Jehovah Nọ Doaṣọna Omẹ Etọn lẹ po Hinhọ́n Po
‘Fọ́n hiẹ yọnnu, họnwun; na hinhọ́n towe wá, gigo OKLUNỌ tọn to go we.’—ISAIA 60:1.
1, 2. (a) Etẹwẹ yin ninọmẹ gbẹtọvi lẹ tọn? (b) Mẹnu wẹ tin to godo na zinvlu he ṣinyọ́n gbẹtọvi lẹ ji?
“LEHE e na yọ́n do sọ nado tindo walọ dagbenọ lẹ taidi Isaia kavi Paulu!” Enẹ wẹ yin lewuwu Togán Amelika tọn Harry Truman tọn to owhe 1940 tọn lẹ mẹ. Naegbọn e dọ ohó enẹlẹ? Na e mọdọ nuhudo nukọntọ he tindo walọ dagbe he yiaga lẹ tọn tin to azán etọn lẹ gbè. Gbẹtọvi lẹ ṣẹṣẹ jugbọn ojlẹ dózin hugan owhe kanweko 20tọ lọ tọn mẹ, yèdọ wẹkẹ whàn awetọ. Ṣigba, dile etlẹ yindọ awhàn lọ ko doalọte, aihọn ma tin to jijọho mẹ gba. Zinvlu gbọṣi aimẹ. Na nugbo tọn, owhe 57 to vivọnu awhàn lọ tọn godo, aihọn gbẹsọ tin to zinvlu mẹ. Eyin Togán Truman tin to ogbẹ̀ to egbehe wẹ, ayihaawe matin dọ e na gbẹsọ mọ nuhudo lọ na nukọntọ walọ dagbenọ lẹ he tindo jẹhẹnu Isaia kavi apọsteli Paulu tọn nkọtọn.
2 Vlavo Togán Truman yọnẹn kavi lala, apọsteli Paulu dọho gando zinvlu he to yasana gbẹtọvi lẹ go, podọ e na avase gandego to wekinkan etọn lẹ mẹ. Di apajlẹ, e na avase yisenọ hatọ lẹ dọmọ: ‘E mayin agbasalan po ohùn po wẹ míwlẹ to ahidi hẹ gba, ṣigba hẹ ogán lẹ, hẹ huhlọn lẹ, hẹ nukọntọ zinvlu aihọn he tọn lẹ, hẹ nútẹgbẹ̀ gbigbọnọ lẹ to otẹn he tin to olọn lẹ mẹ.’ (Efesunu lẹ 6:12) Hogbe ehelẹ dohia dọ e mayin dọ Paulu yọ́n zinvlu gbigbọmẹ tọn he ṣinyọ́n aihọn lọ ji kẹdẹ wẹ gba ṣigba e sọ yọ́n asisa etọn ga—yèdọ aovi huhlọnnọ lẹ heyin yiylọdọ ‘nukọntọ aihọn tọn lẹ.’ To whenuena e yindọ gbigbọ huhlọnnọ lẹ wẹ tin to godo na zinvlu aihọn lọ tọn, etẹwẹ gbẹtọ tata lẹ sọgan wà nado de e sẹ?
3. Mahopọnna ninọmẹ dózin gbẹtọvi lẹ tọn, dọdai tẹwẹ Isaia dọ na nugbonọ lẹ?
3 Isaia lọsu dọho gando zinvlu he to yasana gbẹtọvi lẹ go. (Isaia 8:22; 59:9) Nalete, to nukọn pinpọnhlan azán mítọn gbè, e dọ dọdai to gbọdo glọ dọ etlẹ yin to ojlẹ dózin ehelẹ mẹ, Jehovah na hẹn pọndohlan mẹhe yiwanna hinhọ́n lẹ tọn họnwun. Mọwẹ, dile etlẹ yindọ mí ma tindo Paulu kavi Isaia to yakẹ, mí tindo wekinkan gbọdo yetọn lẹ nado deanana mí. Nado mọ lehe enẹ yin dona de na mẹhe yiwanna Jehovah lẹ do, mì gbọ mí ni gbadopọnna hogbe dọdai Isaia tọn lẹ heyin mimọ to weta 60tọ owe etọn tọn mẹ.
