Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã
2-8 DE ABRIL
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | MATEO 26
“¿Mbaʼépepa ojojogua ha mbaʼépepa idiferénte pe Páskua ha pe Konmemorasión?”
(Mateo 26:17-20) Oñepyrũvo pe Pan Ilevaduraʼỹva Arete, Jesús disipulokuéra ou hendápe ha heʼi: “¿Moõpa reipota roprepara ndéve pe séna Páskuape g̃uarã?”. 18 Haʼe heʼi: “Tapeho pe siudápe, karai fuláno rendápe ha peje chupe: ‘Ore Mboʼehára heʼika ndéve: “Pe óra oñemoĩ vaʼekue amano hag̃ua og̃uahẽmbotáma; ajapóta pe Páskua nde rógape che disipulokuérandi”’”. 19 Ha umi disípulo ojapo Jesús heʼi hagueichaite ha oprepara oñekotevẽva Paskuarã. 20 Upéi, pytũ rire, Jesús oguapy hína mesápe umi doce disípulo ndive,
nwtsty imáhen
Umi mbaʼe ojeʼúva Páskua jave
Ojejapo jave pe Páskua si o si ojeʼu umi mbaʼe ojekuaáva pe Prográma Rreuniónpe g̃uarãme páh. 2-pe: 1) ovecha raʼyrusu mbichy (kóva noñemopẽi vaʼerã chugui ni peteĩ ikangue), 2) pan ilevaduraʼỹva, ha 3) verdúra iróva (Éx 12:5, 8; Nú 9:11). Pe Misná heʼi umi verdúra iróva haʼéne hague lechúga, achikória, vérro, eskaróla ha diénte de león. Koʼã verdúra iróva omomanduʼa umi israelítape umi situasión ijetuʼúva ohasa vaʼekuére hikuái oĩrõ guare esklávoicha Egíptope. Jesús oipuru kuri pe pan ilevaduraʼỹva orrepresenta hag̃ua hete iperféktova (Mt 26:26). Avei apóstol Pablo heʼi vaʼekue Jesús haʼeha pe “ovecharaʼy Páskuape g̃uarã” (1Co 5:7). Pe síglo primérope ojeʼúma avei víno 4) ojejapo jave pe Páskua. Jesús oipuru vaʼekue víno orrepresenta hag̃ua huguy oñohẽtava kuri sakrifísioramo (Mt 26:27, 28).
(Mateo 26:26) Osena aja gueteri hikuái, Jesús ojagarra peteĩ pan ha oñemboʼe rire, ombojaʼo ha omeʼẽ idisipulokuérape heʼívo: “Kóina peʼu. Kóva orrepresenta che rete”.
nwtsty nóta de estúdio Mt 26:26
orrepresenta: Umi mbaʼe Jesús heʼi vaʼekue ko téxtope ikatúramo jepe ojetradusi “kóva haʼe che rete”, ko téxtope haʼe la heʼiséva kuri pe pan “orrepresentaha hete”. Umi apostolkuéra ontende vaʼekue mbaʼépa la Jesús heʼiséva. Jaʼekuaa upéva pórke Jesús oĩ hína kuri henondepekuéra, ha pe pan ilevaduraʼỹva haʼekuéra hoʼútava katu oĩ pe mesápe. Upévare nopensamoʼãi voínte hikuái pe pan haʼeha Jesús rete. Iporã avei jaikuaa pe palávra griega ojetradusíva “orrepresenta” ojepuruha avei Mt 12:7-pe, ha upépe heta Bíbliape ojetradusi “heʼise”.
(Mateo 26:27, 28) Avei ojagarra peteĩ kópa ha, oagradese rire Ñandejárape, omeʼẽ chupekuéra ha heʼi: “Kóina peʼu enterovete; 28 kóva orrepresenta hína che ‘ruguy pe kompromíso pyahúpe’ g̃uarã, oñeñohẽtava oñeperdona hag̃ua hetápe ipekádo.
nwtsty nóta de estúdio Mt 26:28
che ruguy pe kompromíso pyahúpe g̃uarã: Ko kompromíso pyahu Jehová ojapo kuri umi kristiáno unhídondi ha Jesús sakrifísio rupive haʼekuéra ikatu kuri oike ko kompromíso pyahúpe (Heb 8:10). Koʼápe Jesús oipuru la mísma expresión Moisés oipuru vaʼekue Jehová ojevalérõ guare hese ojapo hag̃ua pe kompromíso umi israelítandi Sérro Sinaípe (Éx 24:8; Heb 9:19-21). Umi tóro ha kavara ruguy rupive Jehová omoñepyrũ ko kompromíso umi israelítandi. Upéicha avei, Jesús ruguy rupive Jehová omoñepyrũ pe kompromíso pyahu haʼe ojapóva pe Israel espirituál ndive. Ko kompromíso oñepyrũ Pentekostés áño 33-pe (Heb 9:14, 15).
