“Nọ to Azọ́n Yẹwhehodọtọ Tọn Wà Pé”
“Nọ họ́ dewe to onú popo mẹ, . . . nọ to azọ́n yẹwhehodọtọ tọn wà pé.”—2 TIMOTI 4:5.
1. Azọ́ndenamẹ tẹwẹ Jesu na hodotọ etọn lẹ?
OMẸ klandowiwe Jiwheyẹwhe tọn lẹ to oyín po lẹndai Jehovah tọn lẹ po lá lẹdo aihọn pé, na yé ylọ azọ́ndenamẹ Jesu Klisti tọn na hodotọ etọn lẹ dọ nujọnu wutu. Jesu dọna yé dọmọ: “Mì yì, bo hẹn akọta lẹpo zun nuplọntọ, bosọ nọ baptizi yé do oyín Otọ́ tọn, po Ovi tọn po, po [gbigbọ wiwe] tọn po mẹ: na mì nisọ nọ plọn yé nado nọ doayi onú lẹpo go, nudepope he yẹn degbena mì.”—Matiu 28:19, 20.
2. Anademẹ tẹwẹ nugopọntọ Timoti mọyi, podọ etẹwẹ yin aliho dopo he mẹ nugopọntọ Klistiani lẹ sọgan wà lizọnyizọn yetọn diun te?
2 Devi Jesu tọn lẹ to owhe kanweko tintan whenu ylọ gbedide enẹ dọ nujọnu. Di dohia, apọsteli Paulu dotuhomẹna nugopọntọ Klistiani hatọ etọn Timoti dọmọ: “Nọ to azọ́n yẹwhehodọtọ tọn wà pé, bo nọ [wà lizọnyizọn towe, NW] diun hezeheze.” (2 Timoti 4:5) To egbehe, dopo to aliho he mẹ nugopọntọ de nọ wà lizọnyizọn etọn te wẹ nado yin lilatọ zohunhunnọ Ahọluduta lọ tọn, he nọ tindo mahẹ to lizọnyizọn kunnudegbe tọn mẹ to gbesisọmẹ. Di apajlẹ, nugopọntọ Oplọn Agunwe tọn tindo lẹblanulọkẹyi pekọhẹnwanamẹ tọn nado nọ yin tọ́ntlọ́ngbọ́n to azọ́n yẹwhehodidọ tọn mẹ bosọ nọ plọnazọn mẹdevo lẹ. Paulu hẹn azọngban etọn nado lá wẹndagbe lọ di bosọ plọnazọn mẹdevo lẹ to lizọnyizọn lọ mẹ.—Owalọ lẹ 20:20; 1 Kọlintinu lẹ 9:16, 17.
Yẹwhehodọtọ Zohunhunnọ Hohowhenu Tọn Lẹ
3, 4. Numimọ tẹlẹ wẹ Filipi tindo taidi yẹwhehodọtọ de?
3 Klistiani dowhenu tọn lẹ yin yinyọnẹn taidi yẹwhehodọtọ zohunhunnọ lẹ. Lẹnnupọndo yẹwhehodọtọ Filipi ji. E yin dopo to “sunnusi ṣinawe . . . oyín dagbenọ, mẹhe gọ́ na [gbigbọ wiwe], podọ na nuyọnẹn” lẹ mẹ he yin dide nado nọ má núdùdù egbesọegbesọ matin mẹnukuntahihopọn to Klistiani asuṣiọsi he nọ dó Glẹkigbe po dehe nọ dó Heblugbe to Jelusalẹm lẹ po ṣẹnṣẹn. (Owalọ lẹ 6:1-6) To whenuena azọ́ndenamẹ vonọtaun enẹ wá vivọnu bọ homẹkẹn vúnvún Klistiani he ma yin apọsteli lẹpo pé, Filipi yì Samalia. E lá wẹndagbe lọ to finẹ bọ gbigbọ wiwe sọ na ẹn huhlọn nado yàn aovi lẹ jẹgbonu bo hẹn azọ̀ngbọna sẹkunọ lẹ po awukunọ lẹ po. Samalianu susu wẹ kẹalọyi owẹ̀n Ahọluduta lọ tọn bo yin bibaptizi. To whenuena apọsteli he tin to Jelusalẹm lẹ sè ehe, yé do apọsteli Pita po Johanu po hlan Samalia na yisenọ yọyọ he ṣẹṣẹ yin bibaptizi lẹ nido mọ gbigbọ wiwe yí.—Owalọ lẹ 8:4-17.
