Ohó Jehovah Tọn Tin to Ogbẹ̀
Nuagokun lẹ sọn Owe Obadia, Jona, po Mika po Tọn lẹ Mẹ
“NUMIMỌ Obadia tọn.” (Obadia 1) Hogbe ehelẹ wẹ bẹ owe Biblu tọn he yin Obadia jẹeji. To owe enẹ he yin kinkàn to 607 J.W.M. mẹ, yẹwhegán lọ ma dọ nude gando ede go adavo yinkọ etọn. Hugan owhe kanweko awe jẹnukọn, yẹwhegán Jona wlan owe de he mẹ e yí ahundopo do dọ numimọ etọn titi te gando azọ́ndenamẹ mẹdehlan tọn he e mọyi go. Owhe 60 he Mika yí do dọ dọdai lẹ dlẹnkan sọn 777 J.W.M. jẹ 717 J.W.M., yèdọ to ojlẹ he mẹ Obadia po Jona po dọ dọdai te ṣẹnṣẹn. Nuhe Mika dọ gando ede go lẹpo ma hugan dọ ewọ wá sọn gbétatò ‘Molaṣiti’ tọn mẹ podọ ohó Jehovah tọn wá jẹ e dè “to azán Jotami, Ahazi, po Hẹzekia, ahọlu Juda tọn lẹ tọn lẹ mẹ.” (Mika 1:1) Apajlẹ he yẹwhegán lọ yizan nado zinnudo wẹndomẹ etọn ji lẹ dohia dọ e jẹakọ hẹ gbẹzan gbéta tọn ganji.
EDOMI “NASỌ YIN SINSÁNSẸ KAKADOI”
Obadia dọ gando Edomi go dọmọ: “Na huhlọnnu wiwà hlan Jakobu nọvisunnu towe winyan na ṣinyọ́n we, hiẹ nasọ yin sinsánsẹ kakadoi.” Yẹwhegán lọ gbẹ́ flin lehe Edominu lẹ wà danú do ovi Jakobu tọn lẹ—yèdọ Islaelivi lẹ—go do ganji. To 607 J.W.M., whenuena Babilọninu lẹ và Jelusalẹm sudo, Edominu lẹ “ṣite to olá” bo nọgodona mẹgbeyantọ “akọdevo” tọn lẹ.—Obadia 10, 11.
To vogbingbọn mẹ, todido hẹngọwa tọn tin na owhé Jakobu tọn. Dọdai Obadia tọn dọmọ: “Yé he họ̀ngán nẹlẹ na tin to osó Ziọni mẹ finẹ, e bo nasọ yin wiwe.”—Obadia 17.
Gblọndo Na Kanbiọ Owe-Wiwe Tọn Lẹ:
5-8—Etẹwẹ e zẹẹmẹdo to whenuena vasudo Edomi tọn yin yiyijlẹdo wiwá ajotọ lẹ tọn to zánmẹ po wiwá ovẹn-sinsẹ́n ṣinyantọ lẹ tọn po go? Eyin nufìntọ lẹ ko wá Edomi wẹ, yé na ko bẹ nuhe jlo yé lẹ kẹdẹ. Eyin jibẹwawhétọ lẹ wẹ wá, yé na ko jo jinukun delẹ dai na wélu-wiwé. Ṣigba, to whenuena Edomi jai, adọkunnu etọn lẹ na yin dindinmọ bọ popolẹpo na yin bibẹ yì taidi ogblànnu gbọn “omẹ alẹnu [etọn] tọn lẹpo” dali—yèdọ Babilọninu he kọngbedopọ hẹ ẹ lẹ.—Jẹlemia 49:9, 10.