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Mateo 26:17) Oñepyrũvo pe Pan Ilevaduraʼỹva Arete, Jesús disipulokuéra ou hendápe ha heʼi: “¿Moõpa reipota roprepara ndéve pe séna Páskuape g̃uarã?”.
nwtsty nóta de estúdio Mt 26:17
Oñepyrũvo pe Pan Ilevaduraʼỹva Arete: Ko fiésta oñepyrũ el 15 de Nisán ha oho hese 7 díare. Pe Páskua ojejapo un día ánte, el 14 de Nisán (ehecha sgd seksión 19). Jesús tiémpope pe Páskua ha pe Pan Ilevaduraʼỹva Arete ojefesteha vaʼekue oñondive, oñepyrũ pe 14 de Nisán ha oho hese 8 díare. Upévare sapyʼánte koʼã mokõi fiéstape oñehenóintema “Pan Ilevaduraʼỹva Arete” (Lu 22:1). Pe fráse “oñepyrũvo pe Pan Ilevaduraʼỹva Arete” ikatu avei ojetradusi “un día oñepyrũ mboyve” (Ekompara Jn 1:15 ha 30 heʼívare. Koʼápe pe palávra griega [prótos] heʼiséva “oñepyrũ” ojetradusi “mboyve”, upévare upépe heʼi “oĩma vaʼekue che mboyve [prótos]”). Péicha ñaanalisávo pe idióma griego ha umi kostúmbre judía jahechakuaa umi disípulo ombaʼeporandu hague Jesúspe el 13 de Nisán. Avei upe díape umi disípulo oprepara umi mbaʼe oñekotevẽva pe paskuarã, ojejapótava “pytũ rire”, oñepyrũvo pe 14 de Nisán (Mr 14:16, 17).
(Mateo 26:39) Ohomiévo upégui oñesũ, oñakãity ha oñemboʼe heʼívo: “Che Ru, ikatúramona eipeʼami chehegui ko kópa. Péro ani che aipotaháicha, síno nde reipotaháicha”.
nwtsty nóta de estúdio Mt 26:39
eipeʼami chehegui ko kópa: Bíbliape pe palávra “kópa” ojepuru jepi oñerrepresenta hag̃ua Jehová volunta térã peteĩ tembiapo Ñandejára omeʼẽva peteĩ persónape. Jesúspe ojeakusa reiete vaʼekue oñeʼẽ vai ha opuʼãha Ñandejárare, ha haʼe oikuaa la ojejukáramo chupe umi mbaʼére ikatuha omongyʼa Jehová réra. Jesús ndoipotaieterei kuri oiko upéicha ha upévare ojerure Jehovápe: “Che Ru, ikatúramona eipeʼami chehegui ko kópa”.
9-15 DE ABRIL
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | MATEO 27, 28
“Tapeho pejapo disípulo: mbaʼére, moõ ha mbaʼérepa jajapo vaʼerã upéva”
(Mateo 28:18) Upévo Jesús oñemboja hendapekuéra ha heʼi: “Opa mbaʼe oĩva yvágape ha yvy ape ári oñemoĩ che poguýpe.
w04-S 1/7 páh. 8 párr. 4
Tapeho pemboʼe umi héntepe oiko hag̃ua chuguikuéra che disípulo
4 Jesús oreko autorida pe kongregasión kristiánape ha 1914 guive haʼe oñepyrũma ogoverna Ñandejára Rréinope (Colosenses 1:13; Apocalipsis 11:15). Jesús ningo arkánhel ha omoakã yvagápe peteĩ ehérsito tuicháva oĩháme hetaiterei ánhel (1 Tesalonicenses 4:16; 1 Pedro 3:22; Apocalipsis 19:14-16). Itúa omeʼẽ chupe autorida ohundipaite hag̃ua “entéro goviérno, autorida ha podér” naiñeʼẽrendúiva chupe (1 Corintios 15:24-26; Efesios 1:20-23). Jesús ndahaʼéi orekóva autorida umi oikovéva ári añónte, pórke Ñandejára omoĩ chupe “ohusga hag̃ua oikovéva ha omanóvape” ha omeʼẽ avei chupe podér omoingove jey hag̃ua umi omano vaʼekuépe (Hechos 10:42; Juan 5:26-28). Jahechakuaa Jesús orekoha tuicha autorida, upévare umi mbaʼe haʼe heʼíva iñimportanteterei. Upéicharõ jarrespeta ha ñaneñeʼẽrendúkena Jesúspe ha jaha ñamboʼe umi héntepe oiko hag̃ua chuguikuéra idisípulo.
