Le Yɛɛ Naŋ Nɔ yɛ Miŋ Bɔɔŋiaŋ le Mɛlɛka Piɛiyo?
‘Lepaa o lepaa a wa chuuŋgiaŋndo o chiɛi Mɛlɛkaa niŋ naa pilɛ.’—WALTA WANAA CHIISUAA 2:46.
1-3. (a) Vɛɛ Kilisiɔŋnda chɔm yɛ maa yeemɛi cho nda le kɔlaŋ o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ? (Tofa fotueiyo o peele naŋ kandu leŋ choo.) (b) A yɛɛ okɔɔ naŋ cho yɛ isɔɔ o buŋgɛi hei niŋ?
TELEŊ Kolina wa wɔsilaŋ 17 wo, ma bii kala ndɔ nduyɛ ma kɔ kɛsi ndu o dɔɔŋgɔ nda duau waŋnda kotaa choo wo. Okoŋ kɔɔli, Kolina bɛɛ ma kua a ndu Saibiiliaa pɔɔli. Nduyɛ loŋ o wa wali lechiɔɔ tosaa o chiɛi niŋ ni. Lepum, mi ndaa kindila ndu le wallo tosaa kɔɔle fondo o hueiye niŋ. Kɛ a koŋ kpou, mi Kolina nda ndepilɛnɔ cheleŋ kɛɛsiaa maa a cho kindiŋ kpoke le wallo malɔɔ nduyɛ ma kuɛ o bɔŋaŋ leKilisiɔŋndo.
2 Mi Kolina dimi aa, “Mɛɛ naŋ mal o fondaŋ naa baalaa a paale yɔŋgaŋ ndeŋ, miŋ kua a ŋpelu le kilolaŋ 25 (mɛɛliilaŋ 15) le fuuloo naa teeniiyo chua waŋnda wa. A ditɛɛŋndo teeniiyo hoo ndoo kua ni nduyɛ le hawɛilaŋ (lɛɛlɛlaŋ) la ŋɔmpum ndoo nyaanuŋ ni le fuuloo naa naŋ tual la. Nduyɛ te ŋ tol pɛ, mi naŋ kuɛ vɛlɛ a ŋpelu le kilolaŋ tɔ (mɛɛliilaŋ la ŋɔmpum) le fuuloo o fondaŋ naŋ bii bɔŋaŋndo wo.” Kolina wa bɔɔ a kɔl kɛndɛ le tiŋ koŋ bulioo. Mbo dimi aa, “Mi naŋ pɛɛku Bandu Mɛŋgɛlaa o bɔŋaŋ leKilisiɔŋndo nduyɛ mi naŋ soli chondoŋ a Masale Mɛlɛkaleŋ okɔɔ. I wa bɔɔ suɛi kɛndɛ bɛndu le tiindaŋ naa kindioo poŋ.” Mi ndepiliaa ŋiɔɔŋnda haa ndaa buli vɛlɛ tiŋndo le palɛi iyaa le miiŋgoo o fondaŋ nda wa wali ichiɔɔ tosaa wo. Kɛ wanaa nda wa wallo tosallo wa sina maa a wa kɔlaŋ o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ te.
3 Wanaa Chɛhowaa cho lehɔl o nɛi lɔɔlɔɔ le bɔɔŋiaŋndo naapilɛ. Le tamaseliiyo, mɛɛ kunda leKilisiɔŋndo kilaŋ sɛnɛi, ‘lepaa o lepaa a wa chuuŋgiaŋndo o chiɛi Mɛlɛkaa niŋ’ le pɛɛkoo a ndu okɔɔ. (Walta Wanaa Chiisuaa 2:46) A tonya, num bɛɛ cho lehɔl o nɛi le kɔlaŋ o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ. Kɛ maa puaapiliaa a ndepiliaa numnda, mi num bɛɛ che ndi ikala le kɔlaŋ o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ lɔɔlɔɔ. Kɛlɛŋgaa a nɔ le teleŋndo chuaa tau o wali numndo niŋ, ɔɔ sɔɔŋ cheleŋ cho tau le tosaa, ɔɔ ma wa lɔɔlɔɔ o saŋgɛiyo. Kɛ, yɛɛ mala yɛ naa le miŋ kei o nɛi o nɛi niŋ le kɔlaŋ o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ?[1] (Tofa diomnda chɔɔlaalaŋ.) Vɛɛ naŋ dɛɛniaa yɛ wanaa naŋ cho Baabuiyo pɛɛkoo wa a acheleŋnda le kɔlaŋ o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ lɔɔlɔɔ? Buŋgɛi hei cho tɛɛsiaa le sabu kɔlaŋ o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ (1) la bɛnda le naa, (2) le acheleŋnda, nduyɛ (3) mɛɛ hei nɛŋi Chɛhowa kɔllo yɛ.[2]—Tofa diomnda chɔɔlaalaŋ.