Yọnnu Dọdai Tọn de Tá Hinhọ́n Jẹgbonu
4, 5. (a) Etẹwẹ Jehovah degbena yọnnu de nado wà, podọ opagbe tẹwẹ e dó? (b) Nudọnamẹ mẹwhinwhàn tọn tẹwẹ Isaia weta 60 bẹhẹn?
4 Hogbe he jẹnukọn to Isaia weta 60 mẹ lẹ yin didọna yọnnu he tin to ninọmẹ blawu de mẹ—e ṣinyọ́n nukunmẹ ai to zinvlu gọ́ngọ́n mẹ. To ajijimẹ, hinhọ́n họnwun to zinvlu mẹ, bọ Jehovah dọmọ: ‘Fọ́n hiẹ yọnnu, họnwun; na hinhọ́n towe wá, gigo OKLUNỌ tọn to gowe.’ (Isaia 60:1) Ojlẹ ko sọ na yọnnu lọ nado fọnṣite bo do hinhọ́n kavi gigo Jiwheyẹwhe tọn hia. Etẹwutu? Mí mọ gblọndo lọ to wefọ he bọdego mẹ dọmọ: “Doayi e go, zinvlu ṣinyọ́n aigba ji, zinvlu gọ́ngọ́n ṣinyọ́n gbẹtọ lẹ: ṣigba OKLUNỌ na fọ́n to ojí we, yè nasọ mọ gigo etọn to gowe.” (Isaia 60:2) Yọnnu lọ yin jide na gando kọdetọn he jiawu de go eyin e setonuna gbedide Jehovah tọn. Jehovah dọmọ: ‘Akọta lẹ na wá hinhọ́n towe kọ̀n, podọ ahọlu lẹ do hinhọ́n zizẹ̀ towe kọ̀n.’—Isaia 60:3.
5 Hodidọ mẹwhinwhàn tọn he tin to wefọ atọ̀n ehelẹ mẹ yin homẹbibiọ po bladopọ de po na nuhe pipòtọ Isaia weta 60 bẹhẹn tọn. E dọ dọdai numimọ yọnnu de tọn bo basi zẹẹmẹ lehe mí sọgan gbọṣi hinhọ́n Jehovah tọn mẹ do mahopọnna zinvlu he ko pavava do gbẹtọvi lẹ ji. Ṣigba, etẹwẹ ohia he tin to wefọ atọ̀n bẹjẹeji tọn ehelẹ mẹ nọtena?
6. Mẹnu wẹ yọnnu Isaia weta 60 tọn lọ, podọ mẹnu wẹ nọtena ẹn to aigba ji?
6 Yọnnu Isaia 60:1-3 tọn lọ wẹ Ziọni, yèdọ titobasinanu nudida gbigbọnọ olọn mẹ tọn Jehovah tọn. To egbehe, pipòtọ “Islaeli Jiwheyẹwhe tọn” wẹ nọtena Ziọni to aigba ji, yèdọ agun akọjọpli Klistiani yí gbigbọ do dè lẹ tọn, he tindo todido lọ nado dugán hẹ Klisti to olọn mẹ. (Galatianu lẹ 6:16) Akọta gbigbọmẹ tọn ehe wá tindo lẹndopọ hagbẹ 144 000 tọn, podọ hẹndi egbezangbe Isaia weta 60 tọn sinai do yé mẹhe tin to ogbẹ̀ to aigba ji to ‘azán godo tọn lẹ’ mẹ ji. (2 Timoti 3:1; Osọhia 14:1) Dọdai lọ sọ tindo onú susu nado dọ gando gbẹdohẹmẹtọ Klistiani yiamisisadode ehelẹ tọn go ga, yèdọ “gbẹtọ susugege” “lẹngbọ devo” tọn.—Osọhia 7:9; Johanu 10:16.