(Mateo 28:19) Upévare, tapeho pemboʼe umi hénte opa tetãyguápe oiko hag̃ua chuguikuéra che disípulo; ha pevautisa Túva, Taʼýra ha espíritu sánto rérape.
nwtsty nóta de estúdio Mt 28:19
oiko hag̃ua chuguikuéra che disípulo: Pe palávra griega matheteúo ikatu heʼise “ñamboʼe peteĩ persónape oiko hag̃ua chugui disípulo” (ekompara Mt 13:52 heʼívare, upépe ko palávra griega ojetradusi “oñehekomboʼe”). Koʼápe umi palávra pemboʼe ha pevautisa ohechauka porã mbaʼépa jajapo vaʼerã ikatu hag̃uáicha ñakumpli pe mandáto Jesús omeʼẽ vaʼekue kristianokuérape.
umi hénte opa tetãyguápe: Ko téxtope ojetradusíramo oĩhaichaite pe griégope heʼíta “pemboʼe opa tetãme”. Péro jaleéramo umi mbaʼe heʼíva ko téxto rire jahechakuaáta oñeñeʼẽha hína umi hénte opa tetãyguáre, pórke upe rire ko téxtope heʼi pevautisa, ha upéva oñeʼẽma hína umi héntere. Ko mandáto heʼíva ojepredika vaʼerãha opa tetãyguápe ipyahu vaʼekue chupekuéra g̃uarã. La Biblia ohechauka ymave umi ndahaʼéiva israelita ikatu hague oho Israélpe oservi hag̃ua Jehovápe (1Re 8:41-43). Péro Jesús omanda idisipulokuérape opredika hag̃ua umi persóna ndahaʼéivape judío, péicha ohechauka ojepredikataha ko múndo tuichakuére (Mt 10:1, 5-7; Apc 7:9).
(Mateo 28:20) Ha pemboʼe chupekuéra ojapo hag̃ua opa mbaʼe amanda vaʼekue peẽme. Ha ¡péina!, aiméta penendive opa ára, og̃uahẽ meve huʼãme ko múndo ára paha”.
nwtsty nóta de estúdio Mt 28:20
pemboʼe chupekuéra: Pe palávra griega ojetradusíva “pemboʼe” heʼise peteĩ persóna tekotevẽha oexplika, omyesakã ha avei omeʼẽ pruéva ikatu hag̃uáicha pe ohendúva orovia chupe (ehecha nóta de estúdio Mt 3:1 ha 4:23 oĩva mwbr18.01). Ñamboʼe hag̃ua peteĩ persónape ojapo hag̃ua opa mbaʼe Jesús omanda vaʼekue oraha tiémpo, pórke ñamboʼe vaʼerã chupekuéra mbaʼéichapa ikatu okumpli umíva ha osegi hag̃ua Jesús ehémplo (Jn 13:17; Ef 4:21; 1Pe 2:21).
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Mateo 27:51) Ha ¡péina!, pe kortína oĩva témplope osoro mbytetépe, yvate guive yvy peve; avei oiko peteĩ yvyryrýi ha umi ita guasu ojeka.
nwtsty nóta de estúdio Mt 27:51
kortína: Ko kortína iporãitéva ha orekóva vordádo yma oĩ vaʼekue osepara hag̃ua pe Sánto pe Santísimogui. Ojekalkula ipuku hague 18 métro, ipe 9 métro ha iñanambusu 7 sentímetro rasami. Jehová omondoro ko kortína mbytetépe, yvate guive yvy peve, ohechauka hag̃ua: 1) ipochyetereiha umi ojuka vaʼekuéndi Itaʼýrape ha 2) ikatumaha avei ojeike yvagápe (Heb 10:19, 20).
témplo: Koʼápe pe palávra griega naós heʼise hína pe lugár oĩ haguépe pe Sánto ha pe Santísimo, pe témplo mbytépe.
(Mateo 28:7) Ha tapeho pyaʼe porã pemombeʼu idisipulokuérape oñemopuʼã jey hague chupe omanóva apytégui. Ha ¡péina!, haʼe ohóma hína pene renonderã Galiléape. Upépe pehecháta chupe. Kóva hína pe notísia aguerúva peẽme”.
nwtsty nóta de estúdio Mt 28:7
pemombeʼu idisipulokuérape oñemopuʼã jey hague chupe: Koʼã kuñáme raẽvete ojeʼe vaʼekue Jesús orresusita hague, ha ndahaʼéi upévante, ojeʼe avei chupekuéra oho hag̃ua omombeʼu upéva umi ótro disípulope (Mt 28:2, 5, 7). Umi judío nopermitíri vaʼekue umi kuña osẽ de testígo peteĩ trivunálpe, Ñandejára Ñeʼẽme ndeʼíriramo jepe upéva. Péro Jehová ánhel katu ohechauka omombaʼe hague koʼã kuñáme heʼívo chupekuéra oho hag̃ua omombeʼu pe notísia porãite.