BƆŊAŊNDA LEKILISIƆŊNDAŊ LA BƐNDA BƆƆ LE NAA
4. Vɛɛ bɔɔŋiaŋndo diompilɛ mala yɛ naa le pɛɛkoo a Chɛhowa okɔɔ?
4 Bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ la pɛɛku naa. O bɔŋaŋ kɛ kɛ, miŋ pɛɛku a Chɛhowa okɔɔ. Le tamaseliiyo, kundalaŋ la bɔɔbɔɔ laŋga pɛɛku yauwo hoo Yɛɛ Kpeekpei Baabuiyo Pɛɛku Yɛ? o Pɛɛku Baabui Kundaa. Vɛɛ num oo yiyaŋ yɛ mɛɛ naŋ wa suɛi a suiliŋnda Chɛhowalaŋ okɔɔ o yauwo hoo niŋ? Mɛɛ ŋ wa tueiyɔɔ puaapiliaa nyunalaŋ mulioo a mɛɛ nda kaala Chɛhowa yɛ, vɛɛ kɔllo wa yɛ num? A tonya, mi hei chɔɔlu num yoomuaŋ luei le Chɛhowa kaalaa. Miŋ chɔɔlu vɛlɛ pɛɛku a Baabuiyo okɔɔ o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ te ŋ wa pɛ nilaŋ yaŋɔɔ o sɔɔŋ, a tuulalaŋ, nduyɛ a nilaŋ yaŋɔɔ nyɛkɛndɛi te a wa pɛ diomndaŋ veeloo o Baabuiyo niŋ. (Nɛhimaya 8:8) Nduyɛ yiyaŋndɔ a sɔɔŋ bɔɔbɔɔ naŋ saaluŋ ndoŋ te ŋ wa pɛ diomndaŋ veeloo o Baabuiyo niŋ o buŋgɛi nda ke naa o lɔɔ bɛŋgu ve niŋ, nduyɛ a tueiyɔɔ vɛlɛ nyɛ a cheleŋnda pɛɛku o buŋgɛi keŋ niŋndo.
5. Vɛɛ bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ la mala num le soliŋndo kpeku nyɛ ŋ pɛɛku o Baabuiyo niŋndo, nduyɛ le wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ tosaa nyɛkɛndɛi?
5 Bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ la mala naa le soliŋndo kpeku nyɛ naŋ pɛɛku o Baabuiyo niŋndo. (Tɛsaloniaŋ Tasoo 4:9, 10) Le tamaselii, baa pɛɛku Bandu Mɛŋgɛlaa mala num niŋ pa le chɔɔloo wali Chɛhowaa tosaa, le piɛileŋ nyɛkɛndɛi o ndulo, le puaapilɛnɔɔ ɔɔ ndepilɛnɔ numndo malɔɔ haki? Mi bɔŋaŋ naŋ bii o lɔɔ tɛɛŋndo pɛɛku naa le wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ tosaa, a tonya Baabuiyo biyɔɔ bila nyɛkɛndɛi.—Maatiu 28:19, 20.
