Naa Bandu Mɛŋgɛlaa KƐSI YAULAŊ O INTANƐITIIYO WA
Bandu Mɛŋgɛlaa
NAA KƐSIAA LAYAUWA O INTANƐTIIYO CHOO
Kisiei
Ɔ, ɔ, Ɛ, ɛ, Ŋ, ŋ
  • Ɔ
  • ɔ
  • Ɛ
  • ɛ
  • Ŋ
  • ŋ
  • BAABUIYO
  • YAULAŊ A NYƆƆŊ
  • BƆŊAŊNDAŊ
  • w18 Tɛɛkpaa p. 9-14
  • Diompilɛ Kpeekpeiyo a Loonuŋyaa

Viduei cho le fondaa hoo le.

Mal Haki, bahawɛi pɔmbɔ yɔŋnuŋ le num vidueiyo hoo solullo.

  • Diompilɛ Kpeekpeiyo a Loonuŋyaa
  • Bandu Mɛŋgɛlaa le Masale Chɛhowaleŋ Yondaa—2018
  • Suɛi Lebolii Pɔmbuɛi
  • Fonda Soo a Nyɛ Pilɔɔ Wo
  • VƐƐ NAŊ BƐƐNDIAŊ YƐ LE LOONUŊYAA NDUYƐ TƆNƆ YƐƐ NAŊ SƆLA YƐ TE Ŋ BII NDU PƐ?
  • LOONUŊYAA MALA NAA LE DIOMPILƆƆ NƆƆ
  • YƐƐ WANA O WANA NƆ YƐ MBO TOSA LE DIOMPILƆƆ HIVIOO LACHI?
  • TELEŊ KUƐƐ LOONUŊYA MƐƐLAA CHO YƐ BIINƆŊ?
  • Le Yɛɛ Naŋ Kua yɛ o Loonuŋyaa?
    Bandu Mɛŋgɛlaa le Masale Chɛhowaleŋ Yondaa—2022
  • Mi Chɛhowa Dɔu Naa Sala Te Ŋ Dɔu pɛ Sɛmbɔɔ le Loonuŋyaa Biyɔɔ
    Bandu Mɛŋgɛlaa le Masale Chɛhowaleŋ Yondaa—2023
  • A Cho pa o Bɛɛndiaŋ le Paale Hiou wa le Sɔvɛ o Wɔsioo Niŋndeŋ?
    Bandu Mɛŋgɛlaa le Masale Chɛhowaleŋ Yondaa (O Naŋ Pɛɛku Wo)—2024
  • Le Sabu Naŋ Nɔ Miŋ Bii Bɔŋaŋ Nyɛdiaa Ichɔl Salamanɔɔ Wo
    Bandu Mɛŋgɛlaa le Masale Chɛhowaleŋ Yondaa—2015
Chɔɔlu Nua
Bandu Mɛŋgɛlaa le Masale Chɛhowaleŋ Yondaa—2018
w18 Tɛɛkpaa p. 9-14
Waŋnda o lɛŋii teŋgeŋnde niŋ cho bɔŋaŋ Loonuŋyaa biyɔɔ

Diompilɛ Kpeekpeiyo a Loonuŋyaa

“I cho bɔɔ suɛi kɛndɛ bɛndu le wanaa Mɛlɛkaa waa diom pilɛ.”​—SAM 133:​1.

CHONDOŊ: 18, 14

VƐƐ Ŋ CHO YƐ MULI . . .

  • Vɛɛ loonuŋyaa ke yɛ naa tɔnɔɔ?

  • Vɛɛ loonuŋyaa huŋ yɛ a diompilɔɔ wanaa Mɛlɛkaa tɛɛŋ kpou?

  • Vɛɛ loonuŋyaa mala yɛ naa le diompilɔɔ hivioo lachi?

1, 2. O wɔsi 2018 hei niŋ, bɔŋaŋ kuɛɛ cho yɛ hunɔɔ a diompilɛ teŋgeŋndo naa tɛɛŋ, nduyɛ le yɛɛ? (Tofa fotueiyo o peeleŋ ndeŋ choo.)