4 Enẹgodo, gbigbọ Jiwheyẹwhe tọn deanana Filipi nado yì pé ojọ̀ Etiopiatọ lọ to aliho Gaza tọn ji. To whenuena Filipi basi zẹẹmẹ hezeheze do dọdai Isaia tọn ji godo, “ojọ̀ aṣẹnọ daho to Kandakẹ ahọsi Etiopiatọ lẹ tọn glọ” yise to Jesu Klisti mẹ bo yin bibaptizi. (Owalọ lẹ 8:26-38) Enẹgodo Filipi yì Aṣdọdi podọ to godo mẹ e yì Sesalea, bo “to yẹwheho dọ to tòdaho lẹpo” he to aliho lọ ji lẹ mẹ. (Owalọ lẹ 8:39, 40) Matin ayihaawe, e ze apajlẹ dagbe dai to azọ́n yẹwhehodidọ tọn mẹ!
5. Etẹwẹ viyọnnu Filipi tọn ẹnẹ lẹ yin yinyọnẹn na taun?
5 To nudi owhe 20 godo, Filipi gbẹ́ pò to zohunhunnọ yin to lizọnyizọn lọ mẹ to Sesalea. To whenuena Paulu po Luku po nọ̀ owhé etọn gbè, e “tindo viyọnnu ẹnẹ, awhli, he nọ dọ dọdai.” (Owalọ lẹ 21:8-10) Na jide tọn, yé ko yin pinplọn ganji to gbigbọ-liho, bo tindo zohunhun na lizọnyizọn lọ, bo tlẹ sọ tindo lẹblanulọkẹyi lọ nado nọ dọ dọdai. Zohunhun mẹjitọ lẹ tọn na lizọnyizọn lọ sọgan tindo nuyiwadomẹji dagbe do ovi yetọn lẹ ji to egbehe, bo na whàn yé nado hẹn yẹwhehodidọ po zohunhun po zun azọ́n gbẹzan tọn yetọn.
Yẹwhehodọtọ Zohunhunnọ Egbehe Tọn Lẹ
6. Kọdetọn dagbe tẹwẹ yẹwhehodọtọ owhe kanweko tintan whenu tọn lẹ tindo?
6 To dọdai etọn he gando azán mítọn po ojlẹ opodo lọ tọn po go mẹ, Jesu Klisti lá dọmọ: “Yè ma sọgan nọ ma dọho wẹndagbe tọn pé akọta lẹpo ṣẹnṣẹn whẹ́.” (Malku 13:10) To whenuena wẹndagbe lọ ko yin lilá “to aigba fininọ lẹpo mẹ” godo wẹ opodo lọ na wá. (Matiu 24:14) Dile Paulu po yẹwhehodọtọ owhe kanweko tintan whenu tọn devo lẹ po lá wẹndagbe lọ, mẹsusu lẹzun yisenọ, bọ agun lẹ yin didoai to ofi susu lẹdo Ahọluigba Lomu tọn pé. Mẹho agun tọn he yin dide nado wadevizọn to agun ehelẹ mẹ lẹ wazọ́n hẹ mẹmẹsunnu po mẹmẹyọnnu yetọn lẹ po to azọ́n yẹwhehodidọ tọn mẹ bo hẹn azọ́n wẹndagbe lilá tọn gbayipe. Ohó Jehovah tọn to whinwhẹ́n deji bosọ to aihẹn dogọ to whenẹnu, kẹdẹdile e to jijọ to egbehe do, na livi susu Kunnudetọ Jehovah tọn lẹ tọn wẹ to azọ́n yẹwhehodọtọ tọn wà wutu. (Owalọ lẹ 19:20) Be hiẹ yin dopo to omẹ enẹlẹ he to Jehovah pà po ayajẹ po lẹ mẹ ya?
