Alọdlẹndonu Nuplọnwe Opli Gbẹzan po Lizọnyizọn po Tọn
1er-7 MARS
NUHỌAKUẸ LẸ SỌN OHÓ JIWHEYẸWHE TỌN MẸ | SỌHA LẸ 7-8
“Nue Osla Islaelivi lẹ Tọn Plọn Mí”
it-1-F 508 huk. 5
Agun
To Islaeli, mẹhe go yè dejido lẹ wẹ nọ saba ze afọ akọta lọ tọn dai. (Ẹzl 10:14) Enẹ wẹ zọ́n bọ “ahọvi hẹnnu lọ lẹ tọn” lẹ do basi avọ́nunina lẹ to whenue gòhọtúntún lọ yin pinpẹ́n fó. (Sọh 7:1-11) To ojlẹ Nẹhemia tọn mẹ ga, yẹwhenọ lẹ, Levinu lẹ po “nukọntọ mẹlọ lẹ tọn lẹ” po wẹ nọ nukọnna akọta lọ bo yí hiadonu do dohiagona “gbekọndopọ sinsinyẹn” de. (Nẹ 9:38–10:27) To whenue Islaelivi lẹ to danfafa ji, gbẹtọ 250 sọn ‘ahọvi pipli lọ tọn lẹ, omẹ dide gbẹtọgun lọ tọn lẹ mẹ, podọ sọn sunnu nukundeji lẹ’ mẹ wẹ kọnawudopọ hẹ Kola, Datani, Abilami, po Oni po bo diọnukunsọ Mose po Aalọn po. (Sọh 16:1-3) Sọgbe hẹ anademẹ Jiwheyẹwhe tọn, Mose ṣinyan omẹ 70 sọn mẹho Islaeli tọn lẹ mẹ, yèdọ omẹ nukundeji lẹ. Omẹ ehelẹ na gọalọna ẹn nado hẹn “agbàn gbẹtọ lọ lẹ tọn,” ehe ewọ dopo kẹdẹ ma gán hẹn. (Sọh 11:16, 17, 24, 25) Levitiku 4:15 dọho gando “mẹho agun pipli lọ tọn lẹ” go. E taidi dọ mẹhe nọ ze afọ mẹlọ lẹ tọn dai lẹ wẹ mẹho akọta lọ tọn lẹ, nukọntọ etọn lẹ, whẹdatọ etọn lẹ po anademẹtọ etọn lẹ po.—Sọh 1:4, 16; Jọṣ 23:2; 24:1.
it-2-F 835 huk. 9
Leubẹni
To osla Islaelivi lẹ tọn mẹ, Leubẹninu lẹ nọ nọ̀ hẹnnu Simeoni po Gad po tọn lẹ ṣẹnṣẹn, to hùwaji gòhọtúntún lọ tọn. Eyin yé jlo na sẹtẹn, mimá hẹnnu atọ̀n-atọ̀n tọn ehe, he Leubẹni to nukọnna, wẹ nọ bọdo mimá hẹnnu atọ̀n-atọ̀n tọn Juda, Isakali po Zebuluni po tọn go. (Sọh 2:10-16; 10:14-20) Aliho ehe mẹ wẹ hẹnnu lọ lẹ bayi avọ́nunina yetọn lẹ te debọdo-dego to whenue gòhọtúntún lọ yin kinklandowiwe.—Sọh 7:1, 2, 10-47.
w04 1/8 25 huk. 1
Nuagokun lẹ sọn Owe Osọha lẹ Tọn Mẹ
8:25, 26. Nado hẹn ẹn diun dọ sunnu nugopetọ lẹ yin dide na sinsẹ̀nzọn Levinu lẹ tọn, podọ to owhe yetọn hihopọn mẹ, sunnu mẹhomẹ lẹ yin gbedena nado doalọtena sinsẹ̀nzọn dandan tọn. Etomọṣo, yé sọgan ze yede jo nado gọalọna Levinu devo lẹ. To whenuena e yindọ gbọjẹ whenu gaa tọn de matin na wẹnlatọ Ahọluduta tọn yinyin to egbehe, nunọwhinnusẹ́n osẹ́n ehe tọn plọnmẹ nujọnu de. Eyin Klistiani de ma sọgan hẹn azọngban delẹ di na mẹhowhe wutu, e sọgan tindo mahẹ to wunmẹ sinsẹ̀nzọn tọn de mẹ he sọgbe hẹ huhlọn etọn.
Onú Sisosiso Gbigbọmẹ Tọn Lẹ
it-2-F 637 huk. 5
Viplọnji, Plọnji
Visunnu plọnji Islaelivi lẹ tọn lẹ wẹ nọ yin nukọntọ whédo yetọn lẹ tọn. Enẹwutu, yewlẹ wẹ nọ ze afọ akọta lọ pete tọn dai. Jehovah lọsu dlẹnalọdo akọta lọ blebu taidi “plọnji” etọn. Yé yin akọta plọnji etọn na alẹnu he ewọ basi hẹ Ablaham wutu. (Eks 4:22) Jehovah degbe dọ yé ni klan visunnu plọnji lẹpo do wiwe na emi sọn Islaelivi lẹ mẹ. E dọ “visunnu plọnji gbẹtọ tọn lẹ po kanlin asu plọnji lẹ po” ni yin kinklandowiwe, na ewọ wẹ pò yé dogbẹ̀ wutu. (Eks 13:2) Enẹ wẹ zọ́n bọ visunnu plọnji lẹpo do yin kinklandovo hlan Jiwheyẹwhe.
8-14 MARS
NUHỌAKUẸ LẸ SỌN OHÓ JIWHEYẸWHE TỌN MẸ | SỌHA LẸ 9-10
“Lehe Jehovah Nọ Deanana Omẹ Etọn lẹ Do”
it-1-F 386 huk. 5
Osla
Tẹnsisẹ pipli daho ehe tọn sọn fide jẹ fide sọ do titojininọ ayidego tọn de hia (Mose donù tẹnsisẹ mọnkọ 40 nkọ go to Sọha lẹ weta 33 mẹ). Lehe aslọ lọ gbọṣi gòhọtúntún lọ ji dẹnsọ, mọ wẹ yé nọ gbọṣi osla lọ mẹ do niyẹn. Eyin aslọ lọ sẹtẹn, yelọsu nọ sẹtẹn. “Eyin Jehovah degbe, yé nọ dosla podọ eyin Jehovah degbe, yé nọ sẹtẹn.” (Sọh 9:15-23) Opẹ̀n awe he yè yí fataka do tùn lẹ wẹ yè nọ kún nado na anademẹ he wá sọn Jehovah dè ehelẹ to osla lọ mẹ. (Sọh 10:2, 5, 6) Yè nọ kún opẹ̀n lọ lẹ pludopludo to aliho vonọtaun mẹ nado dohia dọ ojlẹ tẹnsisẹ tọn sọ̀. Whla tintan he ehe wá aimẹ wẹ ‘osun awetọ owhe awetọ tọn [enẹ wẹ to 1512 J.W.M.], to azán 20tọ osun lọ tọn gbè.’ Apotin alẹnu tọn lọ nọ to nukọn bọ mimá hẹnnu atọ̀n-atọ̀n tọn tintan nọ bọdego. Juda nọ to nukọn, Isakali nọ to ṣẹnṣẹn bọ Zebuluni nọ to godo. Gẹlṣọninu lẹ po Melalinu lẹ po wẹ nọ bọdo yé go bo nọ bẹ adà gòhọtúntún lọ tọn he yin didena yé lẹ. Enẹgodo, mimá hẹnnu atọ̀n-atọ̀n tọn he Leubẹni to nukọnna nọ dedo. Simeoni nọ to ṣẹnṣẹn bọ Gad nọ to godo. To yewlẹ godo, Kohatinu lẹ wẹ, mẹhe nọ hẹn núzinzan fiwiwe lọ tọn lẹ bọ mimá hẹnnu atọ̀n-atọ̀n tọn devo nọ bọdego. Eflaimi nọ to nukọn, Manasse nọ to ṣẹnṣẹn bọ Bẹnjamini nọ to godo. Gbọngodo, mimá hẹnnu atọ̀n-atọ̀n tọn godo tọn he nọ taidi hihọ́tọ de nọ sẹtẹn. Dani nọ to nukọn, Aṣeli nọ to ṣẹnṣẹn bọ Naftali nọ to godo. Gbọnmọ dali, mimá awe he bẹ gbẹtọ hẹn hugan bosọ yin huhlọnnọ hugan wẹ nọ nọ̀ nukọn po godo po taidi hihọ́tọ na akọta lọ.—Sọh 10:11-28.
w11 15/4 4 huk. 4-5
Be Hiẹ Nọ Mọ Kunnudenu Anadenamẹ Jiwheyẹwhe Tọn Ya?