A FUOO 31, 2018, waŋnda o miiliɔŋndaŋ niŋ cho bɔŋaŋ biinuŋ le pilɛ o wɔsioo niŋndo biyɔɔ. Te paaleŋ le del pɛ dooŋ, Seiyaa Chɛhowaa a wanaa bɔɔbɔɔ cheleŋ cho chuuŋgiaŋ diompilɛ le loonɔŋndo a sala Chiisu fula le naa wo. Iwɔsi o iwɔsi, mi Loonuŋya piɔm Chiisoo hiŋ a diompilɔɔ waŋnda tɛɛŋ o nɛi teŋgeŋndo choo. Nduyɛ chuuŋgiaŋ kɛ kɛ cho o chieeŋndo choo mbo tosa hei le.

2 Chɛhowa nda Chiisu wa bɔɔ a kɔl kɛndɛ te a che pɛ waŋnda o miiliɔŋndaŋ niŋ kɔlaŋ o bɔŋaŋ teŋgeŋndo hoo chieeŋndo balɔɔ silɔ. Baabuiyo tɛɛsiaa “faŋga bɛndu bɛndoo. A wa faŋgaa haaa nda aa chuu chɔm te. Nda aa fula o lelɛŋ o lelɛŋ, a lekaa o lekaa, a waŋnda suu o suu, a isɔɔ o isɔɔ maŋgalaa.” A wa dimioo choo choo aa, “Saŋgalaa cho o Mɛlɛka naa lo, o cho ichali o kpeŋgbei lemasaa choo wo, nda Saa Fɔŋndɔɔ.” (Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 7:​9, 10) I cho suɛi kɛndɛ bɛndu le chɔɔ maa iwɔsi o iwɔsi o Loonuŋyaa, mi wanaa bɔɔbɔɔ ke Chɛhowa nda Chiisu bɛɛleŋ le sɔɔŋ kɛndɛŋ bɛnduŋ nda tosa woŋ!

3. Nyunala kuɛɛ buŋgɛi hei cho yɛ muli?

3 O buŋgɛi hei niŋ, a cho mulilaŋ saalɔŋ le nyunala hiɔɔlu laŋ ndaŋ. (1) Vɛɛ ya bɛɛndiaŋ yɛ le Loonuŋyaa le mi sɔla tɔnɔɔ kpeekpei o ndu niŋ? (2) O nɛila kuɛɛ choo Loonuŋyaa mala yɛ wanaa Mɛlɛkaa kpou le mi diompilɔɔ wa nda tɛɛŋ? (3) Yɛɛ ya nɔ yɛ mi tosa le diompilɔɔ hivioo lachi wanaa Mɛlɛkaa tɛɛŋ? (4) Baa Loonuŋya mɛɛlaa cho pa wa? Te o wa lende pɛ, teleŋ kuɛɛ?

VƐƐ NAŊ BƐƐNDIAŊ YƐ LE LOONUŊYAA NDUYƐ TƆNƆ YƐƐ NAŊ SƆLA YƐ TE Ŋ BII NDU PƐ?

4. Le yɛɛ i cho yɛ suɛi sɔvɛ le Loonuŋyaa biyɔɔ?

Mi Chɛhowa nda Chiisu che wana o wana kindiŋ pɛ le Loonuŋyaa biyɔɔ

4 Le yɛɛ i cho yɛ suɛi sɔvɛ le miŋ bii Loonuŋyaa? Saboo opilɛ cho ni maa bɔŋaŋndaŋ biyɔɔ cho nɛi naŋ piɛi Chɛhowa wo ni. Ŋ nɔ tiindaŋndo maa mi Chɛhowa nda Chiisu che wana o wana kindiŋ pɛ le biyɔɔ bɔŋaŋ sɔvɛ sɔviɔɔ hoo o wɔsioo niŋ. Ŋ yeema mi Chɛhowa nda Chiisu che maa ŋ cho wa o Loonuŋyaa, mɛɛ dɔɔ mi suɛi kala kalɛi ipum kuuna naa ndu biyɔɔ. Te kaala naalaŋ la chɔm pɛ maa nyɛ sɔviɔɔ bɔŋaŋnda naalaŋ la cho le naa ni, ŋ cho Chɛhowa saboo vɛlɛ ke le mbo kɛsi diola naalaŋ “o yauwo choo, le loonɔŋndo” a naa. Yauwo hoo nɔ vɛlɛ diolaŋ ni aa, “yau wanaa nɔ le waa yoomu wa.” Yauwo hoo nɔ diola wanaa Chɛhowa yeema le yoomu fafɛɛŋndo kioo wa kpou.—Malakai 3:​16; Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 20:​15.

