Ọ́bá Akwụkwọ Anyị NKE DỊ N'ỊNTANET
Ọ́bá Akwụkwọ Anyị
NKE DỊ N'ỊNTANET
Igbo
Ọ
  • Á
  • á
  • À
  • à
  • É
  • é
  • È
  • è
  • Ì
  • ì
  • Í
  • í
  • Ị
  • ị
  • Ị̀
  • ị̀
  • Ị́
  • ị́
  • Ḿ
  • ḿ
  • M̀
  • m̀
  • Ṅ
  • ṅ
  • Ò
  • ò
  • Ó
  • ó
  • Ọ
  • ọ
  • Ọ̀
  • ọ̀
  • Ọ́
  • ọ́
  • Ù
  • ù
  • Ú
  • ú
  • Ụ
  • ụ
  • Ụ̀
  • ụ̀
  • Ụ́
  • ụ́
  • BAỊBỤL
  • AKWỤKWỌ NDỊ ANYỊ NWERE
  • ỌMỤMỤ IHE
  • w07 10/15 p. 32
  • “Mkpebi Ya Siri Nnọọ Ike Dọọrọ Mmasị M”

O nweghị vidio dị maka ihe a ị họọrọ.

Ewela iwe, o nwetụrụ nsogbu gbochiri vidio a ịkpọ.

  • “Mkpebi Ya Siri Nnọọ Ike Dọọrọ Mmasị M”
  • Ụlọ Nche Ikwupụta Alaeze Jehova—2007
Ụlọ Nche Ikwupụta Alaeze Jehova—2007
w07 10/15 p. 32

“Mkpebi Ya Siri Nnọọ Ike Dọọrọ Mmasị M”

GÜNTER GRASS, bụ́ onye Germany na-ede akwụkwọ na onye nwetara Ihe Nrite Nobel Maka Edemede n’afọ 1999, bipụtara akụkọ ndụ ya n’afọ 2006. N’ime ya, ọ kọwara ihe mere mgbe a manyere ya isonyere ndị agha nchebe Germany. N’akwụkwọ ahụ, o kwuru banyere otu nwoke àgwà ya masịrị ya nke ukwuu nke na ọ ka na-echeta ya ka iri afọ isii gasịrị. Ọ bụ otu nwoke nọgidesiri ike n’okwukwe ya mgbe a na-akpagbu ya.

N’otu ajụjụ ọnụ e bipụtara n’akwụkwọ akụkọ bụ́ Frankfurter Allgemeine Zeitung, Grass chetara onye a pụrụ nnọọ iche, bụ́ onye jụrụ ibu ngwá agha. Grass kwuru na nwoke ahụ “ekwenyeghị n’ihe ndị mmadụ kweere n’oge ahụ n’ihi na ọ bụghị onye Nazi, onye Communist, nke o jikwanụ abụ onye Socialist. Ọ bụ otu n’ime Ndịàmà Jehova.” Grass echetaghị aha Onyeàmà ahụ, bụ́ onye ọ kpọrọ Anyị-anaghị-eme-ụdị-ihe-ndị-ahụ. Ndị na-emere Ndịàmà Jehova nnyocha chọpụtara na aha nwoke ahụ bụ Joachim Alfermann. E tiri ya ihe ma mechuo ya ihu ọtụtụ ugboro ma mesịa tụba ya n’ụlọ mkpọrọ otu onye na-anọ. Ma Alfermann nọgidesiri ike ma jụ ibu ngwá agha.

Grass kwuru, sị: “Mkpebi ya siri nnọọ ike dọọrọ mmasị m. Ajụrụ m onwe m, sị: Olee otú ọ ga-esi die ihe nile a? Olee otú o si eme ya?” Mgbe Alfermann disịrị mgbalị e mere ruo ogologo oge ime ka ọ kwụsị ịkwesị ntụkwasị obi nye Chineke, e mesịrị ziga ya n’ogige ịta ahụhụ dị na Stutthof na February 1944. A tọhapụrụ ya n’April 1945, ọ lanahụkwara agha ahụ ma nọgide bụrụ Onyeàmà Jehova na-ekwesị ntụkwasị obi ruo mgbe ọ nwụrụ n’afọ 1998.

Alfermann bụ otu n’ime ihe dị ka puku Ndịàmà iri na atọ na narị anọ—na Germany na ná mba ndị Nazi nọchiri—bụ́ ndị e mesoro omume obi ọjọọ n’ihi okwukwe ha. Ha rubeere Bible isi site n’ịnọpụ iche n’ihe banyere ọchịchị na ịjụ ibu ngwá agha. (Matiu 26:52; Jọn 18:36) A kpọgara ihe dị ka puku Ndịàmà anọ na narị abụọ n’ogige ịta ahụhụ, otu puku na narị anọ na iri itoolu n’ime ha nwụkwara. Ọbụna taa, nnọgidesi ike ha na-amasị ọtụtụ ndị, bụ́ ndị ọ bụ ezie na ha abụghị Ndịàmà, nwere mmasị n’ikwesị ntụkwasị obi ha.

[Foto dị na peeji nke 32]

Joachim Alfermann

    Akwukwo Igbo (1984-2025)
    Pụọ
    Banye
    • Igbo
    • Ziga ya
    • Ịgbanwe Ihe
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ihe Ị Ga-eme na Ihe Ị Na-agaghị Eme
    • Ihe Anyị Ji Ihe Ị Gwara Anyị Eme
    • Kpebie Ihe Ị Ga-agwa Anyị
    • JW.ORG
    • Banye
    Ziga ya