Nawẹ Jijọho Klisti Tọn Sọgan Deanana Mí to Ahun Mítọn mẹ Gbọn?
“Mì gbọ jijọho Klisti tọn ni deanana mì to ahun mìtọn mẹ, na ehe mẹ wẹ mì yin yiylọ do, na nugbo tọn.”—KỌLỌSINU LẸ 3:15, NW.
1, 2. Aliho tẹ mẹ wẹ “jijọho Klisti tọn” nọ deanana Klistiani de to ahun etọn mẹ te?
ANADEMẸ yin hogbe he ma nọ yọ́n sè na mẹsusu, na e nọ hẹn nukunvandomẹ po gandudomẹji po wá ayiha mẹ na mí. Enẹwutu, tudohomẹnamẹ Paulu tọn hlan Kọlọsinu lẹ dọ, “Mì gbọ jijọho Klisti tọn ni deanana mì to ahun mìtọn mẹ,” sọgan taidi nuhe ma sọgbe hẹ lẹnpọn dagbe na mẹdelẹ. (Kọlọsinu lẹ 3:15) Be e mayin nudida he tin to mẹdekannu lẹ wẹ mí yin? Naegbọn mí dona dike nudepope kavi mẹdepope ni deanana mí to ahun mítọn lẹ mẹ?
2 Paulu ma to didọna Kọlọsinu lẹ nado gbẹkọ mẹdekannujẹ yetọn go gba. Hogbe Glẹki tọn heyin lilẹdogbedevomẹ taidi “deanana” to Kọlọsinu lẹ 3:15 mẹ tindo kanṣiṣa hẹ hogbe he nọ yin yiyizan na whẹgbọtọ he nọ ze nunina do alọmẹ namẹ to agbàwhinwhlẹn aihundida lanmẹyiya tọn lẹ whenu to hohowhenu. Agbàwhlẹntọ lẹ tindo mẹdekannujẹ jẹ obá de mẹ to osẹ́n aihundida lọ tọn mẹ, ṣigba to vivọnu, whẹgbọtọ lọ nọ dè mẹhe hodo osẹ́n lọ lẹ ṣogan bo gbawhàn to agbàwhinwhlẹn lọ mẹ. Mọdopolọ, mí tindo mẹdekannujẹ nado basi nudide depope to gbẹ̀mẹ, ṣigba dile mí to mọwà, jijọho Klisti tọn dona nọ yin “whẹgbọtọ” to whepoponu. Kavi dile Edgar J. Goodspeed basi lẹdogbedevomẹ etọn do, jijọho dona yin “nunọwhinnusẹ́n he to gandu” to ahun mítọn mẹ.
3. Etẹwẹ “jijọho Klisti tọn” yin?
3 Etẹwẹ “jijọho Klisti tọn” yin? E zẹẹmẹdo blẹomẹ-ninọ po vivo to ayiha mẹ po, he mí nọ tindo to whenuena mí lẹzun devi Jesu tọn bo plọn dọ Jehovah Jiwheyẹwhe po Visunnu etọn po yiwanna mí bo kẹalọyi mí. To whenuena Jesu ko dibla jo devi etọn lẹ do, e dọna yé dọmọ: “Jijọho wẹ yẹn jodo mì dè. . . . Mì dike ayiha mìtọn yin tuklanọ blo, mì sọ dike e yin obunọ blo.” (Johanu 14:27) Hagbẹ yiamisisadode nugbonọ Klisti tọn lẹ ko duvivi jijọho enẹ tọn na nudi owhe 2 000, podọ to egbehe, gbẹdohẹmẹtọ yetọn, “lẹngbọ devo lẹ” lọsu to vivi etọn dù ga. (Johanu 10:16) Jijọho enẹ wẹ dona yin nuyiwadomẹji he nọ deanana mí to ayiha mítọn mẹ. To whenuena mí tin to whlepọn sinsinyẹn de mẹ, e sọgan gọalọna mí bọ obu ma na hẹn mí gbọjọ kavi dotukla mí zẹjlẹgo. Mì gbọ mí ni pọ́n lehe ehe yin nugbo do to whenuena mí pannukọn whẹdida mawadodo, to whenuena mí tlọ́ biọ magbọjẹ mẹ, kavi to whenuena mí lẹndọ mí ma pegan.