5. Te Loonuŋyaa lo pɛ lɔɔ opilɛ, vɛɛ ŋ mɛɛndiaŋ yɛ numpila le ma “kelu yamɛi te a cho pɛ hiouwɔɔ lachi a tiindaŋndo nɔɔ o Kiliti niŋ”?

5 Te Loonuŋyaa lo pɛ lɔɔ opilɛ, ŋ chua teleŋndo teŋgeŋ le piɛileŋ a yiyaŋndo nyɛkɛndɛi mɛɛ kpɛ chaŋyɛi nɛi a Chɛhowa kendu yɛ. (Nuawɔ Kɔliŋtiaŋ Diiŋ Ndɔɔ 13:​5.) Mi Pɔɔl, wana Chiisu vem hɔlte ndɔ wo dimul Kilisiɔŋnda aa, “Wana o wana nya pila la mɛɛndiaŋ o kɔlta nyalaŋ niŋ, wana o wana mi num pila kelu yamɛi te a cho pɛ hiouwɔɔ lachi a tiindaŋndo nɔɔ o Kiliti niŋ.” Vɛɛ naŋ tosa yɛ keŋ? Ŋ nyunaŋndɔ aa, ‘I laalaŋ pa kɛsɛ maa kɔɔnaa hoo koni Chɛhowa hɛli le hɛnaŋ ndɔɔ tosaa ni? I cho pa kindiŋndo le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo a waŋnda pɛɛkoo? Baa kaala nilaŋ la chɔm pa maa ŋ cho kpeekpei o palɛi mɛɛlɛi niŋ, nduyɛ maa mɛɛlula masale Setana leŋ le cho niŋ kpɛɛluŋ? Baa tiindaŋ nuu o Chɛhowa nda Chiisu niŋ cho o kala poŋ mɛɛ o wa teleŋ ya kandu Chɛhowa piɛiyo wo yɛ?’ (Maatiu 24:​14; Timoti Diiŋ Ndɔɔ 3:​1; Hibuluiya 3:​14) Yiyaŋndo o nyunalaŋ ndaŋ choo mala naa miŋ “mɛɛndiaŋ” naapila le chɔɔ wanaa suu naŋ cho wa.

6. (a) Nɛi pilɛ kpe kuɛɛ naŋ sɔla yɛ yoomu fafɛɛŋndo? (b) Vɛɛ bɛndu kunda pilɛ bɛɛndiaŋ yɛ le Loonuŋyaa iwɔsi o iwɔsi? Nduyɛ vɛɛ num bɛɛ tosa yɛ nyɛ pilɛ koŋ kpe.

6 Nɛiyo opilɛ o ŋ nɔla ma bɛɛndiaŋ le Loonuŋyaa wo cho diomndaŋ veeloo o buŋgaŋ tɛɛsiaa sabu Loonuŋyaa cho bɔŋaŋ sɔvɛ bɛndu wo ni, nduyɛ miŋ yiyaŋ o laŋ choo. (Nuawɔ Chɔŋ 3:​16; 17:​3.) Nɛi pilɛ kpe naŋ sɔla yoomu fafɛɛŋndo wo cho Chɛhowa sinaa ni, a tiindaŋndo dɔwɔɔ o Po ndɔɔ niŋ, Chiisu. Le bɛɛndiaŋndo le Loonuŋyaa, ŋ nɔla miŋ hɛli pɛɛku mala naa le nda sɔɔ-ŋgoo ikɛi kpɛɛluŋndo. Hei puaapilɛnɔ cho niŋ bɛndu kundaa le teleŋ vilɛiyo tosa ni. Le wɔsiŋ bɔɔbɔɔ, o wa chuuŋgiaa buŋgaŋ soo a Loonuŋyaa okɔɔ woŋ o Bandu Mɛŋgɛlaa niŋ, nduyɛ a kaala Chɛhowa nda Chiisu chɔm naa wo okɔɔ. Te lɔɔlaŋ la lo pɛ la tiŋ le mi Loonuŋyaa fuuluu, mbo veelu vɛlɛ diomndaŋ o buŋgaŋ muŋ niŋ, nduyɛ mbo yiyaŋ nyɛkɛndɛi le sabu bɔŋaŋndo hoo cho nyɛ sɔvɛ bɛndu wo. Teleŋndaŋ lapum, mbo chɔɔlu buŋgɛi ipilɛ ɔɔ ŋ muuŋ o buŋgaŋ o chuuŋgiaa muŋndoŋ choo. Mbo veelu vɛlɛ diomndaŋ o bolii Baabui soo a Loonuŋyaa okɔɔ ve niŋ nduyɛ mbo yiyaŋ yiŋgoloŋ o ndi choo. Mi bɛndu kundaa hoo dimi maa mbo pɛɛku sɔɔŋ sɛnɛiyoŋ iwɔsi o iwɔsi o hei tosaa niŋ. Nduyɛ i hiou kpou ve, pɛɛku ndɔɔ tosa mbo chɔɔlu Chɛhowa nda Chiisu kaala. Te a pɛɛku pɛ o nɛi koŋ choo, num bɛɛ cho chɔɔlu Chɛhowa nda Chiisu kaala. A cho chɔɔlu balika melaa nɔ le nyɛ nda tosa wo, nduyɛ ma sɔla tɔnɔɔ tau o Loonuŋyaa.

