Alọdlẹndonu Nuplọnwe Opli Gbẹzan po Lizọnyizọn po Tọn
3-9 JUIN
NUHỌAKUẸ LẸ SỌN OHÓ JIWHEYẸWHE TỌN MẸ | GALATIANU LẸ 4-6
“‘Zẹẹmẹ Yẹhiadonu Tọn’ de He Gando Mí Go”
it-1-F 56 huk. 1
Hagali
Dile apọsteli Paulu dọ do, Hagali yin nùdego to zẹẹmẹ yẹhiadonu tọn de mẹ bo nọtena akọta Islaeli agbasalan tọn he biọ alẹnu de mẹ hẹ Jehovah, yèdọ alẹnu Osẹ́n tọn he yin didoai to Osó Sinai ji, podọ alẹnu ehe wẹ hẹn “ovi lẹ nado yin afanumẹ.” Na ylando akọta lọ tọn wutu, yé ma penugo nado jẹ nubiọtomẹsi alẹnu enẹ tọn lẹ kọ̀n. To alẹnu enẹ glọ, Islaelivi lẹ ma lẹzun akọta he to edekannu de gba, ṣigba yé yin ylandonọ he jẹna okú; enẹ wẹ zọ́n bọ yé yin afanumẹ. (Joh 8:34; Lo 8:1-3) To azán Paulu tọn gbè, Jelusalẹm nọtena Hagali, na Jelusalẹm he yin tatọ́-tònọ lọ wẹ nọtena akọta Islaeli agbasalan tọn he lẹzun afanumẹ po ovi etọn lẹ po. Ṣigba, Klistiani yiamisisadode gbọn gbigbọ dali lẹ yin ovi “Jelusalẹm he to aga” lọ tọn lẹ, yèdọ asi yẹhiadonu tọn Jiwheyẹwhe tọn. Taidi Sala he yin yọnnu he to edekannu, Jelusalẹm ehe ma yin afanumẹ pọ́n. Ṣigba, dile Iṣmaeli dohomẹkẹn Isaki do, mọ wẹ ovi Jelusalẹm he yin afanumẹ lọ tọn lẹ dohomẹkẹn ovi “Jelusalẹm he to aga” he Visunnu lọ ko tundote lọ tọn lẹ do ga. Amọ́, kẹdẹdile Hagali po visunnu etọn po yin yinyan tọ́n do, mọ wẹ Islaeli agbasalan tọn yin gbigbẹdai taidi akọta de do.—Ga 4:21-31; sọ pọ́n Joh 8:31-40.
w14 15/10 10 huk. 11
Tindo Yise Dolido Dọ Ahọluduta lọ Na Wá
11 Dile etlẹ yindọ alẹnu he yin bibasi hẹ Ablaham mọ hẹndi gando ovivi Ablaham tọn lẹ go to whenue yé dugu Aigba Pagbe tọn, Owe-wiwe lẹ dohia dọ alẹnu lọ nasọ mọ hẹndi to gbigbọ-liho. (Gal. 4:22-25) Dile apọsteli Paulu basi zẹẹmẹ etọn to gbọdo glọ do, to whenue alẹnu lọ na mọ hẹndi to gbigbọ-liho adà tintan okún Ablaham tọn lọ tọn wẹ Klisti podọ adà awetọ etọn wẹ Klistiani yiamisisadode 144 000 lẹ. (Gal. 3:16, 29; Osọ. 5:9, 10; 14:1, 4) Yọnnu he wleawuna okún lọ wẹ “Jelusalẹm he to aga lọ,” yèdọ adà olọn mẹ tọn titobasinanu Jiwheyẹwhe tọn, he bẹ nudida gbigbọnọ nugbonọ lẹ hẹn. (Gal. 4:26, 31) Dile opagbe he zọnpọ hẹ alẹnu he yin bibasi hẹ Ablaham dohia do, okún yọnnu lọ tọn na hẹn dona wá na gbẹtọvi lẹ.
Onú Sisosiso Gbigbọmẹ Tọn Lẹ
w09-F 1/4 13
Be Hiẹ Yọnẹn Ya?
Naegbọn Jesu do zan hogbe lọ “Abba, Otọ́” to odẹ̀ mẹ na Jehovah?
Hogbe Alamaikigbe tọn lọ ʼab·baʼʹ gán zẹẹmẹdo “otọ́ ṣie” kavi “Otọ́ E.” Hogbe lọ sọawuhia whla atọ̀n to Owe-wiwe lẹ mẹ, bo yin yiyizan to odẹ̀ de mẹ bọ e dlẹnalọdo Otọ́ olọn mẹ tọn, Jehovah. Todin, etẹwẹ hogbe lọ nọ zẹẹmẹdo?