Nawẹ mí sọgan dohia dọ mí yọ́n pinpẹn anademẹ Jiwheyẹwhe tọn gbọn? Apọsteli Paulu dọmọ: “Mì nọ setonuna mẹhe to anadenanu to ṣẹnsẹn mìtọn lẹ bo nọ litai.” (Heb. 13:17) Mọwiwà sọgan nọma bọawu to whelẹponu. Di apajlẹ: Mí ni dọ dọ hiẹ yin dopo to Islaelivi lẹ mẹ to azán Mose tọn gbè. To whenue mì ko zinzọnlin na ojlẹ de, dòtin lọ wá nọte. Nawẹ e na nọte dẹnsọ to finẹ? Na azán dopo, osẹ dopo, kavi na osun lẹ wẹ ya? Hiẹ sọgan ko kanse dewe dọ, ‘Be dandan wẹ e yin dọ ma tún agbàn ṣie lẹpo ya?’ Jẹnukọn whẹ́, hiẹ sọgan tún agbàn towe vude nado yí onú he yin dandan tọn lẹ. Ṣigba, to azán delẹ godo, hiẹ tún agbàn towe lẹpo na agbọ́ pé we nado nọ to nutindo towe lẹ dín wutu. Ṣigba todin, dile hiẹ ko dibla tún agbàn towe lẹpo wẹ a mọ bọ dòtin lọ dedo—bọ a sọ dona jẹ agbàn towe lẹ blá ji! Mọwiwà ma na bọawu. Etomọṣo, Islaelivi lẹ dona ‘jẹ gbejizọnlin ji to afọdopolọji.’—Sọh. 9:17-22.
To whelọnu lo, nawẹ mí nọ yinuwa gbọn to whenue mí mọ anademẹ Jiwheyẹwhe tọn yí? Be mí nọ tẹnpọn nado hodo e ‘to afọdopolọji’ ya? Kavi be mí nọ zindonukọn nado to nulẹ wà dile mí ko nọ wà do dai wẹ ya? Be mí jẹakọ hẹ anademẹ yọyọ lẹ, na nuhe dù anadidena plọnmẹ Biblu lẹ, yẹwhehodidọ na mẹhe nọ do jonọgbè lẹ, sinsẹ̀n-bibasi whẹndo tọn to gbesisọ mẹ, gbekinkọndopọ hẹ Wedegbẹ́ Whẹgbọtọ Dotowhé tọn lẹ, po nuyiwa to aliho he sọgbe mẹ to plidopọ lẹ ji po ya? Mí sọ nọ do pinpẹn-nutọn-yinyọnẹn hia na anademẹ Jiwheyẹwhe tọn gbọn alọkikẹyi ayinamẹ lẹ dali. Eyin mí pannukọn nudide titengbe lẹ, mí ma nọ ganjẹ nuyọnẹn mítọn titi go, ṣigba mí nọ lẹhlan Jehovah po titobasinanu etọn po na anademẹ. Kẹdẹdile ovi de nọ dín hihọ́ mẹjitọ etọn lẹ tọn to jikun sinsinyẹn de whenu do, mọ wẹ mí nọ dín hihọ́ to titobasinanu Jehovah tọn mẹ to whenue nuhahun aihọn ehe tọn lẹ wá mí ji taidi jikun sinsinyẹn de do niyẹn.
Onú Sisosiso Gbigbọmẹ Tọn Lẹ
it-1-F 207 huk. 7
Plidopọ
Nujọnu Wẹ E Yin Nado Nọ Plidopọ. Hùnwhẹ Juwayi tọn he nọ yin bibasi to whemẹwhemẹ dohia dọ nujọnu wẹ e yin nado nọ mọaleyi to gigọ́ mẹ sọn tito pipli dopọ tọn he Jehovah basi na akọta lọ nido nọ mọaleyi to gbigbọ-liho mẹ. Eyin sunnu de tin to wiweji bo ma tọ́nwhẹ̀n ganṣo bo dovọ́na hùnwhẹ Juwayi tọn lọ, ewọ dona yin hùhù. (Sọh 9:9-14) Whenue Ahọlu Hẹzekia ylọ tòmẹnu Juda po Islaeli po tọn lẹ wá Jelusalẹm na hùnwhẹ Juwayi tọn de, apadewhe owẹ̀n he e dohlan yé tọn die: ‘Omẹ Islaeli tọn lẹ emi, mì lẹkọ do Jehovah dè. Mì yin tasinyẹntọ di tọgbo mìtọn lẹ blo. Mì litaina Jehovah bo wá fiwiwe etọn he ewọ ko klandowiwe kakadoi lọ, podọ mì sẹ̀n Jehovah Jiwheyẹwhe mìtọn, na homẹgble sinsinyẹn etọn nido lẹ́ sọn mì ji. Jehovah Jiwheyẹwhe mìtọn, awuvẹmẹtọ podọ lẹblanunọ wẹ, ewọ ma nasọ lẹ́ nukunmẹ etọn sọn mì dè eyin mì lẹkọ do e dè.’ (2Ot 30:6-9) Vọ́didona Jiwheyẹwhe wẹ e na yin nado desọn ojlo mẹ bo gọ̀n opli mọnkọ. Nugbo wẹ dọ Klistiani lẹ ma nọ dù hùnwhẹ enẹlẹ taidi Juwayi, amọ́ apọsteli Paulu na yé tuli ma nado nọ gbẹkọ opli he omẹ Jiwheyẹwhe tọn lẹ nọ basi whẹwhẹ lẹ go. E dọmọ: “Mì gbọ mí ni nọ na ayidonugo ode awetọ nado nọ whàn mídelẹ hlan owanyi po azọ́n dagbe lẹ po kọ̀n, e ma yin nado nọ gbẹkọ pipli dopọ mítọn lẹ go, dile mẹdelẹ tindo aṣa lọ do gba, ṣigba nado nọ na tuli ode awetọ, podọ humọ dile mì mọdọ azán lọ to dindọnsẹpọ.”—Heb 10:24, 25; pọ́n CONGRÉGATION.
15-21 MARS
NUHỌAKUẸ LẸ SỌN OHÓ JIWHEYẸWHE TỌN MẸ | SỌHA LẸ 11-12
“Nọ Dapana Nuhlundọ”
w01 15/6 17 huk. 20
Mì Lẹzun Sisètọ Nuwọntọ lẹ Blo
20 Sọha susugege Klistiani lẹ tọn ma ko joawuna fẹnnuwiwa zanhẹmẹ tọn pọ́n gbede. Ṣogan, mí dona họ́ míde dọ mí ni ma na dotẹnmẹ mídelẹ nado doafọna aliho nuyiwa tọn de he nọ dekọtọn do hùnhlún gbọzangbọzan mẹ he sọgan dekọtọn do whẹgbledomẹ sọn olọn mẹ wá mẹ. Paulu dotuhomẹnamẹ dọmọ: “Mì sọ dike míwlẹ whlé [Jehovah] pọ́n blo, dile adade [Islaelivi lẹ] tọn ga whlé e pọ́n do, bọ yè yí odàn do hù yé sudo. Mìwlẹ sọ hlún blo, dile adade yetọn ga hlún do, bọ yè sọ hù yé sudo gbọn alọ mẹvatọ tọn mẹ.” (1 Kọlintinu lẹ 10:9, 10) Islaelivi lẹ hlún sọta Mose po Aalọn po—mọwẹ, etlẹ yin sọta Jiwheyẹwhe lọsu—bo wule gando manna heyin awuwlena to azọ́njiawu-liho lọ go. (Osọha lẹ 16:41; 21:5) Be homẹgble he hùnhlún yetọn hẹnwa na Jehovah whè hugan dehe galilọ yetọn hẹnwa wẹ ya? Kandai Biblu tọn dohia dọ susu mẹhe hlún lẹ tọn wẹ yin hùhù gbọn odàn lẹ dali. (Osọha lẹ 21:6) To nujijọ he jẹnukọn de whenu, hugan hùnhlúntọ atẹṣitọ 14 700 wẹ yin vivasudo. (Osọha lẹ 16:49) Enẹwutu mì gbọ mí ni ma whlé homẹfa Jehovah tọn pọ́n gbọn sisi matindo na awuwledainanu etọn lẹ dali blo.