LOONUŊYAA MALA NAA LE DIOMPILƆƆ NƆƆ

7. (a) A yɛɛ okɔɔ Chiisu ndoo piɛi yɛ o paale tasele Nyɛdiaa Ichɔl Salamanɔɔ choo? (b) Yɛɛ chɔm yɛ maa mi Chɛhowa muli piɛile Chiisuleŋ?

7 O paale tasele Nyɛdiaa Ichɔl Salamanɔɔ choo, mi Chiisu tosa piɛile teŋgeŋndeŋ. Mbo piɛi le diompilɛ cho ndu nda Finya ndɔ tɛɛŋndo. Mi Chiisu piɛi vɛlɛ maa diompilɔɔ cho wa buɛiyaa nduaa tɛɛŋ o nɛi pilɛ koŋ choo. (Nuawɔ Chɔŋ 17:​20, 21.) Mi Chɛhowa muli piɛile Po ndɔ kaalaa le leŋ. Loonuŋyaa chɔm maa Seiyaa Chɛhowaa nɔ diompilɔɔ mbo hiau bɔŋaŋ kɛ kɛ. O paale leŋ choo, waŋnda suu o suu o miiliɔŋndaŋ niŋ, o lɛŋii bɔɔbɔɔ niŋ chieeŋndo balɔɔ silɔ cho chuuŋgiaŋ diompilɛ le laalaŋ ndaa chɔmndo maa mi Chɛhowa viam Po ndɔɔ o lɛŋndeŋ choo. O fondalaŋ lapum, i cho suɛi kaamaa le chɔɔ waŋnda suu o suu bɔŋaŋndaŋ biyɔɔ diompilɛ le Mɛlɛka piɛiyo. Ɔɔ te a tosa pɛ keŋ, mi acheleŋnda yiyaŋ maa hei bɛnda le. Kɛ o cho lende le Chɛhowa nda Chiisu yiyaŋ te. Le nda, diompilɛ naa o Loonuŋyaa choo cho bɔɔ nyɛ kɛndɛ bɛndu.

8. Yooŋgu yɛɛ Chɛhowa ndoo ke yɛ Isikiaa?

8 I cho suɛi kaamaa le mi naa wanaa Chɛhowaa nɔ diompilɔɔ o nɛiyo hoo choo le. Mi Chɛhowa suaa a diompilɔɔ hoo okɔɔ o yooŋgu o ke Isikiaa wo niŋ. Mbo dimul Isikiaa le mbo chua yɔmnde iŋiiŋ, opilɛ sim “le Chuda” nduyɛ opilɔɔ “le Isɔluɛi.” Ndoo nɔ mbo mɔɔsa yɔmii ŋiiŋnde hei naapilɛ le mi ndii simnuŋ yɔmndo opilɛ. (Nuawɔ Isikiaa 37:​15-17.) “Nyunala Wanaa Nua o Yaula Naalaŋ Niŋnda” o Bandu Mɛŋgɛlaa le Suɛɛsɔɔ 2016 tɛɛsiaa aa, “Mi Chɛhowa soliŋ wana ndoo suaa le ndu wo Isikiaa kpeku le mbo dimul wanaa nduaa maa a cho mii-ŋgu o Lɛŋnde Mɛyaaleŋ niŋ nduyɛ mi diompilɔɔ wa vɛlɛ nda tɛɛŋ maa kaaleŋ le pilɛ. Mi Mɛlɛka dimi vɛlɛ maa wanaa cho wa ndu piɛiyo o palɛi mɛɛlɛi niŋnda cho nɔ diompilɔɔ nda tɛɛŋ.”