Whenuena Mí Pannukọn Whẹdida Mawadodo
4. (a) Nawẹ Jesu jẹakọ hẹ whẹdida mawadodo sọ? (b) Nawẹ Klistiani lẹ ko yinuwa gbọn to whenuena yé jiya whẹdida mawadodo tọn?
4 Ahọlu Sọlọmọni doayi e go dọmọ: “Mẹde to gandu do omẹ awetọ ji na awugble etọn.” (Yẹwhehodọtọ 8:9) Jesu yọ́n lehe ohó enẹlẹ yin nugbo sọ. To whenuena e tin to olọn mẹ, e mọ whẹdida mawadodo he gbẹtọvi lẹ nọ hẹnwa ode awetọ yetọn ji lẹ. To whenuena e wá aigba ji, ewọ lọsu jiya whẹdida mawadodo he sinyẹn hugan tọn, bọ ewọ he ma yin ylandonọ, yin whẹsadokọna taidi nùzantọ bo yin hùhù taidi sẹ́ngbatọ de. (Matiu 26:63-66; Malku 15:27) Whẹdida mawadodo gbẹ́ gbayipe to egbehe, podọ Klistiani nugbo lẹ ko jiya susu na ‘yé yin wangbẹna gbọn akọta lẹpo dali’ wutu. (Matiu 24:9) Etomọṣo, mahopọnna numimọ kanlinjọmẹ tọn to osla mẹhuhu Nazi tọn lẹ mẹ podọ to osla Yasanamẹ Union Soviétique tọn mẹ, mahopọnna yajiji to alọ danuwatọ lẹ tọn mẹ, whẹsadokọnamẹ lalo tọn, po mẹgbeyinyan lalo tọn lẹ po, jijọho Klisti tọn ko hẹn yé lodo. Yé ko hodo apajlẹ Jesu tọn, mẹhe Biblu dọho gando e go dọmọ: “[Mẹhe], whenuena yè to vivlẹ ẹ, e ma vlẹ omẹ; whenuena e sọ to yaji, e ma wàdán; ṣigba bo jo ede hlan ewọ he nọ yí dodo do dawhẹ.”—1 Pita 2:23.
5. To whenuena mí sè dogbọn whẹdida mawadodo de dali to agun mẹ, etẹwẹ mí dona gbadopọnna whẹ́?
5 To whedelẹnu, mí sọgan yise dọ mẹde ko yin nuyiwa hẹ to aliho agọ̀ mẹ to agun Klistiani tọn mẹ. To ojlẹ enẹ mẹ, mí sọgan tindo numọtolanmẹ he Paulu tindo, mẹhe dọmọ: “Mẹnu wẹ yè hẹn dahli, bọ homẹ ṣie ma jizò?” (2 Kọlintinu lẹ 11:29) Etẹwẹ mí sọgan wà? Mí dona kanbiọ mídelẹ dọ, ‘Be whẹdida mawadodo wẹ nugbonugbo ya?’ Mí ma nọ saba yọ́n zẹẹmẹ gigọ́ lẹpo gba. E sọgan yin zẹẹmẹ mẹhe to didọ dọ owhẹ̀ emitọn whẹ́n lọ tọn kẹdẹ wẹ mí sè bo to homẹgble. Enẹwutu wẹ Biblu dọmọ: “Wunvinọ yí ohó popo sè.” (Howhinwhẹn lẹ 14:15) Enẹwutu mí dona họ́ mídelẹ.