7. Etẹwẹ lilatọ Ahọluduta tọn lẹ to wiwà egbehe?
7 Susu lilatọ Ahọluduta tọn egbezangbe tọn lẹ to dotẹnmẹ he hundote lẹ yizan ganji nado hẹn mahẹ yetọn to azọ́n yẹwhehodidọ tọn mẹ gblodeji. Fọtọ́n susu ko biọ sinsẹ̀nzọn mẹdehlan tọn mẹ, podọ fọtọ́n kanweko lẹ to mahẹ tindo to azọ́n yẹwhehodidọ whenu-gigọ́ tọn mẹ taidi gbehosọnalitọ whepoponu po alọgọtọ tọn lẹ po. Podọ azọ́n dagbe nankọ die sunnu, yọnnu, po jọja he yin wẹnlatọ zohunhunnọ Ahọluduta lọ tọn lẹ po to wiwà! Na nugbo tọn, omẹ Jehovah tọn lẹpo wẹ to vivi dona susu etọn lẹ tọn dù dile yé to sinsẹ̀n ẹn po abọ́ dopo po taidi yẹwhehodọtọ Klistiani lẹ.—Zẹfania 3:9.
8. Azọ́n ohia dido mẹgo tọn tẹwẹ to yìyì alọnu din, podọ mẹnu lẹ wẹ to ehe wà?
8 Jiwheyẹwhe ko ze azọngban lọ do alọmẹ na hodotọ yiamisisadode Jesu tọn lẹ nado lá wẹndagbe lọ lẹdo aihọn pé. Podọ “lẹngbọ devo” Klisti tọn he sọha yetọn to jijideji lẹ to alọgọna yé to azọ́n yẹwhehodidọ tọn ehe mẹ. (Johanu 10:16) To dọdai-liho, azọ́n ogbẹ̀-whlẹngán tọn ehe yin yiyijlẹdo ohia dido nukọn na mẹhe to hunwẹn bosọ to awhádo na osùnú he to yìyì alọnu lẹ wutu go. To madẹnmẹ, mẹylankan lẹ na yin vivasudo. Todin whẹ́, lehe e yin lẹblanulọkẹyi de nado hẹn nugbo ogbẹ̀-whlẹngán tọn yì mẹhe nọ nọ̀ aigba ji lẹpo dè do sọ!—Ezekiẹli 9:4-6, 11.
9. Nawẹ mẹyọyọ lẹ sọgan yin alọgọna to lizọnyizọn lọ mẹ gbọn?
9 Eyin mí ko to mahẹ tindo to azọ́n yẹwhehodidọ tọn mẹ na ojlẹ de, vlavo mí sọgan yí nude wà nado gọalọna mẹyọyọ lẹ to agun lọ mẹ. To ojlẹ delẹ mẹ, mí sọgan dike yé ni zọnhẹ mí to lizọnyizọn lọ mẹ. Mẹho agun tọn lẹ dona wà nuhe go yé pé lẹpo nado gọalọna yisenọ hatọ lẹ to gbigbọ-liho. Vivẹnudido nugopọntọ whiwhẹnọ lẹ tọn sọgan yí nususu wà nado gọalọna mẹdevo lẹ nado yin yẹwhehodọtọ zohunhunnọ po sinsẹ́nnọ lẹ po.—2 Pita 1:5-8.
Kunnudide sọn Whédegbè jẹ Whédegbè
10. Apajlẹ tẹwẹ Klisti po hodotọ etọn dowhenu tọn lẹ po zedai to lizọnyizọn lọ mẹ?
10 Taidi yẹwhehodọtọ de, Jesu Klisti ze apajlẹ dagbe dai na hodotọ etọn lẹ. Ohó Jiwheyẹwhe tọn dọ gando lizọnyizọn Klisti po apọsteli etọn lẹ po tọn go dọmọ: “E to yìyì lẹdo tòdaho po gbeta lẹ po pé bo to yẹwheho dọ, bosọ to wẹndagbe ahọludu Jiwheyẹwhe tọn tọn hẹnwa: omẹ wiawe lẹ sọ tin to e dè.” (Luku 8:1) Etẹwẹ dogbọn apọsteli lẹ lọsu dali? To kinkọ̀n jẹgbonu gbigbọ wiwe tọn to Pẹntikọsti 33 W.M. godo, “egbesọegbesọ to tẹmpli mẹ podọ to owhé dopodopo gbè, yé ma nọ omẹ ma plọn, yé masọ nọ yẹwheho Jesu Klisti tọn ma dọ.”—Owalọ lẹ 5:42.