16-22 DE ABRIL
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | MARCOS 1, 2
“Nde pekadokuéra oñeperdonáma”
(Marcos 2:3-5) Upérõ ou avei cuatro kuimbaʼe oguerúva hendápe peteĩ paralítiko. 4 Péro ndaikatúi oike Jesús oĩháme, hetaitereígui umi hénte, upémarõ ombokua hikuái pe técho ha omboguejy pe paralítiko hupa reheve. 5 Jesús ohechávo mbaʼéichapa ojerovia hikuái, heʼi pe paralítikope: “Che raʼy, nde pekádo oñeperdonáma”.
“Nde pekádo oñeperdonáma”
Jesús omboʼe aja umi héntepe, og̃uahẽ cuatro kuimbaʼe oguerúva kamíllape peteĩ paralítikope. Haʼekuéra oipota Jesús omonguera iñamígope, péro umi hénte henyhẽte pe kotýpe ha ombotypa pe entráda entéro, upévare “ndaikatúi oike [hikuái] Jesús oĩháme” (Marcos 2:4). Katuete umi kuimbaʼe ombyasy ohechávo upéva. Upémarõ haʼekuéra ojupi pe óga ári, ombokua pe técho ha omboguejy upérupi pe paralítikope hupa reheve Jesús oĩháme.
¿Ipochýpa raʼe Jesús upévare? ¡Nahániri! Ohecharamoiterei katu mbaʼeichaitépa oreko fe hikuái, upévare heʼi pe paralítikope: “Nde pekádo oñeperdonáma” (Mateo 9:2). Péro, ¿ikatúpa Jesús operdona umi pekádo? Umi mboʼehára leipegua ha fariseokuéra opensa ndaikatuiha. Upévare heʼi hikuái ipyʼapýpe: “¿Mbaʼére piko ko kuimbaʼe oñeʼẽ upéicha? Otaky hína Ñandejárare. Avave ndaikatúi operdona umi pekádo. Ñandejára añoite ikatu ojapo upéva” (Marcos 2:7).
Jesús oikuaa mbaʼépa opensa hikuái, upévare heʼi: “¿Mbaʼére piko pepensa péicha pende pyʼapýpe? ¿Mbaʼépa ndahasyive jaʼe pe paralítikope? ¿‘Nde pekádo oñeperdonáma’, térã, ‘Epuʼã eraha nde rupa ha eguata’?” (Marcos 2:8, 9). Jesús oikuaa omanotaha yvyporakuéra rehehápe oñeperdona hag̃ua chupekuéra ipekádo, upévare ikatúma operdona pe kuimbaʼépe.
(Marcos 2:6-12) Upérõ oguapy avei upépe umi mboʼehára leipegua, ha heʼi hikuái ipyʼapýpe: 7 “¿Mbaʼére piko ko kuimbaʼe oñeʼẽ upéicha? Otaky hína Ñandejárare. Avave ndaikatúi operdona umi pekádo. Ñandejára añoite ikatu ojapo upéva”. 8 Jesús katu ipyʼapýpe oikuaáma mbaʼépa opensa hikuái, upévare heʼi chupekuéra: “¿Mbaʼére piko pepensa péicha pende pyʼapýpe? 9 ¿Mbaʼépa ndahasyive jaʼe pe paralítikope? ¿‘Nde pekádo oñeperdonáma’, térã, ‘Epuʼã eraha nde rupa ha eguata’? 10 Péro peikuaa hag̃ua Yvypóra Raʼy orekoha autorida operdona hag̃ua pekádo ko yvy ape ári...”, heʼi pe paralítikope: 11 “Che haʼe ndéve: Epuʼã, ejagarra nde rupa ha tereho nde rógape”. 12 Upepete pe kuimbaʼe opuʼã, ojagarra hupa ha oguata ohóvo opavave renondépe. Umi hénte katu ijurujaipa opytávo, ombotuicha Ñandejárape ha heʼi: “Arakaʼeve ndorohecháiva koʼã mbaʼe oikoha”.
nwtsty nóta de estúdio Mr 2:9
Mbaʼépa ndahasyive: Oimeraẽva ikatu heʼi ikatuha operdona umi pekádo, pórke ndahasýi la jaʼénte hag̃ua upéva. Péro Jesús heʼi hag̃ua Epuʼã [...] ha eguata, tekotevẽta kuri ojapo peteĩ milágro enterovéva rovake ohechauka hag̃ua haʼe ikatuha operdona la hénte pekadokuéra. Ko rreláto ha avei pe Isaías 33:24 heʼíva ohechauka ñanderasyha pekádo káusare.