6. Nawẹ mí sọgan yinuwa gbọn eyin mí jiya whẹdida mawadodo tọn to agun mẹ?
6 Ṣigba, mí ni dọ dọ mílọsu wẹ jiya whẹdida mawadodo tọn. Nawẹ mẹhe tindo jijọho Klisti tọn to ahun mẹ na yinuwa gbọn? Mí dona dọho hẹ mẹhe mí lẹndọ e ṣinuwa do mí go. Enẹgodo, kakati nado to whẹho lọ jlá na mẹdevo lẹ, naegbọn mí ma na hodẹ̀ hlan Jehovah bo ze whẹho lọ do alọ etọn mẹ bo dejido e go dọ e na hẹn ẹn diun dọ owhẹ̀ dodo yin didá? (Psalm 9:10; Howhinwhẹn lẹ 3:5) Vlavo e sọgan yindọ to whenuena mí ko wàmọ, mí na tindo pekọ nado didẹ̀ whẹho lọ to ayiha mítọn mẹ bo na “nọ abọẹ.” (Psalm 4:4) Ayinamẹ Paulu tọn sọgan yin yiyizan to whẹho susu mẹ dọmọ: “Mì sọ nọ sinyẹnlin hẹ mìnọzo, mì nọ jona mìnọzo, eyin mẹde tindo wiwọ́ do mẹde go; yèdọ dile [Jehovah] jona mì do, mọga wẹ mì ni nọ basi do.”—Kọlọsinu lẹ 3:13.
7. Etẹwẹ mí dona nọ flin to whepoponu to whenuena mí to nuyiwa hẹ mẹmẹsunnu mítọn lẹ?
7 Nalete, nudepope he mí to wiwà, mí dona flindọ eyin mí ma sọgan deanana nuhe jọ, mí sọgan deanana nuyiwa mítọn titi. Eyin mí yinuwa to aliho he ma sọgbe mẹ to whenuena mí jiya whẹdida mawadodo tọn, enẹ sọgan de jijọho sẹ̀ hú lehe whẹdida mawadodo lọsu na basi do. (Howhinwhẹn lẹ 18:14) E tlẹ sọgan hẹn mí dahli bọ mí na doalọtena gbẹdido hẹ agun lọ kakajẹ whenuena mí na mọdọ owhẹ̀ dodo ko yin didá. Psalm-kantọ wlan dọ “nuhẹnmẹ-klẹnafọ ahlida tọn depope” ma tin na mẹhe yiwanna osẹ́n Jehovah tọn lẹ gba. (Psalm 119:165) Nugbo lọ wẹ yindọ, mẹlẹpo wẹ nọ jiya whẹdida mawadodo tọn sọn ojlẹ de mẹ jẹ devo mẹ. Ma dike na numimọ ylankan mọnkọtọn ni glọnalina Jehovah sinsẹ̀n towe pọ́n gbede blo. Kakatimọ, gbọ jijọho Klisti tọn ni deanana we to ahun towe mẹ.
Whenuena Mí Tlọ́ Biọ Magbọjẹ Mẹ
8. Etẹwẹ yin delẹ to nuhe nọ fọ́n magbọjẹ dote lẹ mẹ, podọ etẹ mẹ wẹ magbọjẹ sọgan dekọtọn do?
8 Magbọjẹ ko lẹzun apadewhe gbẹzan tọn to ‘azán godo tọn’ ehelẹ mẹ. (2 Timoti 3:1) Nugbo wẹ dọ Jesu dọmọ: “Mì yin [magbọjẹnọ] na ogbẹ̀ mìtọn blo, dọ, etẹ mì na dù: kavi na awutu mìtọn, etẹ mì na ṣinyọ́n.” (Luku 12:22) Ṣigba e mayin magbọjẹ lẹpo wẹ nọ wá sọn nulẹnpọndo agbasanu lẹ ji mẹ gba. ‘Homẹgble’ Lọti taun na wantuntun Sọdọmi tọn wutu. (2 Pita 2:7) Paulu tlọ́ biọ ‘magbọjẹ mẹ na agun lẹpo.’ (2 Kọlintinu lẹ 11:28) To ozán he jẹnukọnna okú etọn mẹ, Jesu tin to awufiẹsa mẹ sọmọ bọ “odẹ́n etọn sọ taidi kùnkùn daho ohùn tọn, e to kùnkùn do aigba.” (Luku 22:44) Apajlẹ ehelẹ dohia dọ e mayin magbọjẹ lẹpo wẹ yin kunnudenu yise he ma lodo tọn gba. Ṣigba, mahopọnna nudepope he dọ̀n ẹn wá, eyin magbọjẹ lọ sinyẹn bo dẹn-to-aimẹ, e sọgan hẹn jijọho mítọn bú. Magbọjẹ ko dùto mẹdelẹ ji, bo hẹn yé lẹndọ yé ma penugo ba nado didá azọngban he Jehovah sinsẹ̀n bẹhẹn lẹ. Biblu dọmọ: “Awubla to ayiha gbẹtọ tọn mẹ wẹ nọ hẹn ẹn dokọ̀do.” (Howhinwhẹn lẹ 12:25) To whelọnu lo, etẹwẹ mí sọgan wà eyin magbọjẹ to yasana mí?