6. Vɛɛ bɔŋaŋnda naala leKilisiɔŋndaŋ la dɛɛniaa yɛ naa kɔllo nduyɛ le hiouwɔɔ lachi a yoomuaŋ sɔlaa?
6 Mi bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ la dɛɛniaa naa. Chieeŋ Setanaa cho kindi kindiŋndo le tiindaŋ naa yɔŋyɔlaa. Nduyɛ mi hei tosa miŋ buulaŋ vɛlɛ miŋ tambu kɔl. Kɛ mi bɔŋaŋnda naalaŋ la ke naa kɔl dɛɛniaa a yoomuaŋ le hiouwɔɔ lachi a Chɛhowa piɛiyo. (Nuawɔ Walta Wanaa Chiisuaa 15:30-32.) Miŋ yaasiaa daandi daandi mɛɛ sɔɔŋ Baabuiyo dimi woŋ cho peelɔŋndo yɛ. Nduyɛ mi hei chɔɔlu naa tiindaŋndo ke maa sɔɔŋ Chɛhowa dimi le chilaŋ ndoŋ cho peelɔŋ. O cho ko sɔɔŋ puaapiliaa a ndepiliaa naa yɔŋgu woŋ te dɛɛniaa naa kɔltaŋ te, kɛ mi nyunala nda mulilaŋ, a chonduŋ nda soli a kɔllo kpou woŋ bɛɛ ke naa kɔl dɛɛniaa. (Kɔliŋtiaŋ Tasoo 14:26) Nduyɛ ŋ nɔ miŋ dɔu baltaŋ a nda tuupa mi bɔŋaŋndo kanduŋ ɔɔ te ŋ chii pɛ. Mi hei dɛɛniaa naa kɔllo tau kanifuule, ŋ nɔ chaŋyaŋ kpeekpei buulaŋ le naa woŋ tau.—Kɔliŋtiaŋ Tasoo 16:17, 18.
Bɔŋaŋnda naalaŋ la ke naa kɔl dɛɛniaa a yoomuaŋ le hiouwɔɔ lachi a Chɛhowa piɛiyo
7. Le yɛɛ i cho yɛ suɛi sɔvɛ bɛndu le bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ biyɔɔ?
7 Miŋ sɔla mala nyina diandaa Mɛlɛkaa o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ. Chiisu cho nyinaa diandaa hoo soliŋndo kpeku le kunda leKilisiɔŋndo nɛiyo chɔmndo. Lelaŋ, mi Chiisu dimul naa pɛɛŋ maa naŋ nɔ miŋ ‘yaŋ nilaŋ mi ŋ tuei mi ŋ sina nyɛ Nyina Mɛlɛkaa cho kundala wanaa laalaŋnda dimullo wo pɛŋgu.’ (Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 2:7) Mi nyina diandaa Mɛlɛkaa mala naa le tɔɔndaŋndaŋ simullo nduyɛ ŋ nɔ isiooŋ le wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ tosaa le. Mbo mala naa vɛlɛ le kɛɛsiaala kɛndɛlaŋ tosaa. Lelaŋ, ŋ nɔ miŋ kindiŋ o nɛi o nɛi niŋ le bɔŋaŋnda leKilisiɔŋnda naalaŋ biyɔɔ nduyɛ miŋ sɔla mala nyina diandaa Mɛlɛkaa.
MIŊ MALA ACHELEŊNDA O BƆŊAŊNDA LEKILISIƆŊNDAŊ
8. Te puaapiliaa naa che naa pɛ o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ, ma tuei naa nyunalaŋ mulioo a chondoŋ solioo, vɛɛ hei mala yɛ nda? (Tofa vɛlɛ kɔfoo “Lɔɔlɔɔ Mbo Sinaŋ Nyɛkɛndɛi.”)
8 Ŋ nɔ dikeŋnaŋndo o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ le puaapiliaa a ndepiliaa naa chɔmndo maa ŋ kaala nda. Wanaa bɔɔbɔɔ cho simulta kala kalalaŋ biunɔŋndo o kunda naa niŋ. Mi kiilanɔɔ Pɔɔl poonyiaa aa, “La ŋ nuuviaŋ nɛila naa ŋ nɔla mi ŋ kpeeŋiaa chaaŋaa naa vellaa velle . . . laŋ.” (Hibuluiya 10:24, 25) Ŋ nɔla miŋ chɔm maa ŋ buulaŋ le puaapiliaa naa te ŋ bɔɔŋiaŋ pɛ latulu le dɛɛniaŋndo vellaa velle. Te ŋ kuɛ pɛ o bɔŋaŋnda lekilisiɔŋndaŋ, ŋ cho puaapiliaa naa chɔm maa ŋ yeema miŋ wa a nda latulu le baltaŋ dɔuwɔɔ, nduyɛ maa ŋ buulaŋ a bahawɛila ndalaŋ. Mulila naŋ yɔŋgu laŋ, a chonduŋ naŋ soli a kɔl naa kpou woŋ ke nda vɛlɛ kɔl dɛɛniaa.—Kolosiaŋnda 3:16.