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Marcos 1:11) Ha yvágagui oñehendu peteĩ heʼíva: “Nde hína che Raʼy ahayhuetéva ha aguerohorýva”.
nwtsty nóta de estúdio Mr 1:11
yvágagui oñehendu peteĩ heʼíva: Umi evanhéliope oñemombeʼu Jehová 3 vése oñeʼẽ hague umi persónandi ha kóva haʼe la primera ves haʼe ojapo hague upéva.
Nde hína che Raʼy: Jesús ou mboyve ko yvy ape ári haʼéma vaʼekue Ñandejára Raʼy (Jn 3:16). Ha onasérõ guare ko yvy ape ári umánoicha Jesús haʼe vaʼekue “Ñandejára raʼy” haʼe haguéicha avei Adán opeka mboyve (Lu 1:35; 3:38). Péro koʼápe Jehová ndahaʼéi heʼínteva Jesús haʼeha Itaʼýra. Haʼe heʼívo “nde hína che Raʼy” ha oñohẽvo hiʼári espíritu sánto, ohechauka Jesús onase jeyha espíritu sánto rupive. Péicha haʼe oreko esperánsa oho jey hag̃ua yvágape oiko hag̃ua chugui Rréi ha Saserdóte Guasu (ekompara Jn 3:3-6; 6:51; Lu 1:31-33; Heb 2:17; 5:1, 4-10; ha 7:1-3 heʼívare).
aguerohorýva: Térã “avyʼa ndereheve”. Ko fráse oĩ avei Mateo 12:18-pe ha ojesita Isaías 42:1-gui, upépe oñeñeʼẽ pe Mesías térã Cristo oñepromete vaʼekuére outaha. Jehová oñohẽvo ijespíritu sánto Jesús ári ha heʼívo pe jaleéva Marcos 1:11-pe, ohechauka kuri avei Jesús haʼeha pe Mesías oñepromete vaʼekue.
(Marcos 2:27, 28) Ha heʼive chupekuéra: “Ñandejára ojapo pe sábado oipytyvõ hag̃ua yvyporakuérape, péro yvyporakuéra ndojejapói omboarete hag̃ua pe sábado; 28 upévare Yvypóra Raʼy haʼe avei sábado Ruvicha”.
nwtsty nóta de estúdio Mr 2:28
sábado Ruvicha: Jesús voi heʼi vaʼekue ijehe haʼeha pe sábado Ruvicha (Mt 12:8; Lu 6:5). Péicha ohechauka haʼe ikatuha oipuru pe sábado ojapo hag̃ua pe tembiapo Itúa yvagapegua omanda vaʼekue chupe (ekompara Jn 5:19; 10:37, 38 heʼívare). Sábado jave Jesús ojapo kuri umi milágro tuichavéva, por ehémplo omonguera vaʼekue umi hasývape (Lu 13:10-13; Jn 5:5-9; 9:1-14). Péicha Jesús ohechaukáma umi mbaʼe ojapótava ág̃a ogoverna vove. Upépe enterove opytuʼúta, yma ojejapo haguéicha sábado jave (Heb 10:1).
23-29 DE ABRIL
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | MARCOS 3, 4
“Peteĩ sábado Jesús omonguera peteĩ kuimbaʼépe”
(Marcos 3:1, 2) Upéi Jesús oike jey peteĩ sinagógape, ha upépe oĩ peteĩ kuimbaʼe ipo ypíva. 2 Umi fariséo katu omaña porã Jesús rehe jahecha omonguerátapa pe kuimbaʼépe sábadope, ikatu hag̃uáicha okopi hese.
¿Mbaʼépa ikatu ojejapo sabadokue?
Ótro sábado Jesús oho peteĩ sinagógape, posívlemente oĩva mar de Galilea ypýpe. Upépe oĩ peteĩ kuimbaʼe ipo ypíva (Lucas 6:6). Umi mboʼehára leipegua ha fariseokuéra oñatendejoa ohecha hag̃ua mbaʼépa ojapo Jesús. Ohechávo Jesús omongueraha pe kuimbaʼépe, osẽ heʼi hikuái: “¿Iporãpa oñemonguera umi hasývape sabadokue?” (Mateo 12:10). Péicha haʼekuéra ohechauka mbaʼe intensiónpa oreko.
Umi líder rrelihióso hudío heʼi ikatuha oñemonguera sabadokue peteĩ persóna hasývape, péro sólamente omanombotárõ. Por ehémplo, omboʼe hikuái sábado jave ndovaleiha oñepytyvõ peteĩ persónape osẽramo ikangue ilugárgui, ni noñevendái vaʼerãha peteĩ ipyjerévape, pórke koʼã mbaʼe ndojukamoʼãi chupe ha ikatúnte ohaʼarõ. Umi mboʼehára leipegua ha umi fariséope nointeresái kuri pe kuimbaʼe ipo ypíva. Haʼekuéra ombaʼeporandu Jesúspe ikatu hag̃uáicha oreko álgo oakusa hag̃ua chupe.
