Naegbọn Mí Do Nọ Kú?
“Osó lẹpo ji wẹ tin to abọẹ todin, to atin lẹpo ji e vẹawu nado sè awhá dopo tata; ohẹ lẹ ko damlọn to atin lẹ ji: nọte; to madẹnmẹ mọwẹ hiẹ na yí gbọjẹ do.”—JOHANN WOLFGANG VON GOETHE, OHÓ-MILOMILO KANTỌ ALLEMAGNE TỌN.
1, 2. (a) Gbẹtọvi lẹ yin didá po ojlo tẹ po? (b) Gbẹninọ nankọtọn wẹ gbẹtọvi mẹjitọ awe tintan lẹ duvivi etọn?
JIWHEYẸWHE dá gbẹtọvi lẹ po ojlo lọ po nado nọgbẹ̀ kakadoi. Na nugbo tọn, Biblu dọ dọ ewọ yí “ojlo mavọmavọ tọn do ahun yetọn lẹ mẹ.” (Yẹwhehodọtọ 3:11, Beck) Ṣigba Jiwheyẹwhe wà onú susu hugan nina gbẹtọvi lẹ ojlo nado nọgbẹ̀ kakadoi. E sọ na yé dotẹnmẹ hundote lọ nado wà mọ.
2 Mẹjitọ mítọn tintan lẹ, Adam po Evi po, yin didá pipé, matin oblọ depope to ayiha kavi agbasa mẹ. (Deutelonomi 32:4) Lẹnnupọn deji—lanmẹvivẹ tẹgbẹ̀ tọn po awufiẹsa po ma tin, obu kavi magbọjẹ lẹ ma tin! Yinukọn dogọ, Jiwheyẹwhe ze yé do owhé yiwanna paladisi tọn de mẹ. Jiwheyẹwhe lẹndai dọ gbẹtọ na nọgbẹ̀ kakadoi podọ to ojlẹ kleun de godo aigba na yin hinhẹn gọ́ po ovivi pipé etọn lẹ po. (Gẹnẹsisi 1:31; 2:15) To whelọnu lo, naegbọn, mí do nọ kú?
Tolivivẹ Hẹn Okú Wá
3. Ogbẹ̀ mavọmavọ na Adam po Evi po sinai do etẹ ji?
3 Jiwheyẹwhe degbe na Adam dọmọ: “Atin he tin to jipa mẹ lẹpo hiẹ sọgan yí ojlo do dù sọn e mẹ. Ṣigba na atin yinyọ́n dagbe po oylan po lọ tọn mẹ hiẹ ma na dù: gbeegbe hiẹ dù enẹtọn mẹ hiẹ na kú dandan.” (Gẹnẹsisi 2:16, 17) Enẹwutu ogbẹ̀ mavọmavọ na Adam po Evi po sinai do nubiọtomẹsi de ji; e sinai do tonusise yetọn na Jiwheyẹwhe ji.
4. To whenuena Adam po Evi po waylando, naegbọn yé do hẹn nukundido gbẹninọ kakadoi to Paladisi mẹ tọn bú?
4 Ṣigba, e blawu dọ, Adam po Evi po vẹtoli na osẹ́n Jiwheyẹwhe tọn. (Gẹnẹsisi 3:1-6) To mọwiwa mẹ, yé lẹzun ylandonọ lẹ, na “ylando wẹ osẹ́n mẹ jijẹ.” (1 Johanu 3:4) Taidi kọdetọn de, Adam po Evi po ma sọ tindo nukundido ogbẹ̀ mavọmavọ tọn bà. Etẹwutu? Na “okú wẹ ale ylando tọn.” (Lomunu lẹ 6:23) Gbọnmọ dali, to whenuena yè to whẹdana Adam po Evi po, Jiwheyẹwhe dọmọ: “Na kọgudu wẹ hiẹ, hlan kọgudu dè wẹ hiẹ nasọ gọ̀ do.” Mẹjitọ mítọn tintan lẹ to whenẹnu yin yinyan sọn owhé Paladisi tọn yetọn gbè. To azán he gbè yé waylando, Adam po Evi po bẹ afọdide dẹẹdẹ kúkú tọn jẹeji.—Gẹnẹsisi 3:19, 23, 24.
‘Okú Dlẹnkan jẹ Gbẹtọ Lẹpo Dè’
5. Nawẹ okú dlẹnkan jẹ akọ̀ gbẹtọvi tọn pete dè gbọn?
5 Todin Adam po Evi po ko waylando sisosiso bo ko bẹpla huhlọn vijiji tọn yetọn. Gbọnmọ dali, yé ma sọgan ji ovi pipé lẹ bà, yèdọ dile onú mape de ma sọgan wleawuna onú pipé de do. (Job 14:4) Na nugbo tọn, jiji gbẹtọvi lẹpo tọn dohia dọ mẹjitọ mítọn tintan lẹ hẹn agbasalilo pipé po ogbẹ̀ mavọmavọ po bú na yedelẹ po ovivi yetọn lẹ po. Klistiani apọsteli Paulu wlan dọmọ: “Enẹwutu le ylando gbọn omẹ dopo dè biọ aihọn mẹ, podọ okú gbọn ylando dali; mọwẹ gbẹtọ lẹpo kú do, na omẹ popo wẹ waylan wutu.”—Lomunu lẹ 5:12; yijlẹdo Psalm 51:5 go.
6. Naegbọn mí do nọ kú?
6 To egbehe lẹnunnuyọnẹntọ lẹ ma tlẹ yọ́n nuhewutu gbẹtọvi lẹ nọ poyọnho bo nọ kú. Ṣigba, Biblu, basi zẹẹmẹ dọ mí nọ kú na mí yin jiji po ylando po wutu, na mí ko dugu ninọmẹ ehe tọn sọn gbẹtọvi mẹjitọ mítọn tintan lẹ dè. Ṣigba etẹwẹ nọ jọ do mí go to whenuena mí kú?