w06 15/7 15 huk. 7
‘Mì Nọ Wanu Matin Hùnhlún’
7 Lehe gbigbọ Islaeli tọn ko diọ do sọ! To tintan whenu, pinpẹn-nutọn-yinyọnẹn na tundote yetọn sọn Egipti po whlẹngán yetọn sọn Ohù Vẹẹ mẹ po ko whàn yé nado jihàn pipà tọn hlan Jehovah. (Eksọdusi 15:1-21) Ṣigba, todin he yé pehẹ ninọmẹ sinsinyẹn zungbo mẹ tọn lẹ bosọ to budina Kenaninu lẹ, gbigbọ pekọ matindo tọn ko diọtẹnna pinpẹn-nutọn-yinyọnẹn omẹ Jiwheyẹwhe tọn lẹ tọn. Kakati nado dopẹna Jiwheyẹwhe na mẹdekannujẹ yetọn, yé gblewhẹdo e na ninọmẹ he yé gbọn nuṣiwa dali pọnhlan taidi yajiji. Gbọnmọ dali, nuhlundọ yetọn do awugbopo nado wleawuna pinpẹn-nutọn-yinyọnẹn he sọgbe na awuwledainanu Jehovah tọn lẹ hia. Abajọ ewọ do dọmọ: “Nawẹ yẹn na miọnhomẹ to whẹndo ylankan he dè dẹn do, he to hùnhlún dotana mi?”—Osọha lẹ 14:27; 21:5.
it-2-F 715 huk. 1
Whẹgbè Dido
Nuhlundọ. Nuhlundọ nọ hẹnmẹ gbọjọ. Ojlẹ vude to whenue Islaelivi lẹ tọ́n sọn Egipti, yé hlunnudọ do Jehovah go to whenue yé mọhodọdo devizọnwatọ etọn Mose po Aalọn po go, yèdọ mẹhe ji ewọ nọ gbọn do deanana yé. (Eks 16:2, 7) To nukọn mẹ, lewuwu yetọn hẹn Mose gbọjọ sọmọ bọ ewọ biọ nado kú. (Sọh 11:13-15) Mẹhe nọ hlunnudọ gán hẹn nugbajẹmẹji wá na ede. Jehovah mọdọ aṣẹpipa Emi lọsu titi tọn wẹ mẹhe hlunnudọ do Mose go lẹ ṣiatẹ sọta. (Sọh 14:26-30) Mẹsusu wẹ kú na yé mọhodọdonugo wutu.
Onú Sisosiso Gbigbọmẹ Tọn Lẹ
it-2-F 207 huk. 4
Manna
Nuhe E Yin. Manna taidi “okún wewe pẹvi de” bosọ taidi gọmu atin tọn. E nọ pẹ̀n di atin-sin bo nọ do awusọhia peali tọn. E nọ vivi taidi “akla hìhì plẹ́bẹ́ owínnọ” kavi “akla hìhì vivi he yè yí amì do basi.” Yè gán lì manna to osé ji kavi só e to odó mẹ bo wá yí osin do dà ẹ kavi yí i do basi akla.—Eks 16:23, 31; Sọh 11:7, 8.
22-28 MARS
NUHỌAKUẸ LẸ SỌN OHÓ JIWHEYẸWHE TỌN MẸ | SỌHA LẸ 13-14
“Yise Nọ Hẹn Mí Gboadọ”
w06 1/10 17 huk. 5-6
Yise po Budisi Jiwheyẹwhe po Nọ Namẹ Adọgbigbo
5 Ṣigba, awe to amẹ́ lọ lẹ mẹ, yèdọ Jọṣua po Kalẹbu po, tin to jejeji nado biọ Aigba Pagbe tọn lọ ji. “Akla wẹ [Kenaninu lẹ] na mí,” wẹ yé dọ. “Yè ko klọ́n nuglo yetọn sọn yé ta, podọ OKLUNỌ lọ tin po mí po: mì dibuna yé blo.” (Osọha lẹ 14:9) Be Jọṣua po Kalẹbu po to titẹdo pọndohlan dagbe go matin dodonu depope wẹ ya? Paali! To pọmẹ hẹ pipotọ akọta lọ tọn, yé ko mọ bọ Jehovah dowinyan Egipti huhlọnnọ lọ po yẹwhe etọn lẹ po gbọn Azọ̀nylankan Ao lẹ dali. Enẹgodo, yé mọ bọ Jehovah siọ Falo po awhànpa etọn po do Ohù Vẹẹ mẹ. (Psalm 136:15) E họnwun dọ, amẹ́ ao lọ lẹ po mẹhe joawuna nuyiwadomẹji yetọn lẹ po ma tindo whẹwhinwhẹ́n depope nado dibu gba. “Nawẹ yé ma na yí mi sè dẹn do, na ohia lẹ lọ he yẹn ko basi to yé ṣẹnṣẹn?” wẹ Jehovah dọ nado do homẹgble daho etọn hia.—Osọha lẹ 14:11.
6 Jehovah do adọ̀ nuhahun lọ tọn hia tlọlọ—obu gbẹtọ lọ lẹ tọn de yise matindo yetọn gbà. Mọwẹ, yise po adọgbigbo po tindo kanṣiṣa pẹkipẹki sọmọ bọ apọsteli Johanu sọgan wlan gando agun Klistiani tọn po awhànfunfun gbigbọmẹ tọn etọn po go dọmọ: “Ehe . . . wẹ awhàngba he gbawhàn aihọn tọn, yèdọ yise mítọn.” (1 Johanu 5:4) To egbehe, yise taidi Jọṣua po Kalẹbu po tọn nkọ ko zọ́n bọ wẹndagbe Ahọluduta lọ tọn to yinyin lilá lẹdo aihọn pé gbọn Kunnudetọ Jehovah tọn, yọpọ po mẹho po, huhlọnnọ po madogánnọ po, he lán to livi ṣidopo ji lẹ dali. Kẹntọ depope ma ko penugo nado bọnùdo na awhànpa huhlọnnọ, adọgbotọ ehe gba.—Lomunu lẹ 8:31.
Onú Sisosiso Gbigbọmẹ Tọn Lẹ
it-1-F 740 huk. 1
Aigba He Jiwheyẹwhe Na Islaelivi Lẹ
AIGBA dagbe de wẹ aigba he Jiwheyẹwhe na Islaelivi lẹ yin nugbo. Whenue Mose do amẹ́ lẹ hlan nado yì bẹ̀ Aigba Pagbe tọn lọ pọ́n bo hẹn sinsẹ́n etọn delẹ wá, yé hẹn ovò sinsẹ́n po pomeglanate po gọ̀, gọna ohín ovẹn sinsẹ́n tọn de he klo sọmọ bọ sunnu awe wẹ yí opò do ze! Dile etlẹ yindọ yise whèdo yé bọ yé dibu, yé gbẹ́ na linlin dọ: “Anọ́sin po owín po to sisà to [aigba lọ] ji nugbonugbo.”—Sọh 13:23, 27.
AWUWIWLENA LIZỌNYIZỌN KUNNUDEGBE TỌN
w15 15/9 14-16 huk. 8-12
“Mì Lodo to Yise Mẹ”
8 Be n’gbẹ́ nọ yí nukun nujọnu tọn do pọ́n opagbe Jiwheyẹwhe tọn lẹ dile n’nọ wà do dai ya? Di apajlẹ, Jiwheyẹwhe dopagbe nado và aihọn ehe sudo. Ṣigba, be ayidedai he aihọn nọ zedonukọnnamẹ lẹ nọ fẹayihasẹna mí bo nọ zọ́n bọ yise mítọn to opagbe Jiwheyẹwhe tọn mẹ nọ depò wẹ ya? Eyin mọ wẹ, mí sọgan jẹ ayihaawe tindo ji dọ opodo lọ ma ko sẹpọ sọmọ. (Hab. 2:3) Apajlẹ devo die. Jiwheyẹwhe dopagbe nado jona mí to dodonu ofligọ lọ tọn ji. Ṣigba, eyin mí nọ to whẹgbledo míde mapote na nuhe mí ṣiwà wayi lẹ, mí sọgan jẹ ayihaawe tindo ji dọ Jehovah ma ko “súnsún” ylando mítọn lẹpo sẹ̀ nugbonugbo. (Owalọ 3:19) Enẹ na zọ́n bọ mí ma nasọ tindo ayajẹ to Jiwheyẹwhe sinsẹ̀n mẹ ba bo na wá gbọjọ.
9 Be n’gbẹ́ nọ yí zohunhun do sẹ̀n Jehovah dile n’nọ wà do dai ya? Apọsteli Paulu dohia dọ azọ́n sinsinyẹn wiwà na Jehovah nọ zọ́n bọ mí nọ tindo “jidide mlẹnmlẹn gando todido lọ go kakajẹ opodo.” Ṣigba, etẹwẹ sọgan jọ eyin mí wá jẹ afọdona yanwle mẹdetiti tọn lẹ ji, bo kẹalọyi agbasazọ́n he pekuẹ bo ka na yinuwado sinsẹ̀n-bibasi mítọn ji? Yise mítọn sọgan depò bọ mí na “lẹzun adidọnọ,” bo na dekanpona nuhe mí nọ wà na Jehovah, dile etlẹ yindọ mí sọgan wà humọ.—Heb. 6:10-12.