Otànwe de dọmọ: “To azán Jesu tọn gbè, ovi lẹ nọ saba yí hogbe lọ ʼabbāʼ zan to paa mẹ nado do haṣinṣan pẹkipẹki po sisi he yé tindo na otọ́ yetọn po hia.” (The International Standard Bible Encyclopedia) E yin dopo to hogbe tintan he ovi de nọ plọn lẹ mẹ, ehe nọ do haṣinṣan pẹkipẹki he e tindo hẹ otọ́ etọn hia. Jesu yí hogbe lọ zan to odẹ̀ ovẹ̀ tọn de mẹ hlan Otọ́ etọn. Gànhiho delẹ jẹnukọnna okú Jesu tọn wẹ e hodẹ̀ hlan Jehovah to jipa Gẹtsemani tọn mẹ bo yí hogbe lọ “Abba, Otọ́” zan.—Malku 14:36.
Otànwe he yin nùdego to aga lọ yidogọ dọ, “e ma yá bọ hogbe lọ ʼAbbāʼ nido yin yiyizan to owe Ju lẹ tọn mẹ to ojlẹ Glẹkinu lẹ po Lomunu lẹ po tọn mẹ, na ehe na ko di mẹmasi didohia Jiwheyẹwhe nado zan hogbe akọjẹhẹmẹ tọn mọnkọtọn na ẹn.” Ṣigba, “Jesu . . . yí hogbe ehe zan nado dohia to aliho de mẹ dọ Ewọ po Jiwheyẹwhe po vẹ́ taun.” Whla awe he pò lẹ he hogbe lọ “Abba” yin yiyizan to Owe-wiwe lẹ mẹ, tin to kandai apọsteli Paulu tọn lẹ mẹ, bo dohia dọ Klistiani owhe kanweko tintan whenu tọn lẹ lọsu nọ zan hogbe enẹ to odẹ̀ yetọn lẹ mẹ.—Lomunu lẹ 8:15; Galatianu lẹ 4:6.
w11 1/1 9
Be Hiẹ Yọnẹn Ya?
Etẹ dọ wẹ apọsteli Paulu te to whenuena e dọ dọ emi ko to “hiadomẹgo lẹ he yin afanumẹ Jesu tọn” hẹn to agbasa emitọn mẹ?—Galatianu lẹ 6:17.
▪ To owhe kanweko tintan whenu, hosetọ Paulu tọn lẹ sọgan ko mọnukunnujẹ nuhe dọ e te mẹ to aliho voovo mẹ. Di apajlẹ, ogàn miyọ́nawu nọ yin yiyizan to hohowhenu nado dohiagona awhàn-kanlinmọ, ajotọ tẹmpli mẹ tọn po afanumẹ he họ̀njẹgbé lẹ po. Mẹsusu wẹ nọ pọ́n ohia he yin dido gbẹtọ go to aliho ehe mẹ hlan taidi winyannu.
Ṣigba, hiadomẹgo lẹ ma nọ yin pinpọnhlan taidi winyannu to whepoponu gba. To hohowhenu, mẹsusu wẹ nọ dohiagona yede nado do akọ̀ tangan he mẹ yé wá sọn kavi sinsẹ̀n tangan he mẹ yé tin te hia. Di apajlẹ, sọgbe hẹ wezẹhomẹ lọ Theological Dictionary of the New Testament, “ohia he Silianu lẹ nọ basi do alọkọ kavi okọ̀ nọ dohia dọ yé nọ sẹ̀n yẹwhe Hadad po Atargatis po . . . Amà ierre tọn wẹ yin ohia he yè do nọ yọ́n mẹhe nọ sẹ̀n Dionysus lẹ.”
Zẹẹmẹ-basitọ egbezangbe tọn susu lẹndọ awú he gbẹtọ lẹ gblena Paulu to ninọmẹ voovo mẹ to azọ́n mẹdehlan Klistiani tọn etọn mẹ lẹ hodọ wẹ e te. (2 Kọlintinu lẹ 11:23-27) Ṣigba e sọgan yindọ gbẹzan he do Paulu hia taidi Klistiani hodọ wẹ e te, e ma yin hiadomẹgo paa lẹ gba.