(Marcos 3:3, 4) Jesús osẽ heʼi pe kuimbaʼe ipo ypívape: “Epuʼã ha eñemoĩ mbytépe”. 4 Upéi heʼi umi fariséope: “¿Mbaʼépa iporãve jajapo sabadokue, iporãva térãpa ivaíva? ¿Iporãvépa jasalva ñande rapichápe térã jajuka?”. Haʼekuéra katu okirirĩete.
¿Mbaʼépa ikatu ojejapo sabadokue?
Jesús oikuaa pe Léi heʼiha ndovaleiha oñembaʼapo sabadokue, péro ohechakuaa avei umi fariséo ohasamaha la rrája. Haʼekuérantema ijehegui rei omoĩ umi rrégla (Éxodo 20:8-10). Péro ndahaʼéi primera ves oñeñeʼẽ vaíva Jesúsre ojapo haguére iporãva. Upévare ojapo peteĩ mbaʼe ikatu hag̃uáicha enterovéva ohechakuaa mbaʼépa la iñimportantevéva. Heʼi pe kuimbaʼe ipo ypívape: “Epuʼã ha eñemoĩ mbytépe” (Marcos 3:3).
(Marcos 3:5) Upe rire Jesús omaña vai hesekuéra ha ombyasyeterei peichaite peve ipyʼahatã haguére hikuái. Upéi heʼi pe kuimbaʼépe: “Eipyso nde po”, ha oipysóvo ipo, opyta porã jey.
nwtsty nóta de estúdio Mr 3:5
omaña vai hesekuéra ha ombyasyeterei: Marcos añoite la omombeʼúva mbaʼéichapa Jesús orreaksiona ohechárõ guare mbaʼeichaitépa umi fariséo ipyʼahatã (Mt 12:13; Lu 6:10). Ikatu oime Pedro la omombeʼúva raʼe Márcospe umi detálle pórke Pédrore oguapyeterei umichagua mbaʼe (ehecha pe vidéo Mbaʼérehepa oñeñeʼẽ Márcospe).
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Marcos 3:29) Péro oimeraẽ otakýva espíritu sántore noñeperdonamoʼãi arakaʼeve, ipekádo opytáne hiʼári opa ára g̃uarã”.
nwtsty nóta de estúdio Mr 3:29
otakýva espíritu sántore: Jataky heʼise ñañeʼẽ vai, jakopi térã jaʼe umi mbaʼe noĩporãiva Ñandejárare térã peteĩ mbaʼe isagrádovare. Pe espíritu sánto ningo ou Ñandejáragui, upéicharõ ñañeʼẽ vaíramo hese térã ndajaaseptaséiramo pe espíritu sánto ojapóva, jataky hína Ñandejárare. Ohechaukaháicha Mateo 12:24, 28 ha Marcos 3:22, umi fariséo ohecháramo jepe Jesús ojapoha umi milágro Ñandejára espíritu rupive, haʼekuéra heʼi umíva ou hague Satanásgui.
ipekádo opytáne hiʼári opa ára g̃uarã: Posíblemente oñeʼẽ umi pekádo ojejapóvare ojejaposégui porãnte ha ndaikatumoʼãiva oñeperdona arakaʼeve. Ndaipóri sakrifísio ikatúva ojejapo ojekuvri hag̃ua peichagua pekádo (Ehecha nóta de estúdio heʼihápe otakýva espíritu sántore).
(Marcos 4:26-29) Ha Jesús heʼive: “Péicha avei Ñandejára Rréino ojogua peteĩ kuimbaʼe oñemitỹvape. 27 Haʼe oke pyharekue ha opuʼã arakuépe, pe semílla katu heñói ha okakuaa (péro haʼe ndoikuaái mbaʼéichapa oiko upéva). 28 Mbeguekatúpe ijehegui voi pe yvy omoheñói pe semílla. Tenonderã osẽ hakã, upéi ijespíga ha ipahápe okakuaa otyarõ meve. 29 Upéi otyarõvo, pe kuimbaʼe ogueru imachéte ha oikytĩ og̃uahẽmagui pe kosécha tiémpo”.
w14 15/12 páh. 12, 13 párr. 6-8
¿‘Ñantende porãpa’ mbaʼépa heʼise umi ehémplo?