7. Etẹwẹ yin ninọmẹ Ziọni tọn to 1918, podọ nawẹ ehe ko yin didọdai gbọn?
7 Be ojlẹ de tin he “Islaeli Jiwheyẹwhe tọn” ṣinyọ́n nukunmẹ ai to zinvlu mẹ, dile e yin tenọna gbọn yọnnu dọdai tọn lọ dali do ya? Mọwẹ, ehe jọ to nuhe hugan owhe 80 die wayi. To wẹkẹ whàn tintan lọ whenu, Klistiani yiamisisadode lẹ ko vánkan sinsinyẹn nado hẹn azọ́n kunnudide tọn lọ zindonukọn. Ṣigba to 1918, owhe he mẹ awhàn lọ wá vivọnu, azọ́n yẹwhehodidọ tọn heyin tito basina lọ dibla doalọte. Joseph F. Rutherford, he to anadena azọ́n yẹwhehodidọ tọn lẹdo aihọn pé, po Klistiani nukundeji devo lẹ po yin owhẹ̀ gànpamẹ-ninọ ojlẹ gaa tọn dana do whẹsadokọnamẹ lalo lẹ ji. To owe Osọhia tọn mẹ, Klistiani yiamisisadode he tin to aigba ji to whenẹnu lẹ yin zẹẹmẹ basina to dọdai-liho taidi oṣiọ lẹ he mlọnai “to họntonu otò daho lọ tọn mẹ, he yè nọ yí gbigbọ do ylọdọ Sọdọmi po Egipti po.” (Osọhia 11:8) Na nugbo tọn, ojlẹ dózin de wẹ enẹ yin na Ziọni, dile e yin tenọna gbọn ovi yiamisisadode etọn lẹ dali to aigba ji do!
8. Diọdo ayidego tọn tẹwẹ jọ to 1919, po kọdetọn tẹ po?
8 Ṣigba to 1919, diọdo ayidego tọn de jọ. Jehovah tá hinhọ́n do Ziọni ji! Luntọntọ́ lẹ to Islaeli Jiwheyẹwhe tọn mẹ fọnṣite nado sọgan do hinhọ́n Jiwheyẹwhe tọn hia, bo yí adọgbigbo do to wẹndagbe lọ lá whladopo dogọ. (Matiu 5:14-16) Na zohunhun heyin hinhẹn jẹ yọyọ Klistiani ehelẹ tọn wutu, mẹdevo lẹ yin dindọn wá hinhọ́n Jehovah tọn kọ̀n. Nado bẹjẹeji, mẹyọyọ lọ lẹ yin amisisadode taidi hagbẹ dogọ Islaeli Jiwheyẹwhe tọn tọn lẹ. Yé yin yiylọdọ ahọlu lẹ to Isaia 60:3 mẹ, to whenuena e yindọ yé na yin whédutọgbẹ́ hẹ Klisti to Ahọluduta olọn mẹ tọn Jiwheyẹwhe tọn mẹ. (Osọhia 20:6) To nukọn mẹ, gbẹtọ susugege lẹngbọ devo lẹ tọn de jẹ yinyin dindọn wá hinhọ́n Jehovah tọn kọ̀n ji. Ehelẹ wẹ ‘akọta’ heyin nùdego to dọdai lọ mẹ lẹ.
Ovi Yọnnu lọ Tọn lẹ Wá Whégbè!
9, 10. (a) Onú ayidego tọn tẹwẹ yọnnu lọ mọ, podọ etẹwẹ ehe nọtena? (b) Whẹwhinwhẹ́n tẹwẹ Ziọni ko tindo na ayajẹ?