10—Nawẹ Edomi yin “sinsánsẹ kakadoi” gbọn? Dile e yin didọdai do, akọta Edomi tọn, he tindo gandudu po tòmẹnu etọn lẹ po to ofi tangan de to aigba ji, busẹ. Ahọlu Nabonidu Babilọni tọn gbawhàn Edomi tọn to ṣẹnṣẹn owhe kanweko ṣidopotọ J.W.M. To gblagbla owhe kanweko ẹnẹtọ J.W.M. tọn mẹ, Nabatéen lẹ wẹ nọ nọ̀ aigba Edomi tọn ji, podọ Edominu lẹ to dandannu glọ nado yì nọ̀ hùwaji Jude tọn, to lẹdo Negeb tọn he wá yin yinyọnẹn taidi Idumia mẹ. To whenuena Lomunu lẹ và Jelusalẹm sudo to 70 W.M. godo, Edominu lẹ busẹ sọn aimẹ.
Nuhe Mí Plọn sọn E Mẹ:
3, 4. Na yé nọ nọ̀ aigba de ji he gọ́ na póde-dòde bo tindo osó he yiaga taun lẹ po agbàdo bibó he siso bo sọgan glọnalina awhàn-tọ́nmẹ kẹntọ tọn lẹ po wutu, Edominu lẹ sọgan ko gbọn sakla dali klọ yede dọ yé tin to hihọ́ glọ. Ṣigba mẹylankan lẹ ma sọgan dapana whẹdida Jehovah tọn.
8, 9, 15. Nuyọnẹn po huhlọn gbẹtọvi tọn po ma sọgan basi hihọ́namẹ to “azán [Jehovah] tọn” gbè.—Jẹlemia 49:7, 22.
12-14. Nuhe jọ do Edominu lẹ go yin avase de na mẹhe nọ mọ awuvivi to nuhahun he omẹ Jiwheyẹwhe tọn lẹ nọ pehẹ lẹ mẹ. Jehovah ma nọ yí nukunpẹvi do pọ́n eyin omẹ etọn lẹ to yinyin nuyiwa hẹ to aliho agọ̀ mẹ.
17-20. Dọdai hẹngọwa tọn ehe gando ovi Jakobu tọn lẹ go jẹ hẹndi mọ ji to whenuena pipotọ de lẹkọ sọn Babilọni wá Jelusalẹm to 537 J.W.M. Ohó Jehovah tọn nọ mọ hẹndi to whepoponu. Mí sọgan deji mlẹnmlẹn to opagbe etọn lẹ mẹ.
“NINEVE NA YIN AKITITANA”
Kakati nado setonuna gbedide Jiwheyẹwhe tọn nado “yì jẹ Nineve, tòdaho gbó nẹ” bo lá owẹ̀n whẹdida tọn do e ji, Jona họnyi adà awetọ ji. Gbọn dindọn “jẹhọn daho tọ́n biọ ohù . . . mẹ” po “whèvi daho de” yiyizan po dali, Jehovah lẹkọna Jona bo deazọ́nna ẹn whlaawetọ nado yì tatọ́-tònọ Assilia tọn.—Jona 1:2, 4, 17; 3:1, 2.
Jona biọ Nineve bo jẹ wẹndomẹ tlọlọ de lá ji dọmọ: “Azán kande mọ gbè, Nineve na yin akititana.” (Jona 3:4) Kọdetọn madonukun he azọ́n yẹwhehodidọ tọn etọn tindo hẹn Jona zun “adìnọ.” Jehovah yí “atinkan” de zan nado plọnnu Jona gando lẹblanu go.—Jona 4:1, 6.
Gblọndo Na Kanbiọ Owe-Wiwe Tọn Lẹ:
3:3—Be Nineve klo sọ fihe yè sọgan yí afọ do zìn “gbejizọnlin azán atọ̀n tọn” yì ya? Mọwẹ. To hohowhenu, e taidi dọ Nineve bẹ gbétatò flinflin he bẹsọn Khorsabad to agewaji kakajẹ Nimroud to hùwaji lẹ hẹn. Gbétatò flinflin he nọpọ́ do yin Nineve lọ lẹ gblo sọ kilomẹtlu 100 lẹdo pé.