10 Be e nọ vẹawuna mi nado jona mẹdevo lẹ wẹ ya? To whenue mẹdevo lẹ ṣinuwa do mí kavi hẹn homẹgble mí, mí sọgan tẹdo numọtolanmẹ mítọn go bo yin whiwhlepọn nado ylangbè na yé kavi nado sánkanna hodidọ hẹ yé. To alọ devo mẹ, to whenue mí jonamẹ, mí nọ dohia dọ mí tindo yise to Jehovah mẹ. Gbọnna? Mẹhe waylando do mí lẹ duahọ do mí, dile ylando mítọn lẹ nọ zọ́n bọ mí nọ duahọ do Jiwheyẹwhe do. (Luku 11:4) To whenue mí jona mẹde, mí dona deji dọ nuhe mí wà zọ́n bọ mí tindo nukundagbe Jiwheyẹwhe tọn, podọ ehe yin nujọnu taun hugan nado hẹn mẹdevo lẹ nado suahọ he yé dù do mí. Devi Jesu tọn lẹ yọnẹn dọ nado jona mẹdevo lẹ nọ biọ dọ yè ni tindo yise. To whenue e dọna yé nado nọ jona mẹhe ṣinuwa do yé lẹ whlasusu, yé vẹvẹ dọmọ: “Do yise yise ji na mí.”—Luku 17:1-5.
11 Be n’nọ mọhodọdo ayinamẹ Owe-wiwe tọn lẹ go wẹ ya? Kakati nado nọ lẹnnupọndo lehe mí na mọaleyi sọn ayinamẹ de mẹ do ji, mí sọgan ze ayiha do nuhe ma sọgbe to ayinamẹ lọ mẹ lẹ kavi awugbopo ayinamẹtọ lọ tọn ji. (Howh. 19:20) Enẹ sọgan zọ́n bọ mí na gboawupo nado hẹn pọndohlan mítọn sọgbe hẹ Jiwheyẹwhe tọn to whenue mẹde gọalọna mí.
12 Be n’nọ hlunnudọ do mẹmẹsunnu azọngbannọ he to agun lọ mẹ lẹ go wẹ ya? To whenue Islaelivi lẹ ze ayiha do linlin ylankan amẹ́ ao he ma tindo yise lẹ tọn ji, yé jẹ nuhlundọ do Mose po Aalọn po go ji. Enẹwutu, Jehovah kanse Mose dọmọ: “Nawẹ yé ma na yí mi sè dẹn do?” (Sọh. 14:2-4, 11) Na nugbo tọn, nuhlundọ Islaelivi lẹ tọn dohia dọ yé ma tindo yise to Jiwheyẹwhe mẹ, yèdọ mẹhe deazọ́nna Mose po Aalọn po. Mọdopolọ, eyin mí nọ to nuhlundọ do mẹhe Jiwheyẹwhe to yiyizan nado deanana omẹ etọn lẹ go, be ehe ma na dohia dọ yise mítọn to Jiwheyẹwhe mẹ ko depò ya?
29 MARS–4 AVRIL
NUHỌAKUẸ LẸ SỌN OHÓ JIWHEYẸWHE TỌN MẸ | SỌHA LẸ 15-16
“Họ́ Dewe Sọta Goyiyi po Jidedo Mẹdetiti Go Zẹjlẹgo Po”
w11 15/9 27 huk. 12
Be Jehovah Yọ́n We Ya?
12 Etomọṣo, to whenue akọta Islaeli tọn to gbejizọnlinzin jei Aigba Pagbe tọn ji, Kola lẹn to ede mẹ dọ nude jẹdò to aliho he mẹ Jehovah to anadena akọta lọ te. Enẹgodo, sunnu 250 devo lẹ kọnawudopọ hẹ Kola nado jla ninọmẹ lọ do. Kola po sunnu enẹlẹ po na ko pọ́n do haṣinṣan vonọtaun he yé tindo hẹ Jehovah go nado yinuwa. Yé dọna Mose dọmọ: “E pé na mì, mimọ agun lọ lẹpo wẹ wiwe, dopodopo yetọn, podọ OKLUNỌ lọ sọ tin to yé ṣẹnṣẹn.” (Sọh. 16:1-3) Jidide do mẹdetiti go zẹjlẹgo po goyiyi nankọ po die! Mose dọna yé dọmọ: “OKLUNỌ lọ na do mẹhe yin etọn hia.” (Hia Osọha lẹ 16:5.) To wunkẹngbe whèjai, Kola gọna mẹhe kọnawudopọ hẹ ẹ to atẹṣiṣi lọ mẹ lẹpo wẹ kú.—Sọh. 16:31-35.
w11 15/9 27 huk. 11
Be Jehovah Yọ́n We Ya?
11 Na nuhe dù sisi didohia tito po nudide Jehovah tọn lẹ po, aliho voovo mẹ wẹ Mose po Kola po yinuwa te. Aliho he mẹ dopodopo yetọn yinuwa te do nukun he Jehovah yí do pọ́n yé hia. Levinu Kohatinu de wẹ Kola yin, podọ e duvivi lẹblanulọkẹyi susu lẹ tọn. Vlavo e na ko mọ lehe akọta lọ gbọn Ohù Vẹẹ mẹ jẹ agé awuyẹyẹ-afọyẹyẹ do, nọgodona whẹdida Jehovah tọn sọta Islaelivi he vẹtoli to Osó Sinai kọ̀n lẹ, podọ e sọ nọ gọalọ nado sẹtẹnna aki alẹnu tọn lọ. (Eks. 32:26-29; Sọh. 3:30, 31) E họnwun dọ e yin nugbonọ na Jehovah na owhe susu, podọ mẹsusu nọ na ẹn sisi taun to osla Islaeli tọn mẹ.
Onú Sisosiso Gbigbọmẹ Tọn Lẹ
w98 1/9 20 huk. 1-2
Hẹn Ẹn Diun Nado Ze Onú Tintan lẹ Do Otẹn Tintan Mẹ!
Jehovah pọ́n whẹho lọ hlan po nukun nujọnu tọn po taun. Biblu dọmọ: “OKLUNỌ sọ dọ hlan Mose dọmọ, Dawe lọ na yin hùhù dandan.” (Osọha lẹ 15:35) Etẹwutu wẹ Jehovah do tindo numọtolanmẹ sinsinyẹn mọnkọtọn gando nuhe dawe lọ wà go?
Gbẹtọ lọ lẹ tindo azán ṣidopo nado ṣinyan nake bosọ penukundo nuhudo yetọn devo lẹ gando núdùdù, avọ̀, po nọtẹn po go. Azán ṣinawetọ dona yin kinklandovo na nuhudo gbigbọmẹ tọn yetọn lẹ. Dile e mayin nuhe ylan nado ṣinyan nake do, nuhe ylan wẹ e yin nado yí ojlẹ he dona ko yin kinklandovo na sinsẹ̀n-bibasi Jehovah tọn do wà mọ. Dile etlẹ yindọ Klistiani lẹ matin to Osẹ́n Mose tọn glọ, be nujijọ ehe ma plọnnu mí to zize nuhe tin to otẹn tintan mẹ lẹ do otẹn he jẹ mẹ to egbehe ya?—Filippinu lẹ 1:10.
AWUWIWLENA LIZỌNYIZỌN KUNNUDEGBE TỌN
w15 15/5 15 huk. 5-6
Hiẹ Sọgan Hoavùn Sọta Satani bo Duto Ewọ Ji!
5 Wezẹhomẹ de basi zẹẹmẹ awagundido tọn taidi “numọtolanmẹ nujọnu-yinyin tọn po sisi mẹdetiti tọn po,” gọna “numọtolanmẹ ayajẹ tọn he mẹde nọ tindo, na ewọ kavi mẹvivẹ etọn de, wà onú dagbe de kavi tindo onú dagbe de wutu.” Nude ma ylan to enẹ mẹ. Apọsteli Paulu dọna Tẹsalonikanu lẹ dọmọ: “Mílọsu lẹ nọ doawagun gando mì go to agun Jiwheyẹwhe tọn lẹ mẹ na akọndonanu po yise mìtọn po to homẹkẹn podọ to nukunbibia mìtọn lẹpo he mì to akọndona lẹ mẹ.” (2 Tẹs. 1:4) Enẹwutu, homẹhunhun tintindo to nuhe mẹdevo lẹ wà mẹ po awagundido jẹ obá de mẹ po sọgan wà dagbe na mí. E ma sọgbe dọ winyan ni nọ hù mí na aṣa mítọn, whẹndo kavi otò he mẹ mí wá sọn wutu.—Owalọ 21:39.