11. Sọgbe hẹ Owalọ lẹ 20:20, 21, etẹwẹ apọsteli Paulu wà to lizọnyizọn etọn mẹ?
11 Na azọ́n yẹwhehodidọ zohunhunnọ etọn wutu, apọsteli Paulu sọgan dọna Klistiani mẹho agun Efesu tọn lẹ dọmọ: “Yẹn ma gboawupo sọn lilá nude he yin ale hlan mì mẹ, ṣigba yẹn ko dọ hlan mì, bosọ plọn mì to gbangba, podọ sọn whégbè jẹ whégbè.” To whenuena Paulu to ‘mẹplọn sọn whédegbè jẹ whédegbè,’ be owhé Klistiani hatọ etọn lẹ tọn wẹ e to didlapọn bo to dlapọn lẹngbọhọtọ tọn basi na yisenọ lẹ ya? Lala, na e zindonukọn bo dọmọ: “[Yẹn] to didọ hlan Ju lẹ podọ hlan Glẹki lẹ ga, lẹnvọjọ hlan Jiwheyẹwhe dè, po yise po hlan Jesu Klisti Oklunọ mítọn dè.” (Owalọ lẹ 20:20, 21) To paa mẹ, mẹhe ko basi klandowiwe hlan Jehovah lẹ ma tindo nuhudo anademẹ tọn nado “lẹnvọjọ hlan Jiwheyẹwhe dè, po yise po hlan Jesu Klisti Oklunọ mìtọn dè” gba. Paulu plọnazọn Klistiani mẹho agun tọn he to Efesu lẹ gando lizọnyizọn whédegbè jẹ whédegbè tọn go bo plọn mayisenọ lẹ dogbọn lẹnvọjọ po yise po dali. To mọwiwà mẹ, Paulu to hihodo apajlẹ he Jesu zedai.
12, 13. To gbesisọmẹ hẹ Filippinu lẹ 1:7, etẹwẹ omẹ Jehovah tọn lẹ ko wà gando jlọjẹ yetọn nado dọyẹwheho go?
12 Lizọnyizọn whédegbè jẹ whédegbè tọn sọgan yin avùnnukundiọsọmẹnu de. Di apajlẹ, mẹdelẹ nọ gblehomẹ to whenuena mí hẹn owẹ̀n Biblu tọn wá ohọ̀n yetọn ji. E mayin ojlo mítọn nado hẹn homẹgble gbẹtọ lẹ gba. Ṣogan, lizọnyizọn whédegbè jẹ whédegbè tọn sọgbe hẹ Owe-wiwe, podọ owanyi na Jiwheyẹwhe po kọmẹnu lẹ po nọ whàn mí nado dekunnu to aliho ehe mẹ. (Malku 12:28-31) Nado sọgan yiavunlọ na jlọjẹ mítọn nado dọyẹwheho sọn whédegbè jẹ whédegbè bosọ hẹn ẹn “sọgbe hẹ osẹ́n,” mí ko hẹn owhẹ̀ lẹ yì whẹdatẹn lẹ, gọna Whẹdatẹn Daho Hugan États-Unis tọn. (Filippinu lẹ 1:7, NW) Diblayin whelẹponu wẹ whẹdatẹn enẹ ko yí owhẹ̀ do mí ji. Nudide ayidego tọn dopo die:
13 “Alọnuwe-pẹvi sinsẹ̀n tọn lẹ mimá yin aliho wẹndagbe-jijlá mẹdehlan tọn de he ko dẹn-to-aimẹ taun—yèdọ sọn whenue gbọ́n maṣinu wezinzin tọn lẹ ko yin hinhẹnwa aimẹ. E ko yin nuyizan huhlọnnọ de to pipli sinsẹ̀n tọn voovo lẹ mẹ na owhe susu. Aliho wẹndagbe-jijlá tọn ehe nọ yin yiyizan to egbehe, to aliho he gbloada de mẹ gbọn hagbẹ sinsẹ̀n tọn voovo lẹ dali he owe-mátọ yetọn lẹ nọ hẹn Wẹndagbe lọ jẹ owhé fọtọ́n susu gbè bo nọ basi dlapọn mẹdetiti tọn nado dọ̀n jlodotọ lẹ wá yise yetọn mẹ. . . . Aliho nuyiwa sinsẹ̀n tọn ehe yin zizedo otẹn he yiaga de mẹ to Vọjlado Tintan [na Osẹ́n États-Unis tọn] mẹ na nuhe dù sinsẹ̀n-bibasi ṣọṣi mẹ tọn po yẹwhehodidọ sọn oplò ji po.”—Murdock v. Pennsylvania, 1943 tọn.
