Weta 19
Be E Sọgbe Nado Hoavùn Ya?
BE A yọ́n ovi delẹ he nọ tẹnpọn nado ze yede daga bo nọ dọ̀n avùn dai ya?— Be a nọ jlo nado dogbẹ́ hẹ yé ya? Kavi e nọ jlo we nado dogbẹ́ hẹ mẹhe jọmẹ bo yiwanna jijọho lẹ?— Mẹplọntọ Daho lọ dọmọ: ‘Ayajẹnọ wẹ jijọho-dintọ lẹ; na yè na ylọ yé dọ visunnu Jiwheyẹwhe tọn.’—Matiu 5:9.
Ṣigba mẹdelẹ nọ wà nuhe doadi na mí to whedelẹnu. Kavi e mayin mọwẹ?— Eyin enẹ jọ, mí sọgan jlo nado yiahọsu. Ehe jọ do hodotọ Jesu tọn lẹ go to gbèdopo to whenuena yé to gbejizọnlin zin hẹ Jesu jei Jelusalẹm. Gbọ ma pìntàn lọ na we.
To whenuena yé ko zin gbejizọnlin jẹ fide, Jesu do vude to devi etọn lẹ mẹ hlan nado jẹnukọn yì gbetatò Samalia tọn de mẹ nado dín gbọjẹtẹn de dai na yé. Ṣigba tòmẹnu lọ lẹ ma jlo dọ yé ni nọ finẹ, na Samalianu lẹ tindo sinsẹ̀n he gbọnvo de wutu. Podọ yé ma yiwanna mẹdepope he nọ yì basi sinsẹ̀n to Jelusalẹm.
Etẹwẹ Jakobu po Johanu po jlo na wà nado yiahọsu to Samalianu lẹ go?
Eyin hiẹ go wẹ enẹ jọ do, etẹwẹ a na ko wà? Be homẹ na ko gble we wẹ ya? Be hiẹ lọsu na ko jlo nado yiahọsu wẹ ya?— Nuhe devi Jakobu po Johanu po jlo na wà lọ pẹpẹ niyẹn. Yé dọna Jesu dọ: ‘Be hiẹ jlo dọ mí ni ylọ miyọ́n sọn olọn mẹ nado và yé sudo ya?’ Abajọ Jesu do ylọ yé dọ Visunnu Hẹviosò tọn lẹ! Ṣigba Jesu dọna yé dọ e ma sọgbe nado yinuwa hẹ mẹdevo lẹ to aliho enẹ mẹ gba.—Luku 9:51-56; Malku 3:17.
Nugbo wẹ dọ gbẹtọ lẹ sọgan nọ hẹn homẹgble mí to whedelẹnu. Yọpọvu hatọ towe lẹ sọgan gbẹ́ dọ a ma na daihun hẹ yé. Yé tlẹ sọgan dọna we dọ: “Mí ma jlo na mọ we tofi.” Eyin onú mọnkọtọn jọ, e sọgan doadi na mí, kavi e mayin mọwẹ? Mí sọgan jlo nado wà nude nado yiahọsu. Ṣigba be mí dona wàmọ ya?—
Ze Biblu towe. Gbọ mí ni hùn Howhinwhẹn lẹ weta 24, wefọ 29. Finẹ hia dọmọ: “A dọ blo, dọ, mọwẹ yẹn na wà do e, dile e wà do mi do: Yẹn na suahọ dawe lọ kẹdẹdi azọ́n etọn.”
Etẹwẹ enẹ zẹẹmẹdo na we?— E to didohia dọ mí ma dona nọ yiahọsu gba. Mí ma dona ylanhùn do mẹde go na ewọ lọsu ylanhùn do mí go wutu gba. Ṣigba etẹwẹ a dona wà eyin mẹde tọ́n avùn we? E sọgan tẹnpọn nado hẹn homẹgble we gbọn zùnzùn we dali. E sọgan vlẹ we kò bo dọ dọ a ma pé nude go. Eyọn, eyin mẹde ylọ we dọ butọnọ, etẹwẹ a dona wà? Be a dona hoavùn wẹ ya?—
Whladopo dogọ, gbọ mí ni pọ́n nuhe Biblu dọ. Hùn in do Matiu weta 5, wefọ 39. Jesu dọ to finẹ dọmọ: ‘A hoavùn hẹ mẹylankan de blo; ṣigba mẹdepope he hò alaka adusi tọn na we, lẹ́ amiyọn tọn na ẹn ga.’ Etẹwẹ a lẹndọ Jesu to didọ tofi? Be didọ wẹ e te dọ eyin mẹde li akotokún alaka dopo na we, a dona gbọ mẹlọ nisọ li awetọ na we ya?—
Lala, e mayin nuhe dọ Jesu te niyẹn gba. Hogbe he Jesu yizan lọ gbọnvona akotokún lili mẹ. E sọgan yin alọsọ́mẹ kavi nado sisẹ́mẹ. Mẹde sọgan hò alaka na mí nado tọ́n avùn mí. Mẹhe wàmọ na jlo dọ mí ni gblehomẹ. Podọ eyin mí gblehomẹ bo sọalọ ẹ kavi sisẹ́ ewọ lọsu, etẹwẹ na jọ?— Vlavo avùn na bẹ.