6 To alọ devo mẹ, awagundido zẹjlẹgo sọgan gbà haṣinṣan he nọ tin to họntọn lẹ ṣẹnṣẹn bo hẹn haṣinṣan mítọn hẹ Jehovah gble. Awagundido mọnkọtọn sọgan zọ́n bọ mí na gblehomẹ bo gbẹ́ ayinamẹ dagbe dai, kakati nado gbọn whiwhẹ dali kẹalọyi i. (Ps. 141:5) Wunmẹ awagundido tọn ehe yin zẹẹmẹ basina taidi “mẹdetiti yiylọdọ nujọnu zẹjlẹgo” kavi “pọndohlan sakla tọn, ehe mẹhe nọ saba lẹn to aliho he ma sọgbe mẹ dọ emi pọnte hú mẹdevo lẹ nọ tindo.” Jehovah gbẹwanna sakla. (Ezek. 33:28; Amọ. 6:8) Ṣigba, homẹ Satani tọn nọ hùn nado mọdọ gbẹtọvi lẹ nọ do gbigbọ nsọle-yinyin tọn hia, na enẹ nọ sọgbe hẹ gbigbọ goyiyi tọn he ewọ tindo wutu. Lehe homẹ Satani tọn na ko hùn do sọ to whenue sunnu delẹ taidi Nimlọdi, Falo, po Absalọmi po doawagun zẹjlẹgo bo jai jẹ omọ̀ goyiyi tọn mẹ! (Gẹn. 10:8, 9; Eks. 5:1, 2; 2 Sam. 15:4-6) Goyiyi yin dopo to nuhe sisẹ́ Kaini nado waylando lẹ mẹ. Jiwheyẹwhe lọsu wẹ na ẹn ayinamẹ, ṣigba goyiyi etọn sinyẹn sọmọ bọ e ma kẹalọyi ayinamẹ lọ. E yí tasinsinyẹn do gbẹkọ ayinamẹ Jehovah tọn go bo tlọ ede do nugbajẹmẹji sinsinyẹn mẹ.—Gẹn. 4:6-8.
5-11 AVRIL
NUHỌAKUẸ LẸ SỌN OHÓ JIWHEYẸWHE TỌN MẸ | SỌHA LẸ 17-19
“Yẹn Wẹ Yin . . . Ogú Towe”
w11 15/9 13 huk. 9
Be Hiẹ to Jehovah Yí Do Basi Mimá Towe Ya?
9 Lẹnnupọndo Levinu he ma mọ aigba de yí taidi ogú lẹ ji. To whenuena e yindọ sinsẹ̀n-bibasi wiwe-ṣeke wẹ tin to otẹn tintan mẹ na yé to gbẹzan yetọn mẹ, yé dona dejido Jehovah go nado penukundo nuhudo agbasa tọn yetọn lẹ go. Jiwheyẹwhe dọna yé dọmọ: ‘Yẹn wẹ mimá mìtọn.’ (Sọh. 18:20) Dile etlẹ yindọ mí ma to sinsẹ̀nzọnwa to tẹmpli paa de mẹ kẹdẹdile yẹwhenọ lẹ po Levinu lẹ po wà do, mí sọgan hodo apajlẹ yetọn bo deji dọ Jehovah na penukundo mí go. Na mí ko yinukọn taun to azán godo tọn lẹ mẹ wutu, dandannu wẹ e yin dọ mí ni nọ dejido huhlọn Jiwheyẹwhe tọn go nado penukundo mí go.—Osọ. 13:17.
w11 15/9 7 huk. 4
Jehovah Wẹ Mimá Ṣie
4 Etẹwẹ azọngban enẹ hinhẹndi zẹẹmẹdo na Levinu lẹ? Kakati nado mọ aigba de yí taidi ogú, Jehovah dọ dọ emi wẹ mimá yetọn to linlẹn lọ mẹ dọ e ze lẹblanulọkẹyi sinsẹ̀nzọn tọn daho de do alọmẹ na yé. Ogú yetọn wẹ nado yin “yẹwhenọduta OKLUNỌ tọn.” (Jọṣ. 18:7) Lẹdo wefọ Osọha lẹ 18:20 tọn dohia dọ azọ́ndenamẹ yetọn ma zọ́n bọ yé lẹzun hẹntọnọ gba. (Hia Osọha lẹ 18:19, 21, 24.) Akọta lọ na nọ na Levinu lẹ “madao lẹpo . . . to Islaeli mẹ na . . . ogú de to ahọsumẹ na sinsẹ̀nzọn yetọn.” Islaelivi lẹ dona nọ yí 10 to kanweko ji jinukun yetọn po jideji whékanlin yetọn lẹpo tọn na Levinu lẹ. Taidi kọdetọn de, Levinu lẹ dona nọ yí madao sọn nuhe yé mọyi lẹ tọn mẹ, yèdọ dehe ‘yọ́n hugan’ do basi nunina nado nọgodona yẹwhenọduta lọ. (Sọh. 18:25-29) Yẹwhenọ lẹ sọ nọ mọ “avọ́nunina zédlanga onú wiwe tọn . . . lẹpo” he visunnu Islaeli tọn lẹ basi na Jiwheyẹwhe to nọtẹn sinsẹ̀n-bibasi tọn etọn mẹ yí. Gbọnmọ dali, mẹhe yin apadewhe yẹwhenọduta lọ tọn lẹ tindo whẹwhinwhẹ́n lẹpo nado deji dọ Jehovah na penukundo yé go.
Onú Sisosiso Gbigbọmẹ Tọn Lẹ
g02-F 8/6 14 huk. 2
Ojẹ̀ Yin Nuyizan Họakuẹ De
Ojẹ̀ sọ nọ yin yiyizan nado dlẹnalọdo nuhe hẹnai bo na nọ aimẹ dẹn. Abajọ to Biblu mẹ, alẹnu dandan tọn de yin yiylọdọ “alẹnu ojẹ̀ tọn,” bọ mẹhe to alẹnu lọ basi lẹ nọ dù núdùdù de dopọ po ojẹ̀ po, nado hẹn ẹn lodo. (Sọha lẹ 18:19) To Osẹ́n Mose tọn glọ, ojẹ̀ dona yin dido avọ́sinsan he nọ yin bibasi to agbà lọ ji lẹ mẹ nado dlẹnalọdo nue ma yin hinhẹnflu kavi nue ma ko to gbigble.
AWUWIWLENA LIZỌNYIZỌN KUNNUDEGBE TỌN
w18.01 18 huk. 4-6
Naegbọn Mí Dona Nọ Nanú Mẹlọ He Tindo Nulẹpo?
4 Mí nọ nanú Jehovah nado do owanyi po pinpẹn-nutọn-yinyọnẹn mítọn po hia ewọ. Awú nọ ji mí eyin mí lẹnnupọndo nuhe Jehovah ko wà do ota mítọn mẹ lẹpo ji. Whenue Ahọlu Davidi to zẹẹmẹ basi do nuhe tẹmpli lọ gbigbá na biọ lẹ ji, ewọ dohia dọ Jehovah dè wẹ nuhe mí tindo lẹpo wá sọn, podọ nuhe Jehovah ko na mí lẹ mẹ wẹ mí vọ́ nọ desọn do basi nunina na ẹn.—Hia 1 Otànnugbo lẹ 29:11-14.
5 Adà sinsẹ̀n-bibasi mítọn hlan Jehovah tọn devo wẹ nado nọ basi nunina lẹ. To numimọ de mẹ, apọsteli Johanu sè bọ devizọnwatọ Jehovah tọn he to olọn mẹ lẹ to didọmọ: “Jehovah Jiwheyẹwhe mítọn, hiẹ wẹ jẹ nado mọ gigo, gbégbò po huhlọn po yí, na hiẹ wẹ dá nulẹpo, podọ to ojlo towe mẹ wẹ yé do wá aimẹ bosọ do yin didá.” (Osọ. 4:11) Be a ma kọngbedopọ dọ eyin mí na Jehovah onú dagbe hugan he mí tindo lẹ, mí nọ dohia dọ ewọ wẹ jẹna gigo po gbégbò lẹpo po ya? Gbọn Mose gblamẹ, Jehovah degbena akọta Islaeli tọn nado nọ sọawuhia to nukọn emitọn nado basi hùnwhẹ whemẹwhemẹ tọn atọ̀n delẹ. To hùnwhẹ enẹlẹ whenu, adà sinsẹ̀n-bibasi Islaelivi lẹ tọn dopo wẹ ma nado “nọ sọawuhia to Jehovah nukọn asigbá-alọgbá.” (Deut. 16:16) Mọdopolọ to egbehe, nunina bibasi matin ṣejannabi yin adà titengbe de to sinsẹ̀n-bibasi mítọn mẹ, na gbọn ehe dali mí nọ dohia dọ mí yọ́n pinpẹn azọ́n he adà aigba ji tọn titobasinanu Jehovah tọn to wiwà lẹ tọn bo to godonọna ẹn.