9. Afọdide he sọgbe tẹlẹ wẹ sọgan yin zize nado dè magbọjẹ pò, ṣigba asisa magbọjẹ tọn tẹlẹ wẹ ma sọgan yin didesẹ?
9 To ninọmẹ delẹ mẹ, mí sọgan penugo nado ze afọdide he sọgbe lẹ. Eyin nuhahun agbasalilo tọn wẹ fọ́n magbọjẹ lọ dote, e na yin nuyọnẹnnu nado na ayidonugo e, ṣigba whẹho ehelẹ yin nudide mẹdetiti tọn.a (Matiu 9:12) Eyin azọngban lẹ wẹ to agbàn pẹ̀n mí, e sọgan yọnhugan nado má delẹ to azọngban helẹ mẹ na mẹdevo lẹ. (Eksọdusi 18:13-23) Ṣigba etẹwẹ mẹjitọ he tindo azọngban pinpẹn he ma sọgan yin mimá na mẹdevo lẹ sọgan wà? Etẹwẹ Klistiani de he nọ nọpọ́ hẹ alọwlemẹ he jẹagọdo e sọgan wà? Etẹwẹ dogbọn whẹndo he tindo nuhahun ohẹ́n klókló tọn kavi he nọ nọ̀ fie awhàn to yìyì te lẹ dali? E họnwun dọ, mí ma sọgan dè asisa magbọjẹ tọn lẹpo sẹ̀ to titonu ehe mẹ gba. Etomọṣo, mí sọgan hẹn jijọho Klisti tọn nado gbọṣi ahun mítọn mẹ. Gbọnna?
10. Aliho awe tẹlẹ mẹ wẹ Klistiani de sọgan tẹnpọn nado dè magbọjẹ pò te?
10 Dindin homẹmimiọn to Ohó Jiwheyẹwhe tọn mẹ yin aliho dopo. Ahọlu Davidi wlan dọmọ: “To gege tùmajai ṣie lẹ tọn mẹ to yẹn homẹ homẹmiọn towe lẹ hẹn homẹ ṣie hùn.” (Psalm 94:19) “Homẹmiọn” Jehovah tọn lẹ sọgan yin mimọ to Biblu mẹ. Biblu hihia to gbesisọmẹ sọgan hẹn jijọho Klisti tọn nado gbọṣi ahun mítọn mẹ. Biblu dọmọ: “Ze agbàn towe dlan OKLUNỌ ji, ewọ nasọ hẹn we dote; ewọ ma na dike dodonọ ni yin sisẹtẹnna.” (Psalm 55:22) Mọdopolọ, Paulu wlan dọmọ: “Mì jẹtukla nudepope tọn blo; ṣigba to odẹ̀ mẹ to ovẹ̀ mẹ po pẹdido po mẹ, mì nọ yí kanbiọ mìtọn hia Jiwheyẹwhe to onú popo mẹ. Jijọho Jiwheyẹwhe tọn he hú nuyọnẹn lẹpo na whlá ayiha mìtọn po linlẹn mìtọn lẹ po [to] Klisti Jesu mẹ.” (Filippinu lẹ 4:6, 7) Dẹ̀hiho vẹkuvẹku to gbesisọmẹ na gọalọna mí nado tin to jijọho mẹ tẹgbẹ̀.