9, 10. (a) Tɛɛsiaa wɔ mɛɛ nyɛ Chiisu dimi o Chɔŋ 10:16 niŋndo mala naa le sinaa mɛɛ i cho suɛi sɔvɛ le bɔɔŋiaŋndo latulu a puaapiliaa naa yɛ. (b) Te ŋ wa pɛ bɔŋaŋnda leKilisiɔŋnda biyɔɔ lɔɔlɔɔ, vɛɛ naŋ nɔla yɛ miŋ mala wana yuŋgu ndɔɔ kɛɛ le tonyaa wo?
9 Te ŋ kuɛ pɛ o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ, miŋ mala kundaa le waa diompilɛ. (Nuawɔ Chɔŋ 10:16.) Mi Chiisu tuunuŋ ndupila a wana mandaa ŋsaa, nduyɛ mbo tuu buɛiyaa ndaa a saa kundaa. Yiyaŋndɔ a hei okɔɔ. Te saa a ŋiɔɔŋ wa pɛ o pembei choo, mi a ŋiɔɔŋnda a piliaa wa o kpoloŋndo niŋ, nduyɛ mi opilɛ wa naa cheleŋ, baa ŋ nɔla pa miŋ dimi maa saa ŋuɛɛnuaa haa cho kunda? Sako. Kanifuule, saa nɔ ma wa kunda le ma tol wana cho nda mandaa wo kɔɔli. Tamaseliiyo hoo mala naa le sinaa maa ŋ nɔ miŋ wa landaŋ a puaapiliaa naa nduyɛ miŋ kɛɛ hunɔɔ o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ te. Ŋ nɔ miŋ bɔɔŋiaŋ diompilɛ le simnɔŋndo “kundaa o pilɛ” nduyɛ miŋ tol “wana mandaa o pilɛ” kɔɔli.
10 Mi bɔŋaŋnda naalaŋ la mala naa le waa diompilɛ o kaalaa niŋ maa leyuŋgu. (Sam 133:1) Ŋ nɔ waŋnda apum o kundaa niŋ la yuŋgula ndalaŋ la kɛɛ le tonyaa wa. Kɛ mi Chiisu dimi maa o cho nda ke yuŋgu cho nda kaalaa chɔm nduyɛ mbo buulaŋ le nda wo. (Maki 10:29, 30) Te a wa pɛ kɔlaŋ lɔɔlɔɔ o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ, a nɔla ma simnuŋ finyaa, kalaa, pɔmbɔɔ, ɔɔ yemaa le waŋndo o kundaa niŋ. Te ŋ yiyaŋ pɛ o keŋ choo, ŋ yeema miŋ kindiŋ o nɛi o nɛi niŋ le bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ biyɔɔ kpou.
Ŋ CHO CHƐHOWA KƆLLO NƐŊI
11. Yɛɛ naŋ ke yɛ Chɛhowa o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ?
11 Miŋ ke Chɛhowa nyɛm cho le ndu woŋ o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ. Wana Toosiaa naa wo Chɛhowa cho ni. Lelaŋ, ŋ nɔ miŋ mel ndu balikaa, miŋ ke ndu bɛɛleŋ, nduyɛ miŋ saŋgala ndu. (Nuawɔ Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 7:12.) Ŋ nɔla miŋ tosa hei te ŋ wa pɛ Chɛhowa piɛiyo o bɔŋaŋnda lekilisiɔŋndaŋ, chondoŋ solioo naa ndu cha, nduyɛ miŋ wa suɛi a ndu okɔɔ. Dikeŋnaŋ kɛndɛ bɛndoo pila naŋ nɔ hoo o lɔɔ o lɔɔ bɛŋgu le Chɛhowa piɛiyo ni!
Chɛhowa puɛɛnuŋ a kindi kindiŋ naŋ cho le bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ biyɔɔ wo le
12. Vɛɛ Chɛhowa yiyaŋ yɛ te ŋ diikuŋ pɛ sawa ndɔɔ le bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ biyɔɔ?
12 Chɛhowa toosiaa naa ni, nduyɛ ŋ nɔ miŋ ke ndu bɛɛleŋ. O dimul naa le waa bɔɔŋiaŋndo, taama taama o palɛi mɛɛlɛi cho hei sɔɔŋgoo kpɛɛluŋnde niŋ. Nduyɛ mi Chɛhowa naŋ kɔl te ŋ diikuŋ pɛ nyɛ o dimul naa koŋndo. (Chɔŋ Tasoo 3:22) O sina maa ŋ yeema kɛsɛ miŋ kuɛ o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ. Nduyɛ o puɛɛnuŋ a kindi kindiŋ naŋ cho le bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ biyɔɔ wo le.—Hibuluiya 6:10.
