Weta Ṣinawe
Nuhe Mí Plọn sọn Dotẹnmẹ He Jiwheyẹwhe Jodona Ylanwiwa Mẹ
1, 2. (a) Eyin Jehovah ko hù atẹṣitọ lọ lẹ sudo to afọdopolọji to Edẹni mẹ wẹ, nawẹ enẹ na ko yinuwa do mí ji gbọn? (b) Onú dagbe tẹlẹ wẹ Jehovah wleawu etọn dai na mí?
“VUDE po oylan po wẹ azán owhe ogbẹ̀ ṣie tọn lẹ ko yin,” wẹ tọgbo Jakobu dọ. (Gẹnẹsisi 47:9) Mọdopolọ, Job dọ dọ ‘azán gbẹtọ tọn lẹ yin vude bosọ gọ́ na tukla.’ (Job 14:1) Taidi mẹhe yin nùdego enẹlẹ, suhugan mítọn wẹ ko jiya awusinyẹnnamẹnu, whẹdida mawadodo, po nugbajẹmẹji lẹ po tọn. Ṣogan, e mayin mawadodo to adà Jiwheyẹwhe tọn mẹ dọ mí yin jiji gba. Nugbo wẹ dọ, mí ma tindo ayiha po agbasa pipé de po gọna owhé Paladisi tọn he Adam po Evi po tindo to dowhenu gba. Ṣigba etẹwẹ na ko jọ eyin Jehovah ko hù yé sudo to afọdopolọji to whenuena yé ṣiatẹ? Dile etlẹ yindọ awutu, awubla, kavi okú ma na tin sọ, mọjanwẹ whẹndo gbẹtọ tọn lọsu ma na tin do niyẹn. Mí ma na ko yin jiji. Jiwheyẹwhe gbọn lẹblanu dali na dotẹnmẹ Adam po Evi po nado jivi, dile etlẹ yindọ ovi ehelẹ dugu mape tọn. Podọ gbọn Klisti dali, Jehovah wleawudaina mí nado gọ̀ nuhe Adam ko hẹnbu lọ mọyi—enẹwẹ ogbẹ̀ madopodo to paladisi mẹ to aigba ji.—Johanu 10:10; Lomunu lẹ 5:12.
2 Lehe e yin tulinamẹnu na mí do sọ nado donukun gbẹninọ kakadoi to aihọn yọyọ lọ mẹ to Paladisi mẹ, fie mí na vò sọn awutu, awubla, awufiẹsa, okú, po mẹylankan lẹ po si te! (Howhinwhẹn lẹ 2:21, 22; Osọhia 21:4, 5) Ṣigba sọn kandai Biblu tọn mẹ, mí plọn dọ dile etlẹ yindọ whlẹngán mítọn titi yin nujọnu na mí podọ hlan Jehovah do sọ, e gbẹsọ bẹ onú titengbe devo hẹn.
Na Oyín Daho Etọn Wutu
3. Etẹwẹ hẹndi lẹndai Jehovah tọn na aigba po gbẹtọvi lẹ po bẹhẹn?
3 Lẹndai Jiwheyẹwhe tọn hinhẹndi do aigba po gbẹtọvi lẹ po ji gando oyín etọn go. Oyín lọ, Jehovah, zẹẹmẹdo “E Nọ Hẹn Nado Lẹzun.” Enẹwutu oyín etọn nọtena nugopipe etọn taidi Nupojipetọ Wẹkẹ tọn, Omẹ Daho hugan lọ he nọ lẹndai bosọ nọ hẹn popolẹpo di, podọ Jiwheyẹwhe nugbo tọn. Na otẹn Jehovah tọn wutu, whẹpo wẹkẹ lọ pete nado tindo jijọho po dagbemẹ-ninọ po, e biọ dọ gbẹtọ lẹpo ni na ẹn sisi mlẹnmlẹn he jẹna oyín etọn po nuhe e bẹhẹn lẹ po bosọ setonuna ẹn.
4. Etẹwẹ lẹndai Jehovah tọn na aigba sọ bẹhẹn ga?
4 To whenuena e ko dá Adam po Evi po godo, Jehovah deazọ́nna yé nado wà. E hẹn ẹn họnwun dọ lẹndai emitọn ma yin nado dugán do aigba pete ji bo na gbọnmọ dali dlẹnkanna dogbó Paladisi tọn kẹdẹ gba—ṣigba nado hẹn kúnkan yetọn gọ́ e ji. (Gẹnẹsisi 1:28) Be lẹndai ehe na gboawupo na ylando yetọn wutu wẹ ya? Lehe e na hẹn vlẹko wá oyín ganhunupotọ lọ Jehovah tọn ji do sọ eyin e ma penugo nado hẹn lẹndai etọn gando aigba po gbẹtọvi lẹ po go di!