3:4—Be Jona to dandannu glọ nado plọn ogbè Assilianu lẹ tọn nado sọgan dọyẹwheho na Ninevenu lẹ wẹ ya? Jona sọgan ko sè ogbè Assilianu lẹ tọn dai, kavi e sọgan ko tindo nugopipe lọ gbọn azọ́njiawu dali nado do ogbè lọ. Yọnbasi devo wẹ yindọ, e lá wẹndomẹ kleun etọn to Heblugbe mẹ bọ mẹdevo yin gbesetọ etọn. Eyin gbesetọ de wẹ e yizan, nuhe e dọ lẹ na ko fọ́n tlintlindo dindin gbẹtọ lẹ tọn dote taun gando wẹndomẹ etọn go.
Nuhe Mí Plọn sọn E Mẹ:
1:1-3. Eyin mí nọ desọn ojlo mẹ bo nọ basi tito na nuwiwa devo lẹ nado sọgan dapana mahẹ gigọ́ tintindo to azọ́n yẹwheho Ahọluduta lọ tọn didọ po mẹhẹnzun devi po tọn mẹ, enẹ nọ dohia dọ mẹwhinwhàn mítọn ma sọgbe. Mọwiwà na taidi hinhọ̀nna azọ́ndenamẹ Jiwheyẹwhe tọn.
1:1; 3:10. Lẹblanu Jehovah tọn ma nọ nọte do akọta, akọ̀ kavi pipli vonọtaun de ji gba. “[Jehovah] yin yinyọ́n hlan mẹpopo; lẹblanu bibọ etọn lẹ sọ tin to azọ́n etọn lẹpo ji.”—Psalm 145:9.
1:17; 2:10. Okle atọ̀n, ozán atọ̀n he Jona basi to ohò whèvi daho de tọn mẹ dlẹnalọdo okú po fọnsọnku Jesu tọn po to dọdai-liho.—Matiu 12:39, 40; 16:21.
1:17; 2:10; 4:6. Jehovah whlẹn Jona sọn ohù he to adán ji lọ mẹ. Jiwheyẹwhe sọ “wleawuna atinkan de, bosọ hẹn ẹn nado hẹaga wá Jona ji, na e nido yin oyẹhẹ́ de to ota etọn, nado whlẹn ẹn sọn otẹn yinylan etọn mẹ.” Sinsẹ̀n-basitọ Jehovah tọn egbezangbe tọn lẹ sọgan dejido Jiwheyẹwhe yetọn po dagbewanyi etọn po go nado basi hihọ́na yé bo whlẹn yé.—Psalm 13:5; 40:11.
2:1, 2, 9, 10. Jehovah nọ sè odẹ̀ devizọnwatọ etọn lẹ tọn bo nọ dotoaina vẹvivẹ yetọn lẹ.—Psalm 120:1; 130:1, 2.
3:8, 10. Jiwheyẹwhe nugbo lọ “diọlinlẹn” etọn gando oylan kavi nugbajẹmẹji he e ko dọ lọ go, podọ e “masọ wà ẹ gba.” Etẹwutu? Na Ninevenu lẹ “lẹ́ sọn aliho ylanylan yetọn mẹ.” Mọdopolọ to egbehe, Jiwheyẹwhe sọgan diọ whẹdida whẹgbledomẹ tọn etọn eyin ylanwatọ de do lẹnvọjọ nujọnu tọn hia.
4:1-4. Gbẹtọvi depope ma sọgan hẹnalọdotena Jiwheyẹwhe nado do lẹblanu Etọn hia. Mí dona payi ma nado mọhodọdo nuyiwa lẹblanu tọn Jehovah tọn lẹ go.