9 Todin, Jehovah jẹ zẹẹmẹ gigọ́ lẹ basi do nudọnamẹ he tin to Isaia 60:1-3 mẹ lẹ ji. E degbè devo na yọnnu lọ. Dotoai hlan nuhe e dọ: “Ze nukun towe daga lẹdo, bo pọ́n”! Yọnnu lọ setonu, podọ numimọ ojlofọndotenamẹ tọn nankọtọn die e mọ! Ovi etọn lẹ ja whé. Wefọ lọ zindonukọn dọmọ: “Yé omẹ pó bẹ́ yede plidopọ, yé wá dè we, visunnu towe lẹ na sọn fidindẹn wá, yè nasọ pọ́n viyọnnu towe lẹ go to adaja towe mẹ.” (Isaia 60:4) Yẹwhehodidọ Ahọluduta tọn lẹdo aihọn pé he bẹjẹeji to 1919 hẹn mẹyọyọ fọtọ́n susu biọ sinsẹ̀nzọn Jehovah tọn mẹ. Omẹ ehelẹ lọsu lẹzun “visunnu” po “viyọnnu” Ziọni tọn lẹ po, yèdọ hagbẹ yiamisisadode Islaeli Jiwheyẹwhe tọn tọn lẹ. Gbọnmọ dali, Jehovah doaṣọna Ziọni gbọn pipòtọ 144 000 lẹ tọn hinhẹn wá hinhọ́n kọ̀n dali.
10 Be a sọgan yí nukun homẹ tọn do pọ́n ayajẹ Ziọni tọn dile ovi etọn lẹ tin to apá etọn ya? Ṣogan, Jehovah na Ziọni whẹwhinwhẹ́n susu dogọ na ayajẹ. Mí hia dọmọ: “Whenẹnu wẹ hiẹ na mọ, bosọ sà plidopọ, ayiha towe na dibu, bosọ zun daho; na yè na diọkọna adọkun susu ohù tọn hlan we, [adọkunnu akọta] lẹ tọn na wá dè we.” (Isaia 60:5) To kọndopọmẹ hẹ ohó dọdai tọn enẹlẹ, sọn owhe 1930 tọn lẹ gbọ́n, Klistiani susugege he tindo todido gbẹninọ kakadoi to aigba ji tọn ko wọ̀ wá Ziọni. Yé ko jẹgbonu wá sọn “ohù” gbẹtọvi he jẹla sọn Jiwheyẹwhe dè lẹ tọn mẹ bo nọtena adọkunnu akọta lẹ tọn. Yé yin ‘onú tindo ojlona akọta lẹpo tọn.’ (Hagai 2:7; Isaia 57:20) Doayi e go ga dọ ‘onú tindo ojlona’ ehelẹ dopodopo ma nọ jẹ Jehovah sẹ̀n ji to aliho edetiti tọn mẹ gba. Kakatimọ, yé yidogọna whanpẹ Ziọni tọn gbọn sinsẹ̀n-bibasi to pọmẹ hẹ mẹmẹsunnu yiamisisadode yetọn lẹ dali, bo lẹzun “apó dopo” to “lẹngbọhọtọ dopo” glọ.—Johanu 10:16.
Ajọwatọ, Lẹngbọhọtọ, po Nusatọ lẹ po Wá Ziọni
11, 12. Basi zẹẹmẹ gbẹtọgun heyin mimọ pànta Ziọni lẹ tọn.
11 Kọdetọn nubẹplidopọ heyin didọdai ehe tọn yin jideji ayidego tọn de to sọha gigopana Jehovah tọ́ lẹ tọn mẹ. Ehe yin didọdai to hogbe he bọdego lẹ mẹ to dọdai lọ mẹ. Mí ni dọ dọ hiẹ tin to ote po yọnnu lọ po to Osó Ziọni ji. Hiẹ pọ́n whèzẹtẹn-waji, podọ etẹwẹ hiẹ mọ? “Susugege kanklosọpoawenọ lẹ na ṣinyọ́n ojí we, kanklosọpodoponọ [Midiani] po Efa po tọn; yemẹpo na sọn Ṣeba wá: yé na hẹn sika po nuwhẹ́nkun po wá; yé na do pipà OKLUNỌ tọn hia do gbonu.” (Isaia 60:6) Ajọwatọ susugege lẹ deanana pipli kanklosọpoawenọ yetọn lẹ tọn gbọn aliho he yì Jelusalẹm lẹ ji. Etẹ nkọ, kanklosọpoawenọ lẹ taidi osingigọ he ṣinyọ́n aigba lọ! Ajọwatọ lọ lẹ hẹn nunina họakuẹ lẹ wá, yèdọ “sika po nuwhẹ́nkun po.” Podọ ajọwatọ ehelẹ wá hinhọ́n Jiwheyẹwhe tọn kọ̀n nado sọgan pà ẹ to gbangba, ‘nado do pipà Jehovah tọn lẹ hia.’