5. (a) Whetẹnu wẹ gbẹtọvi tintan lẹ na kú eyin yé dù atin yinyọ́n dagbe po oylan po lọ tọn? (b) Nawẹ Jehovah hẹn ohó etọn he tin to Gẹnẹsisi 2:17 mẹ di gbọn, ṣogan bo ma gbẹkọ lẹndai etọn na aigba go?
5 Jehovah ko na avase Adam po Evi po dọ eyin yé vẹtoli bo dù atin yinyọ́n dagbe po oylan po tọn lọ, yé na kú ‘to gbeegbe’ yé dù. (Gẹnẹsisi 2:17) Nado yin nugbonọ hlan ohó etọn, Jehovah hẹn yé nado dogbè to azán he gbè yé waylando bosọ dawhẹ okú tọn na yé. Sọgbe hẹ pọndohlan Jiwheyẹwhe tọn, Adam po Evi po kú to gbenẹgbe. Ṣigba, nado sọgan hẹn lẹndai etọn na aigba di, Jehovah dike bọ yé tindo whẹndo de whẹpo do kú okú nujọnu tọn. Etomọṣo, to whenuena e yindọ Jiwheyẹwhe sọgan pọ́n owhe 1 000 hlan taidi azán dopo, okú Adam tọn to owhe 930 mẹhowhe-dido mẹ gbẹsọ yin to gblagbla “azán” dopo tọn mẹ. (2 Pita 3:8; Gẹnẹsisi 5:3-5) Enẹwutu nudepope ma ko diọ linlẹn Jehovah tọn gando whenuena e na hẹn yasanamẹ wá go, podọ okú gbẹtọvi lẹ tọn ma diọ lẹndai etọn na aigba gba. Ṣigba na ojlẹ-gli de, gbẹtọvi mapenọ lẹ, he bẹ mẹylankan lẹ hẹn, ko yin dotẹnmẹna nado pò to ogbẹ̀.
6, 7. (a) Sọgbe hẹ Eksọdusi 9:15, 16, naegbọn Jehovah na dotẹnmẹ mẹylankan lẹ nado zindonukọn na ojlẹ-gli de? (b) Nawẹ huhlọn Jehovah tọn yin didohia, podọ nawẹ oyín Etọn yin hinhẹnzun yinyọnẹn to whẹho Falo tọn mẹ gbọn? (c) Etẹwẹ na yin kọdetọn lọ to whenuena titonu ylankan egbehe tọn na wá vivọnu?
6 Nuhe Jehovah dọna togán Egipti tọn to azán Mose tọn gbè sọ do nuhewutu Jiwheyẹwhe ko na dotẹnmẹ mẹylankan lẹ nado zindonukọn hia. To whenuena Falo gbẹ́ dọ Islaelivi lẹ ma na tọ́nsọn Egipti, Jehovah ma hù i sudo to afọdopolọji gba. Azọ̀nylankan ao wẹ yin hinhẹnwa otò lọ ji, he do huhlọn Jehovah tọn hia to aliho jiawu lẹ mẹ. To avase nina gando azọ̀nylankan ṣinawetọ lọ go mẹ, Jehovah dọna Falo dọ Emi sọgan ko hù ewọ po omẹ etọn lẹ po sudo sọn aigba nukunmẹ. Jehovah dọmọ: “Ṣigba to zinzán lọ mẹ na ehe tọn wutu wẹ yẹn hẹn we nado ṣite, nado do huhlọn ṣie hia we, podọ na oyín ṣie nido yín lilá lẹdo aigba lẹpo ji.”—Eksọdusi 9:15, 16.