4:11. Jehovah gbọn homẹfa dali dike owẹ̀n Ahọluduta lọ tọn ni to yinyin lilá lẹdo aihọn pé, na e nọ wàlẹblanuna mẹhe “ma sọgan yọ́n de sọn de mẹ to alọ yetọn adusi po alọ yetọn amiyọn po ṣẹnṣẹn” lẹ—dile e wà do na gbẹtọ 120 000 Nineve tọn lẹ. Be e ma jẹ dọ mí ni tindo awubla na mẹhe tin to aigba-denamẹ mítọn ji lẹ bo yí zohunhun do doalọ to azọ́n yẹwheho Ahọluduta tọn didọ po mẹhẹnzun devi po tọn mẹ ya?—2 Pita 3:9.
‘OTA PIPÁ YETỌN DONA YIN HINHẸN KLO’
Mika de ylanwiwa Islaeli po Juda po tọn hia bo dọ dọdai gando vọjijẹ tòdaho tatọ́-tònọ yetọn lẹ tọn go bosọ dopagbe hẹngọwa tọn. Samalia na lẹzun “okiti dàngbo tọn de.” Na boṣiọsinsẹ̀n yetọn wutu, Islaeli po Juda po jẹna ‘ota pipá’ kavi winyan. Gbọn kanlinmọgbenu yìyì yetọn dali, ota pipá yetọn na yin hinhẹn klo “di aklasu” de tọn—vlavo ohẹ̀ nuwledutọ wunmẹ de he ma nọ tindo ofún to ota sọmọ. Jehovah dopagbe dọmọ: “Jakobu E, yẹn bẹ towe lẹpo pli nugbonugbo.” (Mika 1:6, 16; 2:12) Na walọ gblezọn nukọntọ etọn lẹ tọn po sẹ́nmẹjijẹ yẹwhegán etọn lẹ tọn po, Jelusalẹm lọsu “na lẹzun okiti lẹ.” Ṣigba Jehovah na “bẹ [omẹ etọn lẹ] pli.” Sọn “Bẹtlẹhẹm Eflata” mẹ wẹ mẹde na jẹgbonu sọn wá “he tin nado yin ogán to Islaeli mẹ.”—Mika 3:12; 4:12; 5:2.
Be Jehovah yinuwa hẹ Islaeli to aliho mawadodo tọn mẹ wẹ ya? Be nubiọtomẹsi etọn lẹ sinyẹn gbau wẹ? Lala. Nuhe Jehovah nọ biọ sọn sinsẹ̀n-basitọ etọn lẹ si lẹpo ma hugan dọ yé ni ‘nọ yí nugbo do wà, bo yiwanna lẹblanu, bosọ nọ yí whiwhẹ’ do zinzọnlin po Jiwheyẹwhe yetọn po. (Mika 6:8) Ṣigba mẹhe nọgbẹ̀ to ojlẹ dopolọ mẹ hẹ Mika lẹ gblezọn sọmọ bọ “mẹhe pọnte hugan to yé mẹ tin di owùn de: [mẹhe yin] jijlọ whete hugan tin di yè de e sọn opá owùnnọ de mẹ,” bo nọ hẹn awugble po awufiẹsa po wá na mẹdepope he sẹpọ yé. Ṣigba yẹwhegán lọ kanse dọmọ: “Mẹnu wẹ Jiwheyẹwhe de jijlẹ do [Jehovah] go?” Jiwheyẹwhe na do lẹblanu hia omẹ etọn lẹ whladopo dogọ bo na “ze ylando yetọn lẹpo dlan biọ osẹ́dò ohù tọn mẹ.”—Mika 7:4, 18, 19.
