Ọ́bá Akwụkwọ Anyị NKE DỊ N'ỊNTANET
Ọ́bá Akwụkwọ Anyị
NKE DỊ N'ỊNTANET
Igbo
Ọ
  • Á
  • á
  • À
  • à
  • É
  • é
  • È
  • è
  • Ì
  • ì
  • Í
  • í
  • Ị
  • ị
  • Ị̀
  • ị̀
  • Ị́
  • ị́
  • Ḿ
  • ḿ
  • M̀
  • m̀
  • Ṅ
  • ṅ
  • Ò
  • ò
  • Ó
  • ó
  • Ọ
  • ọ
  • Ọ̀
  • ọ̀
  • Ọ́
  • ọ́
  • Ù
  • ù
  • Ú
  • ú
  • Ụ
  • ụ
  • Ụ̀
  • ụ̀
  • Ụ́
  • ụ́
  • BAỊBỤL
  • AKWỤKWỌ NDỊ ANYỊ NWERE
  • ỌMỤMỤ IHE
  • E Weghachi Paradaịs!
    Amụma Aịsaịa—Ìhè nke Dịịrị Ihe Nile A Kpọrọ Mmadụ I
    • Ala Tọgbọrọ n’Efu Aṅụrịa Ọṅụ

      3. Dị ka amụma Aịsaịa si kwuo, mgbanwe dị aṅaa ga-ewere ọnọdụ n’ala ahụ?

      3 Amụma Aịsaịa nke sitere n’ike mmụọ nsọ banyere Paradaịs e weghachiri eweghachi ji okwu ndị a malite: “Obi ga-atọ ọzara na ala kpọrọ nkụ ụtọ; ala ihe na-adịghị ga-etegharịkwa egwu ọṅụ, gbawaa okooko ọhịa, dị ka rose. Ọ ga-agbawa nke ukwuu, tegharịakwa egwú ọṅụ, ee, n’itegharị egwú ọṅụ na n’iti mkpu ọṅụ; nsọpụrụ Lebanọn ka a ga-enye ya, ee, ịma mma nke Kamel na Sherọn: ndị a ga-ahụ ebube Jehova, bụ́ ịma mma nke Chineke anyị.”—Aịsaịa 35:1, 2.

      4. Olee mgbe, n’ụzọ dịkwa aṅaa ka ala ndị Juu si ghọọ ọzara?

      4 Aịsaịa dere okwu ndị a ihe dị ka n’afọ 732 T.O.A. Ihe dị ka afọ 125 mgbe nke ahụ gasịrị, ndị Babilọn bibiri Jerusalem, a kpụkwaara ndị Juda gaa biri n’ala ọzọ. Ha hapụrụ ala nna ha n’enweghị onye bi ya, ọ tọgbọrọ n’efu. (2 Ndị Eze 25:8–11, 21–26) N’ụzọ dị otú a, e mezuru ịdọ aka ná ntị Jehova bụ́ na ndị Israel ga-eje biri n’ala ọzọ ma ọ bụrụ na ha aghọọ ndị na-ekwesịghị ntụkwasị obi. (Deuterọnọmi 28:15, 36, 37; 1 Ndị Eze 9:6–8) Mgbe mba ahụ bụ́ ndị Hibru ghọrọ ndị e ji eji n’ala ọzọ, ha gbahapụrụ ubi ha mmiri na-ede nke ọma n’elekọtaghị ya anya ruo afọ 70, ọ ghọọkwa ọzara.—Aịsaịa 64:10; Jeremaịa 4:23–27; 9:10–12.

      5. (a) Olee otú e si weghachi ọnọdụ ndị yiri ndị nke paradaịs n’ala ahụ? (b) N’echiche dị aṅaa ka ndị mmadụ ‘na-ahụ ebube Jehova’?

      5 Otú ọ dị, amụma Aịsaịa kwuru na ala ahụ agaghị atọgbọrọ n’efu ruo mgbe ebighị ebi. A ga-eme ka ọ ghọghachi paradaịs n’ezie. A ga-enye ya “nsọpụrụ Lebanọn” na “ịma mma nke Kamel na Sherọn.”a N’ụzọ dị aṅaa? Mgbe ha si n’ije biri n’ala ọzọ lọta, ndị Juu kọghachikwara ma mee ka mmiri dee ubi ha, ala ha maliteghachiri imepụta ihe n’ụba dị ka ọ na-emebu. Nanị Jehova ka a pụrụ inye ekele maka nke a. Ọ bụ site n’ọchịchọ ya tinyere enyemaka na ngọzi ya ka ndị Juu ji nwee ọnọdụ ndị ahụ yiri ndị nke paradaịs. Ndị ahụ nwere ike ịhụ “ebube Jehova, bụ́ ịma mma nke Chineke [ha]” mgbe ha kwetara na aka Jehova dị ná mgbanwe ahụ na-eju anya a gbanwere ala ha.

      6. Mmezu dị aṅaa dị mkpa nke ihe Aịsaịa kwuru ka a hụrụ?

      6 Ka o sina dị, n’ala Israel ahụ e weghachiri eweghachi, ihe Aịsaịa kwuru nwere mmezu ka mkpa. N’ụzọ ime mmụọ, Israel anọwo n’ọnọdụ kpọrọ nkụ, nke yiri ọzara ruo ọtụtụ afọ. Mgbe ndị ahụ e mere ka ha jee biri n’ala ọzọ nọ na Babilọn, a kpachigidesiri ofufe dị ọcha ike. Ụlọukwu adịghị, e nweghị ebe ịchụàjà, e nweghịkwa ndị nchụàjà a haziri ahazi. A kwụsịtụrụ àjà a na-achụ kwa ụbọchị. Ugbu a, Aịsaịa na-ebu amụma na ihe ga-agbanwe. N’idu ndú nke ndị ikom dị ka Zerubabel, Ezra, na Nehemaịa, ndị nnọchianya si n’ebo 12 ahụ dum nke Israel laghachiri Jerusalem, wughachi ụlọ nsọ ahụ ma fee Jehova n’enweghị ihe mgbochi. (Ezra 2:1, 2) Nke a bụ paradaịs ime mmụọ n’ezie!

  • E Weghachi Paradaịs!
    Amụma Aịsaịa—Ìhè nke Dịịrị Ihe Nile A Kpọrọ Mmadụ I
    • a Akwụkwọ Nsọ na-akọwa Lebanọn oge ochie dị ka ala na-amị mkpụrụ, nke nwere oké ọhịa na osisi cedar ndị buru ibu, nke a pụrụ iji tụnyere Ogige Iden. (Abụ Ọma 29:5; 72:16; Ezikiel 28:11–13) A ma Sherọn ama n’ihi mmiri iyi na ọhịa osisi oak ya; a ma Kamel ama n’ihi ubi vine, ubi mkpụrụ osisi ya, na mkpọda ugwu ya jupụtara n’okooko osisi.

Akwukwo Igbo (1984-2025)
Pụọ
Banye
  • Igbo
  • Ziga ya
  • Ịgbanwe Ihe
  • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
  • Ihe Ị Ga-eme na Ihe Ị Na-agaghị Eme
  • Ihe Anyị Ji Ihe Ị Gwara Anyị Eme
  • Kpebie Ihe Ị Ga-agwa Anyị
  • JW.ORG
  • Banye
Ziga ya