7 To whenuena Jehovah tún Islaelivi lẹ dote, oyín etọn yin yinyọnẹn lẹdope na taun tọn. (Jọṣua 2:1, 9-11) Nuhe e wà sọn diblayi owhe 3 500 die gbọ́n ma ko yin winwọn to egbehe gba. E ma yindọ oyín etọn Jehovah yin lilá kẹdẹ wẹ gba ṣigba nugbo lọ he gando Mẹhe tindo oyín lọ go yin lilá ga. Ehe hẹn oyín dagbe Jehovah tọn zun yinyọnẹn taidi Jiwheyẹwhe he nọ hẹn opagbe etọn lẹ di bo nọ yinuwa do ota devizọnwatọ etọn lẹ tọn mẹ. (Jọṣua 23:14) E dohia dọ na huhlọn nupojipetọ etọn tọn wutu, nudepope ma sọgan glọnalina lẹndai etọn lẹ gba. (Isaia 14:24, 27) Enẹwutu mí sọgan deji dọ ewọ na yinuwa do ota devizọnwatọ nugbonọ etọn lẹ tọn mẹ to madẹnmẹ gbọn titonu ylankan Satani tọn blebu vivasudo dali. Gigo he huhlọn nupojipetọ-yinyin tọn didohia enẹ hẹnwa na oyín Jehovah tọn ma sọgan yin winwọn gbede. Alemọyi madopodo wẹ e na yin.—Ezekiẹli 38:23; Osọhia 19:1, 2.
‘Lehe Nuyọnẹn Jiwheyẹwhe Tọn Siso Sọ!’
8. Etẹlẹ ji wẹ Paulu dotuhomẹna mí nado lẹnnupọndo?
8 To wekanhlanmẹ etọn hlan Lomunu lẹ mẹ, apọsteli Paulu fọ́n kanbiọ lọ dote dọmọ: “Mawadodo tin to Jiwheyẹwhe dè wẹ?” E na gblọndo tlọlọ dọmọ: “E yin mọ blo!” Enẹgodo e zinnudo lẹblanu Jiwheyẹwhe tọn ji bo dlẹnalọdo nuhe Jehovah dọ gando dotẹnmẹ nina Falo nado nọgbẹ̀ na ojlẹ vude dogọ go. Paulu sọ dohia dọ mí gbẹtọ lẹ taidi okò to alọ zẹ́ndotọ tọn mẹ. Enẹgodo e dọmọ: “Be eyin Jiwheyẹwhe jlo nado do homẹgble etọn hia, podọ nado hẹn huhlọn etọn zun yinyọnẹn, bọ e miọnhomẹ do núzinzan homẹgble tọn go he yè do hlan hẹngble: podọ na ewọ nido hẹn adọkun gigo etọn tọn zun yinyọnẹn to núzinzan lẹblanu tọn lẹ ji, he e wleawuna dote hlan gigo, yèdọ mí, mẹhe e ylọ lẹ, e mayin sọn Ju lẹ mẹ kẹdẹ, ṣigba sọn Kosi lẹ mẹ ga?”—Lomunu lẹ 9:14-24.
9. (a) Mẹnu lẹ wẹ yin “núzinzan homẹgble tọn . . . he yè do hlan hẹngble”? (b) Naegbọn Jehovah do linsinsinyẹn taun hia agọjẹdomẹtọ etọn lẹ, podọ ale tẹwẹ e na hẹnwa na mẹhe yiwanna ẹn lẹ to godo mẹ?
9 Sọn atẹṣiṣi Edẹni tọn whenu gbọ́n, mẹdepope he jẹagọdo Jehovah po osẹ́n etọn lẹ po ko yin “núzinzan homẹgble tọn . . . he yè do hlan hẹngble.” Sọn whenẹnu kakajẹ din, Jehovah ko yí linsinsinyẹn zan. Mẹylankan lẹ ko vlẹ aliho etọn lẹ, dohomẹkẹn devizọnwatọ etọn lẹ, bo tlẹ hù Ovi etọn. Na linsinsinyẹn mọnkọtọn didohia wutu, Jehovah ko na dotẹnmẹ he pé nudida lẹpo nado mọ kọdetọn awubla tọn he wá sọn atẹṣiṣi sọta Jiwheyẹwhe gọna gandudu do mẹdetiti ji gbẹtọvi lẹ tọn mẹ to gigọ́ mẹ. To ojlẹ dopolọ mẹ, okú Jesu tọn ko hùn aliho dote nado whlẹn gbẹtọvi tonusetọ lẹ gán podọ nado ‘và azọ́n Lẹgba tọn lẹ gbidigbidi.’—1 Johanu 3:8; Heblu lẹ 2:14, 15.