10-16 JUIN
NUHỌAKUẸ LẸ SỌN OHÓ JIWHEYẸWHE TỌN MẸ | EFESUNU LẸ 1-3
“Tito Anadenanu Jehovah Tọn po Azọ́n He E Na Wà lẹ Po”
it-2-F 858 huk. 2
Aṣli Wiwe
Ahọluduta Mẹsia Tọn. To owe he Paulu kàn lẹ mẹ, e basi zẹẹmẹ gigọ́ gando osọhia aṣli wiwe Klisti tọn go. To Efesunu lẹ 1:9-11 mẹ, e dohia dọ Jiwheyẹwhe hẹn “aṣli wiwe” ojlo etọn tọn zun yinyọnẹn dọmọ: “Ehe sọgbe hẹ nuhe nọ hẹn homẹ etọn hùn he ewọ lọsu ko lẹn nado ze tito anadenanu tọn de dai to whenue ojlẹ dide lọ lẹ pé nado sọgan bẹ nulẹpo pli dopọ to Klisti mẹ, yèdọ nuhe tin to olọn mẹ lẹ po nuhe tin to aigba ji lẹ po. Mọwẹ, to ewọ mẹ, yèdọ mẹhe míwlẹ tin to kọndopọ mẹ hẹ bo ko yin dide nado yin gudutọ lẹ to pọmẹ hẹ, na mí ko yin dide jẹnukọn sọgbe hẹ lẹndai mẹhe nọ hẹn nulẹpo di dile e basi dide etọn sọgbe hẹ ojlo etọn do lọ tọn.” Enẹwutu, “aṣli wiwe” ehe bẹ gandudu de hẹn, yèdọ Ahọluduta Mẹsia tọn he Jiwheyẹwhe zedai. “Nuhe tin to olọn mẹ lẹ,” ehe Paulu dlẹnalọdo wẹ mẹhe na wá dugán hẹ Klisti to Ahọluduta olọn tọn enẹ mẹ lẹ. Podọ “nuhe tin to aigba ji lẹ” wẹ mẹjidugando he na nọ aigba ji lẹ. Jesu dohia devi etọn lẹ dọ aṣli wiwe lọ gando Ahọluduta lọ go to whenue e dọna yé dọmọ: “Mìwlẹ wẹ aṣli wiwe Ahọluduta Jiwheyẹwhe tọn ko yin nina.”—Mk 4:11.
w12 15/7 27-28 huk. 3-4
Jehovah to Whẹndo Etọn Bẹpli
3 Mose dọna Islaelivi lẹ dọmọ: “OKLUNỌ lọ Jiwheyẹwhe mítọn OKLUNỌ dopo wẹ.” (Deut. 6:4) Jehovah nọ yinuwa to kọndopọ mẹ hẹ lẹndai etọn. Enẹwutu, “to whenue ojlẹ dide lọ lẹ pé,” Jiwheyẹwhe ze “tito anadenanu tọn de” dai nado kọ̀n nudida nuyọnẹntọ etọn lẹpo dopọ. (Hia Efesunu lẹ 1:8-10.) Tito anadenanu tọn ehe na jẹ yanwle etọn kọ̀n to adà voovo awe mẹ. Tintan, e na wleawuna agun mẹyiamisisadode lẹ tọn nado nọgbẹ̀ to olọn mẹ to anademẹ Jesu Klisti tọn glọ, mẹhe yin Ota yetọn to gbigbọ-liho. Adà ehe bẹjẹeji to Pẹntikọsti 33 W.M. to whenue Jehovah jẹ mẹhe na dugán hẹ Klisti to olọn mẹ lẹ bẹpli ji. (Owalọ 2:1-4) Na mẹyiamisisadode lẹ ko yin lilá di dodonọ na ogbẹ̀ to dodonu avọ́sinsan ofligọ Klisti tọn ji wutu, yé kẹalọyi dọ yé ko yin sisọdodovi taidi “ovi Jiwheyẹwhe tọn lẹ.”—Lom. 3:23, 24; 5:1; 8:15-17.
4 Awetọ, e na wleawuna mẹhe na nọgbẹ̀ to paladisi aigba ji tọn mẹ to Ahọluduta Mẹsia Klisti tọn glọ lẹ. Omẹ tintan he na nọgbẹ̀ to Paladisi mẹ lẹ wẹ “gbẹtọ susugege” lọ. (Osọ. 7:9, 13-17; 21:1-5) To Gandudu Owhe Fọtọ́n tọn lọ whenu, gbẹtọ liva susu he na yin finfọnsọnku lẹ na kọnawudopọ hẹ yé. (Osọ. 20:12, 13) Yí nukun homẹ tọn do pọ́n lehe fọnsọnku lọ na yidogọna pọninọ mítọn do sọ! To vivọnu owhe fọtọ́n lọ tọn, “nuhe tin to aigba ji lẹ” na jugbọn mẹtẹnpọn godo tọn de mẹ. Mẹhe yin nugbonọ lẹ na yin sisọdodovi taidi “ovi Jiwheyẹwhe tọn lẹ” to aigba ji.—Lom. 8:21; Osọ. 20:7, 8.