12 E mayin ajọwatọ lẹ kẹdẹ wẹ to gbejizọnlin lọ basi gba. Lẹngbọhọtọ lẹ lọsu to wiwọ̀ wá Ziọni mẹ. Dọdai lọ zindonukọn dọmọ: “Yè na bẹ lẹngbọpa Kedali tọn lẹpo plidopọ do dè we, agbò Nebajọti tọn lẹ na dù mẹdagun na we.” (Isaia 60:7a) Akọ̀ he nọ yìn kanlin lẹ ja tòdaho wiwe lọ mẹ nado na dagbe hugan sọn lẹngbọpa yetọn lẹ mẹ hlan Jehovah. Yé tlẹ ze yedelẹ jo nado wadevizọn na Ziọni! Nawẹ Jehovah kẹalọyi jonọ ehelẹ gbọn? Jiwheyẹwhe lọsu gblọn dọmọ: “Yé na hẹ agbà ṣie ji wá po alọkẹyi po, yẹn nasọ [doaṣọna] ohọ̀ gigo ṣie tọn.” (Isaia 60:7b) Jehovah gbọn homẹdagbe dali kẹalọyi nunina po sinsẹ̀nzọn jonọ ehelẹ tọn po. Tintin to finẹ yetọn doaṣọna tẹmpli etọn.
13, 14. Etẹwẹ yin mimọ ja sọn whèyihọ?
13 Todin lẹ́ ota towe bo pọ́n lẹdo whèyihọ-waji tọn hlan. Etẹwẹ a mọ? To aganu boboe, nude tin he taidi aslọ wewe he ṣinyọ́n nukunmẹ ohù tọn. Jehovah kàn kanbiọ he a tindo to ayiha mẹ lọ sè dọmọ: “Mẹnu wẹ ehe to zinzlọn di aslọ helẹ, podọ di awhànnẹ do họ̀nu yetọn mẹ”? (Isaia 60:8) Jehovah lọsu na gblọndo dọmọ: “Lopo lẹ na nọtepọn mi, ohún Talṣiṣi tọn lẹ whẹ́, nado hẹn ovi towe lẹ sọn aganu wá, fataka yetọn podọ sika yetọn po yé po, na oyín [Jehovah] Jiwheyẹwhe towe tọn, podọ na Omẹ Wiwe Islaeli tọn, na ewọ ko pagigona we wutu.”—Isaia 60:9.
14 Be a sọgan yí nukun homẹ tọn do pọ́n nuhe to jijọ lọ ya? Aslọ wewe enẹ ko sẹpọ tlala ṣigba wá taidi onú flinflin he hòpli hlan fidindẹn to whèyihọ. E taidi pipli ohẹ̀ lẹ tọn he ṣinyọ́n agbówhẹn lẹ ji. Ṣigba dile yé to dindọnsẹpọ, hiẹ mọ dọ bato lẹ wẹ yé yin bọ alavọ yetọn lẹ to kikẹ̀ nado pehẹ jẹhọn. Tọjihun susu wẹ to wezunhọ̀n jei Jelusalẹm sọmọ bọ yé taidi pipli awhànnẹ lẹ tọn. Sọn bato-glintẹn dindẹn de, pipli bato lọ lẹ tọn tin to wezun ji, bo bẹ yisenọ lẹ ja Jelusalẹm nado basi sinsẹ̀n na Jehovah.