9. Iwɔsi o iwɔsi, vɛɛ naŋ cha yɛ diompilɛ Isikiaa dimi wo wanaa Mɛlɛkaa tɛɛŋ o Loonuŋyaa choo?

9 Kanduŋ a wɔsi 1919, mi Chɛhowa kandu fɛŋ wanaa nduaa miŋgioo kɔɔnaa o pɔm pɔmbɔ nduyɛ mbo miŋgi vɛlɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda diompilɛ. A wa maa yɔm sim “le Chuda” wo. Okoŋ kɔɔli, mi wanaa bɔɔbɔɔ nɔ tiindaŋndo le yoomu fafɛɛŋndo sɔlaa o lɛŋndeŋ choo wa kandu Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda tolɔɔ kɔɔli. Wanaa nɔ haa tiindaŋndo le waa o lɛŋndeŋ choo wa cho maa yɔmndo “le Isɔluɛi.” Mi Chɛhowa dimi le yɔmii ŋiiŋnde hei mɔɔsaa naapilɛ le mii simnuŋ “yɔmndo o pilɛ” ndu o ba. (Isikiaa 37:​19) Mbo tosa le mi Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda a “saa cheleŋ” nda simnuŋ “kundaa o pilɛ.” (Chɔŋ 10:​16; Sɛkalaya 8:​23) Hau, diompilɔɔ cho kundala tiɔɔŋndaŋ tɛɛŋ o Chɛhowa piɛiyo niŋ. Nduyɛ a Masaa opilɛ, Chiisu Kiliti, o Isikiaa veelu maa ‘buɛi Mɛlɛka Deevioo’ wo. (Isikiaa 37:​24, 25) Iwɔsi o iwɔsi o Loonuŋyaa choo, te ŋ chuuŋgiaŋ pɛ diompilɛ le loonɔŋndo a piɔm Chiisoo okɔɔ, miŋ che diompilɔɔ kundala tiɔɔŋndaŋ tɛɛŋ a mɛɛ Mɛlɛka dimul Isikiaa yɛ. Kɛ yɛɛ wana o wana nɔ yɛ mbo tosa le diompilɛ cho wanaa Mɛlɛkaa tɛɛŋndo mandaa a ndu hivioo lachi?

YƐƐ WANA O WANA NƆ YƐ MBO TOSA LE DIOMPILƆƆ HIVIOO LACHI?

10. Vɛɛ naŋ hivi yɛ diompilɔɔ lachi wanaa Mɛlɛkaa tɛɛŋ?

10 Nɛi tase kuɛɛ naŋ hivi yɛ diompilɔɔ lachi wanaa Mɛlɛkaa tɛɛŋ? Wallo tosaa kekelee le waa wanaa tusiaŋnda. Teleŋ Chiisu wa o lɛŋndeŋ choo wo, mbo dimul buɛiyaa nduaa maa a nɔ ma tusiŋ. (Maatiu 23:​12) Mi waŋnda o chieeŋndo niŋ chuanuŋ ndapila a sɔvɛ mbo hiau wanaa cheleŋnda. Kɛ te ŋ nɔ pɛ kaa tusiaŋndo, ŋ cho puaapiliaa chua chilaŋ o kundaa niŋnda bɛɛleŋ ke, nduyɛ miŋ tol nɛi chɔmaa ndaa kɔɔli. Hei tosa ni mi diompilɔɔ wa o kundaa niŋ. I hiou kpou ve, te ŋ wa pɛ wanaa tusiaŋ, ŋ cho Mɛlɛka kɔllo nɛŋi. Kanifuule, “Mɛlɛka simul wana yoŋgaa. Kɛ nduyɛ wana tusiaŋndo ndu ndu, kɛndɛi o tosal ndu ni.”—Pitɛ Tasoo 5:​5.