13, 14. Vɛɛ naŋ sɔɔŋguu yɛ Chɛhowa nda Po ndɔɔ ikɛi kpɛɛluŋ o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ?
13 Te ŋ wa pɛ kɔlaŋ o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ, ŋ cho chɔm maa ŋ yeema Chɛhowa nda Po ndɔɔ sɔɔŋgoo ikɛi kpɛɛluŋ. Miŋ pɛɛku Baabuiyo o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ, vɛlɛ mi Chɛhowa pɛɛku naa sɔɔŋ naŋ nɔ miŋ tosa woŋ, a mɛɛ naŋ nɔ miŋ bii yoomu naa yɛ. (Aisaya 30:20, 21) Nduyɛ te wanaa cho bɛɛ Chɛhowa piɛi le wa hiŋ pɛ o bɔŋaŋnda naalaŋ, ma sina maa Mɛlɛka cho naa nɛiyo chɔmndo ni. (Kɔliŋtiaŋ Tasoo 14:23-25) Chɛhowa cho nyina ndɔ diandaa soliŋndo kpeku le naa nɛiyo chɔmndo o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ nduyɛ ndu cho naa pɛɛkoo ni. Lelaŋ, te ŋ kuɛ pɛ o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ, miŋ yaŋ Chɛhowa nilaŋ, miŋ che mɛɛ kpɛ o kaala naa yɛ, nduyɛ miŋ sɔɔŋguu ndu ikɛi kpɛɛluŋ.
14 Mi Chiisu, wana cho Bolle kunda leKilisiɔŋndo wo dimi aa, “Ba o ba buɛiyaa niaa chuuŋgiaŋ pɛ, a wa a ŋiɔɔŋ, a wa a yaa, I wa nda tɛɛŋ.” (Maatiu 18:20) Baabuiyo dimi vɛlɛ maa Chiisu cho “balɔɔ” kunda wanaa laalaŋnda tɛɛŋ. (Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 1:20–2:1) A tonya, Chɛhowa nda Chiisu cho a naa latulu nduyɛ a cho naa yoomuaŋ kioo o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ. Vɛɛ Chɛhowa cho yɛ yiyaŋ te o che num pɛ kindi kindiŋndo o nɛi o nɛi niŋ le ndu a Po ndɔɔ sɔɔŋgoo ikɛi kpɛɛluŋ?
15. Vɛɛ kɔlaŋ o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ chɔm yɛ maa ŋ yeema miŋ diikuŋ Mɛlɛka?
15 Te ŋ kuɛ pɛ o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ, ŋ cho Chɛhowa chɔm maa ŋ yeema miŋ diikuŋ ndu. Chɛhowa beŋ naa le miŋ tosa nyɛ o dimul naa wo le. (Aisaya 43:23) Lelaŋ, te ŋ diikuŋ pɛ sawa Chɛhowa ke naa le bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ biyɔɔ wo, ŋ cho chɔm maa ŋ kaala ndu, nduyɛ maa ndu nɔ dioo le naa dimullo nyɛ naŋ nɔ miŋ tosa wo ni. (Luomaŋnda 6:17) Le tamaseliiyo, yɛɛ naŋ cho yɛ tosa te o wa pɛ mi wana naŋ cho wallo le ndu wo yeema miŋ tosa wallo tau o kɛɛlu naa bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ biyɔɔ lɔɔlɔɔ wo? Ɔɔ lepum, mi wanaa cho o masaleŋ choo wa dimi maa wana o wana nda bii pɛ bɔɔŋiaŋndo le Chɛhowa piɛiyo, o nɔ mbo pendu tɔŋndo, ɔɔ a nɔ ma dɔu ndu o chiɛi manyumndo niŋ, ɔɔ ma tuisi ndu kota cheleŋ choo. Ɔɔ lepum, ma ke naa wali kɛɛlu naa kɔlaŋ o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ ndo. O sɔɔŋ muŋ niŋ kpou, ŋ nɔ miŋ kɛɛsiaa nyɛ naŋ nɔ le tosaa wo a ba naa. (Walta Wanaa Chiisuaa 5:29) Kɛ teleŋ o teleŋ naŋ diikuŋ pɛ Chɛhowa, miŋ nɛŋi ndu kɔl.—Pulɔwaa 27:11.