Titobasinanu Jehovah Tọn Gbloada
15. (a) Jideji tẹwẹ hogbe Isaia 60:4-9 tọn lẹ dọ dọdai etọn? (b) Gbigbọ tẹwẹ Klistiani nugbo lẹ nọ dohia?
15 Zẹẹmẹ dọdai awuvivi tọn nankọtọn die wefọ 4 jẹ 9 basi gando hẹngblo lẹdo aihọn pé he ko wá aimẹ sọn 1919 gbọ́n go! Naegbọn Jehovah dona Ziọni po jideji mọnkọtọn po? Na sọn 1919 gbọ́n, Islaeli Jiwheyẹwhe tọn ko gbọn tonusise po gbesisọ po dali tá hinhọ́n Jehovah tọn jẹgbonu. Nalete, be a doayi e go dọ sọgbe hẹ wefọ 7, mẹyọyọ ehelẹ “hẹ agbà [Jiwheyẹwhe tọn] ji wá” ya? Agbà ji wẹ avọ́sinsan lẹ nọ yin bibasi te, podọ adà dọdai lọ tọn ehe flin mí dọ sinsẹ̀nzọn Jehovah tọn bẹ avọ́sinsan hẹn. Apọsteli Paulu wlan dọmọ: “Yẹn . . . vẹ̀ mì, . . . dọ mì ni yí agbasa mìtọn do basi avọ́sannu ogbẹ̀nọ, wiwe, alọkẹyi hlan Jiwheyẹwhe, he yin sinsẹ̀n mìtọn gbigbọnọ.” (Lomunu lẹ 12:1) To gbesisọmẹ hẹ hogbe Paulu tọn lẹ, Klistiani nugbo lẹ ma nọ tindo pekọ to ṣọṣi yìyì whladopo to osẹ mẹ poun mẹ gba. Yé nọ ze whenu, huhlọn, po adọkunnu yetọn lẹ po jo nado ze sinsẹ̀n-bibasi wiwe ṣeke daga. Be tintin to finẹ sinsẹ̀n-basitọ mẹdezejotọ mọnkọtọn lẹ tọn ma na doaṣọna ohọ̀ Jehovah tọn ya? Dọdai Isaia tọn dọ dọ e na wàmọ. Podọ mí sọgan deji dọ sinsẹ̀n-basitọ zohunhunnọ mọnkọtọn lẹ yọnwhanpẹ to nukun Jehovah tọn mẹ.
16. Mẹnu lẹ wẹ gọalọ to azọ́n họvivọgbá tọn mẹ to ojlẹ hohowhenu tọn lẹ mẹ, podọ mẹnu lẹ wẹ ko wàmọ to egbehe?
16 Mẹyọyọ lẹ jlo na wazọ́n. Dọdai lọ zindonukọn dọmọ: “Ovi jonọ lẹ tọn na dó [adó] towe yiaga; ahọlu yetọn lẹ na to lizọnyi na we.” (Isaia 60:10) To hẹndi tintan ohó ehelẹ tọn mẹ yigodo jẹ azán kọlilẹwa sọn kanlinmọgbenu Babilọni tọn mẹ, ahọlu lẹ po mẹdevo lẹ po sọn akọta lẹ mẹ gọalọ to tẹmpli lọ po tòdaho Jelusalẹm tọn po vivọgbá mẹ. (Ẹzla 3:7; Nẹhemia 3:26) To hẹndi egbezangbe tọn mẹ, gbẹtọ susugege lọ ko nọgodona pipòtọ mẹyiamisisadode lẹ tọn to sinsẹ̀n-bibasi nugbo didó daga mẹ. Yé ko gọalọ nado dó agun Klistiani tọn daga bo gbọnmọ dali hẹn ‘adó’ titobasinanu Jehovah tọn lẹ he taidi tòdaho tọn lẹ lodo. Yé sọ tindo mahẹ to azọ́n họgbigbá Plitẹnhọ Ahọluduta tọn lẹ, Plitẹnhọ Plidopọ tọn lẹ, po owhé Bẹtẹli tọn lẹ po mẹ ga. To aliho ehe lẹpo mẹ, yé nọgodona mẹmẹsunnu yiamisisadode yetọn lẹ to nukunpipedo nuhudo titobasinanu Jehovah tọn he to gbigblodeji lọ tọn lẹ go!