Onú Sisosiso Gbigbọmẹ Tọn Lẹ
w13 15/2 28 huk. 15
Ma Dike Nudepope Ni Glọnalina We Nado Mọ Gigo Yí Blo
15 Ojlo Jehovah tọn wiwà po akọndonanu po nọ gọalọna mẹdevo lẹ nado mọ gigo yí. Paulu kanwehlan agun he to Efesu dọmọ: “Yẹn biọ to mì si ma nado gbọjọ na nukunbibia ṣie ehelẹ do ota mìtọn mẹ wutu, na ehelẹ yin gigo na mì.” (Efe. 3:13) Linlẹn tẹ mẹ wẹ nukunbibia Paulu tọn “yin gigo” na Efesunu lẹ te? Na Paulu zindonukọn nado to lizọnyina Efesunu lẹ mahopọnna whlepọn lẹ wutu, ewọ dohia yé dọ lẹblanulọkẹyi he yé tindo nado yin Klistiani họakuẹ taun. Eyin Paulu ko jogbe to whlepọn glọ wẹ, be enẹ ma na dohia Efesunu lẹ dọ haṣinṣan yetọn hẹ Jehovah, lizọnyizọn yetọn po todido yetọn po ma họakuẹ ya? Akọndonanu Paulu tọn na gigo sinsẹ̀n Klistiani tọn, bosọ dohia dọ nado yin devi Klisti tọn jẹna avọ́sinsan lẹpo.
cl 299 huk. 21
“Nado Yọ́n Owanyi Klisti Tọn”
21 Hogbe Glẹki tọn heyin lilẹdo “nado yọ́n” zẹẹmẹdo nado yọ́n nude “ganji, gbọn numimọ etọn tintindo dali.” Eyin mí nọ do owanyi hia dile Jesu basi do—bo nọ yí mídelẹ do sanvọ́ do ota mẹdevo lẹ tọn mẹ, bo nọ yí awuvẹmẹ do gọalọna yé, bosọ nọ jona yé sọn ahun mítọn mẹ—to whenẹnu, mí sọgan mọnukunnujẹ numọtolanmẹ etọn mẹ ganji. To aliho ehe mẹ, mí nọ wá “yọ́n owanyi Klisti tọn, he sù hú nuyọnẹn” gbọn numimọ dali. Podọ mí ma dona wọnji pọ́n gbede dọ lehe mí hodo apajlẹ Klisti tọn sọ, mọwẹ mí na dọnsẹpọ Jehovah, Jiwheyẹwhe owanyinọ mítọn pẹkipẹki do niyẹn, yèdọ apajlẹ mẹhe tọn Jesu hodo to gigọ́mẹ.
17-23 JUIN
NUHỌAKUẸ LẸ SỌN OHÓ JIWHEYẸWHE TỌN MẸ | EFESUNU LẸ 4-6
“Mì Ze Gbaja Jiwheyẹwhe Tọn Blebu Do”
w18.05 27 huk. 1
Jọja lẹ Emi, Mì Nọte Gligli Sọta Lẹgba
APỌSTELI PAULU yí gbẹzan Klistiani tọn mítọn jlẹdo awhànfuntọ he to ahidi hẹ kẹntọ etọn tlọlọ de tọn go. Nugbo wẹ dọ awhàn gbigbọmẹ tọn de fùn wẹ mí te, e ma yin agbasa tọn. Etomọṣo, omẹ jọnun wẹ kẹntọ mítọn lẹ yin. Satani po aovi etọn lẹ po yin awhànfuntọ he bikan bo tindo numimọ susu lẹ. Enẹwutu, e sọgan taidi dọ awhàn lọ ma gán pà mí. Jọja Klistiani lẹ na taun tọn sọgan taidi mẹhe e bọawu nado domọwle. Nawẹ yé sọgan donukun dọ emi na duto huhlọn gbigbọ ylankan olọn tọn he sinyẹn hugan gbẹtọvi enẹlẹ ji gbọn? Nugbo lọ wẹ yindọ jọja lẹ sọgan dudeji, podọ yé nọ dudeji! Naegbọn mí do dọ mọ? Na yé “nọ to huhlọn mọyi sọn Oklunọ dè” wutu. Ṣigba, yé sọ nọ wà nudevo hú huhlọn Jiwheyẹwhe tọn go ginganjẹ. Yé nọ sọawhànnu. Taidi awhànfuntọ he yin azọ́nplọn ganji lẹ, yé ko “ze gbaja Jiwheyẹwhe tọn blebu do.”—Hia Efesunu lẹ 6:10-12.