11. Vɛɛ yiyaŋndo a beediiyo vɛlɛ a muɛima naŋ soliŋ kpeku o Loonuŋyaa choo wo mala yɛ naa le diompilɔɔ hivioo lachi?

11 Nɛi diiŋ ndɔ kuɛɛ naŋ hivi yɛ diompilɔɔ lachi? Yiyaŋndo nyɛkɛndɛi a nyɛ beediiyo a muɛiyaŋ ma simndo. Ŋ nɔ miŋ tosa hei tuupa mi Loonuŋyaa fuuluu, nduyɛ taama taama ichɔl Loonuŋyaa cho wa wo. (Kɔliŋtiaŋ Tasoo 11:​23-25) Beedii nɔ yiisii le wo sim le dialuŋ walaŋ Chiisu yɔŋgu maa sala woŋ. Muɛima siaŋaŋ ma sim le kooma nduaŋ. Kɛ i cho letuu le sɔɔŋ tasoŋ muŋ biyɔɔ bila le. Ŋ nɔ miŋ loonuŋ maa kaala bɛndu sala tiɔɔŋ nda chɔm naa wo sala baŋaa Chiisoo cho ni. Mi Chɛhowa yɔŋgu Po ndɔɔ le naa, nduyɛ mi Chiisu yɔŋgu yoomu ndɔɔ wulee le naa. Te ŋ yiyaŋ pɛ a kaala ndaa, i cho naa nyindɔɔ le nda kaalaa. Nduyɛ kaala naa kpou nɔ le Chɛhowa wo cho diompilɛ naa kindi poŋ.

Puaapilɛnɔɔ sinapɛŋgu maa o nɔ mbo mal puaapilɛnɔɔ ndɔɔ haki tuupa mbo kuɛ o bɔŋaŋ Loonuŋyaa

Te ŋ mal pɛ acheleŋnda haki, mɛɛ ŋ cho diompilɔɔ hivioo lachi (Tofa pɛlta 12, 13)

12. O bundɛi masaa nda buɛi ndɔɔ niŋ, vɛɛ Chiisu chɔm yɛ kpendekele maa Chɛhowa yeema naa miŋ mal acheleŋnda haki?

12 Nɛi yaa ndɔ kuɛɛ naŋ hivi yɛ diompilɔɔ lachi? Acheleŋnda malɔɔ haki fasɛi. Te ŋ tosa lende pɛ, ŋ cho chɔm maa ŋ nɔ balika melaa maa Chɛhowa cho sala soliaŋ Chiisoo soliŋ kpeku le naa malɔɔ haki. Le chɔmndo mɛɛ i cho suɛi sɔvɛ le acheleŋnda malɔɔ haki yɛ, mi Chiisu dimi bundɛi a masaa okɔɔ vɛlɛ a buɛi ndɔɔ. A yandii, veelu diomndaŋ o Maatiu 18:​23-34 nduyɛ ma nyunaŋ aa, ‘I nɔ pa yeemɛi le tosaa nyɛ Chiisu pɛɛku hoo wo? I chɔm pa sinapɛŋgoo nduyɛ mi biuŋ puaapiliaa a ndepiliaa niaa? I cho pa o bɛɛndiaŋ le wanaa pilaŋ ya tana wa malɔɔ haki?’ I cho tonya maa hakilaŋ lapum la wɔu mbo hiau la cheleŋndaŋ. Nduyɛ maa wanaa lahaki, o kendu le miŋ mal acheleŋnda haki le sɔɔŋ wɔɔŋ nda tosal naa lepum ndoŋ. Kɛ bundɛi Chiisu ve pɛɛku naa nyɛ Chɛhowa yeema naa miŋ tosa wo. (Nuawɔ Maatiu 18:​35.) Mi Chiisu chɔm kpendekele maa Chɛhowa mel naa haki le, te o yɔŋ pɛ mi puaapiliaa naa mal yɔŋnda wɔɔŋndo, kɛ miŋ kɛɛ le nda malɔɔ haki. Hei kpeekpei naŋ nɔ ni miŋ yiyaŋ lechoo nyɛkɛndɛi. Le diompilɛ naa sɔviɔɔ mandaa, ŋ nɔ miŋ mal acheleŋnda haki a mɛɛ Chiisu pɛɛku naa yɛ.