6 ¿Mbaʼépa ñaaprende ko ehémplogui? Primero, ñaaprende ñande ndaikatuiha jadesidi mbaʼéichapa oprogresa vaʼerã peteĩ estudiánte de la Biblia. Jahechakuaáramo heta mbaʼe nodependeiha ñanderehe, ndajaikomoʼãi ñamboapura pe persónape ojevautisa hag̃ua. Jajapóramo jepe opa ikatúva ñaipytyvõ hag̃ua chupe, ñaneumílde vaʼerã ha ñarrekonose odependeha hese oñemeʼẽ hag̃ua Jehovápe. Haʼete odesidi vaʼerã upéva ipyʼaite guive ohayhu rupi Ñandejárape. Jehová ndoipotái voi ñañemeʼẽ oĩgui ñandeovligávante (Sal. 51:12; 54:6; 110:3).
7 Segundo, ñantende porãramo ko ehémplo, ñanepytyvõ ani hag̃ua ñañedesanima ñepyrũrã ndoprogresáirõ umi hénte ostudiáva ñanendive. Tekotevẽ ningo ñanepasiénsia (Sant. 5:7, 8). Oiméramo jajapo opa ikatúva ñaipytyvõ hag̃ua pe estudiántepe, péro pe semílla naheñóiri ipyʼapýpe, ndeʼiséi nañamboʼeporãi hague chupe. Jehová oheja pe semílla heñói umi iñumíldeva korasõme ha oĩva dispuésto okambia hag̃ua (Mat. 13:23). Upévare ndovaléi ñapensa umi hénte okambiáramo añoite jajapo porãha ñane rembiapo. Jehová ndeʼíri jajapo porãha ñande servísio umi hénte ñanerendu haguérente, síno ñañehaʼãgui ñande pyʼaite guive jajapo porã ñane rembiapo (elee Lucas 10:17-20 ha 1 Corintios 3:8).
8 Tercero, heta vése ñande ndajahechakuaái umi persóna okambiáma hague. Por ehémplo, peteĩ matrimónio ostudiáva la Biblia peteĩ misionérondi, heʼi osẽsemaha hikuái opredika. Péro pe ermáno heʼi chupekuéra opoi vaʼerãha pe sigarríllogui ikatu hag̃uáicha okumpli umi rrekisíto vívliko. Upévo pe matrimónio omombeʼu chupe ojapomaha unos kuánto mése opoi hague upe vísio. ¿Mbaʼépa omomýi chupekuéra oheja hag̃ua upéva? Haʼekuéra oaprende kuri Jehová ndoguerohoryiha umi hovamokõivape, ha ohechataha chupekuéra opitáramo ñemiháme jepe. Upémarõ mokõivéva heʼi la osegítaramo opita, ndoguerokañymoʼãiha pe misionérogui. Haʼekuéra ohayhúma ohóvo Jehovápe ha upéva oipytyvõ chupekuéra opoiete hag̃ua pe sigarríllogui. Pe misionéro ndohechakuaáiramo jepe, ko matrimónio oprogresáma kuri espirituálmente.
JAHECHAUKÁKENA JASERVIHA JEHOVÁPE
(Marcos 4:9) Upe rire heʼi avei: “Pe ikatúva ohendu, tojapysaka porã”.
nwtsty nóta de estúdio Mr 4:9
Pe ikatúva ohendu, tojapysaka porã: Jesús omombeʼu mboyve pe ehémplo oñeʼẽva pe chokokuére heʼi “¡Pehendumína!” (Mr 4:3). Ha omombeʼupa rire ko ehémplo heʼi chupekuéra pe jatopáva Marcos 4:9-pe, péicha ohechauka iñimportantetereiha idisipulokuéra oñatende porã umi konsého haʼe omeʼẽvare. Ko fráse joguaha ikatu avei jatopa koʼã téxtope: Mt 11:15; 13:9, 43; Mr 4:23; Lu 8:8; 14:35; Apc 2:7, 11, 17, 29; 3:6, 13, 22; 13:9.
30 DE ABRIL AL 6 DE MAYO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | MARCOS 5, 6
“Jesús ikatu omopuʼã jey umi jahayhúva omano vaʼekuépe”
(Marcos 5:38) Og̃uahẽvo hikuái Jairo rógape ohecha umi hénte sarambikuépe oĩha, hasẽ soro ha ojaheʼopa.
(Marcos 5:39-41) Ha oikévo upépe Jesús heʼi chupekuéra: “¿Mbaʼére piko pesapukaipa ha penerasẽ? Pe mitãkuñaʼi ningo nomanói, okénte hína”. 40 Ohendúvo upéva haʼekuéra oñepyrũ opukapa ha oñembohory hese. Jesús katu heʼi umi héntepe osẽmba hag̃ua okápe, upe rire oike pe mitãkuñaʼi rendápe. Ha oheja oike hendive pe mitãkuñaʼi sy, itúva ha umi omoirũva chupe. 41 Ha Jesús ojagarra chupe ipógui ha heʼi: “Tálita cúmi”, heʼiséva: “Mitãkuña, ndéve haʼe: ¡Epuʼã!”.