w18.05 28-29 huk. 4, 7, 10
Jọja lẹ Emi, Mì Nọte Gligli Sọta Lẹgba
4 Mọdopolọ, nugbo he mí nọ plọn sọn Ohó Jiwheyẹwhe tọn mẹ lẹ nọ basi hihọ́na mí sọn awugble gbigbọmẹ tọn he nuplọnmẹ lalo lẹ sọgan hẹnwa si. (Joh. 8:31, 32; 1 Joh. 4:1) Podọ, lehe mí yiwanna nugbo Jiwheyẹwhe tọn lẹ sọ, mọ wẹ e nọ bọawuna mí dogọ do nado ze “tùnudo” mítọn do, enẹ wẹ nado nọgbẹ̀ sọgbe hẹ nujinọtedo dodo Jiwheyẹwhe tọn lẹ. (Salm. 111:7, 8; 1 Joh. 5:3) Humọ, to whenue mí tindo nukunnumọjẹnumẹ he họnwun gando nugbo he to Ohó Jiwheyẹwhe tọn mẹ lẹ go, mí sọgan yí adọgbigbo do yiavùnlọna yé to kẹntọ mítọn lẹ nukọn.—1 Pita 3:15.
7 Apajlẹ he sọgbe nankọ die he do lehe nujinọtedo dodo tọn Jehovah tọn lẹ sọgan basi hihọ́na ahun yẹhiadonu tọn mítọn do hia! (Howh. 4:23) Kẹdẹdile awhànfuntọ de ma na yí tùnudo ogànnọ he ma yọ́n sọmọ de do tùnudo ogànnọ dagbe de tẹnmẹ do, mọ wẹ mí ma na jlo gbede nado yí nujinọtedo mítọn titi lẹ do diọ nujinọtedo Jehovah tọn gando nuhe sọgbe lẹ go do niyẹn. Mí ma tindo nuyọnẹn jẹ obá lọ mẹ nado basi hihọ́na ahun mítọn. (Howh. 3:5, 6) Kakatimọ, mí nọ gbeje tùnudo he Jehovah na mí lọ pọ́n whẹwhẹ nado hẹn diun dọ e tẹdo ahun mítọn go gbanun-gbanun.
10 Afọpa he awhànfuntọ Lomu tọn lẹ nọ do nọ hẹn yé yì awhàngbenu, ṣigba afọpa yẹhiadonu tọn he Klistiani lẹ nọ do nọ gọalọna yé nado yì lá owẹ̀n jijọho tọn. (Isa. 52:7; Lom. 10:15) Etomọṣo, e nọ biọ adọgbigbo nado dọho to whenue dotẹnmẹ lọ hundote. Jọja owhe 20 mẹvi de he nọ yin Bo dọmọ: “To dai, n’nọ dibu nado dekunnuna klasigbẹ́ ṣie lẹ. N’lẹndọ n’nọ kuwinyan. Eyin n’flinnu hlan godo, n’ma nọ yọ́n nuhewutu n’dona nọ kuwinyan. Todin, homẹ ṣie nọ hùn nado dekunnuna ogbẹ́ ṣie lẹ.”
w18.05 29-31 huk. 13, 16, 20
Jọja lẹ Emi, Mì Nọte Gligli Sọta Lẹgba
13 Delẹ to “ogá miyọ́nnọ” he Satani sọgan de do we lẹ mẹ wẹ lalo lẹ gando Jehovah go—dọ Ewọ ma nọ hò towe pọ́n, podọ e ma sọgan yiwanna we. Ida he tindo owhe 19 nọ diahi hẹ numọtolanmẹ nuvọ́nọ-yinyin tọn. E dọmọ: “N’nọ saba mọ to dai dọ Jehovah dẹn do mi, podọ ewọ ma jlo nado yin Họntọn ṣie.” Nawẹ e nọ pehẹ ninọmẹ ehe gbọn? Ida dọmọ: “Opli lẹ nọ hẹn yise ṣie lodo taun. To dai, n’nọ sinai to finẹ poun bo ma nọ na gblọndo gbede, po linlẹn lọ po dọ mẹde ma jlo na sè nue n’do bo na dọ. Ṣigba todin, n’nọ wleawuna opli lẹ bo nọ tẹnpọn nado na gblọndo whla awe kavi whla atọ̀n. E nọ vẹawu, amọ́ awú nọ yá mi dogọ eyin n’wàmọ. Podọ, mẹmẹsunnu po mẹmẹyọnnu lẹ po nọ namẹ tuli taun. N’nọ lẹkọ sọn opli lẹ to whelẹponu po numọtolanmẹ lọ po dọ Jehovah yiwanna mi.”