6 Nunina bibasi nọ wà dagbe na mí. Nudagbe wẹ e yin nado yin nunamẹtọ alọtlútọ hú nado nọ mọ nunina yí sọn mẹdevo lẹ dè poun. (Hia Howhinwhẹn lẹ 29:21.) Mí ni dọ dọ ovi de nọ dù afọnnu-kuẹ vude he mẹjitọ etọn lẹ nọ na ẹn pò, bo wá yí akuẹ lọ do họ̀ nude na yé. Lehe mẹjitọ lọ lẹ na yọ́n pinpẹn nunina ehe tọn do sọ! Visunnu kavi viyọnnu de he yin gbehosọnalitọ bo topọ hẹ mẹjitọ etọn lẹ sọgan nọ na yé akuẹ vude nado gọalọ to akuẹzinzan whẹndo lọ tọn lẹ mẹ. Dile etlẹ yindọ mẹjitọ lọ lẹ sọgan nọma nọ donukun nunina mọnkọtọn sọn ovi lọ dè, yé sọgan nọ kẹalọyi i, na aliho de wẹ enẹ yin na ovi lọ nado do pinpẹn-nutọn hia na nuhe yé ko wà na ẹn lẹpo. Mọdopolọ, Jehovah yọnẹn dọ nunina bibasi sọn nuhọakuẹ mítọn lẹ mẹ nọ wà dagbe na mí.
12-18 AVRIL
NUHỌAKUẸ LẸ SỌN OHÓ JIWHEYẸWHE TỌN MẸ | SỌHA LẸ 20-21
“Yin Homẹmimiọnnọ to Kọgbidinamẹ Glọ”
w19.02 12 huk. 19
Dín Homẹmimiọn bo Hẹn Homẹ Jehovah Tọn Hùn
19 Mí na penugo nado dapana nuṣiwa lẹ. Sọ lẹnnupọndo apajlẹ Mose tọn ji. Na owhe susu lẹ, e yin homẹmimiọnnọ bo hẹn homẹ Jehovah tọn hùn. Enẹgodo, jei vivọnu gbejizọnlin he vẹawu owhe 40 tọn lọ tọn to danfafa ji, Mose gboawupo nado do homẹmimiọn hia. Nọviyọnnu etọn, mẹhe e yọnbasi taun dọ ewọ wẹ gọalọ nado whlẹn ogbẹ̀ etọn to Egipti lọ ṣẹṣẹ kú bo yin dìdì do Kadẹṣi. Podọ todin, Islaelivi lẹ sọ vọ́ jẹ didọ ji dọ emi ma to yinyin nukunpedego ganji. To ojlẹ ehe uwọ mẹ, yé “do whẹgbè hẹ Mose” na osin he ma tin wutu. Mahopọnna azọ́njiawu he Jehovah ko wà gbọn Mose gblamẹ lẹpo, podọ mahopọnna dọ Mose ko deanana gbẹtọgun lọ matin ṣejannabi na ojlẹ dindẹn, yé jẹ lewu ji. Yé wule, e ma yin gando osin he ma tin go kẹdẹ gba, ṣigba gando Mose lọsu go, taidi dọ owhẹ̀ etọn wẹ bọ nugbla do hù yé.—Sọh. 20:1-5, 9-11.
w19.02 13 huk. 20-21
Dín Homẹmimiọn bo Hẹn Homẹ Jehovah Tọn Hùn
20 To whenue Mose gblehomẹ sinsinyẹn, e gboawupo nado do homẹmimiọn hia. Kakati nado dọhona osé lọ po yise po dile Jehovah degbena ẹn do, Mose yí homẹgble do dọhona gbẹtọgun lọ bo na gigo ede. Enẹgodo, e linú osé lọ whla awe bọ osin susu tọ́njẹgbonu. Goyiyi po homẹgble po hẹn ẹn nado jai jẹ nuṣiwa he hẹn awufiẹsa wá mẹ. (Salm. 106:32, 33) Na Mose gboawupo nado do homẹmimiọn hia na ojlẹ kleun de wutu, dotẹnmẹ ma yin nina ẹn nado yì Aigba Pagbe tọn lọ ji.—Sọh. 20:12.
21 Nujijọ ehe plọn mí nuhọakuẹ susu. Tintan, mí dona nọ wazọ́n to whelẹponu nado hẹn homẹmimiọn mítọn go. Eyin mí dovọ́na ẹn na ojlẹ de, goyiyi sọgan gọ̀ fọ́n to ahun mítọn mẹ bo hẹn mí nado dọho bosọ yinuwa po nulú po. Awetọ, ayimajai sọgan hẹn ẹn vẹawuna mí nado yin homẹmimiọnnọ, enẹwutu etlẹ yin to kọgbidinamẹ glọ, mí dona nọ dovivẹnu nado yin homẹmimiọnnọ.
w09 1/10 17 huk. 5
Tintan, Jiwheyẹwhe ma degbena Mose nado ylangbè na akọta lọ, whẹpo yè ni dọ dọ e ni ylọ yé dọ atẹṣitọ. Awetọ, Mose po Aalọn po gboawupo nado pagigona Jiwheyẹwhe. “Mìwlẹ . . . ma klan mi do wiwe,” wẹ Jiwheyẹwhe dọ. (Wefọ 12) Whenue Mose po Aalọn po dọ dọ ‘míwlẹ ni hẹn osin jẹgbonu wá,’ yé dọho taidi dọ yé omẹ awe lẹ wẹ wleawuna osin lọ to azọ́njiawu-liho—e ma yin Jiwheyẹwhe gba. Atọ̀ntọ, whẹdida lọ tin to kọndopọ mẹ hẹ owhẹ̀ he Jiwheyẹwhe dá wayi lẹ. Jiwheyẹwhe ko gbẹ́ dọ whẹndo atẹṣitọ he go mí donù wayi lọ ma na biọ otò Kenani tọn mẹ, nudopolọ wẹ e wà na Mose po Aalọn po. (Osọha lẹ 14:22, 23) Ẹnẹtọ, Mose po Aalọn po yin nukọntọ Islaelivi lẹ tọn. Enẹwutu, mẹhe tindo azọngban susu lẹ na dogbè nususu tọn na Jiwheyẹwhe.—Luku 12:48.
Onú Sisosiso Gbigbọmẹ Tọn Lẹ
w14 15/6 26 huk. 12
Be Hiẹ Nọ Pọ́n Madogán Gbẹtọvi lẹ Tọn Hlan Dile Jehovah Nọ Wà Do Ya?
12 To ninọmẹ mọnkọtọn lẹ mẹ, Jehovah sọgan ko sayana Aalọn to afọdopolọji. Ṣigba, e mọdọ Aalọn ma yin mẹylankan kavi dọ nuṣiwa etọn ma sinyẹn hugan. E taidi dọ Aalọn joawuna ninọmẹ lẹ kavi nuyiwadomẹji mẹdevo lẹ tọn sọmọ bọ e ma penugo nado yinuwa to aliho he sọgbe mẹ. Ṣigba, to whenue nuṣiwa etọn lẹ wá yin hinhẹn họnwun na ẹn, e kẹalọyi yé bo nọgodona whẹdida Jehovah tọn. (Eks. 32:26; Sọh. 12:11; 20:23-27) Jehovah de nado ze ayidonugo do yise po lẹnvọjọ he Aalọn dohia po ji. To owhe kanweko susu godo, Aalọn po kúnkan etọn po gbẹ́ nọ yin finflin taidi mẹhe nọ dibusi Jehovah lẹ.—Ps. 115:10-12; 135:19, 20.
AWUWIWLENA LIZỌNYIZỌN KUNNUDEGBE TỌN
g-F 1/15 9
NUHE A GÁN WÀ
Do yanwle de. Ma nọ dọ, “Mọ n’jọ” blo, kakatimọ de ojlẹ tangan de he gblamẹ a na dogán bo bayi vọjlado te, vlavo to osun ṣidopo gblamẹ. To ojlẹ enẹ gblamẹ, nọ kàn lehe nulẹ to yìyì do dai. Whedepopenu he a gblehomẹ, nọ kàn (1) nue jọ lọ, (2) lehe a yinuwa do, podọ (3) lehe e na ko yọ́n dọ a ni yinuwa do, gọna nuhewutu a dona wàmọ. Enẹgodo, yí do dó yanwle nado nọ yinuwa to aliho he yọ́n enẹ mẹ whedevonu he mẹde hẹn homẹgble we. Ayinamẹ: Nọ kàn lehe e to pipà we do dai ga! Kàn lehe e nọ ṣí na we eyin a tẹnpọn bo duto dewe ji.—Ayinamẹ Biblu Tọn: Kolosinu lẹ 3:8.