10. Naegbọn Jehovah ko na dotẹnmẹ mẹylankan lẹ na owhe 1900 he wayi lẹ?
10 Na nuhugan owhe 1 900 sọn whenue gbọ́n Jesu ko yin finfọnsọnku, Jehovah ko sọ na dotẹnmẹ “núzinzan homẹgble tọn,” bo ma ko hẹn vasudo yetọn wá. Etẹwutu? Tintan, na e to awuwlena mẹhe na kọnawudopọ hẹ Jesu Klisti to Ahọluduta olọn tọn mẹ lẹ. Sọha yetọn wẹ 144000, podọ yewlẹ wẹ yin “núzinzan lẹblanu tọn” ehe apọsteli Paulu dọho gandego. Mẹdelẹ sọn Ju lẹ mẹ wẹ yin omẹ tintan heyin oylọ-basina nado wleawuna hagbẹ olọn mẹ tọn ehe. Enẹgodo, Jiwheyẹwhe basi oylọna akọta Kosi lẹ tọn. Jehovah ma hẹn depope to omẹ ehelẹ mẹ gánnugánnu nado sẹ̀n ẹn gba. Ṣigba sọn mẹhe gbọn pinpẹn-nutọn-yinyọnẹn dali kẹalọyi tito owanyinọ etọn lẹ mẹ, e na lẹblanulọkẹyi lọ mẹdelẹ nado yin ganduhẹmẹtọ hẹ Ovi etọn to Ahọluduta olọn tọn mẹ. Awuwlena hagbẹ olọn mẹ tọn enẹlẹ ko sẹpọ vivọnu todin.—Luku 22:29; Osọhia 14:1-4.
11. (a) Pipli tẹwẹ to alemọyi sọn linsinsinyẹn Jehovah tọn mẹ todin? (b) Nawẹ mẹhe ko kú lẹ na mọaleyi gbọn?
11 Ṣigba etẹwẹ dogbọn mẹhe na nọ aigba ji lẹ dali? Linsinsinyẹn Jehovah tọn ko hẹn bibẹpli “gbẹtọ susugege” lọ tọn sọn akọta lẹpo mẹ yọnbasi ga. Sọha yetọn ko yì livi susu todin. Jehovah ko dopagbe dọ mẹhe tindo todido aigba ji tọn ehelẹ na lùn opodo titonu ehe tọn tọ́n bo na tindo nukundido ogbẹ̀ madopodo tọn to paladisi mẹ to aigba ji. (Osọhia 7:9, 10; Psalm 37:29; Johanu 10:16) To ojlẹ dide Jiwheyẹwhe tọn mẹ, susugege oṣiọ lẹ tọn na yin finfọnsọnku bo na yin dotẹnmẹ na nado yin mẹjidugando Ahọluduta olọn mẹ tọn. Ohó Jiwheyẹwhe tọn dọ to Owalọ lẹ 24:15 mẹ dọmọ: “Fọnsọnku dodonọ lẹ tọn, po mawadodonọ lẹ po tọn de na tin.”—Johanu 5:28, 29.
12. (a) Etẹwẹ mí ko plọn gando Jehovah go sọn dotẹnmẹ nina kanyinylan mẹ? (b) Etẹwẹ hiẹ lẹn dogbọn lehe Jehovah penukundo whẹho ehelẹ go do dali?
12 Be mawadodo depope tin to ehe lẹpo mẹ wẹ ya? Lala, na alọhẹndotena vasudo mẹylankan lẹ tọn, kavi “núzinzan homẹgble tọn” wutu, Jiwheyẹwhe to awuvẹ mẹdevo lẹ, to kọndopọmẹ hẹ lẹndai etọn. Ehe nọ dohia dọ ewọ yin lẹblanunọ bosọ yiwannamẹ. Podọ ga, na mí tindo whenu he pé nado mọ hẹndi lẹndai etọn lẹ tọn wutu, mí yọ́n nususu dogbọn Jehovah lọsu dali. Jẹhẹnu voovo etọn he yin didehia lẹ jiawu tlala—yèdọ whẹdida dodo etọn, lẹblanu etọn, linsinsinyẹn etọn, nuyọnẹn he gbloada etọn. Lehe Jehovah gbọn nuyọnẹn dali do to nukunpedo whẹho nupojipetọ wẹkẹ tọn lọ go do—yèdọ jlọjẹ etọn nado dugán—na gbẹ́ pò to aimẹ kakadoi taidi kunnudenu dọ aliho gandudomẹji tọn etọn wẹ yin dagbe hugan lọ. Mí dọ to kọndopọmẹ hẹ apọsteli Paulu dọmọ: “Ṣó, na adọkun, nuyọnẹn po zìnzìn Jiwheyẹwhe tọn po siso sọ! Nawẹ whẹdida etọn lẹ yin dinmamọdona sọ, podọ aliho etọn lẹ sọ hugan dindinmọ!”—Lomunu lẹ 11:33.
