne ermanokuéra apytégui’ (Gén. 49:​22-26).

Mbaʼéichapa oñekumpli

José orresivi vaʼekue pe erénsia oñemeʼẽva pe taʼýra ypykuépe ha umi itaʼýragui oiko vaʼekue mokõi trívu Israélpe (Jos. 14:4; 1 Crón. 5:​1, 2).

15. ¿Mbaʼépa ojapo raʼe José ohasárõ guare umi inhustísia?

15 Jacob heʼi vaʼekue oĩta hague ‘kuimbaʼe ndaijaʼéiva Josére, osegíva ohaʼã chupe fléchape ha kontinuadoite oatakáva chupe’ (Gén. 49:23). Umi kuimbaʼe ningo haʼe vaʼekue José ermanokuéra. Haʼekuéra oenvidia chupe ha ikausarekuéra José ohasa vaʼekue heta inhustísia, péro José noñepyrũi vaʼekue ndochaʼevéi iñermanokuérare ni ndokulpái Jehovápe la oiko vaʼekuére. Jacob heʼi vaʼekue Josére: “Haʼe omantene hiʼárko ha iflécha ilugárpe, ha ipo katu imbarete ha ipyaʼe” (Gén. 49:24). José ohasárõ guare umi mbaʼe ijetuʼúva ojerovia Jehováre. Avei haʼe operdona vaʼekue iñermanokuérape ha hiʼarive imbaʼeporã hendivekuéra (Gén. 47:​11, 12). José oheja vaʼekue umi mbaʼe ohasáva orrefina chupe (Sal. 105:​17-19). Upéicha rupi Jehová ikatu vaʼekue ojevale hese ojapo hag̃ua heta mbaʼe ndaijojaháiva.

16. Jahasa jave umi situasión ijetuʼúva, ¿mbaʼéichapa ikatu jasegi José ehémplo?

16 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende? Núnka ndajahejái vaʼerã umi mbaʼe ijetuʼúva ñanemomombyry Jehovágui ni ñane ermanokuéragui. Ñanemanduʼa vaʼerã Jehová ikatuha opermiti jahasa umi pruéva ijetuʼúva ñaaprende hag̃ua peteĩ mbaʼe iñimportánteva (Heb. 12:7). Péicha Jehová ñanepytyvõ jaguereko hag̃ua umi kualida porã haʼe oguerekóva, por ehémplo japoroporiahuvereko ha ñaporoperdona hag̃ua (Heb. 12:11). Aníkena jaduda Jehová ovendesi haguéicha Josépe ñandéve avei ñanevendesitaha.

BENJAMÍN

17. ¿Mbaʼéichapa oñekumpli rakaʼe la Jacob heʼi vaʼekue Benjamínre? (Génesis 49:27). (Ehecha pe rrekuádro).

17 (Elee Génesis 49:27). Jacob heʼi vaʼekue umi Benjamín trivugua ojoguataha peteĩ lóvope ha oñorairõkuaaitereitaha gerrahápe (Juec. 20:​15, 16; 1 Crón. 12:2). Israélpe oñepyrũrõ guare ogoverna umi rréi, térã “pyharevekue” heʼiháicha pe profesía, Benjamín trívugui osẽ vaʼekue pe primer rréi Israélpe g̃uarã. Péva haʼe vaʼekue Saúl. Haʼe oñorairõ vaʼekue pyʼaguasúpe umi filisteo kóntrape (1 Sam. 9:​15-17, 21). Heta áño upe rire térã “kaʼaruete”, rréina Ester ha pe primer minístro Mardoqueo ou vaʼekue Benjamín trívugui. Haʼekuéra oipytyvõ vaʼekue umi israelítape ojesalva hag̃ua pono umi persa ojukapa chupekuéra (Est. 2:​5-7; 8:3; 10:3).

Umi mbaʼe Jacob heʼíva omano mboyvemi

Benjamín.

Taʼýra

Benjamín

Profesía

“Pyharevekue hoʼúta pe animál ojagarra vaʼekue, ha kaʼaruete katu orrepartíta umi mbaʼe oipeʼa vaʼekue iñenemigokuéragui” (Gén. 49:27).

Mbaʼéichapa oñekumpli

Saúl haʼe vaʼekue pe primer rréi Israélpe (1 Sam. 9:​15-17). Heta tiémpo upe rire Ester ha Mardoqueo osalva vaʼekue Jehová puévlope (Est. 2:​5-7; 8:3; 10:3).

18. ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi Benjamín trivugua ehémplo?

18 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende? Katuete umi Benjamín trivugua ovyʼaitereíne raʼe ohechávo pe primer rréi Israelgua osẽha itrívugui, péro upéi Jehová onombra vaʼekue Davídpe rréi ha haʼe ou vaʼekue Judá trívugui. Upéicharõ jepe, kon el tiémpo umi Benjamín trivugua oapoja Davídpe (2 Sam. 3:​17-19). Heta áño upe rire umi ótro trivugua oñemoĩ vaʼekue Judá trívu kóntrape péro umi benjaminita ndojapói vaʼekue upéva ha osegi oapoja Judápe ha pe rréi Jehová onombra vaʼekuépe (1 Rey. 11:​31, 32; 12:​19, 21). Jasegíkena ñande avei iñehemplokuéra ha jaapoja umi Jehová onombra vaʼekuépe ogia hag̃ua ipuévlope (1 Tes. 5:12).

19. ¿Mbaʼéichapa ideprovécho ñandéve la Jacob heʼi vaʼekue omano mboyvemi?

19 La Jacob heʼi vaʼekue omano mboyvemi ikatu hína ideprovécho ñandéve. Jahechávo mbaʼéichapa oñekumpli umi profesía haʼe heʼi vaʼekue ñanepytyvõ ñaĩ hag̃ua segúro umi ótro profesía oĩva la Bíbliape avei oñekumplitaha. Avei jahecha mbaʼéichapa oñevendesi vaʼekue Jacob raʼykuérape, upéva ñanepytyvõ ñantende porã hag̃ua mbaʼépa jajapo vaʼerã ñambovyʼa hag̃ua Jehovápe.

¿MBAʼÉPA REAPRENDE LA JACOB HEʼI VAʼEKUÉGUI. . .

  • . . . Zabulón, Isacar ha Dánpe?

  • . . . Gad, Aser ha Neftalípe?

  • . . . José ha Benjamínpe?

PURAHÉI 128 Ñaaguantákena ipahaite peve

a Jacob oñepyrũrõ guare oñeʼẽ umi 4 itaʼýrape oho hese asegún mávapa onase raẽve vaʼekue. Péro upéi Jacob oñeʼẽrõ guare umi ótro 8 itaʼýrape ndorahavéima kuri enkuénta mávapa la ijedavéva ni mávapa la imitãvéva.

    Guaranimegua puvlikasionkuéra (2000-2026)
    Emboty sesión
    Emoñepyrũ sesión
    • guarani
    • Ekomparti
    • Configuración
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ojejeruréva reipuru hag̃ua
    • Política de privacidad
    • Privacidad
    • JW.ORG
    • Emoñepyrũ sesión
    Ekomparti