11. (a) Nawẹ Jesu ze apajlẹ dagbe hugan dai to dẹ̀hiho mẹ gbọn? (b) Nukun tẹwẹ mí dona nọ yí do pọ́n dẹ̀hiho?
11 Jesu ze apajlẹ dagbe hugan dai to aliho ehe mẹ. To ojlẹ de mẹ, e dọho hẹ Otọ́ olọn mẹ tọn etọn to odẹ̀ mẹ na ganhiho susu madoalọte. (Matiu 14:23; Luku 6:12) Odẹ̀ gọalọna ẹn nado doakọnna whlepọn he sinyẹn hugan lẹ. To ozán he jẹnukọnna okú etọn mẹ, ayimajai etọn sinyẹn tlala. Nawẹ e yinuwa gbọn? E hodẹ̀ “vivẹvivẹ.” (Luku 22:44) Mọwẹ, eyin Visunnu Jiwheyẹwhe tọn heyin mẹpipe ylọ odẹ̀ dọ nujọnu sọmọ, nẹmunẹmu wẹ hodotọ mapenọ etọn lẹ dona wleawuna aṣa dẹ̀hiho tọn! Jesu plọn devi etọn lẹ nado “nọ hodẹ̀ to whepoponu, bo ma nado gbọjẹ.” (Luku 18:1) Odẹ̀ yin hodọdopọ nujọnu tọn titengbe de hẹ Omẹ lọ he yọ́n mí hezeheze hú lehe mí yọ́n mídelẹ do. (Psalm 103:14) Eyin mí na hẹn jijọho Klisti tọn nado gbọṣi ahun mítọn mẹ, mí na nọ “hodẹ̀ magbọjẹ.”—1 Tẹsalonikanu lẹ 5:17.
Dùdù to Mape Mítọn lẹ Ji
12. Whẹwhinwhẹ́n tẹlẹ wẹ sọgan hẹn mẹdelẹ nado lẹndọ sinsẹ̀nzọn yetọn ma na yin alọkẹyi?
12 Jehovah nọ pọ́n dopodopo devizọnwatọ etọn lẹ tọn hlan nado yin nuhọakuẹ. (Hagai 2:7) Etomọṣo, e nọ vẹawuna mẹsusu nado yí ehe sè. Mẹdelẹ sọgan yin hinhẹn gbọjọ na yọnhopipo, jideji azọngban whẹndo tọn, kavi madogán agbasa tọn wutu. Mẹdevo lẹ sọgan lẹndọ yé ma pegan na yé wá sọn lẹdo he jẹhẹ́n de mẹ wutu. Mẹdevo lẹ sọgan sọ to oyà kọdetọn nuṣiwa yetọn dai tọn lẹ tọn ji, bo na to ayihaawe tindo dọ Jehovah ma sọgan jona yé pọ́n gbede. (Psalm 51:3) Etẹwẹ sọgan yin wiwà dogbọn numọtolanmẹ mọnkọtọn lẹ dali?