Dotẹnmẹ Hundote Nado Do Mẹdezejo Mítọn Hia
13. To whenuena mí jiya, dotẹnmẹ tẹwẹ hundote na mí, podọ etẹwẹ na gọalọna mí nado yinuwa po nuyọnẹn po?
13 Devizọnwatọ Jiwheyẹwhe tọn susu wẹ to yaji. Yajiji yetọn zindonukọn na Jiwheyẹwhe ma ko và mẹylankan lẹ sudo bo hẹn gbẹtọvi lẹ gọwá ninọmẹ dowhenu tọn mẹ dile eyin didọdai do gba. Be ehe dona gblehomẹna mí wẹ ya? Kavi be mí ma dona pọ́n ninọmẹ mọnkọtọn hlan taidi dotẹnmẹ hundote lẹ nado tindo mahẹ to Lẹgba didohia taidi lalonọ de mẹ ya? Mí sọgan yin huhlọnna nado wàmọ eyin mí hẹn tudohomẹnamẹ ehe do ayiha mẹ dọmọ: “Ovi ṣie, yin nuyọnẹntọ, bosọ hẹn homẹ ṣie hùn; na yẹn nido gblọnhona ewọ he to vivlẹ mi.” (Howhinwhẹn lẹ 27:11) Satani, mẹhe vlẹ Jehovah kò, dọ dọ eyin gbẹtọ lẹ hẹn agbasanu lẹ bu kavi yin yasana, yé na gblewhẹdo Jiwheyẹwhe, bo na tlẹ mọ́n ẹn. (Job 1:9-11; 2:4, 5) Mí nọ hẹn homẹhun Jehovah to whenuena mí dohia dọ enẹ mayin nugbo gando míwlẹ go, gbọn nugbonọ-yinyin mítọn na ẹn to awusinyẹnnamẹnu lẹ glọ dali.
14. Eyin mí ganjẹ Jehovah go to whenuena mí tin to whlepọn mẹ, ale tẹlẹ wẹ mí sọgan mọyi?
14 Eyin mí ganjẹ Jehovah go to whenuena mí tin to whlepọn lẹ mẹ, mí sọgan wleawuna jẹhẹnu họakuẹ lẹ. Di apajlẹ, taidi kọdetọn nuhe Jesu jiya etọn lẹ tọn, e ‘plọn tonusise’ to aliho he e ma ko yọnẹn pọ́n de mẹ. Mílọsu sọgan plọnnu sọn whlepọn mítọn lẹ mẹ bo sọgan wleawuna linsinsinyẹn, akọndonanu, gọna pinpẹn-nutọn-yinyọnẹn sisosiso gando aliho dodowiwa Jehovah tọn lẹ go.—Heblu lẹ 5:8, 9; 12:11; Jakobu 1:2-4.
15. Ale tẹwẹ mẹdevo lẹ na mọyi, eyin mí yí homẹfa do doakọnna yajiji?
15 Mẹdevo lẹ na doayi nuhe mí wà go. Na nuhe mí pehẹ na owanyi mítọn na dodowiwa wutu, delẹ to yé mẹ sọgan wá yọ́n mẹhe Klistiani nugbo lẹ yin to egbehe. Podọ eyin yé kọnawudopọ hẹ mí to sinsẹ̀n-bibasi mẹ, yé sọgan pegan nado mọ dona ogbẹ̀ madopodo tọn lẹ. (Matiu 25:34-36, 40, 46) Jehovah po Ovi etọn po jlo dọ gbẹtọ lẹ ni tindo dotẹnmẹ hundote enẹ.
16. Nawẹ pọndohlan mítọn dogbọn yajiji mẹdetiti tọn dali gando whẹho pọninọ tọn go gbọn?
16 Lehe e na yọ́n eyin mí nọ pọ́n ninọmẹ awusinyẹn tọn lẹ hlan taidi dotẹnmẹ hundote lẹ nado dó mẹdezejo mítọn hlan Jehovah hia podọ nado tindo mahẹ to ojlo etọn hinhẹndi mẹ do sọ! Mọwiwa mítọn sọgan dohia dọ mí dín nado nọ adà Jiwheyẹwhe po Klisti po tọn mẹ. Jesu hodẹ̀ hlan Jehovah do ota Klistiani nugbo lẹpo tọn mẹ, dọmọ: “Yẹn ma sọ hodẹ̀ na ehelẹ kẹdẹ gba, ṣigba na yé ga he na yí mi sè gbọn ohó yetọn mẹ lẹ; na yé omẹ pó nido yin dopo; yèdọ dile hiẹ, Otọ́, te to yẹn mẹ, bọ yẹn to hiẹ mẹ, na yewlẹ ga nido yin dopo to míwlẹ mẹ.”—Johanu 17:20, 21.