Naegbọn Mí Dona to Yẹwhehodọ Zọnmii?
14. Kọdetọn dagbe tẹwẹ lizọnyizọn mítọn sọgan hẹnwa?
14 Whẹwhinwhẹ́n susu wẹ tin nado dọyẹwheho sọn whédegbè jẹ whédegbè. Whedepopenu he mí dla whétọ de pọ́n, mí nọ tẹnpọn nado dó okún nugbo Owe-wiwe tọn do ahun etọn mẹ. Gbọn gọyìpọn lẹ bibasi dali, mí to tintẹnpọn nado húsinna ẹn. Podọ kọdetọn dagbe de sọgan yin mimọ, na Paulu wlan dọmọ: “Yẹn dó, Apọlo húsinna: ṣigba Jiwheyẹwhe wẹ to jideji na omẹ.” (1 Kọlintinu lẹ 3:6) Enẹwutu, mì gbọ mí ni to ‘didó bo to sinhúna’ zọnmii, po jide po dọ Jehovah ‘na hẹn jideji wá.’
15, 16. Naegbọn mí nọ dla gbẹtọ lẹ pọ́n to owhé yetọn gbè gbọzangbọzan?
15 Mí nọ wà azọ́n yẹwhehodọtọ tọn na ogbẹ̀ lẹ tin to owù mẹ wutu. Gbọn yẹwhehodidọ dali, mí sọgan whlẹn míde po mẹhe dotoaina mí lẹ po. (1 Timoti 4:16) Eyin mí yọnẹn dọ ogbẹ̀ mẹde tọn tin to owù mẹ, be afọdide mọmọ tọn dopo poun wẹ mí na ze nado gọalọna ẹn ya? Paali! Mí nọ basi dlapọn gbọzangbọzan yì owhé gbẹtọ lẹ tọn gbè na ehe bẹ whlẹngán yetọn hẹn wutu. Ninọmẹ lẹ nọ to didiọ. Mẹhe alọnu etọn ján gbau nado dotoaina owẹ̀n Biblu tọn to egbé sọgan jlo nado dotoai to whedevonu. E sọgan yin hagbẹ whẹndo lọ tọn devo wẹ na wá ohọ̀n lọ ji, podọ enẹ sọgan dekọtọn do hodọdopọ do Owe-wiwe ji mẹ.
16 E ma yin ninọmẹ yetọn lẹ kẹdẹ wẹ nọ diọ gba ṣigba nuyiwa whétọ lẹ tọn sọgan diọ ga. Di dohia, okú mẹvivẹ de tọn sọgan whàn mẹde nado dotoaina owẹ̀n Ahọluduta tọn. Todido mítọn wẹ nado miọnhomẹna omẹ lọ, bo hẹn ẹn yọ́n nuhudo gbigbọmẹ tọn etọn, bosọ do lehe e sọgan yin pekọhẹnwana do hia ẹ.—Matiu 5:3, 4.
17. Etẹwẹ yin whẹwhinwhẹ́n tintan he wutu mí nọ dọyẹwheho?
17 Ojlo mítọn nado tindo mahẹ to oyín Jehovah tọn hinhẹnzun yinyọnẹn mẹ wẹ yin whẹwhinwhẹ́n tintan he wutu mí nọ dekunnu sọn whédegbè jẹ whédegbè kavi doalọ to lizọnyizọn Klistiani tọn devo lẹ mẹ. (Eksọdusi 9:16; Psalm 83:18) Lehe e nọ yin alenu do sọ to whenuena azọ́n yẹwhehodidọ tọn mítọn gọalọna mẹhe yiwanna nugbo po dodo po lẹ nado lẹzun pipàtọ Jehovah tọn lẹ! “Dẹpẹ lẹ, po awhli lẹ po; yọnhonọ lẹ, po yọpọ lẹ po,” wẹ psalm-kantọ lọ jihàn dọ. “Mì gbọ yé ni pà oyín [Jehovah] tọn, na oyín ewọ dopo kẹdẹ tọn wẹ gbọnvo: yẹyi daho etọn sọ ṣinyọ́n aigba po olọn po ji.”—Psalm 148:12, 13.