13. Homẹmiọnnamẹ Owe-wiwe tọn tẹwẹ tin na mẹhe lẹndọ yé ma pegan lẹ?
13 Jijọho Klisti tọn na na jide mí dọ Jehovah yiwanna mí. Mí sọgan hẹn jijọho enẹ gọwá ahun mítọn mẹ eyin mí nọ lẹnayihamẹpọn do hogbe Jesu tọn lẹ ji. E ma dọ pọ́n gbede dọ yíyí nuhe mí wadotana lẹ jlẹdo mẹdevo lẹ tọn go wẹ nọ do lehe mí họakuẹ sọ hia gba. (Matiu 25:14, 15; Malku 12:41-44) Nuhe ji e zinnudo wẹ nugbonọ-yinyin. E dọna devi etọn lẹ dọmọ: “Mẹhe doakọnna kakajẹ opodo, mẹdopolọ wẹ yè na whlẹn gán.” (Matiu 24:13) Gbẹtọ lẹ “vlẹ” Jesu lọsu kò, ṣogan e yọnẹn dọ Otọ́ emitọn yiwanna emi. (Isaia 53:3; Johanu 10:17) Podọ e sọ dọna devi etọn lẹ dọ Otọ́ etọn yiwanna yé lọsu lẹ ga. (Johanu 14:21) Nado zinnudo ehe ji, Jesu dọmọ: “Be oblẹnọ awe ma wẹ yé nọ sà yin abọgan-kuẹ pẹvi de? Mọ dopo yetọn ma na flẹ jẹ aigba to Otọ́ mìtọn godo. Ṣigba yèdọ odà ota mìtọn tọn lẹpo wẹ yè hia pé. Enẹwutu mì dibu blo, mìwlẹ doale hú oblẹnọ susu.” (Matiu 10:29-31) Lehe ehe hẹn mí deji dọ Jehovah yiwanna mí do sọ!
14. Hogbe tẹlẹ wẹ hẹn mí deji dọ Jehovah nọ yọ́n pinpẹn dopodopo mítọn lẹ tọn?
14 Jesu sọ dọmọ: “Mẹdepope ma sọgan wá dee, adavo Otọ́ he do mi hlan dọ̀n ẹn.” (Johanu 6:44) To whenuena Jehovah ko dọ̀n mí nado hodo Jesu, ojlo Etọn wẹ dona yindọ mí ni yin whinwhlẹngán. Jesu dọna devi etọn lẹ dọmọ: “E mayin onú jijlo de to Otọ́ mìtọn he tin to olọn mẹ nukọn, dọ dopo to pẹvi helẹ de mẹ ni dọ̀n.” (Matiu 18:14) Enẹwutu, eyin a to sinsẹ̀n ẹn po ahun lẹpo po, be a sọgan jaglin to azọ́n dagbe towe lẹ mẹ. (Galatianu lẹ 6:4) Eyin nuṣiwa towe dai tọn lẹ to yasana we, tindo jide dọ Jehovah nọ jona “susugege,” eyin mẹlọ lẹnvọjọ nugbonugbo. (Isaia 43:25; 55:7) Eyin whẹwhinwhẹ́n devo lẹ wẹ to hinhẹn we gbọjọ, flindọ “[Jehovah] sẹpọ yé he yin ayiha gbigbànọ . . . lẹ, bosọ whlẹn yé he yin ayiha finfinọnnọ lẹ gán.”—Psalm 34:18.
15. (a) Nawẹ Satani nọ tẹnpọn nado hẹn jijọho mítọn gble gbọn? (b) Jide tẹwẹ mí sọgan tindo to Jehovah mẹ?
15 Satani ma yiwanna nudevo depope hugan dọ e ni hẹn jijọho mítọn gble. Ewọ wẹ yin dowatọ ylando he mímẹpo dugu etọn tọn. (Lomunu lẹ 7:21-24) Enẹwutu, e na jlo dandan nado hẹn we lẹndọ mapenọ-yinyin towe na zọ́n bọ sinsẹ̀nzọn towe ma na yin alọkẹyi to Jiwheyẹwhe dè. A dike Lẹgba ni hẹn we gbọjọ pọ́n gbede blo! Yọ́n ayiha wintinwintin etọn lẹ, bo gbọ oyọnẹn enẹ ni hẹn we magbe nado doakọnna. (2 Kọlintinu lẹ 2:11; Efesunu lẹ 6:11-13) Flindọ, “Jiwheyẹwhe klo hú ayiha mítọn bosọ yọ́n onú popo.” (1 Johanu 3:20) E mayin awugbopo mítọn kẹdẹ wẹ Jehovah nọ mọ gba. E sọ nọ mọ vivẹnudido po yanwle mítọn lẹ po. To whelọnu lo, mọ homẹmiọnnamẹ yí to ohó psalm-kantọ lọ tọn lẹ mẹ dọmọ: “[Jehovah] ma na tùn omẹ etọn lẹ hlan gba, mọ e ma na gbẹ́ mẹdodugu etọn lẹ dai.”—Psalm 94:14.