17. Jidide tẹwẹ mí sọgan tindo eyin mí yin nugbonọ hlan Jehovah?
17 Eyin mí yin nugbonọ hlan Jehovah, ewọ na dona mí to aliho he gbloada mẹ. Ohó etọn dọmọ: “Mì yin tenọglinọ, masẹafọ, bo nọ to susudeji to azọ́n OKLUNỌ tọn mẹ whepoponu, sọle mì yọnẹn do dọ tuklajẹ mìtọn ma yin ovọ́ to OKLUNỌ mẹ gba.” (1 Kọlintinu lẹ 15:58) E sọ dọmọ: “Jiwheyẹwhe ma yin mawadodonọ nado wọn azọ́n mìtọn po tukla owanyi mìtọn tọn po, he mì ko sọhia gbọn oyín etọn dali.” (Heblu lẹ 6:10) Jakobu 5:11 dọmọ: “Doayi e go, míwlẹ nọ hia yé he doakọnna lẹ di donanọ. Mì ko se homẹfa Job tọn, bosọ mọ [kọdetọn he Jehovah hẹnwa to godo mẹ]; dọ awuvẹmẹtọ wẹ [Jehovah], lẹblanu etọn sọ bọ.” Etẹwẹ yin kọdetọn lọ na Job? “OKLUNỌ dona ogbẹ̀ godo Job tọn sù hú whẹwhẹwhenu etọn.” (Job 42:10-16) Mọwẹ, Jehovah wẹ “ahọsutọ yé he whesọ do dín in lẹ tọn.” (Heblu lẹ 11:6) Podọ mílọsu dona donukun ahọsumẹ de—yèdọ ogbẹ̀ madopodo to paladisi mẹ to aigba ji!
18. Etẹwẹ na jọ do oflin awufiẹsa tọn depope he mí sọgan tindo lẹ go to godo mẹ?
18 Ahọluduta Jiwheyẹwhe tọn na jla hẹngble he wá gbẹtọvi lẹ ji na owhe fọtọ́n susu he ko wayi lẹpo do. Ayajẹ he na tin to whenẹnu na hugan oyà depope he mí to jiji todin. Oflin yajiji he ko wayi lẹ tọn depope ma na dotukla mí. Linlẹn po nuwiwa mẹjlọdote tọn lẹ po he na gbayipe to aihọn yọyọ lọ mẹ na de oflin awufiẹsa tọn lẹ sẹ vudevude. Jehovah lá dọmọ: “Yẹn na dá olọn yọyọ lẹ [gandudu yọyọ Ahọluduta olọn mẹ tọn de do gbẹtọvi lẹ ji] po aigba yọyọ de po [ogbẹ́ gbẹtọvi dodonọ lẹ tọn de]: yè ma na flin hoho tọn, mọ yé ma na wá linlẹn mẹ. Ṣigba homẹ mìtọn ni hùn, na mì nisọ to ayajẹ kakadoi to enẹ he yẹn dá mẹ.” Na nugbo tọn, to aihọn yọyọ Jehovah tọn mẹ, dodonọ lẹ na penugo nado dọmọ: “Aihọn lẹpo gbọjẹ, bosọ nabọẹ: yé sọ dabobo to hànjiji mẹ.”—Isaia 14:7; 65:17, 18.
Hodọdopọ Dogbapọn Tọn
• Dile e tlẹ na dotẹnmẹ ylanwiwa, nawẹ Jehovah ko do sisi daho hia na oyín ede tọn gbọn?
• Nawẹ dotẹnmẹ he Jiwheyẹwhe jodona “núzinzan homẹgble tọn” lẹ ko dike bọ lẹblanu etọn dlẹnkan wá mí dè gbọn?
• Etẹwẹ mí dona dovivẹnu nado yọnẹn to ninọmẹ he bẹ yajiji mẹdetiti tọn hẹn lẹ mẹ?
[Yẹdide to weda 67]
Jehovah “dona ogbẹ̀ godo Job tọn sù hú whẹwhẹwhenu etọn”