Mílọsu Nọ Mọaleyi sọn Yẹwhehodidọ Mẹ
18. Ale tẹlẹ wẹ mí nọ mọyi sọn azọ́n yẹwhehodidọ tọn mẹ?
18 Mílọsu nọ mọaleyi sọn azọ́n yẹwhehodidọ tọn mẹ to aliho voovo lẹ mẹ. Wẹndagbe lọ lilá sọn whédegbè jẹ whédegbè nọ gọalọna mí nado wleawuna whiwhẹ, titengbe to whenuena mí ma yin alọkẹyi ganji. Nado yin yẹwhehodọtọ kọdetọn dagbenọ, mí dona taidi Paulu, mẹhe ‘lẹzun onú popo hlan gbẹtọ lẹpo na e nido sọgan whlẹn mẹdelẹ gán.’ (1 Kọlintinu lẹ 9:19-23) Numimọ tintindo to lizọnyizọn lọ mẹ nọ gọalọna mí nado do zinzin hia. Gbọn ginganjẹ Jehovah go po hogbe he sọgbe lẹ yiyizan po dali, mí sọgan yí ayinamẹ Paulu tọn do yizan mẹ dọmọ: “Mì gbọ hogbe mìtọn ni tin po ojọmiọn [kavi homẹdagbe] po to whepoponu, ehe ojẹ̀ pé, na mìwlẹ nido yọ́n le mì na nọ gblọnhona gbẹtọ lẹ dopodopo do.”—Kọlọsinu lẹ 4:6.
19. Nawẹ gbigbọ wiwe nọ gọalọna yẹwhehodọtọ lẹ gbọn?
19 Azọ́n yẹwhehodidọ tọn sọ nọ whàn mí nado ganjẹ gbigbọ wiwe Jiwheyẹwhe tọn go. (Zekalia 4:6) Taidi kọdetọn de, sinsẹ́n etọn—“owanyi, ayajẹ, jijọho, linsinyẹn, homẹdagbe, dagbewà, [yise], walọmimiọn, mawazẹjlẹgo”—nọ sọawuhia hezeheze to lizọnyizọn mítọn mẹ. (Galatianu lẹ 5:22, 23) E nọ yinuwado aliho he mẹ mí nọ yinuwa hẹ gbẹtọ lẹ te ji, na nuyiwa sọgbe hẹ anademẹ gbigbọ lọ tọn nọ gọalọna mí nado do owanyi hia, nado yin ayajẹnọ po jijọhonọ po, nado yin linsinyẹntọ po homẹdagbenọ po, nado do dagbewà po yise po hia, podọ nado do walọmimiọn po mawazẹjlẹgo po hia dile mí to wẹndagbe lọ lá.
20, 21. Ale po dona tẹlẹ po wẹ mí nọ mọyi sọn alọnu hinhẹn ján taidi yẹwhehodọtọ lẹ mẹ?
20 Dona devo he mí sọ nọ duvivi etọn taidi yẹwhehodọtọ lẹ wẹ yindọ mí nọ lẹzun awuvẹmẹtọ dogọ. To whenuena gbẹtọ lẹ dọ nuhahun yetọn lẹ—azọ̀n, azọ́nmamọwa, whlepọn whẹndo mẹ tọn lẹ—mí ma nọ yinuwa taidi ayinamẹtọ lẹ gba, ṣigba mí nọ hia wefọ tulinamẹ po homẹmiọnnamẹ tọn lẹ po hẹ yé. Mẹhe ko yin nukuntọ́nna to gbigbọ-liho ṣigba he yiwanna dodowiwa lẹ nọ duahunmẹna mí. (2 Kọlintinu lẹ 4:4) Podọ dona nankọ die nado na alọgọ gbigbọmẹ tọn mẹhe ‘jẹna ogbẹ̀ madopodo lẹ’!—Owalọ lẹ 13:48.