Nọ yiagbọji whẹpo do yinuwa. Eyin mẹde kavi nude hẹn homẹgble we, ma dọ onú tintan he wá ayiha mẹ na we blo. Kakatimọ, yiagbọji bo gbọ gángán eyin e biọ domọ. Erik he tindo owhe 15 dọmọ: “Eyin n’gbọ, e nọ zọ́n bọ n’nọ yiagbọji bo nọ lẹnnupọn whẹpo do dọ kavi wà nude he gán wá vẹna mi.” Ayinamẹ Biblu Tọn: Howhinwhẹn lẹ 21:23.
Nọ mọ nue lẹdo nujijọ lọ lẹ. To whedelẹnu, a gán gblehomẹ, na a ze ayiha do adà he gbleawuna we lọ kẹdẹ ji wutu. Nọ tẹnpọn nado ze ayiha do nue lẹdo nujijọ lọ lẹ ji. Awhli de he nọ yin Jessica dọmọ: “Eyin mẹlẹ tlẹ yinuwa hẹ mi to aliho he ma sọgbe mẹ, n’nọ mọdọ nude janwẹ na ko sisẹ́ yé nado yinuwa domọ.”—Ayinamẹ Biblu Tọn: Howhinwhẹn lẹ 19:11.
Eyin e biọ domọ, tọ́n sọn filọ. Biblu dọmọ: “Whẹpo whẹgbè nido bẹ, yawu tọ́n sọn finẹ.” (Howhinwhẹn lẹ 17:14) Sọgbe hẹ wefọ ehe, e gán biọ dọ a ni yawu dedo whẹpo ninọmẹ de nido vantan. Enẹgodo, kakati nado ze ayiha do ninọmẹ lọ ji bọ ehe na hẹn homẹgble we dogọ, hẹn alọnu towe ján. Awhli de he nọ yin Danielle dọmọ: “Aihundida lanmẹyiya tọn nọ gọalọna mi nado de ayiha sọn homẹgble ṣie ji bọ n’ma nọ yinuwa aplà.”
Plọn nado nọ johodo. Biblu dọmọ: “Mì sọgan duadi, amọ́ mì waylando blo. Mì dọhona mìde do ayiha mẹ, . . . bo gbọṣi abọẹ.” (Salmu lẹ 4:4) Nugbo lọ wẹ yindọ, mí gán gblehomẹ. Amọ́, nuhe yin nujọnu hugan lọ wẹ nue a na wà eyin a gblehomẹ. Dẹpẹ de he nọ yin Richard dọmọ: “Eyin a nọ dike mẹdevo lẹ hẹn homẹgble we, a na lẹzun alọnugbọvi yetọn. Dohia dọ a whèwhín bo yí do sá nusisá.” Gbọnmọ dali, a na dohia dọ a to duduto homẹgble towe ji, bọ e ma yin homẹgble lọ wẹ to duduto ji we.
19-25 AVRIL
NUHỌAKUẸ LẸ SỌN OHÓ JIWHEYẸWHE TỌN MẸ | SỌHA LẸ 22-24
“Jehovah Diọ Dẹ̀hodo de Zun Dona”
bt 53 huk. 5
“Wẹndagbe He Gando Jesu Go” Lilá
5 Dile e yin do to owhe kanweko tintan whenu, homẹkẹn he nọ yin dido omẹ Jiwheyẹwhe tọn lẹ to egbehe ma ko hẹnalọdotena yẹwhehodidọ yetọn gba. Nugbo lọ dọ Klistiani lẹ nọ yin hinhẹn gánnugánnu nado sẹtẹn sọn fide jẹ fide—vlavo gànpamẹ kavi otò devo mẹ—nọ hùn dotẹnmẹ dotena yé nado lá owẹ̀n Ahọluduta lọ tọn na gbẹtọ lẹ to fie yé sẹtẹn yì lọ. Di apajlẹ to Wẹkẹ-Whàn II whenu, Kunnudetọ Jehovah tọn lẹ penugo nado dọyẹwheho to opá yasanamẹ tọn Nazi tọn lẹ mẹ. Juvi he dukosọ hẹ Kunnudetọ lẹ to finẹ de dọmọ: “Akọndonanu Kunnudetọ Jehovah tọn he yè wle do gànmẹ lẹ tọn hẹn mi kudeji dọ Owe-wiwe lẹ ji wẹ yise yetọn sinai do bọ yẹnlọsu lẹzun Kunnudetọ.”
it-1-F 909 huk. 7
Nulú
Nulunu Wẹ E Yin Nado Jẹagọdo Jehovah. Nulú sisẹ́ yẹwhegán Balaami bọ e jlo na dọ dọdai sọta Islaelivi lẹ nado mọ akuẹ yí sọn Balaki he yin ahọlu Moabi tọn si, amọ́ Jehovah yinuwa bo hẹn tito etọn gble. Apọsteli Pita dọ gando Balaami go dọ “kẹtẹkẹtẹ he ma nọ dọho de yí ogbè gbẹtọ tọn do dọho bo glọnalina aliho nuyiwa alẹdida yẹwhegán lọ tọn.” Hogbe Glẹkigbe tọn he apọsteli lọ yizan wẹ pa·ra·phro·niʹa, he bẹ linlẹn “mẹhe hùn tadu” tọn hẹn.—2Pi 2:15, 16; Sọh 22:26-31.
Onú Sisosiso Gbigbọmẹ Tọn Lẹ
w04 1/8 27 huk. 2
Nuagokun lẹ sọn Owe Osọha lẹ Tọn Mẹ
22:20-22—Naegbọn homẹgble Jehovah tọn do jimiyọ́n sọta Balaami? Jehovah ko dọna yẹwhegán Balaami dọ e ma dona hodẹdo Islaelivi lẹ. (Osọha lẹ 22:12) Ṣogan, yẹwhegán lọ hodo sunnu Balaki tọn lẹ po linlẹn lọ po nado hodẹdo Islaeli. Balaami jlo na hẹn homẹhun ahọlu Moabinu lọ bo mọ ahọsumẹ de yí sọn e si. (2 Pita 2:15, 16; Juda 11) Yèdọ to whenue Balaami tlẹ yin hinhẹn po huhlọn po nado dona Islaeli kakati nado hodẹdo e, e dín nukundagbe ahọlu lọ tọn gbọn ayinamẹ nina dali dọ yọnnu Baali sẹ̀ntọ lẹ ni yin yiyizan nado doyẹklọ sunnu Islaeli tọn lẹ. (Osọha lẹ 31:15, 16) Enẹwutu, nuhe zọ́n bọ Jiwheyẹwhe gblehomẹ do Balaami go wẹ walọ gblezọn nukunkẹn yẹwhegán lọ tọn.
26 AVRIL–2 MAI
NUHỌAKUẸ LẸ SỌN OHÓ JIWHEYẸWHE TỌN MẸ | SỌHA LẸ 25-26
“Walọ Mẹdopo Tọn Gán Hẹn Ale Wá Na Mẹsusu”
lvs 118 huk. 1-2
“Họ̀nna Fẹnnuwiwa Zanhẹmẹ Tọn!”
WHÈHUTỌ de yì fihe e gán mọ whèvi wunmẹ he dín e te hù te. E yí mọ̀donú he jẹ do omlẹn etọn nù bo dlan ẹn do otọ̀ mẹ. To whenue e ko yí sọwhiwhe do nọte na ojlẹ de godo, whèvi de sọ́ omlẹn lọ bọ e dọ̀n ẹn tọ́n.
2 Gbẹtọvi lẹ lọsu sọgan yin wiwle to aliho mọnkọtọn mẹ. Di apajlẹ, Islaelivi lẹ ko dibla jẹ Aigba Pagbe tọn ji to whenue yé dosla do Danfafa Moabi tọn ji. Ahọlu Moabi tọn dopà na dawe de he nọ yin Balaami dọ emi na na ẹn akuẹ susu eyin e penugo nado hẹn dẹ̀hodo wá Islaeli ji. To godo mẹ, Balaami kàn ayiha de, na Islaelivi lẹ nido hẹn dẹ̀hodo wá yede ji. E yí sọwhiwhe do de mọ̀donú etọn. E do awhli Moabinu lẹ hlan osla Islaelivi lẹ tọn mẹ nado doyẹklọ sunnu yetọn lẹ.—Sọha lẹ 22:1-7; 31:15, 16; Osọhia 2:14.
lvs 119 huk. 4
“Họ̀nna Fẹnnuwiwa Zanhẹmẹ Tọn!”