16 Kẹdẹdile ogangbakun nọ basi hihọ́na apọ̀n awhànfuntọ de tọn do, mọ wẹ “todido whlẹngán” tọn mítọn nọ basi hihọ́na ayiha mítọn, enẹ wẹ nugopipe nulẹnpọn tọn mítọn do niyẹn. (1 Tẹs. 5:8; Howh. 3:21) Todido nọ zọ́n bọ mí nọ ze ayiha do opagbe Jiwheyẹwhe tọn lẹ ji, podọ e nọ gọalọna mí nado wleawuna pọndohlan he sọgbe gando nuhahun lẹ go. (Salm. 27:1, 14; Owalọ 24:15) Amọ́, eyin mí jlo dọ “ogangbakun” mítọn ni basi hihọ́na mí, mí dona ṣinyọ́n ẹn do ota mítọn, kakati nado hẹn ẹn do alọmẹ.
20 Paulu yí Ohó Jiwheyẹwhe tọn jlẹdo ohí he Jehovah na mí de go. Ṣigba, mí dona plọn nado nọ yí i zan po azọ́nyinyọnẹn po to whenue mí to avùnlọyina nuyise mítọn lẹ—kavi to whenue mí to pọndohlan mítọn titi jlado. (2 Kọl. 10:4, 5; 2 Tim. 2:15) Nawẹ a sọgan hẹn nugopipe towe lẹ pọnte gbọn? Sebastian he tindo owhe 21 dọmọ: “N’nọ kàn wefọ Biblu tọn dopo dai sọn weta lẹpo mẹ to Biblu hihia ṣie whenu. N’nọ basi todohukanji wefọ he n’yiwanna hugan lẹ tọn. Gbọnmọ dali, pọndohlan ṣie sọ nọ sọgbe hẹ Jehovah tọn dogọ.” Daniel he go mí donù to bẹjẹeji dọmọ: “To whenue n’to Biblu hia, n’nọ ṣinyan wefọ he n’mọdọ yé na gọalọna mẹhe n’nọ dukosọ hẹ to lizọnyizọn lọ mẹ lẹ dai. N’mọdọ gbẹtọ lẹ nọ dotoai po sọwhiwhe po eyin yé doayi e go dọ a yọ́n Biblu ganji, bosọ to nuhe go a pé lẹpo wà nado gọalọna yé.”
Onú Sisosiso Gbigbọmẹ Tọn Lẹ
it-2-F 859 huk. 7
Wiwe-Yinyin
Gbigbọ wiwe. Huhlọn-yido-wazọ́n, kavi gbigbọ Jehovah tọn, tin to anademẹ etọn glọ bọ e nọ yí i zan to whepoponu nado hẹn lẹndai etọn di. E yin wiwe, wé ṣeke bo madodiho, bọ Jiwheyẹwhe nọ yí i zan nado hẹn ojlo etọn di. Abajọ e do nọ yin yiylọdọ “gbigbọ wiwe” podọ “gbigbọ wiwe tọn.” (Slm 51:11; Luk 11:13; Lo 1:4; Efe 1:13) Gbigbọ wiwe yin huhlọn de he nọ gọalọna mẹhe ji e to nuyiwa do nado nọ wiweji bo madodiho. Walọ mawé kavi ylankan depope zinzan nọ zẹẹmẹdo agọjijẹ do gbigbọ enẹ kavi nado hẹn “homẹgble” e. (Efe 4:30) Dile etlẹ yindọ gbigbọ wiwe ma yin gbẹtọ, e gando Jiwheyẹwhe go tlọlọ, enẹ wẹ zọ́n bọ yè gán hẹn “homẹgble” gbigbọ wiwe. Ylanwiwa gán “ṣí miyọ́n gbigbọ tọn.” (1Tẹ 5:19) Eyin mẹde hẹn ylanwiwa zun aṣa, mẹlọ nọ hẹn “homẹgble” gbigbọ wiwe Jiwheyẹwhe tọn bo gán lẹzun kẹntọ Jiwheyẹwhe tọn. (Isa 63:10) Mẹhe to homẹhẹngble na gbigbọ wiwe gán yì jẹ obá lọ mẹ bo zánnu do e go, podọ Jesu Klisti dohia dọ ylando mọnkọtọn ma na yin jijona to aihọn ehe kavi dehe ja mẹ.—Mt 12:31, 32; Mk 3:28-30; pọ́n GBIGBỌ.