Ṣigba Jesu ma jlo dọ hodotọ etọn lẹ ni hoavùn hẹ mẹde gba. Enẹwutu e dọ dọ eyin mẹde linú mí, mí ni ma linú mẹlọ blo. Homẹ ma dona gble mí bọ mí na hoavùn gba. Eyin mí wàmọ, mí to didohia dọ nudopolọ wẹ mí yin po mẹhe dọ̀n avùn wá lọ po.
Eyin avùn jlo na fọ́n, etẹwẹ a lẹndọ e yọ́n hugan nado wà?— E na yọ́n hugan nado tọ́nsọn otẹn lọ mẹ. Mẹhe to avùn dọ̀n dai lọ sọgan sọalọ we kavi sisẹ́ we whla susu. Ṣigba agbọ́ na pé e bọ e sọgan doalọte. Eyin a tọ́nsọn otẹn lọ mẹ, enẹ ma dohia dọ a yin adidọnọ gba. E dohia dọ a lodo to nuhe sọgbe mẹ.
Etẹwẹ mí dona wà eyin mẹde tọ́n avùn mí?
Ṣigba etẹwẹ lo, eyin a hoavùn bo ka dùto e ji? Etẹwẹ sọgan jọ to enẹgodo?— Mẹhe a hò lọ sọgan lẹkọwa po họntọn etọn lẹ po. Yé tlẹ sọgan yí opò daho kavi ohí do gbleawuna we. Enẹwutu, be a mọ nuhewutu Jesu ma jlo dọ mí ni hoavùn ya?—
Etẹwẹ mí dona wà eyin mí mọ bọ mẹdevo lẹ to avùnho? Be mí na yíwhẹ̀ do mẹdopo ji bo gblewhẹdo awetọ wẹ ya?— Biblu dọ nuhe mí dona wà na mí. Hùn Biblu do Howhinwhẹn lẹ weta 26, wefọ 17. E dọmọ: “Ewọ he juwajei, bosọ gblọn do avùn he ma yin etọn mẹ, taidi mẹde he hẹn otó na avún.”
Nawẹ didádo avùn mẹdevo lẹ tọn mẹ taidi otó avún de tọn hinhẹn gbọn? A sọgan yin awugblena, enẹwutu a wàmọ blo!
Etẹwẹ na jọ eyin a hẹn otó na avún de? E na vẹ́ avún lọ, bọ e na yìn adú do we, kavi e mayin mọwẹ? Dile avún lọ na to tintẹnpọn nado gbì otó etọn sọn alọ towe mẹ, mọwẹ hiẹ lọsu dona to tintẹnpọn nado hẹn otó etọn lẹ gbanun-gbanun do niyẹn, podọ mọwẹ zingidi avún lọ tọn nasọ sinyẹn dogọ do. Eyin a wá jo otó etọn lẹ do, e sọgan hàndu we. Ṣigba be e sọgan yọnbasi dọ a ni ṣite to finẹ bo hẹn otó etọn lẹ go kakadoi ya?—
Nuhahun enẹ nkọtọn mẹ wẹ mí na dọ̀n mídelẹ do eyin mí dádo avùn mẹdevo lẹ tọn mẹ. Mí sọgan gọ̀n ma yọ́n mẹhe dọ̀n avùn lọ wá kavi nuhe zọ́n bọ yé to avùnho. Yè sọgan to mẹde hò, ṣigba e sọgan yindọ ajò wẹ e jẹ. Eyin mí gọalọna ẹn, be mí to alọgọna ajotọ de. Enẹ na yin nuhe ma sọgbe, kavi e mayin mọwẹ?
Enẹwutu, etẹwẹ a dona wà eyin a mọ mẹdevo lẹ to avùnho?— Eyin wehọmẹ wẹ, a sọgan yawu yì dọna mẹplọntọ de. Podọ eyin fidevo he mayin wehọmẹ wẹ, a sọgan ylọ dopo to mẹjitọ towe lẹ mẹ kavi ponọ de. Mọwẹ, eyin mẹdevo lẹ tlẹ jlo na hoavùn, mí dona yin jijọho-dintọ.
Etẹwẹ a dona wà eyin a mọ gbẹtọ lẹ to avùnho?
Devi nugbonọ Jesu tọn lẹ nọ wà nuhe go yé pé lẹpo ma nado hoavùn hẹ mẹdepope. To mọwiwà mẹ, mí nọ dohia dọ mí lodo to nuhe sọgbe lẹ mẹ. Biblu dọ dọ devi Jesu tọn de “ma hà [bo] hoavùn; adavo dọ ni nọ wadẹẹdẹ hẹ gbẹtọ lẹpo.”—2 Timoti 2:24.
Todin gbọ mí ni pọ́n ayinamẹ dagbe devo lẹ he na gọalọna mí nado dapana avùnhiho: Lomunu lẹ 12:17-21 po 1 Pita 3:10, 11 po.