HIOU LACHI A BƆƆŊIAŊNDO NYA PUAAPILIAA NUMNDA
16, 17. (a) Vɛɛ naŋ looku yɛ sina maa bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ biyɔɔ wa bɔɔ nyɛ sɔvɛ bɛndu le Kilisiɔŋnda o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ? (b) Vɛɛ Ŋgɔɔ George Gangas ndoo che yɛ bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ?
16 Mɛɛ Kilisiɔŋnda chii bɔŋaŋ nda bii o paale Pɛŋtikɔɔsileŋ choo o wɔsi 33 ve niŋndo, ma hiau lachi a bɔɔŋiaŋndo lɔɔlɔɔ. Nduyɛ, ‘lepaa o lepaa a wa chuuŋgiaŋndo o chiɛi Mɛlɛkaa niŋ’ le ndu piɛiyo. (Walta Wanaa Chiisuaa 2:46) Nduyɛ a boondii masaa maLuomaŋnda a sim lachiaa lepiɛiyaa Chuuwa wa nda kotaa tuisioo choo wo bɛɛ, a mel bɔɔŋiaŋndo diompilɛ le. Mi che bɛɛ naa i ve bɛɛŋ te, kɛ ma kei o nɛi o nɛi niŋ le hiouwɔɔ lachi a bɔɔŋiaŋndo.
17 Hau bɛɛ, buɛiyaa Chɛhowaa naŋ bɔɔ kɔl le bɔɔŋiaŋndo diompilɛ. Mi George Gangas tosa wallo o Dialii Kuumbaŋnde Choo le wɔsilaŋ 22. Mbo dimi aa, “Le ya ndu, bɔɔŋiaŋndo a puaapiliaa cho bɔɔ suɛi kɛndɛ bɛndu, nduyɛ loŋ ya sɔla kɔl dɛɛniaa ni. I yeema bɔɔ mi wa wanaa tasiaa kua o Toŋgo leMasaa niŋnda tɛɛŋ a wanaa mɛɛlu faŋaŋ nda. I naŋ bɔɔ kɔl le suukaŋndo a wanaa Chɛhowaa. Te I wa nda tɛɛŋ pɛ, mi yiyaŋ maa I cho o yalo chiɛiniŋ a yuŋgu nuu latulu, o kpele hɛnɛkɛ kɔɔna Chɛhowaa niŋ. Nduyɛ I nɔ yeemɛi o kɔllo niŋ di le kɔlaŋ o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ.”
18. Vɛɛ ŋ yiyaŋ yɛ a bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ, nduyɛ yɛɛ ŋ tuu yɛ le tosaa a kɔl numndo kpou?
18 Baa lende num bɛɛ cho yiyaŋndo a Chɛhowa piɛiyo okɔɔ ni? Te lende i cho ni, mɛɛ tosa o nɛi o nɛi niŋ le waa diompilɛ a puaapiliaa numnda o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ, o yɔŋ bɛɛ mii wa i kala. Chɔm Chɛhowa kɛsɛ maa yiyaŋ Masaa Deeve ndoo nɔ wo num bɛɛ nɔ ni. Mbo dimi aa, “Oo Mɛlɛka Yaawɛɛ, I kaala bɔɔ waa o chiɛi numndo niŋ.”—Sam 26:8.
^ [1] (pɛl 3) O cho lɔɔlɔɔ le puaapiliaa a ndepiliaa apum kua o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ te. Nduyɛ bahawɛilaŋ lapum la kuuna nda hei tosaa ni. Le tamaseliiyo, lepum ma naa tau. Waŋnda haa nɔ tiindaŋndo maa Chɛhowa nɔ sinapɛŋgoo a bahawɛi ndaa okɔɔ nduyɛ o nɔ kɔl hiniaa yiŋgoloŋndo a nyɛ o nyɛ nda cho tosaa le ndu piɛiyo. Bɛnduaa kundaa nɔla ma mala wanaa cho haa a naa lakalu tei ya le ma wa nilaŋ yaŋɔɔ o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ. Kɛlɛŋgaa a kɛsi foŋndo o ndalo chiɛiniŋ le ma wa tueiyɔɔ sɔɔŋ nda dimi o bɔŋaŋndaŋ ndoŋ ɔɔ ma chua muŋ diomndaŋ o kasɛtiiyo choo.
^ [2] (pɛl 3) Tofa kɔfoo “Sabula Naŋ Kua o Bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ Ndo”