17. Aliho dopo tẹmẹ wẹ Jehovah ko doaṣọna omẹ etọn lẹ te?
17 Lehe ohó he gbọngodo to Isaia 60:10 mẹ lẹ namẹ tuli do sọ! Jehovah dọmọ: “Homẹgble ṣie mẹ wẹ yẹn linú we, ṣigba to ojọmiọn ṣie mẹ wẹ yẹn wà lẹblanu na we.” Mọwẹ, yigodo jẹ 1918/19, Jehovah do mẹplọnlọ omẹ etọn lẹ go. Ṣigba enẹ yin to ojlẹ he wayi mẹ. Ojlẹ lọ die na Jehovah nado do lẹblanu hia devizọnwatọ yiamisisadode etọn lẹ po gbẹdohẹmẹtọ lẹngbọ devo yetọn lẹ po. Jideji jiawu he Jehovah ko do dona yé, bo ‘doaṣọna yé’ to yẹhiadonu-liho yin kunnudenu nugbo-yinyin ehe tọn.
18, 19. (a) Opagbe tẹwẹ Jehovah dó gando mẹyọyọ he to wiwọ̀ wá titobasinanu etọn mẹ lẹ go? (b) Etẹwẹ wefọ he pò to Isaia weta 60 mẹ lẹ dọna mí?
18 To whemẹwhemẹ, “jonọ” fọtọ́n donu kanweko dogọ lẹ nọ kọnawudopọ hẹ titobasinanu Jehovah tọn, podọ aliho lọ na gbọṣi nùvo na mẹsusu dogọ nado hodo yé. Jehovah dọna Ziọni dọ: “Họngbó towe na tin to hùnhùn to whepoponu: yè ma na sú yé to okle kavi to zánmẹ; na gbẹtọ lẹ nido hẹn [adọkunnu akọta] lẹ tọn wá dè we, podọ na yè nido hẹn ahọlu yetọn lẹ wá.” (Isaia 60:11) Agọjẹdomẹtọ delẹ tẹnpọn nado sú “họngbó” lọ, ṣigba mí yọnẹn dọ yé ma sọgan tindo kọdetọn dagbe gba. Jehovah lọsu ko dọ dọ to aliho de mẹ kavi devo mẹ, họngbó lọ na gbọṣi nùvo. Jideji lọ na zindonukọn.
19 Jehovah ko dona omẹ etọn lẹ to aliho devo lẹ mẹ, bo doaṣọna yé to azán godo tọn ehelẹ mẹ. Wefọ he pò to Isaia weta 60 mẹ lẹ do aliho enẹlẹ hia to dọdai-liho.
Be Hiẹ Sọgan Basi Zẹẹmẹ Ya?
• Mẹnu wẹ ‘yọnnu’ Jiwheyẹwhe tọn lọ, podọ mẹnu wẹ nọtena ẹn to aigba ji?
• Whetẹnu wẹ ovi Ziọni tọn lẹ ṣinyọ́n nukunmẹ ai? Whetẹnu podọ nawẹ yé “fọ́n” gbọn?
• To ohia voovo lẹ yiyizan mẹ, nawẹ Jehovah dọ dọdai jideji egbehe tọn to sọha wẹnlatọ Ahọluduta tọn lẹ mẹ gbọn?
• Aliho tẹlẹ mẹ wẹ Jehovah ko hẹn hinhọ́n etọn nado tá do omẹ etọn lẹ ji te?
[Yẹdide to weda 10]
‘Yọnnu’ Jehovah tọn lọ yin gbedena nado fọ́n
[Yẹdide to weda 12]
Pipli bato lẹ tọn taidi awhànnẹ lẹ to aganu boboe