13. Vɛɛ naŋ hivi yɛ diompilɔɔ lachi te ŋ nɔ pɛ kɔl nyuloo a acheleŋnda?

13 Te ŋ mal acheleŋnda haki pɛ, ŋ cho kɔl nyuloo manda naa puaapiliaa a ndepiliaa naa tɛɛŋ. Mi Pɔɔl, wana Chiisu vem hɔlte ndɔ wo dimi maa ŋ nɔ miŋ kindiŋ o nɛi o nɛi niŋ le mi diompilɔɔ a kɔl nyuloo wa naa tɛɛŋ vellaa velle. (Ɛfisiaŋnda 4:​3) Lelaŋ, a boondii Loonuŋyaa, taama taama ichɔl o cho wa wo, yiyaŋ yiŋgoloŋ a mɛɛ ŋ bii acheleŋnda yɛ. Nyunaŋndɔ aa, ‘Wanaa sina ya wa cho pa ya chɔɔ maa I cho kɔl tuu bɛndoo malɔɔ le wanaa pilaŋ ya tana wa? Waŋnda nɔla pa ma che maa I cho kindiŋndo kpoke le mi nɔ kɔl nyuloo a acheleŋnda vɛlɛ a diompilɔɔ hivioo lachi?’ Nyunala sɔvɛla naŋ nɔ miŋ yiyaŋ a laŋ okɔɔ laŋ la cho laŋ ni.

14. Vɛɛ naŋ chɔm yɛ maa ŋ cho ‘biuwaŋndo vellaa velle maa wanaa kaaliaŋ’?

14 Nɛi hiɔɔlu ndɔ kuɛɛ naŋ hivi yɛ diompilɔɔ lachi? Taamasi Chɛhowaa tolɔɔ kɔɔli le kaalaa chɔmndo. (Chɔŋ Tasoo 4:​8) Ŋ dimi maa “I nɔ mi manda kɔl nyuloo naa puaapiliaa niaa tɛɛŋ, kɛ I nɔ mi wa diompilɛ a nda le le.” Te ŋ nɔ pɛ yiyaŋ waa naa, mɛɛ ŋ cho sila Pɔɔllo tolɔɔ kɔɔli le ‘biuwaŋndo vellaa velle maa wanaa kaaliaŋ’ te. (Ɛfisiaŋnda 4:​2) Loonuŋ maa o cho ko dimioo le Pɔɔl ndoo dimi maa ŋ nɔ miŋ “biuwaŋ vellaa velle” le, kɛ ŋ nɔ miŋ tosa lende “maa wanaa kaaliaŋ.” Teŋgeŋndo cho hoo ni. Waŋnda suu o suu cho o kundala naalaŋ niŋ, nduyɛ Chɛhowa naŋnda kpou ndupila o ibuŋ ni. (Chɔŋ 6:​44) Lelaŋ, o che sabula sɔvɛlaŋ tau le nda kaalaa. Te Mɛlɛka che ndi pɛ i sɔvɛ le puaapiliaa a ndepiliaa naa kaalaa, ŋ nɔla pa miŋ dimi maa a cho wanaa sɔvɛ le miŋ kaala nda le? Yeemɛi nɔ mii wa naa le nda kaalaa mɛɛ Chɛhowa yeema yɛ.—Chɔŋ Tasoo 4:​20, 21.

TELEŊ KUƐƐ LOONUŊYA MƐƐLAA CHO YƐ BIINƆŊ?