it-1-F 237 huk. 7
Nukunkẹn
Nọ Sọawuhia to Walọ Mẹ. Eyin mẹde yin nukunkẹnnọ, e nọ tọ́n to walọ etọn delẹ mẹ tlọlọ, bọ ehe nọ do ojlo agọ̀ etọn lẹ hia. Biblu-kantọ Jakọbu dọ dọ to whenue ojlo ylankan mọhò, e nọ ji ylando. (Jak 1:14, 15) Gbọnmọ dali, walọ mẹhe yin nukunkẹnnọ de tọn wẹ nọ do omẹ nankọ he e yin hia. Apọsteli Paulu dọ dọ mẹhe yin nukunkẹnnọ yin boṣiọ-sẹ̀ntọ. (Efe 5:5) Omẹ mọnkọtọn nọ hẹn nuhe go e do nukunkẹn gando zun yẹwhe etọn, bo nọ dohia dọ nulọ yin nujọnu na ẹn hú sinsẹ̀nzọn po sinsẹ̀n-bibasi etọn hlan Mẹdatọ lọ po.—Lo 1:24, 25.
24-30 JUIN
NUHỌAKUẸ LẸ SỌN OHÓ JIWHEYẸWHE TỌN MẸ | FILIPINU LẸ 1-4
“Mì Yin Magbọjẹnọ Na Nudepope Blo”
w17.08 10 huk. 10
“Jijọho Jiwheyẹwhe Tọn . . . Yiaga Hugan Nukunnumọjẹnumẹ Lẹpo”
10 Etẹwẹ sọgan gọalọna mí ma nado yin magbọjẹnọ na nudepope bo mọ “jijọho Jiwheyẹwhe tọn”? Hogbe Paulu tọn lẹ hlan Filipinu lẹ dohia mí dọ dẹ̀hiho wẹ nọ zọ́n bọ yè nọ duto nuhiha ji. Enẹwutu, whenue mí to magbọjẹ mẹ, mí dona nọ hodẹ̀ kakati nado nọ to nuhà. (Hia 1 Pita 5:6, 7.) Nọ hodẹ̀ hlan Jehovah po yise dolido de po, to yinyọnẹn mẹ dọ ewọ to towe hòpọn. Nọ hodẹ̀ hlan ẹn “po pẹdido po,” bo nọ flin dona he a mọyi lẹ. Jidide mítọn to ewọ mẹ na yin hinhẹn lodo eyin mí hẹn do ayiha mẹ dọ ewọ sọgan “wà susu tlala hú nuhe mí biọ kavi lẹn lẹpo.”—Efe. 3:20.
w17.08 10 huk. 7
“Jijọho Jiwheyẹwhe Tọn . . . Yiaga Hugan Nukunnumọjẹnumẹ Lẹpo”
7 To whenue mẹmẹsunnu Filipi tọn lẹ hia wekanhlanmẹ he Paulu dohlan yé, yé na ko flin nuhe jọ do e go lẹ gọna lehe depope to yé mẹ ma donukun dọ Jehovah na yinuwa to aliho he mẹ e yinuwa te do. Etẹwẹ Paulu jlo na plọn yé? Na taun tọn, nuhe dọ e te wẹ yindọ: Mì hanú blo. Mì nọ hodẹ̀, podọ mì na tindo jijọho Jiwheyẹwhe tọn. Ṣigba, mì doayi e go dọ “jijọho Jiwheyẹwhe tọn . . . yiaga hugan nukunnumọjẹnumẹ lẹpo.” Etẹwẹ enẹ zẹẹmẹdo? Lẹdogbedevomẹtọ delẹ lilẹ́ hodidọ ehe dole, “yiaga hugan nuhe mí sọgan kudlọ etọn lẹpo” kavi “zẹ̀ tito gbẹtọvi tọn lẹpo go.” Na nugbo tọn, nuhe dọ Paulu te wẹ yindọ “jijọho Jiwheyẹwhe tọn” jiawu hugan nuhe yè sọgan lẹn. Enẹwutu, dile etlẹ yindọ sọn pọndohlan gbẹtọvi tọn mẹ, mí sọgan nọma mọ aliho de nado luntọ́n sọn nuhahun mítọn lẹ mẹ, Jehovah uwọ nọ mọ podọ e sọgan wà nuhe mí ma donukun.—Hia 2 Pita 2:9.