21 Mahẹ tintindo to azọ́n yẹwhehodidọ tọn mẹ to gbesisọmẹ nọ gọalọna mí nado ze ayiha mítọn do gbigbọnu lẹ ji. (Luku 11:34) Alenu de wẹ enẹ yin, na eyin e ma yinmọ mí sọgan jai jẹ omọ̀ ojlo agbasanu bibẹpli tọn he gbayipe to aihọn ehe mẹ lọ mẹ. Apọsteli Johanu dotuhomẹna Klistiani lẹ dọmọ: “Mì yiwanna aihọn blo, kavi nuhe tin to aihọn mẹ. Eyin mẹde yiwanna aihọn, owanyi Otọ́ tọn ma tin to ewọ mẹ gba. Na nuhe tin to aihọn mẹ lẹpo, wantuntun agbasalan tọn, wantuntun nukun tọn, po gigovọ ogbẹ̀ tọn po, e ma tin to Otọ́ tọn mẹ gba, ṣigba aihọn tọn wẹ. Aihọn sọ to jujujei po wantuntun etọn po: ṣigba ewọ he to ojlo Jiwheyẹwhe tọn wà wẹ na nọte kakadoi.” (1 Johanu 2:15-17) Alọnu hinhẹn ján taidi yẹwhehodọtọ lẹ gbọn susudeji to azọ́n Oklunọ tọn mẹ dali nọ gọalọna mí ma nado yiwanna aihọn.—1 Kọlintinu lẹ 15:58.
Mì Bẹ Adọkunnu lẹ Pli Do Olọn Mẹ
22, 23. (a) Adọkunnu tẹlẹ wẹ Klistiani yẹwhehodọtọ lẹ nọ bẹpli? (b) Nawẹ hosọ he bọdego na gọalọna mí gbọn?
22 Azọ́n yẹwhehodidọ zohunhun tọn nọ hẹn ale he dẹn-to-aimẹ lẹ wá. Jesu do ehe hia to whenuena e dọmọ: “Mì bẹ adọkunnu pli na mìde to aigba ji blo, fie owán po okọ́ po nọ hẹn ẹn gble te, podọ fie ajotọ lẹ nọ gboadó bo finnu te: ṣigba mì bẹ adọkunnu pli na mìde to olọn mẹ, fie na owán kavi okọ́ ma nọ hẹn ẹn gble te, podọ fie ajotọ lẹ ma nọ gboadó bosọ finnu te: na fie adọkunnu towe tin te, finẹ wẹ ayiha towe na tin te ga.”—Matiu 6:19-21.
23 Mì gbọ mí ni to adọkunnu lẹ bẹpli do olọn, to yinyọnẹn mẹ dọ lẹblanulọkẹyi daho devo de ma tin hú nado yin afọzedaitọ Oklunọ Nupojipetọ Jehovah tọn taidi Kunnudetọ etọn lẹ. (Isaia 43:10-12) Dile mí to azọ́ndenamẹ mítọn hẹndi taidi lizọnyizọnwatọ Jiwheyẹwhe tọn lẹ, mí sọgan tindo numọtolanmẹ dopolọ hẹ yọnnu Klistiani de he tin to owhe 90 etọn lẹ mẹ, mẹhe dọ gando gbẹzan gaa sinsẹ̀nzọnwiwa hlan Jiwheyẹwhe tọn etọn go dọmọ: “To popolẹpo mẹ yẹn dopẹna Jehovah na linsinsinyẹn hẹ mi to owhe ehe lẹpo gblamẹ, podọ yẹn hodẹ̀ vẹkuvẹku dọ ewọ ni yin Otọ́ owanyinọ ṣie kakadoi.” Mọdopolọ, eyin mí yọ́n pinpẹn haṣinṣan mítọn hẹ Jiwheyẹwhe tọn, na jide tọn mí na jlo nado wà azọ́n yẹwhehodọtọ tọn to gigọ́mẹ. Hosọ he bọdego na gọalọna mí nado mọ lehe mí sọgan wà lizọnyizọn mítọn diun hezeheze do.
Nawẹ Hiẹ Na Na Gblọndo Gbọn?
• Naegbọn mí dona wà azọ́n yẹwhehodọtọ tọn?
• Etẹwẹ hiẹ sọgan dọ dogbọn azọ́n yẹwhehodọtọ hohowhenu tọn po egbehe tọn lẹ po dali?
• Etẹwutu mí nọ dekunnu sọn whédegbè jẹ whédegbè?
• Nawẹ hiẹ lọsu titi nọ mọaleyi sọn azọ́n yẹwhehodidọ tọn mẹ gbọn?
[Yẹdide to weda 10]
Yẹwhehodọtọ lẹ taidi Filipi po viyọnnu etọn lẹ po tindo hatọ ayajẹnọ egbezangbe tọn lẹ
[Yẹdide to weda 14]
Nawẹ hiẹ nọ mọaleyi dile a to wẹndagbe lọ má hẹ mẹdevo lẹ gbọn?