15. Vɛɛ naŋ looku yɛ sina maa Loonuŋya mɛɛlaa cho wa?

15 Ŋ cho Loonuŋya mɛɛlaa biyɔɔ paale pilɛ. Vɛɛ naŋ sina yɛ keŋ? Mi Pɔɔl dimul Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda maa, te a wa pɛ piɔm Chiisoo loonɔŋndo iwɔsi o iwɔsi, mɛɛ ‘haaa mi Masanɔɔ miiŋgu naŋ, . . . wu Masanɔɔ vi wo ndu nda cho koŋ chɔmndo ni.’ (Kɔliŋtiaŋ Tasoo 11:​26) Mɛɛ Chiisu wa suɛi a sɔɔŋ cho yɔŋnɔŋ o palɛi mɛɛlɛi niŋndoŋ, mbo suaa vɛlɛ a “hunɔɔ” ndɔɔ okɔɔ. Mɛɛ o wa suɛi a nyɛpalaa bɛndu cho suŋ hunɔɔ wo okɔɔ, mbo dimi aa, “Te muŋ yɔnuŋ pɛ, taamasioo chɔmnuŋ o hala le sinaa maa wana nda veelu aa, Po Wana Pɔnɔɔ wo chɛŋ hunɔɔ. Te hei yɔnuŋ pɛ, waŋnda kpou o chieeŋndo choo a chaŋ niŋ. Nduyɛ, o koŋ waŋnda kpou ma che Po Wana Pɔnɔɔ mbo chɛŋ o hala, mbo wa hunɔɔ o yumbu yumboo niŋ a kpaayaa a naŋɔɔ bɛndoo. O koŋ kɔɔli, te bulu bɛndoo soo pɛ, o vem kiilaa nduaa a kuɛ ba o ba fee o chieeŋndo choo a kɔ chuuŋgiaa wanaa nduaa o hɛli wa.” (Maatiu 24:​29-31) Chiisu cho “chuuŋgiaa wanaa nduaa o hɛli wa” te o yɛɛ pɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋaa cho wɔ wa o lɛŋndeŋ choo wa kpou o choo choo niŋ. Keŋ cho yɔŋnɔŋ te nyɛpalaa bɛndoo kanduŋ pɛ, kɛ tuupa mi chɔu Amakɛdɔŋndo fuuluu. O chɔu koŋ, Chiisu nda ŋwaŋ 144,000 latulu cho masaa o chieeŋndo choo chɔulaba nduyɛ ma yem nda. (Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 17:​12-14) Loonuŋya naŋ cho biyɔɔ tuupa mi Chiisu “hiŋ” le Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda chuuŋgiaa diompilɛ wo cho wa o mɛɛlaa ni.

16. Le yɛɛ ŋ cho yɛ tosa a sabu le kɔlaŋ o Loonuŋyaa naŋndee?

16 Tosa a sabu le kɔlaŋ o Loonuŋya naŋ cho biyɔɔ a Fuoo 31, 2018 wo. Nduyɛ nyuna Chɛhowa le num malaa le halikpeŋ mi diompilɔɔ wa naa tɛɛŋ maa wanaa ndɔ. (Nuawɔ Sam 133:​1.) Ŋ cho Loonuŋya mɛɛlaa biyɔɔ paale pilɛ. Haaa mi paale leŋ le fuuluu, ŋ chɔmnuŋ maa diompilɛ kpeekpei naŋ nɔ iwɔsi o iwɔsi o Loonuŋyaa wo cho bɔɔ nyɛ sɔvɛ bɛndu.

TƐƐSIAA LE DIOMNDAŊ LAPUM

  • Diompilɔɔ mandaa a ndu hivioo lachi: Te ŋ kindiŋ pɛ le wanaa Mɛlɛkaa malaa ma tosa wallo o kɔl nyuloo niŋ, nduyɛ miŋ hiou lachi a kaaliaŋndo vellaa velle, vɛlɛ a kaalaa nɔɔ le Chɛhowa. Ŋ nɔla miŋ tosa hei te ŋ wa pɛ wanaa tusiaŋ, miŋ nɔ balika melaa le kaala Chɛhowa nda Chiisu chɔm naa wo, malɔɔ acheleŋnda haki, nduyɛ a puaapiliaa naa kaalaa mɛɛ Chɛhowa yeema yɛ

    WOL le Sɔɔŋ Yaasiaa—Kisi (2010-2025)
    Chukku Ma Kinda
    Chuku Ma Kumbi
    • Kisiei
    • Share
    • Mɛɛ ŋ Yeema Yɛ
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Sawalaŋ Le Tɛɛŋgei Soliŋndo Kpeku
    • Mɛɛ Naŋ Bii Yooŋgula Numndaŋ Yɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Chuku Ma Kumbi
    Share