w17.08 12 huk. 16
“Jijọho Jiwheyẹwhe Tọn . . . Yiaga Hugan Nukunnumọjẹnumẹ Lẹpo”
16 Etẹwẹ nọ yin kọdetọn lọ eyin mí mọ “jijọho Jiwheyẹwhe tọn he yiaga hugan nukunnumọjẹnumẹ lẹpo” ehe yí? Owe-wiwe lẹ na gblọndo lọ dọ e ‘na họ́ ahun mítọn po nugopipe apọ̀nmẹ tọn mítọn po gbọn Klisti Jesu gblamẹ.’ (Flp. 4:7) Hogbe dowhenu tọn lọ he yin lilẹdo “họ́” nọ yin yiyizan na awhànfuntọ lẹ. E nọ dlẹnalọdo awhànpa he yin azọ́ndena nado họ́ tòdaho gángán de to hohowhenu. Tòdaho mọnkọtọn de wẹ Filipi yin. Omẹ Filipi tọn lẹ nọ damlọn yìkànmẹ to zánmẹ, na yé yọnẹn dọ awhànpa de to họngbo tòdaho yetọn tọn lẹ họ́ wutu. Mọdopolọ, to whenue mí tindo “jijọho Jiwheyẹwhe tọn,” ahun po ayiha mítọn po nọ jai. Mí yọnẹn dọ Jehovah to mítọn hòpọn bosọ jlo dọ mí ni tindo kọdetọn dagbe. (1 Pita 5:10) Enẹ yinyọnẹn nọ họ́ mí bọ magbọjẹ kavi gbigbọjọ ma nọ duto mí ji.
Onú Sisosiso Gbigbọmẹ Tọn Lẹ
it-2-F 850 huk. 1
Avọ́nunina lẹ
Avọ́nunina nùnù lẹ. Avọ́nunina nùnù lẹ nọ yin bibasi to pọmẹ hẹ suhugan avọ́nunina he pò lẹ tọn, titengbe to whenue Islaelivi lẹ ko jẹ Aigba Pagbe tọn ji godo. (Sọh 15:2, 5, 8-10) Ehe nọ bẹ ovẹn (“ahàn sinsinyẹn”) hẹn, bọ e nọ yin kinkọndo agbà lọ ji. (Sọh 28:7, 14; yijlẹdo Eks 30:9; Sọh 15:10 go.) Apọsteli Paulu kanwehlan Klistiani he to Filipi lẹ dọmọ: “Eyin yẹn tlẹ to yinyin kinkọnyinai taidi avọ́nunina nùnù de do avọ́sinsan sinsẹ̀nzọn wiwe tọn he kọ̀n yise mìtọn ko plan mì jẹ lọ ji, yẹn yin homẹhunnọ.” Tofi, e zan apajlẹ avọ́nunina nùnù de tọn nado dohia dọ emi tindo ojlo nado yí emide zan do Klistiani hatọ lẹ tamẹ. (Flp 2:17) Ojlẹ kleun de jẹnukọnna okú etọn, e kanwehlan Timoti dọmọ: “Yẹn ko to yinyin kinkọnyinai taidi avọ́nunina nùnù de, podọ ojlẹ lọ na tundote ṣie ko sẹpọ.”—2Ti 4:6.
w07 1/1 26-27 huk. 5
“Fọnsọnku Tintan lọ” to Yìyì to Alọnu!
5 Enẹgodo, hagbẹ yiamisisadode “Islaeli Jiwheyẹwhe tọn” lẹ dona kọnawudopọ hẹ Oklunọ Jesu Klisti to gigo olọn mẹ tọn mẹ, fie yé na “tin to Oklunọ dè kakadoi” te. (Galatianu lẹ 6:16; 1 Tẹsalonikanu lẹ 4:17) Nujijọ enẹ nọ yin yiylọdọ “fọnsọnku tintan lọ.” (Osọhia 20:6) To whenuena fọnsọnku enẹ na ko wá vivọnu, ojlẹ na sọ̀ na livi susu gbẹtọ lẹ tọn nado yin finfọnsọnku wá aigba ji po todido lọ po nado mọ ogbẹ̀ madopodo yí to Paladisi mẹ. Enẹwutu, vlavo todido mítọn yin olọn mẹ tọn kavi aigba ji tọn, mí tindo ojlo vẹkuvẹku to “fọnsọnku tintan lọ” mẹ. Fọnsọnku nankọ wẹ? Whetẹnu wẹ e bẹjẹeji?