Gblọndo Na Kanbiọ Owe-Wiwe Tọn Lẹ:
2:12—Whetẹnu wẹ dọdai he gando ‘bibẹpli pipotọ Islaeli tọn’ go lọ yin hinhẹndi? Hẹndi tintan etọn wá aimẹ to 537 J.W.M., whenuena pipotọ Ju lẹ tọn lẹkọ sọn kanlinmọgbenu Babilọni tọn yì otò yetọn mẹ. To egbehe, dọdai lọ mọ hẹndi gando “Islaeli Jiwheyẹwhe tọn” go. (Galatianu lẹ 6:16) Sọn 1919, Klistiani yiamisisadode lẹ ko yin bibẹpli ‘di lẹngbọ lẹ to apó mẹ.’ Na “gbẹtọ susugege” he yin “lẹngbọ devo” lẹ kọnawudopọ hẹ yé, titengbe sọn 1935 gbọ́n wutu, yé ko lẹzun ‘agundaho gbẹtọ lẹ tọn he gọ́ na hùnhlún daho.’ (Osọhia 7:9; Johanu 10:16) To pọmẹ, yé to sinsẹ̀n-bibasi nugbo zedaga po zohunhun po.
4:1-4—“To azán godo tọn lẹ mẹ” nawẹ Jehovah na “dawhẹ to gbẹtọ susu ṣẹnṣẹn, bo nasọ dawhẹ gbọn akọta huhlọnnọ lẹ tọn dali” gbọn? Hodidọ lọ lẹ “gbẹtọ susu” po “akọta huhlọnnọ lẹ” po ma dlẹnalọdo akọta kavi pipli tonudidọ tọn lẹ gba. Kakatimọ, hodidọ ehelẹ dlẹnalọdo mẹdopodopo delẹ sọn akọta lẹpo mẹ he ko lẹzun sinsẹ̀n-basitọ Jehovah tọn lẹ. Jehovah nọ dawhẹ kavi hẹn whẹdida ṣẹ bo didẹ whẹho lẹ to ṣẹnṣẹn yetọn to gbigbọ-liho.
Nuhe Mí Plọn sọn E Mẹ:
1:6, 9; 3:12; 5:2. Assilianu lẹ gbà Samalia kija to 740 J.W.M.—yèdọ to gbẹwhenu Mika tọn. (2 Ahọlu lẹ 17:5, 6) Assilianu lẹ wá kakajẹ Jelusalẹm to gandudu Hẹzekia tọn whenu. (2 Ahọlu lẹ 18:13) Jelusalẹm yin vivasudo gbọn Babilọninu lẹ dali to 607 J.W.M. (2 Otannugbo lẹ 36:19) Dile e yin didọdai do, Mẹssia lọ yin jiji to “Bẹtlẹhẹm Eflata.” (Matiu 2:3-6) Ohó dọdai Jehovah tọn ma nọ gbọ̀vọ́ gbede.
2:1, 2. Lehe e na yin owùnu na mí do sọ nado sọalọakọ́n dọ mí to Jiwheyẹwhe sẹ̀n ṣigba bo to adọkunnu lẹ dín jẹnukọn kakati nido yin “ahọludu Jiwheyẹwhe tọn, po dodo etọn po.”—Matiu 6:33; 1 Timoti 6:9, 10.
3:1-3, 5. Jehovah nọ donukun to mẹhe to nukọntọ yin to omẹ etọn lẹ ṣẹnṣẹn lẹ si nado yinuwa to aliho dodo tọn mẹ.
3:4. Eyin mí jlo dọ Jehovah ni na gblọndo na odẹ̀ mítọn lẹ, mí ma dona hẹn ylanwiwa zun aṣa kavi zan gbẹzan awe.
3:8. Kiki to huhlọn gbigbọ wiwe Jehovah tọn mẹ wẹ mí sọgan hẹn azọ́ndenamẹ mítọn nado dọyẹwheho wẹndagbe lọ tọn, he bẹ owẹ̀n whẹdida tọn lẹ hẹn di.