nwtsty nóta de estúdio Mr 5:39
nomanói, okénte hína: Sapyʼánte la Bíbliape ojeʼe peteĩ omanóvare okenteha (Sl 13:3; Jn 11:11-14; Hch 7:60; 1Co 7:39; 15:51; 1Te 4:13). Jesús omopuʼãtarõ guare pe mitãkuñaʼípe, heʼíne raʼe péicha ohechauka hag̃ua peteĩ okévape oñemombayháicha, haʼe ikatutaha avei omopuʼã jey umi omano vaʼekuépe. Jehová omeʼẽ Jesúspe podér omopuʼã jey hag̃ua pe mitãkuñaʼípe, pórke Ñandejára hína “pe omoingovéva umi omanóvape ha oñeʼẽva umi mbaʼe oñekumpliʼỹvare, ku oñekumpliramoguáicha” (Ro 4:17).
(Marcos 5:42) Upepete pe mitãkuñaʼi opuʼã oguata. (Haʼe oreko doce áño.) Upévo ituvakuéra ovyʼaiterei ha ni noimoʼãi pe ohecháva.
Oikove jey peteĩ mitãkuñaʼi
Jesús ningo heʼi jepi umi persóna omonguerávape ani hag̃ua omombeʼu avavépe la ojapo vaʼekue hesehapekuéra. Ha koʼág̃a heʼi avei upéva Jairo ha hembirekópe. Upéicharõ jepe, haʼekuéra ha umi ótra hénte ovyʼaiterei pe mitãkuñaʼi oikove jey haguére, ha ndaikatúi oguerokirirĩ. Upéicha rupi “opa siuda ha puévlo oĩvape upe jerére” ojekuaa la oiko vaʼekue (Mateo 9:26). Ajépa hasy vaʼerã voi jaguerokirirĩ jahecháramo oikove jeyha peteĩ persóna jahayhúva. Kóva hína pe segunda rresurreksión Jesús ojapo vaʼekue.
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Marcos 5:19, 20) Péro haʼe ndohejái oho hendive, heʼi guei: “Terehóntena nde rógape ne hentekuéra rendápe, ha emombeʼu chupekuéra opa mbaʼe Jehová ojapo vaʼekue nderehe ha mbaʼéichapa ndeporiahuvereko”. 20 Ha pe kuimbaʼe oho Decápolispe omombeʼu opa mbaʼe Jesús ojapo vaʼekue hese. Ha opavavénte oponderajoa upéva.
nwtsty nóta de estúdio Mr 5:19
emombeʼu chupekuéra: Jesús ningo ojepokuaámi heʼi la héntepe ani hag̃ua omombeʼu ótrope umi milágro ojapo vaʼekue (Mr 1:44; 3:12; 7:36). Péro ko kásope Jesús ojerure pe kuimbaʼépe omombeʼu hag̃ua ihentekuérape la oiko vaʼekue. Oiméne ojapo upéicha pórke upérõ la hénte heʼi Jesúspe oho hag̃ua upégui ha ndaikatumoʼãvéima opredika umi hénte upepeguápe. Avei pe kuimbaʼe ikatúta omombeʼu porã la oiko vaʼekue ani hag̃ua ojeʼe oimeraẽ mbaʼe rei umi kure omanomba haguére.
(Marcos 6:11) Ha oĩháme napenderresiviséiva térã napenerenduséiva, pesẽvo upégui peityvyro pende pýgui pe yvytimbo, pehechauka hag̃ua haʼekuéra ojavyha”.
nwtsty nóta de estúdio Mr 6:11
peityvyro pende pýgui pe yvytimbo: Péicha umi disipulokuéra ohechauka haʼekuéra ndahaʼemoʼãiha rresponsávle umi hénte nohenduséi haguére chupekuéra, ha ojechataha hikuái Ñandejárandi upevakuére. Mateo 10:14 ha Lucas 9:5-pe oĩ avei ko fráse joguaha. Marcos ha Lucas oipuru avei ko fráse péro heʼive “pehechauka hag̃ua haʼekuéra ojavyha”. Pablo ha Bernabé ojapo vaʼekue péicha oĩrõ guare Antioquía de Pisídiape (Hch 13:51). Ha oĩrõ guare Coríntope, Pablo oityvyro ijao ha heʼi: “Pende ruguy topyta pene akã ári, che chepotĩ” (Hch 18:6). Oime vaʼerã Jesús disipulokuéra oikuaa raʼe upe kostúmbre pórke yma umi judío ohóramo ótro tetãme oityvyro raẽ isandália oike mboyve hetãme, ani hag̃ua omoinge ipýre yvytimbo ótro tetãme guare pórke heʼi hikuái ikyʼaha. Péro kóva ndahaʼéi la Jesús ontendekase vaʼekue idisipulokuérape.