Mì Yin Kinkọndopọ to Jijọho Klisti Tọn Mẹ
16. Aliho tẹ mẹ wẹ mí ma tin míde ṣokẹdẹ te dile mí to vivẹnudo nado doakọnnanu?
16 Paulu wlan dọ mí dona dike jijọho Klisti tọn ni deanana mí to ahun mítọn mẹ na enẹ mẹ wẹ mí yin ‘yiylọ do to agbasa dopo mẹ’ wutu. Klistiani yiamisisadode he Paulu wlanwe hlan lẹ yin yiylọ nado wá yin apadewhe agbasa Klisti tọn, dile pipotọ mẹyiamisisadode lẹ tọn yin yiylọ do to egbehe. Gbẹdohẹmẹtọ yetọn “lẹngbọ devo” lẹ yin kinkọndopọ hẹ yé taidi ‘lẹngbọpa dopo’ to “lẹngbọhọtọ dopo,” yèdọ Jesu Klisti glọ. (Johanu 10:16) To pọmẹ, ‘lẹngbọpa’ he bẹ gbẹtọ livi susu hẹn lẹdo aihọn pé lọ nọ dike jijọho Klisti tọn ni to anadena yé to ahun yetọn mẹ. Yinyọnẹn dọ mí ma tin míde ṣokẹdẹ nọ gọalọna mí nado doakọnnanu. Pita wlan dọmọ: “Mì ni diọnukunsọ [Satani] gligli to yise mẹ, na mì nisọ yọnẹn dọ nukunbibia dopolọ ko ṣẹ̀ sọn mẹmẹsunnu mìtọn he ko tin to aihọn mẹ lẹ ji.”—1 Pita 5:9.
17. Whẹwhinwhẹ́n tẹwẹ mí tindo nado dike jijọho Klisti tọn ni deanana mí to ahun mítọn mẹ?
17 To whelọnu lo, mì gbọ mímẹpo ni wleawuna jijọho he yin sinsẹ́n titengbe gbigbọ wiwe Jiwheyẹwhe tọn. (Galatianu lẹ 5:22, 23) Mẹhe Jehovah mọdọ yé ma tindo oblọ po apà po to ogo bo tin to jijọho mẹ lẹ na mọ ogbẹ̀ madopodo yí to aigba ji, fie dodonọ na nọ̀. (2 Pita 3:13, 14) Enẹwutu mí tindo whẹwhinwhẹ́n dagbe nado dike jijọho Klisti tọn ni deanana mí to ahun mítọn mẹ.
[Nudọnamẹ Odò Tọn]
a To ojlẹ delẹ mẹ, magbọjẹ sọgan yin hinhẹnwa kavi yin hinhẹn sinyẹn deji gbọn nuhahun agbasalilo tọn lẹ, taidi nulẹnpọn he dẹn-to-aimẹ dali.
Be Hiẹ Flin Ya?
• Etẹwẹ jijọho Klisti tọn zẹẹmẹdo?
• Nawẹ jijọho Klisti tọn sọgan deanana mí to ahun mítọn mẹ to whenuena mí pannukọn whẹdida mawadodo gbọn?
• Nawẹ jijọho Klisti tọn nọ gọalọna mí nado deanana magbọjẹ gbọn?
• Nawẹ jijọho Klisti tọn nọ miọnhomẹna mí to whenuena mí lẹndọ mí ma pegan gbọn?
[Yẹdide to weda 15]
Jesu ze ede do alọmẹ na Jehovah to whẹsadokọnamẹtọ etọn lẹ nukọn
[Yẹdide to weda 16]
Kẹdẹdi mẹgbofán otọ́ owanyinọ de tọn, homẹmiọnnamẹ Jehovah tọn sọgan dè magbọjẹ mítọn sẹ̀
[Yẹdide to weda 18]
Akọ́ndonanu yin nujọnu taun to Jiwheyẹwhe dè