5:5. Dọdai he gando Mẹssia go ehe hẹn mí deji dọ eyin kẹntọ lẹ yangbé omẹ Jiwheyẹwhe tọn lẹ tọn, “lẹngbọhọtọ ṣinawe,” yèdọ sọha he nọtena pipé-yinyin, podọ “ahọvi ṣinatọ̀n”—yèdọ nugopetọ he sọha yetọn yinukunkẹ lẹ—nọ yin dide nado yin nukọntọ to omẹ Jehovah tọn lẹ ṣẹnṣẹn.
5:7, 8. Na mẹsusu, Klistiani yiamisisadode lẹ to egbehe tin “di ahún sọn OKLUNỌ dè”—yèdọ dona de sọn Jiwheyẹwhe dè. Ehe yinmọ na e nọ yí mẹyiamisisadode lẹ zan nado lá owẹ̀n Ahọluduta lọ tọn. “Lẹngbọ devo” lẹ nọ gọalọ nado hẹn kọfanamẹ wá na gbẹtọ lẹ to gbigbọ-liho gbọn godoninọna mẹyiamisisadode lẹ to azọ́n yẹwhehodidọ tọn mẹ po zohunhun po dali. (Johanu 10:16) Lẹblanulọkẹyi nankọ die nado tindo mahẹ to azọ́n he nọ hẹn kọfanamẹ nujọnu tọn wá na mẹdevo lẹ ehe mẹ!
6:3, 4. Mí dona nọ hodo apajlẹ Jehovah Jiwheyẹwhe tọn bo nọ do homẹdagbe po awuvẹmẹ po hia, etlẹ yin na mẹhe e vẹawu nado yinuwa hẹ lẹ kavi mẹhe yin madogánnọ to gbigbọ-liho lẹ.
7:7. Dile mí to pipehẹ nuhahun lẹ to vivọnu aihọn ylankan ehe tọn, mí ma dona gbọjọ. Kakatimọ, taidi Mika, mí dona “nọtepọn Jiwheyẹwhe” mítọn.
7:18, 19. Dile Jehovah nọ wleawufo nado jo nuṣiwa mítọn lẹ na mí do, mílọsu dona wleawufo nado nọ jona mẹhe ṣinuwa do mí lẹ.
To ‘Zọnlinzin to Oyín Jehovah Tọn mẹ’ Zọnmii
Mẹhe to avùnho sọta Jiwheyẹwhe po omẹ etọn lẹ po “na . . . yin sinsánsẹ kakadoi.” (Obadia 10) Etomọṣo, Jehovah sọgan lẹ́ yì sọn adi etọn mẹ eyin mí setonuna avase etọn bo ‘lẹ́ sọn aliho ylankan ji.’ (Jona 3:10) “To azán godo tọn [ehe] lẹ mẹ,” sinsẹ̀n-bibasi nugbo to yinyin zizedaga hú sinsẹ̀n lalo lẹpo podọ tonusetọ lẹ to sisà biọ e mẹ. (Mika 4:1; 2 Timoti 3:1) Enẹwutu, mì gbọ mí ni magbe nado “nọ zinzọnlin to oyín [Jehovah] Jiwheyẹwhe mítọn tọn mẹ kakadoi podọ doidoi.”—Mika 4:5.
Nuplọnmẹ họakuẹ nankọ lẹ die he mí mọyi sọn owe Obadia, Jona, po Mika po tọn lẹ mẹ! Dile yé tlẹ ko yin kinkàn sọn nuhe hugan owhe 2 500 lẹ die wayi, wẹndomẹ yetọn ‘tin to ogbẹ̀ bosọ dohuhlọn,’ etlẹ yin to egbehe.—Heblu lẹ 4:12.
[Yẹdide to weda 13]
Obadia dọ dọdai dọmọ: “[Edomi] nasọ yin sinsánsẹ kakadoi”
[Yẹdide to weda 15]
Mika ‘nọtepọn Jehovah,’ podọ hiẹ lọsu sọgan wàmọ
[Yẹdide to weda 16]
Lẹblanulọkẹyi de wẹ azọ́n yẹwhehodidọ tọn yin he mí dona wlebòna