4 Naegbọn ayiha he Balaami kàn lọ do dọ̀n Islaelivi susu sọmọ? Na yé ze ayiha do ojlo ṣejannabi tọn yetọn lẹ kẹdẹ ji bo wọnji onú planplan he Jehovah ko wà na yé lẹ go wutu wẹ. Islaelivi lẹ tindo whẹwhinwhẹ́n susu nado yin nugbonọ na Jiwheyẹwhe. Ewọ ko tún yé dote sọn kanlinmọgbenu Egipti tọn bo na núdùdù yé to danfafa ji bosọ hẹn yé awuyẹyẹ-afọyẹyẹ kakajẹ bẹbẹnu Aigba Pagbe tọn lọ tọn. (Heblu lẹ 3:12) Etomọṣo, yé yin yẹdoklọ gbọn fẹnnuwiwa zanhẹmẹ tọn dali. Apọsteli Paulu wlan dọmọ: “Mì gbọ mí ni ma nọ doalọ to fẹnnuwiwa zanhẹmẹ tọn mẹ blo, dile delẹ to yé mẹ doalọ to fẹnnuwiwa zanhẹmẹ tọn mẹ do [bo] jai.”—1 Kọlintinu lẹ 10:8.
Onú Sisosiso Gbigbọmẹ Tọn Lẹ
it-1-F 933 huk. 5-6
Dogbó
E taidi dọ onú awe wẹ yè nọ pọ́n do nọ má aigba lọ na hẹnnu lọ lẹ: fie ovò lọ de po lehe hẹnnu lọ klo sọ̀ po. E gán yindọ lẹdo he hẹnnu dopodopo na mọyi taidi ogú wẹ ovò lọ nọ dehia, vlavo adà aigba lọ tọn de, taidi agewaji kavi hùwaji, whèzẹtẹn-waji kavi whèyihọ-waji, dankló kavi lẹdo osó tọn. Nudide ovò lọ tọn nọ wá sọn Jehovah dè, ehe nọ zọ́n bọ hẹnnu lọ lẹ ma nọ whànwu yede kavi dọnnu. (Hwh 16:33) Jiwheyẹwhe sọ nọ yí ehe zan nado deanana whẹho lẹ to aliho de mẹ bọ nulẹ na yì sọgbe hẹ dọdai he tọgbo Jakọbu dọ to kúdonu gando hẹnnu lọ lẹ dopodopo go to Jenẹsisi 49:1-33 mẹ.
To whenue ovò ko yin dide nado yọ́n lẹdo he mẹ hẹnnu dopodopo na nọ godo, nudevo sọ nọ magbe lehe aigba etọn na klo sọ tọn, enẹ wẹ lehe mẹhe to hẹnnu lọ mẹ lẹ sù sọ. “Mì dona gbọn ovò dide dali má aigba lọ taidi nutindo de to whẹndo mìtọn lẹ ṣẹnṣẹn. Na pipli daho lẹ, mì dona hẹn ogú yetọn klo, podọ na pipli pẹvi lẹ, mì dona de ogú yetọn pò. Fihe ovò dena mẹdopodopo wẹ na yin ogú etọn.” (Sọh 33:54) Lẹdo he yin didena hẹnnu de gbọn ovò dali ma nọ diọ, amọ́ e gán biọ dọ yè ni de gbigblo etọn pò kavi do e ji sọgbe hẹ lehe ogú lọ klo sọ. Abajọ, apadewhe ogú he yin nina hẹnnu Juda tọn yin mimá na hẹnnu Simeoni tọn to whenue yè wá mọdọ filọ klo gbau na hẹnnu Juda tọn.—Jọṣ 19:9.
AWUWIWLENA LIZỌNYIZỌN KUNNUDEGBE TỌN
w04 1/4 29
Kanbiọ lẹ sọn Wehiatọ lẹ Dè
Whẹwhinwhẹ́n susu wẹ na ko zọ́n bọ vogbingbọn sọgan ko tin to sọha he wefọ awe ehelẹ na mẹ. Whẹwhinwhẹ́n he bọawu hugan sọgan ko yindọ sọha tangan lọ tin to 23 000 po 24 000 po gblamẹ, bọ enẹ sọgan zọ́n bọ sọha lọ lẹ na ko yin sọhayinanú de poun.
Lẹnnupọndo whẹwhinwhẹ́n devo ji. Apọsteli Paulu dlẹnalọdo nuhe jọ do Islaelivi lẹ go to Ṣittimi taidi apajlẹ nugbẹnamẹ tọn de na Klistiani Kọlinti hohowhenu tọn lẹ, yèdọ tòdaho he diyin na gbẹzan fẹnnuwiwa tọn. E wlan dọmọ: “Mì dike míwlẹ lọga blo, dile adade yetọn basi do, bọ gbẹtọ fọtọ́n-fọtọ́n donu konukunatọ̀n do jai to yé mẹ to gbèdopo.” Paulu ylọ sọha lọ dọ 23 000, na e to hodọ dogbọn mẹhe Jehovah vasudo na galilọ wutu lẹ kẹdẹ dali.—1 Kọlintinu lẹ 10:8.
Ṣigba, Osọha lẹ weta 25 dọna mí dọ “Islaeli sọ kọ̀n ede dopọ hlan Baali-peọli: yè sọ hẹn adi OKLUNỌ lọ tọn jimiyọ́n do Islaeli ji.” Enẹgodo, Jehovah degbena Mose nado hù “nukọntọ gbẹtọ lẹ lọ tọn lẹpo.” Bọ Mose lọsu sọ degbena whẹdatọ lẹ nado yinuwa sọgbe hẹ gbedide enẹ. To godo mẹ, to whenuena Finehasi yinuwa po awuyiya po bo hù Islaelivi he hẹn yọnnu Midianinu de wá osla lọ mẹ, “azọ̀nylankan lọ doalọte.” Kandai lọ yin tadona po hodidọ lọ po: “Enẹlẹ he kú gbọn azọ̀nylankan lọ dali yin fọtọ́n konukunẹnẹ.”—Osọha lẹ 25:1-9.
Matin ayihaawe, sọha he yin nina to Osọha lẹ mẹ lọ bẹ “nukọntọ gbẹtọ lẹ lọ tọn” he yin hùhù gbọn whẹdatọ lẹ dali po mẹhe yin hùhù gbọn Jehovah lọsu dali tlọlọ lẹ po hẹn. Nudi nukọntọ fọtọ́n dopo wẹ sọgan ko kú to alọ whẹdatọ lẹ tọn mẹ, bọ enẹ na ko hẹn sọha lọ yì 24 000. Vlavo nukọntọ, kavi mẹhe yin tọ́ntlọ́ngbọ́n ehelẹ lọga, kavi tindo mahẹ to hùnwhẹ lọ lẹ mẹ, kavi kẹalọyi mẹhe tindo mahẹ to e mẹ lẹ kavi lala, yé huwhẹ̀ ‘yedelẹ kinkọndopọ hẹ Baali-peọli’ tọn.
Owe de basi zẹẹmẹ gando hogbe lọ “kọndopọ” go dọ e sọgan zẹẹmẹdo “nado sìn mẹdetiti dopọ hẹ mẹdevo.” Islaelivi lẹ ko yin kinklandowiwe hlan Jehovah, ṣigba to whenuena yé ‘kọ̀n yedelẹ dopọ hẹ Baali-peọli tọn,’ yé sánkanna kanṣiṣa klandowiwe tọn he yé tindo hẹ Jiwheyẹwhe. To nudi owhe 700 to godo mẹ, Jehovah dọ gando Islaelivi lẹ go gbọn yẹwhegán Hosea dali dọmọ: “Yé wá jẹ Baali-peọli, bo klan yede dovo hlan winyan, bosọ lẹzun osùnú taidi enẹ he yé yiwanna.” (Hosea 9:10) Mẹhe wàmọ lẹpo wẹ jẹna whẹdida sinsinyẹn Jiwheyẹwhe tọn. Enẹwutu, Mose flinnu visunnu Islaeli tọn lẹ dọmọ: “Nukun mìtọn lẹ ko mọ nuhe OKLUNỌ lọ wà na Baali-peọli tọn wutu: na mẹhe hodo Baali-peọli lẹpo, OKLUNỌ lọ Jiwheyẹwhe towe ko và yé sọn gblagbla towe mẹ.”—Deutelonomi 4:3.